{"guid": "58c53e22-6998-49f9-8fd6-8beef5412918:e63391dd-60c3-4502-874b-c9c41ff25e3d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125437630.3", "spisova_znacka": "59Ek/2876/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 z 14. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 14. júla 2026, sp. zn. 59Ek/2876/2025, ECLI:SK:OSBB:2026:6125437630.3", "identifikacne_cislo": "6125437630", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-07-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e63391dd-60c3-4502-874b-c9c41ff25e3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125437630.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6125437630.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6125437630.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n59Ek/2876/2025\n6125437630\n14. 07. 2026\nJUDr. Svetlana Novysedláková\nECLI:SK:OSBB:2026:6125437630.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Mesto Trenčín, so sídlom Mierové\nnám. 1, 911 64 Trenčín, IČO 00 312 037 proti povinnému FIVE - RENT - IMMOBILIEN GmbH, so sídlom\nObere Hauptstrasse 25, 2422 Pama, Rakúska republika, IČ 00 449 026 o vymoženie 22.152,96 eur s\nprísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Luciou Hulina Gasper, Exekútorský úrad Brezno, Nám. M. R.\nŠtefánika 43, 977 01 Brezno pod sp. zn. 408EX 967/2025, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,\no sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa\n06.02.2026 takto\nrozhodol:\nSťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa\n06.02.2026 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026, ktoré\nvydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný\ntitul, na podklade ktorého sa exekučné konanie začalo, nie je právoplatný a tým pádom ani vykonateľný,\nčo znamená, že nie je spôsobilým exekučným titulom a to z dôvodu, že mu bol nesprávne a neúčinne\ndoručovaný. S poukazom na ust. § 31 ods. 1 písm. b) a § 34 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (ďalej len „Daňový poriadok“) mal povinný za to, že exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný,\npretože písomnosť, ktorá má byť exekučným titulom, mu bola doručovaná do cudziny bez medzinárodnej\nnávratky, resp. išlo o poštovú zásielku doručovanú s označením „recommandé“, čiže „doporučene“ a\nnie do vlastných rúk, takže bola doručovaná v rozpore s Daňovým poriadkom. Preto navrhol exekúciu\nzastaviť. Zároveň žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie\nz dôvodu jeho zdravotnej indispozície podľa priloženej lekárskej správy, a preto nemohol návrh bez\nvlastnej viny podať skôr. Nad rámec uvedeného povinný poukázal na nesprávny a nezákonný postup\nuvedený v upovedomení o začatí tejto exekúcie, v ktorom súdny exekútor uviedol, že vykoná exekúciu\nzriadením exekučného záložného práva na veľké množstvo pozemkov a stavieb evidovaných v katastri\nnehnuteľností. S poukazom na ust. § 64 a 65 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 29 ods. 2, §\n31 ods. 1,2 a § 39 ods. 1, § 59 ods. 1 Exekučného poriadku je bez potreby hlbších znalostí realitného\ntrhu celkom zjavné, že hodnota nehnuteľností, ku ktorým súdny exekútor zamýšľa zriadiť exekučné\nzáložné právo, je v zjavnom nepomere k výške vymáhanej povinnosti. Vzhľadom na hodnotu pozemkov\nv A. úplne postačí zriadenie exekučného záložného práva k jednému pozemku, ktorého výmera a od\ntoho odvodená hodnota pozemku bude zodpovedať hodnote vymáhanej povinnosti. Povinný zároveň\npožiadal o plnenie vymáhaného nároku v splátkach podľa § 61g a nasl. Exekučného poriadku.\n3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že ako správca dane\nvyrubil daňovú povinnosť rozhodnutím zo dňa 10.06.2025 s dátumom doručenia do vlastných rúk\n24.06.2025. Ako vyplýva z dôkazu č. 3 (doručenka DVR zo dňa 24.06.2025), na doručenke je uvedené,\n\nže zásielka bola doručená do vlastných rúk. Rozhodnutie bolo preukázateľne doručené do vlastných\nrúk tak, ako to vyžaduje Správny poriadok. Povinný voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie\ndňa 17.07.2025. V rámci odvolania povinný žiadne pochybnosti v rámci doručovania nenamietal. Jeho\nžiadosť o zastavenie exekúcie z dôvodu nesprávneho doručenia považoval oprávnený za špekulatívnu,\núčelovú a bez akéhokoľvek právneho dôvodu. S poukazom na bod č. 47 rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5Sžfk/20/2018 zo dňa 30.05.2019 mal za to, že na samotné preskúmanie zákonností týchto\nrozhodnutí platí osobitný predpis, ktorý daňovník môže využiť a brániť sa proti ním podaním opravného\nprostriedku, konkrétne podaním opravného prostriedku odvolaním v zmysle § 72 zákona č. 563/2009 Z.\nz. v znení neskorších predpisov tak, ako je uvedené v poučení predmetných rozhodnutí. Bolo chybou\npovinného, že tak neurobil a nenamietal vo svojom odvolacom konaní svoje pochybnosti o doručovaní\npredmetného rozhodnutia, čo je zákonný spôsob riešenia vydaných rozhodnutí správcom dane tak, ako\nuvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že predmetné\nrozhodnutie bolo správne doručené. O predmetnom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky dňa 18.09.2025, pričom dátum nadobudnutia právoplatnosti nastal dňa 06.10.2025. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti a s poukázaním na citovanú právnu úpravu oprávnený nesúhlasil so zastavením\nexekúcie a žiadal v nej pokračovať.\n4. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisu a písomností predložených súdnym exekútorom\nkonštatoval, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22.12.2025, čo\npreukazovala doručenka založená v spise. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie\nexekúcie začala plynúť dňa 23.12.2025, t. j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a jej\nkoniec pripadol na deň 06.01.2026, čo bol deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania\nnávrhu na zastavenie exekúcie. Povinný návrh na zastavenie exekúcie podal na poštovú prepravu na\npošte Trenčín 1 dňa 14.01.2026, a preto nemohlo byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej\nlehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku\n(návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom). Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného\nkonania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť\njudikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania\no návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v\nlehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na\nvšetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu\nznáme a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená\nlehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej\nlehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v\nporadí za predpokladu, že ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.\nNásledne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie\nexekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali\nodo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podania povinného však vyplývalo, že povinným\nnamietané skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali ešte\npred začatím exekučného konania, a preto tieto mal namietať v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo\ndňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zákonom\nstanovenej lehote je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného, a\npreto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo\npred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia\no začatí exekúcie. Pokiaľ povinný žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu v lehote 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, bolo nutné poukázať na ust. § 201 ods. 1 písm. a)\nExekučného poriadku, v zmysle ktorého v exekučnom konaní odpustiť zmeškanie lehôt nemožno.\n5. Exekučný súd ďalej uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného,\nprostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré\nExekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z úradnej\npovinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom\nstanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov\nje dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu.\n6. Exekučný súd k žiadosti povinného o povolenie splniť vymáhaný nárok v splátkach pre úplnosť uviedol,\nže v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy exekučného konania povinný môže podľa § 61g ods. 1\nExekučného poriadku požiadať súdneho exekútora, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný peňažný\n\nnárok oprávneného v splátkach, pričom ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 61g ods.\n2 alebo § 61g ods. 3 Exekučného poriadku, súdny exekútor plnenie v splátkach povolí. Ak uvedené\npredpoklady podľa odseku 2 alebo odseku 3 nie sú splnené, súdny exekútor povolí splnenie vymáhaného\nnároku v splátkach len so súhlasom oprávneného. Preto ak povinný žiadal o povolenie splniť vymáhaný\nnárok v splátkach, bolo nutné poukázať na skutočnosť, že orgány verejnej moci musia konať podľa\nčlánku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom. Preto ak rozhodovanie o\npovolení plniť vymáhaný nárok v splátkach patrí podľa Exekučného poriadku do rozhodovacej činnosti\nsúdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, exekučný súd nemohol zasiahnuť do pôsobnosti\nzverenej zákonom súdnemu exekútorovi, a preto mu neprináleží rozhodovať o žiadosti povinného splniť\nvymáhaný nárok v mesačných splátkach.\n7. Nakoľko v posudzovanej veci neboli naplnené predpoklady podľa vyššie citovaného ust. § 61k ods.\n2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom zákonnú\nlehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a)\nExekučného poriadku odpustiť, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods.\n3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol bez toho, aby sa zaoberal jeho obsahom.\n8. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 3, § 61k ods.\n5, § 61l ods. 3, § 200 prvá veta a § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a § 121 ods. 2, § 121 ods.\n4 a § 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku.\n9. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podal\nnávrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že má za to, že exekučný titul, na podklade ktorého\nsa exekučné konanie oprávneného proti povinnému začalo, nie je právoplatný a tým pádom ani\nvykonateľný, čo znamená, že nie je spôsobilým exekučným titulom, a to z dôvodu, že bol povinnému\nnesprávne a neúčinne doručovaný do cudziny bez medzinárodnej návratky, resp. išlo o poštovú\nzásielku doručovanú s označením „recommande“, čiže „doporučene“ a nie do vlastných rúk, takže bola\ndoručovaná v rozpore s Daňovým poriadkom. Vyšší súdny úradník nesprávne posúdil otázku doručenia\ntohto rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností povinný navrhuje, aby odvolací orgán sťažnosťou\nnapadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026\nzrušil alebo zmenil tak, že exekúciu zastaví.\n10. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že dôkaznými prostriedkami preukázal\nsprávnosť doručenia predmetného exekučného titulu a plne sa stotožňuje s uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026 a považuje ho za správne v súlade\ns platnými právnemu predpismi.\n11. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,\nkoncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n12. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,\nak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.\nPojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.\n13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,\nktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n14. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nuzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ\ndomáha.\n15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n\n16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n18. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n19. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie\nmôže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí\nďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní\npredchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,\nak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr.\n20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami\nsúd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a viazaný rozsahom a dôvodmi sťažnosti zistil, že\nsťažnosť povinného nie je dôvodná, nakoľko nie sú v nej ani uvedené dôvody, podľa ktorých by malo\nbyť napadnuté uznesenie vadné, t. j. povinný neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu\nnapadnutého rozhodnutia, ktorým súd aplikujúc koncentračnú zásadu zamietol jeho návrh na zastavenie\nexekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami),\nv dôsledku ktorých považujú napadnuté uznesenie za nesprávne. Inými slovami povedané, povinný v\nsťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť záverov vyššieho súdneho\núradníka o oneskorenosti podania návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný v sťažnosti zotrval len na\ndôvode o nevykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu jeho nesprávneho doručenia uvedenom v návrhu\nna zastavenie exekúcie, ostatné dôvody z návrhu na zastavenie exekúcie už povinný ani nenamieta.\n21. Exekučný súd musí zdôrazniť, a to je základ zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie\nako aj sťažnosti povinného, že každý v súdnom konaní vrátane exekučného si musí svoje práva\nuplatňovať včas, inak sa vystavuje riziku, že na jeho neskoršie podanie súd už nebude môcť prihliadať.\nZ tohto dôvodu vyšší súdny úradník postupoval správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie\nzamietol z dôvodu jeho oneskorenosti. Rozhodujúcou skutočnosťou pri prejednaní návrhu povinného\nna zastavenie exekúcie totiž je, či návrh na zastavenie bol podaný včas, resp. oneskorene. Preto skôr\nako súd pristúpi k vecnému preskúmaniu návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa zaoberať nielen\ntým, či návrh na zastavenie exekúcie bol podaný subjektom, ktorý je na podanie návrhu oprávnený\n(oprávnenou osobou), ale predovšetkým tým, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote, nakoľko aby\ndošlo k vecnému prejednaniu návrhu súdom, návrh musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky\nprípustnosti, keď jednou z objektívnych podmienok prípustnosti návrhu na zastavenie exekúcie je jeho\nvčasnosť. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je lehotou zákonnou, nemožno ju predĺžiť,\nani skrátiť. Procesnoprávnym dôsledkom oneskorene podaného návrhu na zastavenie exekúcie je\njeho zamietnutie. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo\npovinnému doručené dňa 22.12.2025, čo povinný ani nepopiera, keď dokonca požiadal o odpustenie\nzmeškania lehoty, od nasledujúceho dňa 23.12.2025 začala plynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu\nna zastavenie exekúcie, jej posledný deň pripadol na 06.01.2026, čo je deň pracovného pokoja, a teda\nlehota na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom uplynula najbližší\npracovný deň 07.01.2026 (aj keď vyšší súdny úradník nezohliadnuc skutočnosť, že deň 6. január je\ndňom pracovného pokoja, v napadnutom uznesení uviedol nesprávny dátum 06.01.2026 dátumu, na\nktorý pripadol koniec lehoty, nič to nemení na správnosti jeho záverov o oneskorenosti podania návrhu\nna zastavenie exekúcie), keď povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu na\npošte Trenčín 1 dňa 14.01.2026. Povinný vo svojom návrhu namieta skutočnosti, ktoré nastali pred\nuplynutím zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie\nexekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, čo znamená, že súd návrh vecne\nvyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval a návrh na zastavenie exekúcie je teda\nneúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnych skutočností je zamietnutie návrhu. V danom\nprípade keď vyšší súdny úradník zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po\nzákonnej lehote, keď povinný ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v sťažnosti neuviedol dôvody, pre\n\nktoré skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nemohol z vlastnej viny uplatniť skôr, bol\noprávnený návrh zamietnuť aj bez toho, aby sa zaoberal vecným preskúmaním povinným uvedeného\ndôvodu o nevykonateľnosti exekučného titulu a jeho rozhodnutie v tomto smere nie je arbitrárne.\n22. V tejto súvislosti musí exekučný súd skonštatovať, že sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na\nzastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhoduje sudca, ale\nje opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka,\nresp. vady konania ktoré mu predchádzalo. Účastník konania má v tomto smere povinnosť napadnúť\nvady všetkých relevantných dôvodov, pre ktoré sa nevyhovelo jeho návrhu, teda i oneskorenosť návrhu.\nJe potrebné uviesť, že v právnej úprave exekučného konania platnej od 01.04.2017 je stanovený nový\nspôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii s tým, že sú stanovené pevné\nrámce, v akých sa má relevantná obrana povinného pohybovať. Zákonodarca ponechal povinnému\nv tomto smere iba jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie, ktorého možnosť\npodať koncentroval so zreteľom na existenciu relevantného dôvodu obrany povinného. Preto stanovil,\naby povinný podával návrh na zastavenie exekúcie včas, t. j. aby ak existuje relevantný dôvod zastavenia\nexekúcie k určitému dôležitému časovému medzníku v rámci exekúcie, aby ho povinný predložil súdu\nna posúdenie, lebo ináč na neho neprihliadne, nech by bol akokoľvek relevantný, teda aj dôvod\no nevykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu jeho nesprávneho doručenia. Zákonodarca tak urobil\nv súlade so základným princípom v práve, t. j. princípom autonómie vôle jednotlivca, ktorý však v sebe\nobsahuje dve nerozlučné stránky slobody a zodpovednosti, pričom odmietol povinnému možnosť podať\nrelevantný návrh na zastavenie exekúcie kedykoľvek ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave\nexekučného konania platnej do 01.04.2017. Táto zmena právnej úpravy nadväzuje vo všeobecnosti\nna celkovú zmenu a koncepciu slovenského civilného procesu, v ktorej sa zvýraznila zodpovednosť\njednotlivca na riadnom vedení konania. Určením povinnosti podať návrh na zastavenie exekúcie včas a\nuviesť všetky relevantné skutočnosti zákonodarca zároveň zotrel akékoľvek privilegované dôvody (napr.\naj nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. iná vada vymáhaného nároku), či subjekty, pre ktoré by\nexekučný súd po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému mohol zastaviť exekúciu ex offo\nbez väzby na procesný úkon povinného a jeho obsah. Inými slovami povedané, v novom exekučnom\nkonaní sa už neuplatňuje princíp oficiality či jednotnosti exekučného konania pri rozhodovania o\nnávrhu na zastavenie exekúcie a štádiu po ňom. Vypustením princípu oficiality vypadáva i povinnosť\nexekučného súdu v nových exekučných konania permanentne dohliadať na spôsobilosť exekučného\ntitulu a nároku v ňom obsiahnutého.\n23. Sťažnostný súd tak uzatvára, že určením povinnosti podať návrh na zastavenie exekúcie včas a\nuviesť všetky relevantné skutočnosti (koncentračný princíp) zároveň ako aj zrušením princípu oficiality\npri rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie znemožnil zákonodarca povinným kedykoľvek počas\nexekúcie žiadať jej zastavenie. Nutnosť aplikácie koncentračného princípu judikoval i Ústavný súd\nSlovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 3. marca 2020, kde v bode 31. uvádza:\n„ústavný súd poukazuje na citované ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku obsahujúce tzv.\nkoncentračnú zásadu exekučného konania. Uvedená koncentrácia konania sa prejavuje v tom, že\npovinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom t. j. v návrhu podanom do 15 dní\nod doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu\npodania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti,\nktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie\nexekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré\nobjektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“ ale aj v ďalších rozhodnutiach napr. uzneseniach sp.\nzn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, sp. zn. IV. ÚS\n287/2022 zo dňa 01.06.2022, č. k. II. ÚS 577/2022-13 zo dňa 14.12.2022, č. k. IV. ÚS 106/2023-12 zo\ndňa 21.02.2023, sp. zn. II. ÚS 483/2023 zo dňa 24.10.2023, sp. zn. III. ÚS 220/2024 zo dňa 18.04.2024,\nsp. zn. II. ÚS 230/2025-9 zo dňa 16.04.2025 či sp. zn. II. ÚS 30/2026 zo dňa 28.01.2026.\n24. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti\nuzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2876/2025 zo dňa 06.02.2026 zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3cf96dcf-2994-44f2-aca2-2ce805ee815c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.30.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.30.2026.1"}, {"guid": "ussr:40183a8e-5ae8-459f-9192-7f966e05baf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.230.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 230/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.230.2025.1"}, {"guid": "ussr:5b8d1999-684c-4def-ac3b-4776aa9cf488", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.220.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.220.2024.1"}, {"guid": "ussr:94b90c3c-0daf-4c0e-9dbb-c493b987e3b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1"}, {"guid": "ussr:248a2004-2b9d-4901-b370-3629af7c8df2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1"}, {"guid": "ussr:213f15ff-c89c-4db9-aa38-8d41b2c8817b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.577.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 577/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.577.2022.1"}, {"guid": "ussr:5e5c598a-fd7e-4999-bdce-107092be6c92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.287.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2022 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.287.2022.1"}, {"guid": "ussr:95cf1ad8-bba5-44b3-9a27-b5be114b7f56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff09941d-bf9d-4154-ad31-1034c317c682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 149/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 149/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1"}, {"guid": "ussr:5518b58e-9346-4b54-9342-86a65f09c99d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.119.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.119.2020.1"}], "citovane_v": []}