Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 59Ek/2876/2025 6125437630 06. 02. 2026 Mgr. Marko Hudák ECLI:SK:OSBB:2026:6125437630.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Mesto Trenčín, so sídlom Mierové nám. 1/2, 911 64 Trenčín, IČO 00 312 037, proti povinnému FIVE - RENT - IMMOBILIEN GmbH, so sídlom Obere Hauptstraße 25, 2422 Pama, Rakúska republika, IČ 00 449 026, o vymoženie 22.152,96 eur, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Luciou Hulina Gasper, Exekútorský úrad Brezno so sídlom Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, pod sp. zn. 408EX 967/2025, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 19.11.2025 domáhal od povinného vymoženia 22.152,96 eur na podklade exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č. 6850051510 zo dňa 19.11.2025. Exekučný súd dňa 20.11.2025 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/2876/2025, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. 2. Súdny exekútor dňa 22.01.2026 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v odôvodnení ktorého povinný uviedol, že exekučný titul, na podklade ktorého sa exekučné konanie začalo nie je právoplatný a tým pádom ani vykonateľný, čo znamená, že nie je spôsobilým exekučným titulom a to z dôvodu, že mu bol nesprávne a neúčinne doručovaný. S poukazom na ust. § 31 ods. 1 písm. b) a § 34 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) má povinný za to, že exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný, pretože písomnosť, ktorá má byť exekučným titulom mu bola doručovaná do cudziny bez medzinárodnej návratky, resp. išlo o poštovú zásielku doručovanú s označením „recommandé“, čiže „doporučene“ a nie do vlastných rúk, takže bola doručovaná v rozpore s Daňovým poriadkom. Preto navrhuje exekúciu zastaviť. Zároveň žiada o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu jeho zdravotnej indispozície podľa priloženej lekárskej správy, a preto nemohol návrh bez vlastnej viny podať skôr. Nad rámec uvedeného povinný poukazuje na nesprávny a nezákonný postup uvedený v upovedomení o začatí tejto exekúcie, v ktorom súdny exekútor uvádza, že vykoná exekúciu zriadením exekučného záložného práva na veľké množstvo pozemkov a stavieb evidovaných v katastri nehnuteľností. S poukazom na ust. § 64 a 65 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 29 ods. 2, § 31 ods. 1,2 a § 39 ods. 1, § 59 ods. 1 Exekučného poriadku je bez potreby hlbších znalostí realitného trhu celkom zjavné, že hodnota nehnuteľností, ku ktorým súdny exekútor zamýšľa zriadiť exekučné záložné právo je v zjavnom nepomere k výške vymáhanej povinnosti. Vzhľadom na hodnotu pozemkov v Trenčíne úplne postačí zriadenie exekučného záložného práva k jednému pozemku, ktorého výmera a od toho odvodená hodnota pozemku bude zodpovedať hodnote vymáhanej povinnosti. Povinný zároveň požiadal o plnenie vymáhaného nároku v splátkach podľa § 61g a nasl. Exekučného poriadku.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že ako správca dane vyrubil daňovú povinnosť rozhodnutím zo dňa 10.06.2025 s dátumom doručenia do vlastných rúk 24.06.2025. Ako vyplýva z dôkazu č. 3 (doručenka DVR zo dňa 24.06.2025) na doručenke je uvedené, že zásielka bola doručená do vlastných rúk. Rozhodnutie bolo preukázateľne doručené do vlastných rúk tak, ako to vyžaduje Správny poriadok. Povinný voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie dňa 17.07.2025. V rámci odvolania povinný žiadne pochybnosti v rámci doručovania nenamietal. Jeho žiadosť o zastavenie exekúcie z dôvodu nesprávneho doručenia považuje oprávnený za špekulatívnu, účelovú a bez akéhokoľvek právneho dôvodu. S poukazom na bod č. 47 rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/20/2018 zo dňa 30.05.2019 má za to, že na samotné preskúmanie zákonností týchto rozhodnutí platí osobitný predpis, ktorý daňovník môže využiť a brániť sa proti ním podaním opravného prostriedku, konkrétne podaním opravného prostriedku odvolaním v zmysle § 72 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, ako je uvedené v poučení predmetných rozhodnutí. Je chybou povinného, že tak neurobil a nenamietal vo svojom odvolacom konaní svoje pochybnosti o doručovaní predmetného rozhodnutia, čo je zákonný spôsob riešenia vydaných rozhodnutí správcom dane tak, ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že predmetné rozhodnutie bolo správne doručené. O predmetnom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky dňa 18.09.2025, pričom dátum nadobudnutia právoplatnosti nastal dňa 06.10.2025. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukázaním na citovanú právnu úpravu oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a žiada v nej pokračovať. 4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 6. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 9. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zameškanie lehôt. 11. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 12. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 13. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 14. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22.12.2025, čo preukazuje doručenka založená v spise. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 23.12.2025, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a jej koniec pripadol na deň 06.01.2026, čo bol deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný návrh na zastavenie exekúcie podal na poštovú prepravu na pošte Trenčín 1 dňa 14.01.2026 a preto nemôže byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom). Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí za predpokladu, že ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podania povinného však vyplýva, že povinným namietané skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali ešte pred začatím exekučného konania, a preto tieto mal namietať v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pokiaľ povinný žiada o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, je nutné poukázať na ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého v exekučnom konaní odpustiť zmeškanie lehôt nemožno. 15. Exekučný súd ďalej uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu. 16. Exekučný súd k žiadosti povinného o povolenie splniť vymáhaný nárok v splátkach pre úplnosť uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy exekučného konania povinný môže podľa § 61g ods. 1 Exekučného poriadku požiadať súdneho exekútora, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný peňažný nárok oprávneného v splátkach, pričom ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 61g ods. 2 alebo § 61g ods. 3 Exekučného poriadku, súdny exekútor plnenie v splátkach povolí. Ak uvedené predpoklady podľa odseku 2 alebo odseku 3 nie sú splnené, súdny exekútor povolí splnenie vymáhaného nároku v splátkach len so súhlasom oprávneného. Preto ak povinný žiada o povolenie
splniť vymáhaný nárok v splátkach, je nutné poukázať na skutočnosť, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom. Preto ak rozhodovanie o povolení plniť vymáhaný nárok v splátkach patrí podľa Exekučného poriadku do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto mu neprináleží rozhodovať o žiadosti povinného splniť vymáhaný nárok v mesačných splátkach. 17. Nakoľko v posudzovanej veci neboli naplnené predpoklady podľa vyššie citovaného ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol bez toho, aby sa zaoberal jeho obsahom. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.