KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokOkresný súd Banská Bystrica6. 5. 2026plný text

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/5/2026 z 6. 5. 2026

CitáciaRozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 6. mája 2026, sp. zn. 16C/5/2026, ECLI:SK:OSBB:2026:6125318993.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica 16C/5/2026 6125318993 06. 05. 2026 JUDr. Ing. Soňa Sura PhD. ECLI:SK:OSBB:2026:6125318993.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1 16C/5/2026 Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci žalobcu SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpenému FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 304,50 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: 1

16C/5/2026

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 304,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 304,50 Eur od 23. 03. 2025 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalobcu. odôvodnenie: 8

16C/5/2026

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 05. 2025 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 304,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 369,- Eur od 23. 03. 2025 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto konaním, titulom náhrady škody. 2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX, ktorá bola uplatnená na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. 3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 12. 06. 2025 platobný rozkaz sp. zn. 14Up/725/2025, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. 4. V odpore žalovaný uviedol, že namieta nedostatky procesného útoku, ktoré sú nespochybniteľné, keďže vyplývajú priamo zo zákonných ustanovení na podanie resp. na žalobu, ktoré žalobca zastúpený právnym zástupcom musí ovládať a teda platí, že strana prostriedky procesného útoku – uvedené základné skutkové tvrdenia – mohla predložiť včas a vedome porušila svoju povinnosť. S ohľadom na uvedené závery má žalovaný za to, že nakoľko žalobca nepredložil včas základné prostriedky procesného útoku, ktoré sú zároveň nevyhnutné na naplnenie formálne úplnej žaloby, súd by mal s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania žalobu zamietnuť v celom rozsahu pre jej nespôsobilosť vyvolať vecné prejednanie veci. Ďalej žalovaný namieta, že postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07. 03. 2025 (ďalej len ,,Oznámenie“) poukazuje žalovaný na skutočnosti uvádzané v Oznámení, v zmysle ktorého má žalovaný za to, že bola žalobcom neprimerane účtovaná denná sadzba prenájmu náhradného vozidla. Vzhľadom na typ požičaného náhradného vozidla bola žalovaným upravená denná sadzba prenájmu náhradného vozidla na primeranú sadzbu 61,80 Eur s DPH/deň, pri dĺžke prenájmu 10 dní. Na dôkaz uvedených skutočností predkladá žalovaný Výpočet nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla a príslušné cenníky. Žalobca podľa žalovaného neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Vzhľadom k uvedenému má žalovaný za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú podľa žalovaného nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. 5. Súd prvej inštancie vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 06. 05. 2026, z neúčasti na ktorom sa ospravedlnil žalovaný, ktorý súhlasil s pojednávaním aj bez jeho prítomnosti, s tým, že trvá na jeho procesnej obrane. Súd preto v zmysle ustanovenia § 180 CSP uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného. Žalobca, ktorý sa na pojednávaní zúčastnil prostredníctvom jeho právneho zástupcu v celom rozsahu zotrval na žalobnom návrhu. SKUTKOVÝ STAV: 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav: 7. Žalobcovi bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 02. 2025 uzavretej medzi A. B. A. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpená pohľadávka B. A. voči žalovanému, ktorá spočíva v neuhradenom poistnom plnení predstavujúcom nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 922,50 Eur. Poškodenému totiž v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 20. 12. 2024, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle ŠKODA SUPERB s EČV: A., žalobca prenajal Zmluvou o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 28. 01. 2025 náhradné motorové vozidlo ŠKODA SUPERB, EVČ: C. po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla - vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXX zo dňa 06. 02. 2025 splatnou dňa 20. 02. 2025. V zmysle predmetnej zmluvy sa poškodený ako postupca a žalobca ako postupník dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 922,50 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX. Zmluvné strany sa taktiež dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom predmetnej zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávky voči žalovanému vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 8. Poškodené motorové vozidlo bolo podľa zákazkového listu a faktúry spoločnosti AUTOLAKOVŇA LB, s.r.o., Partizánska cesta 83, 974 01 Banská Bystrica, prijaté do opravy dňa 28. 01. 2025.

9. Poškodený uzavrel dňa 28. 01. 2025 Zmluvu o prenájme vozidla č. XXX/XXX so žalobcom na náhradné motorové vozidlo ŠKODA SUPERB, EVČ: C. za dennú sadzbu prenájmu vo výške 92,25 Eur. Vozidlo bolo vrátené 06. 02. 2025, v nájme bolo 10 dní a faktúrou č. XXXXXX zo dňa 06. 02. 2025 splatnou dňa 20. 02. 2025 vyúčtoval žalobca poškodenému prenájom citovaného motorového vozidla za dobu nájmu od 28. 01. 2025 do 06. 02. 2025, t. j. 10 dní, za celkovú sumu 922,50 Eur. 10. Žalovaný v písomnom Oznámení o poistnom plnení zo dňa 07. 03. 2025 žalobcovi oznámil, že dňa 07. 03. 2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie v sume 618,- Eur poukazuje na účet žalobcu, pričom podľa pripojeného výpočtu výšky plnenia priznal žalobcovi poistné plnenie len vo výške 61,80 Eur s DPH/deň nájmu náhradného vozidla. Žalovaný tak sumu 304,50 Eur žalobcovi nepriznal, keďže túto považoval za neprimerané náklady na náhradné vozidlo. PRÁVNY STAV: 11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 12. Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 14. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 15. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, priamy nárok poškodeného - náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 16. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 17. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného dlhu.

PRÁVNE POSÚDENIE: 20. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu žalovaným nepriznaných nákladov na nájom náhradného vozidla v žalobcom plnej uplatnenej výške. 21. Súd sa na tomto mieste najskôr vyjadrí k tomu, že v konaní je aktívna vecná legitimácia žalobcu preukázaná práve Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 02. 2025. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. 22. Poškodený totiž uzatvoril so žalobcom dňa 06. 02. 2025 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 20. 12. 2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry, ktorou bola vyúčtovaná žalobcom poškodenému cena nájmu, došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Uvedené postúpenie pohľadávky poškodený žalovanému aj náležite písomne oznámil Oznámením zo dňa 06. 02. 2025, dôsledkom čoho bol aj následný postup žalovaného, ktorý Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07. 03. 2025 adresoval už žalobcovi ako postupníkovi. 23. Práve z dôvodu, že žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu (uhradil len sumu 553,50 Eur a sumu 369,- Eur uhradiť odmietol), žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. 24. Súd ďalej uvádza, že žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t. j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. 25. Poukazom na uvedené konajúci súd priznal právnu ochranu procesnému útoku žalobcu s tým, že dospel k záveru, že predmetnou zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky a súčasne k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Súd na margo uvedeného ešte uvádza, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. 26. K samotnej výške uplatneného žalobného nároku súd uvádza, že pod skutočnou škodou rozumieme ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu, treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. 27. Súd uvádza, že skutočnou škodou je tak nájomné za prenajaté konkrétne osobné motorové vozidlo, ktoré v súlade so zisteným skutkovým stavom veci predstavovalo sumu 922,50 Eur ako odplatu za 10 dní nájmu prenajatého vozidla. Zo zisteného skutkového stavu taktiež preukázateľne vyplýva, že poškodený si prenajal dané auto výlučne po dobu trvania opravy jeho poškodeného motorového vozidla, t. j. práve na 10 dní. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít k okamihu zániku nároku poškodeného na preplatenie nákladov na náhradné motorové vozidlo, v zmysle ktorej u´cˇelnostˇ na´kladov spojeny´ch s uzˇi´vani´m na´hradne´ho vozidla zanika´ momentom, kedˇ dosˇlo k ukončeniu opravy havarovane´ho vozidla, de facto vtedy, kedˇ sa opravene ´ vozidlo dostane do dispozicˇnej sfe´ry posˇkodene´ho na dˇalsˇie pouzˇi´vanie (bližšie Nález ÚS SR III. U´S 602/2022-34). 28. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý

nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať a právne klasifikovať ako skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). 29. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla poškodeného. Je nepochybné a logické, že keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol zo strany poškodeného nutný nájom náhradného motorového vozidla. Na základe horeuvedených skutočností a podľa citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla škoda vo výške zodpovedajúcej nákladom na nájom náhradného motorového vozidla, ktorý preukázateľne trval práve 10 dní, ktorá dĺžka nájmu korešpondovala s časom, počas ktorého poškodený v dôsledku dopravnej nehody nemohol používať svoje poškodené (v čase nájmu ešte neopravené, resp. opravované) motorové vozidlo. 30. Žalovaný procesnú obranu v tomto konaní založil na námietkach, že denná sadzba nájmu náhradného vozidla nezodpovedala obvyklej cene nájmu v danom mieste a čase, z dôvodu čoho žalovaný znížil dennú sadzbu z 92,25 Eur na 61,80 Eur za deň nájmu, čo podľa tvrdení žalovaného malo zodpovedať dennej sadzbe za nájom vozidla rovnakej kategórie. 31. Žalovaný za účelom zníženia náhrady škody zodpovedajúcej nákladom na prenájom náhradného vozidla argumentoval trhovými rozdielmi vo výške nájomného za porovnateľné náhradné vozidlá, keď žalovaný ako primeranú cenu denného nájmu označil sumu 61,80Eur/1 deň. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Zároveň platí, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní. Súd sa náležite oboznámil s listinami tak ako ich aj predložila strana žalovaná na porovnanie jednotlivých cenníkových cien, pričom v rámci hodnotenia takýchto listinných dôkazov súd uvádza, že primeranosť ceny sa neposudzuje izolovane len podľa číselnej hodnoty, ale vždy v kontexte konkrétnych zmluvných podmienok, miesta a času poskytovania služby, ako aj dostupnosti ponuky pre poškodeného. 32. Na tomto mieste má súd za to, že je potrebné prisvedčiť právnu ochranu relevantnosti tvrdení žalobcu, ktorý v rámci jeho procesného útoku uvádza, že internetové cenníky, ktoré žalovaný predkladá ako dôkaz o údajnej neprimeranosti ceny, nie sú objektívnym a relevantným porovnávacím základom, keďže zachytávajú iba všeobecnú, orientačnú cenu bez zohľadnenia skutočných podmienok prenájmu, ktoré sú medzi jednotlivými požičovňami výrazne odlišné. Podmienky, za akých poskytujú svoje služby požičovne, na ktoré sa žalovaný odvoláva, sú zásadne neporovnateľné s podmienkami žalobcu. Z webstránky autopožičovne MKCar, ktorú ako snímku obrazovky predložil v konaní žalobca vyplýva „V našej požičovni akceptujeme platbu v hotovosti, kartou aj na faktúru. Všetky položky prenájmu však musíte mať uhradené vopred pred prevzatím vozidla na našej pobočke.“ Okrem toho, poškodený vopred musí uhradiť aj depozit v sume 330,- Eur, čo vyplýva zo samotného cenníka, ktorý žalovaný predložil v prílohe k odporu, čo znamená že poškodený by musel disponovať dostatočnou finančnou rezervou na to, aby si vozidlo vôbec mohol prenajať. V prípade, kedy dĺžka nájmu závisí od dĺžky opravy poškodeného vozidla nie je možné aby poškodený vopred uhrádzal nájom za náhradné vozidlo, nakoľko poškodený nedokáže vopred predpovedať, koľko asi tak bude vykonávaná oprava jeho vozidla. Žalovaný taktiež predložil cenník požičovne B., z ktorého absolútne nevyplýva konečná denná sadzba nájmu. Z podmienok zverejnených na webovej stránke predmetnej požičovne taktiež vyplýva, že poškodený musí vopred uhradiť depozit v sume 100 – 1.000,- Eur ako aj cenu celého prenájmu (Platba prebieha po online rezervácii – kartou alebo prevodom). Z uvedeného vyplýva, že všetky požičovne, na ktoré sa žalovaný odvoláva, majú odlišné obchodné podmienky, finančné požiadavky a geografické pôsobenie, pričom tieto faktory majú zásadný vplyv na cenu služby a jej dostupnosť, hoci stále platí, ako už súd vyššie poznamenal, že nie je úlohou poškodeného robiť si prieskum trhu predtým ako vstupuje do zmluvného vzťahu za účelom požičania náhradného vozidla. 33. Žalovaný taktiež nepreukázal, že tzv. prieskum trhu ním vykonaný, bol uskutočnený v relevantnom čase a za porovnateľných podmienok. Z predložených príloh totiž vyplýva, že cenníky boli prezerané až dňa 06. 03. 2025, teda s časovým odstupom od obdobia, kedy bol prenájom realizovaný. Takto vykonaný prieskum nevypovedá o trhových podmienkach v čase vzniku nároku a nemôže preto slúžiť ako dôkaz o

neprimeranosti účtovanej ceny. Zároveň žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by tieto ceny boli v danom čase skutočne dostupné pre poškodeného, t. j. že by mohol bezodkladne a bez prekážok uzavrieť zmluvu za týchto podmienok. Internetový cenník s orientačnými údajmi o cenách, bez potvrdenia ich aktuálnosti a dostupnosti, nie je relevantným dôkazom o trhovej cene. Žalobca poskytuje služby bez nutnosti okamžitej úhrady celého nájomného či vysokého depozitu, čo umožňuje poškodeným, ktorí sú po škodovej udalosti v zložitej situácii, získať náhradné vozidlo okamžite a bez finančnej zálohy. 34. Je potrebné zdôrazniť, že internetové cenníky autopožičovní sú vo svojej povahe orientačné, neúplné a často nereflektujú reálne podmienky prenájmu, ako sú platobné podmienky, výška depozitu, dostupnosť vozidla v konkrétnom čase či mieste, dĺžka prenájmu, alebo špecifické požiadavky zákazníka. Naopak, žalobca predložil konkrétne a overiteľné údaje o dennej sadzbe, ktorú v obdobných prípadoch akceptujú zahraničné poisťovne. Tieto údaje jednoznačne svedčia o tom, že žalobcom účtovaná cena je primeraná, objektívna a v súlade s trhovými podmienkami, a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by preukazovalo opak. 35. V záujme zachovania zásady legitimity očakávaní rozhodovať v obdobných veciach rovnako, a tým zachovania právnej istoty, súd poukazuje aj na obdobný právny názor a rozhodovaciu prax iných súdnych autorít, ako napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/105/2024 zo dňa 16. 12. 2024, kde odvolací súd dospel k nasledovnému záveru: „Odvolací súd poukazuje na to, že účelnosť nákladov vo vzťahu k trvaniu prenájmu náhradného motorového vozidla odvolateľ nerozporoval. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú žalovaným namietanú výšku denného nájomného ako neprimeraného, keď ním predložené a namietané ponuky neboli čo sa podmienok (doba nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred, podmienky držby VP po istú dobu) a miesta sídla autopožičovní (D., E., F.) obdobné a porovnateľné ako dojednané podľa Zmluvy o prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo G.) a nebola ani preukázaná dostupnosť týchto motorových vozidiel v čase jej uzavretia.“ Opodstatnenosť a účelnosť dennej sadzby vyplýva z cenníka žalobcu, pričom v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22. 11. 2017 vyjadril Krajský súd v Žiline názor, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. 36. Žalovaný si v danom prípade dennú sadzbu upravil na 61,80 Eur s DPH/deň. Ak teda žalovaný namieta výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej sadzby, je na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje závery. To sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za deň nájmu vo výške 92,25 Eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať žalovaným „ad hoc“ účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Žalovaný k týmto ani len nepredložil všeobecné obchodné podmienky, a teda na cenníkoch uvádzaná suma zaiste nie je konečná. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Žiline, napr. v rozsudku sp. zn. 14Cob/204/2019. Súd tak v danom prípade musí súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že by v čase, keď poškodený potreboval náhradné vozidlo mali požičovne k dispozícii voľné vozidlo a za akých podmienok by ho prenajali poškodenému. Z hľadiska poškodeného je podstatná nielen výška škody ale aj to, či požičovňa je ochotná prostredníctvom postúpenia pohľadávky inkasovať nájomné priamo od poisťovne, či požaduje zálohu, úhradu vopred, či je ochotná akceptovať vymedzenie neurčitej dĺžky nájmu viazanú na opravu vozidla. 37. Poukazom na vyššie uvedené súd procesnú obranu žalovaného, týkajúcu sa krátenia poistného plnenia žalobcovi o údajne neprimerané náklady na nájom náhradného vozidla vo výške 304,50 Eur, nepovažoval za účinnú. 38. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie voči žalovanému za dôvodný a oprávnený v celom rozsahu. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 304,50 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

39. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy 304,50 Eur, a to vo výške 7,65 % ročne od 23. 03. 2025 do zaplatenia. Žalovaný bol v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktoré šetrenie ukončil podľa Oznámenia o poistnom plnení dňa 07. 03. 2025. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16. dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto pokiaľ žalobca žiadal úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 23. 03. 2025, žiadal ich v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. TROVY KONANIA: 40. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 304,50 Eur. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 100 % a úspech žalovaného predstavuje 0 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešného žalobcu patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené v II. výrokovej vete tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: 1

16C/5/2026

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) podať odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje