Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/204/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118217643 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118217643.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, vo veci organizačnej zložky SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX Q., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o zaplatenie 676,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-85 zo dňa 24. septembra 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-98 zo dňa 27.11.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-85 zo dňa 24. septembra 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-98 zo dňa 27.11.2018 v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 676,57 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e . Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-85 zo dňa 24. septembra 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-98 zo dňa 27.11.2018 v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 676,57 Eur od 26.8.2016 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania z r u š u j e a v r a c i a v tejto časti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 676,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 676,57 Eur od 26.8.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím okresného súdu. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorú žalobca odôvodnil tým, že dňa 27.04.2016 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o., na vozidle Audi Q5, ev. č. RK121BI. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 8004905380. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v Zmysle zmluvy o nájme č. 197 zo dňa 29.04.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2016237 zo dňa 20.05.2016 s dátumom splatnosti 03.06.2016 na celkovú sumu 2.760,- Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.08.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že znížil sadzbu denného nájmu a znížil poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla, čím priznal náklady vo výške 2083,43 Eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 23.05.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 8004905380 zo dňa 27.04.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 2760,- Eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.08.2016, dostal sa v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení od 26.08.2016 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a o ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky si žalobca nárokuje v zmysle § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1, ods. 2, ods. 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. 2. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pričom vychádzal zo stavu, ktorý bol rozhodný v čase vyhlásenia rozsudku. Ku Zmluve o nájme č. 197 zo dňa 29.4.2016 a Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme č. 197 zo dňa 23.5.2016, uzavretej medzi nájomcom Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o. a prenajímateľom Setcar s.r.o., so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, uviedol, že túto by bolo dôvodné bez ďalšieho vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), podľa ktorého je neplatný právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Okresný súd mal výpisom z obchodného registra preukázané, že označený postupník je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu. Okresný súd však vyhodnotil Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 197 v spojení s listinou - Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.05.2016 podľa ich obsahu a tam prejavenej vôle podľa § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“) ako zmluvu o nájme. Okresným súdom bola písomná podoba nájomnej zmluvy vyhodnotená ako neplatná podľa § 38 ods. 1 OZ, avšak zákon u tohto typu zmluvy nevyžaduje písomnú formu a z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že účastníci zmluvy si boli vedomí, že organizačná zložka koná v mene žalobcu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom nej. Účastníci zmluvy sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach nájomných zmlúv a okresný súd ich vyhodnotil ako platné, uzatvorené ústnou formou. 3. Vo vzťahu k návrhu na zaplatenie sumy 676,57 Eur uviedol okresný súd, že išlo o pohľadávku vzniknutú titulom škody spôsobenej poškodenému Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o., tak, že dňa 27.4.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo tejto spoločnosti a táto škoda bola spôsobená prevádzkou vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Okresný súd poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Žalobca ako právny nástupca poškodeného bol oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorým je v danom prípade žalovaný. Žalobca škodu definoval tak, že žalovaný neoprávnene odpočítal ním stanovené pevné náklady súvisiace s poklesom technickej hodnoty vozidla, ktoré by boli vznikli používaním vlastného vozidla poškodeným, a to aj napriek tomu, že uznal dĺžku nájmu v rozsahu 25 dní. Okresný súd mal správou o dopravnej nehode za preukázané, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Honda CRV, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Audi Q5. Existencia škody a príčinná súvislosť nebola medzi účastníkmi sporná a sporná bola len výška škody. Okresný súd mal čestným prehlásením poškodeného a z výsluchu svedka P. K. preukázané, že P. K. si prenajal vozidlo na nevyhnutnú dobu počas opravy svojho motorového vozidla, ktoré bežne používal na zabezpečenie hlavne podnikateľských záležitostí, nakoľko spoločnosť Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o., spravuje bytové domy v rámci celého Žilinského kraja, a keď v bytových domoch nahlásia nejaké poruchy, závady alebo schôdze, musia sa v presnom čase dostaviť na dané miesto. Poškodený nevyužíval náhradné vozidlo vlastným zavinením, ale v dôsledku protiprávneho konania inej osoby a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby bol pre protiprávne konanie inej osoby obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu života a vedenia podnikateľskej činnosti. Náhradné vozidlo poškodený používal za tým istým účelom ako poškodené vozidlo, a teda ide o účelne vynaložené náklady. Škoda definovaná ako nájomné za zapožičané náhradné vozidlo je podľa názoru okresného súdu škodou, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Ohľadom výšky škody mal okresný súd preukázané, že poškodený si vozidlo prenajal na nevyhnutnú dobu, odo dňa vzniku škody na jeho vozidle až do doby, kedy bolo jeho vozidlo opravené. Nájom tak trval 25 dní do 23.5.2016. O výške nájomného okresný súd uviedol, že obvyklosť výšky nájomného bola preukázaná tým, že v samotnej zmluve o nájme, ako aj v dodatku č. 1 je denné nájomné vyššie, než bolo dohovorené zmluvné nájomné v tomto konkrétnom prípade, a preto súd považuje túto škodu, spočívajúcu v nákladoch spojených s nájmom náhradného vozidla, za preukázanú. Náklady, ktoré poškodený vyplatil, boli adekvátne aj pokiaľ ide o dĺžku nájmu, aj pokiaľ ide o poskytnutie náhradného vozidla, aj pokiaľ ide o cenu za tento nájom. Keďže boli splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť za škodu, tak súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 676,57 Eur. 4. Námietku žalovaného ohľadom výšky nájmu za náhradné vozidlo, preukazovanú predložením cenníkov autopožičovní Žilina, považoval okresný súd za irelevantnú, nakoľko z predložených cenníkov nevyplýva, či ide o cenu konečnú za prenájom vozidla, alebo sa k uvedeným cenám doúčtovávajú ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla alebo iné náklady. K výpočtu prevádzkových nákladov poškodeného vozidla počas prenájmu náhradného vozidla žalovaný predložil Metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002, k čomu okresný súd uviedol, že tento metodický pokyn z roku 2002 nezohľadňuje skutočné a reálne náklady na prenájom motorového vozidla. Tento pokyn bol účinný od roku 2003 a je rok 2018, pričom doba 15 rokov je dostatočne dlhá na to, kedy došlo k zmene cien nových motorových vozidiel aj cien za pohonné hmoty, pričom metodický pokyn uvádza ceny ešte v korunách. Podľa okresného súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a jeho tvrdenia, ako aj metodický pokyn sú len všeobecné a v reálnom čase nepoužiteľné. 5. Vo vzťahu k úroku z omeškania mal okresný súd preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.8.2016 a lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula dňa 25.8.2016, a teda v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., mal žalovaný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia. Nárok žalobcu bol preto splatný dňa 25.08.2016 a od 26.08.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. Výška úrokov 9 % ročne je v súlade s ust. § 369 ods. 1, 2 OBZ. Okresný súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to v súlade s ust. § 369c ods. 1 OBZ. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu z dôvodu, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného okresný súd nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu bez toho, aby skúmal, či pohľadávka na náhradu škody, ktorú žalobca uplatňuje, vôbec vznikla. V konaní nebol predložený jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, keď nebolo preukázané, že vznikla škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku alebo vo vynaložení nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Škoda nemohla byť preukázaná ani zmluvou o postúpení pohľadávky, pretože pohľadávky na započítanie sa nemohli stretnúť, pretože v čase, kedy malo dôjsť k započítaniu, ešte škoda nevznikla. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého pokiaľ dlžník nezaplatí dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, nakoľko škoda mu zatiaľ nevznikla. Žalovaný poukázal aj na ďalší názor Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí sp.zn. 25 Cdo 2744/2006. Keďže nebolo preukázané zaplatenie nájomného za prenájom vozidla zo strany právneho predchodcu žalobcu, nemohlo byť postúpenie pohľadávky účinné. 7. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd vyhodnotil dodatok č. 1 k zmluve o nájme spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok so záverom, že zákon u tohto typu zmluvy nevyžaduje písomnú podobu. Podľa žalovaného sa Zmluva o nájme č. 197 týka prenájmu dopravného prostriedku, ktorým bolo osobné motorové vozidlo, a pre platnosť takejto zmluvy sa zo zákona vyžaduje obligatórne písomná forma, tak ako to vyplýva z ust. § 630 ods. 2 OBZ. Nebolo preto možné následnou aktivitou žalobcu a jeho právneho predchodcu zhojiť absolútne neplatný právny úkon uzavretím dodatku. Okresný súd tak nepostupoval správne, ak vyhodnocoval zmluvu o nájme dopravného prostriedku ako platnú, uzavretú písomnou formou. Žalovaný tiež namietal, že označený postupník je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu, a teda nemohol uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 1 OZ. Na neplatnosti zmluvy o nájme dopravného prostriedku nič nemení ani Dodatok č. 1, keďže nie je možné uzavretím dodatku k absolútne neplatnej zmluve zhojiť jej absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť pôsobí od počiatku a takýto právny úkon nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik akýchkoľvek práv alebo povinností. Žalovaný v tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 20/2007 a na rozsudok Okresného súdu Martin. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie žalobca, ale pán Dušan Nociar si prenajal náhradné vozidlo počas opravy svojho motorového vozidla, a preto vyznieva zmätočne, ak okresný súd namiesto právneho predchodcu žalobcu ustálil ako osobu poškodenú P. K. a nie obchodnú spoločnosť Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o. 8. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi nebola sporná výška škody. Žalovaný výšku škody popieral už v podanom odpore, keď uviedol, že primeraná cena za prenájom náhradného motorového vozidla v danej lokalite je 75,- Eur bez DPH za jeden deň prenájmu náhradného vozidla pri trvaní jeho prenájmu 25 dní. Žalovaný preto považoval za primerané len náklady za prenájom v takejto výške, čo okresný súd nepovažoval za postačujúce, hoci žalovaný predložil aj relevantné dôkazy. Okresný súd si osvojil tvrdenia žalobcu, že z predložených cenníkov autopožičovní nevyplýva, či ide o konečnú cenu, a to napriek tomu, že žalobca toto tvrdenie nepreukázal. Žalovaný tak trvá na tom, že zníženie poistného plnenia o sumu 510,- Eur je v súlade s trhovými cenami. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom okresného súdu ohľadom Metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002. Žalovaný uviedol, že toto metodické usmernenie je doteraz platné, a preto je jeho aplikovanie pri určovaní výšky poistného plnenia stále relevantné a zníženie poistného plnenia o sumu 166,57 Eur je v súlade s účinnou metodikou. V konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o účelne vynaložené náklady zo strany právneho predchodcu žalobcu, pretože poškodený nebol schopný predložiť súdu evidenciu jázd poškodeného vykonaných náhradným vozidlom, z ktorej by vyplývalo, za akým účelom boli konkrétne cesty uskutočnené. 9. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal žalovaný na rozhodnutia súdov ohľadom oprávnenosti úrokov z omeškania a ohľadom vzniku tohto nároku pri uplatňovaní nároku na náhradu škody priamo u žalovaného ako poisťovateľa. Podľa žalovaného okresný súd nerešpektoval špeciálnu právnu úpravu podľa zák. č. 381/2001 Z.z., a to ust. § 11 ods. 8 tohto zákona. V zmysle tohto ustanovenia žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, nakoľko žalovaný oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a oznámil aj výšku priznaného poistného plnenia, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 tohto zákona. Peňažná sankcia v podobe úroku z omeškania upravená v § 11 ods. 8 tohto zákona je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 tohto zákona a jej účelom je ochrana žalobcu, aby žalovaný pod následkom tejto sankcie nezostal nečinný a bol nútený v zákonnej lehote oznámiť spôsob vybavenia poistnej udalosti. Táto sankcia je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto nepeňažnej povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia rozhodnuté. Ak žalovaný splnil túto povinnosť, tak sa nedostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Ak žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie v požadovanom rozsahu a žalobca uplatnil nárok v súdnom konaní, je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Žalovaný ďalej okrem nedôvodnosti samotných úrokov z omeškania namietol, že žalobca si uplatnil nesprávnu výšku úrokov z omeškania, a to z dôvodu, že ku škode došlo stretom motorového vozidla poškodeného a motorového vozidla škodcu, ktoré patrilo fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Zodpovednostný vzťah tak vznikol na základe úpravy podľa OZ, a preto sa výška úrokov z omeškania spravuje ust. § 517 ods. 2 OZ. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 1 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, tak sa na poistenie zodpovednosti vzťahujú osobitné prepisy, ktorými sú Zákon o poisťovníctve a Občiansky zákonník. Preto v prípade, ak by bola preukázaná existencia nároku na poistné plnenie, bolo by potrebné prípadné omeškanie posudzovať podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. 10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vada v označení osoby, ktorá je účastníkom právneho úkonu, nespôsobuje sama osebe jeho neplatnosť, pokiaľ možno spoľahlivo zistiť z obsahu alebo skutkových okolností, kto bol jeho účastníkom. Práve za účelom odstránenia prípadných nejasností bol medzi žalobcom a poškodeným uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o nájme. Aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.8.2016 vyplýva, že aktívna legitimácia nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol čiastočné plnenie na účet žalobcu. Z ust. § 13 ods. 5 OBZ vyplýva, že vedúci organizačnej zložky je oprávnený robiť všetky úkony, týkajúce sa tejto organizačnej zložky. K námietke ohľadom vzniku škody žalobca uviedol, že podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. V jednom dokumente tak poškodený súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo ku vzniku škody, a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu nárok na náhradu škody voči žalovanému. Tvrdenie žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky považuje žalobca za účelové, keďže takéto postúpenie pohľadávky neodporuje zákonu. K tvrdeniam ohľadom výšky škody odkázal žalobca na obvyklé sadzby pri nájme náhradného vozidla v Českej republike, kde je už dlhší čas stanovená obvyklá cena denného nájomného a v prepočte na Eurá ide o vyššie sumy, než je tá, ktorá bola fakturovaná v tomto prípade. V danom prípade sa žalovaný sám rozhodol považovať ním uvedenú cenu za obvyklú, keď len účelovo vybral najlacnejšie internetové ponuky. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/2/2018 nie je možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený v danej situácii robil prieskum trhu. Žalovanému nič nebránilo, aby predložil odborné vyjadrenie ohľadom prieskumu trhu, čo sa však nestalo a žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia. K zdôvodneniu nutnosti a účelnosti prenájmu poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 14Cob/145/2018. 11. Ohľadom úroku z omeškania žalobca uviedol, že v prípade, ak poisťovňa plnenie kráti alebo ho neprizná, možno sa dostať do omeškania už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, nakoľko poisťovateľ má zákonnú povinnosť v tejto lehote poskytnúť poškodenému poistné plnenie, avšak nie v akejkoľvek výške, ale v rozsahu, na aký má poškodený nárok. Moment, kedy sa dostáva poisťovňa do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu, keď súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu škody existovala už pri rozhodovaní poisťovne o poskytnutí neoprávnene kráteného plnenia. Žalobca v tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 13Cob/110/2017. Žalobca tak žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. 12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu cestou právneho zástupcu uviedol, že z oznámenia o poistnom plnení nevyplýva, že by aktívna vecná legitimácia nemohla byť sporná. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie práve preto, že vystupoval ako splnomocnenec poškodeného, ktorý bol zároveň oprávnený prijať poistné plnenie a nie ako postupník. O tom, že mala byť pohľadávka postúpená, sa žalovaný dozvedel až z listín, ktoré mu boli doručené spolu s platobným rozkazom. Žalovaný popiera, že by žalobca preukázal svoje tvrdenia ohľadom platnosti zmluvy o nájme a ďalších právnych úkonov. Ohľadom vyúčtovanej odplaty postupoval žalovaný tak, že uskutočnil prieskum trhu a určil primeranú cenu nájmu a je toho názoru, že vyvrátil skutočnosti, tvrdené žalobcom. Práve žalobca sa domáha plnenia, o ktorom tvrdí, že predstavuje obvyklú cenu za prenájom náhradného vozidla, ktoré tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Ak žalobca tvrdí, že od poškodeného nie je možné spravodlivo požadovať, aby robil prieskum trhu a vybral si ekonomicky najvýhodnejšieho prenajímateľa, tak tým podľa žalovaného porušuje všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 a nasl. OZ. Žalovaný tiež poprel, že by sa do omeškania dostal už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia o likvidácii poistnej udalosti. 13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakoval tvrdenia vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii a platnosti zmluvy o nájme. Podľa žalobcu sú účelové tvrdenia žalovaného, že v čase rozhodovania o ukončení likvidácie vystupoval žalobca ako splnomocnenec poškodeného, keďže všetky skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému doručené už pri uplatňovaní náhrady škody. Podľa žalobcu sa okresný súd náležite vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi skutočnosťami a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Žalovaný počas konania nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. 3Cob/220/2017, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. ku vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Vo vzťahu k výške náhrady žalobca zotrval na tvrdení, že od poškodeného nie je možné spravodlivo požadovať, aby v danej situácii robil prieskum trhu, keď navyše neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. 14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 676,57 Eur potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. V časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania zo sumy 676,57 Eur od 26.8.2016 do zaplatenia a sumu 40,- Eur a vo výroku o náhrade trov konania krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/204/2019-144 zo dňa 11.2.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 16. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke, vo vzťahu k časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 676,57 Eur, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. 17. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú okresný súd ustálil bez toho, aby skúmal, či pohľadávka na náhradu škody vôbec vznikla. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke považuje za potrebné poukázať na uzatvorenú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2016 (č.l. 8 rub - 9 spisu), uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o., v ktorej článku 1 sa konštatuje, že postupca má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom značky Honda CRV vo výške 2.760,- Eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. Táto pohľadávka je ďalej v uvedenom článku definovaná ako nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Poškodený v postavení postupcu podľa čl. 2 touto zmluvou postúpil žalobcovi uvedenú pohľadávku a žalobca sa zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu, ktorá je v čl. 4 zmluvy dohodnutá vo výške 2.760,- Eur. Zároveň sa v čl. 5 zmluvy zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným tak vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, vymedzený ako nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Práve tento poistný nárok definovaný aj odkazom na zák. č. 381/2001 Z.z. bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Poškodený subjekt mal ako veriteľ pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, zodpovedajúcu náhrade nákladov za prenájom vozidla a túto pohľadávku postúpil žalobcovi. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že takáto pohľadávka neexistovala z dôvodu, že v majetkovej sfére právneho predchodcu žalobcu nedošlo ku vzniku skutočnej škody, keďže predmetná suma nebola poškodeným splnená a dlh poškodeného nebol zaplatený. Krajský súd v tomto smere zvýrazňuje, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia. Išlo o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, a preto predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy plynie, že k úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady, a tým bola preukázaná existencia a vznik škody na strane poškodeného subjektu, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa vzájomné nároky žalobcu a poškodeného, a to nárok poškodeného za odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom započítavajú. Takýmto započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane poškodeného v podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie. Zmluva o postúpení pohľadávky mala preto spôsobilý predmet postúpenia a na jej základe žalobca nadobudol v postúpenom rozsahu pohľadávku na poistné plnenie voči žalovanému. Predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý nárok bol touto zmluvou postúpený žalobcovi. Poškodený bol v tomto kontexte veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, ktorú pohľadávku postúpil žalobcovi. Práve v dôsledku právneho úkonu započítania, ktorý je obsiahnutý v zmluve o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, došlo k zmene, zmenšeniu majetkových pomerov, a tým ku vzniku škody na strane poškodeného. Uplatnená odvolacia námietka žalovaného v tomto smere preto nemôže obstáť. 18. Žalovaný ďalej namietal neplatnosť nájomnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej okresný súd uviedol, že Dodatok č. 1 k zmluve o nájme č. 197 vyhodnotil v spojení so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.5.2016 a konštatoval, že zákon pri tomto type zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Krajský súd k týmto námietkam žalovaného uvádza, že zo Zmluvy o nájme č. 197 zo dňa 29.4.2016 (č.l. 5 rub spisu) vyplýva, že bola vyhotovená s označením prenajímateľa: SETCAR s.r.o., organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857. K tejto zmluve bol dňa 23.5.2016 uzatvorený Dodatok č. 1, v ktorom je prenajímateľ označený ako SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 991, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857. Podľa tohto dodatku vyhlásil prenajímateľ, že predmetnú zmluvu o nájme uzatvorila v jeho mene jeho organizačná zložka s tým, že nájomca vyhlásil, že pri uzatváraní tejto zmluvy bol informovaný o tom, že prenajímateľ podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky. Týmto dodatkom zároveň zmluvné strany upresnili označenie prenajímateľa v zmluve o nájme v znení totožnom, ako je označenie prenajímateľa v Dodatku č. 1. Na základe uvedeného preto krajský súd konštatuje, že z dôvodu skutočnosti, že na písomne vypracovanej zmluve o nájme je prenajímateľ označený ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, nie je možné konštatovať uzatvorenie zmluvy o nájme v písomnej forme, keďže takto označený prenajímateľ nemá právnu subjektivitu. V zmysle ustanovení § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú nájomnú zmluvu, však možno konštatovať, že nájomná zmluva pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Na jej platnosť tak postačuje aj ústne dojednanie podstatných náležitostí tohto zmluvného typu, ktorými sú najmä predmet nájmu, nájomné a jeho výška. V kontexte uzatvoreného dodatku č. 1, ktorý bol podpísaný medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, je možné konštatovať, že k uzatvoreniu riadnej nájomnej zmluvy na základe prehlásení obidvoch dotknutých zmluvných strán v tomto dodatku došlo ústnou formou, keďže je z tohto dodatku zrejmé, že zmluvné strany mali vedomosť o tom, že nájomná zmluva sa uzatvára s prenajímateľom, ktorým je zahraničná právnická osoba SETCAR s.r.o. so sídlom Rychvald, Česká republika, ktorá na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom organizačnej zložky. Neobstojí preto odvolacia argumentácia žalovaného, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktorý by mal byť následne ďalšími úkonmi dotknutých zmluvných strán zhojený. Z vyhotovenia zmluvy o nájme a dodatku č. 1 možno konštatovať vôľu tak žalobcu, ktorý konal prostredníctvom organizačnej zložky, ako aj poškodeného uzatvoriť zmluvný vzťah, na základe ktorého poškodený užíval motorové vozidlo prenechané mu žalobcom za dohodnuté nájomné. Na vznik takéhoto právneho vzťahu zákon nevyžaduje jeho zachytenie v písomnej forme, a preto skutočnosť nesprávneho označenia prenajímateľa na písomnom vyhotovení predmetnej zmluvy nemôže viesť k záveru, že by zmluva o nájme medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, nevznikla. Podstatným pre vznik tejto zmluvy je naplnenie zákonom vyžadovaných podstatných náležitostí tohto zmluvného typu, ktorými sú určenie predmetu nájmu a dojednanie nájomného, ktorá okolnosť okrem iného vyplýva aj z vystavenej faktúry č. 2016237 (č. l. 6 spisu). Medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným tak došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, na základe ktorej poškodený užíval motorové vozidlo prenajaté od žalobcu. 19. Žalovaný v podanom odvolaní argumentoval, že nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. OBZ, keďže pre takúto zmluvu vyžaduje zákonná úprava obligatórne písomnú formu. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného považuje za potrebné zvýrazniť, že v prejednávanom prípade z vyššie uvedených listinných dôkazov plynie, že medzi žalobcom a poškodeným nebola uzatvorená zmluva o nájme dopravného prostriedku tak, ako to tvrdí žalovaný, ale zmluva o nájme spolu s dodatkom č. 1. Ak žalovaný tvrdí, že v prejednávanom prípade sa nejednalo o zmluvu o nájme podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale o zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa ustanovení Obchodného zákonníka, jedná sa zo strany žalovaného o tvrdenie, ktoré ním nebolo uplatnené ako prostriedok jeho procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v podanom odpore ani v rámci vyjadrení na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie neuviedol iné skutočnosti, či tvrdenia ku zmluve, na základe ktorej poškodený užíval motorové vozidlo žalobcu. Podľa čl. 8 CSP bol žalovaný ako strana sporu povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípmi hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol tvrdenia vo vzťahu k odlišnej právnej kvalifikácii zmluvy, na základe ktorej bolo náhradné motorové vozidlo užívané, ktorá zmluva, ako už bolo krajským súdom konštatované, bola označená ako zmluva o nájme a vo vzťahu ku ktorej bolo vecne správne okresným súdom konštatované jej uzavretie v ústnej forme. Ak žalovaný až v podanom odvolaní označil skutkové tvrdenia cez právne posúdenie, t.j. vyjadril skutočnosti, ktoré následne právne vykvalifikoval až v podanom odvolaní, čo neuskutočnil pred súdom prvej inštancie, tak nepochybne išlo o novoty v zmysle ust. § 366 CSP, na ktoré nebolo možno prihliadať, keďže žalovaný nepreukázal ani jeden z taxatívnych dôvodov vyjadrených v tomto zákonnom ustanovení. Žalovaný prostriedky procesnej obrany, čo sa týka tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme dopravného prostriedku z dôvodu nedodržania jej zákonom stanovenej písomnej formy vyjadril tvrdením a jeho právnou analýzou až v rámci odvolacieho konania a tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného preto nemohli predstavovať relevantný odvolací dôvod pre konanie a rozhodovanie krajského súdu. Ak zo strany žalovaného išlo o novoty v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nemal krajský súd daný zákonný priestor k posudzovaniu záverov okresného súdu prijatých vo vzťahu ku kvalifikácii predmetnej zmluvy ako zmluvy o nájme uzavretej ústnou formou. Za tohto procesno-právneho stavu potom vo vyvolanom odvolacom konaní nemohol byť rozsudok okresného súdu posudzovaný na základe tých odvolacích tvrdení žalovaného, ktoré žalovaným neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. 20. Vo vzťahu k námietke žalovaného o neúčelnosti vynaložených nákladov za používanie náhradného motorového vozidla zvýrazňuje krajský súd, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnú škodu v tomto prípade predstavuje nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Krajský súd poukazuje na to, že škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného aj nastala, bolo preukázané úhradou nájomného. V rámci rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline bolo ustálené, že k nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Po dobu opravy tak poškodený z objektívnych dôvodov nemohol svoje motorové vozidlo používať. Krajský súd konštatuje, že nájom náhradného vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla nebol neprimeraný, a preto ani náklady vynaložené v súvislosti s týmto nájmom nemohli byť posudzované ako neúčelné. V danej veci nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov z titulu zabezpečenia si náhradného motorového vozidla bola žalobcom preukázaná. Ak žalovaný namietal, že na preukázanie účelnosti vynaložených nákladov by bolo potrebné predložiť evidenciu jázd poškodeného vykonaných náhradným vozidlom, tak krajský súd zvýrazňuje závery okresného súdu plynúce z vykonaného dokazovania. Poškodený už v prehlásení zo dňa 23.5.2016 (č.l. 6 rub spisu) vo vzťahu k účelovosti zapožičania náhradného vozidla uviedol, že toto vozidlo bolo zapožičané z dôvodu poškodenia vozidla pri dopravnej nehode a bolo zapožičané z dôvodu malého vozového parku s tým, že poškodený knihu jázd nevedie. Z výsluchu svedka P. K. (zápisnica o pojednávaní zo dňa 24.9.2018, č.l. 73 spisu) vyplýva, že poškodený spravuje bytové domy v rámci celého Žilinského kraja a auto potrebuje denne k práci, keď v bytovom dome nahlásia nejakú poruchu, závadu alebo schôdzu a musia sa tam dostaviť v určitom čase. Svedok tiež uviedol, že v danom čase poškodená spoločnosť vlastnila iba jedno, a to práve poškodené motorové vozidlo. V danej veci preto nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov z titulu zabezpečenia si náhradného vozidla považuje krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie za žalobcom preukázanú. Ak žalovaný túto nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, resp. spochybňoval, tak dôkazné bremeno bolo na žalovanom. 21. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške nároku priznaného žalobcovi s tým, že žalovaný považoval za primerané náklady vo výške 75,- Eur bez DPH za jeden deň prenájmu náhradného vozidla pri trvaní jeho prenájmu v rozsahu 25 dní. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že z cenníkov predložených žalovaným nevyplývajú podmienky prenájmu vo vzťahu k prípadným ďalším nákladom spojeným s používaním prenajatého motorového vozidla a z týchto dokladov tak nie je možné bez ďalšieho ustáliť záver, že by dohodnutá výška denného nájomného 92,- Eur bola neprimerane vysoká. Zvýrazňuje krajský súd, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku protiprávneho konania klienta žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla uplatňoval v súdnom spore. Poškodený (právny predchodca žalobcu) sa dostal do nepriaznivého stavu, ktorý zavinil klient žalovaného, a nie je namieste nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním tým, aby v sieti požičovní vyhľadával požičovňu s najvýhodnejšími podmienkami prenájmu náhradného motorového vozidla. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom. Poškodený je nemožnosťou používania svojho motorového vozidla paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. Takéto zaťažovanie poškodeného je nedôvodné, keďže poškodenému bol vnútený stav poistnej udalosti, pri riešení ktorého nie je namieste ho naviac zaťažovať vyhľadávaním najvýhodnejších podmienok prenájmu. Dopĺňa krajský súd, že skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážané dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Ak právny predchodca žalobcu v dôsledku vnúteného stavu nemožnosti využívať vlastné motorové vozidlo, riešil tento stav požičaním náhradného motorového vozidla a žalobca túto cenu za nájom uplatňoval v spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému vznikli a ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo, tak bolo namieste uplatnený nárok žalobcu vyhodnotiť ako dôvodný. 22. Vo vzťahu k námietke žalovaného o znížení priznaného poistného plnenia v zmysle Metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002 krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho postupu pri znížení plnenia v zmysle tohto metodického pokynu. Žalovaný pri výpočte technickej hodnoty poškodeného vozidla, tak ako bola táto skutočnosť právnym zástupcom žalovaného uvedená na pojednávaní pred okresným súdom dňa 24.9.2018, vychádzal z výšky odpisov a z technickej hodnoty poškodeného vozidla na konci prenájmu náhradného vozidla, a to s prihliadnutím na najazdené kilometre. Zo samotného takéhoto výpočtu prezentovaného žalovaným však bez ďalšieho nie je možné ustáliť skutočnú výšku tvrdených ušetrených prevádzkových nákladov poškodeného, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v dôsledku poškodenia motorového vozidla je cena tohto vozidla po poškodení spravidla nižšia ako cena obdobného motorového vozidla, ktoré žiadnou dopravnou nehodou poškodené nebolo. Len zo samotnej skutočnosti výpočtu rozdielu technickej hodnoty vozidla podľa uvedeného metodického pokynu tak nie je možné konštatovať dôvodnosť námietky žalovaného o znížení poistného plnenia o sumu 166,57 Eur. V konaní bolo ustálené, že škoda vznikla a bola ustálená aj jej výška a len samotné tvrdenie o ušetrených nákladoch nemá bez ďalšieho dopad na tieto závery. Ak by sa mal zohľadňovať žalovaným prezentovaný výpočet ušetrených nákladov poškodeného, išlo by o hodnotenie na základe jednostranného výpočtu v prospech žalovaného bez komplexného vyhodnotenia situácie poškodeného ohľadom hodnoty jeho vozidla a tým aj výšky skutočnej škody po poškodení tohto vozidla. Podľa krajského súdu absentuje akákoľvek relevantná hmotno-právna úprava, ktorá by mohla byť podkladom pre takúto obranu žalovaného, keď k takémuto postupu nemôže dochádzať na základe tvrdenej podzákonnej alebo internej úpravy žalovaného, ktorého interné postupy alebo jednostranne zavedená prax nemôže zvrátiť záver o preukázanom vzniku a výške škody, ktorú spôsobil poškodenému klient žalovaného. Krajský súd v tomto smere primerane a podporne poukazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 zo dňa 18. novembra 2015, v zmysle ktorého: „Interný normatívny pokyn nepatrí medzi všeobecne záväzné právne predpisy, je záväzný iba pre subjekt, ktorý ho vydal, a práva a povinnosti určené v internom normatívnom pokyne nemožno vymáhať na súde.“ 23. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že okresný súd ustálil ako poškodenú osobu p. P. K. a nie obchodnú spoločnosť Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o. uvádza krajský súd, že z rozsudku súdu prvej inštancie je nepochybné, že v prejednávanej veci bola poškodenou obchodná spoločnosť Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o. Ak aj okresný súd nesprávne uviedol, že náhradné motorové vozidlo si prenajal p. P. K., nejedná sa o chybu, ktorá by mala mať za následok nesprávnosť odvolaním napadnutého rozsudku. Zvýrazňuje krajský súd, že priamo v odôvodnení, a to v ods. 29. okresný súd uvádza, že v danom prípade išlo o pohľadávku vzniknutú titulom škody spôsobenej poškodenému Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o., teda sa jednalo o škodu, spôsobenú tejto spoločnosti, ktorej vozidlo bolo poškodené. 24. Na základe uvedených zhodnotení preto pristúpil krajský súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 676,57 Eur, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal tiež záver súdu prvej inštancie vo vzťahu ku vzniku nároku žalobcu na úroky z omeškania, keď argumentoval odkazom na relevantnú právnu úpravu ust. § 11 ods. 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení s tým, že v zmysle tejto právnej úpravy sa žalovaný nedostal do omeškania. Žalovaný okrem nedôvodnosti samotných úrokov z omeškania tiež namietal, že tieto úroky nemali byť priznané podľa úpravy Obchodného zákonníka, ale s ohľadom na skutočnosť, že škodcom, ktorý spôsobil škodu, bola fyzická osoba - nepodnikateľ, mala byť výška úrokov z omeškania posudzovaná podľa úpravy § 517 Občianskeho zákonníka. 26. Krajský súd vo vzťahu k tejto časti odvolacej argumentácie žalovaného uvádza, že z ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. plynie povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. V prípade, ak poisťovateľ túto svoju povinnosť podľa ods. 6 nesplní, je v zmysle ust. § 11 ods. 8 tohto zákona povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Zároveň platí, že v zmysle ust. § 11 ods. 7 tohto zákona je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. V kontexte uvedenej zákonnej úpravy sa krajský súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal vo vzťahu k úroku z omeškania preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.8.2016 a lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula dňa 25.8.2016, a teda v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. mal žalovaný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia, teda nárok žalobcu bol splatný dňa 25.08.2016 a od 26.08.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. Zvýrazňuje krajský súd, že žalovaný už v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 26 spisu) namietal, že žalobcovi v zmysle úpravy § 11 ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. nevznikol nárok na úroky z omeškania. Okresný súd svoju argumentáciu sústredil na povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., avšak sa nezaoberal komplexne úpravou tohto zákonného ustanovenia, ktoré poisťovateľovi alternatívne stanovuje povinnosť poskytnúť plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody. Krajský súd považuje za potrebné vo vzťahu k tejto otázke poukázať na vyvíjajúcu sa aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok sp.zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22. novembra 2018 a rozsudok sp.zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.2.2019, v ktorých rozhodnutiach Najvyšší súd SR dospel k záveru, že poisťovateľ by sa do omeškania s plnením náhrady škody dostal až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Okresný súd sa pritom nevysporiadal ani s námietkami žalovaného ohľadom žalobcom požadovanej výšky úroku z omeškania 9% ročne, keď len bez ďalšieho konštatoval, že výška tohto úroku je v súlade s ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Okresný súd tak nevyhodnotil argumentáciu žalovaného ohľadom občianskoprávneho charakteru uplatneného nároku. 27. Ak žalobca v súvislosti s nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 13Cob/110/2017, uvádza krajský súd, že v uvedenom rozhodnutí nebola otázka dôvodnosti nároku na zaplatenie úrokov konania predmetom podaného odvolania. Krajský súd ako súd odvolací, viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi, sa preto v danom odvolacom konaní k otázke nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nevyjadroval, keďže táto otázka nebola predmetom odvolacieho prieskumu. 28. S ohľadom na uvedené závery pristúpil krajský súd k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v časti odvolaním napadnutého výroku tohto rozsudku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem priznanej istiny tiež 9 % úrok z omeškania a sumu 40,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vo vzťahu k uplatnenej paušálnej náhrade je potrebné poukázať na skutočnosť, že nárok na jej vyplatenie je obdobne ako nárok na úroky z omeškania viazaný na omeškanie dlžníka. Bude potrebné, aby okresný súd, vychádzajúc z prezentovaných zhodnotení krajského súdu, opätovne vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu, tak v časti úroku z omeškania ako aj v časti požadovanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to s prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú bolo krajským súdom poukázané. V prípade, ak by okresný súd dospel k záveru o vzniku omeškania žalovaného a teda o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na úroky z omeškania, bude potrebné vyhodnotiť, či je namieste na daný vzťah uplatňovať obchodnoprávnu alebo občianskoprávnu úpravu nárokov plynúcich z omeškania. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu. S ohľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu v dotknutej časti pristúpil krajský súd zároveň k zrušeniu tohto rozsudku v časti závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. 29. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.