Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/204/2019 z 19. 2. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. februára 2020, sp. zn. 14Cob/204/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:6118217643.2 Krajský súd Žilina | 14Cob/204/2019 | ECLI:SK:KSZA:2020:6118217643.2 | 2020-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 391 ods. 2 CSP, § 396 ods. 3 CSP, § 391 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a030404f-4e05-4acb-bc77-b77a68756de7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6118217643.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/204/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118217643
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118217643.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: SETCAR
s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, vo veci organizačnej
zložky SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038
53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom,
so sídlom S. X, XXX XX Q., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v
konaní o zaplatenie 676,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-85 zo dňa 24. septembra 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu
Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-98 zo dňa 27.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-85 zo dňa 24. septembra 2018 v spojení s
uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-98 zo dňa 27.11.2018 v časti napadnutého
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 676,57 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-85 zo dňa 24. septembra 2018 v spojení s
uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/13/2018-98 zo dňa 27.11.2018 v časti napadnutého
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 676,57
Eur od 26.8.2016 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného
konania z r u š u j e a v r a c i a v tejto časti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 676,57
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 676,57 Eur od 26.8.2016 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu
je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím okresného
súdu. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorú žalobca odôvodnil tým, že dňa 27.04.2016
došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o., na vozidle Audi
Q5, ev. č. RK121BI. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v
poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 8004905380. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu
v Zmysle zmluvy o nájme č. 197 zo dňa 29.04.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému
faktúru č. 2016237 zo dňa 20.05.2016 s dátumom splatnosti 03.06.2016 na celkovú sumu 2.760,- Eur.



Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.08.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti
tak, že znížil sadzbu denného nájmu a znížil poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla, čím
priznal náklady vo výške 2083,43 Eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 23.05.2016 Zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č.
8004905380 zo dňa 27.04.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla vo výške 2760,- Eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný
šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.08.2016, dostal sa v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení od 26.08.2016 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4
ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a o ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Úrok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky si žalobca nárokuje v
zmysle § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1, ods. 2, ods. 3 nariadenia vlády č. 21/2013
Z.z. a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.

2. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, pričom vychádzal zo stavu, ktorý bol rozhodný v čase vyhlásenia rozsudku. Ku Zmluve o nájme
č. 197 zo dňa 29.4.2016 a Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme č. 197 zo dňa 23.5.2016, uzavretej medzi
nájomcom Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o. a prenajímateľom Setcar s.r.o., so sídlom Černík 386/4, 038
53 Turany, uviedol, že túto by bolo dôvodné bez ďalšieho vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny
úkon v zmysle ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), podľa ktorého je neplatný
právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Okresný súd mal výpisom
z obchodného registra preukázané, že označený postupník je organizačná zložka zahraničnej osoby,
ktorá nemá právnu subjektivitu. Okresný súd však vyhodnotil Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 197 v
spojení s listinou - Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.05.2016 podľa ich obsahu a tam prejavenej
vôle podľa § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“) ako zmluvu o nájme. Okresným
súdom bola písomná podoba nájomnej zmluvy vyhodnotená ako neplatná podľa § 38 ods. 1 OZ, avšak
zákon u tohto typu zmluvy nevyžaduje písomnú formu a z vykonaného dokazovania mal okresný súd
za preukázané, že účastníci zmluvy si boli vedomí, že organizačná zložka koná v mene žalobcu, ktorý
na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom nej. Účastníci zmluvy sa dohodli na všetkých
podstatných náležitostiach nájomných zmlúv a okresný súd ich vyhodnotil ako platné, uzatvorené ústnou
formou.

3. Vo vzťahu k návrhu na zaplatenie sumy 676,57 Eur uviedol okresný súd, že išlo o pohľadávku
vzniknutú titulom škody spôsobenej poškodenému Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o., tak, že dňa
27.4.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo tejto spoločnosti a táto škoda
bola spôsobená prevádzkou vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Okresný súd poukázal na ust. §
4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na
náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Žalobca ako právny nástupca poškodeného bol oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorým je v danom prípade žalovaný.
Žalobca škodu definoval tak, že žalovaný neoprávnene odpočítal ním stanovené pevné náklady
súvisiace s poklesom technickej hodnoty vozidla, ktoré by boli vznikli používaním vlastného vozidla
poškodeným, a to aj napriek tomu, že uznal dĺžku nájmu v rozsahu 25 dní. Okresný súd mal správou
o dopravnej nehode za preukázané, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti prevádzkovateľa
motorového vozidla zn. Honda CRV, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Audi Q5.
Existencia škody a príčinná súvislosť nebola medzi účastníkmi sporná a sporná bola len výška škody.
Okresný súd mal čestným prehlásením poškodeného a z výsluchu svedka P. K. preukázané, že P.
K. si prenajal vozidlo na nevyhnutnú dobu počas opravy svojho motorového vozidla, ktoré bežne
používal na zabezpečenie hlavne podnikateľských záležitostí, nakoľko spoločnosť Nociarová Jaroslava
BYTY s.r.o., spravuje bytové domy v rámci celého Žilinského kraja, a keď v bytových domoch nahlásia
nejaké poruchy, závady alebo schôdze, musia sa v presnom čase dostaviť na dané miesto. Poškodený
nevyužíval náhradné vozidlo vlastným zavinením, ale v dôsledku protiprávneho konania inej osoby a
nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby bol pre protiprávne konanie inej osoby obmedzený v
užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu života a vedenia podnikateľskej
činnosti. Náhradné vozidlo poškodený používal za tým istým účelom ako poškodené vozidlo, a teda
ide o účelne vynaložené náklady. Škoda definovaná ako nájomné za zapožičané náhradné vozidlo je
podľa názoru okresného súdu škodou, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti.
Ohľadom výšky škody mal okresný súd preukázané, že poškodený si vozidlo prenajal na nevyhnutnú
dobu, odo dňa vzniku škody na jeho vozidle až do doby, kedy bolo jeho vozidlo opravené. Nájom tak



trval 25 dní do 23.5.2016. O výške nájomného okresný súd uviedol, že obvyklosť výšky nájomného
bola preukázaná tým, že v samotnej zmluve o nájme, ako aj v dodatku č. 1 je denné nájomné vyššie,
než bolo dohovorené zmluvné nájomné v tomto konkrétnom prípade, a preto súd považuje túto škodu,
spočívajúcu v nákladoch spojených s nájmom náhradného vozidla, za preukázanú. Náklady, ktoré
poškodený vyplatil, boli adekvátne aj pokiaľ ide o dĺžku nájmu, aj pokiaľ ide o poskytnutie náhradného
vozidla, aj pokiaľ ide o cenu za tento nájom. Keďže boli splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých
vzniká zodpovednosť za škodu, tak súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 676,57 Eur.

4. Námietku žalovaného ohľadom výšky nájmu za náhradné vozidlo, preukazovanú predložením
cenníkov autopožičovní Žilina, považoval okresný súd za irelevantnú, nakoľko z predložených cenníkov
nevyplýva, či ide o cenu konečnú za prenájom vozidla, alebo sa k uvedeným cenám doúčtovávajú
ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla alebo iné náklady. K výpočtu prevádzkových nákladov
poškodeného vozidla počas prenájmu náhradného vozidla žalovaný predložil Metodické usmernenie
členov SKP č. 17/2002, k čomu okresný súd uviedol, že tento metodický pokyn z roku 2002 nezohľadňuje
skutočné a reálne náklady na prenájom motorového vozidla. Tento pokyn bol účinný od roku 2003 a je
rok 2018, pričom doba 15 rokov je dostatočne dlhá na to, kedy došlo k zmene cien nových motorových
vozidiel aj cien za pohonné hmoty, pričom metodický pokyn uvádza ceny ešte v korunách. Podľa
okresného súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a jeho tvrdenia, ako aj metodický pokyn sú len
všeobecné a v reálnom čase nepoužiteľné.

5. Vo vzťahu k úroku z omeškania mal okresný súd preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, že
šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.8.2016 a lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula dňa
25.8.2016, a teda v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., mal žalovaný poskytnúť žalobcovi
poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia. Nárok žalobcu bol preto splatný dňa 25.08.2016
a od 26.08.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. Výška úrokov 9 % ročne je v súlade s ust. § 369
ods. 1, 2 OBZ. Okresný súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to v súlade s ust. § 369c ods. 1 OBZ. O trovách konania
okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu z
dôvodu, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného okresný súd
nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu bez toho, aby skúmal, či pohľadávka na náhradu
škody, ktorú žalobca uplatňuje, vôbec vznikla. V konaní nebol predložený jediný dôkaz, z ktorého
by vyplývalo, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, keď nebolo preukázané, že vznikla
škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku alebo vo vynaložení nákladov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Škoda nemohla byť preukázaná ani zmluvou o postúpení pohľadávky, pretože
pohľadávky na započítanie sa nemohli stretnúť, pretože v čase, kedy malo dôjsť k započítaniu, ešte
škoda nevznikla. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, podľa
ktorého pokiaľ dlžník nezaplatí dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej
náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, nakoľko škoda mu zatiaľ nevznikla. Žalovaný
poukázal aj na ďalší názor Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí sp.zn. 25 Cdo 2744/2006. Keďže
nebolo preukázané zaplatenie nájomného za prenájom vozidla zo strany právneho predchodcu žalobcu,
nemohlo byť postúpenie pohľadávky účinné.

7. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd vyhodnotil dodatok č. 1 k zmluve o nájme spolu so zmluvou
o postúpení pohľadávok so záverom, že zákon u tohto typu zmluvy nevyžaduje písomnú podobu. Podľa
žalovaného sa Zmluva o nájme č. 197 týka prenájmu dopravného prostriedku, ktorým bolo osobné
motorové vozidlo, a pre platnosť takejto zmluvy sa zo zákona vyžaduje obligatórne písomná forma, tak
ako to vyplýva z ust. § 630 ods. 2 OBZ. Nebolo preto možné následnou aktivitou žalobcu a jeho právneho
predchodcu zhojiť absolútne neplatný právny úkon uzavretím dodatku. Okresný súd tak nepostupoval
správne, ak vyhodnocoval zmluvu o nájme dopravného prostriedku ako platnú, uzavretú písomnou
formou. Žalovaný tiež namietal, že označený postupník je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá
nemá právnu subjektivitu, a teda nemohol uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku, čo má za
následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 1 OZ. Na neplatnosti zmluvy o nájme
dopravného prostriedku nič nemení ani Dodatok č. 1, keďže nie je možné uzavretím dodatku k absolútne
neplatnej zmluve zhojiť jej absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť pôsobí od počiatku a takýto



právny úkon nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik akýchkoľvek práv alebo povinností. Žalovaný
v tomto smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 20/2007 a na rozsudok
Okresného súdu Martin. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie žalobca, ale pán Dušan Nociar
si prenajal náhradné vozidlo počas opravy svojho motorového vozidla, a preto vyznieva zmätočne, ak
okresný súd namiesto právneho predchodcu žalobcu ustálil ako osobu poškodenú P. K. a nie obchodnú
spoločnosť Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o.

8. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi
nebola sporná výška škody. Žalovaný výšku škody popieral už v podanom odpore, keď uviedol,
že primeraná cena za prenájom náhradného motorového vozidla v danej lokalite je 75,- Eur bez
DPH za jeden deň prenájmu náhradného vozidla pri trvaní jeho prenájmu 25 dní. Žalovaný preto
považoval za primerané len náklady za prenájom v takejto výške, čo okresný súd nepovažoval za
postačujúce, hoci žalovaný predložil aj relevantné dôkazy. Okresný súd si osvojil tvrdenia žalobcu, že z
predložených cenníkov autopožičovní nevyplýva, či ide o konečnú cenu, a to napriek tomu, že žalobca
toto tvrdenie nepreukázal. Žalovaný tak trvá na tom, že zníženie poistného plnenia o sumu 510,- Eur je
v súlade s trhovými cenami. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom okresného súdu ohľadom Metodického
usmernenia členov SKP č. 17/2002. Žalovaný uviedol, že toto metodické usmernenie je doteraz platné,
a preto je jeho aplikovanie pri určovaní výšky poistného plnenia stále relevantné a zníženie poistného
plnenia o sumu 166,57 Eur je v súlade s účinnou metodikou. V konaní nebolo preukázané, že by
sa jednalo o účelne vynaložené náklady zo strany právneho predchodcu žalobcu, pretože poškodený
nebol schopný predložiť súdu evidenciu jázd poškodeného vykonaných náhradným vozidlom, z ktorej
by vyplývalo, za akým účelom boli konkrétne cesty uskutočnené.

9. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal žalovaný na rozhodnutia súdov
ohľadom oprávnenosti úrokov z omeškania a ohľadom vzniku tohto nároku pri uplatňovaní nároku na
náhradu škody priamo u žalovaného ako poisťovateľa. Podľa žalovaného okresný súd nerešpektoval
špeciálnu právnu úpravu podľa zák. č. 381/2001 Z.z., a to ust. § 11 ods. 8 tohto zákona. V zmysle
tohto ustanovenia žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, nakoľko žalovaný
oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a oznámil aj výšku priznaného poistného plnenia, čím
si splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 tohto zákona. Peňažná sankcia v podobe úroku
z omeškania upravená v § 11 ods. 8 tohto zákona je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti
vyjadrenej v § 11 ods. 6 tohto zákona a jej účelom je ochrana žalobcu, aby žalovaný pod následkom
tejto sankcie nezostal nečinný a bol nútený v zákonnej lehote oznámiť spôsob vybavenia poistnej
udalosti. Táto sankcia je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto nepeňažnej povinnosti bez ohľadu
na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia rozhodnuté.
Ak žalovaný splnil túto povinnosť, tak sa nedostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia.
Ak žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie v požadovanom rozsahu a žalobca uplatnil nárok v
súdnom konaní, je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi. Žalovaný ďalej okrem nedôvodnosti samotných úrokov z omeškania namietol, že žalobca
si uplatnil nesprávnu výšku úrokov z omeškania, a to z dôvodu, že ku škode došlo stretom motorového
vozidla poškodeného a motorového vozidla škodcu, ktoré patrilo fyzickej osobe - nepodnikateľovi.
Zodpovednostný vzťah tak vznikol na základe úpravy podľa OZ, a preto sa výška úrokov z omeškania
spravuje ust. § 517 ods. 2 OZ. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 1 ods. 2 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, tak sa na poistenie zodpovednosti
vzťahujú osobitné prepisy, ktorými sú Zákon o poisťovníctve a Občiansky zákonník. Preto v prípade,
ak by bola preukázaná existencia nároku na poistné plnenie, bolo by potrebné prípadné omeškanie
posudzovať podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu
zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vada v označení osoby, ktorá je účastníkom
právneho úkonu, nespôsobuje sama osebe jeho neplatnosť, pokiaľ možno spoľahlivo zistiť z obsahu
alebo skutkových okolností, kto bol jeho účastníkom. Práve za účelom odstránenia prípadných
nejasností bol medzi žalobcom a poškodeným uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o nájme. Aj zo samotného
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.8.2016 vyplýva, že aktívna legitimácia nemôže byť sporná,
keďže sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol čiastočné plnenie na účet žalobcu.
Z ust. § 13 ods. 5 OBZ vyplýva, že vedúci organizačnej zložky je oprávnený robiť všetky úkony,
týkajúce sa tejto organizačnej zložky. K námietke ohľadom vzniku škody žalobca uviedol, že podľa
bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného



zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. V jednom dokumente tak
poškodený súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo ku vzniku škody, a zároveň postúpil
žalobcovi za odplatu nárok na náhradu škody voči žalovanému. Tvrdenie žalovaného o neexistencii
predmetnej pohľadávky považuje žalobca za účelové, keďže takéto postúpenie pohľadávky neodporuje
zákonu. K tvrdeniam ohľadom výšky škody odkázal žalobca na obvyklé sadzby pri nájme náhradného
vozidla v Českej republike, kde je už dlhší čas stanovená obvyklá cena denného nájomného a v
prepočte na Eurá ide o vyššie sumy, než je tá, ktorá bola fakturovaná v tomto prípade. V danom
prípade sa žalovaný sám rozhodol považovať ním uvedenú cenu za obvyklú, keď len účelovo vybral
najlacnejšie internetové ponuky. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/2/2018 nie je
možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený v danej situácii robil prieskum trhu. Žalovanému nič
nebránilo, aby predložil odborné vyjadrenie ohľadom prieskumu trhu, čo sa však nestalo a žalovaný
nepreukázal svoje tvrdenia. K zdôvodneniu nutnosti a účelnosti prenájmu poukázal žalobca na rozsudok
Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 14Cob/145/2018.

11. Ohľadom úroku z omeškania žalobca uviedol, že v prípade, ak poisťovňa plnenie kráti alebo ho
neprizná, možno sa dostať do omeškania už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii
poistnej udalosti, nakoľko poisťovateľ má zákonnú povinnosť v tejto lehote poskytnúť poškodenému
poistné plnenie, avšak nie v akejkoľvek výške, ale v rozsahu, na aký má poškodený nárok. Moment,
kedy sa dostáva poisťovňa do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu, keď súd len deklaruje
už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu škody existovala už pri rozhodovaní poisťovne o
poskytnutí neoprávnene kráteného plnenia. Žalobca v tomto smere poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Žiline vo veci sp.zn. 13Cob/110/2017. Žalobca tak žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny.

12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu cestou právneho zástupcu uviedol, že z oznámenia o
poistnom plnení nevyplýva, že by aktívna vecná legitimácia nemohla byť sporná. Žalovaný poskytol
žalobcovi poistné plnenie práve preto, že vystupoval ako splnomocnenec poškodeného, ktorý bol
zároveň oprávnený prijať poistné plnenie a nie ako postupník. O tom, že mala byť pohľadávka postúpená,
sa žalovaný dozvedel až z listín, ktoré mu boli doručené spolu s platobným rozkazom. Žalovaný
popiera, že by žalobca preukázal svoje tvrdenia ohľadom platnosti zmluvy o nájme a ďalších právnych
úkonov. Ohľadom vyúčtovanej odplaty postupoval žalovaný tak, že uskutočnil prieskum trhu a určil
primeranú cenu nájmu a je toho názoru, že vyvrátil skutočnosti, tvrdené žalobcom. Práve žalobca sa
domáha plnenia, o ktorom tvrdí, že predstavuje obvyklú cenu za prenájom náhradného vozidla, ktoré
tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Ak žalobca tvrdí, že od poškodeného nie je možné spravodlivo
požadovať, aby robil prieskum trhu a vybral si ekonomicky najvýhodnejšieho prenajímateľa, tak tým
podľa žalovaného porušuje všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 a nasl. OZ. Žalovaný tiež
poprel, že by sa do omeškania dostal už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia o likvidácii poistnej udalosti.

13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakoval tvrdenia vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii
a platnosti zmluvy o nájme. Podľa žalobcu sú účelové tvrdenia žalovaného, že v čase rozhodovania
o ukončení likvidácie vystupoval žalobca ako splnomocnenec poškodeného, keďže všetky skutočnosti
uvedené v návrhu boli žalovanému doručené už pri uplatňovaní náhrady škody. Podľa žalobcu sa
okresný súd náležite vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi skutočnosťami a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Žalovaný počas konania nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom aktívnej legitimácie
žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. 3Cob/220/2017,
podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi
faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j.
ku vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného
na náhradu škody. Je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou došlo jednak
k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a
žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie.
Vo vzťahu k výške náhrady žalobca zotrval na tvrdení, že od poškodeného nie je možné spravodlivo
požadovať, aby v danej situácii robil prieskum trhu, keď navyše neexistuje zákonná ani zmluvná
povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil
výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v
spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským



súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 676,57 Eur potvrdil ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. V časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% úrok z
omeškania zo sumy 676,57 Eur od 26.8.2016 do zaplatenia a sumu 40,- Eur a vo výroku o náhrade
trov konania krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa
ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/204/2019-144 zo
dňa 11.2.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

16. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, ktorý
namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
K tejto námietke, vo vzťahu k časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 676,57 Eur, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal
skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia
vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
(§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi
názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu
v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý
by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu
sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo
zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci
okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej
právnej veci nenastala.

17. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú okresný súd ustálil
bez toho, aby skúmal, či pohľadávka na náhradu škody vôbec vznikla. Krajský súd vo vzťahu k tejto
námietke považuje za potrebné poukázať na uzatvorenú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa



23.5.2016 (č.l. 8 rub - 9 spisu), uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou Nociarová Jaroslava BYTY
s.r.o., v ktorej článku 1 sa konštatuje, že postupca má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý
rieši škodu spôsobenú vozidlom značky Honda CRV vo výške 2.760,- Eur, z titulu jeho nároku voči
poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. Táto pohľadávka je ďalej v uvedenom článku definovaná ako
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Poškodený
v postavení postupcu podľa čl. 2 touto zmluvou postúpil žalobcovi uvedenú pohľadávku a žalobca sa
zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu, ktorá je v čl. 4 zmluvy dohodnutá vo výške 2.760,-
Eur. Zároveň sa v čl. 5 zmluvy zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy
započítavajú. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným
tak vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, vymedzený ako
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Práve tento
poistný nárok definovaný aj odkazom na zák. č. 381/2001 Z.z. bol predmetnou zmluvou postúpený
žalobcovi. Poškodený subjekt mal ako veriteľ pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti,
zodpovedajúcu náhrade nákladov za prenájom vozidla a túto pohľadávku postúpil žalobcovi. Nemožno
preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že takáto pohľadávka neexistovala z dôvodu, že v majetkovej
sfére právneho predchodcu žalobcu nedošlo ku vzniku skutočnej škody, keďže predmetná suma nebola
poškodeným splnená a dlh poškodeného nebol zaplatený. Krajský súd v tomto smere zvýrazňuje, že
predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného
plnenia. Išlo o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, a preto predmetom postúpenia
bola pohľadávka, čo zodpovedá ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy plynie, že k
úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo je jeden zo spôsobov
zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady, a tým bola preukázaná existencia a vznik škody na strane
poškodeného subjektu, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa vzájomné nároky
žalobcu a poškodeného, a to nárok poškodeného za odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom započítavajú. Takýmto započítaním došlo k zmene
majetkových pomerov na strane poškodeného v podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči
žalovanému, a teda ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné
plnenie. Zmluva o postúpení pohľadávky mala preto spôsobilý predmet postúpenia a na jej základe
žalobca nadobudol v postúpenom rozsahu pohľadávku na poistné plnenie voči žalovanému. Predmetom
postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého bola náhrada nákladov za prenájom
vozidla, ktorý nárok bol touto zmluvou postúpený žalobcovi. Poškodený bol v tomto kontexte veriteľom,
pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, ktorú pohľadávku postúpil žalobcovi.
Práve v dôsledku právneho úkonu započítania, ktorý je obsiahnutý v zmluve o postúpení pohľadávky,
uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, došlo k zmene, zmenšeniu majetkových pomerov, a tým ku
vzniku škody na strane poškodeného. Uplatnená odvolacia námietka žalovaného v tomto smere preto
nemôže obstáť.

18. Žalovaný ďalej namietal neplatnosť nájomnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej okresný súd uviedol, že
Dodatok č. 1 k zmluve o nájme č. 197 vyhodnotil v spojení so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 23.5.2016 a konštatoval, že zákon pri tomto type zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Krajský súd
k týmto námietkam žalovaného uvádza, že zo Zmluvy o nájme č. 197 zo dňa 29.4.2016 (č.l. 5 rub
spisu) vyplýva, že bola vyhotovená s označením prenajímateľa: SETCAR s.r.o., organizačná zložka
podniku zahraničnej osoby, Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857. K tejto zmluve bol dňa
23.5.2016 uzatvorený Dodatok č. 1, v ktorom je prenajímateľ označený ako SETCAR s.r.o., so sídlom
č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 991, podnikajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík
386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857. Podľa tohto dodatku vyhlásil prenajímateľ, že predmetnú
zmluvu o nájme uzatvorila v jeho mene jeho organizačná zložka s tým, že nájomca vyhlásil, že pri
uzatváraní tejto zmluvy bol informovaný o tom, že prenajímateľ podniká na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky. Týmto dodatkom zároveň zmluvné strany upresnili označenie
prenajímateľa v zmluve o nájme v znení totožnom, ako je označenie prenajímateľa v Dodatku č. 1. Na
základe uvedeného preto krajský súd konštatuje, že z dôvodu skutočnosti, že na písomne vypracovanej
zmluve o nájme je prenajímateľ označený ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, nie je
možné konštatovať uzatvorenie zmluvy o nájme v písomnej forme, keďže takto označený prenajímateľ
nemá právnu subjektivitu. V zmysle ustanovení § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
nájomnú zmluvu, však možno konštatovať, že nájomná zmluva pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú
formu. Na jej platnosť tak postačuje aj ústne dojednanie podstatných náležitostí tohto zmluvného typu,



ktorými sú najmä predmet nájmu, nájomné a jeho výška. V kontexte uzatvoreného dodatku č. 1, ktorý bol
podpísaný medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, je možné konštatovať,
že k uzatvoreniu riadnej nájomnej zmluvy na základe prehlásení obidvoch dotknutých zmluvných strán v
tomto dodatku došlo ústnou formou, keďže je z tohto dodatku zrejmé, že zmluvné strany mali vedomosť
o tom, že nájomná zmluva sa uzatvára s prenajímateľom, ktorým je zahraničná právnická osoba
SETCAR s.r.o. so sídlom Rychvald, Česká republika, ktorá na území Slovenskej republiky podniká
prostredníctvom organizačnej zložky. Neobstojí preto odvolacia argumentácia žalovaného, že sa jedná o
absolútne neplatný právny úkon, ktorý by mal byť následne ďalšími úkonmi dotknutých zmluvných strán
zhojený. Z vyhotovenia zmluvy o nájme a dodatku č. 1 možno konštatovať vôľu tak žalobcu, ktorý konal
prostredníctvom organizačnej zložky, ako aj poškodeného uzatvoriť zmluvný vzťah, na základe ktorého
poškodený užíval motorové vozidlo prenechané mu žalobcom za dohodnuté nájomné. Na vznik takéhoto
právneho vzťahu zákon nevyžaduje jeho zachytenie v písomnej forme, a preto skutočnosť nesprávneho
označenia prenajímateľa na písomnom vyhotovení predmetnej zmluvy nemôže viesť k záveru, že
by zmluva o nájme medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, nevznikla.
Podstatným pre vznik tejto zmluvy je naplnenie zákonom vyžadovaných podstatných náležitostí tohto
zmluvného typu, ktorými sú určenie predmetu nájmu a dojednanie nájomného, ktorá okolnosť okrem
iného vyplýva aj z vystavenej faktúry č. 2016237 (č. l. 6 spisu). Medzi žalobcom ako prenajímateľom
a poškodeným tak došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, na základe ktorej poškodený užíval motorové
vozidlo prenajaté od žalobcu.

19. Žalovaný v podanom odvolaní argumentoval, že nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o
nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. OBZ, keďže pre takúto zmluvu vyžaduje zákonná
úprava obligatórne písomnú formu. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného považuje za
potrebné zvýrazniť, že v prejednávanom prípade z vyššie uvedených listinných dôkazov plynie, že
medzi žalobcom a poškodeným nebola uzatvorená zmluva o nájme dopravného prostriedku tak, ako
to tvrdí žalovaný, ale zmluva o nájme spolu s dodatkom č. 1. Ak žalovaný tvrdí, že v prejednávanom
prípade sa nejednalo o zmluvu o nájme podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale o zmluvu o
nájme dopravného prostriedku podľa ustanovení Obchodného zákonníka, jedná sa zo strany žalovaného
o tvrdenie, ktoré ním nebolo uplatnené ako prostriedok jeho procesnej obrany v konaní pred súdom
prvej inštancie. Žalovaný v podanom odpore ani v rámci vyjadrení na pojednávaniach pred súdom
prvej inštancie neuviedol iné skutočnosti, či tvrdenia ku zmluve, na základe ktorej poškodený užíval
motorové vozidlo žalobcu. Podľa čl. 8 CSP bol žalovaný ako strana sporu povinný označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípmi
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol tvrdenia
vo vzťahu k odlišnej právnej kvalifikácii zmluvy, na základe ktorej bolo náhradné motorové vozidlo
užívané, ktorá zmluva, ako už bolo krajským súdom konštatované, bola označená ako zmluva o nájme
a vo vzťahu ku ktorej bolo vecne správne okresným súdom konštatované jej uzavretie v ústnej forme.
Ak žalovaný až v podanom odvolaní označil skutkové tvrdenia cez právne posúdenie, t.j. vyjadril
skutočnosti, ktoré následne právne vykvalifikoval až v podanom odvolaní, čo neuskutočnil pred súdom
prvej inštancie, tak nepochybne išlo o novoty v zmysle ust. § 366 CSP, na ktoré nebolo možno
prihliadať, keďže žalovaný nepreukázal ani jeden z taxatívnych dôvodov vyjadrených v tomto zákonnom
ustanovení. Žalovaný prostriedky procesnej obrany, čo sa týka tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmluvy
o nájme dopravného prostriedku z dôvodu nedodržania jej zákonom stanovenej písomnej formy vyjadril
tvrdením a jeho právnou analýzou až v rámci odvolacieho konania a tieto prostriedky procesnej
obrany žalovaného preto nemohli predstavovať relevantný odvolací dôvod pre konanie a rozhodovanie
krajského súdu. Ak zo strany žalovaného išlo o novoty v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nemal
krajský súd daný zákonný priestor k posudzovaniu záverov okresného súdu prijatých vo vzťahu ku
kvalifikácii predmetnej zmluvy ako zmluvy o nájme uzavretej ústnou formou. Za tohto procesno-právneho
stavu potom vo vyvolanom odvolacom konaní nemohol byť rozsudok okresného súdu posudzovaný na
základe tých odvolacích tvrdení žalovaného, ktoré žalovaným neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie.

20. Vo vzťahu k námietke žalovaného o neúčelnosti vynaložených nákladov za používanie náhradného
motorového vozidla zvýrazňuje krajský súd, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol
z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil
náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného
tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so
zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať



svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu
účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnú škodu v
tomto prípade predstavuje nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený
donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Krajský súd poukazuje na to,
že škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu,
prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho
automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu,
ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v
majetkovej sfére poškodeného aj nastala, bolo preukázané úhradou nájomného. V rámci rozhodovacej
činnosti Krajského súdu v Žiline bolo ustálené, že k nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so
zabezpečením náhradného motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z
titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové
vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy
svojho vozidla. Po dobu opravy tak poškodený z objektívnych dôvodov nemohol svoje motorové vozidlo
používať. Krajský súd konštatuje, že nájom náhradného vozidla počas doby opravy poškodeného
motorového vozidla nebol neprimeraný, a preto ani náklady vynaložené v súvislosti s týmto nájmom
nemohli byť posudzované ako neúčelné. V danej veci nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov
z titulu zabezpečenia si náhradného motorového vozidla bola žalobcom preukázaná. Ak žalovaný
namietal, že na preukázanie účelnosti vynaložených nákladov by bolo potrebné predložiť evidenciu jázd
poškodeného vykonaných náhradným vozidlom, tak krajský súd zvýrazňuje závery okresného súdu
plynúce z vykonaného dokazovania. Poškodený už v prehlásení zo dňa 23.5.2016 (č.l. 6 rub spisu)
vo vzťahu k účelovosti zapožičania náhradného vozidla uviedol, že toto vozidlo bolo zapožičané z
dôvodu poškodenia vozidla pri dopravnej nehode a bolo zapožičané z dôvodu malého vozového parku
s tým, že poškodený knihu jázd nevedie. Z výsluchu svedka P. K. (zápisnica o pojednávaní zo dňa
24.9.2018, č.l. 73 spisu) vyplýva, že poškodený spravuje bytové domy v rámci celého Žilinského kraja
a auto potrebuje denne k práci, keď v bytovom dome nahlásia nejakú poruchu, závadu alebo schôdzu
a musia sa tam dostaviť v určitom čase. Svedok tiež uviedol, že v danom čase poškodená spoločnosť
vlastnila iba jedno, a to práve poškodené motorové vozidlo. V danej veci preto nevyhnutnosť a účelnosť
vynaložených nákladov z titulu zabezpečenia si náhradného vozidla považuje krajský súd v zhode so
súdom prvej inštancie za žalobcom preukázanú. Ak žalovaný túto nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov namietal, resp. spochybňoval, tak dôkazné bremeno bolo na žalovanom.

21. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške nároku
priznaného žalobcovi s tým, že žalovaný považoval za primerané náklady vo výške 75,- Eur bez DPH
za jeden deň prenájmu náhradného vozidla pri trvaní jeho prenájmu v rozsahu 25 dní. Krajský súd vo
vzťahu k tejto námietke v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že z cenníkov
predložených žalovaným nevyplývajú podmienky prenájmu vo vzťahu k prípadným ďalším nákladom
spojeným s používaním prenajatého motorového vozidla a z týchto dokladov tak nie je možné bez
ďalšieho ustáliť záver, že by dohodnutá výška denného nájomného 92,- Eur bola neprimerane vysoká.
Zvýrazňuje krajský súd, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v
dôsledku protiprávneho konania klienta žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej
bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním
náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla
uplatňoval v súdnom spore. Poškodený (právny predchodca žalobcu) sa dostal do nepriaznivého
stavu, ktorý zavinil klient žalovaného, a nie je namieste nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u
poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním tým, aby v sieti požičovní vyhľadával požičovňu s
najvýhodnejšími podmienkami prenájmu náhradného motorového vozidla. Takýmto prístupom by bol
poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď už stav poškodenia jeho motorového vozidla
dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom. Poškodený
je nemožnosťou používania svojho motorového vozidla paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo
pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla
dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. Takéto zaťažovanie poškodeného je
nedôvodné, keďže poškodenému bol vnútený stav poistnej udalosti, pri riešení ktorého nie je namieste
ho naviac zaťažovať vyhľadávaním najvýhodnejších podmienok prenájmu. Dopĺňa krajský súd, že
skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážané dôsledky toho,
že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné
za prenajaté motorové vozidlo. Ak právny predchodca žalobcu v dôsledku vnúteného stavu nemožnosti



využívať vlastné motorové vozidlo, riešil tento stav požičaním náhradného motorového vozidla a žalobca
túto cenu za nájom uplatňoval v spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému vznikli a
ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo, tak bolo namieste uplatnený nárok
žalobcu vyhodnotiť ako dôvodný.

22. Vo vzťahu k námietke žalovaného o znížení priznaného poistného plnenia v zmysle Metodického
usmernenia členov SKP č. 17/2002 krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho postupu pri znížení plnenia v zmysle tohto metodického
pokynu. Žalovaný pri výpočte technickej hodnoty poškodeného vozidla, tak ako bola táto skutočnosť
právnym zástupcom žalovaného uvedená na pojednávaní pred okresným súdom dňa 24.9.2018,
vychádzal z výšky odpisov a z technickej hodnoty poškodeného vozidla na konci prenájmu náhradného
vozidla, a to s prihliadnutím na najazdené kilometre. Zo samotného takéhoto výpočtu prezentovaného
žalovaným však bez ďalšieho nie je možné ustáliť skutočnú výšku tvrdených ušetrených prevádzkových
nákladov poškodeného, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v dôsledku poškodenia motorového
vozidla je cena tohto vozidla po poškodení spravidla nižšia ako cena obdobného motorového vozidla,
ktoré žiadnou dopravnou nehodou poškodené nebolo. Len zo samotnej skutočnosti výpočtu rozdielu
technickej hodnoty vozidla podľa uvedeného metodického pokynu tak nie je možné konštatovať
dôvodnosť námietky žalovaného o znížení poistného plnenia o sumu 166,57 Eur. V konaní bolo ustálené,
že škoda vznikla a bola ustálená aj jej výška a len samotné tvrdenie o ušetrených nákladoch nemá bez
ďalšieho dopad na tieto závery. Ak by sa mal zohľadňovať žalovaným prezentovaný výpočet ušetrených
nákladov poškodeného, išlo by o hodnotenie na základe jednostranného výpočtu v prospech žalovaného
bez komplexného vyhodnotenia situácie poškodeného ohľadom hodnoty jeho vozidla a tým aj výšky
skutočnej škody po poškodení tohto vozidla. Podľa krajského súdu absentuje akákoľvek relevantná
hmotno-právna úprava, ktorá by mohla byť podkladom pre takúto obranu žalovaného, keď k takémuto
postupu nemôže dochádzať na základe tvrdenej podzákonnej alebo internej úpravy žalovaného, ktorého
interné postupy alebo jednostranne zavedená prax nemôže zvrátiť záver o preukázanom vzniku a
výške škody, ktorú spôsobil poškodenému klient žalovaného. Krajský súd v tomto smere primerane a
podporne poukazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 zo dňa 18. novembra 2015, v zmysle
ktorého: „Interný normatívny pokyn nepatrí medzi všeobecne záväzné právne predpisy, je záväzný iba
pre subjekt, ktorý ho vydal, a práva a povinnosti určené v internom normatívnom pokyne nemožno
vymáhať na súde.“

23. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že okresný súd ustálil ako poškodenú osobu p. P. K. a nie
obchodnú spoločnosť Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o. uvádza krajský súd, že z rozsudku súdu prvej
inštancie je nepochybné, že v prejednávanej veci bola poškodenou obchodná spoločnosť Nociarová
Jaroslava BYTY s.r.o. Ak aj okresný súd nesprávne uviedol, že náhradné motorové vozidlo si prenajal
p. P. K., nejedná sa o chybu, ktorá by mala mať za následok nesprávnosť odvolaním napadnutého
rozsudku. Zvýrazňuje krajský súd, že priamo v odôvodnení, a to v ods. 29. okresný súd uvádza,
že v danom prípade išlo o pohľadávku vzniknutú titulom škody spôsobenej poškodenému Nociarová
Jaroslava BYTY s.r.o., teda sa jednalo o škodu, spôsobenú tejto spoločnosti, ktorej vozidlo bolo
poškodené.

24. Na základe uvedených zhodnotení preto pristúpil krajský súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 676,57 Eur, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. §
387 ods. 1 CSP.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal tiež záver súdu prvej inštancie vo vzťahu ku vzniku nároku
žalobcu na úroky z omeškania, keď argumentoval odkazom na relevantnú právnu úpravu ust. § 11
ods. 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení s tým, že v zmysle tejto právnej úpravy sa žalovaný
nedostal do omeškania. Žalovaný okrem nedôvodnosti samotných úrokov z omeškania tiež namietal, že
tieto úroky nemali byť priznané podľa úpravy Obchodného zákonníka, ale s ohľadom na skutočnosť, že
škodcom, ktorý spôsobil škodu, bola fyzická osoba - nepodnikateľ, mala byť výška úrokov z omeškania
posudzovaná podľa úpravy § 517 Občianskeho zákonníka.

26. Krajský súd vo vzťahu k tejto časti odvolacej argumentácie žalovaného uvádza, že z ust. § 11 ods.
6 zák. č. 381/2001 Z.z. plynie povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. V prípade, ak poisťovateľ



túto svoju povinnosť podľa ods. 6 nesplní, je v zmysle ust. § 11 ods. 8 tohto zákona povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Zároveň platí, že v zmysle ust. § 11 ods.
7 tohto zákona je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. V kontexte uvedenej zákonnej úpravy sa krajský súd
nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal vo vzťahu k úroku z omeškania preukázané, že
žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.8.2016 a lehota na poskytnutie
poistného plnenia uplynula dňa 25.8.2016, a teda v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
mal žalovaný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia, teda nárok
žalobcu bol splatný dňa 25.08.2016 a od 26.08.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. Zvýrazňuje
krajský súd, že žalovaný už v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 26 spisu) namietal,
že žalobcovi v zmysle úpravy § 11 ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. nevznikol nárok na úroky z
omeškania. Okresný súd svoju argumentáciu sústredil na povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi
poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z., avšak sa nezaoberal komplexne úpravou tohto zákonného ustanovenia, ktoré poisťovateľovi
alternatívne stanovuje povinnosť poskytnúť plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o
výške škody. Krajský súd považuje za potrebné vo vzťahu k tejto otázke poukázať na vyvíjajúcu sa
aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok sp.zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.
novembra 2018 a rozsudok sp.zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.2.2019, v ktorých rozhodnutiach Najvyšší
súd SR dospel k záveru, že poisťovateľ by sa do omeškania s plnením náhrady škody dostal až vtedy,
ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej
súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Okresný súd sa
pritom nevysporiadal ani s námietkami žalovaného ohľadom žalobcom požadovanej výšky úroku z
omeškania 9% ročne, keď len bez ďalšieho konštatoval, že výška tohto úroku je v súlade s ust. § 369
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Okresný súd tak nevyhodnotil argumentáciu žalovaného ohľadom
občianskoprávneho charakteru uplatneného nároku.

27. Ak žalobca v súvislosti s nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 13Cob/110/2017, uvádza krajský súd, že v uvedenom rozhodnutí
nebola otázka dôvodnosti nároku na zaplatenie úrokov konania predmetom podaného odvolania.
Krajský súd ako súd odvolací, viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi, sa preto v danom odvolacom
konaní k otázke nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nevyjadroval, keďže táto otázka nebola
predmetom odvolacieho prieskumu.

28. S ohľadom na uvedené závery pristúpil krajský súd k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v
časti odvolaním napadnutého výroku tohto rozsudku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi okrem priznanej istiny tiež 9 % úrok z omeškania a sumu 40,- Eur ako paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vo vzťahu k uplatnenej paušálnej náhrade je
potrebné poukázať na skutočnosť, že nárok na jej vyplatenie je obdobne ako nárok na úroky z omeškania
viazaný na omeškanie dlžníka. Bude potrebné, aby okresný súd, vychádzajúc z prezentovaných
zhodnotení krajského súdu, opätovne vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu, tak v časti úroku z omeškania
ako aj v časti požadovanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to s
prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú bolo krajským súdom poukázané. V prípade,
ak by okresný súd dospel k záveru o vzniku omeškania žalovaného a teda o dôvodnosti uplatneného
nároku žalobcu na úroky z omeškania, bude potrebné vyhodnotiť, či je namieste na daný vzťah
uplatňovať obchodnoprávnu alebo občianskoprávnu úpravu nárokov plynúcich z omeškania. Pokiaľ v
rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu
veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu. S ohľadom na zrušenie
rozsudku okresného súdu v dotknutej časti pristúpil krajský súd zároveň k zrušeniu tohto rozsudku v
časti závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

29. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.



Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.