Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 60Ek/859/2024 6124282276 12. 08. 2026 JUDr. Svetlana Novysedláková ECLI:SK:OSBB:2026:6124282276.4
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného magicsport s.r.o., so sídlom Bezručova 1191/3, 911 01 Trenčín, IČO 48 242 373 proti povinným 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX D. E., 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. G. XX, o vymoženie 318,78 eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Milošom Kabáčom, Exekútorský úrad Námestovo, Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo pod sp. zn. 370EX 186/24, o ďalšom návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/859/2024 zo dňa 12.01.2026 takto rozhodol: Sťažnosť povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/859/2024 zo dňa 12.01.2026 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 60Ek/859/2024 zo dňa 12.01.2026, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v 2. rade podal opakovaný návrh na zastavenie dňa 20.03.2025, v ktorom namieta opakovane premlčanie, avšak uviedol aj ďalšie dôvody na zastavenie exekúcie. Povinný v 2. rade uviedol, že ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie je neprimeranosť úrokov, úrokov z omeškania a ich rozpor s dobrými mravmi. Mal za to, že dohodnutý mesačný úrok v úverovej zmluve vo výške 7,9 % predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 94,8 %, čo je extrémne vysoké, pričom sa odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu spis. zn. 5MCdo 20/2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove spis. zn. 3Co/3/2011. Taktiež mal za to, že úrok z omeškania vo výške 13 % považuje za neprimeraný, pričom uviedol, že základná úroková sadzba NBS v období 01.03.2005 - 28.02.2006, t. j. v čase čerpania úveru bola 3 % a výška úrokov z omeškania vychádzala na 6 % ročne. Ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. 14.05.2024, bola základná úroková sadzba ECB 4,25 %, takže zákonný úrok z omeškania by predstavoval 9,25 % ročne, čo je neporovnateľne nižšia sadzba ako 13 % ročne. Ako ďalší dôvod zastavenia povinný v 2. rade uviedol extrémnu výšku zmluvnej pokuty a jej neplatnosť, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 9.825,53 eur presahuje 24-násobok istiny, čo je zjavne represívne a odporujúce dobrým mravom. Svoje tvrdenia opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu spis. zn. 3 Obdo 11/2019, taktiež o ust. § 39 a ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že hoci bola zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, išlo o vzťah podnikateľ - spotrebiteľ, preto sa uplatňuje ochrana podľa Občianskeho zákonníka a práva EÚ. Podľa smernice EÚ 93/13 EHS sú neprimerané sankcie v spotrebiteľských zmluvách neprípustné. Neprimerane vysoké sumy ako náhrada za nesplnenie záväzku spotrebiteľa sú v rozpore s dobrými mravmi. Povinný v 2. rade na záver žiadal súd, aby zastavil exekúciu v časti vymáhaných úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty a pokračoval iba vo vymáhaní v časti istiny (po odpočítaní už zaplatenej sumy) a žiadal prepočítanie trov exekútora a
oslobodení žiadateľa od povinnosti uhradiť trovy exekúcie súvisiace s neplatnými úrokmi a zmluvnou pokutou. 3. Oprávnený vo vyjadrení k opakovanému návrhu povinného v 2. rade uviedol, že dôvody uvedené v návrhu na zastavenie nie sú dôvodné. Povinný v 2. rade v návrhu nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie. Exekúcia bola začatá na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín spis. zn, 5Cb/10/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2008 a vykonateľnosť dňa 25.04.2008. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu pohľadávky s príslušenstvom, náhradu trov konania a súdny poplatok, pričom tieto povinnosti neboli zo strany povinného splnené. Oprávnený mal za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by znemožňovali vykonateľnosť exekúcie, prípadne jej neprípustnosť. Na záver dodal, že k námietke premlčania sa vyjadril už pri prvom návrhu na zastavenie exekúcie povinného v 2. rade. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. 4. K dôvodom opakovaného návrhu na zastavenie exekúcie súd znovu uviedol, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, len takýto návrh má odkladný účinok. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 5. Následne súd uviedol, že v zmysle ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku môže povinný v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Toto obmedzenie sa neuplatní, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Povinný v 2. rade vo svojom v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 20.03.2025 opätovne namietal premlčanie vymáhaného nároku, o ktorom už súd rozhodol uznesením 60Ek/859/2024 zo dňa 14.10.2024, ktorým prvý návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. Súd konštatoval, že opätovné uplatnenie totožného dôvodu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, je procesne neprípustné, keďže ide o prejednanú vec. Súd je viazaný svojím právoplatným rozhodnutím a nemôže o rovnakom návrhu rozhodovať opätovne. 6. Povinný v 2. rade ďalej vo svojom návrhu uplatnil nové dôvody spočívajúce v tvrdení o neprimeraných úrokoch, úrokoch z omeškania a ich rozpor s dobrými mravmi, ako aj extrémnu výšku zmluvnej pokuty a jej neplatnosť. Súd uviedol, že ide o dôvody, ktoré povinný v 2. rade mohol a mal uplatniť už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je povinnosťou povinného uviesť všetky dôvody, ktoré považuje za relevantné pre zastavenie exekúcie, už v prvom návrhu. Súd poukázal na zásadu koncentrácie konania, pričom jej cieľom je zabrániť neodôvodnenému predlžovaniu exekučného konania postupným predkladaním ďalších dôvodov. Vzhľadom na to, že povinný v 2. rade tieto dôvody neuplatnil už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie, nie je možné ich dodatočne uplatniť, a preto sa nimi súd už vecne nezaoberal. 7. Povinný v 2. rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiadal súd, aby pokračoval v exekúcii iba v časti istiny, nakoľko už z istiny uhradil sumu vo výške 249,36 eur. Súd uviedol, že z predložených dokladov je však zrejmé, že povinným uvádzané úhrady neboli vykonané oprávnenému
mimo exekučného konania, ale boli realizované prostredníctvom exekútora v rámci prebiehajúcej exekúcie, a to zrážkami zo mzdy. Takéto úhrady nepredstavujú okolnosť spôsobujúcu zánik vymáhaného nároku, ale ide o riadne plnenia realizované v rámci exekučného konania, ktoré súdny exekútor priebežne zohľadňuje pri vedení exekúcie, najmä pri aktualizácii vymáhaného zostatku pohľadávky. Zohľadňovanie týchto úhrad nepatrí do rozhodovacej činnosti súdu v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie, ale je súčasťou výkonnej činnosti súdneho exekútora, ktorý je povinný viesť exekúciu len do výšky aktuálneho zostatku vymáhanej pohľadávky. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v 2. rade vo svojom v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 20.03.2025 nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, resp. skutočnosti, ktoré nastali pred podaním predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, ale ktoré povinný v 2. rade bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, súd tento návrh v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie nepriznal. 9. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 3, § 61k ods. 4, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3 a § 201 Exekučného poriadku. 10. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v 2. rade v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd zamietol jeho námietky s odôvodnením, že mali byť uplatnené už v prvom návrhu. Tento záver považuje za nesprávny a voči postupu súdu podáva sťažnosť. Namietal neprimeranosť úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a predstavujú absolútnu neplatnosť, ku ktorej je súd povinný prihliadať kedykoľvek aj bez návrhu. Ide o skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a Občiansky zákonník § 39. Zo zmluvy vyplýva mesačný úrok vo výške 7,9 %, predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 94,8 %; úrok z omeškania vo výške 13 % a zmluvná pokuta 9.825,53 eur, ktorá výrazne prevyšuje istinu. Tieto dojednania sú extréme neprimerané, v rozpore s dobrými mravmi a s ochranou spotrebiteľa podľa práva EÚ. Súd sa týmito námietkami vecne nezaoberal, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces. Hoci bola zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom sú neprijateľné sankcie neprípustné. Exekúcia založená na takýchto ustanoveniach je neprípustná. Zároveň žiada, aby súd preskúmal prípustnosť a rozsah exekúcie z hľadiska súladu vymáhaného nároku s Občianskym zákonníkom a zásadou dobrých mravov. Ak je exekúcia vedená na základe právneho úkonu, ktorého časť (úroky, úroky z omeškania, zmluvná pokuta) je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), súd je povinný preskúmať exekučný titul aj bez návrhu a zabrániť vymáhaniu neprimeraných a neprípustných plnení. Navrhuje, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/859/2024, preskúmal exekúciu z hľadiska súladu s Občianskym zákonníkom a dobrými mravmi a exekúciu v neprípustnej časti zastavil, príp. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. 11. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 12. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné. 13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 14. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. 15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 18. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 19. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. 20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a viazaný rozsahom a dôvodmi sťažnosti, keď povinný v 2. rade v sťažnosti už premlčanie nenamietal, zistil, že sťažnosť povinného v 2. rade nie je dôvodná, nakoľko nie sú v nej ani uvedené dôvody, podľa ktorých by malo byť napadnuté uznesenie vadné, t. j. povinný v 2. rade neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd aplikujúc koncentračnú zásadu zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považujú napadnuté uznesenie za nesprávne. Inými slovami povedané, povinný v 2. rade v sťažnosti nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť záverov vyššieho súdneho úradníka o následkoch podania v poradí druhého návrhu na zastavenie exekúcie, ale povinný v 2. rade zotrval v sťažnosti len na dôvodoch obrany, ktoré uviedol v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (neprimeranosť úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty). 21. Povinný v 2. rade vo svojom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie namietal neprimeranosť úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty (namietané premlčanie v sťažnosti už nezopakoval). Povinný síce môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, je však potrebné rozlišovať včasnosť dôvodov na zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Inými slovami povedané, v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (v poradí druhom a ďalšom podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Jedinou výnimkou, ktorú zákon pripúšťa a dôvod na zastavenie exekúcie je uplatnený včas, ak ho povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V danom prípade povinný v 2. rade podal „ďalší (druhý)“ návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, keď jeho predchádzajúci „prvý“ podaný návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý. Povinný v 2. rade v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosti, ktoré existovali nielen pred uplynutím lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, dokonca ešte pred vznikom exekučného titulu, a teda sa nejedná o skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu, pričom tieto skutočnosti mohol a mal povinný uplatniť v riadne podanom návrhu na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, no povinný tak neurobil. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné skonštatovať, že v danom prípade keď vyšší súdny úradník zistil, že sa jedná o ďalší (v poradí druhý) návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný v 2. rade namieta skutočnosti, ktoré mohol uviesť v riadne podanom návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, bol oprávnený návrh zamietnuť aj bez toho, aby sa zaoberal vecným preskúmaním povinným v 2. rade uvedených dôvodov. Exekučný súd musí zdôrazniť, že každý v súdnom konaní vrátane exekučného si musí svoje práva uplatňovať včas, inak sa vystavuje riziku, že na jeho neskoršie podanie súd už nebude môcť prihliadať. Určením povinnosti podať návrh na
zastavenie exekúcie včas a uviesť všetky relevantné skutočnosti zákonodarca zároveň zotrel akékoľvek privilegované dôvody (napr. aj nevykonateľnosť exekučného titulu) či subjekty, pre ktoré by exekučný súd po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému mohol zastaviť exekúciu ex offo bez väzby na procesný úkon povinného a jeho obsah. Inými slovami povedané, v novom exekučnom konaní sa už neuplatňuje princíp oficiality či jednotnosti exekučného konania pri rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie a štádiu po ňom. Prísnosť týchto prekluzívnych následkov omeškanosti podania a zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu omeškania však zákonodarca zmiernil tým, že v zmysle § 61 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku umožnil povinnému domáhať sa v základnom konaní pred procesným súdom vrátenia plnenia, ak preukáže, že oprávnený nemal na vymáhaný nárok existujúce právo. V tejto súvislosti sťažnostný súd už len poznamenáva, že nutnosť aplikácie koncentračného princípu judikuje i Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. č. k. I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 03.03.2020, sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, sp. zn. IV. ÚS 287/2022 zo dňa 01.06.2022, č. k. II. ÚS 577/2022-13 zo dňa 14.12.2022, č. k. IV. ÚS 106/2023-12 zo dňa 21.02.2023, č. k. II. ÚS 483/2023-13 zo dňa 24.10.2023, sp. zn. III. ÚS 220/2024 zo dňa 18.04.2024, č. k. II. ÚS 230/2025-9 zo dňa 16.04.2025 či sp. zn. II. ÚS 30/2026 zo dňa 28.01.2026. 23. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/859/2024 zo dňa 12.01.2026 zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.