{"guid": "76e8e369-c371-48d3-84ab-f936543d186f:6cab18fa-00bd-414e-96d0-16e98fc788d5", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124282276.4", "spisova_znacka": "60Ek/859/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/859/2024 z 12. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 12. augusta 2026, sp. zn. 60Ek/859/2024, ECLI:SK:OSBB:2026:6124282276.4", "identifikacne_cislo": "6124282276", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-08-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6cab18fa-00bd-414e-96d0-16e98fc788d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124282276.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124282276.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124282276.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n60Ek/859/2024\n6124282276\n12. 08. 2026\nJUDr. Svetlana Novysedláková\nECLI:SK:OSBB:2026:6124282276.4\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného magicsport s.r.o., so sídlom Bezručova\n1191/3, 911 01 Trenčín, IČO 48 242 373 proti povinným 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C.\nXXXX/XX, XXX XX D. E., 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. G. XX, o vymoženie 318,78\neur s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Milošom Kabáčom, Exekútorský úrad Námestovo,\nHviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo pod sp. zn. 370EX 186/24, o ďalšom návrhu\npovinného v 2. rade na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/859/2024 zo dňa 12.01.2026 takto\nrozhodol:\nSťažnosť povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/859/2024\nzo dňa 12.01.2026 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 60Ek/859/2024 zo dňa 12.01.2026, ktoré\nvydal vyšší súdny úradník, návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol a žiadnemu\nz účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie\nexekúcie nepriznal.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v 2. rade podal opakovaný návrh na zastavenie dňa\n20.03.2025, v ktorom namieta opakovane premlčanie, avšak uviedol aj ďalšie dôvody na zastavenie\nexekúcie. Povinný v 2. rade uviedol, že ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie je neprimeranosť\núrokov, úrokov z omeškania a ich rozpor s dobrými mravmi. Mal za to, že dohodnutý mesačný úrok v\núverovej zmluve vo výške 7,9 % predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 94,8 %, čo je extrémne vysoké,\npričom sa odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu spis. zn. 5MCdo 20/2009 a rozhodnutie Krajského\nsúdu v Prešove spis. zn. 3Co/3/2011. Taktiež mal za to, že úrok z omeškania vo výške 13 % považuje\nza neprimeraný, pričom uviedol, že základná úroková sadzba NBS v období 01.03.2005 - 28.02.2006,\nt. j. v čase čerpania úveru bola 3 % a výška úrokov z omeškania vychádzala na 6 % ročne. Ku dňu\nvydania upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. 14.05.2024, bola základná úroková sadzba ECB 4,25 %,\ntakže zákonný úrok z omeškania by predstavoval 9,25 % ročne, čo je neporovnateľne nižšia sadzba\nako 13 % ročne. Ako ďalší dôvod zastavenia povinný v 2. rade uviedol extrémnu výšku zmluvnej pokuty\na jej neplatnosť, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 9.825,53 eur presahuje 24-násobok istiny, čo je\nzjavne represívne a odporujúce dobrým mravom. Svoje tvrdenia opieral o rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu spis. zn. 3 Obdo 11/2019, taktiež o ust. § 39 a ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že\nhoci bola zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, išlo o vzťah podnikateľ - spotrebiteľ, preto\nsa uplatňuje ochrana podľa Občianskeho zákonníka a práva EÚ. Podľa smernice EÚ 93/13 EHS sú\nneprimerané sankcie v spotrebiteľských zmluvách neprípustné. Neprimerane vysoké sumy ako náhrada\nza nesplnenie záväzku spotrebiteľa sú v rozpore s dobrými mravmi. Povinný v 2. rade na záver žiadal\nsúd, aby zastavil exekúciu v časti vymáhaných úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty a pokračoval iba\nvo vymáhaní v časti istiny (po odpočítaní už zaplatenej sumy) a žiadal prepočítanie trov exekútora a\n\noslobodení žiadateľa od povinnosti uhradiť trovy exekúcie súvisiace s neplatnými úrokmi a zmluvnou\npokutou.\n3. Oprávnený vo vyjadrení k opakovanému návrhu povinného v 2. rade uviedol, že dôvody uvedené\nv návrhu na zastavenie nie sú dôvodné. Povinný v 2. rade v návrhu nepreukázal žiadnu skutočnosť,\nktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie. Exekúcia bola začatá na základe vykonateľného rozsudku\nOkresného súdu Dolný Kubín spis. zn, 5Cb/10/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2008\na vykonateľnosť dňa 25.04.2008. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že povinný bol zaviazaný zaplatiť\noprávnenému istinu pohľadávky s príslušenstvom, náhradu trov konania a súdny poplatok, pričom\ntieto povinnosti neboli zo strany povinného splnené. Oprávnený mal za to, že neboli zistené žiadne\nskutočnosti, ktoré by znemožňovali vykonateľnosť exekúcie, prípadne jej neprípustnosť. Na záver dodal,\nže k námietke premlčania sa vyjadril už pri prvom návrhu na zastavenie exekúcie povinného v 2. rade.\nNa základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného v 2. rade na\nzastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.\n4. K dôvodom opakovaného návrhu na zastavenie exekúcie súd znovu uviedol, že ako exekučný súd v\nkonaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.\nPre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania,\nt. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom\ntvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd\nmôže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k\nods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom\nbyť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, len takýto návrh\nmá odkladný účinok. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej\nexekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených\nExekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného\ntitulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné\ndôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol\nzrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu\npovinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie\nnávrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment\npodania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na\nzastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.\n5. Následne súd uviedol, že v zmysle ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku môže povinný v\nporadí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní\npredchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Toto obmedzenie sa neuplatní, ak ide o také\nskutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Povinný v 2. rade vo svojom v poradí\ndruhom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 20.03.2025 opätovne namietal premlčanie vymáhaného\nnároku, o ktorom už súd rozhodol uznesením 60Ek/859/2024 zo dňa 14.10.2024, ktorým prvý návrh\npovinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. Súd konštatoval, že opätovné\nuplatnenie totožného dôvodu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, je procesne neprípustné, keďže\nide o prejednanú vec. Súd je viazaný svojím právoplatným rozhodnutím a nemôže o rovnakom návrhu\nrozhodovať opätovne.\n6. Povinný v 2. rade ďalej vo svojom návrhu uplatnil nové dôvody spočívajúce v tvrdení o neprimeraných\núrokoch, úrokoch z omeškania a ich rozpor s dobrými mravmi, ako aj extrémnu výšku zmluvnej pokuty\na jej neplatnosť. Súd uviedol, že ide o dôvody, ktoré povinný v 2. rade mohol a mal uplatniť už v prvom\nnávrhu na zastavenie exekúcie. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je povinnosťou povinného\nuviesť všetky dôvody, ktoré považuje za relevantné pre zastavenie exekúcie, už v prvom návrhu. Súd\npoukázal na zásadu koncentrácie konania, pričom jej cieľom je zabrániť neodôvodnenému predlžovaniu\nexekučného konania postupným predkladaním ďalších dôvodov. Vzhľadom na to, že povinný v 2. rade\ntieto dôvody neuplatnil už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie, nie je možné ich dodatočne uplatniť,\na preto sa nimi súd už vecne nezaoberal.\n7. Povinný v 2. rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiadal súd, aby pokračoval v\nexekúcii iba v časti istiny, nakoľko už z istiny uhradil sumu vo výške 249,36 eur. Súd uviedol, že z\npredložených dokladov je však zrejmé, že povinným uvádzané úhrady neboli vykonané oprávnenému\n\nmimo exekučného konania, ale boli realizované prostredníctvom exekútora v rámci prebiehajúcej\nexekúcie, a to zrážkami zo mzdy. Takéto úhrady nepredstavujú okolnosť spôsobujúcu zánik vymáhaného\nnároku, ale ide o riadne plnenia realizované v rámci exekučného konania, ktoré súdny exekútor\npriebežne zohľadňuje pri vedení exekúcie, najmä pri aktualizácii vymáhaného zostatku pohľadávky.\nZohľadňovanie týchto úhrad nepatrí do rozhodovacej činnosti súdu v konaní o návrhu na zastavenie\nexekúcie, ale je súčasťou výkonnej činnosti súdneho exekútora, ktorý je povinný viesť exekúciu len do\nvýšky aktuálneho zostatku vymáhanej pohľadávky.\n8. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v 2. rade vo svojom v poradí druhom návrhu na zastavenie\nexekúcie zo dňa 20.03.2025 nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho\nnávrhu na zastavenie exekúcie, resp. skutočnosti, ktoré nastali pred podaním predchádzajúceho návrhu\nna zastavenie exekúcie, ale ktoré povinný v 2. rade bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, súd tento\nnávrh v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a že žiadnemu z účastníkov konania náhradu\ntrov konania v súvislosti s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie nepriznal.\n9. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 3, § 61k ods.\n4, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3 a § 201 Exekučného poriadku.\n10. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v 2. rade v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol,\nže súd zamietol jeho námietky s odôvodnením, že mali byť uplatnené už v prvom návrhu. Tento\nzáver považuje za nesprávny a voči postupu súdu podáva sťažnosť. Namietal neprimeranosť úrokov,\núrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a predstavujú absolútnu\nneplatnosť, ku ktorej je súd povinný prihliadať kedykoľvek aj bez návrhu. Ide o skutočnosti, ktoré bránia\nvymáhateľnosti exekučného titulu a Občiansky zákonník § 39. Zo zmluvy vyplýva mesačný úrok vo\nvýške 7,9 %, predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 94,8 %; úrok z omeškania vo výške 13 % a zmluvná\npokuta 9.825,53 eur, ktorá výrazne prevyšuje istinu. Tieto dojednania sú extréme neprimerané,\nv rozpore s dobrými mravmi a s ochranou spotrebiteľa podľa práva EÚ. Súd sa týmito námietkami\nvecne nezaoberal, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces. Hoci bola zmluva uzatvorená podľa\nObchodného zákonníka, ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom sú neprijateľné sankcie neprípustné.\nExekúcia založená na takýchto ustanoveniach je neprípustná. Zároveň žiada, aby súd preskúmal\nprípustnosť a rozsah exekúcie z hľadiska súladu vymáhaného nároku s Občianskym zákonníkom\na zásadou dobrých mravov. Ak je exekúcia vedená na základe právneho úkonu, ktorého časť (úroky,\núroky z omeškania, zmluvná pokuta) je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39\nObčianskeho zákonníka), súd je povinný preskúmať exekučný titul aj bez návrhu a zabrániť vymáhaniu\nneprimeraných a neprípustných plnení. Navrhuje, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 60Ek/859/2024, preskúmal exekúciu z hľadiska súladu s Občianskym zákonníkom\na dobrými mravmi a exekúciu v neprípustnej časti zastavil, príp. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové\nkonanie.\n11. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,\nkoncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n12. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,\nak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.\nPojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.\n13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,\nktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n14. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nuzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ\ndomáha.\n15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n\n16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n18. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n19. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie\nmôže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí\nďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní\npredchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,\nak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr.\n20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd\npreskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia\npojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a viazaný rozsahom a dôvodmi sťažnosti, keď povinný v 2. rade\nv sťažnosti už premlčanie nenamietal, zistil, že sťažnosť povinného v 2. rade nie je dôvodná, nakoľko nie\nsú v nej ani uvedené dôvody, podľa ktorých by malo byť napadnuté uznesenie vadné, t. j. povinný v 2.\nrade neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd\naplikujúc koncentračnú zásadu zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody\n(tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považujú napadnuté\nuznesenie za nesprávne. Inými slovami povedané, povinný v 2. rade v sťažnosti nepreukázal žiadne\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť záverov vyššieho súdneho úradníka o následkoch\npodania v poradí druhého návrhu na zastavenie exekúcie, ale povinný v 2. rade zotrval v sťažnosti len\nna dôvodoch obrany, ktoré uviedol v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (neprimeranosť úrokov,\núrokov z omeškania a zmluvnej pokuty).\n21. Povinný v 2. rade vo svojom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie namietal neprimeranosť úrokov,\núrokov z omeškania a zmluvnej pokuty (namietané premlčanie v sťažnosti už nezopakoval). Povinný síce\nmôže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, je však potrebné\nrozlišovať včasnosť dôvodov na zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do\n15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti,\nktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty\n15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti,\nktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Inými slovami povedané, v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie\n(v poradí druhom a ďalšom podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho\nnávrhu. Jedinou výnimkou, ktorú zákon pripúšťa a dôvod na zastavenie exekúcie je uplatnený včas, ak\nho povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V danom prípade povinný v 2. rade podal „ďalší\n(druhý)“ návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie, keď jeho predchádzajúci „prvý“ podaný návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý. Povinný\nv 2. rade v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosti, ktoré existovali nielen pred\nuplynutím lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, dokonca ešte pred vznikom\nexekučného titulu, a teda sa nejedná o skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu,\npričom tieto skutočnosti mohol a mal povinný uplatniť v riadne podanom návrhu na zastavenie exekúcie\ndo 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, no povinný tak neurobil.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné skonštatovať, že v danom prípade keď vyšší súdny úradník\nzistil, že sa jedná o ďalší (v poradí druhý) návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný v 2. rade\nnamieta skutočnosti, ktoré mohol uviesť v riadne podanom návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, bol oprávnený návrh zamietnuť aj bez toho, aby sa\nzaoberal vecným preskúmaním povinným v 2. rade uvedených dôvodov. Exekučný súd musí zdôrazniť,\nže každý v súdnom konaní vrátane exekučného si musí svoje práva uplatňovať včas, inak sa vystavuje\nriziku, že na jeho neskoršie podanie súd už nebude môcť prihliadať. Určením povinnosti podať návrh na\n\nzastavenie exekúcie včas a uviesť všetky relevantné skutočnosti zákonodarca zároveň zotrel akékoľvek\nprivilegované dôvody (napr. aj nevykonateľnosť exekučného titulu) či subjekty, pre ktoré by exekučný\nsúd po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému mohol zastaviť exekúciu ex offo bez väzby\nna procesný úkon povinného a jeho obsah. Inými slovami povedané, v novom exekučnom konaní sa už\nneuplatňuje princíp oficiality či jednotnosti exekučného konania pri rozhodovania o návrhu na zastavenie\nexekúcie a štádiu po ňom. Prísnosť týchto prekluzívnych následkov omeškanosti podania a zamietnutia\nnávrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu omeškania však zákonodarca zmiernil tým, že v zmysle §\n61 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku umožnil povinnému domáhať sa v základnom konaní pred\nprocesným súdom vrátenia plnenia, ak preukáže, že oprávnený nemal na vymáhaný nárok existujúce\nprávo. V tejto súvislosti sťažnostný súd už len poznamenáva, že nutnosť aplikácie koncentračného\nprincípu judikuje i Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. č. k. I. ÚS\n119/2020-13 zo dňa 03.03.2020, sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo\ndňa 16.03.2022, sp. zn. IV. ÚS 287/2022 zo dňa 01.06.2022, č. k. II. ÚS 577/2022-13 zo dňa 14.12.2022,\nč. k. IV. ÚS 106/2023-12 zo dňa 21.02.2023, č. k. II. ÚS 483/2023-13 zo dňa 24.10.2023, sp. zn. III.\nÚS 220/2024 zo dňa 18.04.2024, č. k. II. ÚS 230/2025-9 zo dňa 16.04.2025 či sp. zn. II. ÚS 30/2026\nzo dňa 28.01.2026.\n23. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného v 2. rade\nproti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/859/2024 zo dňa 12.01.2026 zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3cf96dcf-2994-44f2-aca2-2ce805ee815c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.30.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.30.2026.1"}, {"guid": "ussr:40183a8e-5ae8-459f-9192-7f966e05baf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.230.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 230/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.230.2025.1"}, {"guid": "ussr:5b8d1999-684c-4def-ac3b-4776aa9cf488", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.220.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.220.2024.1"}, {"guid": "ussr:94b90c3c-0daf-4c0e-9dbb-c493b987e3b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1"}, {"guid": "ussr:248a2004-2b9d-4901-b370-3629af7c8df2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1"}, {"guid": "ussr:213f15ff-c89c-4db9-aa38-8d41b2c8817b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.577.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 577/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.577.2022.1"}, {"guid": "ussr:5e5c598a-fd7e-4999-bdce-107092be6c92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.287.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2022 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.287.2022.1"}, {"guid": "ussr:95cf1ad8-bba5-44b3-9a27-b5be114b7f56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff09941d-bf9d-4154-ad31-1034c317c682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 149/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 149/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1"}, {"guid": "ussr:5518b58e-9346-4b54-9342-86a65f09c99d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.119.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.119.2020.1"}, {"guid": "ea6aaf61-b3e7-4acb-b4e7-ed9a7dbf9621:9675c45b-1a3b-4c93-a33b-aa6b2d1becc2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8710206608.1", "spisova_znacka": "3Obdo/11/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2019 z 16. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-16", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8710206608.1"}, {"guid": "53d24d05-2ef0-4d86-b97b-d1a9de37e8ce:cdf524b1-db7c-4005-8d6d-548407d0445a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2", "spisova_znacka": "3Co/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 11. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-11", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2"}], "citovane_v": []}