Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 9So/3/2020 4015200464 24. 02. 2021 JUDr. Viera Nevedelová ECLI:SK:NSSR:2021:4015200464.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Aleny Adamcovej, právnej veci navrhovateľky: K. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXXX, H. (ako právna nástupkyňa navrhovateľa C. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. Č.. XXX), právne zastúpená: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná č. 1221, Vráble, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 07. októbra 2019, č. k. 23Sd/167/2015-163, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 07. októbra 2019, č. k. 23Sd/167/2015-163 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 08. apríla 2015 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. II. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 900,98 € k rukám jej právneho zástupcu, Mgr. Petra Miklóssyho do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Krajský súd rozsudkom zo dňa 07.10.2019, č. k. 23Sd/167/2015-163, potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2015 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 21.01.2009 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 435,00 eur mesačne a súčasne rozhodla o tom, že od 21.01.2009 navrhovateľovi podľa § 263a ods. 5 tohto zákona zaniká nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na invalidný dôchodok ako aj nárok na invalidný dôchodok podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v sume 255,10 eura mesačne. Súčasne podľa § 82 rozhodla o valorizácii dôchodku, naposledy od 01.01.2015 na sumu 494,00 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pri pobočke Sociálnej poisťovne Nitra zo dňa 06.02.2015 bol navrhovateľ od 21.01.2009 uznaný invalidným podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne invalidným aj podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. pre viac ako 70 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „miera poklesu“). Krajský súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom, č. k. 23Sd/49/2016-62 zo dňa 23.11.2015, ktorý bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/49/2016 zo dňa 26.04.2017 a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku, keďže krajský súd v tomto rozsudku nevysvetlil, ako vec sám právne posúdil z hľadiska relevantných ustanovení zákona a ktoré požiadavky navrhovateľa a z akých dôvodov považoval za nedôvodné, a to aj
z dôvodu, že už predchádzajúce rozhodnutie odporkyne o tom istom nároku navrhovateľa bolo krajským súdom zrušené rozsudkom z 03.11.2014; najvyšší súd pritom krajskému súdu uložil v odôvodnení nového rozhodnutia osobitne vyhodnotiť, či odporkyňa rešpektovala tento predchádzajúci rozsudok krajského súdu a či posudkoví lekári odporkyne dostatočne presvedčivo vysvetlili, prečo nerešpektovali ako deň vzniku invalidity navrhovateľa 03.06.2005, vyplývajúci zo znaleckého posudku. Po vrátení veci na ďalšie konanie krajský súd vo veci druhýkrát rozhodol rozsudkom, č. k. 23Sd/167/2015-67 zo dňa 26.06.2017. Pri posudzovaní dátumu vzniku invalidity, ktorý je medzi účastníkmi sporný, poukázal na to, že v posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 18.09.2015 sa posudková lekárka okrem všetkých lekárskych nálezov vysporiadala aj s namietaným znaleckým posudkom č. 84/2014 zo dňa 23.05.2014, ktorý podala znalecká organizácia forensic.sk, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, súdne lekárstvo, interná medicína, traumatológia. Krajský súd poukázal na to, že podľa posudkovej lekárky ústredia dátum vzniku invalidity podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., resp. podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. pre viac ako 70 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemožno určiť už od 03.06.2005, ako to požadoval navrhovateľ, lebo z kompletnej zdravotnej dokumentácie, včítane znaleckých posudkov, dátum vzniku invalidity jednoznačne vyplýva z diabetologických nálezov až od 21.01.2009, kedy sa konštatuje zlá kompenzácia cukrovky. Podľa názoru krajského súdu posudkoví lekári posúdili zdravotný stav navrhovateľa postupom vyplývajúcim zo zákona, ich posudky sú objektívne, úplné a presvedčivé a vo svojich záveroch zhodné, bez dôvodu na spochybnenie ich odbornej úrovne a o úplnosti záverov, keď navrhovateľ ich závery relevantným spôsobom nespochybnil a nepredložil žiaden dôkaz - lekárske správy - na podporu jeho tvrdenia, že dátum invalidity bol stanovený nesprávne. Na tom základe mal preukázané, že navrhovateľ je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne invalidným podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. pre viac ako 70 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 21.01.2009. V priebehu odvolacieho konania proti rozsudku zo dňa 26.06.2017 navrhovateľ zomrel, preto po skončení dedičského konania odvolací súd vo veci ďalej konal s jeho právnou nástupkyňou, K. Ž., ktorá trvala na žalobe a odvolaní. Uznesením sp. zn. 9So/13/2018 zo dňa 24.07.2019 tento rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že z rozsudku krajského súdu nebolo dostatočne zrejmé, ako, na základe ktorých skutočností a akých úvah krajský súd dospel k záveru o presvedčivosti práve posudku posudkového lekára zo dňa 18.09.2015 vo vzťahu k namietaným záverom znalca v posudku č. 84/2014, keď nevyhodnotil tento znalecký posudok a jeho doplnenie na pojednávaní krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23Sd/48/2008 vo vzťahu k tomu, či záver znalca, že „dátum 03.06.2005 môžeme považovať za to, že navrhovateľ mal dg. cukrovku v štádiu chronických komplikácií, resp. toto obdobie možno považovať, kedy navrhovateľ nebol schopný výkonu práce“, možno považovať za jednoznačný, kritériám právnych predpisov zodpovedajúci a presvedčivo odôvodňujúci dátum vzniku invalidity v rozsahu viac ako 40 %, alebo v rozsahu viac ako 70 %. V tejto súvislosti odvolací súd upriamil pozornosť krajského súdu aj na skutočnosť, že úlohou znalca v danom konaní bolo posúdiť invaliditu iba podľa kritérií zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nie trvanie čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. alebo dátum jej zmeny na invaliditu podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 18 ods. 1 vyhl. č. 149/1988 Zb. z hľadiska schopnosti navrhovateľa na výkon sústavného zamestnania. Odvolací súd poukázal aj na to, že otázkou invalidity sa posudkový lekár ústredia zaoberal aj v posudku zo 16.07.2015, ktorý krajský súd opomenul vyhodnotiť. V ďalšom konaní krajský súd po vrátení veci nariadil pojednávanie a vo veci rozhodol po tretíkrát rozsudkom, č. k. 23Sd/167/2015-163 zo dňa 07.10.2019, ktorým rozhodnutie odporkyne z 08.04.2015 potvrdil. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol: „Z administratívnych spisov mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol od 06.02.1993 poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a od 08.05.1996 mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý mu bol právoplatným rozhodnutím odňatý od 06.05.2000 a súčasne mu od tohto dňa bol podľa § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.. Čiastočná invalidita bola potvrdená aj pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 04.09.2002 s konštatovaním dobrej kompenzácie cukrovky inzulínom, bez prítomnosti výrazných orgánových komplikácií, iba s ľahkou polyneuropathiou - zraková ostrosť a očné pozadie v
norme s tým, že je schopný vykonávať fyzicky menej náročné práce s možnosťou dodržiavania diétneho stravovania, napr. v sklade, na vrátnici a podobne. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 24.06.2004, už za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z., bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie diabetes mellitus na inzulíne v štádiu neskorých komplikácií s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 a kap. IV. položky 1 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. vzhľadom na inzulínom nedostatočne vyvážený diabetes pri komplikujúcom ochorení pankreasu s opakovanými relapsami po diétnej chybe a závažnej somatosthénii, čo spolu s pankreatitídou zhoršuje terén priebehu diabetu a ovplyvňuje neskoré komplikácie - podľa vyšetrenia očného pozadia bola uvedená neproliferatívna diabetická rethinopathia. Termín ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadky bol stanovený na apríl 2007. Naďalej mu bol vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok prekvalifikovaný podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na invalidný dôchodok podľa tohto zákona. Navrhovateľ dňa 29.11.2006 požiadal o preskúmanie invalidity, pripojil k žiadosti diabetologické vyšetrenie z 21.11.2006 s diagnostickým záverom diabetes mellitus I. typ kompenzovaný menej uspokojivo na intenzifikovanom režime v štádiu chronických orgánových komplikácií, polyneuropathia diabetica dist. typu DK, pankreatitis chronica. O jeho žiadosti odporkyňa rozhodla napadnutým rozhodnutím. Zdravotný stav navrhovateľa po zrušení rozhodnutia odporkyne Krajským súdom v Nitre rozsudkom č. 23Sd/48/2008-306 zo dňa 03.11.2014 bol opätovne preskúmavaný prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 06.02.2015, ktorý po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi - diabetologickým, kardiologickým, chirurgickým, ako aj predchádzajúcimi lekárskymi nálezmi, dospel k záveru, že „navrhovateľ mal diagnostikovanú cukrovku v r. 1987, od začiatku v liečbe inzulínom, pri roky trvajúcej habituálnej asténii. Preštudovaním celej dokumentácie rozptyl hmotnosti do plusu alebo do mínusu nepresahoval 5 kg. V r. 1998 bol liečený na opakované relapsy, zápaly pankreasu. Prvýkrát bol posúdený v r. 1993 pre radikulárny algický syndróm a bol uznaný za čiastočne invalidného na základe tohto ochorenia. V r. 1996 bol uznaný za plne invalidného z dôvodu cukrovky s prvým príznakom neskorých orgánových komplikácií - polyneuropathia I. stupňa podľa zákona č. 100/1988 Zb.. V tomto zhodnotení boli aj ochorenia pankreasu, aj chrbtice, ktoré tiež dosahovali úroveň čiastočnej invalidity. Pri KLP v r. 2000 na základe kontrolných lekárskych nálezov bez zhoršenia orgánových komplikácii cukrovky, bez koreňového dráždenia zo strany chrbtice, pri zastabilizovanej chronickej pankreatitíde bola urobená zmena invalidity na čiastočnú invaliditu podľa zákona č. 100/1988 Zb.. V r. 2002 na žiadosť bol opakovane posúdený, pričom predkladá očné vyšetrenie s nálezom diabetickej retinopathie a pretrvávajúcej polyneuropatie. Novým vyšetrením je aj cievne, ktoré zisťuje aterosklerotické zmeny artérií dolných končatín periférneho typu I. - II. a štádia, ktoré nemajú podklad v cukrovke. V r. 2004 v rámci KLP bol posúdený už podľa nového zákona č. 461/2003 Z. z. s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. V r. 2006 žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku, kde bol opätovne uznaný za čiastočne invalidného podľa zákona č. 100/1988 Zb.. V r. 2007 bola urobená mimoriadna KLP na podnet anonymného podania, že jeho ľahký stupeň cukrovky nespĺňa invaliditu a mimoriadnu KLP posudzoval MUDr. Záturecký, ktorý ho naďalej uznal za čiastočne invalidného pre ľahké orgánové komplikácie cukrovky, zostatkové zmeny na pankrease po jej zápaloch a poruche dynamiky chrbtice. Od r. 2004 je účinný zákon č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého posudkový lekár posudzuje dlhodobý zdravotný postih občana podľa prílohy č. 4. K tejto prílohe v praxi je aplikované metodické usmernenie, na základe ktorého v súbore mnohých diagnóz poistenca, ktoré spĺňajú charakter dlhodobosti posudkový lekár zhodnotí dve najzávažnejšie ochorenia, ktoré v ich percentuálnej miere navzájom potencuje. Samotný fakt, že občan má diagnostikované akékoľvek ochorenie, nie je dôvodom invalidizácie. Invalidizujúce sú komplikácie, ktoré dané ochorenie spôsobuje. Tieto sú tabuľkovo spracované v prílohe č. 4 k zákonu s určením percentuálnej miery poklesu. Týmto opatrením je minimalizovaný subjektívny podiel posudkového lekára na posúdení zdravotného postihu občana. Neodmysliteľným faktom je v medicínskej praxi vznikajúcej desiatky rokov, že ochorenia ako napr. cukrovka, astma, vysoký krvný tlak, DNA a podobne vo svojom priebehu a následných orgánových komplikáciách má diéta, životospráva,
kontinuálne užívanie liečby a samozrejme genetické predispozície. Vychádzajúc z vyššie popisovaného, navrhovateľ celé obdobie, po celý čas bol podľa týchto kritérií posudzovaný, v súvislosti so zdravým občanom zodpovedajúcim jeho vekovej dekáde. Dôkladným preštudovaním celej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa je priekazné, že v januári 2009 predkladá v rámci odvolacieho konania neurologický nález, ktorý svedčí o stredne ťažkom postihu periférneho nervstva DK z dôvodu cukrovky alebo aj poškodenie artérií očného pozadia týmto istým ochorením. Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v položke 1c hovorí, že ak posudzovaný trpiaci cukrovkou má dve orgánové komplikácie v II. - III. stupni postihu, zodpovedá mu miera poklesu v rozpätí 50 - 75 %. Nakoľko posudkový lekár hodnotí všetky zdravotné postihnutia občana, navrhovateľovi prináležalo aj zvýšenie za ostatné ochorenia v rozmedzí 5 - 10 %, ktoré posudkový lekár zhodnotil v 10 %. Dátum zmeny čiastočnej invalidity na invaliditu dňom 21.01.2009 je správny. V r. 2001 v dekurznom zázname obvodného lekára sa nachádza záznam o poškodení kožného krytu predkolenia, ktoré hodnotí ako „ulcus“. Podľa chabého lokálneho popisu dĺžky trvania liečby, kým sa rana zhojila, nie je možné sa s touto diagnózou stotožniť, pretože hojenie kožných rán akéhokoľvek charakteru je horšie u diabetika, avšak v tomto prípade išlo o stav prechodný, nie trvalý a vôbec už presahujúci dobu jedného roka. V r. 2005 bol opätovne ošetrený lekárom po poštípaní hmyzom dňa 03.06.2005. Objektívne vyšetrenie zodpovedá opuchu a začervenaní kože, neskôr vytekaním jantárovej tekutiny z miesta vpichu. Po antibiotickej liečbe sa stav zhojil (21.06.2005). Navrhovateľ podľa zdravotnej dokumentácie nikdy nebol vyšetrený imunoalergológom, či netrpí alergiou na poštípanie hmyzom, pretože takéto kožné reakcie sú početné po kontakte s hmyzovým toxínom a nie sú po prvom vyšetrení hodnotené ako „flegmóna“. Ide o zápalovú lokálnu reakciu, ktorá po adekvátnej liečbe odznela. Cukrovka mohla spôsobiť dlhšie hojenie, avšak nejde o trvalý postih v dĺžke jedného roka. Znalec sa vo svojom znaleckom posudku č. 84/2014 vyjadril, že od augusta 2007 boli hodnoty glykémie zvýšené nad 7,5, a to možno považovať za zhoršenie zdravotného stavu. Posudková lekárka k tomu uviedla, že zvýšenie glykémie nad 7,5 je hodnotená ako hyperglykémia. Ťažké stavy dekompenzácie cukrovky sú v podobe kómy spôsobené ťažkou hypoglykémiou alebo naopak hyperglykémiou. Stavy si vyžadujú do 24 hodín alebo bezprostredne hospitalizáciu a príčinnú liečbu, lebo v organizme nastane metabolicky rozvrat, ktorý pacienta ohrozuje na živote. Podľa zdravotnej dokumentácie navrhovateľa k takémuto závažnému zhoršeniu cukrovky u navrhovateľa v r. 2007 nedošlo, k zhoršeniu zdravotnému stavu s chronickými komplikáciami došlo až v januári 2009, čo bolo doložené aj odbornými lekárskymi nálezmi. Totožné vyjadrenie a posudkový záver podala posudková lekárka aj vo svojom odbornom posudku zo dňa 16.07.2015. Zotrvala na tom závere, že trvalé zhoršenie cukrovky so stupňovými orgánovými komplikáciami sa neudiali v r. 2001 alebo v r. 2005, ale že trvalé zhoršenie priebehu cukrovky so stupňujúcimi sa orgánovými komplikáciami sa udialo v januári 2009, na základe doložených lekárskych nálezov. Po podaní odvolania navrhovateľa jeho zdravotný stav opätovne posudzoval posudkový lekár ústredia v Banskej Bystrici dňa 18.09.2015 a príslušná posudková lekárka sa oboznámila jednak so znaleckým posudkom ako aj so všetkými lekárskymi nálezmi navrhovateľa a zotrvala na svojom závere, že nie je možné určiť dátum vzniku invalidity navrhovateľa 03.06.2005 ako to žiada, pretože z kompletnej zdravotnej dokumentácie, včítane aj znaleckých posudkov, dátum vzniku invalidity jednoznačne vyplýva z diabetologických nálezov 21.01.2009, kedy sa konštatuje zlá kompenzácia cukrovky a od tohto dátumu je možné zmeniť invaliditu v zmysle zákona 100/1988 Zb., ako aj stanoviť vznik invalidity v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.. Vznik invalidity musí byť určený konkrétnym dátumom, kedy je preukázaná zmena v zdravotnom stave poistenca. Nie je možné stanovovať dátum invalidity v rozmedzí niekoľkých rokov, ako to žiada navrhovateľ. Navrhovateľ žiada uznať invaliditu od 03.06.2005, k tomuto dátumu však nedošlo k vážnemu zhoršeniu zdravotného stavu, ale v tento deň bol navrhovateľ vyšetrený u všeobecného lekára po bodnutí hmyzom do pravého predkolenia, následne s rozvojom flegmóny, čo bolo možné riešiť incíziou a drenovaním.
Navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 % od 21.01.2009.“ Na tom základe krajský súd dospel k záveru, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posúdili zdravotný stav navrhovateľa postupom vyplývajúcim so zákona, ich posudky sú úplné a presvedčivé. Vo svojich posudkových záveroch dostatočne zdôvodnili, prečo u navrhovateľa nie je možné určiť dátum invalidity na 03.06.2005, kedy bol bodnutý hmyzom, pretože po antibiotickej liečbe sa stav zhojil. Išlo o zápalovú lokálnu reakciu, cukrovka mohla spôsobiť dlhšie hojenie, avšak nejde o postih, ktorý by trval viac ako mesiac. Taktiež sa posudkoví lekári vyjadrili k zvýšenej hladine glykémie, na ktoré poukazoval znalec v znaleckom posudku. Posudkoví lekári poukazovali na tú skutočnosť, že hodnota glykémie nad 7,5 je hodnotená (iba) ako hyperglykémia. (Naproti tomu) ťažké stavy dekompenzácie cukrovky sú v podobe kómy, spôsobené ťažkou hypoglykémiou alebo hyperglykémiou a tieto stavy si vyžadujú bezprostrednú hospitalizáciu a liečbu, pretože v organizme nastáva metabolicky rozvrat, ktorý pacienta ohrozuje na živote. Lekárske nálezy, svedčiace o tom, že by došlo k takému závažnému zhoršeniu cukrovky, však navrhovateľ nepredložil. Cukrovka podmieňuje invaliditu s mierou poklesu 75 % len vtedy, ak sú chronické komplikácie, a tieto pred januárom 2009 neboli preukázané. Až diabetologický nález z januára 2009 preukázal chronické komplikácie cukrovky. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na to, že nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru ako i dátum vzniku invalidity ako aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity. Toto zákon výlučne ponecháva rozhodovaniu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý vychádza z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Posudky považoval za vypracované na odbornej úrovni, vyhodnocujúce celkovú zdravotnú dokumentáciu aj zdravotný stav navrhovateľa a náležite odôvodňujúce dátum vzniku jeho invalidity od 21.01.2009 a nie od skoršieho dátumu požadovaného navrhovateľom. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto rozsudkom, č. k. 23Sd/167/2015-163 zo dňa 07.10.2019 potvrdil podľa § 250q ods. 3 OSP a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka (právna nástupkyňa pôvodného navrhovateľa) včas podaným odvolaním. Namietla, že zistenie skutkového stavu v otázke vzniku invalidity právneho predchodcu navrhovateľky, z ktorého vychádza rozhodnutie odporkyne, je v rozpore s obsahom spisov, konkrétne s obsahom znaleckého posudku č. 84/2014 zo dňa 23.05.2014, resp. s jeho výpoveďou na pojednávaní Krajského súdu v Nitre vo veci 23Sd/48/2008 dňa 03.11.2014. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že najneskôr dátum 03.06.2005 už možno považovať za dátum, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu C. R., v ktorom spĺňal kritériá invalidity, pričom znalec vo výpovedi k dátumu 03.06.2005 uviedol, že „tento dátum je umelo vytvorený v čase, v ktorom je navrhovateľ postihnutý touto chorobou, v ktorom príznaky už spĺňajú kritériá invalidity“ a „tento dátum môžeme považovať za to, že navrhovateľ mal diagnostikovanú cukrovku v štádiu chronických komplikácií“, resp. že „toto obdobie možno považovať, kedy navrhovateľ nebol schopný výkonu práce“. Právnemu predchodcovi navrhovateľky preto mal byť invalidný dôchodok priznaný v zmysle záverov znalca najneskôr od 03.06.2005. Zdôraznila, že krajský súd v zrušujúcom rozsudku, č. k. 23Sd/48/2008-306 zo dňa 03.11.2014 uviedol, že odporkyňa v novom konaní je povinná rozhodnúť opätovne o priznaní invalidného dôchodku v zmysle znaleckého posudku. Odporkyňa sa však týmto neriadila, hoci jej táto povinnosť vyplýva zo zákona (§ 250r OSP). Na záveroch znaleckého posudku nič nemení ani správa posudkového lekára z 19.09.2015 - vo všeobecnosti platí, že závery posudkového lekára nie sú a nemôžu byť jediné relevantné pre posudzovanie vzniku invalidity, nie sú a nemôžu byť nespochybniteľné, resp. nadradené nad závery iných lekárov o zdravotnom stave posudzovanej osoby (rozhodnutie NS SR sp. zn 1Sdo/21/2005 z 30.05.2006 a 1So/20/2005 z 28.03.2006 publikované pod R 62/2006, resp. vyplývajúcimi zo znaleckého dokazovania R 30/2007).
Navrhovateľka poukázala na to, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku neriadil ani záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, keď sa vôbec nevysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami, vykonané znalecké dokazovanie úplne prehliadol a ignoroval. Na jednej strane krajský súd v predchádzajúcom konaní uznal opodstatnenosť vykonať k určeniu dátumu vzniku invalidity znalecké dokazovanie, na strane druhej v neskoršom súdnom konaní uvedené závery znaleckého dokazovania nerešpektoval a nesprávne uviedol, že posúdenie dátumu vzniku invalidity je výlučne na posudkových lekároch. V tomto prípade vykonané znalecké dokazovanie predstavuje dôkaz o tom, že záver posudkového lekára odporkyne o dátume vzniku invalidity je nesprávny, odporkyňa novým rozhodnutím a krajský súd teraz napadnutým rozsudkom popreli záväzné právne závery z predchádzajúceho súdneho konania. Na tom základe mala navrhovateľka za to, že 75 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (zrejme mala na mysli mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) mal jej právny predchodca už od 03.06.2005, a nie až od 21.01.2009. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v konaní pred krajským aj odvolacím súdom vo vyčíslenej výške 608,50 € + 292,48 €, celkovo 900,98 €. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že deň 03.06.2005 nemožno považovať za dátum vzniku invalidity, pretože podľa posudku posudkového lekára z 18.09.2015 v tento deň bol vyšetrený po bodnutí hmyzom do pravého predkolenia s následným rozvojom flegmóny, potrebou chirurgického riešenia, pričom už 08.07.2005 bol konštatovaný ústup sekrécie a bolesti a bol vybratý drén, teda bolo dosiahnuté vyliečenie bez dopadu na priebeh rozhodujúceho chorenia (cukrovky). Pri vypracovaní posudku bol zohľadnený aj znalecký posudok zo dňa 23.05.2014. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi bez nejasností a vnútorných rozporov ich záverov, preto podľa odporkyne nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Odporkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 1 SSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, ktorého nezákonnosť navrhovateľ namietal z dôvodu ním tvrdeného skoršieho vzniku invalidity už od 03.06.2005. Sporný medzi účastníkmi je dátum zvýšenia miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, keď navrhovateľ sa domáhal uznania viac ako 70 % miery poklesu už od 03.06.2005. Z administratívnych spisov odporkyne mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ bol od 06.02.1993 poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, od 08.05.1996 mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý mu bol právoplatným rozhodnutím odňatý od 06.05.2000 a súčasne mu od tohto dňa bol podľa § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Čiastočná invalidita bola potvrdená aj pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 04.09.2002 s konštatovaním dobrej kompenzácie cukrovky inzulínom, bez prítomnosti výrazných orgánových komplikácií, iba s ľahkou polyneuropathiou - zraková ostrosť a očné pozadie v norme s tým, že je schopný vykonávať fyzicky menej náročné práce s možnosťou dodržiavania diétneho stravovania, v sklade, na vrátnici a podobne. V posudku bolo prihliadnuté aj na nález neurologického vyšetrenia dňa 16.01.2002,
podľa ktorého „má bolesti v krížoch s vyžarovaním do oboch dolných končatín, svalstvo hypotrofické, hyporeflexia RŠP a areflexia RŠA obojstranne, EMG zo dňa 17.01.2002 potvrdzuje periférnu léziu motorickú, ale viac senzitívne vlákna na dolných končatinách.“ Termín ďalšej kontrolnej prehliadky bol určený na apríl 2004. V zmysle prechodného ustanovenia § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, sa považujú po 31.12.2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31.12.2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.12.2003. V súlade s uvedeným ustanovením sa čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľa od 01.01.2004 považoval za invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a po tomto dni sa vyplácal v sume, v akej patril do 31.12.2003. Podľa § 263 ods. 2 veta prvá a tretia zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 16.07.2006 trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok uvedený v odseku 1 Sociálna poisťovňa preskúma podľa tohto zákona pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 01.01.2004 s lehotou jej uskutočnenia po 31.12.2003. Po preskúmaní trvania invalidity sa nárok na výplatu invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré sa od 01.01.2004 podľa odseku 1 považujú za invalidný dôchodok, posudzuje podľa predpisu účinného od 01.01.2004. Podľa § 263 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 18.07.2006, ak po preskúmaní invalidity podľa odseku 2 poistenec, ktorému bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac o 70 %, invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, sa naďalej vypláca v sume, v akej patril do dňa preskúmania invalidity. Preskúmanie trvania čiastočnej invalidity podľa § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo u navrhovateľa (vzhľadom na termín určenej kontrolnej lekárskej prehliadky na apríl 2004), vykonané dňa 24.06.2004, kedy za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie diabetes mellitus na inzulíne v štádiu neskorých komplikácií s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 a kapitoly IV, položka 1 c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vzhľadom na inzulínom nedostatočne vyvážený diabetes pri komplikujúcom ochorení pankreasu s opakovanými relapsami po diétnej chybe a závažnej somatosthénii, čo spolu s pankreatitídou zhoršuje terén priebehu diabetu a ovplyvňuje neskoré komplikácie - podľa vyšetrenia očného pozadia bola uvedená neproliferatívna diabetická rethinopathia. Miera poklesu bola teda určená len za cukrovku samostatne hodnotou 50 %, čiže v tom čase nebola miera poklesu zvýšená podľa § 71 ods. 8 za iné zdravotné postihnutie. Termín ďalšej kontrolnej prehliadky bol stanovený na apríl 2007. Navrhovateľovi bol naďalej vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok, prekvalifikovaný podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na invalidný dôchodok podľa tohto zákona. Vzhľadom na záver kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 24.06.2004 o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí nad 40 % do 70 % (rozhodujúce zdravotné postihnutie diabetes mellitus na inzulíne v štádiu neskorých komplikácií s 50 % mierou poklesu) invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok v súlade s § 263 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., naďalej patril a vyplácal sa v sume, v akej patril do dňa preskúmania invalidity. Podľa § 263a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.10.2006: a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 01.01.2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.07.2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.07.2006, b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 01.01.2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.07.2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 01.01.2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.07.2006, alebo c) poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.07.2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31.12.2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 01.01.2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.07.2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. Podľa § 263a ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.10.2006 na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 je 50 %. Navrhovateľ listom dňa 29.11.2006 požiadal o preskúmanie invalidity. Také podanie je v zmysle doterajšej judikatúry najvyššieho súdu potrebné považovať aj za žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. K žiadosti pripojil správu z diabetologického vyšetrenia dňa 21.11.2006 s dg. záverom diabetes mellitus 1. typ kompenzovaný menej uspokojivo na intenzifikovanom režime v štádiu chronických orgánových komplikácií, polyneuropathia diabetica dist. typu DK, pankreatitis chronica. O tejto žiadosti odporkyňa prvýkrát rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2007, ktoré bolo na základe opravného prostriedku rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 13Sd/41/2007-26 zo dňa 23.07.2007 zrušené a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že nebolo možné zistiť, na základe akých posudkových kritérií pri porovnaní so zdravotným stavom v roku 1993 dospel posudkový lekár k záveru o trvaní čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. V pokračujúcom správnom konaní o žiadosti zo dňa 29.11.2006 odporkyňa dňa 09.01.2008 vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb.. V priebehu konania o opravnom prostriedku navrhovateľa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2009 odporkyňa navrhovateľovi priznala invalidný dôchodok od 21.01.2009 podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súd v Nitre, č. k. 23Sd/48/2008-306 zo dňa 03.11.2014 zrušené a vec bola odporkyni znovu vrátená na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP, teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že dôvodom zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie bolo doplnenie dokazovania súdom o znalecké posúdenie zdravotného stavu a dátumu vzniku invalidity navrhovateľa, pričom záver znaleckého posudku o vzniku invalidity ku dňu 03.06.2005 krajský súd považoval za objektívny (podľa kontextu odôvodnenia) a nezaujatý a uviedol, že odporkyňa je v ďalšom konaní povinná rozhodnúť opätovne o priznaní invalidného dôchodku v zmysle znaleckého posudku č. 84/2014. Uvedený znalecký posudok bol podaný na základe uznesenia sp. zn. 23Sd/48/2008 z 03.07.2013, ktorým krajský súd pribral do konania znaleckú organizáciu Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o. Bratislava, znalca z odvetvia súdne lekárstvo, interná medicína, traumatológia, a uložil mu, aby zodpovedal otázky: 1. či došlo k zhoršeniu základného ochorenia navrhovateľa - cukrovky od r. 2000, s akými komplikáciami tohto ochorenia podľa hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia § 71 a prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.,
2. od ktorého dátumu navrhovateľ spĺňa podmienky invalidity, resp. odkedy nastalo také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré zodpovedalo poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ustanovený znalec v posudku č. 84/2014 k otázke č. 1 uviedol: „... Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2005 vznikla po bodnutí hmyzom flegmóna, od toho istého roku sa objavuje v moči glukóza a od roku 2007 zvýšená hladina Hb1Ac, možno .... preukázateľné zhoršenie diabetu a jeho komplikácií datovať najneskôr na obdobie roku 2005 a neskôr, a to od dátumu zistenia bodnutia hmyzom a následným rozvojom flegmóny s potrebou chirurgického ošetrenia, teda od 03.06.2005. Zdôrazňujeme však, že vzhľadom na pomalý charakter rozvoja komplikácií diabetu je určenie konkrétneho dátumu, od ktorého došlo ku zhoršeniu stavu prakticky nemožné. Je však možné skonštatovať - na základe nálezov pri konkrétnom vyšetrení, že pri ňom boli prítomné nálezy svedčiace pre zhoršenie zdravotného stavu. K otázke č. 2 znalec uviedol: ... „Zo zápisnice komisie posudkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Nitre zo dňa 29.06.2000 vyplýva, že C. R.Ó.“ (bol uznaný invalidným) „pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dosahuje polovicu schopností u zdravých občanov na výkon povolania. To znamená, že už v danom čase (jún 2000) jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť bola o viac ako 40 % nižšia ako u zdravej fyzickej osoby. Neskôr došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu ..... a to najneskôr od 03.06.2005 (ku spôsobu určenia dátumu zhoršenia pozri odpoveď na predošlú otázku). Pri aplikácii zásad uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. možno konštatovať, že na začiatku obdobia rokov 2000-2009 bola cukrovka kompenzovateľná a neboli prítomné komplikácie. To by zodpovedalo miere poklesu zárobkovej činnosti do 40 %. Tu však treba upozorniť na to, že C. R. utrpel v minulosti úraz chrbtice, ktorý taktiež viedol ku zhoršeniu jeho zdravotného stavu a ku ťažkej poruche statodynamiky hrudnej a driekovej chrbtice. Vzhľadom na túto skutočnosť prichádza do úvahy zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú o najviac 10 % podľa §“ (71) „ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.. Porucha statodynamiky chrbtice totiž preukázateľne vplýva na možnosť vykonávať zárobkovú činnosť - C. R. nemôže dvíhať ťažké predmety, či pracovať v predklone. Možno konštatovať, že od roku 2005 dochádza k prejavom komplikácií cukrovky - prítomnosť cukru v moči, vyšším hodnotám HB1Ac, horšej kompenzácii cukrovky pri podávaní inzulínu, rozvoju prejavov postihnutia ciev a nervov. To dovoľuje uvažovať o tom, že spolu s postihnutím chrbtice došlo ku prekročeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %“. V správnom konaní, nasledujúcom po zrušujúcom rozsudku zo dňa 03.11.2014, odporkyňa vykonala nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v Nitre. Ten v správe zo dňa 06.02.2015 a opakovane aj 16.07.2015 dospel k záveru, že navrhovateľ je invalidný tak podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ako aj podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. pre 75 % mieru poklesu, a to až od 21.01.2009. K rovnakému záveru dospel v priebehu konania o opravnom prostriedku aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v správe zo dňa 18.09.2015. Ako je uvedené vyššie, v posudkoch posudkoví lekári obsiahlo zdôvodnili, prečo za deň vzniku invalidity nepovažujú deň 03.06.2005, určený znalcom. K záverom znalca, že „od 08/2007 boli hodnoty glykémie zvýšené nad 7,5, a to možno považovať za zhoršenie zdravotného stavu“ uviedli: „hodnota nad 7,5 je hodnotená ako hyperglykémia. Ťažké stavy dekompenzácie cukrovky sú v podobe kómy, spôsobenej ťažkou hyperglykémiou alebo naopak (ťažkou) hypoglykémiou. Také stavy si vyžadujú do 24 hodín alebo bezprostredne hospitalizáciu a príčinnú liečbu, lebo v organizme nastane metabolický rozvrat, ktorý pacienta ohrozuje na živote. Podľa zdravotnej dokumentácie k takému závažnému zhoršeniu cukrovky u posudzovaného nedošlo, lebo neexistuje o tom žiadna prepúšťacia lekárska. Cukrovka podmieňuje invaliditu 75% len s chronickými komplikáciami, ktoré však v roku 2007 neboli dokázané, k zhoršeniu zdravotného stavu došlo až v 01/2009“. Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.04.2015 rozhodla o priznaní invalidného dôchodku podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. až od 21.01.2009 a podľa § 263a ods. 5 tohto zákona o zániku nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku. V následnom súdnom konaní, ako aj v predchádzajúcich súdnych konaniach, navrhovateľ namietal, že nie je schopný vykonávať sústavné zamestnanie. Podľa obsahu jeho podaní sa teda domáhal
spätného priznania invalidného dôchodku podľa § 29 zákona č. 100/1988 Z. z., resp. spätného priznania invalidného dôchodku podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pre rozhodnutie o žiadosti z 29.11.2006 je podstatné zodpovedanie nielen otázky o vzniku invalidity podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v období po 31.12.2003, ale aj posúdenie, či u navrhovateľa k 31.12.2003 trvala čiastočná invalidita podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. a dokedy, alebo či, a odkedy pred 01.01.2004 došlo k zmene čiastočnej invalidity na invaliditu podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 112 zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav: a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav: a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 17 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 18 ods. 1 vyhl. č. 149/1988 Zb. sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou tak, že nárok z neho je stálym zdrojom príjmu. Za sústavné zamestnanie sa považuje aj zamestnanie vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, pokiaľ občan je zúčastnený na nemocenskom zabezpečení z tejto dohody len preto, že je požívateľom invalidného dôchodku. Sústavným zamestnaním nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské zabezpečenie alebo ktoré netrvá aspoň po dobu šiestich mesiacov po sebe nasledujúcich alebo zamestnanie vykonávané v rámci pracovnej rehabilitácie odporúčanej príslušným orgánom. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa všeobecných posudkových zásad, uvedených v kapitole IV prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou závisí od dôsledkov týchto porúch. Odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Podľa kapitoly IV, položky č. 1 v znení účinnom do 31.07.2006 cukrovke kompenzovateľnej inzulínom a diétou, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie zodpovedá 20 % - 30 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť [písm. b)] a cukrovke ťažko kompenzovateľnej inzulínom, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zodpovedá 50 % - 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť [podľa písm. c)]. Podľa kapitoly IV, položky č. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení, účinnom od 01.01.2006, cukrovke ťažko kompenzovateľnej inzulínom, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zodpovedá 50 % - 75 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že kritériá invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb. sú odlišné od kritérií invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Kým v zmysle právnych predpisov platných pred 01.01.2004 sa posudzoval vplyv nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť vykonávať sústavné zamestnanie, pričom sa zohľadňoval celkový zdravotný stav s prihliadnutím na všetky zdravotné postihnutia, na účely posúdenia invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu) určuje na základe rozhodujúceho (jedného) zdravotného postihnutia, pričom ostatné, hoci aj viaceré zdravotné postihnutia môžu podmieniť iba zvýšenie tejto miery poklesu o maximálne 10 % (§ 71 ods. 8). Podľa zákona č. 100/1988 Zb. sa na účely invalidity (čiastočnej invalidity) posudzuje celkový zdravotný stav s prihliadnutím na všetky zdravotné postihnutia, ktoré dlhodobo ovplyvňujú schopnosť vykonávať sústavné zamestnanie, za podmienok uvedených v § 18 ods. 1 vyhl. č. 149/1988 Zb.. Riadne posúdenie v zmysle týchto kritérií nevyplýva ani z posudkov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ale ani zo znaleckého posudku č. 84/2014. Posúdenie invalidity podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., resp. čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 tohto zákona vyžaduje vysporiadať sa v posudku s komplexným zdravotným stavom žiadateľa, teda nielen z hľadiska najzávažnejšieho postihnutia, ale z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, ktoré majú vplyv na schopnosť vykonávať sústavné zamestnanie, t. j. zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou tak, že nárok z neho je stálym zdrojom príjmu, ktoré zakladá nemocenské zabezpečenie a súčasne ktoré trvá (by trvalo) aspoň po dobu šiestich mesiacov po sebe nasledujúcich (§ 18 ods. 1 vyhl. č. 149/1988 Zb.) a dlhodobosti takého nepriaznivého zdravotného stavu (§ 17 vyhl. č. 149/1988 Zb.). Ako je vyššie uvedené, pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 24.06.2004 bola miera poklesu podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. určená hodnotou 50 % čisto (iba) za cukrovku ako rozhodujúce zdravotné postihnutia, pričom v tom čase ostatné zdravotné postihnutia nemali vplyv na jej zvýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že posudkoví lekári sa v priebehu správneho konania dostatočne nevysporiadali s neurologickým a gastroenterologickým postihnutím žiadateľa. Nevyhodnotili správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 21.08.2006 a 20.09.2006, popisujúcu ťažkú poruchu statiky a dynamiky a výrazného blokovania Th, L úseku chrbtice, radikulárny syndróm S1 a žiadateľa nevyzvali na predloženie aktuálnych lekárskych správ od neurológa, nevyhodnotili, či toto postihnutie odôvodňuje zvýšenie miery poklesu o 10 %. Je potrebné uviesť, že v kontexte vyššie uvedených ustanovení § 29 a § 37 zákona č. 100/1988 Zb. a § 71 č. 461/2003 Z. z. závery znaleckého posudku ohľadom viac ako 40 % miery poklesu od začiatku obdobia rokov 2000 - 2009 nie sú za obdobie pred 01.01.2004 súladné so zákonom č. 100/1988 Zb.. Percentuálne vyjadrenie miery poklesu je totiž kritériom invalidity až od 01.01.2004.
V zmysle § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. na účely zistenia invalidity (pri viac ako 40 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) sa určuje miera poklesu zodpovedajúca rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a táto môže byť zvýšená najviac o 10 % v prípade, ak ostatné zdravotné postihnutia (jedno alebo viaceré) sú tak závažné, že ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je tiež potrebné pripomenúť, že na účely zákona č. 461/2003 Z. z. možno čiastočnú invaliditu hodnotiť ako 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najskôr od 01.10.2006 (§ 263a ods. 12). Pokiaľ ide o záver znalca o 50 % miere poklesu schopnosti od 03.06.2005 podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., tento záver vzhľadom na ustanovenie § 263 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 18.07.2006 nemôže byť pre odporkyňu záväzný. Pre viac ako 50 % miere poklesu mohlo k vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 vzniknúť najskôr po tomto dni, resp. podľa § 263a ods. 1 písm. c) tohto zákona. Odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k požiadavke navrhovateľa na uznanie viac ako 50 % miery poklesu na účely nároku na vyšší invalidný dôchodok podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v období pred 21.01.2009, teda od skoršieho dátumu, znalecký posudok č. 84/2004 nie je použiteľný. Považuje však za potrebné uviesť, že znalec v ňom odpovedal na nesprávne, resp. neurčito a nedostatočne položené otázky zo strany krajského súdu v predchádzajúcom súdnom konaní. Pri posudzovaní invalidity v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. je potrebné sa vysporiadať aj s otázkou vplyvu zdravotných postihnutí na mieru poklesu schopnosti žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť, a to nielen vo vzťahu k cukrovke ako rozhodujúceho zdravotného z hľadiska závažnosti a dlhodobosti komplikácií, ale aj vo vzťahu k ostatným zdravotným postihnutiam z hľadiska gastroenterologického a neurologického a ich vplyvu na navýšenie miery poklesu v medziobdobí od uznania 50 % miery poklesu (od 24.06.2004) do uznania 75 % miera poklesu až od 29.01.2009 (§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.). Okrem posúdenia a riadneho odôvodnenia, či cukrovka je na účely § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. hodnotiteľná do 29.01.2009 najviac 50 % mierou poklesu alebo v medziobdobí aj vyšším percentom, je teda potrebné posúdiť aj otázku, či ostatné zdravotné postihnutia (ťažká porucha statodynamiky hrudnej a driekovej chrbtice) neodôvodňovali navýšenie miery poklesu (§ 71 ods. 8) v uvedenom medziobdobí, a ak áno, odkedy. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je nedostačujúce na posúdenie veci [§ 250j ods. 2 písm. b) a c) OSP]. Rozsudok krajského súdu preto podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil, rozhodnutie odporkyne zo dňa 08.04.2015 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu a po doplnení dokazovania v zmysle vyššie naznačeného znovu rozhodne o žiadosti navrhovateľa. Zabezpečí si posudok podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 17 a § 18 vyhl. č. 149/1988 Zb. v období pred 01.01.2004 a o trvaní invalidity podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., resp. trvaní čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. a nároku na dôchodok po 31.12.2003, invalidite podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok z dôvodu 50 % miery poklesu od 03.06.2005 a jeho zvýšenia odo dňa predchádzajúceho dňu 21.01.2009 pre viac ako 50 % mieru poklesu, resp. jeho zvýšenia pre viac ako 75 % mieru poklesu v medziobdobí od 24.06.2004 od 21.01.2009. Na ten účel si zadováži kontrolný znalecký posudok znalca z odboru vnútorného lekárstva a neurológie. Odvolací súd odvolateľke priznal náhradu trov konania pred krajským a odvolacím súdom vzhľadom na jej plný úspech v konaní podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP. Odvolateľka si uplatnila náhradu trov konania pred krajským súdom vo výške 608,50 eur, a to za 3 úkony právnej služby v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku a zastupovanie na pojednávaní) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb po 64,53 eur a tomu prislúchajúce
3 režijné paušály po 8,39 eur, náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za dve začaté polhodiny strávené cestou do miesta pojednávania a späť v sume 27,96 eur, s tým súvisiacu náhradu cestovných výdavkov podľa zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách vo výške 12,04 eur, v roku 2017 za 1 úkon právnej služby (zastupovanie na pojednávaní) podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 68 eur, k tomu patriaci režijný paušál 8,84 eur, náhrada za stratu času za dve začaté polhodiny strávené cestou do miesta pojednávania a späť v sume 29,46 eur, náhradu cestovných výdavkov podľa zákona 283/2002 Z. z. vo výške 12,12 eur, za 1 úkon právnej služby v roku 2019 vo výške 75,38 eur za zastupovanie na pojednávaní podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., prislúchajúci režijný paušál 9,80 eur, náhradu za stratu času za dve začaté polhodiny strávené cestou do miesta pojednávania a späť v sume 32,66 eur, náhradu cestovných výdavkov podľa zákona 283/2002 Z. z. vo výške 12,06 eur a náhradu za 20 % daň z pridanej hodnoty vo výške 101,42 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. Odvolateľka si uplatnila náhradu trov konania pred odvolacím súdom vo výške 292,48 eur, a to v roku 2016 za 1 úkon právnej služby (odvolanie) podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 66 eur a režijný paušál 8,58 eur, v roku 2017 za 1 úkon právnej služby (odvolanie) podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 68 eur a režijný paušál 8,84 eur, v roku 2020 za 1 úkon právnej služby (odvolanie) podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 81,69 eur a režijný paušál 10,62 eur a tiež náhradu za 20 % daň z pridanej hodnoty vo výške 48,75 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. Vyčíslené trovy považoval odvolací súd za účelne vynaložené, preto ich priznal v celkovej výške 900,98 eur. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je odporkyňa povinná navrhovateľovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku
n i e j e prípustný opravný prostriedok.