Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 4C/85/2024 6124390188 17. 03. 2025 JUDr. Dagmar Buchalová ECLI:SK:MSBA4:2025:6124390188.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou. v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 806,09 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 806,09 EUR s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 806,09 EUR od 12.08.2024 do zaplatenia. II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 806,09 EUR s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 806,09 EUR od 12.08.2024 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.05.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 763/2024 zo dňa 18.06.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 18.06.2024 do 10.07.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy poškodeného vozidla, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 25.07.2024 na sumu 1.476,09 EUR s DPH za 23 dní,, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.07.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1476,09 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 26.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 670,- EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 09.08.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 25.07.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. 2. Upomínací súd vydal vo veci dňa 11.10. 2024 pod sp. zn. 8Up/1256/2024 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením vo veci samej, čím sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní platobný rozkaz zrušil. 3. V podanom odpore žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že nesúhlasí s doplatkom 806,09 EUR za prenájom náhradného vozidla z dôvodu, že vynaloženie týchto prostriedkov sa javí ako neúčelné. Žalovaná má v prvom rade za to, že žalobca v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatňovanie pomernej časti nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 806,09 EUR voči žalovanej. Nakol'ko záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z Faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 10.7.2024 mal zaniknúť na základe započítania, t. j. iným spôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak žalovaná má za to, že na strane poškodeného nemôže ani existovať žiadna škoda v podobe nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Ak teda medzi poškodeným a žalobcom skutočne došlo k platnému započítaniu a tým pádom aj k zániku záväzku poškodeného uhradit' žalobcovi Faktúru za nájom č. XXXXXXXX zo dňa 10.7.2024, tak nemôže byt' ani daná povinnosť žalovanej nahradit' poškodenému v zmysle ust. 4 4 ods. 2 písm. b) a ust. 4 15 ods. 1 zákona o PZP náklady za prenájom náhradného vozidla a žalovaný má z tohto dôvodu za to, že predmetom zmluvy o postúpení tak bolo nemožné plnenie v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, tak žalovaná poukazuje na to, že žalobca v návrhu konštatuje, že nájom náhradného vozidla poškodeným mal trvat' v období od 18.06. 2024 do 10.07. 2024, t. j. 23 dní, a prenájom vozidla bol účelný, hospodárny a odôvodnený. Prenájom bol ukončený dňa 10.07.2024, kedy žalobca vystavil poškodenému Faktúru za prenájom č. XXXXXXXX na sumu 1.476,09 EUR s DPH. S týmto názorom žalovaná nesúhlasí z dôvodu, že Faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla č. XXXXXXXX, ktorú vystavil autorizovaný servis MD-C. T., s.r.o., bola vystavená dňa 26.06. 2024 po dodaní služby, t.j. zrealizovaní opravy poškodeného vozidla a mala odloženú splatnosť do 10.07.2024. Po dátume opravy (26.06.2024 - streda) mal poškodený k dispozícii svoje opravené vozidlo, preto nebolo opodstatnené, aby ďalej využíval náhradné motorové vozidlo. Faktúra za opravu bola servisom zaslaná žalovanej, ktorá faktúru za opravu uhradila v prospech servisu dňa 10.07. 2024 po posúdení rozsahu poškodenia s vykonanou opravou. V súvislosti s účelnost'ou prenájmu náhradného vozidla a dĺžkou prenájmu si žalovaná dovoľuje poukázať na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.4.2020, sp. zn. 8Co/131/2019. V žalobnom návrhu nebolo zo strany žalobcu nijakým spôsobom vysvetlené, prečo ked' poškodené motorové vozidlo bolo opravené dňa 26.06.2024 (vystavenie faktúry za opravu), prenájom náhradného vozidla skončil až dňa 10.07.2024 (vystavenie faktúry za prenájom). Žalovaná sa nemôže stotožniť so skutočnosťou, že prenájom trval až do dňa, kedy žalovaná poskytla servisu plnenie za opravu vozidla a poškodený si mohol vozidlo vyzdvihnúť zo servisu a ukončiť prenájom náhradného vozidla. Faktúra za opravu č.31242514 bola vystavená dňa 26.06.2024 s odloženou splatnosťou do 10.07. 2024. Žalovaná je toho právneho názoru, že servis neoprávnene zadržiaval opravené vozidlo a nevydal ho po oprave ihned' poškodenému. Po ukončení opravy mal servis vyzvať poškodeného - fyzickú osobu - spotrebiteľa S. S. na prevzatie opraveného vozidla. Ak si poškodený z nejakých subjektívnych dôvodov nemohol prevziať opravené vozidlo v deň ukončenia opravy, t.j. 26.06.2024 (streda), ide o subjektívne dôvody na strane poškodeného, ktoré ale nie sú v príčinnej súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla vinníkom nehody, ktorý je PZP u žalovanej. Žalovaná si v kontexte na uvedené dovol'uje dať konajúcemu súdu do pozornosti Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.09.2 023, č.k. 9Co/41/2023 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.4.2024, č.k. 7Cob/34/2023. Vzhl'adom na skutočnost', že žalovaná rozporuje oprávnenost' žalobcom uplatneného nároku na doplatok za prenájom náhradného vozidla vo výške 806,09 EUR, žalovaná v tejto súvislosti rozporuje aj žalobcom uplatnené úroky z omeškania a má za to, že sa s plnením voči žalobcovi nedostala do omeškania. 4. Žalobca v replike uviedol, odpor podaný žalovaným považujeme za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná
len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená vo viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným, napr. v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 17C/42/2019, ktorého rozsudok zo dňa 11.11.2019, sp. zn. 17C/42/2019-71 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Rovnaké závery konštatoval Krajský súd v Žiline aj v spore, kde na strane žalobcu vystupovala spoločnosť SetCar sk, a.s., a to v rozsudku zo dňa 28.05.2021, sp. zn. 8Co/53/2021. V prejednávanej veci došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a je daná jeho aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. Započítaním predmetných pohľadávok nedošlo, ako tvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať. Poukazujeme i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017. Žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 27.06. 2024 do 10.07. 2024 podľa jeho názoru nemožno považovať za účelné vynaložené, nakoľko oprava vozidla poškodeného bola podľa faktúry za opravu ukončená dňa 26.06. 2024. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom MD-Bavaria Žilina, s.r.o. zo dňa 26.06.2024. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru alebo služby dňa 26.06.2024, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Poškodený užíval náhradné motorové vozidlo do dňa 10.07.2024, kedy mu bolo umožnené opätovne užívať jeho opravené motorové vozidlo a kedy bolo z objektívneho hľadiska možné toto zo strany poškodeného prevziať. Predmetný pracovný deň pritom nasledoval po dni vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne, ktorý by mal byť súčasne považovaný za deň, s ktorým bol spojený začiatok plynutia lehoty na prevzatie opraveného motorového vozidla, a teda deň 10.07. 2024 bol v tomto prípade dňom, do ktorého oprávnene poškodený užíval náhradné vozidlo v súvislosti s opravou jeho motorového vozidla
poškodeného v dôsledku konania poistenca žalovanej a nemožnosťou jeho užívania po dobu jeho zotrvania v autoservise. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 18.06.2024 do 10.07. 2024, t. j. 23 dní, nachádzalo v autoservise. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Uvádzame, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukazuje na judikatúru označenú v jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom len dopĺňame, že v nadväznosti na prijaté rozhodnutia Ústavného súdu SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe. Poukazujeme napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 alebo Uznesenie sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022. Vzhľadom k tomu je žalobca toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. 5. Žalovaná v duplike zotrvala na všetkých svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach, opätovne vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nárok žalobcu považovala za nedôvodný. Nájom náhradného vozidla trval od 18.06. 2024 do 10.07. 2024, t.j. 23 dní. Faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla č. XXXXXXXX, ktorú vystavil autorizovaný servis pre motorové vozidlá zn. C. - servis MD-Bavaria Žilina, s.r.o. bola vystavená dňa 26.06. 2024 po dodaní služby, t.j. zrealizovaní opravy poškodeného vozidla. Po tomto dátume mal poškodený k dispozícii svoje opravené motorové vozidlo. Žalovaná ako oprávnený nájom uznala 10 dní, za ktoré žalobcovi, na ktorého poškodený postúpil svoju pohl'adávku, vyplatila plnenie vo výške 670,-EUR. V žalobnom návrhu ale následne ani vo vyjadrení k odporu nebolo zo strany žalobcu nijakým spôsobom vysvetlené, prečo ked' poškodené motorové vozidlo bolo opravené dňa 26.6.2024, prenájom náhradného vozidla skončil až dňa 10.07. 2024. V tejto súvislosti si žalovaná dovol'uje dat' do pozornosti konajúceho súdu aj Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 04.2019, spis. zn. 3Cob/47/2019. Žalovaná sa domnieva, že vzhl'adom na skutočnosť, že doba nájmu po ukončení opravy nie je v príčinnej súvislosti s náhradou škody, za ktorú zodpovedá povinne zmluvne poistený u žalovaného v zmysle § 4 ods. 2) Zákona o PZP, je aj postúpenie pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.7.2024 z poškodeného na žalobcu, uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. z pohľadu žalovaného v nároku 13 dni prenájmu neúčinné. 6. Súd na pojednávaní dňa 17.03. 2025 vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobcu, poverenou zástupkyňou žalovanej, listinami, založenými do spisu oboma účastníkmi konania, a to so Zmluvou o nájme č. 763/2024 zo dňa 18.06. 2024, Čestným prehlásením poškodeného zo dňa 10.07. 2024, faktúrou č. XXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.07. 2024, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.07. 2024, Uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.07. 2024 a ustálil nasledovný skutkový stav: 7. Dňa 16.05.2024 došlo v T. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 763/2024 zo dňa 18.06. 2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 18.06.2024 do 10.07.2024. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 25.07.2024 na sumu 1.476,09 EUR s DPH za 23 dní Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla v sume 50,- EUR. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. 8. Žalovaná listom zo dňa 25.07. 2024 oznámila žalobcovi, že uvedeného dňa ukončila šetrenie poistnej udalosti a že poistné plnenie predstavuje suma 670,- EUR. Žalovaná priznala plnenie len za 10 dni nájmu náhradného vozidla.. Dňa 26.07. 2024 žalovaná poskytla žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla poškodeným vo výške 670,- EUR
9. Poškodený dňa 10.07. 2024 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 1.476,09 EUR spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. XXXXXXXX v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.07. 2024 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 806,09 EUR, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. 10. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími listinami predloženými v konaní a celým obsahom spisového materiálu. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoPZP),poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.14. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 11. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 806,09 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného predstavujúcu nájomné za nájom náhradného vozidla poškodeného, ktorý nárok vyplývajúci z poistnej udalosti poškodená postúpil žalobcovi a uplatnená suma predstavuje rozdiel medzi nákladmi spojenými s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1.476,09 EUR a plnením poskytnutým žalovaným vo výške 670,- EUR. .Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná na základe povinného zmluvného poistenia zodpovedá za škodu spôsobenú jej poistencom poškodenému, že protiprávnym konaním poistenca došlo ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného, že vozidlo bolo opravované v servise, že poškodený si v dôsledku nemožnosti používať poškodené vozidlo prenajal náhradné vozidlo od 18.06. 2024 do 10.07. 2024. Ďalej nie je sporné, že servis vystavil dňa 10.07. 2024 faktúru na sumu 1.476,09 EUR /s DPH za nájom prenajatého náhradného vozidla, ktorú nedoručoval poškodenému, ale žalovanej, a že opravené vozidlo vydal reálne poškodenému dňa 10.07. 2024 Spornou skutočnosťou ostala dĺžka doby nájmu vozidla, keď žalovaná uznala ako účelnú a opodstatnenú dobu 10 dní, teda od prevzatia vozidla na opravu, do dňa vystavenia faktúry za opravu vozidla dňa 26.06.. 2024, pričom ďalšie dni nájmu náhradného vozidla až do skutočného, reálneho vydania opraveného vozidla poškodenému neuznala a za obdobie 13 dní poistné plnenie v sume 806,09 EUR krátila. Zo strany žalovanej bola v rámci prostriedkov procesnej obrany namietaná jednak aktívna vecná legitimácia žalobcu a účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených finančných prostriedkov za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 27.06. 2024 do 10.07. 2024.
12. Aktívna vecná legitimácia je stav, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesenú žalovanou, súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným, ktorý je bez pochybností vo vzťahu k žalovanej v prípade súdneho konania aktívne vecne legitimovaným subjektom a žalobcom dňa 10.07. 2024 v zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k postúpeniu jeho hmotnoprávnych oprávnení voči žalovanej, zakotvených v príslušných ustanoveniach Zák. č. 381/2001 Z.z. Vzhľadom k tomu, že postúpenie pohľadávky (navyše nároku zo škodovej udalosti, nie zo záväzkovo-právneho vzťahu) oznámil žalovanej postupca (poškodený), nie je žalovaná v zmysle ust. § 526 ods. 2 OZ oprávnená dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení, resp. dožadovať sa jej preskúma súdom z hľadiska jej platnosti. 13. Pojem škoda treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. V danom prípade je nevyhnutná potreba žalobcu (právneho predchodcu) zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná. 14. Súd nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému posúdil ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, pričom nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením pohľadávky. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu mal súd za to, že táto je daná a bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.07. 2024. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného motorového vozidla, a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, kedy si bol nútený prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodeného stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. 15. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že po oprave poškodeného vozidla servisom dňa 26.06. 2024, ktorú dobu vypočítala žalovaná ako primeranú vzhľadom na poškodenie vozidla, čím odpadol dôvod na ďalší prenájom náhradného vozidla poškodeným až do 10.07. 2024, súd uvádza, že je nepochybné, že poškodený sa o vystavení faktúry za opravu vozidla nedozvedel dňa 26.06. 2024, nakoľko táto bola doručovaná výlučne žalovanej za účelom vystavenia krycieho listu, vozidlo nemal fyzicky vo svojej dispozícii a reálne ho mohol užívať až po tom, ako mu bolo vozidlo servisom reálne vydané a s prenajímateľom (žalobcom) uzavrel dňa 10.07. 2024 po vystavení faktúry o nájme náhradného vozidla zmluvu o postúpení pohľadávky. V zmysle ustálenej súdnej praxe za skutočnú škodu sa považujú aj náklady za prenájom náhradného motorového vozidla. Jedná sa o výdavky, ktoré by poškodenému neboli vznikli, ak by mohol používať svoje motorové vozidlo, avšak v dôsledku škodovej udalosti bol z možnosti používať vlastné motorové vozidlo vylúčený. Skutočnosť, že podľa výpočtov žalovanej bolo vozidlo opravené už po 10 dňoch nič nemení na skutočnosti, že poškodený bol v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu jej motorového vozidla, nútený používať náhradné vozidlo až do 10.07. 2024, kedy mu bolo servisom umožnené opravené vozidlo si reálne
prevziať. Poškodený totiž bol v zmluvnom vzťahu so servisom a nie so žalovanou a dĺžku opravy, resp. dispozície s vozidlom, ktoré mal v reálnej držbe servis, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak je žalovaná presvedčená o tom, že opravované vozidlo malo byť vydané poškodenému už 26.06. 2024 a že servis ho až do 10.07. 2024 zadržiaval neoprávnene, v dôsledku čoho sú náklady za nájom náhradného vozidla za obdobie nasledujúcich 13-tich dní neúčelne vynaložené, musí si ich vymáhať priamo od servisu a nie v tejto časti bezdôvodne krátiť poistné plnenie poškodenému. Poškodený nie je so žalovanou v žiadnom zmluvnom vzťahu, ale jeho nárok voči žalovanej je nárokom zo zodpovednosti za škodu, spôsobenú poistencom žalovanej. Poškodený má voči žalovanej nárok na úhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla zavinením poistníka žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Poškodený, ktorý sa do tejto situácie dostal nie vlastným zavinením, nemá žiadne nástroje na to, aby skúmal primeranú dĺžku opravy a náhradné vozidlo používal len po dobu, ktorú považuje za primeranú žalovaná. 16. K začiatku plynutia omeškania žalovanej súd uvádza, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ( pozri Ústavný súd SR v nálezoch zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020-29 a zo dňa 28.10.2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020). Najvyšší súd SR v Uznesení zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021, v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na vyššie citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom SR označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd dal do pozornosti aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21. mája 2020 sp. zn. 1Cob/100/2019, rozsudok zo dňa 29.09.2020 sp. zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok zo dňa 27.04.2017 sp. zn. 1Cob/109/2016, v ktorých už Krajský súd v Bratislave prijal záver, že povinnosť poisťovateľa platiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti upravenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa povinnosti poisťovateľa platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 OZ, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas. Súd v tomto smere upozorňuje aj na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/1/2022. 17. Náhrada škody, ktorú mala žalovaná vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostala s jeho plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda dňom 12.08. 2024. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky priznanej súdom v zmysle vyššie citovaných ustanovení, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.), v príslušnej požadovanej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. 18. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanej, keďže mal žalobca plný úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.