Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 52C/43/2024 6124208987 16. 01. 2025 Mgr. Jakub Obert ECLI:SK:MSBA4:2025:6124208987.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: PSP SK s. r. o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 53 178 165, zastúpeného: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, Nitra, IČO: 40 495 931, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 179,01 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 11.01.2024 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 05.03.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 179,01 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej sumy od 24.11.2023 až do zaplatenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Hyundai I30, EČV: C., ktorého vlastníkom bola R. B., bytom E. N. XXXX/ X, N., nar. XX.XX.XXXX. Škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: Y., ktoré bolo poistené u žalovaného. O priebehu škodovej udalosti spísali účastníci škodovej udalosti správu o nehode. Poškodené motorové vozidlo si vlastník nechal opraviť u žalobcu, za čo bola vlastníkovi motorového vozidla vyúčtovaná suma 1495,49 eur vrátane DPH. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti uzavrel poistnú udalosť poskytnutím čiastočného plnenia vo výške 1.316,48 eur vrátane DPH. Vo zvyšnej časti vo výške 179,01 eur poistné plnenie neposkytol. Žalobca uzavrel ako postupník s vlastníkom motorového vozidla ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči žalovanému vo výške 179,01 eur. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky prípisom doručeným žalovanému. Žalobca tak podanou žalobou žiadal od žalovaného úhradu do výšky skutočnej škody. Argumentácia žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia bola podľa žalobcu motivovaná výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný bol preto v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. ako poisťovateľ povinný vzniknutú škodu uhradiť v plnom rozsahu. 3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 22.01.2024 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, upomínací súd vec dňa 05.03.2024 postúpil tunajšiemu súdu.
4. Žalovaný považoval žalobou uplatnený nárok žalobcu za v celom rozsahu nedôvodný. V rámci svojej procesnej obrany poukazoval na to, že žalobca nesplnil svoju procesnú zodpovednosť spočívajúcu v unesení dôkazného bremena, t. j. povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti, na základe ktorých si v spore uplatnil voči žalovanému nárok titulom náhrady škody z povinného zmluvného poistenia súvisiaceho s poškodením motorového vozidla jeho právneho predchodcu. Žalovaný namietol tiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na to, že žalobca svoj nárok v konaní odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s poškodeným, avšak žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, zmluvu o postúpení pohľadávky nepredložil a rovnako za unesenie dôkazného bremena týkajúceho sa aktívnej vecnej legitimácie nie je možné považovať predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023. Žalobca podľa žalovaného v konaní nepreukázal, že na neho platne prešlo právo na zaplatenie finančnej sumy, ktorej sa domáha v predmetnom spore, a teda nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v predmetnej veci vykonal poistné šetrenie a identifikoval rozsah spôsobenej škody, ako aj náklady a rozsah prác, ktoré boli potrebné na uvedenie motorového vozidla poškodeného do stavu pred škodovou udalosťou. V zmysle uvedených skutočností vypočítal primeranú výšku plnenia, ktorú následne vo výške 1.316,48 eur poukázal žalobcovi, o čom poškodeného oboznámil v oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023. Podľa žalovaného výška poskytnutého plnenia primerane zodpovedala výške nákladov potrebných na uvedenie vozidla do stavu pred nehodou. Cena za jednu normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom servise, ktorú žalovaný uviedol v oznámení o poistnom plnení, vychádzala z priemerovania cien za jednu normohodinu u všetkých neautorizovaných opravcov v danom regióne. Žalovaný v tejto súvislosti argumentoval, že výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Žalovaný poskytol poistné plnenie iba v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v rozsahu primeraných nákladov vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu. Pokiaľ poškodený akceptoval ceny uvedené servisom, ktorý opravu vykonal, ide len o zmluvne dohodnuté ceny, a nie o účelne vynaložené náklady na opravu. 5. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: technický preukaz vozidla, uplatnenie nároku na náhradu škody, faktúra č. XXXXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023, email žalobcu zo dňa 15.12.2023 spolu s prílohou - oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023, cenník ALBEX PLUS NITRA, cenník normohodín Audi, cenník normohodín VW, cenník normohodín Toyota, cenník MaH Trenčín s.r.o., cenník opráv Škoda, servisný cenník MOTORCAR Nitra, cenník PORSCHE INTER AUTO SLOVAKIA, cenník Renault a Dacia, cenník AGROTEC Slovensko, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.03.2023 spolu s prílohou - faktúra č. XXXXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28.01.2022 spolu s prílohou - faktúra č. XXXXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 11.03.2022 spolu s prílohou - faktúra č. XXXXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.07.2022 spolu s prílohou - faktúra č. XXXXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.12.2022 spolu s prílohou - faktúra č. XXXXXXXX, vyjadrenie likvidátora ku spôsobu likvidácie spolu s prílohou - faktúra č. XXXXXXXX. 6. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: cenník CARS SERVICE s.r.o., cenník AUTO BDM, s.r.o., kalkulácia opravy zo dňa 19.10.2023, screenshot z webového sídla žalobcu, screenshot z webového sídla ALBEX PLUS, výsledok vyhľadávania k súčiastke č. XXXXXAXXXX, výsledok vyhľadávania k súčiastke č. XXXXXAXXXX, výsledok vyhľadávania k súčiastke č. XXXXXAXXXX. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav: 8. V konaní bolo nesporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo v Nitre k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Hyundai I30, EČV: C., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bola R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. X, N.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: Y., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, išlo preto o nesporné skutočnosti. 9. Nesporným v konaní bolo aj to, že poškodená si nechala poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Žalobca za opravu vystavil poškodenej faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 19.10.2023 na sumu 1.495,49 eur, splatnú dňa 29.10.2023.
10. Dňa 13.09.2023 si poškodená uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. 11. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 (adresovaného žalobcovi) vyplýva, že žalovaný dňa 07.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie vo výške 1.316,48 eur bolo vyplatené priamo na bankový účet žalobcu. Žalovaný pri výpočte poistného plnenia priznal primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH / hod., ktoré podľa jeho názoru zodpovedali primeranej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli ďalej priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Za držiak nárazníka bola priznaná cena max. do výšky Audatexu vo výške 18,24 eur bez DPH, k čomu je aj doložený nadobúdací doklad. K rezonátoru vzduchového filtra nebol predložený nadobúdací doklad, žalovaný preto uplatnil optimalizáciu vo výške 20 %. 12. E-mailom zo dňa 15.12.2023 konateľ žalobcu Q.. Q. I. doručil žalovanému sken dokumentu oznámenie poškodenej o postúpení pohľadávky k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2023. 13. Ostatné (listinné) dôkazy súd nepovažoval za relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie súdu vo veci. 14. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov: 15. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z.") na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 17. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 18. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 20. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
21. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 22. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 23. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 24. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 25. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 26. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 27. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania (aktívnej) vecnej legitimácie v konaní zaťažuje žalobcu. 28. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo v Nitre k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Hyundai I30, EČV: C., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bola R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. X, N.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: Y., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, súd preto vychádzal z nespornej skutočnosti, že vznik škody zavinila osoba (vodič motorového vozidla EČV: Y.), ktorá bola povinne zmluvne poistená u žalovaného. 29. Nesporným bolo v konaní aj to, že poškodená si dňa 13.09.2023 uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu skutočnej škody. Poškodená si nechala poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Žalobca za opravu vystavil poškodenej faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 19.10.2023 na sumu 1.495,49 eur, splatnú dňa 29.10.2023. Žalovaný ako poisťovateľ ukončil likvidáciu poistnej udalosti oznámením zo dňa 08.11.2023 (adresovaným priamo žalobcovi), v zmysle ktorého vyplatil na bankový účet žalobcu poistné plnenie vo výške 1.316,48 eur. Žalovaný pri výpočte poistného plnenia priznal náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH / hod., ktoré podľa jeho názoru zodpovedali primeranej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia žalovaný ďalej priznal náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Za držiak nárazníka priznal maximálnu cenu podľa Audatexu vo výške 18,24 eur bez DPH. Vo vzťahu k rezonátoru vzduchového filtra žalovaný uviedol, že mu nebol predložený nadobúdací doklad, žalovaný preto uplatnil optimalizáciu vo výške 20 %.
30. Medzi stranami bolo sporné, či poškodená R. B. platne postúpila svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému na žalobcu. Žalobca v konaní tvrdil, že uzavrel ako postupník s poškodenou ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči žalovanému uplatnenú v tomto súdnom konaní. Zmluvu o postúpení pohľadávky však žalobca v konaní nepredložil. Žalobca v tejto súvislosti uviedol len toľko, že poškodená oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky prípisom doručeným žalovanému. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca predložil e-mail zo dňa 15.12.2023, ktorý konateľ žalobcu Q.. Q. I. doručil žalovanému a ku ktorému pripojil sken dokumentu - oznámenia poškodenej R. B. o postúpení pohľadávky k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2023. 31. Škoda bola poškodenej R. B. spôsobená v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku osobného motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu sa v takom prípade riadi ustanoveniami § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a dokonca ani existencia protiprávneho úkonu. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri § 431 Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. (porovnaj CIRÁK, Ján a kol. Občiansky zákonník - komentár. Iura Edition. Wolters Kluwer s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI). 32. V posudzovanom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku: (i) škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla EČV: Y., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa, (ii) poškodenej R. B. vznikla škoda spočívajúca v poškodení jej osobného motorového vozidla zn. Hyundai I30, EČV: C., (iii) medzi škodovou udalosťou a vznikom škody existuje priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť. Poškodenej R. B. tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Ostatne, vznik škody na strane poškodenej a zodpovednosť žalovaného ako poisťovateľa za vzniknutú škodu v konaní ani neboli sporné (neboli zo strany žalovaného spochybnené). 33. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poškodený nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody mal povahu skutočnej škody. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady, vyjadrujúcej náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu, treba zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle od náhodných okolností nesúvisiacich so škodovou udalosťou. To je možné vtedy, ak sa vychádza z ceny opravy, ktorú by účtovala v danom mieste a čase príslušná opravovňa (R 25/1990). Poškodený nie je povinný zisťovať si najlacnejšie ceny opravy; to však neznamená, že škodca je povinný zaplatiť náhradu škody v akejkoľvek výške. Poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu zodpovedajúcich obvyklým cenám opravy v danom mieste a čase. Rozsah náhrady škody musí teda zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov,
ktoré poškodený musel vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu z technického hľadiska nie je možné inak, než použitím nových vecí alebo náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len na odstránenie následkov škodovej udalosti, preto nemožno prenášať povinnosť na náhradu nákladov na uvedenie do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Poškodenému bola oprava v podstate nanútená protiprávnym konaním škodcu. V dôsledku škodovej udalosti sa tak poškodený dostal do situácie, keď na rozdiel od škodcu konal v súlade s právom, no napriek tomu bol nútený vynaložiť zo svojho finančnú čiastku na to, aby mohol svoju vec používať ako pred škodovou udalosťou (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 155/16 zo dňa 06.06.2017). 34. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietol, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, t. j. nepreukázal, že na neho platne prešlo právo na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca v konaní nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky; žalovaný za unesenie dôkazného bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nepovažoval ani predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pričom dospel k záveru, že žalobca v tejto súvislosti svoje dôkazné bremeno neuniesol. 35. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11.06.2003, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003). 36. Ak žalobca v konaní tvrdil, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené zo strany poškodenej ako postupcu, potom bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Iba relevantným oznámením postupcu (poškodenej) o postúpení pohľadávky dlžníkovi (žalovanému) by totiž bez ďalšieho bola založená aktívna legitimácia postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky v tomto súdnom konaní. Oznamovacia povinnosť postupcu nie je viazaná na žiadnu predpísanú formu. Právne účinnú notifikáciu možno teda realizovať akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ sú zachované náležitosti právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi, resp. okamihom, kedy dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde (dostane sa do jeho dispozičnej sféry). Oznámenie o postúpení pohľadávky je povinný realizovať postupca. Pokiaľ by na tento úkon bola oprávnená akákoľvek iná osoba, strácali by okrem iného význam aj odlišné pravidlá na preukázanie postúpenia postupníkom (porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1967-1968). 37. Žalobca však nepreukázal, že by poškodená ako postupca oznámila žalovanému ako dlžníkovi postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní predložil iba e-mail svojho konateľa zo dňa 15.12.2023, ku ktorému bol ako príloha pripojený sken dokumentu - oznámenia poškodenej o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023. Ako však uviedol konajúci súd už vyššie, oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranný adresovaný právny úkon, na ktorého vykonanie je oprávnený výlučne postupca (s účinkami uvedenými v § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by samotná poškodená ako postupca odoslala a najmä doručila toto oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému ako postupníkovi. Žalobca v konaní ani netvrdil a nepreukázal, že by na vykonanie tohto úkonu - doručenie oznámenia poškodenej o postúpení pohľadávky žalovanému - bol poškodenou
splnomocnený alebo poverený. V takom prípade však doručenie e-mailu konateľa žalobcu zo dňa 15.12.2023 žalovanému nemohlo mať účinky doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 38. V prípade adresovaných prejavov vôle musí na účinky prejavu vôle dôjdeniu predchádzať odoslanie prejavu vôle. Odoslanie prejavu vôle možno vymedziť ako stav, keď prejavujúci uskutočnil všetky potrebné kroky na to, aby mohol byť prejav vôle účinný, t. j. aby došiel a spôsoboval účinky v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inými slovami povedané, je to moment, keď sa prejav vôle s vedomím prejavujúceho dostáva z jeho sféry vplyvu a prejav vôle je zároveň vedome nasmerovaný k adresátovi. Ak neexistuje vôľa prejavujúceho, aby jeho prejav vôle bol odoslaný z jeho sféry dispozície a tento sa predsa len inými okolnosťami dostane z jeho sféry vplyvu, platí, že ide o absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok náležitosti prejavu vôle (porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 389-390). Žalobca však v tomto konaní nepreukázal, že by poškodená ako postupca prejavila svoju vôľu oznámiť postúpenie pohľadávky žalovanému, t. j. že by toto oznámenie o postúpení pohľadávky odoslala zo svojej sféry dispozície a tento svoj prejav vôle vedome nasmerovala do sféry dispozície žalovaného ako adresáta tohto právneho úkonu. Žalobca v tomto konaní takisto netvrdil a ani nepreukázal, že by na vykonanie tohto úkonu - doručenie oznámenia poškodenej o postúpení pohľadávky žalovanému - bol poškodenou splnomocnený alebo poverený. Právna teória okrem zastúpenia na základe zákona či splnomocnenia pripúšťa aj poverenie tzv. posla, ktorý prejav vôle doručí adresátovi, pričom pre poverenie posla nie je predpísaná žiadna povinná forma, t. j. toto poverenie môže byť udelené akoukoľvek formou. Konajúci súd však opätovne zdôrazňuje, že žalobca v tejto súvislosti ani len netvrdil, že by bol na vykonanie tohto úkonu poškodenou splnomocnený či poverený. Takéto splnomocnenie či poverenie žalobcu ani nevyplýva z predložených listinných dôkazov. 39. Doručenie e-mailu konateľa žalobcu zo dňa 15.12.2023 žalovanému (ktorého prílohou bolo oznámenie poškodenej zo dňa 14.12.2023 o postúpení pohľadávky) teda nemohlo mať účinky doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že by poškodená ako postupca oznámila žalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky na žalobcu ako postupníka, potom bolo povinnosťou žalobcu preukázať postúpenie pohľadávky iným spôsobom, a to najmä predložením zmluvy o postúpení. Žalobca však v tomto smere neprodukoval žiadne prostriedky procesného útoku (skutkové tvrdenia, dôkazné návrhy), a preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní. 40. Keďže žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na tento nedostatok sa súd nezaoberal ďalšími argumentami sporových strán. 41. Vyššie uvedené závery o neunesení dôkazného bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní súd predniesol na pojednávaní už v rámci prednesu predbežného právneho posúdenia v zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca (jeho právny zástupca) napriek tomu na predbežné právne posúdenie súdu nereagoval, t. j. nedoplnil svoje skutkové tvrdenia a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov (a v tejto súvislosti ani nepožiadal o odročenie pojednávania). 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.