Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/63/2025 6124208987 14. 05. 2026 JUDr. Zuzana Posluchová ECLI:SK:KSBA:2026:6124208987.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: PSP SK s.r.o., Mostná 13, Nitra, IČO: 53 178 165, zastúpený Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34, Nitra, IČO: 40 495 931, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 179,01 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 52C/43/2024-127 zo dňa 16. januára 2025 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 179,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej sumy od 24.11.2023 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav (pozri odseky 8. až 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. g), § 4 ods. 2 ,§ 11 ods. 6 ,7 , § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z."), ustanoveniami § 45 ods. 1 , § 427 ods. 1,2 , § 428 , § 442 ods. 1,3, § 443 , § 524 ods. 1, 2 , § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. 1.2. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že dňa 06.09.2023 došlo v Nitre k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Hyundai I30, EČV: C., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bola R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. X, N.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: Y., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, súd preto vychádzal z nespornej skutočnosti, že vznik škody zavinila osoba (vodič motorového vozidla EČV: Y.), ktorá bola povinne zmluvne poistená u žalovaného. Nesporným bolo v konaní aj to, že poškodená si dňa 13.09.2023 uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu skutočnej škody. Poškodená si nechala poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Žalobca za opravu vystavil poškodenej faktúru č. 20230335 zo dňa 19.10.2023 na sumu 1.495,49 €, splatnú dňa 29.10.2023. Žalovaný ako poisťovateľ ukončil likvidáciu poistnej udalosti oznámením zo dňa 08.11.2023 (adresovaným priamo žalobcovi), v zmysle ktorého vyplatil na bankový účet žalobcu poistné plnenie vo výške 1.316,48 €. Žalovaný pri výpočte poistného plnenia priznal náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- € bez DPH / hod.,
ktoré podľa jeho názoru zodpovedali primeranej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia žalovaný ďalej priznal náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Za držiak nárazníka priznal maximálnu cenu podľa Audatexu vo výške 18,24 € bez DPH. Vo vzťahu k rezonátoru vzduchového filtra žalovaný uviedol, že mu nebol predložený nadobúdací doklad, žalovaný preto uplatnil optimalizáciu vo výške 20 %. Medzi stranami bolo sporné, či poškodená R. B. platne postúpila svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému na žalobcu. Žalobca v konaní tvrdil, že uzavrel ako postupník s poškodenou ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči žalovanému uplatnenú v tomto súdnom konaní. Zmluvu o postúpení pohľadávky však žalobca v konaní nepredložil. Žalobca v tejto súvislosti uviedol len toľko, že poškodená oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky prípisom doručeným žalovanému. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca predložil e-mail zo dňa 15.12.2023, ktorý konateľ žalobcu Q.. Q. I. doručil žalovanému a ku ktorému pripojil sken dokumentu - oznámenia poškodenej R. B. o postúpení pohľadávky k poistnej udalosti č. 9571933198 zo dňa 14.12.2023. 1.3. Škoda bola poškodenej R. B. spôsobená v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku osobného motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu sa v takom prípade riadi ustanoveniami § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. V posudzovanom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku: (i) škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla EČV: Y., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa, (ii) poškodenej R. B. vznikla škoda spočívajúca v poškodení jej osobného motorového vozidla zn. Hyundai I30, EČV: C., (iii) medzi škodovou udalosťou a vznikom škody existuje priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť. Poškodenej R. B. tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Ostatne, vznik škody na strane poškodenej a zodpovednosť žalovaného ako poisťovateľa za vzniknutú škodu v konaní ani neboli sporné (neboli zo strany žalovaného spochybnené). V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poškodený nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody mal povahu skutočnej škody. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady, vyjadrujúcej náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu, treba zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle od náhodných okolností nesúvisiacich so škodovou udalosťou. To je možné vtedy, ak sa vychádza z ceny opravy, ktorú by účtovala v danom mieste a čase príslušná opravovňa (R 25/1990). Poškodený nie je povinný zisťovať si najlacnejšie ceny opravy; to však neznamená, že škodca je povinný zaplatiť náhradu škody v akejkoľvek výške. Poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu zodpovedajúcich obvyklým cenám opravy v danom mieste a čase. Rozsah náhrady škody musí teda zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré poškodený musel vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu z technického hľadiska nie je možné inak, než použitím nových vecí alebo náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len na odstránenie následkov škodovej udalosti, preto nemožno prenášať povinnosť na náhradu nákladov na uvedenie do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Poškodenému bola oprava v podstate nanútená protiprávnym konaním škodcu. V dôsledku škodovej udalosti sa tak poškodený dostal do situácie, keď na rozdiel od škodcu konal v súlade s právom, no napriek tomu bol nútený vynaložiť zo svojho finančnú čiastku na to, aby mohol svoju vec používať ako pred škodovou udalosťou (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 155/16 zo dňa 06.06.2017). 1.4. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietol, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, t. j. nepreukázal, že na neho platne prešlo právo na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca v konaní nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky; žalovaný za unesenie dôkazného bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nepovažoval ani predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pričom dospel k záveru, že žalobca v tejto súvislosti svoje dôkazné bremeno neuniesol. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na
základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11.06.2003, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003). 1.4.1. Ak žalobca v konaní tvrdil, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené zo strany poškodenej ako postupcu, potom bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Iba relevantným oznámením postupcu (poškodenej) o postúpení pohľadávky dlžníkovi (žalovanému) by totiž bez ďalšieho bola založená aktívna legitimácia postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky v tomto súdnom konaní. Oznamovacia povinnosť postupcu nie je viazaná na žiadnu predpísanú formu. Právne účinnú notifikáciu možno teda realizovať akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ sú zachované náležitosti právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi, resp. okamihom, kedy dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde (dostane sa do jeho dispozičnej sféry). Oznámenie o postúpení pohľadávky je povinný realizovať postupca. Pokiaľ by na tento úkon bola oprávnená akákoľvek iná osoba, strácali by okrem iného význam aj odlišné pravidlá na preukázanie postúpenia postupníkom (porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1967-1968). Žalobca však nepreukázal, že by poškodená ako postupca oznámila žalovanému ako dlžníkovi postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní predložil iba e-mail svojho konateľa zo dňa 15.12.2023, ku ktorému bol ako príloha pripojený sken dokumentu - oznámenia poškodenej o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023. Ako však uviedol konajúci súd už vyššie, oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranný adresovaný právny úkon, na ktorého vykonanie je oprávnený výlučne postupca (s účinkami uvedenými v § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by samotná poškodená ako postupca odoslala a najmä doručila toto oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému ako postupníkovi. Žalobca v konaní ani netvrdil a nepreukázal, že by na vykonanie tohto úkonu - doručenie oznámenia poškodenej o postúpení pohľadávky žalovanému - bol poškodenou splnomocnený alebo poverený. V takom prípade však doručenie e-mailu konateľa žalobcu zo dňa 15.12.2023 žalovanému nemohlo mať účinky doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 1.4.2. V prípade adresovaných prejavov vôle musí na účinky prejavu vôle dôjdeniu predchádzať odoslanie prejavu vôle. Odoslanie prejavu vôle možno vymedziť ako stav, keď prejavujúci uskutočnil všetky potrebné kroky na to, aby mohol byť prejav vôle účinný, t. j. aby došiel a spôsoboval účinky v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inými slovami povedané, je to moment, keď sa prejav vôle s vedomím prejavujúceho dostáva z jeho sféry vplyvu a prejav vôle je zároveň vedome nasmerovaný k adresátovi. Ak neexistuje vôľa prejavujúceho, aby jeho prejav vôle bol odoslaný z jeho sféry dispozície a tento sa predsa len inými okolnosťami dostane z jeho sféry vplyvu, platí, že ide o absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok náležitosti prejavu vôle (porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 389-390). Žalobca však v tomto konaní nepreukázal, že by poškodená ako postupca prejavila svoju vôľu oznámiť postúpenie pohľadávky žalovanému, t. j. že by toto oznámenie o postúpení pohľadávky odoslala zo svojej sféry dispozície a tento svoj prejav vôle vedome nasmerovala do sféry dispozície žalovaného ako adresáta tohto právneho úkonu. Žalobca v tomto konaní takisto netvrdil a ani nepreukázal, že by na vykonanie tohto úkonu doručenie oznámenia poškodenej o postúpení pohľadávky žalovanému - bol poškodenou splnomocnený alebo poverený. Právna teória okrem zastúpenia na základe zákona či splnomocnenia pripúšťa aj poverenie tzv. posla, ktorý prejav vôle doručí adresátovi, pričom pre poverenie posla nie je predpísaná žiadna povinná forma, t. j. toto poverenie môže byť udelené akoukoľvek formou. Konajúci súd však opätovne zdôrazňuje, že žalobca v tejto súvislosti ani len netvrdil, že by bol na vykonanie tohto úkonu poškodenou splnomocnený či poverený. Takéto splnomocnenie či poverenie žalobcu ani nevyplýva z predložených listinných dôkazov. Doručenie e-mailu konateľa žalobcu zo dňa 15.12.2023 žalovanému (ktorého prílohou bolo oznámenie poškodenej zo dňa 14.12.2023 o postúpení pohľadávky) teda nemohlo mať účinky doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že by poškodená ako postupca oznámila žalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky na žalobcu ako postupníka, potom bolo povinnosťou žalobcu preukázať postúpenie pohľadávky iným spôsobom, a to najmä predložením zmluvy o postúpení. Žalobca však v tomto smere neprodukoval žiadne prostriedky procesného útoku (skutkové tvrdenia, dôkazné návrhy), a preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní. 1.5. Keďže žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na tento nedostatok sa súd nezaoberal ďalšími argumentami sporových strán. Vyššie uvedené závery o neunesení dôkazného bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní súd predniesol na pojednávaní už v rámci prednesu predbežného právneho posúdenia v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p.. Žalobca (jeho právny zástupca) napriek tomu na predbežné právne posúdenie súdu nereagoval, t. j. nedoplnil svoje skutkové tvrdenia a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov (a v tejto súvislosti ani nepožiadal o odročenie pojednávania). 1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu alebo aby odvolací napadnutý súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 2.1. Vo svojom odvolaní poukázal na odôvodnenia napadnutého rozsudku v odsekoch 27., 30., 36. a nato, že v odseku 54. súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že do konania nedoložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval oznámenie postúpenia predmetnej pohľadávky postupca a preto tak podľa odôvodnenia súdu nebola naplnená podmienka ustanovenia § 562 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jednou z príloh návrhu na vydanie platobného rozkazu bola listina označená ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 14.12.2023, ktoré bolo podpísané Kristínou Rábekovou, vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že riadnym, zákonným a procesným spôsobom doložil konajúcemu súdu spolu s návrhom na začatie konania - návrhom na vydanie platobného rozkazu, listinu, ktorou preukázal, že postupca R. B. riadnym a zákonným spôsobom v súlade s ustanovením § 562 ods. 2 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanému ako dlžníkovi, postúpenie pohľadávky. 2.2. Nesúhlasil odôvodnením súdu, že v zmysle e-mailu zo dňa 15.12.2023 je zrejmé, že odosielateľom bol samotný žalobca, teda postupník, z čoho súd mylne vyvodil, že žalobca bol aj oznamovateľom postúpenia pohľadávky. Ako vyplýva zo znenia samotného oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023, ako aj z podpisu na predmetnej listine, je zrejmé, že oznamovateľom a teda podpisujúcou osobou tejto listiny - osobou vykonávajúcou predmetný právny úkon, je postupca pohľadávky - R.Í. B.. Poukazujeme aj na prvú vetu tejto listiny „Dolu podpísaná R. B., E. N. XXXX/X, XXX XX N., nar.: XX.XX.XXXX, si Vám týmto dovoľujem oznámiť ...“. Z citovaného znenia prvej vety je zrejmé, že právny úkon oznámenie o postúpení pohľadávky vykonal postupca tejto pohľadávky - R. B.. Uvedená skutočnosť nespochybniteľne vyplýva aj z podpisu na tejto listine, ktorú listinu podpísal postupca pohľadávky - R. B.. Záver konajúceho súdu, v zmysle ktorého osoba ktorá fyzicky odoslala samotnú listinu oznámenia o postúpení zo dňa 14.12.2023, je zároveň osobou, ktorá aj právny úkon oznámenia vykonala, je nesprávny. Pre posúdenie uvedenej skutočnosti nie je právne relevantná skutočnosť, kto vykonal fyzické poslanie, prípadne doručenie predmetnej listiny. Pre posúdenie tejto skutočnosti je nevyhnutne potrebné posúdiť obsah predmetnej listiny a nie jej fyzické poslanie. Samotná skutočnosť, že e-mail zo dňa 15.12.2023 poslal žalobca, nie je dôkazom, že právny úkon oznámenia nevykonal postupca, teda R. B.. Samotné fyzické poslanie predmetného e-mailu žalobcom je potrebné vnímať výlučne iba ako plnenie funkcie doručovateľa a to bez akéhokoľvek vplyvu na obsah samotného právneho úkonu - oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023 vykonaného Kristínou Rábekovou, postupcom pohľadávky. Právnym úkonom v tomto prípade nie je faktická činnosť doručovania, ale právnym úkonom je samotná listina, ktorou R. B. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky. Preto je potrebné pri posudzovaní či došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky vyhodnocovať výlučne samotnú listinu oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023 a či práve táto listina spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu vykonaného R. B.. Skutočnosť, že bolo prejavom vôle R. B., aby predmetná listina bola doručovaná žalovanému vyplýva aj zo samotnej listiny ako takej, nakoľko R. B. podpísala oznámenie o postúpení pohľadávky, z čoho možno vyvodiť, že bolo jej vôľou,
aby toto oznámenie aj bolo doručované žalovanému, nakoľko žalovaný je aj uvedený na predmetnej listine ako adresát tohto právneho úkonu. 2.3. Žalobca poukázal na ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nato, že z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že postupca oznámil žalovanému ako dlžníkovi postúpenie predmetnej pohľadávky a jej postúpenie aj zákonným spôsobom preukázal v tomto súdnom konaní. Z predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmá nielen samotná výška postupovanej pohľadávky, ale aj jej identifikácia čo do dôvodu jej vzniku a právneho titulu, s uvedením nielen dátumu vzniku škodovej udalosti, ale aj čísla poistnej udalosti, pod ktorou túto žalovaný eviduje. V tomto smere poukázal aj na závery v rozhodnutiach NS SR R 119/2003, NS ČR, sp.zn. 29Cdo/1277/2007, 33Odo/657/2005. V zmysle ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postupovanou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Citované ustanovenia garantujú veriteľovi právo nakladať so svojou pohľadávkou podľa vlastného uváženia, nakoľko pohľadávka ako právo je v zmysle ustanovenia § 118 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov. Pohľadávka ako právo preto bezpochyby môže byť predmetom postúpenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Neexistuje preto žiaden právny predpis, ktorý by poškodenému vlastníkovi Motorového vozidla v tomto prípade zakazoval postúpenie pohľadávky na zaplatenie plnenia v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nesprávnym je potom aj argumentácia žalovaného, že na postúpenie pohľadávky nie je poškodený oprávnený práve pre skutočnosť, že zákon o povinnom zmluvnom poistení je lex specialis k Občianskemu zákonníku. Je potrebné však poukázať na skutočnosť, že zákon o povinnom zmluvnom poistení žiadnym spôsobom neupravuje otázku postúpenia pohľadávky a preto nie je možné, aplikujúc zásadu lex specialis derogat legi generali, vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka v súvislosti s postúpením pohľadávky. Medzi zákonom o povinnom zmluvnom poistení a Občianskym zákonníkom neexistuje žiaden rozpor v oblasti postupovania pohľadávky. Na podporu týchto tvrdení poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 25Cdo/3019/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 41Cob/33/2020. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Konajúci súd správne poukázal na svoju povinnosť skúmať aktívnu vecnú legitimáciu a dospel k správnemu záveru, že žalobca s poukazom na ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v konaní nepreukázal, platné postúpenie pohľadávky, z uvedeného dôvodu ani svoju aktívnu vecnú legitimitu. Konajúci súd preto vecne správne rozhodol, keď žalobcovi nárok, pri ktorom nepreukázal, že by mu svedčil, nepriznal a žalobu zamietol, keď vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami strán, ako aj podstatnými skutočnosťami v konaní. 4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku nepodal. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. dňa 14.5.2026. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to technickým preukazom vozidla, uplatnením nároku na náhradu škody, faktúrou č. 20230335, oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023, emailom žalobcu zo dňa 15.12.2023 spolu s prílohou - oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023, cenníkom ALBEX PLUS NITRA, cenníkom normohodín Audi, cenníkom normohodín VW, cenníkom normohodín Toyota, cenníkom MaH Trenčín s.r.o., cenníkom opráv Škoda, servisný cenníkom MOTORCAR Nitra, cenníkom PORSCHE INTER AUTO SLOVAKIA, cenníkom Renault a Dacia, cenníkom AGROTEC Slovensko, oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.03.2023 spolu s prílohou - faktúra č. 20230057, oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.01.2022 spolu s prílohou - faktúra č. 20220013, oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.03.2022 spolu s prílohou - faktúra č. 20220059, oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.07.2022 spolu s prílohou - faktúra č. 20220180, oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.12.2022 spolu s prílohou - faktúra č. 20220350, vyjadrením likvidátora ku spôsobu likvidácie spolu s prílohou faktúra č. 20220088, cenníkom CARS SERVICE s.r.o., cenníkom AUTO BDM, s.r.o., kalkuláciou opravy zo dňa 19.10.2023, screenshotom z webového sídla žalobcu, screenshotom z webového sídla ALBEX PLUS, výsledkom vyhľadávania k súčiastke č. 92201A6110, výsledkom vyhľadávania k súčiastke č. 86511A6000, výsledkom vyhľadávania k súčiastke č. 86517A6000 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. Po zopakovaní dokazovania odvolacím súdom v zhode so záverom súdu prvej inštancie je preukázané, že dňa 06.09.2023 došlo v Nitre k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Hyundai I30, EČV: C., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bola R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. X, N.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: Y., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodená si nechala poškodené motorové vozidlo
opraviť u žalobcu. Žalobca za opravu vystavil poškodenej faktúru č. 20230335 zo dňa 19.10.2023 na sumu 1.495,49 €, splatnú dňa 29.10.2023. Dňa 13.09.2023 si poškodená uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 (adresovaného žalobcovi) vyplýva, že žalovaný dňa 07.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie vo výške 1.316,48 € bolo vyplatené priamo na bankový účet žalobcu. Žalovaný pri výpočte poistného plnenia priznal primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- € bez DPH / hod., ktoré podľa jeho názoru zodpovedali primeranej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli ďalej priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Za držiak nárazníka bola priznaná cena max. do výšky Audatexu vo výške 18,24 € bez DPH, k čomu je aj doložený nadobúdací doklad. K rezonátoru vzduchového filtra nebol predložený nadobúdací doklad, žalovaný preto uplatnil optimalizáciu vo výške 20 %. E-mailom zo dňa 15.12.2023 konateľ žalobcu Q.. Q. I. doručil žalovanému sken dokumentu - oznámenie poškodenej o postúpení pohľadávky k poistnej udalosti č. 9571933198 zo dňa 14.12.2023. 6. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca (ako postupník pohľadávky poškodenej ) domáhal od žalovaného ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo výške 179,01€ s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka (z celkovej škody 1.495,49€ ako rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa 06.09.2023 došlo k poistenej udalosti (dopravnej nehode) spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného a tým ku vzniku škody na poškodenom motorovom vozidle poškodenej. Poškodená si nechala motorové vozidlo opraviť u žalobcu, začo bola poškodenej vyúčtovaná suma vo výške 1.495,49€ pričom žalovaný uzavrel poistnú udalosť poskytnutím čiastočného plnenia vo výške 1.316,48 € a vo zvyšnej časti 179,01€ poistné plnenie neposkytol. 7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti. 7.1. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 7.2. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 7.3. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody a) na zdraví a nákladov pri usmrtení; b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci; c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie; d) ušlého zisku. 7.4. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 7.5. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
7.6. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 7.7. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 7.8. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 7.9. Podľa § 525 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 7.10. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 7.11. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 8. S poukazom na citované ustanovenia a zistený skutkový stav odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ak dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácii žalobcu, ktorá skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žaloby dôvodiac, že žalobca nepreukázal, že by poškodená ako postupca oznámila žalovanému ako dlžníkovi postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní predložil iba e-mail svojho konateľa zo dňa 15.12.2023, spolu s prílohou skenu dokumentu - oznámenia poškodenej o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023. Žalobca ale nepreukázal, že by samotná poškodená ako postupca odoslala a najmä doručila toto oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému ako postupníkovi. 9. Odborná literatúra aj zaužívaná prax sú jednotné v názore, že v takomto prípade „z hľadiska procesných požiadaviek na dokazovanie v konaní o vymoženie postúpenej pohľadávky je potrebné prisvedčiť názoru, že pokiaľ bolo dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznámené postupcom v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postačuje postupníkovi na preukázanie cesie v konaní dôkaz o tejto skutočnosti. Nie je jeho povinnosťou legitimovať sa navyše predložením zmluvy o postúpení pohľadávky“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, komentár k § 526). Rovnako v zmysle zaužívanej súdnej praxe „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení“ (R 119/2003, obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001). Oznamovacia povinnosť postupcu nie je viazaná na žiadnu predpísanú formu. Právne účinnú notifikáciu možno teda realizovať akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ sú zachované náležitosti právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Z hľadiska obsahu postačuje oznámenie cesie konkrétnej pohľadávky a označenie osoby postupníka. Iné náležitosti z právneho poriadku nevyplývajú. Súčasťou oznámenia postupcu nemusí byť zmluva o postúpení pohľadávky a dlžník nie je oprávnený dožadovať sa jej preukázania. Oznámenie o postúpení pohľadávky je povinný realizovať postupca. S rovnakými právnymi účinkami môže dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukázať postupník. Keďže postupník je pre dlžníka novým a vnúteným účastníkom záväzkového vzťahu, je v súvislosti s ochranou postavenia dlžníka nevyhnutné, aby postupník cesiu preukázal. Preukázanie cesie postupníkom vyžaduje predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej môže dlžník verifikovať, či k prevodu práva na plnenie skutočne došlo. Postupca, ako doterajší účastník záväzkového vzťahu, nemusí v rámci notifikácie dlžníkovi preukazovať zmluvu ani inú právnu skutočnosť. Stačí oznámenie o postúpení pohľadávky
9.1. Z uvedeného vyplýva, že na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky nie je potrebné predkladať súdu samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky, postačuje, ak postupca predloží do konania oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi. „Forma a obsah oznámenia (notifikácie) postúpenia pohľadávky nie sú upravené zákonom. V predmetnom spore žalobca predložil súdu prvej inštancie e-mail svojho konateľa zo dňa 15.12.2023, ku ktorému bola ako príloha pripojený sken dokumentu - oznámenia poškodenej o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023 ( č.l. 13 spisu). Zo znenia samotného oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023 ( ...“Dolu podpísaná R. B.E., E. N. XXXX/X, XXX XX N., nar.: XX.XX.XXXX, si Vám týmto dovoľujem oznámiť ...“.), ako aj z podpisu na predmetnej listine, je zrejmé, že oznamovateľom a teda podpisujúcou osobou tejto listiny - osobou vykonávajúcou predmetný právny úkon, je postupca pohľadávky - R. B.. Pre posúdenie uvedenej skutočnosti týkajúcej sa oznámenia nie je právne relevantná skutočnosť, kto vykonal fyzické poslanie, prípadne doručenie predmetnej listiny. Právnym úkonom v tomto prípade nie je faktická činnosť doručovania, ale jednostranným právnym úkonom ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi, resp. okamihom, keď dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde je samotná listina, ktorou R. B. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky. Z predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmá nielen samotná výška postupovanej pohľadávky, ale aj jej identifikácia čo do dôvodu jej vzniku a právneho titulu, s uvedením nielen dátumu vzniku škodovej udalosti, ale aj čísla poistnej udalosti, pod ktorou túto žalovaný eviduje a preto toto oznámenie má potrebné obsahové náležitosti. 9.2. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti dodať, že mu je známe, že neskoršia súdna prax sa odklonila od názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (R 46/2009, R 60/2018, rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Obo/219/2005, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 337/2012). Vzhľadom na závery v týchto rozhodnutiach sa rozhodovacia prax ustálila na názore, že v spore o splnenie pohľadávky, kedy pohľadávka nie je ešte uhradená, je súd povinný prihliadať ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo, pretože absolútne neplatný právny úkon podľa hmotného práva nespôsobuje žiadne právne následky. Odvolací súd ale nezistil žiadny dôvod neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky, keď v danom prípade nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že zákon č. 381/2001 Z.z. žiadnym spôsobom neupravuje otázku postúpenia pohľadávky a preto nie je možné, aplikujúc zásadu lex specialis derogat legi generali, vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka v súvislosti s postúpením pohľadávky. Medzi zákonom o povinnom zmluvnom poistení a Občianskym zákonníkom neexistuje žiaden rozpor v oblasti postupovania pohľadávky rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/126/2025). Odvolací súd s poukazom na uvedené na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že oznámenie poškodenej R. B. o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2023 je postačujúce na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. 10. Po vyriešení otázky aktívnej legitimácie žalobcu v konaní sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou žaloby, keďže žalobca si predmetný nárok uplatnil z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu škodcu v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého platí, že poškodený zo škodovej udalosti, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený § 15 citovaného zákona voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Žalobcovi teda predmetný nárok vznikne, ak bol dôvodne uplatnený v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. V prípade, ak je poškodený nútený vynaložiť náklady súvisiace s opravou poškodeného motorového vozidla a v tejto súvislosti na strane poškodeného vzniká škoda, tak táto škoda je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov, ktorú je škodca povinný nahradiť. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom a účelom zákonných ustanovení priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná skutočná škoda, t.j. skutočná majetková ujma, ktorá mu konaním škodcu vznikla. Rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním skutočne vynaložených prostriedkov nevyhnutných na obnovenie funkčnosti poškodenej veci, v danom prípade motorového vozidla. Za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. 11. Odvolací súd mal v konaní za preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku: (i) škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla EČV: Y., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa, (ii) poškodenej R. B. vznikla škoda spočívajúca v poškodení jej osobného motorového vozidla zn. Hyundai I30, EČV: C., (iii) medzi škodovou udalosťou a vznikom škody existuje priama, bezprostredná a ničím neprerušená
príčinná súvislosť. Poškodenej R. B. tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo potrebné sa zaoberať otázkou či žalovaný dôvodne krátil poistné plnenie. 12. Žalovaný v odpore ( č.l. 25 spisu) proti platobnému rozkazu a v duplike ( č.l. 83 spisu) uviedol, že nelikvidné položky predstavujú rozdiel medzi žalobcom účtovanou cenou normohodiny a z Oznámenia o poistnom plnení ( č.l. 12 spisu) aj rozdiel medzi priznaním lakovacej konštanty 100% oproti žalobcom účtovaným konštantám. 13. Pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany spočívajúcej v neprimeranosti výšky ceny normohodiny žalobcu by žalovaný musel preukázať, že žalobcom účtovaná výška normohodiny bola v zjavnom nepomere k obvyklej cene v lokalite. To v konaní nepreukázal, pretože za takéto dôkazy nie je možné považovať Cenníky servisných úkonov CARS SERVICE, s.r.o., AUTO BMD, s.r.o.( č.l. 31., 32., spisu) z ktorých nie je zrejmé z akého obdobia uvedené cenníky sú. Od právneho predchodcu žalobcu ako osoby poškodenej škodovou udalosťou nie je možné v žiadnom prípade spravodlivo požadovať, aby si pred umiestnením vozidla do servisu urobil prieskum ceny normohodín všetkých servisov v okolí a zvolil si servis podľa žalovaného primeranou výškou ceny normohodiny. Uvedenému postupu tiež bráni skutočnosť, že žalovaný nikdy nezverejnil ním akceptovanú výšku ceny normohodín. Žalobca v konaní tiež predložil cenníky konkurenčných autoservisov ALBEX PLUS NITRA, MOTORCAR Nitra, MaH Trenčín s.r.o., PORSCHE INTER AUTO SLOVAKIA, AGROTEC Slovensko, cenníky normohodín Audi, VW, Toyota, Škoda, Renault a Dacia, ( č.l 38. až 49. spisu) preukazujúcich, že použitá cena normohodiny je nižšou alebo porovnateľnou než u konkurenčných servisov. Taktiež žalobcom použité ceny normohodín za mechanické a lakovacie práce sú porovnateľné, resp. výhodnejšie a nižšie ako ceny porovnateľných autoservisov v rozhodnom mieste a čase a tvrdenie o rozdielnej výške normohodín pri neautorizovaných servisoch (za ktorý označil žalobcu žalovaný) je právne neudržateľné za predpokladu, ak žalobca dodrží technologický postup daný výrobcom a uskutoční presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní. Opak žalovaný nepreukázal. Žalovaný neuniesol ani dôkazné bremeno preukázania relevantnosti krátenia konštanty na 100% pri lakovacej konštante. Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na použitie nižšej ceny normohodiny, ani na zníženie lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ. (rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019, 1Cob/128/2024). Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len na základe toho, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný totiž nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému a prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti ( rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/153/2020). 14. Optikou vyššie uvedeného dôkazné bremeno preukázania toho, že žalobca mal vykonať opravu vnútenej škody poisteným žalovaného značne úspornejšie, je na žalovanom. Ak oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov takejto opravy na poškodeného, a škodcu tak neodôvodnene zvýhodňovať. Na základe uvedeného je teda nesporné, že právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil v priznanej časti reálnu výšku škody, ktorá mu vznikla ako náklady opravy a uvedenia motorového vozidla do stavu v akom sa nachádzalo pred škodovou udalosťou. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného nebolo dôvodné a žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 179,01,-€ titulom škody. 15. Okrem istiny má žalobca nárok i na úrok z omeškania. O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu platného a účinného v prvý deň omeškania výška úrokov z omeškania je ustanovená § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na čas ukončenia šetrenej poistnej udalosti dňom 8.11.2023 ( č.l. 12 spisu) a uplynutie 15 dňovej lehoty v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa žalovaný dňom 24.11.2023 dostal do omeškania a žalobca má nárok na úrok z omeškania. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že k rozhodnému dňu 24.11.2023 táto úroková sadzba bola vo výške 4, 5%, preto sadzba úrokov z omeškania predstavuje 9,5 % ročne. 16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov a to z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 179,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej sumy od 24.11.2023 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 17. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie do 60 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).