Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 5C/34/2023 6123370077 12. 03. 2025 JUDr. Vladislav Pečík ECLI:SK:MSBA4:2025:6123370077.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Pečíkom v spore žalobcu: W. vozidlo, s. r. o., so sídlom M. XXXX/XX, XXX XX A., K.: XX XXX XXX, zastúpený: E. Y. § H., s.r.o., so sídlom M. XXXX/XX, XXX XX A., K.: XX XXX XXX proti žalovanému: V. poisťovňa, a.s., U. K. J., so sídlom U. 4, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške XXX,XX € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Priebeh konania Žaloba 1.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia XXX,XX eur s 7,5 % p. a. úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj nahradenia trov konania. 1.2. Žalobu odôvodnil tým, že XX.XX.XXXX došlo v Stupave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle vodičky Y. P. N. S., pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla vodiča povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodená Y. P. N. S. nechala poškodené motorové vozidlo odviesť do autoservisu, na čo nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX (ďalej len „Nájomná zmluva“) so žalobcom, ktorou si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo na dobu trvania opravy. Nájom trval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX až do ukončenia opravy a doručení krycieho listu žalovaným autoservisu a po odovzdaní opraveného vozidla poškodeného, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú XX.XX.XXXX na sumu XXX,XX € za 14 dní nájmu. Poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky z XX.XX.XXXX postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom odplata za toto postúpenie zanikla započítaním voči nároku žalobcu na úhradu vyššie uvedenej faktúry, ktorý taktiež zanikol týmto započítaním. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX ukončil poistné šetrenie a XX.XX.XXXX poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume XXX,XX €. Zvyšok (XXX,XX € - XXX,XX = XXX,XX €) si žalobca uplatňuje touto žalobou.
1.3. K žalobe žalobca pripojil. 1.3.1. Nájomnú zmluvu, 1.3.2. Protokol o prenájme náhradného vozidla, 1.3.3. Čestné prehlásenie poškodeného 1.3.4. Potvrdenie autoservisu, 1.3.5. Faktúru č. XXXXXXX, 1.3.6. Zmluvu o postúpení pohľadávky, 1.3.7. Oznámenie o postúpení pohľadávky, 1.3.8. Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, 1.3.9. Oznámenie žalovaného o poistnom plnení, 1.3.10. Doklad o úhrade sumy XXX,XX €. Odpor žalovaného 1.4. K žalobe sa žalovaný vyjadril v odpore z XX.XX.XXXX tak, že ju navrhol zamietnuť. Uviedol, že z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že bola priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 8 dní, keďže k oprave došlo už XX.XX.XXXX, a tak primeraná doba nájmu mala byť len od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, a nie až do XX.XX.XXXX. Spornou ostáva tak doba nájmu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V tomto smere poukázal žalovaný na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX, XCob/XX/XXXX, nález Ústavného súdu III. ÚS 602/2022, IV. ÚS 303/2023. Ku kráteniu v sume 37,19 € z titulu zmeny technickej hodnoty vozidla a v sume 6,15 € z titulu pevných prevádzkových nákladov uviedol, že toto nie je súčasťou účelne vynaloženia do pôvodného stavu. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Tiež uviedol, že žalovaný nemôže byť v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia, kde odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX a XCdo/XXX/XXXX, ako aj na nález Ústavného súdu I. ÚS 567/2020. 1.5. K vyjadreniu žalovaný pripojil faktúru č. XXXXXXXXXX od autoservisu AUTOPOLIS, a.s. Replika žalobcu 1.6. K argumentácii žalovaného o nutnosti krátenia poistného plnenia uviedol, že autoservis AUTOPOLIS, a.s. je zmluvným partnerom žalovaného, a nie je vinou žalobcu, že žalovanému trvalo dlho, kým vystavil autoservisu krycí list, na základe ktorého autoservis odovzdal opravené vozidlo poškodenému. Požiadal aby súd vyzval autoservis na doloženie zmluvy o spolupráci medzi autoservisom a žalovaným. Žalovaný vystavil krycí list až 21.11.2022 a dňa 22.11.2022 si tak poškodený mohol prevziať opravené motorové vozidlo. Je bežnou obchodnou praxou, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis opravené vozidlo odovzdá poškodenému až po zaplatení ceny opravy, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou, alebo po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. K uvedenému doložil oznámenia iných autoservisov o takejto obchodnej praxi. Nemožno od poškodeného spravodlivo čakať, že bude mať k dispozícii peňažné prostriedky vo výške X.XXX,XX € na vyplatenie nákladov opravy, a aby potom čakal na poistné plnenie zo strany žalovaného. 1.7. K replike žalobca pripojil 1.7.1. oznámenie o poistnom plnení ohľadom nákladov na opravu vozidla, 1.7.2. potvrdenie o bežnej obchodnej praxi vystavené E. Y. s.r.o., A. z XX.XX.XXXX, 1.7.3. potvrdenie o bežnej obchodnej praxi vystavené S. CD spol. s r.o., A. z XX.XX.XXXX, Duplika žalovaného 1.8. Žalovaný v duplike uviedol, že nie je na mieste argumentácia žalobcu, že škodu na vozidle možno považovať za reparovanú až poskytnutím poistného plnenia, resp. doručením krycieho listu. Momentom zavŕšenia opravy poškodeného vozidla odpadá potreba mať prenajaté náhradné motorové vozidlo. Je na vôli poškodeného, či zaplatí autoservisu za opravu vozidla sám alebo počká na poistné plnenie od poisťovne. Je len oprávnením, a nie povinnosťou poisťovne vystavovať autoservisom krycí list. Z faktúry z autoservisu je zrejmé, že k oprave došlo už XX.XX.XXXX, a faktúra bola splatná až XX.XX.XXXX,
pričom žalovaný ju uhradil už XX.XX.XXXX, teda ešte v čase, kedy ju ani v zmysle krycieho listu (ktorý taktiež nebol povinný vôbec vystaviť) nebol povinný uhradiť. Pojednávanie XX.XX.XXXX 1.9. Na pojednávaní predložil žalovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý má podporovať argumentačnú líniu žalovaného. Žalovaný namietol aj aktívnu legitimáciu žalobcu, keď podľa neho zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom a poškodeným má byť neplatná, keďže nárok poškodeného na úhradu nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla nikdy voči žalovanému nemal, a tak ho nemohol ani postúpiť žalobcovi. Právny zástupca žalobcu k rozsudku XCo/XXX/XXXX uviedol, že ide o jediný senát krajského súdu, ktorý rozhoduje odlišne od ostatných senátov, pričom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline XXCo/ XX/XXXX, XCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXCo/X/ XXXX. 2. Identifikácia nesporných a sporných skutkových okolností 2.1. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými sa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami za nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie. Nesporné skutkové okolnosti 2.2. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako nesporné považoval súd nasledovné skutočnosti: 2.3. Dňa XX.XX.XXXX došlo k vzniku poistnej udalosti - dopravnej nehode, pričom túto udalosť zapríčinil vodič motorového vozidla, ktoré bolo v danom čase povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“) u žalovaného ako poistiteľa. Pri tejto poistnej udalosti došlo k poškodeniu motorového vozidla vodičky Mélodine P. N. S. - poškodeného. Poškodený si dal vozidlo opraviť v autoservise spoločnosti E., a.s., pričom opravené motorové vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa XX.XX.XXXX, a to na základe toho, že žalovaný vystavil tomuto autoservisu dňa XX.XX.XXXX krycí list. E. vystavil dňa XX.XX.XXXX faktúru za opravu vozidla na sumu X.XXX,XX € s DPH. Tiež nebolo medzi stranami sporné, že za opravu vozidla spoločnosti E., a.s. zaplatil žalovaný túto XXX,XX €, a to v zmysle oznámenia o poistnom plnení z XX.XX.XXXX. Tiež nebolo medzi stranami sporné, že medzi autoservisom E., a.s. a žalovaným v danom čase existovala istá forma obchodnej spolupráce. Tiež nebolo sporné, že poškodený si u žalobcu prenajal náhradné vozidlo od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (14 dní). Žalobca za prenájom vystavil poškodenému faktúru na sumu XXX,XX €. Poškodený uzavrel so žalobcom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému vo výške XXXX,XX € z titulu nároku v zmysle § 4 Zákona o PZP na náhradu účelne vynaložených nákladov na užívanie náhradného vozidla. Žalobca si dňa XX.XX.XXXX u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle § 4 Zákona o PZP a zároveň mu oznámil postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti ohľadom nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX uhradil na účet žalobcu sumu XXX,XX € s tým, že v oznámení o poistnom plnení uviedol, že primeraná doba nájmu náhradného vozidla bola len osem dní, a nie 14 dní a tiež došlo k odpočítaniu zmeny technickej hodnoty v sume XX,XX € a k odpočítaniu pevných prevádzkových nákladov X,XX €. Sporné skutkové okolnosti 2.4. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako sporné považoval súd nasledovné skutočnosti:
2.5. Medzi stranami bola sporná výška primeraných nákladov poškodeného na prenájom náhradného motorového vozidla, a to jednak primeraná dĺžka tohto nájmu, a tiež dôvodnosť krátenia o položky zmeny technickej hodnoty a pevné prevádzkové náklady. Táto spornosť sa však týka odlišného právneho nazerania strán a teda sa netýka skutkových okolností ale právneho posúdenia. 3. Posúdenie skutkového stavu Vykonané dokazovanie 3.1. Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, a to predovšetkým písomnými podaniami sporových strán, vrátane ich príloh. Vyhodnotenie nesporných skutkových okolností 3.2. Súd uvádza, že ohľadom nesporných skutkových okolnosti a zhodných tvrdení strán nevidel žiadny dôvod, aby mal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Preto za základ skutkového stavu považoval nesporné skutkové okolnosti v zmysle bodu 2.3. vyššie. Vyhodnotenie sporných skutkových okolností 3.3. Žiadne skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné. Nevykonané dokazovanie 3.4. Žalobca žiadal, aby súd podal dopyt na autoservis, či medzi autoservisom a žalovaným existuje nejaká obchodná spolupráca. Ako súd vysvetlil vyššie, túto skutočnosť považuje medzi stranami za nespornú, čo potvrdil aj zástupca žalovaného na pojednávaní. 4. Právny stav Relevantná právna úprava 4.1. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. 4.2. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 4.3. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, a ušlého zisku. 4.4. Podľa § 11 ods. 6 a 7 Zákona o PZP je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti a poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
4.5. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Posúdenie právneho stavu 4.6. V zmysle vykonaného dokazovania a z posúdenia skutkového stavu v zmysle bodu 3.2. vyššie súd zistil, že v tomto konaní ide o nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu nákladov spojených s poškodením motorového vozidla poškodeného, konkrétne nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodený nadobudol štatút poškodeného v zmysle Zákona o PZP, nakoľko na jeho vozidle došlo ku škode, za ktorú zodpovedal poistený (škodca), ktorého vozidlo, ktoré spôsobilo poistnú udalosť, bolo v danom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý je tak v zmysle Zákona o PZP poisťovateľom. A žalovaný ako poisťovateľ bola tak v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o PZP povinný uhradiť náhradu škody (poistné plnenie) poškodenému. Keďže ten postúpil tento nárok na žalobcu, bol žalovaný povinný uhradiť náhradu škody (poistné plnenie) žalobcovi. V tomto spore predmetom náhrady škody bola náhrada za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré si poškodený prenajal na dobu, počas ktorej bolo jeho poškodené motorové vozidlo v autoservise. 4.7. Čo sa týka námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorú vzniesol žalovaný, teda že poškodený neuhradil za prenájom náhradného motorového vozidla žalobcovi (prenajímateľovi) žiadne plnenie, tu súd poukazuje na zmluvu o postúpení pohľadávky (viď bod 1.3.6.), kde sa v bode 5. uvádza, že vzájomné pohľadávky žalobcu (na úhradu nájomného) a poškodeného (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky) zanikajú vzájomným započítaním. Teda k splneniu povinnosti poškodeného zaplatiť za prenájom došlo započítaním. Poškodenému teda vznikol nárok voči žalovanému na úhradu nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, ale zároveň so vznikom tohto nároku bola táto pohľadávka postúpená žalobcovi. Námietka žalovaného tým pádom nie je dôvodná. 4.8. Podstatou tohto sporu je však to, že žalovaný spochybňuje opodstatnenosť doby potrebnej na prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodený si náhradné motorové vozidlo prenajal od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalovaný ako primeranú dĺžku doby nájmu uznal iba 8 dní, a to dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, nakoľko dňa XX.XX.XXXX došlo k ukončeniu opravy poškodeného motorového vozidla. Ohľadom posúdenia otázky, či bola doba nájmu oprávnená len do XX.XX.XXXX (teda do dňa, keď autoservis vystavil faktúru za opravu, alebo až do XX.XX.XXXX (teda do dňa, kedy si poškodený vyzdvihol opravené motorové vozidlo, nakoľko deň predtým XX.XX.XXXX vystavil žalovaný autoservisu krycí list), tu má súd za to, že prenájom náhradného motorového vozidla bol dôvodný po celú dobu, počas ktorej bolo opravované, resp. už opravené motorové vozidlo v autoservise, teda až do XX.XX.XXXX. 4.9. Žalobca argumentuje tým, že poškodený musel na odovzdanie opraveného motorového vozidla z autoservisu čakať na to, kým autoservisu žalovaný doručí krycí list, a až na základe toho autoservis mu bol autoservis ochotný vrátiť opravené motorové vozidlo. Žalovaný naopak argumentoval tým, že poškodený vôbec nemusel čakať na to, kým žalovaný vystaví krycí list, ale mohol za opravu zaplatiť sám, čo by sa mu v podstate refinancovalo tým, že by žalovaný náklady na opravu motorového vozidla neuhradil v tom prípade autoservisu ale priamo poškodenému. 4.10. Súd má za to, že je potrebné dať za pravdu argumentácii žalobcu. Žalovaný má síce striktne vzaté pravdu, že poškodený mohol za opravu zaplatiť aj sám, a tak docieliť, že mu bude opravené vozidlo odovzdané zo servisu skôr ako keď sa muselo čakať na vystavenie krycieho listu zo strany žalovaného, avšak v tomto prípade je potrebné na vec nahliadať aj z toho hľadiska, že medzi autoservisom a žalovaným existuje zmluvná spolupráca, a že je bežná obchodná prax, že autoservisy, ktoré majú takéto obchodné spolupráce s poisťovateľmi, čakajú na vystavenie krycieho listu od poisťovateľa, ktorým poisťovateľ potvrdí, že za opravu vozidla uhradí požadovanú fakturovanú cenu. Súd má za to, že nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že napriek takejto obchodnej spolupráci by mal poškodený uhradiť náklady na opravy zo svojich prostriedkov, a čakať až na ich refundáciu zo strany poisťovateľa. Poškodený si totiž dobrovoľne nevybral, že sa dostal do právneho vzťahu so žalovaným (ku ktorému došlo tým, že škodca, ktorý bol poistený u žalovaného, poškodenému spôsobil škodu, teda poškodený „je v tom nevine“), ktorý má sieť zazmluvnených autoservisov, s ktorými spolupracuje, a ktorým vystavuje krycie listy. Súdu je z jeho činnosti známy fakt, že v mnohých prípadoch, ak poškodení využívajú na opravu poškodeného vozidla služby autoservisu, ktorý nie je zazmluvnený u poisťovateľa, poisťovateľ
odmieta plniť poistné plnenie (tvoriace náklady na opravu poškodeného vozidla) sčasti alebo v celom rozsahu tvrdiac, že ide o neautorizovaný servis. Teda poškodený je svojim spôsobom donútený pre čo najmenej problémový priebeh opravy svojho vozidla vrátane získania poistného plnenia od poisťovateľa škodcu využiť práve služby autoservisu, ktorý má obchodnú spoluprácu s takýmto poisťovateľom. V tomto smere súd poukazuje aj na právne závery Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 14Co/6/2025 z XX.XX.XXXX: „V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho predpokladá zákon č. 381/2001 Z.z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaná sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že ona nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovanej (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanej vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Servis je (vo všeobecnosti) oprávnený, či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom podľa názoru odvolacieho súdu existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovanej, resp. do vystavenia krycieho listu, daná.“ 4.11. Súd takisto poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCob/XX/XXXX z XX.XX.XXXX: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Za účelnú dobu nájmu je preto potrebné považovať moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému t.j. od X.X.XXXX do XX.X.XXXX a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti nepredĺžil poškodený svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.“
4.12. K totožným právnym záverom dospel Krajský súd v Bratislave aj v rozhodnutí sp. zn. XCob/XXX/ XXXX z XX.XX.XXXX. 4.13. K rovnakým právnym záverom dospel aj Krajský súd v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX: „V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaná sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že ona nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovanej (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanej vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/ vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovanej by si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovanej v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.“ 4.14. Takisto napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo/XX/XXXX z XX.XX.XXXX.
4.15. Žalovaný naopak argumentoval rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý mal na vec opačný názor. Tento opačný názor je však obsiahnutý len v stručnej, nič nehovoriacej vete v odseku 10 nasledovne: „Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že nájom za užívanie náhradného vozidla poškodeným, aj po vykonaní opravy jeho motorového vozidla nemožno považovať za účelne vynaložené náklady v súvislosti so škodovou udalosťou, preto rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol.“ 4.16. V tomto rozsudku súd v podstate ani neargumentuje, ako dospel k tvrdenému záveru, len tento záver uvádza ako svoje právne posúdenie veci. Tunajšiemu súdu sa preto ako oveľa presvedčivejšia javí argumentácia iných senátov Krajského súdu v Žiline, ktoré sú citované vyššie. Čo sa týka poukazovania žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX, táto argumentácia neobstojí, nakoľko v danom prípade išlo o to, že poisťovateľovi nemôže byť na ťarchu, ak si poškodený vyberie autoservis, ktorému oprava poškodeného motorového vozidla trvá dlhší čas. V tomto prípade je však situácia diametrálne odlišná, nakoľko autoservis vozidlo opravil na deviaty deň, avšak dlhšie sa čakalo na krycí list, ktorý mal vystaviť práve žalovaný. Teda dôvody dlhého prenájmu náhradného motorového vozidla neboli na strane autoservisu, ale práve žalovaného. Ak žalovaný v odpore argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX, citoval len všeobecnú konštatáciu súdu o tom, ako sa majú posudzovať primerané náklady na nájom náhradného motorového vozidla.. Avšak z textu rozsudku sa možno dozvedieť aj to, že (paradoxne) mal Krajský súd opačný názor ako žalovaný na posudzovanie oprávnenosti dĺžky nájmu náhradného vozidla, a to konkrétne v tom, keď uviedol, že: „K vyzdvihnutie už opraveného vozidla došlo až po vystavení krycieho listu, na základe ktorého bola realizovaná úhrada nákladov opravy poškodeného vozidla, a pokiaľ odporca súhlasil s takýmto spôsobom realizácie úhrady nákladov poškodenému, nemožno výlučne poškodenému pričítať zavinenie na predĺžení doby vydania mu opraveného vozidla až po vystavení krycieho listu.“ 4.17. Všeobecnú konštatáciu citoval žalovaný aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCob/ XX/XXXX, ktorý sa však nezaoberal tým, či je primeraná dĺžka nájmu vtedy, ak sa čaká na vystavenie krycieho listu pre autoservis zo strany poisťovateľa. Obdobne to platí aj pri poukazovaní žalovaného na nález sp. zn. IV. ÚS 303/2023 a III. ÚS 602/2022. Účinná argumentácia nemôže stáť iba na citovaní všeobecných konštatácii, kde sa ale súdy vôbec nezaoberali takými obdobnými konkrétnosťami, ktoré sú pre toto konanie zásadné. 4.18. V zmysle vyššie uvedeného tak má súd za to, že žalobca preukázal dôvodnosť nároku na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného motorového vozidla za celý čas doby trvania nájmu, teda od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalovaný samotnú výšku nájomného za jeden deň nájmu nerozporoval. Nakoľko žalovaný zo sumy XXX,XX € uhradil XXX,XX €, súd ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX €. 4.19. Čo sa týka oprávnenosti žalovaného krátiť poistné plnenie pri položkách „zmena technickej hodnoty vozidla“ o 37,19 € a „pevné prevádzkové náklady“ o 6,15 €, tu súd uvádza, že z vyjadrenia zástupcu žalovaného na pojednávaní pochopil, že žalovaný tým myslel to, že poškodený v podstate „ušetril“ na amortizácii (opotrebení) vlastného vozidla tým, že si prenajal náhradné motorové vozidlo. Tu však súd uvádza, že táto argumentácia žalovaného nemôže obstáť. Aj prenajaté vozidlo totiž podlieha opotrebeniu pri jeho používaní, a je logické, že prenajímateľ si do výšky nájomného započítava aj toto opotrebenie. Keby k opotrebeniu nedochádzalo, tak by aj výška nájomného bola nižšia. Teda poškodený „ušetril“ na amortizácii vlastného motorového vozidla, ale to čo ušetril zase minul na nájomnom, ktoré zahŕňalo aj amortizáciu prenajatého vozidla. Nepoužiteľnosť argumentácie žalovaného možno ilustrovať na príklade, že ak nebude človek variť doma, ale pôjde jesť do reštaurácie, tak ušetrí na tom, že nemusí doma umývať riad. Ale reštaurácia si tieto náklady umývania riadu započíta do ceny jedla, takže takýto človek z tohto príkladu až tak veľmi neušetrí. Súd má teda za to, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia v týchto dvoch položkách. 4.20. Čo sa týka nároku na náhradu úroku z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP uplynutím 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný ukončil toto šetrenie dňa 20.01.2023, a teda mal plniť do 15 dní, t. j. do XX.XX.XXXX (sobota), teda do XX.XX.XXXX ako najbližšieho pracovného dňa. Od nasledujúceho dňa XX.XX.XXXX sa dostal do omeškania. 4.21. Poukazovanie žalovaného na rozhodnutia Najvyššieho súdu XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX a XCdo/XXX/XXXX neobstoja, nakoľko toto je prekonaná rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Navyše rozhodnutie XCdo/XXX/XXXX bolo zrušené nálezom Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 309/2020 a nahradené rozhodnutím 2Cdo/306/2021 z XX.XX.XXXX. Rozhodnutie XCdo/XXX/XXXX bolo zrušené nálezom Ústavného súdu III. ÚS 214/2020 a nahradené rozhodnutím 1Cdo/225/2021 z XX.XX.XXXX. V týchto nových rozhodnutiach dospel dovolací súd k nasledovnému právnemu názoru: „Poškodený má pri uplatnení nároku voči poistovateľovi na výplatu poistného plnenia v zmysle § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. nárok na úrok z omeškania, ak poistovateľ poistné plnenie neposkytne po uplynutí troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a po uplynutí ďalších dodatočných 15 dní na poskytnutie poistného plnenia. Odo dňa nasledujúceho je poistovateľ v omeškaní, za ktoré patrí poškodenému nárok na úrok z omeškania. To všetko za predpokladu, ak samotný nárok na poistné plnenie je daný.“ 4.22. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka: „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.“ 4.23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (XX.XX.XXXX) bola v hodnote X,XX % (viď <https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/urokove-sadzbyecb/>). Výška úroku z omeškania je teda X,XX % ročne. Súd tak žalobcovi priznal úrok z omeškania v tejto výške. 5. Náhrada trov konania 5.1. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého prizná náhradu trov konania strane podľa jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady následne po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).