Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-16C/33/2020 1120210353 17. 03. 2025 Mgr. Marián Miškolci ECLI:SK:MSBA4:2025:1120210353.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX, XXX XX E., zastúpený: F. D. G., bytom: C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, sídlo: Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 11 840,37 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 840,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 840,37 Eur od 15.10.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2020 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11 840,37 Eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 11 840,37 Eur odo dňa 15.10.2018 do zaplatenia vrátane trov konania. 2. Žalobca uviedol, že získal pohľadávku voči žalovanému na základe postúpenia pohľadávky zo dňa 22.06.2020, čo bolo žalovanému bezodkladne písomne oznámené. Žalobcovi bola dňa 25.07.2018 spôsobená škoda na vozidle H. H. I.: E.. Škodu zavinil vodič na vozidle J. K. I. E., na ktoré bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Účastníci škodovej udalosti spísali záznam o nehode, kde si vinník priznal svoju vinu. Žalobca riadne nahlásil škodu a požiadal o obhliadku v autorizovanom servise pre vozidlá H.. Žalovaný vykonal dňa 30.07.2018 obhliadku vozidla a dňa 07.08.2018 vykonal doobhliadku, pričom o oboch vyhotovil zápis o poškodení s fotodokumentáciou. Autorizovaný servis vykonal pre žalovaného výpočet / posudok – kalkuláciu číslo 9566111501 pre presnú špecifikáciu výšky opravy vozidla v celkovej sume 19 371,02 Eur. Žalobca podal dňa 01.08.2018 u žalovaného uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaný poskytol poistné plnenie v celkovej výške 8 522,30 Eur bez písomného vysvetlenia. Žalovaný neplnil riadne, ale účelovo znížil poistné plnenie cenou normohodiny za práce v sume 10 Eur a zároveň poskytol poistné plnenie za neoriginálne náhradné diely, ktoré v čase vzniku škody neboli na vozidle. Žalovaný dňa 31.01.2020 odovzdal žalobcovi aj oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.09.2018 a zároveň písomne prikázal žalobcovi, aby uschoval poškodený disk až do ukončenia likvidácie škody. Žalobca si dňa 28.02.2020 prevzal písomné ukončenie šetrenia poistnej udalosti a dňa 20.03.2020 ukončil uskladnenie. Žalobca požiadal dňa 16.03.2020 žalovaného o presnú definíciu slova „rozpočet“, nakoľko si žalovaný tento pojem vysvetľuje účelovo. Žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok, z ktorého odvodil sumu žalovanej istiny ako rozdiel medzi skutočnou škodou v sume 20 362,67 Eur a sumou poskytnutého poistného plnenia 8 522,30 Eur. Žalobca sa domáha voči žalovanému doplatku poistného plnenia za skutočnú škodu, ktorá vznikla na vozidle H. H. I.: E..
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 4. Žalovaný uviedol, že dňa 25.07.2018 nastala v Bratislave škodová udalosť, pri ktorej došlo prevádzkou motorového vozidla značky J. s EČV: E. poisteného u žalovaného na základe poistnej zmluvy číslo 6597869143 zo dňa 02.05.2018, k poškodeniu motorového vozidla značky H. I.: E. patriaceho pani L. M., bytom: N. XX, XXX XX E. (ďalej len „poškodený“). Žalovaný prostredníctvom svojho zmluvného partnera Slovexperta s.r.o. dňa 27.07.2018 vykonal obhliadku motorového vozidla škodcu a dňa 30.07.2018 obhliadku motorového vozidla poškodeného a dňa 31.07.2018 a 07.08.2018 jeho doobhliadku. Dňa 12.08.2018 bolo žalovanému od poškodeného doručené tlačivo označené ako „Uplatnenie nároku na náhradu škody“, v ktorom si poškodený uplatnil riešenie škodovej udalosti formou rozpočtu. Následne žalovaný poskytol plnenie v sume 8 522,30 Eur. Vzhľadom na to, že poškodený si zvolil spôsob likvidácie vzniknutej škody tzv. rozpočtom, žalovaný riešil danú škodu touto formou. Výpočet výšky plnenia sa realizoval prostredníctvom kalkulácie programu AUDATEX, pričom pri stanovení nákladov na opravu poškodenia sa vychádzalo z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnota opravy sa v danej veci kalkulovala v úrovni priemerných cien neautorizovaných opravovní vozidla k rozhodujúcemu dátumu, pričom sa porovnávali náklady na opravu poškodenia vozidla s reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla bezprostredne pred jeho poškodením. Výška uplatnenej náhrady škody by mala predstavovať sumu, ktorá musela byť vynaložená na opravu motorového vozidla, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou poškodené, teda škodu, ktorá mala poškodenému vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti na tomto vozidle. Vzhľadom k tomu, že poškodený požiadal žalovaného o likvidáciu škodovej udalosti prostredníctvom rozpočtu a nie prostredníctvom faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, je zrejmé, že poškodené motorové vozidlo si poškodený opravoval svojpomocne. Poškodený však v procese likvidácie škodovej udalosti nepreukázal vznik škody, nepreukázal o akú sumu došlo k zmenšeniu majetku v dôsledku vykonanej opravy, dokonca poškodený ani spoľahlivo neosvedčil, že v súvislosti s opravou poškodeného vozidla boli vynaložené nejaké náklady. Ak by aj bolo preukázané, že poškodené vozidlo bolo opravené, avšak poškodený nepreukázal náklady vynaložené na jeho opravu, nebolo by možné priznať uplatnený nárok na náhradu škody za opravu poškodeného motorového vozidla, pretože náklady za jeho opravu reálne vynaložené nikdy neboli. Preto žalovaný uhradil poškodenému len škodu v sume 8 522,30 Eur titulom nákladov na opravu poškodeného vozidla formou tzv. rozpočtu. Znalec v znaleckom posudku vychádzal z predpokladu, že vozidlo bude opravené v autorizovanom servise a že oprava bude vykonaná výmenou poškodených dielov za nové náhradné diely, za ktoré bude aj zaplatené a rovnako že dôjde aj k úhrade sumy za opravárenské a lakovacie práce. Žalobca si uplatnil iba hypotetickú škodu, ktorá mu nikdy nevznikla, pretože sa jeho majetok o znalcom vyčíslenú škodu nezmenšil, resp. žalobca zmenšenie majetku práve o túto sumu nepreukázal. Namietol žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania ako nedôvodný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017. 5. Žalobca v replike uviedol, že rozporuje tvrdenie žalovaného, že pôvodný poškodený si opravoval vozidlo svojpomocne, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/200/2011, ktorý jednoznačne konštatuje, že je jedno, či si dá poškodený vozidlo opraviť alebo ho predá, keďže to nemá vplyv na skutočnú škodu. Žalovaný poskytol plnenie na opravu vozidla, čo ale nebolo žiadané zo strany poškodeného. Žalobca rozporoval plnenie v celosti, nakoľko nejde o výpočet skutočnej škody v zmysle právnej úpravy Slovenskej republiky. Zároveň rozporoval aj výpočet systémom Audatex, nakoľko žalovaný opomenul uviesť, že účelovo upravil (znížil) cenu mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác a to zásadným spôsobom. Zároveň do výpočtu kalkulácie účelovo vložil ceny neoriginálnych náhradných dielov „replík“ a nie originálov, ktoré boli v čase vzniku škody na vozidle a ktorých sa žalobca domáha. Žalobca rozporoval cenu dielov čo do výšky, originality a času. Žalobca, a ani poškodený, nemal so žalovaným žiaden zmluvný vzťah a z toho dôvodu žalovaný nemôže ľubovoľne účelovo upravovať výšku poistného plnenia znižovaním ceny prác či náhradných dielov. Žalobca tiež rozporoval tvrdenie, že súkromný znalecký posudok číslo 202000814601 je výpočet opravy. 6. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca sa v spore nedomáha výšky škody zodpovedajúcej rozdielu medzi hodnotou vozidla pred poškodením a hodnotou vozidla po jeho poškodení. Výšku takejto škody žalobca netvrdil, ani nepreukázal, a to ani znaleckým posudkom č. 202000814601. Znalec totiž vychádzal z predpokladu, že vozidlo bude opravené v autorizovanom servise a oprava bude vykonaná výmenou poškodených dielov za nové náhradné diely, za ktoré bude aj zaplatené a dôjde aj k úhrade sumy za opravárenské a lakovacie práce. Žalobca si uplatnil len hypotetickú škodu, pretože sa jeho
majetok o znalcom vyčíslenú škodu nezmenšil. Žalobca nepredložil súdu ani žalovanému žiadnu faktúru autorizovaného a ani neuatorizovaného servisu, či doklady o pôvode náhradných dielov použitých pri oprave vozidla. Dokonca bez pochybností nie je ani, či vozidlo poškodeného bolo vôbec opravené. Poškodený má právo na náhradu škody zodpovedajúcej rozdielu medzi obvyklou cenou vozidla pred poškodením a cenou vozidla v poškodenom stave, pričom pokiaľ sa poškodený rozhodne pre opravu svojho vozidla, náklady na opravu musí reálne zdokladovať, čo žalobca v konaní nepreukázal, a to ani rozdielom hodnôt vozidla pred poškodením a po jeho poškodení a ani reálne vynaloženými nákladmi na opravu. 7. Na pojednávaní dňa 17.02.2025 žalobca uviedol, že predložili súdu dňa 23.05.2022 dodatok k znaleckému posudku, ktorý žalovaný obdržal a doposiaľ ho žiadnym spôsobom nespochybnil. Rozpočet má zahŕňať skutočnú výšku škody, nie poisťovateľom jednostranne upravenú výšku plnenia, pričom znalecký posudok túto skutočnú škodu jednoznačne preukazuje. Znalec sa v posudku vyjadril, že všeobecná hodnota vozidla je v sume 44 532,82 Eur, ceny náhradných dielov sú ceny neoriginálnych náhradných dielov a suma jednej normohodiny práce predstavuje 10 Eur. Žalobca pritom vo vozidle nemá žiadne neoriginálne diely a hodnota normohodiny v prípade auta tejto kategórie nezodpovedá sumám účtovaným v servisoch. Žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, akú hodnotu vozidlo malo pred samotnou udalosťou. V doplnku znaleckého posudku sa nehovorí o hodnote motorového vozidla pred poškodením, náklady na opravu uvádzané v posudku sú teoretické a uvádza sa len hodnota motorového vozidla v poškodenom stave. Žalobca nepreukázal hodnotu motorového vozidla pred poškodením, ale len hodnotu po poškodení a nie je teda zrejmý rozdiel, ktorý predstavuje skutočnú škodu. 8. Súd právne posúdil vec podľa § 1 ods. 2, § 4, § 11 ods. 6, 7, 8 a § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“); § 420, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, § 797, § 799 ods. 2, § 823 Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“); článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-4, záznam o nehode č.l.5, uplatnenie nároku č.l.6, zápis o poškodení č.l.7-8, kalkulácia č. 9566111501 č.l.9-12, potvrdenka č.l.13, korešpondencia č.l.15-20, záznam č.l.21, kalkulácia nákladov č.l.22, oznámenie o plnení č.l.23, korešpondencia č.l.24-28, znalecký posudok č. 202000814601 č.l.29-50, postúpenie pohľadávky č.l.53-58, vyjadrenie žalovaného č.l.81-82, zápis o poškodení č.l.85, správa o nehode č.l.86, oznámenie škodovej udalosti č.l.87, zápis o poškodení č.l.88-89, žiadosť č.l.90, uplatnenie nároku č.l.91-92, kalkulácia nákladov č.l.93, oznámenie o plnení č.l.94, vyjadrenie žalobcu č.l.98, vyjadrenie žalovaného č.l.104-107, doplnok č. 1 k znaleckému posudku č.l.159-166, spis k škodovej udalosti č.l.196-238, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci. 10. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu pani L. M., bytom: N. XX, XXX XX E., bola dňa 25.07.2018 spôsobená škoda na vozidle H. H. I.: E.. Škodu zavinil vodič na vozidle J. K. I. E., na ktoré bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného číslo 6597869143. Účastníci škodovej udalosti spísali záznam o nehode, kde si vinník priznal svoju vinu. Žalobca riadne nahlásil škodu a požiadal o obhliadku v autorizovanom servise pre vozidlá H.. Žalovaný vykonal dňa 30.07.2018 obhliadku vozidla a dňa 31.07.2018 a 07.08.2018 vykonal žalovaný doobhliadku, pričom o nich vyhotovil zápis o poškodení s fotodokumentáciou. Autorizovaný servis vykonal pre žalovaného výpočet / posudok – kalkuláciu číslo 9566111501 pre presnú špecifikáciu výšky opravy vozidla v celkovej sume 19 371,02 Eur. Žalobca podal dňa 01.08.2018 u žalovaného uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaný poskytol poistné plnenie v celkovej výške 8 522,30 Eur. Poškodený požiadal o vyplatenie plnenia rozpočtom. 11. Žalovaný výšku škody žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, pričom len namietal, že k vzniku škody nemohlo dôjsť, nakoľko žalobca nepreukázal opravu vozidla a následné uhradenie faktúr za jeho opravu. Takáto argumentácia vo vzťahu k vzniku škody však neobstojí, keďže škoda nevzniká až momentom úhrady za opravu motorového vozidla, ale momentom kedy dôjde k jeho poškodeniu a zníženiu jeho hodnoty, čo je možné preukázať práve predloženým znaleckým posudkom zameraným na určenie miery poškodenia vozidla. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26.04.2012, sp.zn. 5Cdo/200/2011, „východiskom určenia výšky škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990). Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R 13/1985)“. 12. Žalobca mohol výšku škody preukázať nielen tým, že predloží faktúry za opravu vozidla v servise spolu s dokladom o ich úhrade, ale aj tým, že predloží znalecký posudok preukazujúci výšku škody, resp. iné objektívne zhodnotenie poškodenia motorového vozidla. O. na vozidle totiž vzniká už momentom jeho poškodenia, a nie až momentom uskutočnenia jeho opravy, a teda je možné hodnotu takéhoto poškodenia ustáliť aj bez opravy vozidla. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.08.2022, sp.zn. 3Cob/36/2021, v zmysle ktorého „nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody (poistnou udalosťou) a neviaže sa na vykonanie opravy morového vozidla (§ 797 ods. 2 OZ). Je irelevantné, či poškodený skutočne uhradil faktúru za opravu motorového vozidla. ... Právo na poistné plnenie nie je podmienené ani úhradou faktúry poškodeného.“. Krajský súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 29.07.2020, sp. zn. 4Cob/49/2020, v bode 36. uviedol, že „ku vzniku škody (poistnej udalosti) na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody a poistného plnenia nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Pre časť uplatneného nároku titulom nároku na náhradu škody podľa zákona o PZP platí, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre časť nároku na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení platí § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený/poistený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený alebo poistený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.“. 13. Súd zároveň dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2021, sp. zn. 4Cob/37/2020, ktorý vyčerpávajúco uviedol, že „odlišný právny názor odvolací súd zastáva vo vzťahu k otázke, či právo na náhradu škodu pri povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel podľa zákona č. 381/2001 Z. z. poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, voči poisťovateľovi škodcu vzniká až momentom zaplatenia faktúry za vykonanú opravu motorového vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu, za škodu na motorovom vozidle vzniknutú škodovou udalosťou je potrebné považovať už znehodnotenie motorového vozidla poškodením jeho jednotlivých súčastí v dôsledku škodovej udalosti, nie až úhradu ceny opravy poškodeného motorového vozidla, kedy dôjde k zmenšeniu majetkového stavu poškodeného vynaložením peňažných prostriedkov. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Odvolací súd si je vedomý názorových odlišností na danú problematiku v súdnej praxi. S ohľadom na okolnosti prejednávanej veci a požiadavku spravodlivého rozhodnutia, však odvolací súd zastáva názor, že požiadavka, aby žalobca v danom prípade preukazoval úhradu faktúry vystavenej za opravu motorového vozidla, nemá oporu v zákone. Podľa názoru odvolacieho súdu je bez právnej relevancie, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil, pretože úhrada faktúry za opravu mala byť zabezpečená práve plnením žalovaného v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Faktúra slúži len na určenie výšky nároku na náhradu škody, v ktorej by sa mala premietnuť výška skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému v momente škodovej udalosti. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry.“. 14. Samotná oprava vozidla a faktúry vystavené za opravu majú ten význam, že takto vyfakturovaná suma sa môže odlišovať od ohodnotenia škody vykonanej bez opravy vozidla, t.j. môže nastať rozdiel vo výslednej cene práce účtovanej jednotlivými servismi (najmä v prípade ich rozlišovania na autorizované
a neautorizované), príp. v cene náhradných dielov z dôvodu odlišnej predajnej marže jednotlivých servisov a podobne. Avšak samotné ohodnotenie poškodenia bez opravy nie je vylúčené a to najmä v prípade plnenia na základe rozpočtu, o ktorý poškodený mailom zo dňa 12.08.2018 aj požiadal. Uvedené znamená, že výška škody bola stanovená na základe výpočtu a nie na základe skutočnej opravy a dokladu o úhrade za jej vykonanie. Žalobca teda nebol povinný predkladať žalovanému akýkoľvek doklad preukazujúci opravu vozidla, ako ani dokladovať sumu za túto opravu, resp. jej úhradu. Uvedené potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2022, sp. zn.: 3Cob/78/2021, podľa ktorého „žalobcovi nevznikla povinnosť predložiť faktúru za opravu práve z dôvodu, že škodová udalosť bola likvidovaná na základe rozpočtu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti.“. 15. Súd mal za preukázanú výšku žalobou uplatneného nároku, a to na základe znaleckého posudku preukazujúceho výšku škody na motorovom vozidle. Podľa znaleckého posudku číslo 202000814601 znalca P. C. M. predstavovala výška škody na vozidle H. H. X,X K. I.: E. pri poistnej udalosti dňa 25.07.2018 sumu 20 362,67 Eur s DPH. Východisková hodnota vozidla bola 93 200 Eur s DPH a všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola 45 524,47 Eur s DPH. Podľa doplnku číslo 1 tohto znaleckého posudku všeobecná hodnota vozidla v poškodenom stave je 23 428 Eur s DPH. Znalec vo svojom posudku uviedol, že všetky položky náhradných dielov v systéme Audatex sú drahšie ako v kalkulácii žalovaného, niektoré z nich až 3-3,5 násobne viac. Počas návštevy autorizovaného servisu C. E. na Seneckej ceste boli potvrdené ceny náhradných dielov pohybujúce sa v oblasti podľa systému Audatex, pričom ceny náhradných dielov predložené žalovaným sú podľa tohto autorizovaného servisu ceny neoriginálnych náhradných dielov. Cena práce podľa systému Audatex predstavuje hodinovú sadzbu v sume 95,16 Eur bez DPH a trvanie opravy vozidla je v rozsahu 52,7 hodín. Naproti tomu žalovaný čas trvania opravy vôbec neuvádza, avšak pri prepočte s časom trvania za použitia technológie stanovenej výrobcom by bola cena za hodinu práce účtovaná podľa žalovaného v sume 16,54 Eur bez DPH, t.j. 19,85 Eur s DPH. Metodika stanovovania výšky škody na vozidlách odporúča v prvom rade použiť alternatívu opravy podľa autorizovaného servisu. Náklady na opravu vozidla predstavujú menej ako 50 % zo všeobecnej hodnoty vozidla v sume 45 524,47 Eur a preto sa nejedná o totálnu škodu na vozidle. 16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je v celej výške dôvodný, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť krátenia poistného plnenia. Osobitne vtedy, ak odmietal plniť zostávajúcu časť poistného plnenia v sume 11 840,37 Eur s odôvodnením, že žalobca nepreukázal opravu vozidla, resp. úhradu faktúr, avšak časť tohto plnenia v sume 8 522,30 Eur už uhradil v čase, kedy tiež neboli splnené podmienky, na ktoré dnes žalovaný poukazuje. Súd vyhodnotil postup žalovaného ako svojvoľný, dokonca v rozpore s jeho vlastnou kalkuláciou opravy zo dňa 30.07.2018 (č.l.198), podľa ktorej sú náklady na opravu vozidla v sume 14 412,76 Eur s DPH. Žalovaný napriek takto určenej hodnote nákladov na opravu vozidla túto nerešpektoval, a poškodenému svojvoľne vyplatil len časť v sume 8 522,30 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi plnenie nižšie, než bolo vypočítané v kalkulácii predloženej samotným žalovaným. Krátenie poistného plnenia žalovaným súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže bolo vykonané bez akejkoľvek opory v právnej úprave alebo v zmluve, a to len so stručným poukazom na primerané náklady na opravu – plnenie rozpočtom. Avšak aj takýto rozpočet musí odzrkadľovať skutočné náklady na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, v opačnom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre náhradu skutočnej škody. Osobitne vtedy, keď vlastná kalkulácia žalovaného určuje sumu vyššiu, ako žalovaný jednostranne a svojvoľne strhne a následne vyplatí poškodenému. 17. Účelom zákonných ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka je taký postup, aby sa poškodenému v plnej miere kompenzovalo jeho právo na náhradu škody. Opačný prístup k prejednávanej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody na poškodenom vozidle v celom rozsahu, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol v rozpore s právnym poriadkom a judikatúrou súdov. Skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavujú nielen účelne vynaložené náklady, ale aj náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu, čo v danom prípade predstavuje žalobou uplatnená suma 11 840,37 Eur ako doplatok k už poskytnutej časti poistného plnenia žalovaným v sume 8 522,30 Eur.
18. Výška škody na motorovom vozidle bola jednoznačne preukázaná. Žalovaný naopak nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť krátenia vyplateného poistného plnenia, kedy zo sumy poškodenia vozidla vo výške 20 362,67 Eur s DPH vyplatil len pomernú časť vo výške 8 522,30 Eur s DPH. Súd takýto postup žalovaného považuje za svojvoľný a nedôvodný, bez akéhokoľvek právneho základu, a to aj v prípade, ak sa jedná o plnenie rozpočtom požadovaným poškodeným. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal ním uplatnený nárok v sume 11 840,37 Eur. 19. Súd pri vyhodnotení nároku žalobcu na úroky z omeškania postupoval v zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedených v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 309/2020, ktorým zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom súd riešil otázky omeškania s plnením poisťovne podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný má dve odlišné a samostatné právne povinnosti, ktorými je povinnosť zlikvidovať poistnú udalosť najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Splnením len jednej z povinností žalovaného pritom nezaniká druhá povinnosť žalovaného. Sankciou za nesplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených povinností je vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je povinný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. V uvedenom prípade má teda žalovaný postavenie dlžníka, a pokiaľ plnenie neposkytne do 15 dní od skončenia šetrenia, ktoré musí ukončiť do troch mesiacov od oznámenia, dostáva sa do omeškania sankcionovaného ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto považoval za dôvodný aj úrok z omeškania uplatnený v žalobe. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. zvyšuje o 5 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v celkovej výške 5 % odo dňa 15.10.2018. Žalovaný písomným oznámením zo dňa 26.09.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 25.09.2018 skončil šetrenie poistnej udalosti a teda v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. nastala splatnosť plnenia dňa 10.10.2018 a žalovaný sa dostal do omeškania dňom 11.10.2018 a týmto dňom vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania. Keďže ale žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 15.10.2018, súd mu priznal úrok z omeškania od tohto dňa. 20. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 21. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami, keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné. 22. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej judikatúry nevyjadruje. 23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. 24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).