Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 53C/82/2023 z 26. 6. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV 53C/82/2023 6123421996 26. 06. 2024 JUDr. Alena Roštárová ECLI:SK:MSBA4:2024:6123421996.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545 Štefánikova 17, Bratislava o zaplatenie 1 946,93 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 946,93 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 1 946,93 eur od 16.08.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 05.12.2023,domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť celkom sumu 1 946,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 946,93 eur od 16.08.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.03.2023 došlo v Q. A. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol R. B. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 16.03.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 16.3.2023 do 4.5.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 4.5.2023 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 19.05.2023 na sumu 3430,2 eur s DPH za 50 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného

vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.05.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 3430,2 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 02.08.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1 483,27 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 15.08.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.07.2023 podľa oznámenia o poistnom plnení. Vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha aj úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16.08.2023 do zaplatenia . Poukázal na súdnu prax, ktorá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok KS v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie K S Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok KS v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie KS v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok KS Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok OS Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie KS v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje na právny názor a závery ÚS SR vyslovené v Náleze ÚS SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. ÚS SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si

povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol ÚS SR nálezmi vo veciach sp. zn.III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.11.2023 platobný rozkaz, sp. zn. 34Up/840/2023, ktorým uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 1 946,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 0 % ročne zo sumy 1 946,93 eur od 16.08.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať odpor. Nakoľko žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu. 4. Žalovaný v odpore zopakoval skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe. Uviedol, že poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku žalobcovi, ktorý si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky dňa 19.5.2023 a súčasne vyzval žalovaného na náhradu nákladov údajne účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla. Vzhľadom na to, že podľa žalovaného si žalobca fakturoval neprimerane vysoký počet dni za prenájom náhradného vozidla, ktoré sú v zjavnom nepomere k rozsahu škody a predpokladanej doby opravy poškodeného vozidla v autoservise, tak dňa 1.6.2023 kontaktoval likvidátor žalovaného prostredníctvom mailovej komunikácie autoservis Autospol Vlasatý, spol. s.r.o., a to priamo preberajúceho technika poškodeného vozidla p. Y. T.. V predmetnej mailovej správe sa ho dopytoval, kedy bolo vozidlo pristavené do servisu, či sa čakalo na dodanie náhradných dielov a v prípade ak áno tak ho poprosil, aby v takom prípade doložil scan objednávky a dodací list predmetných náhradných dielov. Taktiež ho na záver vyzval, že v prípade ak sú iné dôvody a okolností v predmetnom prípade, pre ktoré sa dĺžka opravy predĺžila enormne neopodstatneným spôsobom, aby ich uviedol. V nadväznosti na skutočnosť, že likvidátor žalovaného na svoju mailovú požiadavku neobdŕžal zo servisu odpoveď ani po niekoľkých dňoch, telefonicky kontaktoval priamo p. T. a opýtal sa ho, či mu bola doručená mailová požiadavka zo dňa 1.6.2023, ktorá sa týkala vyjadrenia sa k dĺžke opravy poškodeného vozidla. Pán T. telefonicky potvrdil, že mailová požiadavka mu bola doručená, a že sa k nej vyjadri. Od doby telefonického kontaktu medzi likvidátorom žalovanej a p. T. prešlo niekoľko dní bez odpovede zo strany autoservisu a likvidátor žalovanej opätovne preposlal p. T. dňa 20.6.2023 prvotný mail s požiadavkou o vyjadrenie sa k dĺžke opravy poškodeného vozidla. Situácia sa opakovala a ani s odstupom niekoľkých dní p. T. neodpovedal v poradí už na druhú mailovú požiadavku, likvidátor žalovanej mu z toho dôvodu opätovne zavolal, či mu prišla správa, čo následne p. T. potvrdil s prísľubom, že sa v najbližších dňoch písomne vyjadrí. Vzhľadom na to, že zástupcovia autoservisu, v ktorom sa vykonala oprava poškodeného vozidla sa nevyjadrili k relevantným informáciám pre posúdenie uplatneného nároku bolo dňa 31.7.2023 ukončené šetrenie poistnej udalosti a nárok na preplatenie poistného plnenia za prenájom náhradného vozidla na základe doložených dokladov bol zlikvidovaný dňa 1.8.2023 v celkovej výške 1 483, 27 eur. Žalobcovi boli priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy, pričom dobu nevyhnutnú na opravu vozidla určuje výrobca pre príslušnú značku a typ motorového vozidla. V čase, ktorý likvidácia vyhodnotila ako nevyhnutný je započítaný čas na dodanie objednaných náhradných dielov, vykonané obhliadky poškodeného vozidla, čas na vystavenie faktúry, dni pracovného pokoja a čas na presun opravovaného vozidla medzi pracoviskami. Z fakturovaných 50 dní bolo na základe vyššie uvedených skutočností priznaných 22 dní s tým, že na záver sa vyjadrili, že v prípade preukázania relevantných dokladov alebo iných skutočností, ktoré oprávňujú vyšší nárok žalobcu je možné výšku škody prehodnotiť. Zrážka v podobe nákladov, ktoré boli odpočítané sú náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené a výzvu doplniť podklady do dnešného dňa neboli žalovanému doručené žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali žalobcov nárok v Dňa 14.8.2023 bola prostredníctvom elektronickej komunikácie doručená žiadosť poškodeným R. B. ako reakcia na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 1.8.2023, v ktorej sa relatívne ofenzívnym spôsobom domáhal vysvetlenia ohľadom rozhodnutia, ktoré sa týkalo krátenia oprávneného počtu dní z 50 na 22 a uviedol, že preberajúci technik pán T. ho informoval, že má právo na náhradné vozidlo počas celej doby opravy. Poznamenal, že nárok na prenájom náhradného vozidla má poškodený, len počas doby nutnej opravy, kedy objektívne nemôže využívať svoje vozidlo. Ďalej poškodený uviedol, že následne servis objednal súčiastky, ktoré boli potrebné a ich dodacia lehota mala byť až mesiac a že koncom apríla bol informovaný, že vozidlo je opravené, ale mu ho nemôžu vydať, na príkaz žalovaného , nakoľko jeho pracovníci spojili do jedného prípadu škodovú udalosť, náhradné vozidlo aj odťah vozidla. Uviedol, že čo sa týka dodania náhradných súčiastok poškodený ani žalobca nijakým spôsobom nepredložili relevantné dôkazy o ich nevyhnutnom predĺženom dodaní, a taktiež ani príslušný servis a preberajúci technik poškodeného vozidla p. T. po dvojitom dožiadaní likvidátorom žalovanej nebol schopný predložiť tieto dokumenty. Na základe toho nie je možné ustáť tvrdenie, že na dodanie náhradných dielov sa čakalo neprimerane dlho. Taktiež sa

ohradil voči tvrdeniu poškodeného, že žalovaný dal autoservisu príkaz, že nemôže vydať poškodenému vozidlo. Akonáhle bolo vozidlo opravené a mohlo sa objektívne užívať mal poškodený právo požadovať o jeho vydanie a servis mal povinnosť predmetné vozidlo vydať bezodkladne. Následne dňa 28.8.2023 likvidátor žalovaného odpovedal poškodenému, že nepriznané dni za prenájom náhradného vozidla boli uplatnené na základe posúdenia reálnosti opravy vozidla v autoservise. Do tohto posúdenia bol zahrnutý počet preukázaných hodín opráv práce v autoservise, jeden deň na fakturáciu opravy, obhliadky poškodeného vozidla počas prenájmu náhradného vozidla a bol priznaný aj čas, počas ktorého sa na vozidle z objektívnych príčin nemohlo pracovať ako je napríklad: - presúvanie sa medzi jednotlivými pracoviskami, vypaľovanie farby v lakovacom boxe, prípadne čakanie na objednané náhradné diely. Na základe toho a podkladov, ktoré doložil servis bolo možné vyčísliť, že priznaných 22 dní je relevantných. Servis v doloženej kalkulácií uviedol, že pracoval 32,30 hodín, ktoré sa následne delia 8 hodinovým pracovným časom, čo sú 4 pracovné dni. Tieto dni sa následne násobia 1,5 dennou konštantou, ktorá je daná na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, čo vychádza na 6 pracovných dní + sa pripočítava 1 deň na vystavenie faktúry, 2 dni na obhliadku poškodeného vozidla, 4 dni na dodanie náhradných dielov - ( vzhľadom na to, že žalobca, poškodený ani servis nepreukázali nevyhnutnosť čakania na dodanie náhradných dielov dlhšie), 2 dni čakania na obhliadku poškodeného vozidla, 6 dní, ktoré pripadli na sobotu a nedeľu. Spolu to vychádza na 21,1 dňa, ktoré boli zaokrúhlené na 22 dní. Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenie žalobcu, že poistné plnenie bolo krátene nedôvodné a na základe svojvoľných výpočtov v bode 5. návrhu na vydanie platobného rozkazu považuje za nedôvodné a vyvrátené. Uviedol, že prenájom náhradného vozidla je považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku sa prihliada n :priamu súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za úplatu, primeranosť (časová, cenová) vypožičania, s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodenia motorového vozidla, náhradu škody za vypožičanie motorového vozidla Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že nájom náhradného vozidla trval od 16.3.2023 do 4.5.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 4.5.2023 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravené vozidlo. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalovaný a autoservis uzatvorili dohodu o zadržaní opraveného motorového vozidla až do vystavenia a doručenia krycieho listu. Keď vezmeme na zreteľ skutočnosť, že autoservis vystavil faktúru za opravu poškodeného vozidla dňa 25.4.2023 so splatnosťou 2.5.2023, tak dovtedy kým pohľadávka autoservisu nenadobudla splatnosť, autoservis nemal právny nárok zadržiavať poškodené vozidlo a poškodený si ho po vystavení faktúry mal prevziať. Z faktúry, ktorú vystavil servis vyplýva, že motorové vozidlo bolo opravené 25.4.2023, čo pripadlo na utorok, teda v najbližší pracovný deň - 26.4.2023 po ukončení opravy si mohol poškodený opravené motorové Zároveň dodal, že ani deň vystavenia faktúry, ktorým je 25.4.2023 nepovažuje v tomto prípade za odôvodnený a opodstatnený vzhľadom na vyššie preukazujúce skutočnosti, kedy došlo zo strany servisu k enormnému predĺženiu vykonaniu opravy. Žalovaný uviedol, že keď zameria dôraznú pozornosť na presný výpočet skutočne odpracovaných hodín, ktoré servis dodal a fakturoval a na prvý pohľad až úmyselnú absenciu odpovede zo strany preberajúceho technika p. € na viacnásobnú emailovú žiadosť o relevantné vysvetlenie neprimeranej dĺžky opravy poškodeného vozidla zo strany likvidátora žalovaného , je názoru, že v žiadnom prípade nie je na mieste diskutovať ani o dátume 25.4.2023 ako dátume, kedy bola oprava vykonaná, ale je nevyhnutné vychádzať z výpočtov, ktoré uviedol vyššie, a ktoré pochádzajú z uznávaného licencovaného programu. Ako uviedol KS v Bratislave vo svojom rozsudku zo dňa 14.4.2020, sp. zn. 8Co/131/2019 „nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti“, „v prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzkyschopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva“, „riziko, že k týmto skutočnostiam v súvislosti s odstraňovaním poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobca, ktorý nesie zodpovednosť za výber autoservisu“. Na základe vyššie konštatovaného má za to, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedný žalovaný, je obmedzený hľadiskom účelnosti a nevyhnutnosti nutnej opravy a nie tým, akú skutočnú čiastku si žalobca pre poškodeného vyúčtoval. Vzhľadom na to, že autoservis neupovedomil nikoho z relevantných subjektov o tom, že z jeho strany prišlo k zadržaniu vozidla má za to, že poškodený si mohol prebrať vozidlo.Poukázal na rozhodnutie KS v Žiline, v konaní vedenom pod sp. zn. 7Co/187/2022, kde bol stranou a aj žalobca, ktorý vo svojom rozsudku uviedol: „za obdobie do vystavenia krycieho listu poisťovňou, nie je daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla poškodeného a vznikom škody v podobe uplatňovaného nájomného, nakoľko do príčinnej súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej udalosti nájmom motorového vozidla vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a to neoprávnené zadržanie motorového vozidla postupne nastupujúcich

príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá postupne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej strane reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, ak vstupuje do deja iná, na konaní škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca“. Vzhľadom na absenciu primárnej príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou - poškodením MV a údajnými nákladmi žalobcu na prenájom náhradného vozidla je názoru, že žalovaný si plnil svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z poistného vzťahu v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a právnym poriadkom SR, a teda žalobca by si v prípade ak sa mu podarí dôveryhodne preukázať, že autoservis mu neoprávnene zadržiaval opravené motorové vozidlo nárokovať škodu, ktorá mu z toho vznikla od predmetného autoservisu, lebo v tomto prípade je medzi konaním autoservisu a škodou žalobcu priama príčinná súvislosť. Žalovaný v súvislosti s nárokom žalobcu na doplatok poistného plnenia poukazuje na nasledujúce skutočnosti. Po doručení dokladov týkajúcich sa predmetnej poistnej udalosti žalovaný bez zbytočného odkladu pristúpil k jej prešetreniu. Pri výpočte výšky náhrady škody žalovaný zohľadnil skutočnosť, že počet hodín uvedených v kalkulácií, ktorú doložil servis je časovo neprimeraný ku dňu vystavenia faktúry ako aj ku dňu reálneho prevzatia poškodeného vozidla, ktoré nastalo ešte neskôr. Ako vyplýva z reálne poskytnutých skutočností, môže uvažovať či konaním žalobcu a autoservisu nedochádzalo k vedomému alebo nevedomému predlžovaniu doby opravy, aj keď už nebola nevyhnutná a ani účelná. Nevyjadrenie sa servisu k niekoľkonásobným dožiadaniam ohľadom odôvodnenia neprimeraného predĺženia opravy poškodeného motorového vozidla, nepreukázanie príčinnej súvislosti žalobcom medzi škodovou udalosťou a nákladmi na nájom náhradného vozidla, ktoré prevyšujú sumu, ktorá už bola zo strany žalovaného plnená sú natoľko závažnými faktami, ktoré opodstatňujú konštatovať, že ide o účelovú a ničím nepodloženú žalobu. Nakoľko argumentácia žalobcu, že žalovaný uzavrel s autoservisom zádržnú zmluvu na vozidlo poškodeného bola skutkovo aj právne vyvrátená je názoru, že poškodený mohol po uplynutí 22 dní objektívne používať poškodené motorové vozidlo, nakoľko bolo opravené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú platnú právnu úpravu, nárok žalobcu na poistné plnenie v danej chvíli nie je preukázaný. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje oprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom má za to, že takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia KS v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o. zo dňa 25.04.2023. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum vystavenia dňa 25.04.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Zdôraznil, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so

škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovaného, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o. ktorý je obchodným partnerom žalovaného. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Poškodený nemohol nijako ovplyvniť priebeh a rýchlosť vykonania opravy, rovnako tak ani moment vydania opraveného vozidla zo strany autoservisu. Práve naopak, uvedené okolnosti nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že poškodený mal možnosť reálne užívať svoje vozidlo už dňa 26.04.2023, teda nasledujúci deň po ukončení opravy, ako to tvrdí žalovaný v odpore. Z vyjadrenia poškodeného prostredníctvom emailu žalovanému vyplýva, že mu bolo odmietnuté vydať jeho vozidlo po oprave, kým nebola celá likvidácia poistnej udalosti ukončená. Preto tvrdenia žalovaného o možnom užívaní opraveného motorového vozidla považuje za absolútne irelevantné. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla . Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako bol na to vyzvaný. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, čo vyplýva z predloženého potvrdenia autoservisu. Poškodený pre minimalizovanie nákladov náhradné vozidlo vrátil už dňa 04.05.2023, a to bezodkladne, ako bol vyzvaný na vrátenie náhradného vozidla, ako to vyplýva z emailu doručenému žalovanému poškodeným. Žalovaný v tomto prípade ukončil šetrenie poistnej udalosti a vystavil krycí list až dňa 09.05.2023, pričom táto skutočnosť nemôže byť pripočítaná na ťarchu poškodeného, resp. žalobcu. Argumentácia žalovaného je irelevantná s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami vo výške 13.178,21 eur na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Uvádzame, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 16.03.2023 do 04.05.2023, t.j. 50 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať

jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Za neopodstatnené tvrdenia považuje aj tvrdenia týkajúce sa zjavného nepomeru počtu dní za prenájom náhradného vozidla k rozsahu škody, nakoľko, ako to vyplýva z faktúry a krycieho listu, oprava za poškodené vozidlo bola vyčíslená na sumu 13.178,21 eur , z čoho vyplýva, že sa nejednalo o jednoduchú opravu. Z oznámenia o poistnom plnení takisto vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo výške 42,82eur R. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi, vzhľadom k čomu považujeme uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalobca naviac poukazuje na to, že náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla, by podľa jeho názoru mohli byť len náklady na PHM, tieto však poškodený znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené. Vo vzťahu k uvedenému okrem toho poukazujeme na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené trvá na podanej žalobe. 5.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.01.2024 uviedol, že trvá na svojom pôvodnom stanovisku vyjadrenom v odpore a má za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný a trvá na tom, že neboli splnené podmienky, ktoré by zakladali jeho povinnosť na náhradu škody žalobcovi. Upriamil pozornosť na dátumy jednotlivých skutočnosti vzniknutých v priebehu likvidácie tejto poistnej udalosti, ktoré podľa jeho názoru môžu byť kľúčové pri konečnom rozhodovaní v merite veci: 14.03.2023 - dopravná nehoda - vznik poistnej udalosti, 16.03.2023 - uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku - náhradné vozidlo, 16.03.2023 - odovzdanie poškodeného MV do autoservisu,25.04.2023 - vystavenie faktúry za opravu MV - MV opravené, plne pripravené na užívanie,02.05.2023- splatnosť vystavenej faktúry,04.05.2023 - vrátenie náhradného vozidla a vyzdvihnutie opraveného MV poškodením. K tvrdeniam žalobcu vo vyjadrení k odporu sa ostro vyhraňuje, nesúhlasí s ním a považuje ho za účelové konštatovanie bez reálneho podloženia konkrétnymi skutočnosťami s cieľom spochybniť integritu žalovaného a poškodiť jeho dobré meno v podnikateľskom segmente, v ktorom pôsobí. Žalovaný v priebehu procesu likvidácie prejavil pro-aktívne správanie, čo bolo preukázané aj z priložených listinných dôkazov v podanom odpore, kedy sa preukázateľne snažil niekoľkokrát dožiadať zodpovedného technika autoservisu vykonávajúceho opravu p. Sýkoru, aby ozrejmil dôvody, prečo prišlo k nadštandardnému a z pohľadu žalovaného neprimeranému predĺženiu opravy MV. Na základe tejto skutočnosti spochybnil tvrdenie žalobcu o motívoch zníženia poistného plnenia, a to z toho dôvodu, že ak by to bola pravda a skutočný úmysel žalovaného, určite by sa nesnažil niekoľkokrát dopýtať opravujúci autoservis o vysvetlenie, ale automaticky by zavŕšila proces likvidácie na základe dostupnej spisovej dokumentácie. Argumentácia žalobcu, že je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo podľa žalovaného nemôže byť mechanicky aplikovaná na každý konkrétny prípad uplatnenia refundácie nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla a to bez skúmania konkrétnych skutkových okolností každého osobitného prípadu, tak ako si to uplatňuje žalobca. Nie je predsa spravodlivé, aby išlo na ujmu škodcu, v tomto prípade žalovaného ako zodpovedný subjekt, aby dochádzalo k preplácaniu nájmu v dňoch, kedy už je poškodené MV opravené, len na základe toho, že žalobca si nafakturoval určitý počet dní nájmu. Uviedol, že na problematiku nároku na náhradné vozidlo za skutočnosti, že poškodené MV je v autoservise nepanuje ani v súčasnosti jednotný názor súdov, a to z toho dôvodu, že nie je možné rigidným spôsobom posudzovať konkrétny prípad podľa všeobecného ustáleného súdneho vzorca, ale je nevyhnutné každý takýto prípad skúmať zvlášť, so zreteľom na všetky skutočnosti vyskytujúce sa v tom-ktorom prípade, ktoré majú vplyv na dané rozhodnutie, ako napr. súčinnosť poškodeného, výsledky zo systému audatex, dátum ukončenia opravy, vystavenie faktúry, splatnosť a pod. Poukázal na rozsudok OS Martin sp. zn. 10C/94/2023. Argumentácia žalobcu, ktorou sa hyperbolický snaží navodiť dojem, resp. podsúvať súdu tvrdenia o stovkách rozhodnutí, preto považuje opätovne za účelovú a zavádzujúcu, s nevyhnutnosťou je pozerať sa na každý prípad osobitne a v jeho vzájomných súvislostiach. Poisťovňa za primerané náklady na opravu poisteného

motorového vozidla vzniknuté v dôsledku škodovej udalosti považuje účelne vynaložené náklady, pričom pri kalkulácii opravy poisťovňa najmä vychádza z kalkulačného programu AUDATEX, uznáva alternatívne ceny dielov a uznáva lakovaciu konštantu a sadzbu za normohodinu práce, samozrejme s prihliadnutím na ďalšie osobitosti a konkrétnosti poistnej udalosti. K systému audatex uviedol, , aby nedošlo k interpretačnému nedorozumeniu na základe vyššie uvedených skutočnosti, ktoré treba pri vyhodnocovaní poistných udalostí zohľadňovať, že primárne tento systém považuje, len za akési merítko, orientačné kritérium, a nie hlavný bod, na ktorom stavia svoju rozhodovaciu prax v likvidačnom procese, ako tvrdí žalobca. Z logiky veci je jasné, že realita je častokrát iná ako počítačový systém, no na druhej strane treba uznať, že ak sú dané odchýlky neprimerane veľké, častokrát niekoľkonásobne presahujúce dĺžku predpokladanej opravy, ktorá vyšla týmto systémom ako pravdepodobná, je na mieste zbystriť pozornosť a žiadať vysvetlenie o dôvodoch takého predĺženia. Ak by sa v takýchto prípadoch striktne pozeralo, len na to, čo je vo faktúre, bez posudzovania ďalších náležitosti, išlo by o striktne formalistický výkon práva, pričom by jeho podstata, zameraná na materialistické uchopenie práva išla do úzadia. V tomto prípade prišlo k navýšeniu doby opravy oproti predpokladanej dobe opravy, ktorú určuje výrobca pre daný typ vozidla a rozsah poškodenia až o 127,27%, čo považuje za markantný rozdiel, a nie len štatistickú odchýlku. Uvedomuje si, že výpočty tohto systému nie sú záväzné pre súdne autority, no nebrať na nich ohľad, resp. nediferencovať a nezohľadňovať čas medzi predpokladanou dobou opravy a skutočne vykonanou dobou opravy môže spôsobiť bezprecedentné fakturovanie svojvoľných dátumov bez objektívneho základu. Žalobca neberie do úvahy reálnu dobu, kedy je prenájom náhradného vozidla nutný a účelný. Pritom už aj pre laika, bez podrobných znalostí z oblasti práva, je očividné, že uvedená „reálna doba" nemôže byť dobou svojvoľne určenou, ale musí byť ohraničená objektívnymi, technickými a právne relevantnými skutočnosťami. Treba si uvedomiť, že „výška náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradne vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej (uznesenie NS SR, sp. zn. 3MCdo 3/2015, zo dňa 28.6.2016). Opätovne zdôrazňuje, že poškodený mal možnosť si prevziať opravené motorové vozidlo najneskôr dňom zhodným s vystavením faktúry za opravu motorového vozidla, teda dňa 25.04.2023 (uvedený deň je zhodný s dňom poskytnutia služby - deň dodania tovaru v zmysle predmetnej faktúry), a autoservis by nemohol, resp. nemal žiadne oprávnenie, ktoré by korešpondovalo a bolo v súlade správnym poriadkom zadržiavať motorové vozidlo bez uvedenia zákonných ustanovení a náležitého právneho zdôvodnenia, a teda summa summarum musel by opravené vozidlo vydať jeho vlastníkovi - v tomto prípade poškodenému. Iná situácia by bola, ak by poškodený pri odovzdávaní poškodeného MV do autoservisu zmluvne s predmetným autoservisom dojednal zádržné právo do vystavenia krycieho listu aj v prípade ešte nie splatnej peňažnej pohľadávky autoservisu, no v takomto prípade nie je možné spravodlivo od žalovaného očakávať, že pôjde na jej úkor a škodu dojednávanie nadštandardných zabezpečovacích opatrení medzi poškodeným a servisom vykonávajúcim opravu. V prípade ak sa vyššie uvedená hypotéza nepotvrdí tak, servis v takomto prípade nie je oprávnený uplatňovať zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlu (či už do momentu vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne, resp. do zaplatenia ceny opravy), aj vzhľadom k tomu, že faktúra č. XXXXXXXXX mala lehotu splatnosti 02.05.202 ( rozhodnutie KS Žilina zo dňa 22.03.2023, sp.zn. 7Co/187/2022). Možno teda demonštrovať, že rozhodovacia prax súdov SR sa začala touto problematikou zaoberať podrobnejšie aj z pohľadu a so zreteľom na aplikáciu princípu hospodárnosti, v ktorom sú subsumované dva základné a nevyhnutné náležitosti predpokladov nároku na náhradné vozidlo a to je nutnosť a účelnosť .Otázkou ostáva, či je nutné a účelné, aby poškodený užíval náhradné motorové vozidlo v prípade, ak jeho poškodené motorové vozidlo je opravené, a nie sú naplnené žiadne zákonné predpoklady pre zadržanie opravovaného MV autoservisom nakoľko pohľadávka v deň zavŕšenia opravy nenadobudla splatnosť. De facto nastala situácia, kde na jednej strane máme opravené poškodené MV- v deň vystavenia faktúry, a na druhej strane si uvedomujeme, že objektívne už nemôže prebiehať oprava, no poškodený ďalei užíva prenajaté MV . Nikdy nespochybnil nárok poškodeného na náhradné motorové vozidlo, len prezentuje skutočnosť, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo, len v dobe, keď jeho poškodené motorové vozidlo je nepojazdné, nie je spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Uviedol, že poškodený v uvedený deň už reálne mal možnosť, prevziať si svoje plne funkčné a opravené motorové vozidlo z autoservisu, pričom potvrdenie autoservisu, v zmysle ktorého autoservis nevydá motorové vozidlo bez doručenia krycieho listu, nie je možné považovať za právne relevantné. Splatnosť pohľadávky nastala v tomto prípade až dňa 02.05.2023. Autoservis nemal zákonnú možnosť a oprávnenie zadržiavať motorové vozidlo do vystavenia krycieho listu, resp. úhrady fakturovanej sumy žalovaným, nakoľko na zaplatenie faktúry Z., autoservis stanovil dobu jedného týždňa, čo vyplýva z dátumu zročnosti vo faktúre za opravu, a teda iba po márnom uplynutí lehoty na úhradu faktúry by bolo možné zádržné právo autoservisu akceptovať. Má za to, že nárok na náhradu nákladov spočívajúcich

v prenájme náhradné vozidla je neoprávnený, a teda priznaný nárok v podobe 22 dní je nateraz vzhľadom na listinné dôkazy jediným objektívnym riešením. Žalovaný tieto vynaložené náklady za prenájom považuje za neúčelné a nepreukázané. Ohradzuje sa k argumentácií žalobcu, ktorou sa snaží odkazovať na obchodné zvyklosti, a tým odôvodňovať svoj nárok, nakoľko poškodený, ktorý odovzdal poškodené MV autoservisu, bol fyzickou osobou nekonajúcou v rámci podnikania, resp. vykonávania určitej obchodnej činnosti. V tomto prípade išlo medzi poškodeným a predmetným autoservisom o uzavretie zmluvy, ktorá spadá do režimu spotrebiteľského, nie obchodnoprávneho. Spotrebiteľský vzťah sa vyznačuje prvkami zvýšenej ochrany spotrebiteľa, preto nie je namieste argumentovať zásadami obchodného práva, ktoré kladie primárny dôraz na rovnosť strán, naproti čomu spotrebiteľské právo poskytuje zvýšenú ochranu jednej zo zmluvných strán - spotrebiteľovi. Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné. Argumentáciu žalobcu ohľadom obchodných zvyklostí je účelová. Je názoru, že v prípade ak nedôjde k aplikácií Obchodného zákonníka, druhý právny predpis ako lex generalis sa aplikuje práve Občiansky zákonník - v tomto prípade ide aj o spotrebiteľsky vzťah. Na záver poznamenal skutočnosť, že nie je správne legitimizovať protiprávne konanie, len na základe toho, že sa z toho stane obchodná zvyklosť. Takým spôsobom sa obchodnou zvyklosťou môže stať hocijaké konanie. Podľa argumentačného názoru žalobcu aj právnym poriadkom reprobované konanie sa môže stať obchodnou zvyklosťou, len na základe toho, že sa to používa dostatočne dlho. Takýmto spôsobom dochádza k prelamovaniu princípu právnej istoty a princíp legitímneho očakávania. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada žalobu zamietnuť. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.02.2024 uviedol, že žalovaný sa snaží oprieť svoje argumenty o rozhodnutia súdov nižšej inštancie, ktoré však doposiaľ vo vzťahu k účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla, nerozhodujú jednotne. Žiaden súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom dôvodnosti trvania nájmu náhradného vozidla až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozície poškodeného a poškodený s ním môže objektívne nakladať. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na ňom poistencom žalovanej, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise, ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Je potrebné si uvedomiť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla. Neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovanej, keď medzi žalovanou a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému. Okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise, súvisia výhradne s konaním škodcu. Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, poškodený by nemusel nechať svoje vozidlo opraviť v autoservise. Ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému tak odpadá dôvod užívania náhradného vozidla, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ú S SR zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, s ktorým sa doposiaľ súdy nižšej inštancie pri rozhodovaní v obdobných sporoch neriadili. Práve v predmetnom náleze sa totiž ÚS SR z právneho hľadiska zaoberal účelom používania náhradného vozidla tak v prípade, ak došlo k totálnej škode na vozidle poškodeného, ako aj v prípade čiastočnej škody, ktorá sa odstraňuje opravou v autoservise. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom náleze vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného

vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne ÚS SR definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaný, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej žalobca apeluje. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď ma aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo do 04.05.2023, žalovaný vystavil krycí list dňa 09.05.2023, ale priznal nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla len za 22 dní trvania nájomného vzťahu, t.j. do 06.04.2023, a to napriek tomu, že oprava vozidla trvala až do 25.04.2023. Je nepochybné, že poškodený nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú je poškodené vozidlo v autoservise, nakoľko na túto dobu vplýva viacero faktorov, ako lehota potrebná na objednanie a dodanie náhradných dielov, personálne zabezpečenie servisu, či počet opravovaných vozidiel, resp. objednávok na opravu. Je nepredstaviteľné, aby poškodený jazdil hore - dole do servisu vždy keď je poškodené vozidlo potrebné na obhliadku, doobhliadku, demontáž, montáž dielov. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je nutné tiež poukázať na skutočnosť, že bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy žalovaný v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.05.2023 nevykonal žiadne zrážky z poistného plnenia, tzn. že dĺžku vykonávanej opravy rozporoval až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Samotnú dĺžku opravy nebolo možné zo strany poškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom autoservis ako zmluvný partner žalovanej a autorizovaný servis garantuje kvalitné a rýchle vykonanie opravy, poškodený tak nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že oprava bude vykonaná v čo najkratšom možnom čase vzhľadom na objektívne možnosti na strane autoservisu a jeho zmluvné povinnosti vo vzťahu k žalovanému . Poškodený bol dopravnou nehodou zapríčinenou konaním poistenca žalovanej donútený zabezpečiť opravu svojho poškodeného vozidla, počas ktorej ho nemohol užívať obvyklým spôsobom, a to po celú dobu jeho zotrvania v autoservise, čoho dôsledkom bol vznik nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré by nepotreboval, ak by k dopravnej nehode nedošlo. Za účelom krytia nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je každý držiteľ motorového vozidla povinný uzavrieť poistnú zmluvu, ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Účelom zákonných ustanovení o zodpovednosti za škodu obsiahnutých v Občianskom zákonníku, na ne nadväzujúce povinné zmluvné poistenie i účelom súdneho konania má byť taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup je podľa názoru žalobcu v rozpore s judikatúrou ÚS SR , ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu. Poškodený užíval náhradné motorové vozidlo do dňa 04.05.2022, pričom autoservis deklaroval, že opravené motorové vozidlo poškodenému vydá až doručením krycieho listu od žalovaného , kedy bude poškodenému umožnené opätovne užívať jeho opravené motorové vozidlo a kedy z objektívneho hľadiska bude možné toto zo strany poškodeného prevziať. Poškodený je vo vzťahu k žalovanému spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude kompenzovaná škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve

doručením krycieho listu. Krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie. Zo strany autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ktoré žalovaná vyhodnocuje vo svetle ňou citovaných súdnych rozhodnutí ako neoprávnené, a to dokonca s dopadom na príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním poistenca žalovaného. Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku, ktoré vylučujú tvrdené neoprávnené konanie autoservisu. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla, pričom v prejednávanej veci poškodený ukončil užívanie náhradného vozidla ešte pred vydaním opraveného motorového vozidla autoservisom. Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom po doručení krycieho listu poisťovňou. Je presvedčený, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Tiež zdôrazňuje, že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.03.2024 opakovane poukázal na dátumy skutočnosti vzniknutých v priebehu likvidácie tejto poistnej udalosti, ktoré podľa jeho názoru môžu byť kľúčové pri konečnom rozhodovaní v merite veci. Dôrazne upozornil, že k zavŕšeniu opravy MV poškodeného došlo dňa 25.04.2023. K vráteniu náhradného vozidla došlo dňa 04.05.2023. Tvrdenia žalobcu o tom, že poškodený nemal možnosť vyzdvihnúť svoje poškodené vozidlo sú úplne alibistické, a ich cieľom je, iba legitimizovať konanie žalobcu, ktorým sa snaží na úkor žalovanej umelo predlžovať nájmy náhradných vozidiel, a takýmto spôsobom podnikateľsky profitovať. Splatnosť pohľadávky servisu, ktorý vykonal opravu nastala až dňa 02.05.2023. Dovtedy mohol poškodený svoje motorové vozidlo vyzdvihnúť, a autoservis vykonávajúci opravu nemal inú možnosť ako mu jeho motorové vozidlo odovzdať. Žalobca vo svojom vyjadrení primárne argumentuje a odvoláva sa na nález Ús Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len „nález“). K tomuto nálezu udáva, že ide o rozhodnutie, ktorého závery sú dlhodobo zaužívané a v praxi uplatňované v Českej republike, a teda aj v praxi žalovaného pri likvidácií totožných skutkových poistných udalostí, a je na mieste a potrebné podotknúť, že v danom rozhodnutí ide o úplne iný skutkový stav ako v tomto. Zastáva názor, že je úplne prirodzené a z povahy veci logické, že v prípadoch totálnej škody ako je to v skutkovom stave, ktorým sa zaoberal nález, má poškodený nárok na náhradné vozidlo dlhšie ako, len po moment doručenia predbežného oznámenia o neekonomickosti vykonania opravy poškodeného motorového vozidla. Je to z toho dôvodu, že v prípadoch tzv. totálnej škody nemá poškodený možnosť používať svoje poškodené vozidlo nakoľko nedochádza z dôvodu hospodárnosti k vykonaniu takejto opravy.

Taktiež je logické, že samotné oznámenie o totálnej škode nezabezpečuje poškodenému možnosť zaobstarať si v ten istý deň, resp. v priebehu niekoľkých dní nové vozidlo, lebo nie je spravodlivé a objektívne očakávať, že poškodený bude natoľko solventný, a teda bude disponovať takým množstvom finančných prostriedkov v moment doručenia predbežného oznámenia o neekonomickosti opravy, že bez poskytnutia relevantného poistného plnenia poisťovňou si kúpi nové motorové vozidlo. Taktiež dodáva, že v prípadoch totálnej škody sa poistné plnenie uhrádza poškodenému, a teda nie opravovni, čo je ďalší znak, ktorý preukazuje rôznorodosť skutkových stavov v predmetnom náleze Ústavného súdu a v odvolaním napadnutom rozsudku. Žalovaný pripomína, že účelom inštitútu náhradného vozidla je, aby poškodený, v prípade ak vznikne poistná udalosť, a dôjde k poškodeniu, resp. totálnemu zničeniu jeho motorového vozidla nebol ukrátený na svojich právach užívať motorové vozidlo, má právny nárok, aby škodca - (v našich podmienkach poisťovne), ktorý zapríčinil daný objektívny stav mu po dobu, kedy nebude môcť využívať svoje motorové vozidlo zabezpečil náhradné motorové vozidlo za splnenia podmienok nutnosti a účelnosti. Je evidentné, že súdne autority v danom prípade ( skutkový stav nálezu) pochybili, nakoľko poškodený nemal možnosť užívať svoje poškodené vozidlo - nedošlo k vykonaniu opravy, bolo mu odopretá možnosť využívať náhradné vozidlo, a taktiež mu v tej dobe ešte neboli poukázané finančné prostriedky z poistného plnenia, ktorými by si mohol objektívne zakúpiť nové motorové vozidlo. V tomto prípade je situácia diametrálne odlišná. Poškodené motorové vozidlo bolo objektívne opravené a reálne pripravené na využívanie v cestnej premávky. To znamená, že ak je niečo opravené, tak v takom prípade nie je účelne, a ani nutné, aby poškodený mal vo svojej sfére vplyvu aj druhé, náhradné vozidlo. Musí konštatovať, že zo strany žalobcu dochádza v sporoch ohľadom náhradných vozidiel k jeho účelovým dezinterpretáciám a to z tohto dôvodu, že už ukončením samotnej opravy havarovaného vozidla, sa de facto dostáva opravené vozidlo do dispozičnej sférv poškodeného poškodený má právny nárok si ho prevziať. Poškodený môže prevziať dané vozidlo do svojej dispozície. Je to jeho právo, nie povinnosť, no ak sa rozhodne nevyužiť dané dispozičné oprávnenie, na ktoré poukázal v náleze aj Ústavný súd, tak v takom prípade podľa názoru žalovaného nie je ďalší náiom náhradného vozidla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a de facto ide o cieľavedomý dispozičný prejav poškodeného neprebrať motorové vozidlo v momente, kedy už ie opravené. Je názoru, že interpretácia výroku: „keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie“ musí mať určité limity a objektívne parametre, nakoľko ak by sme v praxi postupovali extenzívnym výkladom, ktorý sa snaží navodiť žalobca, mohlo by sa stať, že poškodení budú mať nárok na náhradné vozidla do doby, pokiaľ sa neuráčia si vyzdvihnúť svoje opravené motorové vozidlo. Ďalej uviedol, že dĺžka opravy nebola rozporovaná pri poistnom plnení za vykonanie opravy, čo súvisí s tým, že žalovanému sa predĺženou opravou nezväčšili náklady. Žalovaný je názoru, že aj keby daná obchodná zvyklosť bola aplikovaná v tom- ktorom obchodnom odvetví hoci aj niekoľko storočí, ani to jej nezaručuje právnu ochranu a legitimitu v prípadoch, v ktorých je evidentné protiprávna, tak ako je to aj v tomto prípade. Je evidentné, že autoservis nekonal v súlade s právnymi normami, ktoré upravujú inštitút zádržného práva, a preto je možné konštatovať, že ide o protiprávne konanie. Takéto konanie, aj keď sa v obchodných kruhoch údajne považuje za obchodnú zvyklosť, nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko by mohlo dôjsť k narušeniu princípov právnej istoty, zákonnosti a legitímneho očakávania, a to, len z toho titulu, že určité protiprávne konanie sa vyhlási za konanie akceptované v obchodných kruhoch. Opätovne poukázal na KS v Žiline, ktoré považuje za pomerne čerstvé, aktuálne a najrozsiahlejšie z pohľadu odôvodnení rozhodnutí súdov v týchto veciach. Uviedol, že je zrejmé a nevyvrátiteľné, že autoservis nemal zákonnú možnosť a oprávnenie zadržiavať motorové vozidlo do vystavenia krycieho listu, resp. úhrady fakturovanej sumy žalovaným, a teda iba po márnom uplynutí lehoty na úhradu faktúry by bolo možné zádržné právo autoservisu akceptovať. Konštatoval, že poškodený si na základe zmluvnej voľnosti vybral autoservis, ktorý zabezpečí opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca sa snaží účelovo podsúvať súdu, že žalovaný ho nejakým spôsobom nútil pri výbere opravovne. Žalovaný má, len poučovaciu povinnosť informovať poškodených o zmluvných a nezmluvných servisoch, no konečný výber ostáva na poškodenom. Opätovne zdôrazňuje, že nájom náhradného vozidla musí byť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. V tomto prípade mal poškodený dosť dlhý časový úsek k dispozícií, kedy si mohol prevziať svoje opravené vozidlo. Na základe toho má za to, že nájom náhradného vozidla po vykonaní opravy nebol účelný, a ani nutný nakoľko inštitút náhradného vozidla ma slúžiť na zabezpečenie potrieb poškodených v dobe, keď prebieha oprava poškodeného motorového vozidla .Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu zamietnuť. 8.Žalobca predložil v konaní nasledovné listiny: Zmluva o nájme dopravného prostriedku, Protokol o prenájme náhradného vozidla, Čestné prehlásenie poškodeného, Potvrdenie autoservisu, faktúra, Zmluva o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, Doklad o úhrade, Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia01.08.2023, :

Zmluva o obchodnej spolupráci medzi AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s .r.o. a žalovaným, Oznámenie o poistnom plnení - krycí list, Žiadosť o súčinnosť - AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o., ,potvrdenie o bežnej obchodnej praxi. 9. Žalovaný predložil v konaní nasledovné listiny: Dožiadanie autoservisu likvidátorom žalovanej prostredníctvom mailovej komunikácie zo dňa 1.6.2023, Dožiadanie autoservisu likvidátorom žalovanej prostredníctvom mailovej komunikácie zo dňa 20.6.2023. Žiadosť doručená poškodeným Mariánom Tóthom dňa 14.8.2023 ( mailová reakcia na „Oznámenie o poistnom plnení“), Vyjadrenie žalovanej na mailovú reakciu poškodeného zo dňa 14.8.2023, Posudok /- / Kalkulácia č. XXXXXXXX zo dňa 21.4.2023, rozsudok KS v Žiline zo dňa 31.8.2022, sp. zn. 7Co/187/2022.,Faktúra č.: XXXXXXXXX vystavená dňa 25.4.2023 servisom AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o., rozsudok KS v Žiline zo dňa 31.8.2022, sp. zn. 7CO/187/2022., Rozsudok OS Martin zo dňa 09.11.2023, sp. zn. 10C/94/2023,rozhodnutie KS Žilina, sp.zn. 7Co/187/2022, Faktúra XXXXXXXXX. 10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 12. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 13.Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 14. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 15. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu 16.Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 17. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 18. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 19. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu 20. Podľa § 524 OZ ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 231 Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 22. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. 24.Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 27.Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie sumy 1 946,93 eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy motorového vozidla poškodeného, a to v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 19.05.2023. 28. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. 29.Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu , súd uvádza, že ako je zrejmé v prejednávanej veci žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom vozidla, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovanej. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 OZ je podľa názoru súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní ( porovnaj napr .rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3 Cob 220/2017). Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.03.2023. S poukazom na uvedené súd má preto preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, podľa názoru súdu je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Navyše aktívnej legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovaného objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku predmetnej škodovej udalosti. 30. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.03.2023 došlo v Q. A. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, ako aj skutočnosť ,že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. V čase opravy motorového vozidla poškodeného poškodený uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku čXXX/XXXX zo dňa 16.03.2023 na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému motorové vozidlo značky Seat ATECA na dobu od 16.03.2023 do 04.05.2023 . Po

ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 5952023 zo dňa 19.05.2023, splatnú ten istý deň, na sumu 3 430,20 eur s DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 50 dní a jednorazový príspevok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur bez DPH. Cena prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola 56,57 eur bez DPH a 68 eur s DPH. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 19.05.2023. Spolu s uplatnením nároku na náhrady škody oznámil žalovanému aj postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka ( žalobcu). Žalovaný mu listom zo dňa 01.08.2023 oznámil, že dňa 31.07.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie 1 483,27 eur za zapožičanie náhradného vozidla za 22 dní prenájmu náhradného vozidla, ktoré uhradil žalobcovi. Nepriznaný rozdiel vo výške 1 946,93 eur si žalobca uplatňuje v konaní. 31. Predovšetkým súd uvádza, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore spochybnená a vyjadrila ju žalovaná aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému resp. žalobcovi preplatila. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné motorové vozidlo. Taktiež pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvostupňových a odvolacích súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, súd uvádza, že každú prejednávanú vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností. Pokiaľ ide o judikatúru najvyšších súdnych autorít súd uvádza, že väčšina z nich nie sú tzv. judikáty uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR, avšak bez ohľadu na túto skutočnosť, je vždy taktiež potrebné brať do úvahy aj individuálne skutkové okolnosti každej prejednávanej veci 32.Žalovaný neuznal náklady na prenájom náhradného vozidla za 50 dní , ale len za 22 dní, pretože má predovšetkým za to, že oprava poškodeného vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len v tomto rozsahu, nakoľko nájom náhradného vozidla po vykonaní opravy nebol účelný, a ani nutný, pretože inštitút náhradného vozidla ma slúžiť na zabezpečenie potrieb poškodených v dobe, keď prebieha oprava poškodeného motorového vozidla. Ďalej žalovaný vykonal zrážku v sume 42,82 eur, pričom z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.08.2023 nevyplýva z akých dôvodov o uvedenú sumu krátil plnenie. V konaní uviedol, že ide o prevádzkové náklady , ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla. 33. Súd uvádza, že pokiaľ žalovaný krátil plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo výške 42,82 eur tento postup zo strany žalovaného nie je dôvodný. Je nutné konštatovať, že pri poškodení motorového vozidla poškodeného, ktoré bolo spôsobené klientom žalovaného mu vznikla škoda na motorovom vozidle, ktorá podľa názoru súdu nebola odstránená, alebo celkom nahradená ani dôsledným vykonaním jeho opravy. Je totiž zrejmé, že každé havarované motorové vozidlo aj po vykonaní opravy stráca na svojej všeobecnej hodnote, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že dopravnou nehodou poškodené, aj keď neskôr opravené motorové vozidlá, sa na trhu predávajú obtiažnejšie a za nižšiu cenu, ako vozidlá nehavarované. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na argumentáciu, ktorú vyslovila najvyššia súdna autorita a totiž Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013. Navyše výpočet týchto tzv. nákladov vykonal žalovaný podľa svojho vlastného výpočtu a svojej úvahy. Preto súd považuje toto krátenie náhrady škody poškodenému za nepreukázané a aj za nedôvodné. 34. Žalovaný neuznal nárok poškodeného na náhradu škody za 50 dní nájmu náhradného vozidla, ale iba za 22 dní, k čomu dospel svojim prešetrením a s poukazom na to, že pri výpočte výšky náhrady škody žalovaný zohľadnil skutočnosť, že počet hodín uvedených v kalkulácií, ktorú doložil servis je časovo neprimeraný ku dňu vystavenia faktúry za opravu, ako aj ku dňu reálneho prevzatia poškodeného vozidla, ktoré nastalo ešte neskôr. Dôvodil, že k zavŕšeniu opravy motorového vozidla poškodeného došlo dňa 25.04.2023. K vráteniu náhradného vozidla došlo dňa 04.05.2023. Tvrdenia žalobcu o tom, že poškodený nemal možnosť vyzdvihnúť svoje poškodené vozidlo sú úplne alibistické, a ich cieľom je, iba legitimizovať konanie žalobcu, ktorým sa snaží na úkor žalovaného umelo predlžovať

nájmy náhradných vozidiel, a takýmto spôsobom podnikateľsky profitovať. Zdôrazňuje, že poškodený mal možnosť si prevziať opravené motorové vozidlo najneskôr dňom zhodným s vystavením faktúry za opravu motorového vozidla, teda dňa 25.04.2023 (uvedený deň je zhodný s dňom poskytnutia služby deň dodania tovaru v zmysle predmetnej faktúry). Splatnosť pohľadávky servisu, ktorý vykonal opravu nastala až dňa 02.05.2023. Dovtedy mohol poškodený svoje motorové vozidlo vyzdvihnúť, a autoservis vykonávajúci opravu nemal inú možnosť ako mu jeho motorové vozidlo odovzdať. 35. K uvedenej argumentácii žalovaného súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú a navyše je aj zmätočná. Žalovaný sám zdôrazňuje, že poškodený mal možnosť si prevziať opravené motorové vozidlo najneskôr dňom zhodným s vystavením faktúry za opravu motorového vozidla, teda dňa 25.04.2023 (uvedený deň je zhodný s dňom poskytnutia služby - deň dodania tovaru v zmysle predmetnej faktúry). Splatnosť pohľadávky servisu, ktorý vykonal opravu nastala až dňa 02.05.2023. Dovtedy mohol poškodený svoje motorové vozidlo vyzdvihnúť, a autoservis vykonávajúci opravu nemal inú možnosť ako mu jeho motorové vozidlo odovzdať. Napriek tejto argumentácii považuje žalovaný nevyhnutnú a účelná dobu prenájmu náhradného vozidla dobu 22 dní. Súd k tomu uvádza, že poškodené motorové vozidlo bolo v autoservise od 16.03.2023 ( čo nebolo spochybnené), do 25.04.2023, keď mal poškodený, aj podľa názoru žalovaného v jeho vyjadreniach, možnosť prevziať si opravené motorové vozidlo. Je teda zrejmé, že pokiaľ žalovaný sám uvádzal, že oprava motorového vozidla poškodeného bola zavŕšená dňa 25.04.2023, uplynulo viac ako 22 dní, ktoré považoval žalovaný podľa svojho vlastného uváženia a bez ohľadu na počet hodín uvedených v kalkulácií, ktorú doložil servis ( považuje počet hodín za neprimeraný), za primeranú dobu opravy. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný považuje za správny iba svoj výpočet resp. určenie doby primeranej opravy, a to aj bez ohľadu na podklady autoservisu, a aj bez ohľadu na vlastnú argumentáciu v spore. 36.Súd uvádza, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu zo dňa 04.05.2024 vyplýva, že ku dňu 04.05.2023 sa vozidlo nachádza v autoservise a čaká na doručenie krycieho listu , bez ktorého autoservis vozidlo nevydá. Napriek tomu poškodený ukončil nájom náhradného vozidla. Podľa názoru súdu za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov a poisťovní je všeobecne známa, a vyplýva aj zo žalobcom predložených potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu, pričom súd uvádza, že nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne, navyše nemusí ani disponovať potrebným finančným obnosom. V prejednávanej veci bola suma za opravu vozidla poškodeného pomerne vysoká ( 13 178,21 eur). Žalovaný v konaní iba tvrdil, ale ničím nepreukázal, že dobu trvania opravy a teda dobu prenájmu náhradného vozidla nejako ovplyvnil poškodený, alebo žalobca. Súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 16.03.2023 do 04.05.202310.02.2023, t.j. 50 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú on nezapríčinil. Námietky žalovaného k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenému relevantné, nakoľko žalovaný, ničím nepreukázal, že poškodený ( alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a nájom náhradného vozidla. A že teda tieto náklady neboli nevyhnutné ani účelné a v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla poškodeného. 37.Ako už súd uviedol, poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t.j. účelne, dôvodne a nevyhnutne vynaložené náklady. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore relevantne spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom

na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné motorové vozidlo. Preto súd považuje za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla čas od prijatia vozidla do opravy až do času jeho vyzdvihnutia poškodeným t.j. od 16.03.2023 do 04.05.2023 t.j. 50 dní. 39.Súd preto uzavrel, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného vo výške 3 430,2 eur a ktoré vyplývajú z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 19.05.2023. Preto súd nepovažuje krátenie nároku žalobcu na náhradu škody zo strany žalovaného za opodstatnené. Nakoľko je nesporné, že žalovaný plnil titulom náhrady škody dňa 02.08.2023 iba sumu vo výške 1 483,27 eur, rozdiel vo výške 1 946,93 eur je povinný zaplatiť žalobcovi. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy istiny vo výške 1 946,93 eur žalobcovi. 40. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide úroky z omeškania súd zastáva právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.07.2023 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia ( § 11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňa 15.08.2023 a dňom nasledujúcim sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania od 16.08.2023 t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie až do zaplatenia v zákonom stanovenej výške 9,25 % platnej k prvému dňu vzniku omeškania. 41. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému ej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.