Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/98/2024 6123421996 24. 06. 2026 JUDr. Otília Belavá ECLI:SK:KSBA:2026:6123421996.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 1.946,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. 53C/82/2023-169 zo dňa 26.06.2024, takto rozhodol: I.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom sp. zn. 53C/82/2023-169 zo dňa 26.06.2024, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.946,93 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 1.946,93 eur od 16.08.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). 2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o upomínacom konaní“), postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV dňa 05.12.2023, sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.946,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.946,93 eur od 16.08.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 14.03.2023 došlo v Kráľovskom Chlmci k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol R. B. (ďalej ako „poškodený“); pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený dal motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 573/2023 zo dňa 16.03.2023, na základe ktorej prenajal žalobca náhradné motorové vozidlo poškodenému; nájom náhradného vozidla trval od 16.03.2023 do 04.05.2023, t.j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj dňa 04.05.2023 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 5952023, splatnú dňa 19.05.2023, na sumu 3.430,20 eur s DPH za 50 dní užívania náhradného vozidla s tým, že vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady za nájom náhradného vozidla, za náhradu ktorých zodpovedá poistenec žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že poškodený mu odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému, titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému, vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.05.2023, vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 3.430,20 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca následne vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla a žalovaný dňa 02.08.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie iba vo výške 1.483,27 eur a tak nedôvodne krátil poistné plnenie. Vzhľadom na to, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu, žalobca si uplatňuje rozdiel medzi nákladmi za nájom náhradného vozidla vyplývajúce z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 15.08.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Podľa oznámenia o poistnom plnení, žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.07.2023, preto sa žalobca domáha aj úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16.08.2023 do zaplatenia. K postúpenej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, kedy bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia; pričom od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať peši, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy; a užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby tak bolo v priamej príčinnej súvislosti s dotknutou poistnou udalosťou. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podanom odpore s tým, že poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku žalobcovi, ktorý si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky dňa 19.05.2023; pričom žalobca fakturoval neprimerane vysoký počet dní za prenájom náhradného vozidla, ktoré sú v zjavnom nepomere k rozsahu škody a predpokladanej dobe opravy poškodeného vozidla v autoservise. Z uvedeného dôvodu dňa 01.06.2023 kontaktoval likvidátor žalovaného opakovane autoservis Autospol Vlasatý, spol. s.r.o. za účelom ozrejmenia dĺžky doby opravy, ale zástupcovia autoservisu sa nevyjadrili k relevantným informáciám pre posúdenie uplatneného nároku. Dňa 31.07.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a nárok na preplatenie poistného plnenia za prenájom náhradného vozidla bol na základe doložených dokladov zlikvidovaný dňa 01.08.2023 v celkovej výške 1.483,27 eur. Žalovaný ozrejmil, že žalobcovi boli priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy, ktorú určuje výrobca pre príslušnú značku a typ motorového vozidla, pričom ako nevyhnutný bol započítaný čas na dodanie objednaných náhradných dielov, vykonanie obhliadky poškodeného vozidla, čas na vystavenie faktúry, s prihliadnutím na dni pracovného pokoja a čas na presun opravovaného vozidla medzi pracoviskami. Z fakturovaných 50 dní tak bolo uznaných 22 dní. Servis v doloženej kalkulácii uviedol, že pracoval 32,30 hodín, ktoré sa následne delia 8 hodinovým pracovným časom, čo sú 4 pracovné dni. Tieto dni sa následne násobia 1,5 dennou konštantou, ktorá je daná na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, čo vychádza na 6 pracovných dní a pripočítava sa 1 deň na vystavenie faktúry, 2 dni na obhliadku poškodeného vozidla, 4 dni na dodanie náhradných dielov (vzhľadom na to, že žalobca, poškodený ani servis nepreukázali nevyhnutnosť čakania na dodanie náhradných dielov dlhšie), 2 dni čakania na obhliadku poškodeného vozidla, 6 dní ktoré pripadli na sobotu a nedeľu. Spolu je to 21,1 dňa, čo bolo zaokrúhlené na 22 dní. Žalovaný ďalej uviedol, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by on a autoservis uzatvorili dohodu o zadržaní opraveného motorového vozidla až do vystavenia a doručenia krycieho listu; pričom autoservis vystavil faktúru za opravu poškodeného vozidla dňa 25.04.2023 so splatnosťou 02.05.2023, a kým pohľadávka autoservisu nenadobudla splatnosť, autoservis nemal právny nárok zadržiavať poškodené vozidlo a poškodený si ho po vystavení faktúry mal prevziať. Z faktúry, ktorú vystavil autoservis vyplýva, že motorové vozidlo bolo opravené dňa 25.04.2023, čo pripadlo na utorok, teda najbližší pracovný deň - 26.04.2023 po ukončení opravy si mohol poškodený opravené motorové vozidlo vyzdvihnúť; žalovaný tiež dodal, že ani deň vystavenia faktúry, ktorým je 25.04.2023, nemožno v tomto prípade považovať za odôvodnený, keďže došlo zo strany autoservisu k enormnému predĺženiu doby vykonania opravy. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený, keď poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne
konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu, predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom takýto postup nemožno akceptovať. Žalobca zdôraznil, že z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), § 427 ods. 1, ods. 2, § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, ods. 2, § 529 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a vecne tým, že s poukazom na vykonané dokazovanie má žalobca nárok na zaplatenie sumy 1.946,93 eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy motorového vozidla poškodeného, a to v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného. V prvom rade sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie, pričom aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd prvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu odôvodnil tým, že žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom náhradného vozidla, a poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného následne prišlo kvázi k forme úhrady, postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu, pričom úhradu nájomného suplovalo v tomto prípade samotné postúpenie, čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Poškodený ako nájomca náhradného vozidla náklady voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, avšak k vysporiadaniu záväzku došlo postúpením pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh u žalovaného. Postúpená pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože sa jednalo o nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla, a vzhľadom na uvedené je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, súd prvej inštancie podotkol, že táto je daná tým, že sa jedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Aktívnej legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovaného objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku predmetnej škodovej udalosti. Súd prvej inštancie v odseku 31. napadnutého rozhodnutia definoval skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné a v odseku 32. napadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu skutočnej škody. Spornou otázkou boli náklady za prenájom náhradného vozidla za dobu 50 dní, ktoré žalovaný uznal len za dobu 22 dní keďže podľa žalovaného, táto doba bola účelná na opravu poškodeného vozidla a žalovaný krátil plnenie v sume 42,82 eur z dôvodu, že poškodenému by vznikli náklady pri používaní vlastného vozidla. V odseku 34. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil nedôvodnosť krátenia nákladov, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo výške 42,82 eur s tým, že pri poškodení motorového vozidla, ktoré bolo spôsobené klientom žalovaného, mu vznikla škoda na motorovom vozidle, ktorá nebola odstránená alebo celkom nahradená a to ani dôsledným vykonaním jeho opravy. Je totiž zrejmé, že každé havarované motorové vozidlo, aj po vykonaní opravy, stráca na svojej všeobecnej hodnote, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že dopravnou nehodou poškodené, aj keď neskôr opravené, sa na trhu predávajú obtiažnejšie a za nižšiu cenu, ako vozidlá nehavarované. V tejto súvislosti súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.03.2013. Taktiež súd uviedol, že výpočet týchto tzv. nákladov vykonal žalovaný podľa vlastného výpočtu a svojej úvahy a preto toto krátenie náhrady škody považoval za nepreukázané a aj za nedôvodné. Nárok na náhradu škody za 50 dní nájmu náhradného vozidla, ktorý žalovaný krátil na 22 dní, súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 35. napadnutého rozhodnutia. Obranu žalovaného, že vlastným šetrením a zohľadnením skutočnosti, že počet hodín uvedených v kalkulácii, ktorú doložil autoservis, je časovo neprimeraný ku dňu vystavenia faktúry za opravu, ako aj ku dňu reálneho prevzatia poškodeného vozidla, ktoré nastalo ešte neskôr (keďže k zavŕšeniu opravy motorového vozidla poškodeného došlo
dňa 25.04.2023 a k vráteniu náhradného vozidla došlo dňa 04.05.2023), súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú a navyše aj zmätočnú. Súd konštatoval, že žalovaný sám zdôraznil, že poškodený mal možnosť prevziať si opravené motorové vozidlo najneskôr v deň zhodný s dňom vystavenia faktúry za opravu motorového vozidla, teda dňa 25.04.2023 (splatnosť pohľadávky autoservisu, ktorý vykonal opravu nastala až dňa 02.05.2023), pričom autoservis vykonávajúci opravu by nemal inú možnosť ako motorové vozidlo odovzdať. Napriek tejto argumentácii, považuje žalovaný za nevyhnutnú a účelnú dobu prenájmu náhradného vozidla iba dobu 22 dní, i keď poškodené motorové vozidlo bolo v autoservise od 16.03.2023 (čo nebolo spochybnené) do 25.04.2023, teda viac ako 22 dní, ktoré považoval žalovaný podľa svojho vlastného uváženia za primeranú dobu opravy. Súd prvej inštancie zastal názor, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla, autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov a poisťovní je všeobecne známa, a vyplýva aj zo žalobcom predložených potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu, pričom nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne, pretože poškodený ani nemusí disponovať potrebným finančným obnosom. V prejednávanej veci bola navyše suma za opravu vozidla poškodeného pomerne vysoká (13.178,21 eur). Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 16.03.2023 do 04.05.2023, t.j. 50 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú on nezapríčinil, a námietky žalovaného k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenému relevantné, nakoľko žalovaný, ničím nepreukázal, že poškodený (alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a tým nájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie tiež poukázal na ustálenú judikatúru z ktorej vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, ak náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v konaní spochybnená, pričom sám žalovaný už časť nákladov poškodenému, resp. žalobcovi preplatil. Na základe vykonaného dokazovania tak považoval súd prvej inštancie za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla - od prijatia vozidla do opravy až do času vyzdvihnutia poškodeným, t.j. od 16.03.2023 do 04.05.2023, teda 50 dní; a nakoľko nebolo sporné, že žalovaný plnil titulom náhrady škody dňa 02.08.2023 iba sumu 1.483,27 eur, rozdiel vo výške 1.946,93 eur (3.430,20 eur - 1.483,27 eur) je povinný zaplatiť žalobcovi. Pokiaľ ide úroky z omeškania uplatnené žalobcom, súd prvej inštancie podotkol, že v prípade porušenia povinnosti uvedenej v § 11 ods. 7 zákona o PZP pri neposkytnutí poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote, je nutné aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj keď ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to ani v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. V konaní bolo preukázané, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.07.2023 a tak bol povinný plniť v celom rozsahu v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňom 15.08.2023 a dňom nasledujúcim sa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Na uvedenom základe súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania od 16.08.2023, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie, až do zaplatenia, a to v zákonom stanovenej výške 9,25% platnej k prvému dňu vzniku omeškania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“), čo odôvodnil v odsekoch 42. až 45. napadnutého rozhodnutia. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. 7. Žalovaný namieta reálny čas opravy poškodeného motorového vozidla a v tejto súvislosti poukázal na dôkaz - posudok/kalkuláciu č. XXXXXXXX, ktorú vystavil autoservis dňa 21.04.2023, z ktorej vyplýva,
že autoservis vykonával opravu spolu 32,30 hodín, pričom postup výpočtu uviedol na str. 4 podaného odporu. Žalovaný kontaktoval dňa 01.06.2023 a dňa 20.06.2023 autoservis, ktorý vykonával opravu za účelom zistenia dôvodov, kvôli ktorým sa neprimeraným spôsobom predĺžilo konečné odovzdanie vozidla poškodenému, so zreteľom na celkový počet hodín, ktoré autoservis vykázal ako čas rozhodný pre vykonanie opravy. Autoservis na dožiadania neposkytol odpoveď. 8. Žalovaný namieta neprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie sa zaoberal len objektívnou právnou skutočnosťou, ktorou je dátum kedy bolo poškodenému odovzdané opravené motorové vozidlo. Takáto formalistická optika nazerania na nároky, týkajúce sa náhrady škody „in generali“ je neprijateľná. Žalovaný poukázal, že je potrebné diferencovať samotný vznik nároku na náhradu škody a výšku, resp. rozsah uplatnenej škody. Výška uplatnenej škody nie je bez ďalšieho výška, ktorá bola dodávateľom služby vyfakturovaná, ale ide o výšku, ktorá je vzhľadom na rozsah vzniknutej škody primeraná. Žalovaný nepovažuje za primerané, nutné a už vôbec nie účelné, aby na základe zohľadnenia zdokumentovaného rozsahu poškodenia motorového vozidla a celkového času, počas ktorého autoservis vykonával opravu, trval nárok poškodeného na náhradné vozidlo v takom rozsahu, v akom ho žalobca uplatnil. Žalobou uplatnený nárok nespĺňa základnú požiadavku, aby mohla byť žaloba úspešná z dôvodu, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je autoservis vykonávajúci opravu, na strane ktorého vznikli prieťahy. Autoservis bol žalovaným dožiadaný, aby vysvetlil dôvod prečo motorové vozidlo bolo poškodenému odovzdané až dňa 04.05.2023, keď podľa kalkulácie autoservisu trvala oprava 32,30 hodín. V prípade, ak by autoservis preukázal oprávnenosť tohto stavu objektívnymi okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť, žalovaná sa nebráni prehodnoteniu celkovej výšky poistného plnenia, ktoré sa týka nároku na náhradné vozidlo. To, že autoservis nebol schopný ani na druhé dožiadanie požadované vysvetliť, preukazuje skutočnosť, že žiadne objektívne skutočnosti na strane autoservisu nevznikli, a preto by mal za predĺženie nájmu náhradného vozidla ako dodávateľ primárnej služby, zodpovedať autoservis. V tomto prípade nie sú splnené atribútv nutnosti a účelnosti, nakoľko je absurdné, aby oprava, ktorá trvala celkovo 32,30 hodín naviazala na seba sekundárny nárok na náhradné vozidlo v rozsahu odo dňa 16.03.2023 do 04.05.2023. Dĺžka opravy odovzdanie motorového vozidla nad potrebný čas nemôže ísť na zodpovednosť žalovaného. Z hľadiska náhrady škody je potrebné zvažovať, či a v akom rozsahu bolo požičanie vozidla s ohľadom na okolnosti daného prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom môžu byť len náklady v takom rozsahu, v ktorom boli vynaložene správne a účelne. Preto doba, kedy nájom náhradného vozidla trval nad čas priznaný žalovaným, nie je v príčinnej súvislosti s primárnou škodovou udalosťou, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla, nakoľko túto príčinnú reťaz narušilo konanie autoservisu, ktorý svojím konaním, bez ďalšieho vysvetlenia, predĺžil konečný čas odovzdania motorového vozidla poškodenému. Ak ide o neprimeraný čas opravy vzhľadom na zadokumentované poškodenie, v takom prípade vzniká nárok objednávateľa voči zhotoviteľovi, a nie voči škodcovi. 9. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 25.07.2024 s tým, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania. K námietke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla je názoru, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 v zmysle ktorého, v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Žalobca ďalej poznamenal, že užívanie opraveného motorového vozidla poškodenému, umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného) vtedy, keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na úhradu ktorých je zaviazaná poisťovňa. Žalobca má za to, že postup autoservisu (ktorý je zmluvným partnerom poisťovne) pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vrátení poškodenému, nemožno nijako pričítať na úkor poškodeného, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho vozidle spôsobená porušením povinností poistenca poisťovne. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by dobu zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bolo možné pričítať
poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisela výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Žalobca zdôraznil, že účelom povinného zmluvného poistenia, je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení. Podčiarkol, že zo strany poškodeného nešlo o svojvoľný výber autoservisu, keďže oprava bola vykonaná v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o., ktorý je zmluvným servisom žalovaného a zároveň autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla; pričom poškodený bol zavinením klienta žalovaného vylúčený z užívania svojho vozidla až do okamihu, kým žalovaný neuhradil faktúru za opravu poškodeného vozidla (doručil krycí list) autoservisu, preto je objektívne akceptovateľné a účelné trvanie nájmu náhradného vozidla po celý čas opravy poškodeného vozidla, kedy sa toto preukázateľne nachádzalo v autoservise. Nemožno pričítať na ťarchu poškodeného v podobe krátenia poistného plnenia týkajúceho sa nároku na náhradné vozidlo ani to, že žalovaný pri dopytovaní autoservisu ohľadom dĺžky trvania opravy nedostal odpoveď. Žalobca poznamenal, že neexistuje žiadna norma alebo predpis, ktorý by určoval ako dlho má byť oprava vykonávaná, a ak žalovaný nesúhlasil so zvoleným postupom servisu pri oprave, či konečnou dĺžkou opravy, uvedené skutočnosti mal namietať priamo voči autoservisu ako zmluvnému partnerovi a nie následne v rámci nároku poškodeného. Tvrdenia ohľadom pasívnej vecnej legitimácie autoservisu, žalobca uviedol, že sú irelevantné, nakoľko v zmysle § 15 zákona o PZP, je pasívne vecne legitimovaným práve žalovaný. 10. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 28.10.2024 (poznámka odvolacieho súdu: v čase keď spis už bol na odvolacom súde) dal do pozornosti novotu - informáciu vyplývajúcu z iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023, v ktorom bolo preukázané, že žalobca si prenajímal náhradné vozidlo od obchodnej spoločnosti Zafirka, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, Žilina, ktorej jedným zo spoločníkov je J.. S. R., ktorý je súčasne spoločníkom žalobcu a aj právneho zástupcu žalobcu; pričom obchodná spoločnosť Zafirka, s.r.o. poskytla žalobcovi náhradné vozidlo za sumu 65,- eur/deň a obchodná spoločnosť Zafirka, s.r.o. si prenajala náhradné vozidlo od autoservisu vykonávajúceho opravu za sumu 40,- eur/deň, s tým, že autoservis vykonávajúci opravu si účtoval od obchodnej spoločnosti Zafirka, s.r.o. úhradu za 45 dní nájmu náhradného vozidla, avšak žalobca si fakturoval neopodstatnene preplatenie 55 dní nájmu. Z uvedeného má žalovaný za preukázané, že žalobca fakturoval nájom za vyššiu sumu a zároveň, že umelo predĺžil čas nájmu. Takéto konanie žalobcu je nekalou praktikou, ktorá je v rozpore so všetkými pravidlami morálky. Žalovaný poznamenal, že na základe týchto skutočností zistených v uvedenom spore, vykonal šetrenie z ktorého zistil veci rozhodné pre toto konanie a to, že autoservis AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o. bol držiteľom prenajatého motorového vozidla v čase, keď vykonával opravu poškodeného motorového vozidla a poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo od žalobcu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie upozorňoval, že nastalo navýšenie doby opravy oproti predpokladanej dobe o 127,27 % a že autoservis, ktorý vykonával opravu opakovane nereagoval na výzvy na zdôvodnenie predĺženia opravy. Žalovaný je názoru, že v prípade, keď poškodený využije možnosť dočasne užívať náhradné vozidlo, mal by poškodený, resp. autoservis vykonávajúci opravu v súlade s prevenčnou povinnosťou dohliadnuť aj na to, aby oprava trvala len predpokladaný čas, ktorý je nevyhnutne potrebný na opravu. Tento časový rozsah je uvedený v systéme AUDATEX, kedy na základe referenčných údajov zo strany výrobcu poškodeného vozidla súčasne so zohľadnením rozsahu poškodení konkrétneho vozidla, dôjde k určeniu časového rozmedzia potrebného na vykonanie opravy. V nadväznosti na § 366 CSP žalovaný poznamenal, že skutočnosti, ktoré vyplynuli zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023, sa nemohol dozvedieť skôr, pretože spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., ktorá bola žalovanou stranou v predmetnom súdnom konaní, na praktiky žalobcu poukázala až dňa 23.09.2024, pričom o týchto praktikách sa dozvedela len čírou náhodou. Podľa § 384 ods. 3 CSP žalovaný ďalej navrhol, aby si odvolací súd vyžiadal súdny spis pod sp. zn. 4C/90/2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš a verifikoval dátum, kedy sa žalovaný dozvedel o praktikách žalobcu, pretože tento deň je dňom, kedy mohol žalovaný na tieto praktiky po prvýkrát upozorniť. V tejto súvislosti žalovaný opäť poukázal, že autoservis nebol schopný objektívne vysvetliť ani po niekoľkých výzvach dôvod, pre ktorý došlo k obrovskému predĺženiu doby opravy, že autoservis prenajal motorové vozidlo žalobcovi, a ten ho následne prenajal poškodenému, ktorému autoservis opravoval poškodené motorové vozidlo neprimerane dlho. Takéto konanie žalobcu a autoservisu AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o. je v hrubom rozpore so základnými morálnymi pravidlami, v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíva právnu ochranu. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno keď nepreukázal, prečo by mu mal žalovaný plniť aj nad priznaný počet dní nájmu, keďže žalobca nevystupuje v postavení dodávateľa
služby, ale v postavení subjektu, ktorému vznikol nárok na poistné plnenie, t.j. mal nárok na náhradu nákladov za nájom vozidla na nutný a účelný čas. Ak žalobca nevie vysvetliť uvedenú situáciu, v takom prípade žaluje nesprávny subjekt a pasívne vecne legitimovaným subjektom na zvyšný počet dní nájmu bude autoservis, ktorý držal motorové vozidlo neprimerane dlhý čas a nekonal v súlade so svojou prevenčnou povinnosťou predchádzať vzniku škody. 11. Žalobca sa k odvolacej replike vyjadril podaním zo dňa 01.06.2026 s tým, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení, písomných podaní a argumentácie v tomto konaní. K nekalým praktikám žalobcu a poukaz na novotu v súvislosti s konaním vedeným Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/90/2023, žalobca uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/90/2023 vo vzťahu k prejednávanej veci nemá žiadny význam a pre rozhodnutie irelevantné. V konaní na ktoré poukazuje žalovaný, bolo zo strany žalovaného o. i. namietané nepreukázanie účelnosti a nutnosti využívania náhradného vozidla len okrajovo; táto námietka netvorila predmet sporu, nakoľko KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group mala za to, že žalobca mal, resp. mohol využiť vozidlo z vlastného vozového parku a nemusel si prenajať vozidlo od inej spoločnosti. Predmetom a podstatou daného sporu nebola účelnosť a nutnosť prenájmu náhradného vozidla ale dĺžka opravy. Vo vzťahu námietke nutnosti a účelnosti Okresný súd Liptovský Mikuláš v rozsudku zo dňa 30.04.2024 konštatoval, že „... Z čestného prehlásenia poškodeného žalobcu vyplýva, že po dobu opravy nedisponoval žiadnym iným vhodným motorovým vozidlom a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný na výkon podnikateľskej činnosti. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že podľa tvrdení žalovaného žalobca disponuje rozsiahlym vozovým parkom. Nemožno predsa od poškodeného spravodlivo požadovať, aby si nezapožičal vozidlo náhradné len z toho dôvodu, že sám podniká v oblasti prenájmu hnuteľných vecí. ...“. K tvrdeniu žalovaného, že v uvedenej veci si žalobca prenajal náhradné vozidlo od spoločnosti Zafirka, s.r.o., ktorej jedným zo spoločníkov je J.. S. R., R.V. XXXX/XX, XXX XX Ž., ktorý je súčasne spoločníkom žalobcu a aj právneho zástupcu žalobcu, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nie je pravda. Spoločníkom v spoločnostiach Zafirka, s.r.o. a Náhradné vozidlo, s.r.o. bol, resp. je S. R., zatiaľ čo jedným z konateľov právneho zástupcu žalobcu je J.. S. R.. Nejde tak o totožnú osobu ako sa snaží navodiť žalovaný. Navyše uvedené tvrdenia žalovaného sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci úplne bezpredmetné, keďže sa netýkajú skutkových okolností predmetnej škodovej udalosti ani uplatneného nároku. Žalobca považuje poukaz žalovaného na konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023 za právne aj skutkovo irelevantné, keďže uvedené konanie nemá žiadnu vecnú súvislosť s prejednávanou vecou. Žalovaný účelovo vyberá a interpretuje jednotlivé skutkové okolnosti z iného súdneho konania, vedeného medzi odlišnými účastníkmi a týkajúceho sa odlišnej škodovej udalosti, s cieľom vytvoriť negatívny obraz o podnikateľskej činnosti žalobcu. Skutočnosti týkajúce sa iného konania, iného poškodeného, iného motorového vozidla, iného rozsahu poškodenia a odlišných skutkových okolností, nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu vo vzťahu k predmetu tohto konania a nie sú spôsobilé spochybniť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Žalobca považuje za neprípustné, aby žalovaný nahrádzal dokazovanie rozhodujúcich skutočností odkazmi na svoje subjektívne hodnotenia a interpretácie skutkového stavu v inom súdnom spore. Takýto postup nemôže predstavovať relevantný dôkazný prostriedok ani dôvod na spochybnenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, že ide o skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Sám žalovaný v podaní uvádza, že skutočnosti, na ktoré poukazuje, mali vyplynúť z konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023. V uvedenom konaní bol rozsudok vyhlásený dňa 30.04.2024, pričom rozsudok súdu prvej inštancie v tejto prejednávanej veci bol vydaný až dňa 26.06.2024, takže medzi týmito rozhodnutiami bol časový priestor takmer dvoch mesiacov, počas ktorého mohol žalovaný predmetné skutočnosti uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pokiaľ ich považoval za významné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca má preto za to, že nie sú splnené podmienky ustanovenia § 366 CSP pre prihliadnutie na predmetné novoty v odvolacom konaní. Navyše žalovaný nepreukázal, kedy konkrétne sa o predmetných skutočnostiach dozvedel, ani z akého dôvodu mu objektívne bránila ich skoršia procesná aktivita. Samotné tvrdenie, že sa o určitých okolnostiach dozvedel až neskôr, bez predloženia relevantných dôkazov, nemožno považovať za splnenie podmienok ustanovenia § 366 CSP. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní pritom zaťažuje žalovaného. Pokiaľ žalovaný zistil, že držiteľom prenajatého motorového vozidla Seat Ateca, F.: D., bol v čase vykonávania opravy autoservis, uvedené nemá pre daný prípad žiadnu relevanciu. Žalovaný je subjektom, ktorý disponuje odborným aparátom a príslušnými možnosťami preverovania skutkového stavu. Ak považoval túto skutočnosť za významnú, mohol a mal ju namietať už v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ tak neurobil, nemožno
uvedené opomenutie odstraňovať až v odvolacom konaní. Zároveň žalobca poukázal na to, že samotná skutočnosť, kto bol držiteľom alebo vlastníkom vozidla, ktoré bolo následne prenajaté poškodenému ako náhradné vozidlo, nemá žiadny vplyv na vznik ani rozsah uplatneného nároku. Predmetom konania nie je vlastnícke alebo držobné právo k náhradnému vozidlu, ale nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla. Za osobitne neprípustné považuje žalobca tvrdenia žalovaného o údajnom „parazitovaní na systéme povinného zmluvného poistenia“, „nekalých praktikách“ či konaní v rozpore s dobrými mravmi. Takéto tvrdenia žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Ide výlučne o subjektívne hodnotiace úsudky, ktoré nemajú skutkový ani právny základ vo vzťahu k prejednávanej veci. Žalobca svojim postupom poskytuje poškodeným vyšší komfort, keď títo nemusia sami vyhľadávať autopožičovňu poskytujúcu vhodné náhradné vozidlo, dohadovať pristavenie a prevzatie vozidla alebo zabezpečovať prepravu medzi servisom a autopožičovňou. Zároveň svojou činnosťou žalobca prispieva k naplneniu účelu právnej úpravy o PZP, ktorým je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody. Obchodný model žalobcu práve zmierňuje dopad škodovej udalosti na poškodeného. Žalobca považuje predmetné vyjadrenie žalovaného za účelovú snahu odviesť pozornosť od skutkových a právnych otázok rozhodných pre posúdenie predmetného nároku a žiada, aby odvolací súd na absurdné tvrdenia žalovaného neprihliadal. V závere žalobca poukázal, že procesná obrana žalovaného je v rozpore s rozhodovacou praxou a právnym názorom Ústavného súdu vysloveného v náleze III. ÚS 602/2022 zo dňa 06.02.2023, III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025 a I. ÚS. 291/2025 zo dňa 06.08.2025 a tiež poukázal aj na rozhodnutia v obdobných veciach a to rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/22/2025 zo dňa 27.08.2025, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/4/2025 zo dňa 27.08.2025 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/173/2024 zo dňa 27.08.2025, ktorý konštatoval, že „... stanovenie nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového vozidla nie je kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného vozidla, ktorý záver jednoznačne rezultuje z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025. ...“. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v zásadných otázkach posúdenia vecne správny a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, ods. 3 CSP), odvolací súd využíva možnosť danú mu v § 387 ods.2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní. 14. Námietku žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
14.1. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 CSP). Inak povedané, uvedený odvolací dôvod súdna prax vykladá tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. S poukazom na obsah spisu, o takúto situáciu v predmetnej veci nejde. 15. Námietku žalovaného ohľadom reálneho času opravy poškodeného motorového vozidla keď z kalkulácie autoservisu vyplýva, že opravu vykonával spolu 32,30 hodín, avšak nebolo ozrejmené, či v procese opravy poškodeného vozidla nastali skutočnosti objektívne ovplyvňujúce predĺženie času odovzdania vozidla, uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 15.1. Odvolací súd v tejto súvislosti v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdom prvej inštancie v odsekoch 34. až 39. napadnutého rozhodnutia a nad rámec uvedeného apeluje na účel služby náhradného motorového vozidla, ktorou je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov, treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím, získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo dňa 14.01.2021 (obdobne III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024). Na tomto základe odvolací súd v názorovej zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie dospel k záveru, že opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla bola doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, t.j. od prijatia vozidla do opravy až do času jeho včasného vyzdvihnutia poškodeným, na základe výzvy autoservisu, to znamená doba od 16.03.2023 do 04.05.2023, t.j. 50 dní, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodené vozidlo sa po celý tento čas nachádzalo v autoservise (čo žalovaný nespochybňuje - pozn. odvolacieho súdu), a aj z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu zo dňa 04.05.2024 vyplýva, že ku dňu 04.05.2023 sa vozidlo stále nachádzalo v autoservise, ktorý čakal na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis opravené motorové vozidlo nevydá. Odvolací súd dodáva, že argumentácia súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku sa týka toho, čo bolo v konaní sporné, t.j. aká doba prenájmu náhradného vozidla bola primeraná a účelná, a preto sa závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku nemohli dotýkať predmetu rozhodovania o primeranosti výšky nájomného za prenájom náhradného vozidla, nakoľko podstata rozpornosti spočívala v stanovení opodstatnenosti doby prenájmu (relevantná doba prenájmu). 16. Námietku neprávne zisteného skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, že je potrebné diferencovať vznik nároku na náhradu škody a výšku, resp. rozsah uplatnenej škody, uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
16.1. Odvolací súd pri posúdení tohto odvolacieho dôvodu akcentuje, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo. 16.2. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 CSP). S poukazom na obsah spisu, o takúto situáciu v predmetnej veci nejde. 16.3. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na požičanie/prenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou; skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. 16.4. Pri posudzovaní účelnosti nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo ako tomu bolo pred škodovou udalosťou ktorú nezapríčinil, a túto možnosť poškodený získal až vykonaním opravy vozidla a jeho odovzdaním; pričom uvedené platí aj v prípade, ak oprava vozidla podľa názoru žalovaného trvala dlhšie ako je primerané. K námietke žalovaného, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie má byť priamo autoservis vykonávajúci opravu, pretože na jeho strane vznikli prieťahy; odvolací súd akcentuje, že pokiaľ žalovaný zastáva názor, že autoservis spôsobil prieťahy a oprava, resp. odovzdanie motorového vozidla poškodenému trvalo podstatne dlhšie ako samotný čas potrebný na opravu, či už jeho úmyselným alebo nedbanlivostným konaním, tak tento zodpovednostný vzťah nie je predmetnom tohto sporu vedeného medzi žalobcom ako právnym nástupcom poškodeného a žalovaným. Žalobca si ako právny nástupca poškodeného v tomto spore totiž uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného a jeho dôvodnosť a výšku aj riadne v čase rozhodovania prvoinštančného súdu preukázal. 16.5. Súd prvej inštancie charakter a obsah pohľadávky v podobe nákladov za prenájom náhradného vozidla deklaroval v príčinnej súvislosti medzi touto škodou v spojení s dopravnou nehodou. Rovnako súd prvej inštancie poukázal a prihliadol na fakt, že poškodený v dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovaného v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratil možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a tento nezavinený stav riešil prenájmom náhradného vozidla. Týmto, náklady za prenájom vozidla predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, keďže nebyť škodovej udalosti, poškodený by mohol riadne využívať svoje motorové vozidlo a nemusel by si prenajať náhradné vozidlo. 16.6. Pokiaľ ide o dobu 50 dní počas ktorej sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise (od 16.03.2023 do 04.05.2023) a aj trvala doba nájmu náhradného vozidla, odvolací súd konštatuje, že uvedený záver súdu prvej inštancie plne nadväzuje na v tejto otázke pomerne bohatú súdnu prax a zohľadňuje aj skutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým vozidlom po vykonaní opravy do úhrady nákladov či vystavenia krycieho listu poisťovňou (s výnimkou subjektívnych dôvodov zavinených poškodeným) nemôže byť na ťarchu poškodeného. V záujme eliminovania nepriaznivých následkov škodovej udalosti zasahujúcej do bežného života poškodeného a jeho potrieb spojených s užívaním motorového vozidla, možno za dôvodný považovať nárok na refundáciu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla až do možnosti opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu. Tieto závery plne korešpondujú aj s čiastočne aplikovateľnými úvahami vyjadrenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022, ktorý s prihliadnutím na účel prenájmu náhradného motorového vozidla spájal koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom, kedy môže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. Treba podotknúť, že samotné oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia nezabezpečí vydanie opraveného motorového vozidla autoservisom poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v praxi podmienené buď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne predstavujúceho jej „prísľub“, že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady vystavenej faktúry s tým, že takáto obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.
16.7. Zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla, ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je vybavenie poistnej udalosti - a to v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, t.j. podľa § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona o PZP, skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej dobe (viď nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2932/2020). Len samotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej náhrade škody, v dôsledku čoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou nehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného a ktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou prípadov, kedy sám poškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (napr. riadne a včas nevyzdvihne motorové vozidlo z autoservisu). 16.8. Na tomto základe odvolací súd v názorovej zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie dospel k záveru, že opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla bola doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, t.j. v tomto prípade do 04.05.2023, teda do dňa, kedy si poškodený vyzdvihol opravené motorové vozidlo (č.l. 15). 16.9. Rovnako nie je dôvodný ani argument žalovaného, že vozidlo bolo v oprave neprimerane dlhú dobu (50 dní), keď podľa názoru žalovaného, v zmysle kalkulácie autoservisu, na opravu stačilo 22 dní. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že poškodený nemôže ovplyvniť, koľko trvá dodanie náhradných dielov, nevie ovplyvniť ani vyťaženosť servisu, rovnako nemôže byť nútený zisťovať u jednotlivých servisov za ako dlho vedia opravu vykonať. Poškodený väčšinou ide do servisu, ktorý má zmluvu s poisťovňou alebo do servisu v mieste svojho bydliska, a už vôbec nemá možnosť preukázať vyťaženosť autoservisu alebo či má k dispozícii náhradný diel alebo či bolo možné získať náhradný diel skôr. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje primeranú dobu opravy v rozsahu 50 dní a tým aj potrebu náhradného vozidla, keďže v konaní v zmysle obsahu spisu nevyplynuli žiadne subjektívne zavinené okolnosti na strane poškodeného, resp. autoservisu. Vo vzťahu k primeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla odvolací súd dáva do pozornosti obdobné závery vyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, sp.zn. 3Cob/8/2023 zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 14Co/6/2025 zo dňa 28.01.2025, sp.zn. 1Cob/128/2022 zo dňa 25.04.2024, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019, sp.zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, sp.zn. 7Co/37/2022 zo dňa 13.04.2022, sp.zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024, sp.zn. 6Co/84/2023 zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 11Co/67/2024 zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 7Co/130/2023 zo dňa 19.06.2024, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Cob/20/2020 zo dňa 27.08.2020. 17. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ktorá spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. 18. K odvolacím dôvodom, ktoré žalovaný uviedol v odvolacej replike a označil ich za novoty, odvolací súd akcentuje, že koncentrácia konania sa premieta aj do odvolacieho konania, ktoré je postavené na princípe tzv. neúplnej apelácie, teda právo novoty je vnímané ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Uvedené súvisí s viacerými skutočnosťami, najmä s tým, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie sám zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). 18.1. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
18.2. V prípade, ak odvolací súd dokazovanie dopĺňa, musí postupovať za podmienok uvedených v ustanovení § 366 CSP, ktoré reguluje tzv. novoty, teda nové prostriedky procesného útoku alebo obrany. Strana môže v odvolacom konaní uplatniť novoty iba v obmedzenom rozsahu a vo všeobecnosti (s prihliadnutím na kritérium včasnosti) do uplynutia: lehoty na podanie odvolania, ak ide o odvolateľa (§ 365 ods. 3 CSP), alebo lehoty na vyjadrenia k odvolaniu, ak ide o protistranu (§ 373 ods. 4 CSP). Po uplynutí týchto lehôt je možnosť použiť novoty v odvolacom konaní veľmi zúžená, a jedná sa v podstate len o logické výnimky z osobitných koncentračných ustanovení vzťahujúcich sa na novoty podľa § 366 CSP, ktorými sú prostriedky procesného útoku a obrany preukazujúce právne skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo na podanie vyjadrenia k odvolaniu. Ide teda o prostriedky procesného útoky a obrany, ktoré sa vzťahujú v zásade na odvolacie konanie, teda také, ktoré počas konania na súde prvej inštancie ešte spravidla neexistovali. Takéto prostriedky je možné uplatniť aj po uplynutí lehôt vzťahujúcich sa na novoty podľa § 366 CSP, resp. kedykoľvek v štádiu odvolacieho konania. Jedná sa napr. o prípady, keď sa namieta nedostatok procesných podmienok odvolacieho konania alebo právnu skutočnosť, ktorá spôsobila zánik alebo zmenu práva. Okrem toho je možné uplatniť novoty aj na preukázanie rozhodnutí podľa § 193 CSP. Ak ide o namietanie zániku alebo zmeny práva po uplynutí osobitných koncentračných lehôt (§ 365 ods. 3 a § 373 ods. 4 CSP) to vyplýva zo skutočnosti, že ak by v odvolacom konaní nebolo možné namietať zánik alebo zmenu práva, odvolací súd by mohol priznať právo, ktoré by už následne v priebehu exekučného konania bolo veľmi náročné namietať a bolo by nutné uvažovať o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak ide o rozhodnutia vypočítané v § 193 CSP, súd (aj odvolací) je nimi viazaný, a preto by ich mal reflektovať hoci aj na základe neskôr uplatneného prostriedku procesného útoku či obrany. Na prostriedky procesného útoku a obrany namietajúce skutočnosti, ktoré nastali až v odvolacom konaní, na ktoré sa nevzťahujú osobitné koncentračné lehoty viazané na novoty podľa § 366 CSP, sa vzťahuje časový limit sudcovskej koncentrácie vyžadujúci ich včasné predloženie (§ 153 CSP), ktorý môže, ale nemusí mať následky v podobe neprihliadania na uplatnený prostriedok procesného útoku či obrany. 18.3. Na vyššie uvedenom základe odvolací súd dospel k názoru, že informácia o údajnom konaní žalobcu pri prenajímaní náhradného vozidla poškodenému, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi, a ktorú žalovaný namietal až v odvolacej replike, nie je takou novotou, na ktorú by mohol odvolací súd prihliadnuť, pretože ju žalovaný ako odvolací dôvod neuviedol do odvolania a ani nedoplnil v lehote na podanie odvolania; a nejedná sa ani o logickú výnimku z osobitných koncentračných ustanovení vzťahujúcich sa na novoty podľa § 366 CSP, t.j. nejde o preukazovanie takých právnych skutočností, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z odvolacej repliky žalovaného je totiž zrejmé, že žalovaný sa dozvedel o tom, že žalobca mal údajne konať v rozpore s dobrými mravmi, malo vyplynúť z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023 zo dňa 30.04.2024, ktorého účastníkom bol žalovaný, pričom rozsudok súdu prvej inštancie v preskúmavanej veci bol vydaný dňa 26.06.2024 a 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktorá zahŕňa aj koncentráciu v zmysle § 365 ods. 3 CSP, žalovanému uplynula dňa 12.07.2024. V zmysle uvedeného je nepochybné, že označená novota existovala už v čase rozhodovania preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/90/2023 zo dňa 30.04.2024 a rozsudok preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 26.06.2024), pričom predmetná novota bola podaná až dňa 28.10.2024 (pri posúdení predloženia novoty sa vychádza z objektívneho hodnotenia, či tento dôkaz objektívne mohol byť sporovou stranou predložený). 18.4. V ďalšom žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré nemohol uplatniť prostriedok procesnej obrany/útoku (skutočnosti uvedené v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/90/2023 zo dňa 30.04.2024), bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť/poukázať. Podľa názoru odvolacieho súdu, pre výraz „bez svojej viny“ možno chápať len situáciu, keď sporová strana nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela, ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. S poukazom na vyššie uvedené, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/90/2023 bol vyhlásený dňa 30.04.2024 a rozsudok preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 26.06.2024, odvolací súd neprihliadol na novotu označenú žalovaným, nakoľko nespĺňa zákonné kritéria v zmysle § 366 písm. d) CSP, pretože nejde o dôkaz, ktorý odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na uvedenú novotu ako dôkaz, v odvolacom konaní nebolo možné prihliadať. 19. Na uvedenom základe sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal dôvodnosť nároku na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného motorového vozidla, ktoré poškodenému vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil
poistenec žalovaného vo výške 3.430,20 eur, ktoré vyplývajú z faktúry č. 5952023 zo dňa 19.05.2023; a keďže nebolo sporné, že žalovaný plnil titulom náhrady škody dňa 02.08.2023 sumu vo výške 1.483,27 eur, má žalobca voči žalovanému nárok na zvyšnú sumu 1.946,93 eur, ktorú súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal spolu s úrokom z omeškania od 16.08.2023 do zaplatenia v zákonom stanovenej výške 9,25 % platnej k prvému dňu vzniku omeškania. 20. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). 21. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že obsah odvolania podaného žalovaným nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/. (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)