{"guid": "f69fbe39-d43a-4483-a9a6-92051d4fbd06:9a0191fc-0533-4be8-81be-c52a22dccb9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123421996.1", "spisova_znacka": "6Co/98/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/98/2024 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2026, sp. zn. 6Co/98/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6123421996.1", "identifikacne_cislo": "6123421996", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Otília Belavá", "sudca_id": 490, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-otilia-belava-490", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a0191fc-0533-4be8-81be-c52a22dccb9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123421996.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123421996.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123421996.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/98/2024\n6123421996\n24. 06. 2026\nJUDr. Otília Belavá\nECLI:SK:KSBA:2026:6123421996.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek\nsenátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Náhradné\nvozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený advokátskou kanceláriou\nADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:\nKOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31\n595 545, o zaplatenie 1.946,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV sp.zn. 53C/82/2023-169 zo dňa 26.06.2024, takto\nrozhodol:\nI.\n\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\n\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom sp. zn. 53C/82/2023-169 zo dňa 26.06.2024, súd prvej inštancie uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.946,93 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne\nzo sumy 1.946,93 eur od 16.08.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku\n(výrok I.) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).\n2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom\nkonaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o upomínacom konaní“), postúpenou\nMestskému súdu Bratislava IV dňa 05.12.2023, sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým\nby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.946,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25\n% ročne zo sumy 1.946,93 eur od 16.08.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu skutkovo\nodôvodnil tým, že dňa 14.03.2023 došlo v Kráľovskom Chlmci k dopravnej nehode, pri ktorej bola\nspôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol R. B. (ďalej ako\n„poškodený“); pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného\nu žalovaného. Poškodený dal motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu,\nna čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 573/2023\nzo dňa 16.03.2023, na základe ktorej prenajal žalobca náhradné motorové vozidlo poškodenému;\nnájom náhradného vozidla trval od 16.03.2023 do 04.05.2023, t.j. po dobu zotrvania poškodeného\nvozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj dňa 04.05.2023 a čakalo na doručenie krycieho listu,\nbez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného\nvozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 5952023, splatnú dňa 19.05.2023, na sumu 3.430,20\neur s DPH za 50 dní užívania náhradného vozidla s tým, že vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj\njednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala\nnáklady za nájom náhradného vozidla, za náhradu ktorých zodpovedá poistenec žalovaného. Žalobca\nďalej uviedol, že poškodený mu odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému, titulom\n\njeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Započítaním\npohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči\npoškodenému, vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky\nzo dňa 19.05.2023, vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 3.430,20 eur s DPH, ktorej\npostúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca následne vyzval žalovaného na náhradu nákladov\núčelne vynaložených na nájom náhradného vozidla a žalovaný dňa 02.08.2023 poskytol žalobcovi\npoistné plnenie iba vo výške 1.483,27 eur a tak nedôvodne krátil poistné plnenie. Vzhľadom na to,\nže žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu,\nžalobca si uplatňuje rozdiel medzi nákladmi za nájom náhradného vozidla vyplývajúce z vyššie uvedenej\nfaktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania s\nposkytnutím poistného plnenia, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 15.08.2023 podľa\n§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o PZP“). Podľa oznámenia o poistnom plnení, žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa\n31.07.2023, preto sa žalobca domáha aj úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16.08.2023 do\nzaplatenia. K postúpenej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, kedy bol\nnútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti\nzavinenej poistencom žalovaného, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia;\npričom od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo\nnachádzalo v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať peši,\nbicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy; a užívanie prenajatého náhradného vozidla počas\ncelej fakturovanej doby tak bolo v priamej príčinnej súvislosti s dotknutou poistnou udalosťou.\n3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podanom odpore s tým, že poškodený odplatne postúpil svoju\nbudúcu pohľadávku žalobcovi, ktorý si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky dňa 19.05.2023;\npričom žalobca fakturoval neprimerane vysoký počet dní za prenájom náhradného vozidla, ktoré sú v\nzjavnom nepomere k rozsahu škody a predpokladanej dobe opravy poškodeného vozidla v autoservise.\nZ uvedeného dôvodu dňa 01.06.2023 kontaktoval likvidátor žalovaného opakovane autoservis Autospol\nVlasatý, spol. s.r.o. za účelom ozrejmenia dĺžky doby opravy, ale zástupcovia autoservisu sa nevyjadrili\nk relevantným informáciám pre posúdenie uplatneného nároku. Dňa 31.07.2023 bolo ukončené šetrenie\npoistnej udalosti a nárok na preplatenie poistného plnenia za prenájom náhradného vozidla bol na\nzáklade doložených dokladov zlikvidovaný dňa 01.08.2023 v celkovej výške 1.483,27 eur. Žalovaný\nozrejmil, že žalobcovi boli priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas\nnevyhnutnej doby opravy, ktorú určuje výrobca pre príslušnú značku a typ motorového vozidla, pričom\nako nevyhnutný bol započítaný čas na dodanie objednaných náhradných dielov, vykonanie obhliadky\npoškodeného vozidla, čas na vystavenie faktúry, s prihliadnutím na dni pracovného pokoja a čas na\npresun opravovaného vozidla medzi pracoviskami. Z fakturovaných 50 dní tak bolo uznaných 22 dní.\nServis v doloženej kalkulácii uviedol, že pracoval 32,30 hodín, ktoré sa následne delia 8 hodinovým\npracovným časom, čo sú 4 pracovné dni. Tieto dni sa následne násobia 1,5 dennou konštantou, ktorá je\ndaná na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, čo vychádza na 6 pracovných dní a pripočítava\nsa 1 deň na vystavenie faktúry, 2 dni na obhliadku poškodeného vozidla, 4 dni na dodanie náhradných\ndielov (vzhľadom na to, že žalobca, poškodený ani servis nepreukázali nevyhnutnosť čakania na dodanie\nnáhradných dielov dlhšie), 2 dni čakania na obhliadku poškodeného vozidla, 6 dní ktoré pripadli na\nsobotu a nedeľu. Spolu je to 21,1 dňa, čo bolo zaokrúhlené na 22 dní. Žalovaný ďalej uviedol, že zo\nžiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by on a autoservis uzatvorili dohodu o zadržaní opraveného\nmotorového vozidla až do vystavenia a doručenia krycieho listu; pričom autoservis vystavil faktúru za\nopravu poškodeného vozidla dňa 25.04.2023 so splatnosťou 02.05.2023, a kým pohľadávka autoservisu\nnenadobudla splatnosť, autoservis nemal právny nárok zadržiavať poškodené vozidlo a poškodený si ho\npo vystavení faktúry mal prevziať. Z faktúry, ktorú vystavil autoservis vyplýva, že motorové vozidlo bolo\nopravené dňa 25.04.2023, čo pripadlo na utorok, teda najbližší pracovný deň - 26.04.2023 po ukončení\nopravy si mohol poškodený opravené motorové vozidlo vyzdvihnúť; žalovaný tiež dodal, že ani deň\nvystavenia faktúry, ktorým je 25.04.2023, nemožno v tomto prípade považovať za odôvodnený, keďže\ndošlo zo strany autoservisu k enormnému predĺženiu doby vykonania opravy.\n4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a\nneopodstatnený, keď poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným\nzavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý\núčel ako vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne\n\nkonanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného\nspôsobu fungovania. Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu,\npredstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom takýto postup nemožno akceptovať.\nŽalobca zdôraznil, že z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté\nnáhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora\nžalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla.\n5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b),\nods. 4, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), § 427 ods. 1, ods. 2, § 442 ods. 1, ods.\n2, ods. 3, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, ods. 2, § 529 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), § 3 Nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov a vecne tým, že s poukazom na vykonané dokazovanie má žalobca nárok na\nzaplatenie sumy 1.946,93 eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla vo forme účelne vynaložených\nnákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy motorového vozidla poškodeného, a to v\ndôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného. V prvom rade sa zaoberal otázkou vecnej\nlegitimácie, pričom aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého\nvyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si\ntento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd prvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu odôvodnil\ntým, že žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom náhradného vozidla, a poškodenému\nna základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt\nzodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na\nzáklade uvedeného následne prišlo kvázi k forme úhrady, postúpením práva na náhradu škody zo strany\npoškodeného na žalobcu, pričom úhradu nájomného suplovalo v tomto prípade samotné postúpenie,\nčo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Poškodený ako nájomca náhradného vozidla náklady\nvoči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, avšak k vysporiadaniu záväzku došlo postúpením\npohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh u žalovaného. Postúpená pohľadávka mohla byť\npredmetom postúpenia, pretože sa jednalo o nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému\nako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v\nspojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré\npatrí aj prenájom náhradného motorového vozidla, a vzhľadom na uvedené je daná aktívna vecná\nlegitimácia žalobcu v konaní. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, súd prvej inštancie\npodotkol, že táto je daná tým, že sa jedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,\nktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Aktívnej legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii\nžalovaného objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku\ntitulom náhrady škody v dôsledku predmetnej škodovej udalosti. Súd prvej inštancie v odseku 31.\nnapadnutého rozhodnutia definoval skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné a v odseku 32.\nnapadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu skutočnej škody. Spornou otázkou boli náklady za\nprenájom náhradného vozidla za dobu 50 dní, ktoré žalovaný uznal len za dobu 22 dní keďže podľa\nžalovaného, táto doba bola účelná na opravu poškodeného vozidla a žalovaný krátil plnenie v sume\n42,82 eur z dôvodu, že poškodenému by vznikli náklady pri používaní vlastného vozidla. V odseku\n34. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil nedôvodnosť krátenia nákladov, ktoré by\nvznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo výške 42,82 eur s tým, že pri poškodení\nmotorového vozidla, ktoré bolo spôsobené klientom žalovaného, mu vznikla škoda na motorovom\nvozidle, ktorá nebola odstránená alebo celkom nahradená a to ani dôsledným vykonaním jeho opravy. Je\ntotiž zrejmé, že každé havarované motorové vozidlo, aj po vykonaní opravy, stráca na svojej všeobecnej\nhodnote, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že dopravnou nehodou poškodené, aj keď neskôr\nopravené, sa na trhu predávajú obtiažnejšie a za nižšiu cenu, ako vozidlá nehavarované. V tejto súvislosti\nsúd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.03.2013.\nTaktiež súd uviedol, že výpočet týchto tzv. nákladov vykonal žalovaný podľa vlastného výpočtu a svojej\núvahy a preto toto krátenie náhrady škody považoval za nepreukázané a aj za nedôvodné. Nárok\nna náhradu škody za 50 dní nájmu náhradného vozidla, ktorý žalovaný krátil na 22 dní, súd prvej\ninštancie odôvodnil v odseku 35. napadnutého rozhodnutia. Obranu žalovaného, že vlastným šetrením\na zohľadnením skutočnosti, že počet hodín uvedených v kalkulácii, ktorú doložil autoservis, je časovo\nneprimeraný ku dňu vystavenia faktúry za opravu, ako aj ku dňu reálneho prevzatia poškodeného\nvozidla, ktoré nastalo ešte neskôr (keďže k zavŕšeniu opravy motorového vozidla poškodeného došlo\n\ndňa 25.04.2023 a k vráteniu náhradného vozidla došlo dňa 04.05.2023), súd prvej inštancie vyhodnotil\nako nedôvodnú a navyše aj zmätočnú. Súd konštatoval, že žalovaný sám zdôraznil, že poškodený mal\nmožnosť prevziať si opravené motorové vozidlo najneskôr v deň zhodný s dňom vystavenia faktúry\nza opravu motorového vozidla, teda dňa 25.04.2023 (splatnosť pohľadávky autoservisu, ktorý vykonal\nopravu nastala až dňa 02.05.2023), pričom autoservis vykonávajúci opravu by nemal inú možnosť ako\nmotorové vozidlo odovzdať. Napriek tejto argumentácii, považuje žalovaný za nevyhnutnú a účelnú dobu\nprenájmu náhradného vozidla iba dobu 22 dní, i keď poškodené motorové vozidlo bolo v autoservise od\n16.03.2023 (čo nebolo spochybnené) do 25.04.2023, teda viac ako 22 dní, ktoré považoval žalovaný\npodľa svojho vlastného uváženia za primeranú dobu opravy. Súd prvej inštancie zastal názor, že za\nopodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej\nudalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v\nzmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia\npoškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného\nvozidla, autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v\nprípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,\nže opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov a poisťovní je všeobecne známa, a\nvyplýva aj zo žalobcom predložených potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej\npoistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho\nlistu, pričom nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u\npoisťovne, pretože poškodený ani nemusí disponovať potrebným finančným obnosom. V prejednávanej\nveci bola navyše suma za opravu vozidla poškodeného pomerne vysoká (13.178,21 eur). Súd prvej\ninštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že poškodené vozidlo sa po celé\nobdobie v čase od 16.03.2023 do 04.05.2023, t.j. 50 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom\nnáhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,\nktorú on nezapríčinil, a námietky žalovaného k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenému\nrelevantné, nakoľko žalovaný, ničím nepreukázal, že poškodený (alebo žalobca) tak konal zámerne, s\ncieľom predĺžiť opravu a tým nájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie tiež poukázal na ustálenú\njudikatúru z ktorej vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je\njeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, ak náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené\nnutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v konaní spochybnená,\npričom sám žalovaný už časť nákladov poškodenému, resp. žalobcovi preplatil. Na základe vykonaného\ndokazovania tak považoval súd prvej inštancie za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla - od prijatia\nvozidla do opravy až do času vyzdvihnutia poškodeným, t.j. od 16.03.2023 do 04.05.2023, teda 50 dní;\na nakoľko nebolo sporné, že žalovaný plnil titulom náhrady škody dňa 02.08.2023 iba sumu 1.483,27\neur, rozdiel vo výške 1.946,93 eur (3.430,20 eur - 1.483,27 eur) je povinný zaplatiť žalobcovi. Pokiaľ ide\núroky z omeškania uplatnené žalobcom, súd prvej inštancie podotkol, že v prípade porušenia povinnosti\nuvedenej v § 11 ods. 7 zákona o PZP pri neposkytnutí poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej\nlehote, je nutné aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia\nvlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj keď ustanovenie §\n11 ods. 8 zákona o PZP je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa\npovinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to ani v prípade, ak poisťovateľ splnil\npovinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. V konaní bolo preukázané, že žalovaný skončil šetrenie\npoistnej udalosti dňa 31.07.2023 a tak bol povinný plniť v celom rozsahu v lehote do 15 dní od skončenia\nšetrenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňom 15.08.2023 a dňom nasledujúcim\nsa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Na uvedenom základe súd prvej\ninštancie zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania od 16.08.2023, t.j. odo dňa nasledujúceho\npo uplynutí lehoty na plnenie, až do zaplatenia, a to v zákonom stanovenej výške 9,25% platnej k prvému\ndňu vzniku omeškania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a §\n262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „CSP“), čo odôvodnil v odsekoch 42. až 45. napadnutého rozhodnutia.\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu\nv celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n7. Žalovaný namieta reálny čas opravy poškodeného motorového vozidla a v tejto súvislosti poukázal na\ndôkaz - posudok/kalkuláciu č. XXXXXXXX, ktorú vystavil autoservis dňa 21.04.2023, z ktorej vyplýva,\n\nže autoservis vykonával opravu spolu 32,30 hodín, pričom postup výpočtu uviedol na str. 4 podaného\nodporu. Žalovaný kontaktoval dňa 01.06.2023 a dňa 20.06.2023 autoservis, ktorý vykonával opravu\nza účelom zistenia dôvodov, kvôli ktorým sa neprimeraným spôsobom predĺžilo konečné odovzdanie\nvozidla poškodenému, so zreteľom na celkový počet hodín, ktoré autoservis vykázal ako čas rozhodný\npre vykonanie opravy. Autoservis na dožiadania neposkytol odpoveď.\n8. Žalovaný namieta neprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej\ninštancie sa zaoberal len objektívnou právnou skutočnosťou, ktorou je dátum kedy bolo poškodenému\nodovzdané opravené motorové vozidlo. Takáto formalistická optika nazerania na nároky, týkajúce sa\nnáhrady škody „in generali“ je neprijateľná. Žalovaný poukázal, že je potrebné diferencovať samotný\nvznik nároku na náhradu škody a výšku, resp. rozsah uplatnenej škody. Výška uplatnenej škody nie je\nbez ďalšieho výška, ktorá bola dodávateľom služby vyfakturovaná, ale ide o výšku, ktorá je vzhľadom\nna rozsah vzniknutej škody primeraná. Žalovaný nepovažuje za primerané, nutné a už vôbec nie\núčelné, aby na základe zohľadnenia zdokumentovaného rozsahu poškodenia motorového vozidla a\ncelkového času, počas ktorého autoservis vykonával opravu, trval nárok poškodeného na náhradné\nvozidlo v takom rozsahu, v akom ho žalobca uplatnil. Žalobou uplatnený nárok nespĺňa základnú\npožiadavku, aby mohla byť žaloba úspešná z dôvodu, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je\nautoservis vykonávajúci opravu, na strane ktorého vznikli prieťahy. Autoservis bol žalovaným dožiadaný,\naby vysvetlil dôvod prečo motorové vozidlo bolo poškodenému odovzdané až dňa 04.05.2023, keď podľa\nkalkulácie autoservisu trvala oprava 32,30 hodín. V prípade, ak by autoservis preukázal oprávnenosť\ntohto stavu objektívnymi okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť, žalovaná sa nebráni prehodnoteniu\ncelkovej výšky poistného plnenia, ktoré sa týka nároku na náhradné vozidlo. To, že autoservis nebol\nschopný ani na druhé dožiadanie požadované vysvetliť, preukazuje skutočnosť, že žiadne objektívne\nskutočnosti na strane autoservisu nevznikli, a preto by mal za predĺženie nájmu náhradného vozidla ako\ndodávateľ primárnej služby, zodpovedať autoservis. V tomto prípade nie sú splnené atribútv nutnosti\na účelnosti, nakoľko je absurdné, aby oprava, ktorá trvala celkovo 32,30 hodín naviazala na seba\nsekundárny nárok na náhradné vozidlo v rozsahu odo dňa 16.03.2023 do 04.05.2023. Dĺžka opravy odovzdanie motorového vozidla nad potrebný čas nemôže ísť na zodpovednosť žalovaného. Z hľadiska\nnáhrady škody je potrebné zvažovať, či a v akom rozsahu bolo požičanie vozidla s ohľadom na okolnosti\ndaného prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom môžu\nbyť len náklady v takom rozsahu, v ktorom boli vynaložene správne a účelne. Preto doba, kedy nájom\nnáhradného vozidla trval nad čas priznaný žalovaným, nie je v príčinnej súvislosti s primárnou škodovou\nudalosťou, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla, nakoľko túto príčinnú reťaz narušilo\nkonanie autoservisu, ktorý svojím konaním, bez ďalšieho vysvetlenia, predĺžil konečný čas odovzdania\nmotorového vozidla poškodenému. Ak ide o neprimeraný čas opravy vzhľadom na zadokumentované\npoškodenie, v takom prípade vzniká nárok objednávateľa voči zhotoviteľovi, a nie voči škodcovi.\n9. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 25.07.2024 s tým, že považuje\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil\na priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania. K námietke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na\nprenájom náhradného vozidla je názoru, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania\nopraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do\ndispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 v zmysle ktorého, v prípade\nčiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď\ndošlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane\ndo dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky\ndefinoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej\ndopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne\nužívať svoje vlastné motorové vozidlo. Žalobca ďalej poznamenal, že užívanie opraveného motorového\nvozidla poškodenému, umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne\n(žalovaného) vtedy, keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla,\nna úhradu ktorých je zaviazaná poisťovňa. Žalobca má za to, že postup autoservisu (ktorý je zmluvným\npartnerom poisťovne) pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vrátení poškodenému, nemožno\nnijako pričítať na úkor poškodeného, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania motorového vozidla\nv autoservise vylúčený z užívania svojho vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik\nškody na jeho vozidle spôsobená porušením povinností poistenca poisťovne. V prejednávanej veci\nnebolo preukázané, že by dobu zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bolo možné pričítať\n\npoškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného\nvozidla súvisela výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a\njeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.\nŽalobca zdôraznil, že účelom povinného zmluvného poistenia, je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke\nmotorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení. Podčiarkol, že zo\nstrany poškodeného nešlo o svojvoľný výber autoservisu, keďže oprava bola vykonaná v autoservise\nAUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o., ktorý je zmluvným servisom žalovaného a zároveň autorizovaným\nservisom pre model poškodeného vozidla; pričom poškodený bol zavinením klienta žalovaného vylúčený\nz užívania svojho vozidla až do okamihu, kým žalovaný neuhradil faktúru za opravu poškodeného vozidla\n(doručil krycí list) autoservisu, preto je objektívne akceptovateľné a účelné trvanie nájmu náhradného\nvozidla po celý čas opravy poškodeného vozidla, kedy sa toto preukázateľne nachádzalo v autoservise.\nNemožno pričítať na ťarchu poškodeného v podobe krátenia poistného plnenia týkajúceho sa nároku na\nnáhradné vozidlo ani to, že žalovaný pri dopytovaní autoservisu ohľadom dĺžky trvania opravy nedostal\nodpoveď. Žalobca poznamenal, že neexistuje žiadna norma alebo predpis, ktorý by určoval ako dlho má\nbyť oprava vykonávaná, a ak žalovaný nesúhlasil so zvoleným postupom servisu pri oprave, či konečnou\ndĺžkou opravy, uvedené skutočnosti mal namietať priamo voči autoservisu ako zmluvnému partnerovi a\nnie následne v rámci nároku poškodeného. Tvrdenia ohľadom pasívnej vecnej legitimácie autoservisu,\nžalobca uviedol, že sú irelevantné, nakoľko v zmysle § 15 zákona o PZP, je pasívne vecne legitimovaným\npráve žalovaný.\n10. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 28.10.2024 (poznámka odvolacieho súdu: v čase keď spis už\nbol na odvolacom súde) dal do pozornosti novotu - informáciu vyplývajúcu z iného súdneho konania\nvedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023, v ktorom bolo preukázané,\nže žalobca si prenajímal náhradné vozidlo od obchodnej spoločnosti Zafirka, s.r.o., Závodská cesta\n3911/24, Žilina, ktorej jedným zo spoločníkov je J.. S. R., ktorý je súčasne spoločníkom žalobcu a aj\nprávneho zástupcu žalobcu; pričom obchodná spoločnosť Zafirka, s.r.o. poskytla žalobcovi náhradné\nvozidlo za sumu 65,- eur/deň a obchodná spoločnosť Zafirka, s.r.o. si prenajala náhradné vozidlo\nod autoservisu vykonávajúceho opravu za sumu 40,- eur/deň, s tým, že autoservis vykonávajúci\nopravu si účtoval od obchodnej spoločnosti Zafirka, s.r.o. úhradu za 45 dní nájmu náhradného vozidla,\navšak žalobca si fakturoval neopodstatnene preplatenie 55 dní nájmu. Z uvedeného má žalovaný za\npreukázané, že žalobca fakturoval nájom za vyššiu sumu a zároveň, že umelo predĺžil čas nájmu.\nTakéto konanie žalobcu je nekalou praktikou, ktorá je v rozpore so všetkými pravidlami morálky.\nŽalovaný poznamenal, že na základe týchto skutočností zistených v uvedenom spore, vykonal šetrenie\nz ktorého zistil veci rozhodné pre toto konanie a to, že autoservis AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o.\nbol držiteľom prenajatého motorového vozidla v čase, keď vykonával opravu poškodeného motorového\nvozidla a poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo od žalobcu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej\ninštancie upozorňoval, že nastalo navýšenie doby opravy oproti predpokladanej dobe o 127,27 % a\nže autoservis, ktorý vykonával opravu opakovane nereagoval na výzvy na zdôvodnenie predĺženia\nopravy. Žalovaný je názoru, že v prípade, keď poškodený využije možnosť dočasne užívať náhradné\nvozidlo, mal by poškodený, resp. autoservis vykonávajúci opravu v súlade s prevenčnou povinnosťou\ndohliadnuť aj na to, aby oprava trvala len predpokladaný čas, ktorý je nevyhnutne potrebný na opravu.\nTento časový rozsah je uvedený v systéme AUDATEX, kedy na základe referenčných údajov zo strany\nvýrobcu poškodeného vozidla súčasne so zohľadnením rozsahu poškodení konkrétneho vozidla, dôjde\nk určeniu časového rozmedzia potrebného na vykonanie opravy. V nadväznosti na § 366 CSP žalovaný\npoznamenal, že skutočnosti, ktoré vyplynuli zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Liptovský\nMikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023, sa nemohol dozvedieť skôr, pretože spoločnosť KOOPERATIVA\npoisťovňa, a.s., ktorá bola žalovanou stranou v predmetnom súdnom konaní, na praktiky žalobcu\npoukázala až dňa 23.09.2024, pričom o týchto praktikách sa dozvedela len čírou náhodou. Podľa § 384\nods. 3 CSP žalovaný ďalej navrhol, aby si odvolací súd vyžiadal súdny spis pod sp. zn. 4C/90/2023 z\nOkresného súdu Liptovský Mikuláš a verifikoval dátum, kedy sa žalovaný dozvedel o praktikách žalobcu,\npretože tento deň je dňom, kedy mohol žalovaný na tieto praktiky po prvýkrát upozorniť. V tejto súvislosti\nžalovaný opäť poukázal, že autoservis nebol schopný objektívne vysvetliť ani po niekoľkých výzvach\ndôvod, pre ktorý došlo k obrovskému predĺženiu doby opravy, že autoservis prenajal motorové vozidlo\nžalobcovi, a ten ho následne prenajal poškodenému, ktorému autoservis opravoval poškodené motorové\nvozidlo neprimerane dlho. Takéto konanie žalobcu a autoservisu AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o. je\nv hrubom rozpore so základnými morálnymi pravidlami, v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto\nnepožíva právnu ochranu. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno keď nepreukázal, prečo by mu mal\nžalovaný plniť aj nad priznaný počet dní nájmu, keďže žalobca nevystupuje v postavení dodávateľa\n\nslužby, ale v postavení subjektu, ktorému vznikol nárok na poistné plnenie, t.j. mal nárok na náhradu\nnákladov za nájom vozidla na nutný a účelný čas. Ak žalobca nevie vysvetliť uvedenú situáciu, v takom\nprípade žaluje nesprávny subjekt a pasívne vecne legitimovaným subjektom na zvyšný počet dní nájmu\nbude autoservis, ktorý držal motorové vozidlo neprimerane dlhý čas a nekonal v súlade so svojou\nprevenčnou povinnosťou predchádzať vzniku škody.\n11. Žalobca sa k odvolacej replike vyjadril podaním zo dňa 01.06.2026 s tým, že sa v celom rozsahu\npridržiava svojich doterajších vyjadrení, písomných podaní a argumentácie v tomto konaní. K nekalým\npraktikám žalobcu a poukaz na novotu v súvislosti s konaním vedeným Okresným súdom Liptovský\nMikuláš sp. zn. 4C/90/2023, žalobca uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš\nsp. zn. 4C/90/2023 vo vzťahu k prejednávanej veci nemá žiadny význam a pre rozhodnutie irelevantné.\nV konaní na ktoré poukazuje žalovaný, bolo zo strany žalovaného o. i. namietané nepreukázanie\núčelnosti a nutnosti využívania náhradného vozidla len okrajovo; táto námietka netvorila predmet sporu,\nnakoľko KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group mala za to, že žalobca mal, resp.\nmohol využiť vozidlo z vlastného vozového parku a nemusel si prenajať vozidlo od inej spoločnosti.\nPredmetom a podstatou daného sporu nebola účelnosť a nutnosť prenájmu náhradného vozidla ale\ndĺžka opravy. Vo vzťahu námietke nutnosti a účelnosti Okresný súd Liptovský Mikuláš v rozsudku zo\ndňa 30.04.2024 konštatoval, že „... Z čestného prehlásenia poškodeného žalobcu vyplýva, že po dobu\nopravy nedisponoval žiadnym iným vhodným motorovým vozidlom a prenájom náhradného vozidla\nbol pre neho nevyhnutný na výkon podnikateľskej činnosti. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani\nto, že podľa tvrdení žalovaného žalobca disponuje rozsiahlym vozovým parkom. Nemožno predsa\nod poškodeného spravodlivo požadovať, aby si nezapožičal vozidlo náhradné len z toho dôvodu, že\nsám podniká v oblasti prenájmu hnuteľných vecí. ...“. K tvrdeniu žalovaného, že v uvedenej veci si\nžalobca prenajal náhradné vozidlo od spoločnosti Zafirka, s.r.o., ktorej jedným zo spoločníkov je J..\nS. R., R.V. XXXX/XX, XXX XX Ž., ktorý je súčasne spoločníkom žalobcu a aj právneho zástupcu\nžalobcu, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nie je pravda. Spoločníkom v spoločnostiach Zafirka, s.r.o.\na Náhradné vozidlo, s.r.o. bol, resp. je S. R., zatiaľ čo jedným z konateľov právneho zástupcu žalobcu\nje J.. S. R.. Nejde tak o totožnú osobu ako sa snaží navodiť žalovaný. Navyše uvedené tvrdenia\nžalovaného sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci úplne bezpredmetné, keďže sa netýkajú skutkových\nokolností predmetnej škodovej udalosti ani uplatneného nároku. Žalobca považuje poukaz žalovaného\nna konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023 za právne aj skutkovo\nirelevantné, keďže uvedené konanie nemá žiadnu vecnú súvislosť s prejednávanou vecou. Žalovaný\núčelovo vyberá a interpretuje jednotlivé skutkové okolnosti z iného súdneho konania, vedeného medzi\nodlišnými účastníkmi a týkajúceho sa odlišnej škodovej udalosti, s cieľom vytvoriť negatívny obraz\no podnikateľskej činnosti žalobcu. Skutočnosti týkajúce sa iného konania, iného poškodeného, iného\nmotorového vozidla, iného rozsahu poškodenia a odlišných skutkových okolností, nemajú žiadnu\ndôkaznú hodnotu vo vzťahu k predmetu tohto konania a nie sú spôsobilé spochybniť dôvodnosť\nžalobou uplatneného nároku. Žalobca považuje za neprípustné, aby žalovaný nahrádzal dokazovanie\nrozhodujúcich skutočností odkazmi na svoje subjektívne hodnotenia a interpretácie skutkového stavu\nv inom súdnom spore. Takýto postup nemôže predstavovať relevantný dôkazný prostriedok ani dôvod\nna spochybnenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, že ide\no skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Sám\nžalovaný v podaní uvádza, že skutočnosti, na ktoré poukazuje, mali vyplynúť z konania vedeného\nna Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023. V uvedenom konaní bol rozsudok\nvyhlásený dňa 30.04.2024, pričom rozsudok súdu prvej inštancie v tejto prejednávanej veci bol vydaný\naž dňa 26.06.2024, takže medzi týmito rozhodnutiami bol časový priestor takmer dvoch mesiacov,\npočas ktorého mohol žalovaný predmetné skutočnosti uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,\npokiaľ ich považoval za významné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca má preto za to, že nie sú splnené\npodmienky ustanovenia § 366 CSP pre prihliadnutie na predmetné novoty v odvolacom konaní. Navyše\nžalovaný nepreukázal, kedy konkrétne sa o predmetných skutočnostiach dozvedel, ani z akého dôvodu\nmu objektívne bránila ich skoršia procesná aktivita. Samotné tvrdenie, že sa o určitých okolnostiach\ndozvedel až neskôr, bez predloženia relevantných dôkazov, nemožno považovať za splnenie podmienok\nustanovenia § 366 CSP. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok pre uplatnenie\nnovôt v odvolacom konaní pritom zaťažuje žalovaného. Pokiaľ žalovaný zistil, že držiteľom prenajatého\nmotorového vozidla Seat Ateca, F.: D., bol v čase vykonávania opravy autoservis, uvedené nemá\npre daný prípad žiadnu relevanciu. Žalovaný je subjektom, ktorý disponuje odborným aparátom a\npríslušnými možnosťami preverovania skutkového stavu. Ak považoval túto skutočnosť za významnú,\nmohol a mal ju namietať už v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ tak neurobil, nemožno\n\nuvedené opomenutie odstraňovať až v odvolacom konaní. Zároveň žalobca poukázal na to, že samotná\nskutočnosť, kto bol držiteľom alebo vlastníkom vozidla, ktoré bolo následne prenajaté poškodenému\nako náhradné vozidlo, nemá žiadny vplyv na vznik ani rozsah uplatneného nároku. Predmetom\nkonania nie je vlastnícke alebo držobné právo k náhradnému vozidlu, ale nárok na náhradu účelne\nvynaložených nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla.\nZa osobitne neprípustné považuje žalobca tvrdenia žalovaného o údajnom „parazitovaní na systéme\npovinného zmluvného poistenia“, „nekalých praktikách“ či konaní v rozpore s dobrými mravmi. Takéto\ntvrdenia žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Ide výlučne o subjektívne hodnotiace\núsudky, ktoré nemajú skutkový ani právny základ vo vzťahu k prejednávanej veci. Žalobca svojim\npostupom poskytuje poškodeným vyšší komfort, keď títo nemusia sami vyhľadávať autopožičovňu\nposkytujúcu vhodné náhradné vozidlo, dohadovať pristavenie a prevzatie vozidla alebo zabezpečovať\nprepravu medzi servisom a autopožičovňou. Zároveň svojou činnosťou žalobca prispieva k naplneniu\núčelu právnej úpravy o PZP, ktorým je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody.\nObchodný model žalobcu práve zmierňuje dopad škodovej udalosti na poškodeného. Žalobca považuje\npredmetné vyjadrenie žalovaného za účelovú snahu odviesť pozornosť od skutkových a právnych\notázok rozhodných pre posúdenie predmetného nároku a žiada, aby odvolací súd na absurdné tvrdenia\nžalovaného neprihliadal. V závere žalobca poukázal, že procesná obrana žalovaného je v rozpore s\nrozhodovacou praxou a právnym názorom Ústavného súdu vysloveného v náleze III. ÚS 602/2022 zo\ndňa 06.02.2023, III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025 a I. ÚS. 291/2025 zo dňa 06.08.2025 a tiež poukázal\naj na rozhodnutia v obdobných veciach a to rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/22/2025 zo\ndňa 27.08.2025, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/4/2025 zo dňa 27.08.2025 a Krajského súdu v\nŽiline sp. zn. 7Co/173/2024 zo dňa 27.08.2025, ktorý konštatoval, že „... stanovenie nevyhnutnej doby\nopravy poškodeného motorového vozidla nie je kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom\nnáhradného vozidla, ktorý záver jednoznačne rezultuje z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR,\nsp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025. ...“.\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo\npodané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) a po\nskonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a postupom\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v\nzásadných otázkach posúdenia vecne správny a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na\nzáklade toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie\nvykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností\nako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.\nSúd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení\nneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým\nspôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej\nlogiky). Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá\nkritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje\na konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal\nso skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi\nsporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené\notázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal\ni s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, ods.\n3 CSP), odvolací súd využíva možnosť danú mu v § 387 ods.2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku\npreto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v\nodvolaní.\n14. Námietku žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\n14.1. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia\ndôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov\njednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 CSP\ndôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli\nsporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z\nhľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nlen vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad\n§ 192, § 193, § 205 CSP). Inak povedané, uvedený odvolací dôvod súdna prax vykladá tak, že musí\nísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a\nktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom\nna to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu\nnevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. S poukazom na obsah spisu, o\ntakúto situáciu v predmetnej veci nejde.\n15. Námietku žalovaného ohľadom reálneho času opravy poškodeného motorového vozidla keď z\nkalkulácie autoservisu vyplýva, že opravu vykonával spolu 32,30 hodín, avšak nebolo ozrejmené, či\nv procese opravy poškodeného vozidla nastali skutočnosti objektívne ovplyvňujúce predĺženie času\nodovzdania vozidla, uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n15.1. Odvolací súd v tejto súvislosti v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdom prvej inštancie\nv odsekoch 34. až 39. napadnutého rozhodnutia a nad rámec uvedeného apeluje na účel služby\nnáhradného motorového vozidla, ktorou je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,\nktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje\nvlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného\nvozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok\n(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla\nzaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa\nopravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Dobu od zapožičania\nnáhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a\no výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných\nprostriedkov, treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného\nmotorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým\nkritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach\nprípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz\nfinančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím, získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred\nškodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru\ndospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo dňa 14.01.2021 (obdobne III.\nÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024). Na tomto základe odvolací súd v názorovej zhode s argumentáciou\nsúdu prvej inštancie dospel k záveru, že opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla bola\ndoba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, t.j.\nod prijatia vozidla do opravy až do času jeho včasného vyzdvihnutia poškodeným, na základe výzvy\nautoservisu, to znamená doba od 16.03.2023 do 04.05.2023, t.j. 50 dní, a to aj vzhľadom na skutočnosť,\nže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodené vozidlo sa po celý tento čas nachádzalo\nv autoservise (čo žalovaný nespochybňuje - pozn. odvolacieho súdu), a aj z potvrdenia o odovzdaní\na prevzatí vozidla z autoservisu zo dňa 04.05.2024 vyplýva, že ku dňu 04.05.2023 sa vozidlo stále\nnachádzalo v autoservise, ktorý čakal na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis opravené\nmotorové vozidlo nevydá. Odvolací súd dodáva, že argumentácia súdu prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku sa týka toho, čo bolo v konaní sporné, t.j. aká doba prenájmu náhradného\nvozidla bola primeraná a účelná, a preto sa závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku nemohli dotýkať\npredmetu rozhodovania o primeranosti výšky nájomného za prenájom náhradného vozidla, nakoľko\npodstata rozpornosti spočívala v stanovení opodstatnenosti doby prenájmu (relevantná doba prenájmu).\n16. Námietku neprávne zisteného skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, že je potrebné\ndiferencovať vznik nároku na náhradu škody a výšku, resp. rozsah uplatnenej škody, uvedenú v odseku\n8. tohto rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\n16.1. Odvolací súd pri posúdení tohto odvolacieho dôvodu akcentuje, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo vyšli za konania najavo.\n16.2. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska\npravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo\nvýnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,\n§ 193, § 205 CSP). S poukazom na obsah spisu, o takúto situáciu v predmetnej veci nejde.\n16.3. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v\nnákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na požičanie/prenájom veci, ktorá mu má suplovať vec,\nktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou; skutočnou škodou je aj majetková ujma\nreprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného\nstavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo\nmožné zabezpečiť ihneď.\n16.4. Pri posudzovaní účelnosti nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať zo skúmania reálnej\nmožnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo ako tomu bolo pred škodovou udalosťou ktorú\nnezapríčinil, a túto možnosť poškodený získal až vykonaním opravy vozidla a jeho odovzdaním;\npričom uvedené platí aj v prípade, ak oprava vozidla podľa názoru žalovaného trvala dlhšie ako je\nprimerané. K námietke žalovaného, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie má byť priamo autoservis\nvykonávajúci opravu, pretože na jeho strane vznikli prieťahy; odvolací súd akcentuje, že pokiaľ\nžalovaný zastáva názor, že autoservis spôsobil prieťahy a oprava, resp. odovzdanie motorového vozidla\npoškodenému trvalo podstatne dlhšie ako samotný čas potrebný na opravu, či už jeho úmyselným alebo\nnedbanlivostným konaním, tak tento zodpovednostný vzťah nie je predmetnom tohto sporu vedeného\nmedzi žalobcom ako právnym nástupcom poškodeného a žalovaným. Žalobca si ako právny nástupca\npoškodeného v tomto spore totiž uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla poistenca žalovaného a jeho dôvodnosť a výšku aj riadne v čase rozhodovania prvoinštančného\nsúdu preukázal.\n16.5. Súd prvej inštancie charakter a obsah pohľadávky v podobe nákladov za prenájom náhradného\nvozidla deklaroval v príčinnej súvislosti medzi touto škodou v spojení s dopravnou nehodou. Rovnako\nsúd prvej inštancie poukázal a prihliadol na fakt, že poškodený v dôsledku protiprávneho konania\npoistenca žalovaného v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratil možnosť využívať\nsvoje vlastné motorové vozidlo a tento nezavinený stav riešil prenájmom náhradného vozidla. Týmto,\nnáklady za prenájom vozidla predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti\nso škodovou udalosťou, keďže nebyť škodovej udalosti, poškodený by mohol riadne využívať svoje\nmotorové vozidlo a nemusel by si prenajať náhradné vozidlo.\n16.6. Pokiaľ ide o dobu 50 dní počas ktorej sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise\n(od 16.03.2023 do 04.05.2023) a aj trvala doba nájmu náhradného vozidla, odvolací súd konštatuje,\nže uvedený záver súdu prvej inštancie plne nadväzuje na v tejto otázke pomerne bohatú súdnu\nprax a zohľadňuje aj skutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým vozidlom po vykonaní opravy\ndo úhrady nákladov či vystavenia krycieho listu poisťovňou (s výnimkou subjektívnych dôvodov\nzavinených poškodeným) nemôže byť na ťarchu poškodeného. V záujme eliminovania nepriaznivých\nnásledkov škodovej udalosti zasahujúcej do bežného života poškodeného a jeho potrieb spojených\ns užívaním motorového vozidla, možno za dôvodný považovať nárok na refundáciu nákladov za\nprenájom náhradného motorového vozidla až do možnosti opätovného užívania vlastného vozidla,\nčo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu. Tieto závery\nplne korešpondujú aj s čiastočne aplikovateľnými úvahami vyjadrenými v náleze Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022, ktorý s prihliadnutím na účel prenájmu náhradného\nmotorového vozidla spájal koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom, kedy\nmôže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. Treba podotknúť, že samotné oznámenie o\nukončení šetrenia poistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia nezabezpečí vydanie opraveného\nmotorového vozidla autoservisom poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v\npraxi podmienené buď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne\npredstavujúceho jej „prísľub“, že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady\nvystavenej faktúry s tým, že takáto obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou\ntak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n\n16.7. Zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného\nmotorového vozidla, ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je vybavenie poistnej\nudalosti - a to v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, t.j. podľa § 11 ods. 6\na ods. 7 zákona o PZP, skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a\nposkytnutím plnenia v zákonom stanovenej dobe (viď nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2932/2020). Len\nsamotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej\nnáhrade škody, v dôsledku čoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou\nnehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry\npoškodeného a ktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou\nprípadov, kedy sám poškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (napr. riadne a včas\nnevyzdvihne motorové vozidlo z autoservisu).\n16.8. Na tomto základe odvolací súd v názorovej zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie dospel k\nzáveru, že opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla bola doba do vybavenia poistnej udalosti\nv rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, t.j. v tomto prípade do 04.05.2023, teda\ndo dňa, kedy si poškodený vyzdvihol opravené motorové vozidlo (č.l. 15).\n16.9. Rovnako nie je dôvodný ani argument žalovaného, že vozidlo bolo v oprave neprimerane dlhú\ndobu (50 dní), keď podľa názoru žalovaného, v zmysle kalkulácie autoservisu, na opravu stačilo 22\ndní. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že poškodený nemôže ovplyvniť, koľko trvá dodanie\nnáhradných dielov, nevie ovplyvniť ani vyťaženosť servisu, rovnako nemôže byť nútený zisťovať u\njednotlivých servisov za ako dlho vedia opravu vykonať. Poškodený väčšinou ide do servisu, ktorý má\nzmluvu s poisťovňou alebo do servisu v mieste svojho bydliska, a už vôbec nemá možnosť preukázať\nvyťaženosť autoservisu alebo či má k dispozícii náhradný diel alebo či bolo možné získať náhradný diel\nskôr. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje primeranú dobu opravy v rozsahu\n50 dní a tým aj potrebu náhradného vozidla, keďže v konaní v zmysle obsahu spisu nevyplynuli žiadne\nsubjektívne zavinené okolnosti na strane poškodeného, resp. autoservisu. Vo vzťahu k primeranosti\ndoby prenájmu náhradného motorového vozidla odvolací súd dáva do pozornosti obdobné závery\nvyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, sp.zn.\n3Cob/8/2023 zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 14Co/6/2025 zo dňa 28.01.2025, sp.zn. 1Cob/128/2022 zo dňa\n25.04.2024, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019, sp.zn. 11Co/88/2023\nzo dňa 26.03.2024, sp.zn. 7Co/37/2022 zo dňa 13.04.2022, sp.zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024,\nsp.zn. 6Co/84/2023 zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 11Co/67/2024 zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 7Co/130/2023\nzo dňa 19.06.2024, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Cob/20/2020 zo dňa 27.08.2020.\n17. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ktorá spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.\n1 písm. h) CSP) súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa\nna obsah uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie za správne.\n18. K odvolacím dôvodom, ktoré žalovaný uviedol v odvolacej replike a označil ich za novoty, odvolací\nsúd akcentuje, že koncentrácia konania sa premieta aj do odvolacieho konania, ktoré je postavené na\nprincípe tzv. neúplnej apelácie, teda právo novoty je vnímané ako výnimka z pravidla, že v odvolacom\nkonaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou\nstranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Uvedené súvisí s viacerými skutočnosťami, najmä s tým,\nže odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak\ndokazovanie sám zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).\n18.1. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n\n18.2. V prípade, ak odvolací súd dokazovanie dopĺňa, musí postupovať za podmienok uvedených v\nustanovení § 366 CSP, ktoré reguluje tzv. novoty, teda nové prostriedky procesného útoku alebo obrany.\nStrana môže v odvolacom konaní uplatniť novoty iba v obmedzenom rozsahu a vo všeobecnosti (s\nprihliadnutím na kritérium včasnosti) do uplynutia: lehoty na podanie odvolania, ak ide o odvolateľa\n(§ 365 ods. 3 CSP), alebo lehoty na vyjadrenia k odvolaniu, ak ide o protistranu (§ 373 ods. 4 CSP).\nPo uplynutí týchto lehôt je možnosť použiť novoty v odvolacom konaní veľmi zúžená, a jedná sa v\npodstate len o logické výnimky z osobitných koncentračných ustanovení vzťahujúcich sa na novoty podľa\n§ 366 CSP, ktorými sú prostriedky procesného útoku a obrany preukazujúce právne skutočnosti, ktoré\nnastali až po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo na podanie vyjadrenia k odvolaniu. Ide teda\no prostriedky procesného útoky a obrany, ktoré sa vzťahujú v zásade na odvolacie konanie, teda také,\nktoré počas konania na súde prvej inštancie ešte spravidla neexistovali. Takéto prostriedky je možné\nuplatniť aj po uplynutí lehôt vzťahujúcich sa na novoty podľa § 366 CSP, resp. kedykoľvek v štádiu\nodvolacieho konania. Jedná sa napr. o prípady, keď sa namieta nedostatok procesných podmienok\nodvolacieho konania alebo právnu skutočnosť, ktorá spôsobila zánik alebo zmenu práva. Okrem toho\nje možné uplatniť novoty aj na preukázanie rozhodnutí podľa § 193 CSP. Ak ide o namietanie zániku\nalebo zmeny práva po uplynutí osobitných koncentračných lehôt (§ 365 ods. 3 a § 373 ods. 4 CSP)\nto vyplýva zo skutočnosti, že ak by v odvolacom konaní nebolo možné namietať zánik alebo zmenu\npráva, odvolací súd by mohol priznať právo, ktoré by už následne v priebehu exekučného konania bolo\nveľmi náročné namietať a bolo by nutné uvažovať o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak ide o\nrozhodnutia vypočítané v § 193 CSP, súd (aj odvolací) je nimi viazaný, a preto by ich mal reflektovať hoci\naj na základe neskôr uplatneného prostriedku procesného útoku či obrany. Na prostriedky procesného\nútoku a obrany namietajúce skutočnosti, ktoré nastali až v odvolacom konaní, na ktoré sa nevzťahujú\nosobitné koncentračné lehoty viazané na novoty podľa § 366 CSP, sa vzťahuje časový limit sudcovskej\nkoncentrácie vyžadujúci ich včasné predloženie (§ 153 CSP), ktorý môže, ale nemusí mať následky v\npodobe neprihliadania na uplatnený prostriedok procesného útoku či obrany.\n18.3. Na vyššie uvedenom základe odvolací súd dospel k názoru, že informácia o údajnom konaní\nžalobcu pri prenajímaní náhradného vozidla poškodenému, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými\nmravmi, a ktorú žalovaný namietal až v odvolacej replike, nie je takou novotou, na ktorú by mohol\nodvolací súd prihliadnuť, pretože ju žalovaný ako odvolací dôvod neuviedol do odvolania a ani nedoplnil\nv lehote na podanie odvolania; a nejedná sa ani o logickú výnimku z osobitných koncentračných\nustanovení vzťahujúcich sa na novoty podľa § 366 CSP, t.j. nejde o preukazovanie takých právnych\nskutočností, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z odvolacej repliky žalovaného je\ntotiž zrejmé, že žalovaný sa dozvedel o tom, že žalobca mal údajne konať v rozpore s dobrými mravmi,\nmalo vyplynúť z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/90/2023 zo dňa 30.04.2024,\nktorého účastníkom bol žalovaný, pričom rozsudok súdu prvej inštancie v preskúmavanej veci bol vydaný\ndňa 26.06.2024 a 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktorá zahŕňa aj koncentráciu v zmysle § 365\nods. 3 CSP, žalovanému uplynula dňa 12.07.2024. V zmysle uvedeného je nepochybné, že označená\nnovota existovala už v čase rozhodovania preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu\nLiptovský Mikuláš sp. zn. 4C/90/2023 zo dňa 30.04.2024 a rozsudok preskúmavaného rozhodnutia súdu\nprvej inštancie bol vyhlásený dňa 26.06.2024), pričom predmetná novota bola podaná až dňa 28.10.2024\n(pri posúdení predloženia novoty sa vychádza z objektívneho hodnotenia, či tento dôkaz objektívne\nmohol byť sporovou stranou predložený).\n18.4. V ďalšom žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré nemohol uplatniť prostriedok procesnej\nobrany/útoku (skutočnosti uvedené v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/90/2023\nzo dňa 30.04.2024), bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť/poukázať. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu, pre výraz „bez svojej viny“ možno chápať len situáciu, keď sporová strana\nnemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela, ani\ninak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. S\npoukazom na vyššie uvedené, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/90/2023 bol\nvyhlásený dňa 30.04.2024 a rozsudok preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie bol vyhlásený\ndňa 26.06.2024, odvolací súd neprihliadol na novotu označenú žalovaným, nakoľko nespĺňa zákonné\nkritéria v zmysle § 366 písm. d) CSP, pretože nejde o dôkaz, ktorý odvolateľ bez svojej viny nemohol\nuplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na uvedenú novotu ako dôkaz, v odvolacom konaní\nnebolo možné prihliadať.\n19. Na uvedenom základe sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca\npreukázal dôvodnosť nároku na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného motorového\nvozidla, ktoré poškodenému vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil\n\npoistenec žalovaného vo výške 3.430,20 eur, ktoré vyplývajú z faktúry č. 5952023 zo dňa 19.05.2023; a\nkeďže nebolo sporné, že žalovaný plnil titulom náhrady škody dňa 02.08.2023 sumu vo výške 1.483,27\neur, má žalobca voči žalovanému nárok na zvyšnú sumu 1.946,93 eur, ktorú súd prvej inštancie\nnapadnutým rozsudkom priznal spolu s úrokom z omeškania od 16.08.2023 do zaplatenia v zákonom\nstanovenej výške 9,25 % platnej k prvému dňu vzniku omeškania.\n20. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n21. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že obsah odvolania podaného žalovaným nebol spôsobilý\nspochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích\ndôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali\nsprávnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe\nuvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387\nods. 1, ods. 2 CSP).\n22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP )\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods. 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/. (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)\nPovinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "53C/82/2023", "guid": "8e71a335-e7ce-49a5-ba0c-24ca390d306d:bcf1d5e7-9ca1-4464-be50-b3cc05e1c8fe", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:926e31e3-fbc0-4fe6-82c2-83bd34ec88c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 257, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2"}, {"guid": "ussr:5e321e22-62fd-4f88-810b-1615c5a9830c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2"}, {"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "b8ff15b9-3419-415b-a6be-f26a7903382f:f68bdff6-d586-416d-a0e5-4012657fbd90", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8219200498.4", "spisova_znacka": "7Co/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/22/2025 z 23. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8219200498.4"}, {"guid": "52164cdc-2b4a-4f68-94ec-f68eb8605105:acf0e9ab-5e6a-42c1-bc2f-42e322ee05c9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6123463387.1", "spisova_znacka": "7Co/173/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/173/2024 z 27. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6123463387.1"}, {"guid": "d321022f-43e7-4ef8-a674-f39bd4263ac4:e3b207bd-3929-4bea-b5cf-ed04928d7b5c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7213205419.7", "spisova_znacka": "2Co/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/4/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7213205419.7"}, {"guid": "8e3be65a-1a58-450d-b8dd-010b33430d18:95e9ff20-2121-4fec-a1b9-2ad341e98a1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1", "spisova_znacka": "14Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/6/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1"}, {"guid": "8dc531e1-ad38-4c68-9a07-e99f6f4f49c5:bc749ac0-48a1-4dd3-9bc5-2dfcebdddc8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3", "spisova_znacka": "3Cob/8/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/8/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3"}, {"guid": "725f8eb6-b6c3-47b9-9573-f14815c43b6c:e7544446-0b07-495e-b0d8-88fafcd3ca4e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6122459078.2", "spisova_znacka": "7Co/130/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/130/2023 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6122459078.2"}, {"guid": "14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/88/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4"}, {"guid": "6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/94/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7"}, {"guid": "f381f9a8-ae20-413b-abfb-ed94fe40ac49:a2d111c8-814c-4267-9fdb-1c6e2432947f", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/37/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/37/2022 z 13. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f381f9a8-ae20-413b-abfb-ed94fe40ac49:a2d111c8-814c-4267-9fdb-1c6e2432947f"}, {"guid": "e7c4d9a6-8fed-48d2-b4de-4ea25bc05082:9f65d5a0-faa5-4fc8-9261-9de5eab62a60", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8216206124.1", "spisova_znacka": "3Cob/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/20/2020 z 26. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-08-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8216206124.1"}, {"guid": "b7a25b0e-97b5-48fb-a965-6816dee162f1:f967005f-e5d6-42db-815f-70931ac6d442", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118224999.1", "spisova_znacka": "14Cob/55/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/55/2019 z 24. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-07-24", "citacie_n": 201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118224999.1"}], "citovane_v": []}