Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-12C/436/2015 z 10. 12. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV B5-12C/436/2015 1515217871 10. 12. 2024 Mgr. Vladimír Herich ECLI:SK:MSBA4:2024:1515217871.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovaným: 1. Ekonomická univerzita v Bratislave, so sídlom Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava, IČO: 00 399 957, 2. doc. Ing. Mgr. Zuzana Juhászová, prorektorka pre vzdelávanie, Ekonomická univerzita v Bratislave, so sídlom Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava, 3. doc. Prof. Ing. Miloš Tumpach, PhD., vedúci katedry účtovníctva a audítorstva, Fakulta hospodárskej informatiky, Ekonomická univerzita v Bratislave, so sídlom Dolnozemská cesta 1/b, Bratislava, o antidiskriminačnej žalobe, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovaným v 1.), 2.) a 3.) rade n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2015 a zmenenou dňa 30.05.2018, sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala finančného zadosťučinenia a ospravedlnenia z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vo vzdelávaní. Podanú žalobu odôvodnila tým, že bola študentkou fakulty Hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, študijný odbor „6294 Hospodárska informatika a účtovníctvo“ a študijnom programe „Hospodárska informatika a účtovníctva“ v externej forme štúdia. Zo štúdia bola vylúčená právoplatne dňa 03.12.2012. Dňa 24.05.2012 sa žalobkyňa zúčastnila skúšky z predmetu Nákladové účtovníctvo, ktorý vyučoval a skúšal žalovaný 3., ktorý bol aj vedúcim katedry účtovníctva a audítorstva. Skúšky sa zúčastnila aj žalovaná 2. Dňa 08.06.2012 žalobkyňa podala sťažnosť na priebeh skúšky zo dňa 24.05.2012. Dekan fakulty dňa 03.07.2012 odpovedal žalobkyni, že bude z predmetu skúšaná pred komisiou. Uviedol, že hodnotenie zo skúšky bude konečné. Dňa 09.07.2012 bola žalobkyňa skúšaná pred komisiou a skúšku zložila. V dňoch odoslanej odpovede 03.07.2012 však žalovaný 3. vypísal ďalší opravný termín skúšky Nákladové účtovníctvo, a to na deň 06.07.2012. Vo výsledku tak žalobkyňa bola skúšaná komisionálne dňa 09.07.2012, pričom iní študenti boli skúšaní dňa 06.07.2012 nekomisionálne. Týmto mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania po podaní sťažnosti. V uvedenom nedošlo k obmedzeniu práva na vzdelávanie, nakoľko žalobkyňa bola skúšaná komisiou, ktorú zostavoval nezávislý prodekan doc. Mgr. Erik Šoltés, PhD., a komisia pozostávala aj z členov, ktorí neboli pod riadiacim vplyvom žalovaného 3. Dňa 26.06.2012 sa žalobkyňa zúčastnila skúšky z predmetu Účtovníctvo B, vyučujúcej G. E. H., B., pričom skúšku nezložila. Žalobkyňa mala od študentov informáciu, že ďalší termín bude 28.06.2012, ktorý sa neuskutočnil. Dezinformácia ohľadom termínu 28.06.2012 vznikla z dôvodu, že termíny skúšky neboli riadne uverejňované spôsobom, ako to ustanovoval študijný poriadok EU v Bratislave z roku 2010. Tým hrozilo žalobkyni, že nebude môcť absolvovať opravný termín skúšky tak, aby po jeho

absolvovaní mohla vo svojom študijnom programe v danom akademickom roku absolvovať štátne skúšky (27.08.2012) a ukončiť bakalárske štúdium, nutnosť prestúpiť na iný študijný program, pretože fakulte FHI končila platnosť akreditácie daného študijného programu dňom 31.08.2012. Uvedené by znamenalo nutnosť absolvovať ďalší akademický rok nové rozdielové predmety a skúšky a nutnosť vyhotoviť a odovzdať novú bakalársku prácu. Dňa 11.07.2012 žalobkyňa podala žiadosť na dekanát fakulty FHI, kde žiadala o vyskúšanie v opravnom termíne z uvedeného predmetu jeho vyučujúcou. Žiadosť vybavovala žalovaná 2. Keďže žiadosť bola bez odpovede 33 dní, dňa 13.08.2012 sa žalobkyňa osobne stretla so žalovanou 2 aj so svojim manželom E. F. B.. V ten deň sa dozvedela , že jej žiadosti z 11.07.2012 nebude vyhovené. Žalovaná 2. žalobkyni uviedla, že ju aj tak nikto nevyskúša pred 27.08.2012 (termín štátnice) ako žiadala v žiadosti. Dňa 20.08.2012 žalobkyňa podala sťažnosť pre nedodržanie článkov 8 ods. 17 a 8 ods. 20 študijného poriadku EU v Bratislave na fakulte FHI a odovzdala ju rektorovi. Sťažnosť smerovala proti G. H. a žalovanej 2. Prvá odpoveď zo strany EU v Bratislave prišla dňa 22.08.2012 emailom od vedúcej referátu kontroly p. I. J., kde uviedla, že sťažnosť bude riešená komisionálnym skúšaním. Dňa 23.08.2012 p. J. potvrdila manželovi žalobkyne, že text emailu ohľadne termínu komisionálnej skúšky a zloženia komisie pochádza od žalobkyne 2. Manžel žalobkyne zistil, že bola znížená dôstojnosť žalobkyne za podanie sťažnosti a to žalovanou 2 pred vedúcou referátu kontroly, keď s ňou po podaní sťažnosti vec prejednala. Toto malo za následok ďalší postup referátu kontroly a žalovaného 1 v rozpore so zákonom. Sťažnosť z 20.08.2012 bola riešená formou komisionálnej skúšky 24.08.2012. Tu došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu s osobou žalobkyne. Iní študenti nie sú bežne skúšaní na opravnom termíne komisionálne. V danom čase bol zverejnený iba jeden termín na vykonanie predmetnej skúšky, na ktorom sa žalobkyňa zúčastnila. Išlo o zjavné porušenie študijného poriadku. Komisionálna skúška preto nebola dôvodná. Žalobkyňa mala nárok na opravný termín, ktorý nie je komisionálny. Žalovaná 2. po podaní sťažnosti žalobkyňou týmto zneužila svoju právomoc na rozdielne zaobchádzanie komisionálnym skúšaním. Komisia bola zostavená výhradne z pomedzi 36 členov predmetnej katedry, o ktorých dňa 13.08.2012 žalovaná 2. uviedla, že by žalobkyňu nikto nevyskúšal pred 27.08.2012, čo malo účinok neumožnenia žalobkyni ukončiť štúdium v danom akademickom roku. Žalovaná 2. tak uviedla predpojatosť členov komisie. Komisionálnu skúšku žalobkyňa nezložila, získala 0 bodov. Popri samotnej diskriminácii žalobkyne však EU v Bratislave nepostupovala ani v súlade so zákonom o sťažnostiach (§12 ods. 1 a 2). Komisia nebola riadne zvolená pre nesúlad so zákonom, tým bola ja neprávoplatná skúška. Žalobkyňa bola žalovaným 1. vylúčená zo štúdia pre neprospech. Komisionálnou skúškou bola žalobkyni spôsobená ujma na jej základnom ľudskom práve, ktorým je vzdelávanie. Vo veci nedodržania § 12 ods. 2 a ods. 1 písm. a), c) zákona č. 9/2010 Z.z., sa žalobkyňa obrátila na orgány akademickej samosprávy v zastúpení manželom. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR preverením dokumentácie na EU v Bratislave zistilo dňa 22.05.2015, že neboli dôsledne rešpektované ustanovenia § 10, 19, 20, 21 a 22 zákona o sťažnostiach. Z protokolu je zrejmé, že porušenia zákona pri vybavovaní sťažnosti nastávali takmer výhradne vo vybavovaniach veci žalobkyne a takmer vôbec u ostatných sťažovateľov. Tým bol taktiež porušená zásada rovnakého zaobchádzania, pričom faktor, ktorý absentuje u iných sťažovateľov je zníženie dôstojnosti žalobkyne, ku ktorému došlo na základe podania sťažnosti. V dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou, táto nebola schopná štúdia. Došlo k ujme na jej právach a na súkromí. Návrat k štúdiu na pôde EU v Bratislave nie je možný bez náležitého ospravedlnenia a zadosťučinenia. 2. K podanej žalobe doručili súdu dňa 27.06.2017 spoločné vyjadrenie žalovaní. Poukazujú na zákon č. 365/2004 Z.z. a uvádzajú, že žalobkyňa nepreukázala, že v čase štúdia u žalovaného 1., došlo žalovanými k porušeniu zákazu diskriminácie a neuvádza a ani nepreukázala, že by k takémuto porušeniu malo prísť z niektorého z dôvodov taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona. K priebehu štúdia žalobkyne u žalovaného uvádza, že bola prijatá na bakalárske štúdium na Fakultu hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity na študijný program Účtovníctvo a hospodárska informatika, počnúc akademickým rokom 2006/2007. Na štúdium bola zapísaná 27.09.2006. V čase od 12.02.2007 do 04.10.2007 mala štúdium prerušené na základe vlastnej žiadosti. Dňa 05.10.2007 sa zapísala na štúdium po prerušení a dňa 31.08.2008 štúdium zanechala. V roku 2008 žalobkyňa znovu prešla prijímacím konaním a dňa 01.09.2008 bola zapísaná do 1. ročníka bakalárskeho štúdia na Fakultu hospodárskej informatiky. Už absolvované skúšky z predchádzajúceho obdobia boli žalobkyni uznané. Na ich základe dostala výnimku na zápis do 2. ročníka. Dňa 01.09.2010 bola zapísaná do 3. ročníka. V čase od 01.02.2011 do 31.01.2012 mala opäť na vlastnú žiadosť štúdium prerušené. Dňa 01.01.2012 sa zapísala na štúdium po prerušení. Dňa 26.06.2012 nevykonala skúšku

z predmetu Účtovníctvo B. Na opravný termín sa neprihlásila v čase skúškového obdobia. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11.07.2012 jej bol povolený opravný termín 24.08.2012, ani vtedy úspešne skúšku neurobila. Dňa 27.08.2012 mala vykonať štátne skúšky, ale nemohla byť na ne pripustená z dôvodu nevykonania všetkých predpísaných skúšok. Kvôli nesplneniu podmienok jej nemohol byť určený ani náhradný termín štátnych skúšok. Štúdium žalobkyne bolo ukončené vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku. Rozhodnutie dekana o vylúčení zo štúdia zo dňa 02.10.2012 č. 585/2012/Lig. žalobkyňa prevzala dňa 12.10.2012. Účtovníctvo B je povinný predmet druhého ročníka štúdia. Žalobkyňa mala tento predmet zapísaný v akademickom roku 2006/2007, aj 2007/2008, 09/10, 10/11 a 11/12. V roku 2009/2010 sa na skúšku vôbec neprihlásila. Povinný predmet jej bol zapísaný ako prenosový do akademického roka 2010/2011, avšak v letnom semestri akademického roka mala žalobkyňa prerušené štúdium a nemohla ho absolvovať. V roku 2011/2012 skúšku nevykonala úspešne ani v riadnom ani opravnom termíne. Z toho dôvodu už nemala právo si štúdium predĺžiť o ďalší akademický rok a znovu opakovať predmet. Opakovaný zápis neúspešne absolvovaného predmetu je možný počas štúdia daného stupňa iba raz. Po druhom neúspešnom pokuse bola vylúčená zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku. Ku komisionálnej skúške z predmetu Nákladové účtovníctvo uvádza, že žalobkyňa nevykonala dňa 24.05.2012 úspešne skúšku z predmetu. Skúšajúcim bol žalovaný 3., pričom následne žalobkyňa namietala objektívnosť hodnotenia. Žalobkyňa namietala výsledky z riadneho termínu z toho istého predmetu u toho istého skúšajúceho dňa 26.01.2012. Poukazuje na čl. 8 bod 19 študijného poriadku. Pretože predmet Nákladové účtovníctvo patril do zimného semestra akademického roka, ktorého skúšobné obdobie sa v akademickom roku 2011/2012 končilo 03.02.2012, má za to, že žalovaný 3. konal preukázateľne v prospech a nie neprospech žalobkyne. Takto sa konalo v prípade všetkých 27 študentov, ktorí boli prítomní na termíne 26.01.2012, pričom všetci boli hodnotení anonymne. Traja zo skúšaných vrátane žalobkyne nevyhoveli. Za diskriminačný považuje postup iba žalobkyňa. Na základe žiadosti žalobkyne o preskúmanie objektívnosti hodnotenia skúšky z tohto predmetu doručenej 08.06.2012, nariadil B. G. K., B., vtedajší dekan, prešetrenie veci. Výsledkom šetrenia bolo, že žalovaný 3. vyhodnotil písomku žalobkyne korektne. Avšak vzhľadom na nejednoznačne stanovený čas na vypracovanie zadania a bodové ohodnotenie, rozhodol dekan o opätovnom vykonaní skúšky pred komisiou. Tieto skutočnosti oznámil dekan žalobkyni listom zo dňa 03.07.2012. Žalobkyňa nevzniesla proti vykonaniu skúšky pred komisiou žiadne námietky ani pripomienky, na skúšku sa dostavila a absolvovala úspešne. Ku komisionálnej skúške z predmetu Účtovníctvo B uvádza, že žalobkyňa dňa 26.06.2012 úspešne nevykonala skúšku pred skúšajúcim Ing. Vépyovou, PhD. Uvedený termín bol posledným riadnym skúšobným termínom v danom mesiaci, resp. v akademickom roku 2011/2012, Skúšobných termínov bolo v danom akademickom roku viac (17.05.2012 a 24.05.2012), na ktoré sa žalobkyňa neprihlásila. Následne G. H. určila ďalší termín skúšky na 28.08.2012. Termín bol študentom oznámený 06.08.2012. Tento termín žalobkyňa neakceptovala, pretože chcela dňa 27.08.2012 vykonať štátne skúšky. Dostavila sa dňa 13.08.2012 na konzultáciu k žalovanému 2. spolu s manželom. Námietku diskriminačného postupu preto považuje za neopodstatnenú. Tvrdenie, že žalovaný 2. uvádzal informácie o nemožnosti objektívneho skúšania členmi Katedry účtovníctva a audítorstva, sú klamlivé. Žalovaný 2. opakovane vysvetlil žalobkyni, že je vhodné sústrediť sa v prvom rade na úspešné absolvovanie skúšky Účtovníctvo B a štátne skúšky absolvovať v nasledujúcom akademickom roku. S tým žalobkyňa nesúhlasila. Aby sa jej vyšlo v ústrety, bol pre ňu stanovený skorší termín vykonania skúšky na 24.08.2012 pred komisiou. Proti vykonaniu skúšky pred komisiou nevzniesla žiadne námietky, dostavila sa a skúšku neabsolvovala úspešne. Zásada rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje na zákaz zvýhodňovania či znevýhodňovania voči osobám v rovnakom postavení. Žalovaný postupoval rovnako pri prvej námietke žalobkyne (nákladové účtovníctvo) ako aj druhej (Účtovníctvo B), pričom komisionálne vyskúšanie bolo v oboch predmetoch nariadené z dôvodu zabezpečenia transparentnosti skúšobného procesu vzhľadom k námietkam žalobkyne voči postupu skúšajúcich. O oboch prípadoch bola komisia zložená z troch členov, z ktorých jeden nebol v priamej riadiacej pôsobnosti žalovaného 3. V oboch prípadoch mal dohľad nad priebehom skúšky dekan fakulty. Napriek tomu nehodnotí žalobkyňa komisionálne skúšanie v prvom prípade ako diskriminačné, kým v druhom áno. Vecou žalobkyne sa zaoberalo v roku 2015 aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré na základe podnetu manžela žalobkyne vykonalo u žalovaného mimoriadnu tematickú kontrolu administratívneho postupu pri prijímaní, evidovaní a prešetrovaní sťažností za rok 2012, 2013 a 2014.

Generálna prokuratúra SR podnet Verejnej ochrankyne práv na preskúmanie zákonnosti postupu rektora Ekonomickej univerzity dňa 25.08.2016 odložila ako nedôvodný. Žalovaný vychádzal žalobkyni počas štúdií na univerzite v ústrety a opakovane ponúkol žalobkyni možnosť nového štúdia s možnosťou uznania vykonaných skúšok, nakoľko preukázateľným nevykonaním skúšky z Účtovníctva B ani v opravnom termíne sa jej štúdium zo zákona skončilo. 3. Žalobkyňa vo svojej replike dňa 28.08.2017 uviedla, že na žalobkyni spočíva len povinnosť poukázať na osobitnosti zaobchádzania žalovaného so žalobcom, pričom dôkazné bremeno preukázať, že tieto osobitnosti boli dôvodné, leží na žalovanom. Platí princíp obráteného dôkazného bremena. § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona neuvádza dôvody diskriminácie len príkladmo. Pojem iné postavenie má slúžiť na rozšírenie diskriminačných dôvodov nad rámec tých, ktoré sú vymenované. Zákon o vysokých školách upravuje rozšírenie vymenovaných dôvodov aj na zákaz diskriminácie po podaní sťažnosti a tento dôvod označila žalobkyňa vo svojej žalobe. Žalovaní sa neúplne aj nepravdivo vyjadrujú k priebehu štúdia žalobkyne. Vo všetkých rokoch šlo o externé štúdium. Žalobkyňa prekonala koncom skúškového obdobia v lete 2008 neodkladnú operáciu, a potom zanechala štúdium. Je nepravda, že dostala výnimku na zápis do 2. ročníka. Vyjadrujú sa aj, že už absolvované skúšky boli žalobkyni uznané. Jednalo sa len dohromady o 6 kreditov, takže celé štúdium začínalo od začiatku. Zápis do druhého ročníka na výnimku nie je ani možný. Nepravda spočíva tiež v skutočnosti, že skúšanie dňa 24.08.2012 bolo uskutočnené až na základe sťažnosti zo dňa 20.08.2012 a nie na základe žiadosti z 11.07.2012. Svojimi vyjadreniami univerzita (rektor) výslovne obchádza zákon č. 9/2010 Z.z. tým, že ho vynecháva. Žalobkyňa ďalej poukazuje na citácie z mailov študentov. Podala celkovo dve sťažnosti. Prvú 08.06.2012, kde z predmetu Nákladové účtovníctvo žiadala o preskúmanie objektívnosti a sťažovala sa na postup žalovaného 3. k študentom. Sťažnosť sa riešila komisionálnym preskúšaním, na ktorom skúšku úspešne zložila. Druhá sťažnosť zo dňa 20.08.2012 upozorňovala na nedodržiavanie predpisov pri uverejňovaní termínov skúšok a na nečinnosť žalovaného 2. v súvislosti s predmetom Účtovníctvo B, v dôsledku čoho sa žalobkyňa dostala do situácie nemožnosti dokončiť štúdium a žiadala o možnosť absolvovať opravný termín v čase, ktorý jej štúdium v študijnom programe ukončiť umožňoval. Žalovaný uvedením nepravdivého priebehu štúdia nič vo svoj prospech nevysvetlil ale naopak poukázal na osobné výhrady žalovaných k niektorým bodom štúdia žalobkyne ako svoj motív diskriminácie. Žalobkyňa dodáva, že uvedeným dlhším štúdiom v súlade s predpismi je v porovnateľnej situácii s iným ľubovoľným študentom, ktorý študuje na EU v Bratislave. Podanie sťažnosti takéhoto študenta žalovaného neoprávňuje vybaviť sťažnosť v nesúlade s platnými právnymi predpismi. K pozitívnej diskriminácii žalobkyne pri skúške z predmetu Nákladové účtovníctvo, ako sa to snaží uvádzať žalovaný, nedošlo. Poskytovanie termínu aj v letnom semestri patrilo k zvyklostiam žalovaného 3 aj po iné akademické roky. Žalobkyňa na predmetnej skúške nenamietala objektívnosť hodnotenia ale postup vyučujúceho. Za diskriminačný postup považuje, že keď bolo dekanom rozhodnuté, že sťažnosť bude riešená komisionálnym skúšaním, žalovaný 3. vyhlásil pre všetkých ostatných študentov ďalší termín skúšky na deň 06.07.2012. Vo výsledku bola žalobkyňa dňa 09.07.2012 skúšaná komisionálne, zatiaľ čo ostatní študenti nekomisionálne. Bolo s ňou rozdielne zaobchádzané v porovnateľnej situácii a to po podaní sťažnosti. Diskriminácia nespočíva v samotnom komisionálnom skúšaní ale v umožnení ostatným študentom absolvovať ďalší termín skúšky nekomisionálne. Pokiaľ ide o skúšku z predmetu Účtovníctvo B, poukazuje, že ani jeden termín nebol uverejnený v súlade so študijným poriadkom. G. H. stanovila termín na 28.08.2012 keď najskôr svojou nedbanlivosťou poškodila viacerých študentov aj žalobkyňu na ich právach na opravný termín. Pre žalobkyňu bol však tento termín likvidačný, keďže jej neumožňoval splniť všetky študijné povinnosti do štátnic. Žalovaní síce tvrdia že bola možnosť absolvovať štátne skúšky pre žalobkyňu v ďalšom akademickom roku, zamlčujú ale, že pre končiacu akreditáciu to nebolo možné. Ďalšia diskriminácia spočíva v tom, že žalovaný 2. bol nečinný vo veci vybavenia žiadosti žalobkyne zo dňa 11.07.2012 z dôvodu jeho osobných výhrad k sťažnosti z 08.06.2012. Žalobkyňa bola diskriminovaná za podanie sťažnosti zo dňa 08.06.2012 žalovaným 2. opomenutím po podaní sťažnosti. Spoluprácou žalovaného 2. a žalovaného 3. pri vybavovaní sťažnosti zo dňa 20.08.2012, došlo k porušeniu zákona o sťažnostiach, keď sťažnosť žalovaná 2. vybavovala hoci proti nej smerovala. Uvedeným došlo k porušeniu § 12 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona, keďže osoba, ktorá sa zúčastnila na predmete sťažnosti nebola postupom žalovaného 1. z jej vybavovania vylúčená a napokon došlo k porušeniu § 12 ods. 2 písm. c) výslovnou spoluprácou žalovaného 2. a žalovaného 3, na ktorého bola podaná sťažnosť dňa 08.06.2012, pretože ten, o koho nepredpojatosti možno mať pochybnosti, musí byť z vybavovania vylúčený. Žalovaná 2. bola povinná žalovaného 3. označiť ako možne predpojatého a sama sa vybavovania tiež nezúčastniť. To, že žalobkyňa nevzniesla proti vykonaniu skúšky žiadne námietky ani pripomienky a dostavila sa bolo

dané konaním v časovej tiesni, keď nebola žalobkyni ponúknutá iná možnosť. To však nemá vplyv na skutočnosť, že postup žalovaného bol nezákonný a diskriminačný. Žalovaná uvádza, že komisionálne skúšanie je štandardný postup po podaní sťažnosti. Uvedeným však priznáva, že tieto osoby diskriminuje. Komisionálne skúšanie je opodstatnené v prípade, ak študent vyčerpá všetky termíny skúšky, na ktoré má práva a podá sťažnosť. Nie je opodstatnené keď študent upozorňuje na porušenie predpisov a nesplnenie práva žalovaným na opravný termín skúšky. Vtedy aby nediskriminoval, musí sa správať k sťažovateľovi rovnako, ako keby sťažnosť nepodal a poskytnúť mu termín na ktorý má právo a skúšať ho nekomisionálne a dôstojne. Žalovaní tak konali so žalobkyňou rozdielne ako s iným študentom v porovnateľnej situácii tým, že znížil jej dôstojnosť. Zároveň zmarili možnosť žalobkyni ukončiť štúdium. 4. Žalovaní v spoločnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.10.2017 doplnili, že žalobkyňa nepreukázala, že v čase štúdia u žalovaného 1., došlo žalovaným 1, 2 a 3., k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni. Neoznámila súdu žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že žalovaní sa dopustili porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Náhrady nemajetkovej ujmy sa osoba môže domáhať, len ak by bola značným spôsobom znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo uplatnenie. Žalobkyňa mala uviesť, ak sa domnieva, že bola diskriminovaná, aj dôvod diskriminácie. Má povinnosť preukázať súdu rozdiel v zaobchádzaní s inou porovnateľnou osobou a tiež dôvod, kvôli ktorému k diskriminácii došlo. Musí uviesť dôvod diskriminácie napr. farba pleti. Na druhej strane je potom na žalovanom aby preukázal, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil a motív jeho konania spočíval v iných dôvodoch. Pokiaľ ide o podanie žalobkyne týkajúce sa skúšky z predmetu „Nákladové účtovníctvo“, žalovaný uvádza, že žalobkyňa sa obrátila dňa 08.06.2012 na B. G. K., B., vtedajšieho dekana Fakulty hospodárskej informatiky, so žiadosťou o preskúmanie objektívnosti hodnotenia z tejto skúšky, ktorá sa konala 24.05.2012. L. sa vyjadril dňa 03.07.2012 a rozhodol o komisionálnom vyskúšaní. Z uvedeného vyplýva, že fakulta uznala pochybenie. V záujme vykonania nápravy a zabezpečenia objektívnosti hodnotenia oblo nariadené komisionálne preskúšanie, ktoré sa uskutočnilo 09.07.2012. Pokiaľ ide o skúšku z predmetu „Účtovníctvo B“, žalovaný uvádza, že žalobkyňa podala v tejto veci sťažnosť rektorovi, ktorá mu bola doručená dňa 20.08.2012. Žalovaný 1. (referát kontroly) sa sťažnosťou začal zaoberať ihneď. V súlade s § 11 ods. 1 a § 26 ods. 3 zákona o sťažnostiach vydal rektor internú smernicu, ktorá upravuje vybavovanie sťažností. Jej vybavovaním je poverený referát kontroly žalovaného 1. Na požiadanie referátu kontroly o súčinnosť je povinný vedúci organizačnej zložky žalovaného 1. poskytnúť na vybavenie sťažnosti doklady a iné písomnosti, vyjadrenia, informácie, údaje. O súčinnosť môže referát požiadať aj iné osoby. Lehota na vybavenie je 60 pracovných dní. Vyjadriť sa k sťažnosti môže ten, proti komu sťažnosť smeruje. Nie je pravdou, že by sťažnosť vybavoval žalovaný 2. alebo 3. Vyjadrenie k sťažnosti podala G. H. dňa 07.09.2012 a žalovaný 2. dňa 10.09.2012. Aj v tomto prípade bolo v záujme zabezpečenia objektívnosti hodnotenia nariadené komisionálne preskúšanie žalobkyne, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.08.2012. Žalobkyňa na tejto skúške nepreukázala ani základné vedomosti z tohto povinného predmetu. Zápisnicu z prešetrenia sťažnosti vyhotovila vedúca referátu kontroly dňa 26.09.2012. Žalobkyňa mala predmet Účtovníctvo B prvýkrát zapísaný v akademickom roku 2006/2007, neskôr 2007/2008 aj v rokoch 2009/2010, 2010/2011 a 2011/2012. Na skúšku sa v akademickom roku 2011/2012 prihlásila až 26.06.2012. Na opravný termín sa neprehlásila v čase skúškového obdobia. Následne jej bol povolený opravný termín, ktorý sa konal dňa 24.08.2012., ani vredy skúšku úspešne neurobila. Skúšku nevykonala úspešne ani v riadnom ani opravnom termíne. Nariadenie komisionálne vyskúšania žalobkyne bolo na jej prospech. Žalovaný tým sledoval, aby bola žalobkyňa objektívne a spravodlivo ohodnotená, aby sa predišlo prípadným sťažnostiam žalobkyne. Žalobkyňa si nezvolila optimálne tempo štúdia, ani riadne poradie absolvovania predmetov pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti. V letnom semestri posledného roka štúdia, kedy sa mala venovať predovšetkým príprave na štátne skúšky, žalobkyni chýbali skúšky až z dvoch predmetov. Na tieto sa prihlásila až v júnových termínoch akad. roka 2011/2012, pričom na opravný termín z povinného predmetu Účtovníctvo B sa žalobkyňa neprihlásila v čase skúškového obdobia vôbec. Žalobkyňa dňom 12.10.2012 prestala byť študentom Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Žalobkyňa podala na súd antidiskriminačnú žalobu až po skončení jej štúdia na fakulte, po takmer troch rokoch. Uvedený stav možno posúdiť aj ako stratu aktívnej legitimácie na podanie žaloby. V čase podania žaloby žalobkyňa už nebola študentom žalovaného 1. Ak sa žalobkyňa domnieva, že dôvodom jej diskriminácie mali byť vtedajšie rozhodnutia dekana po tom ako podala žiadosť z 08.06.2012 a sťažnosť 20.08.2012, potom treba namietať to, že žalovaní nie sú pasívne

legitimovaní v tomto spore. Podľa § 23 zákona o vysokých školách, patrí rozhodovanie v študijných veciach do výlučnej právomoci príslušnej fakulty. Tú riadi, zastupuje a v jej mene koná dekan. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.11.2024 žalovaní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1Cdo/240/2019 a rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR, sp.zn.: 9As 1/2009. 5. Žalobkyňa vo svojich ďalších vyjadreniach z 31.05.2018, 12.06.2019, 28.11.2019, 29.11.2024 a 09.12.2024 doplnila, že žalovaný 2. spolu s G. H. s opakovane dostávali pre porušovanie predpisov na fakulte v súvislosti s prihlasovaním na skúšky, do konfliktu s viacerými študentami. Vzhľadom k nezákonnému vybavovaniu sťažnosti zo dňa 20.08.2012 a presvedčení žalobkyne, že jej prípad nie je ojedinelý, žalobkyňa poukazuje aj na skutočnosť, že sa v minulosti objavili isté spochybnenia ohľadom objektivity skúšania alebo prípadnej manipulácie s výsledkami hodnotení skúšok členmi katedry účtovníctva a audítorstva fakulty HI. Žalobkyňa poukazuje na emaily študentov z 10.02.2012 a 29.02.2012. Podanie žalobkyne zo dňa 08.06.2012, o ktorom žalovaný tvrdí. Že bolo žiadosťou, bolo fakultou posúdené a vybavované ako sťažnosť. Že išlo o sťažnosť priznáva aj zápisnica zo dňa 26.09.2012 o prešetrení sťažnosti zo dňa 20.08.2012. Legitimácia žalovaných je nepochybná s poukazom na § 3 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. Diskriminácia pri predmetne Nákladové účtovníctvo bola v tom, že žalobkyňa bola informovaná, že termín 24.50.2012 je úplne posledným. Keďže nebola s prístupom žalovaného 3. spokojná, podala na neho sťažnosť. Na jej základe sa rozhod1o, že bude skúšaná komisionálne. Následne však žalovaný 3. vypísal ďalší termín pre ostatných študentov. Komisia má po sťažnosti opodstatnenie iba vtedy, ak sa jedná o termín pre študenta navyše oproti ostatným študentom. Za daných okolností, keď žalovaný 3. stanovil ďalší termín skúšky, dôvod na komisionálne skúšanie žalobkyne odpadol a dôvodná bola len zmena skúšajúceho. Komisionálne skúšanie bolo pre žalobkyňu ponížením a rozdielnym zaobchádzaním. V súvislosti s Účtovníctvom B, išlo o diskrimináciu po podaní sťažnosti. Žalovaní nepreukázali, že medzi sledovaným cieľom zabezpečenia objektívnosti a komisionálnym skúšaním existoval vzťah rozumnej proporcionality. Bolo pre žalobkyňu ponižujúce. Aby bolo také skúšanie dôvodné, musí byť pre dosiahnutie sledovaného cieľa objektívnosti nevyhnutné. Sledovaný cieľ bolo možné splniť aj nekomisionálnym skúšaním. Komisionálne skúšanie bolo diskriminačné. Rozhodnutie o komisii vydala žalovaná 2 vo svojom mene a iba emailom. Keďže sťažnosť bola doručená na rektorát dňa 20.08.2012 dopoludnia, žalovaný 2. o danej komisii rozhodol do približne jedného dňa a piatich hodín. Zneužila tak vlastnú právomoc ako prodekanka pre vzdelávanie a zložila nezákonnú komisiou tak aby žalobkyňu diskriminovala za podanie sťažnosti proti nej. Súčasne porušila § 12 o zákaze svojej účasti na vybavovaní sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach. Referát kontroly priznáva, že žalovaná 2. zostavovala komisiu v spolupráci so žalovaným 3., keďže dekan fakulty bol v tom čase na dovolenke. Porušenie zákona o sťažnostiach konštatovalo aj Ministerstvo školstva na základe výsledku kontroly z 22.05.2015. Rozhodnutie žalovanej 2 o komisii z predmetu Účtovníctvo B, bolo nulitným aktom fyzickej osoby. Protiprávnosť jej konania vyplýva z § 12 zákona č. 9/2010 Z.z. Otázky na komisionálnom preskúšaní z predmetu Účtovníctvo B boli účelovo zostavené tak, aby boli žalobkyni podmienky značne sťažené. Práve skutočnosť, že žalobkyňa odôvodnene podávala sťažnosti na nedodržanie zákona, môže byť dôvodom, prečo jej priebeh štúdia bol aký bol. Problémy ohľadom skúšok sa týkali iba skúšok z účtovníctva, iné skúšky absolvovala a spĺňala by aj podmienky na ukončenie bakalárskeho štúdia. Ako zásadné je potrebné vnímať vyjadrenie žalovanej 2, že jej nedá opravný termín na Účtovníctvo B. Termín skúšky bol pre pochybenia v systémoch prihlasovania stanovený po dátume štátnicových skúšok, čiže bolo nepochybné, že žalobkyňa by ani v prípade jeho zloženia nemohla pristúpiť k štátnicovej skúške. Žalobkyňa sa počas skúškového obdobia snažila na termín prihlásiť a neprihlásenie sa na opravný termín sama nezavinila. Uvedený neúspech žalobkyne mal za následok aj jej vážne preukázané ochorenie, pričom dodnes skutočnosti týkajúce sa predmetných skúšok vyvolávajú u žalobkyne veľmi negatívne následky. V dôsledku vylúčenia zo štúdia trpí žalobkyňa psychickými ťažkosťami, čo bolo hlavnou ujmou. Príznaky sú klinicky závažné, zasahujú do bežného života. Hodnotenie vedomostí je irelevantné. Nezákonnosť postupu žalovaného znemožnilo žalobkyni objektívne hodnotenie jej vedomostí. Skúška, ktorá prebehla za nezákonných podmienok nemôže byť legitímna. Je dôvodné predpokladať, že žalovaný voči ostatným študentom postupoval riadnym procesom. Dôkaz skladania komisie vychádza z dôkazov a zo skutočnosti, že sťažnosť z 20.08.2012 bola podaná na rektorát a nie dekanát práva z dôvodu neprítomnosti dekana, o čom ju informovala jeho sekretárka. Zákonnosť komisie je kľúčová pre celý spor. V celom spise neexistuje žiadna zmienka alebo dôkaz o účasti dekana na tomto procese. Ak dôkaz

o rozhodnutí dekana neexistuje, má byť konštatované, že postup žalovaného bol nezákonný. Ak sa porušil princíp § 12 ods. 2 zákona o sťažnostiach, celý proces skúšania je neplatný. Žalobkyňa bola z predmetu Nákladové účtovníctvo skúšaná komisionálne. Hoci žalovaný 3. tvrdil, že ďalší termín skúšky nebude, čo bolo dôvodom podania sťažnosti, stanovil ďalší termín o jeden pracovný deň skôr (06.07.2012) než bola komisionálna skúška 09.07.2012. Žalobkyňa sa o tomto termíne dozvedela náhodou, termín nebol riadne zverejnený. Žalovaný na pojednávaní tvrdil, že žalobkyňa sa termínu mala zúčastniť, ale nepreukázal, že ju o zmene rozhodnutia aktívne informoval. Týmto postupom bola úplne opomenutá a nebola jej poskytnutá žiadna podpora v informovanosti. Ostatní študenti tak dostali viac príležitostí, čo je diskriminačné. Komisionálna skúška, aj keď môže byť objektívnejšia, môže pre žiaka predstavovať zvýšenú psychickú záťaž a negatívne dopady na jeho emocionálnu pohodu. Nie je pravdou, že takáto skúška je len v prospech študenta. Od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať aby pravidelne sledovala webové stránky katedry, keď jej bolo výslovne oznámené, že ďalší termín už nebude a navyše mala k dispozícii rozhodnutie o komisii. Dňa 11.07.2012 podala žiadosť o preskúšanie z predmetu Účtovníctvo B pred štátnou skúškou. Vplyvom dvoch okolností na strane žalovaného nevyužila opravný termín včas pred štátnicami. Učiteľka predmetu, resp. systém AIS zlyhal. Výsledkom bolo, že žalobkyňa ani ostatní študenti neboli riadne informovaní o termínoch skúšok. V reakcii na tento problém stanovila ďalší termín na koniec augusta, teda po termíne štátnic. Vybavovanie už opísanej sťažnosti predstavovalo pre žalobkyňu značnú záťaž. Podľa predpisov mala byť vybavená do 30 dní. Bola pridelená na vybavenie žalovanej 2, resp. žalovanému 1., avšak nebola nijako vybavená. Nevybavením žiadosti do 30 dní objektívne došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu. Ostatným študentom sa ich žiadosti vybavujú podľa predpisov. Po podaní sťažnosti sa žalobkyňa objektívne ocitla v inom postavení voči vedúcemu katedry, pričom jej meno bolo v sťažnosti tiež uvedené pri oznamovaní, že nebude termín z nákladového účtovníctva. Dňa 13.08.2012 sa žalobkyňa osobne aj s manželom stretla so žalovanou 2. Dozvedeli sa, že dôvodom neodpovedania na žiadosť bolo podanie predchádzajúcej sťažnosti. Dekan bol na dovolenke do septembra. Dňa 20.08.2012 bola na rektorát podaná sťažnosť na nečinnosť žalovanej 2. O dva dni neskôr prišiel email s menami členov komisie, ktorú email uvádzal ako návrh žalovanej 2. Skúška bola naplánovaná na 24.08.2012. Žalovaná 2. mala prístup k procesu zostavenia komisie. Riadila vybavovanie sťažnosti a mala možnosť ovplyvňovať členov komisie. Nepriamym dôkazom tohto konania je hodnotenie najnižším hodnotením 0 bodov za komisionálnu skúšku, ktoré je však irelevantné pre nezákonnosť skúšky. Komisia postupovala pri skúške nedôstojne, členovia sa medzi sebou rozprávali, čo znemožnilo žalobkyni sústrediť sa. Vedomosti žalobkyne sú v tomto kontexte úplne bezpredmetné a nie sú ani predmetom žaloby. Hlavným argumentom je, že komisia 24.08.2012 bola zostavená nezákonne a celý proces skúšky bol tým pádom neplatný. 6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávania na deň 31.05.2018, 15.11.2018, 13.06.2019 a 10.12.2024, na ktoré predvolal všetky subjekty konania. Splnomocnený zástupca žalobkyne na uvedených pojednávaniach uviedol, že účelom sporu je princíp. Majú za to, že žalovaní nepostupovali správne a porušili zásadu rovnakého zaobchádzania žalobkyne vo vzdelávaní oproti iným študentom. Ich cieľom je aj to, aby žalobkyňa doštudovala s dôstojnosťou. Podstatou žaloby je to, že škola nepostupovala tak ako postupovať mala, pretože podľa ich vedomostí vedela o porušení práv študentov tým, že nedostatočným spôsobom zverejňovala termíny skúšok u G. H. a žiadnu nápravu nevykonala. Škola pochybila aj tým, ako postupovala pri vybavovaní sťažností. Splnomocnený zástupca žalovaného 1. uviedol, že všetci žalovaní mali osobnú skúsenosť so žalobkyňou, ktorá je milá mladá žena. Aj počas štúdia bola len príveskom svojho manžela, ktorý s Ňou všade chodil a všetko za ňu vybavoval. Žalobkyňa je manipulovaná svojim manželom, boli jej ponúkané všetky možné ústretové kroky, ktoré mohli viesť k tomu, že dnes by bola úspešne doštudovanou osobou s titulom Bc. Žaloba je neopodstatnená. Nárok je premlčaný, na súde bol uplatnený až po troch rokoch od údajného zásahu do práv žalobkyne. Taktiež má za to, že navrhovaný petit je nevykonateľný v časti I. až IV. Pokiaľ ide o petit v časti bodov IX. a X., neexistuje zákonný postup na vykonanie návrhu. Pokiaľ ide o body XI., XIII. a XV., chýba text ospravedlnenia. Body XII., XIV., a XVI., namieta premlčanie nárokov. Žalovaná 2. uviedla, že na stretnutí so žalobkyňou jej poskytla všetky informácie a pomoc tak, aby mohla dokončiť štúdium. Rozhodnutie o komisionálnom preskúšaní študenta je rozhodnutím dekana fakulty a nie jej. Jej prostredníctvom, resp. prostredníctvom prodekana sa toto rozhodnutie oznamuje

študentovi. Je to rozhodnutie po vyčerpaní všetkých riadnych opravných termínov. Je to bežné a vyplýva to aj zo študijného poriadku. Komisiu nemohla nikdy menovať. Menuje ju vedúci katedry alebo dekan. V tomto prípade to bol dekan. V žalobe nebolo ani raz uvedené, aké diskriminačné konanie malo nastať. Ku všetkým študentom sa pristupuje rovnako. Žalovaný 3. uviedol, že ak docent M. vedel o žiadosti – sťažnosti žalobkyne, vedel o nej aj dekan a sporné rozhodnutie je určite rozhodnutím dekana. Pokiaľ ide o to, že spomenul, že ďalší termín skúšky nebude a že diskriminačne následne termín dal, tak uvádza, že žalobkyňa bola skúšaná 19.01., potom 26.05., v oboch prípadoch skúške nevyhovela. Nemal možnosť dať ďalší termín, študent mal podľa vtedy platného študijného poriadku nárok na jeden riadny a jeden opravný termín. Akonáhle boli tieto dva termíny vyčerpané, tak to nemohol porušiť. Ďalšia skúška bola dodatočne vypísaná z dôvodu, že išlo o inú študentku, ktorá si nevyčerpala opravný termín. Táto študentka tak tiež čerpala dva termíny. Viac ako dva termíny nikdy nevypísal. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 08.06.2012 žalobkyňa podala dekanovi Fakulty Hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave žiadosť so sťažnosťou o preskúmanie objektívnosti hodnotenia zo skúšky Nákladové Účtovníctvo konanej dňa 24.05.2012, skúšajúcim žalovaným 3. Požiadala, aby jej vedomosti boli preverené nezávislou osobou. Dňa 27.06.2012 odoslala žalobkyňa G. H. email, v ktorom uviedla, že dňa 26.06. bola na skúške z účtovníctva B a zlyhala. Uviedla, že si priznáva chybu, že nebola na žiadnom predošlom termíne ( a bolo ich viacej). Žiadala o nájdenie riešenia, nakoľko má nevyčerpaný opravný termín. V predchádzajúcej mailovej komunikácii medzi uvedenými osobami uviedla G. H. žalobkyni dňa 10.05., že termíny skúšky budú 2x 17.05., 24.05. a 26.06. Dňa 03.07.2012 sa dekan fakulty v liste vyjadril, že žiadosť bola prešetrovaná doc. Mgr. Šoltésom, PhD., ktorý vyhodnotil, že písomka zo dňa 24.05.2012 bola vyhodnotená korektne. Vzhľadom na nejednoznačne stanovený čas na vypracovanie zadania písomky a nejednoznačné bodové ohodnotenie jednotlivých príkladov a za účelom vyriešenia žiadosti, bude v súlade s čl. 17 ods. 9 z predmetu Nákladové účtovníctvo, žalobkyňa skúšaná pred komisiou v zložení: L. G. N., G. E., L. G. O.. Termín bol stanovený na 09.07.2012 o 09:00 hod. Skúška prebehne formou testu so stanoveným bodovým hodnotením a stanoveným časom na vypracovanie 60 minút. Dňa 11.07.2012 požiadala žalobkyňa dekana fakulty o udelenie výnimky (povolenia) v zmysle čl. 8 ods. 19 Študijného poriadku Ekonomickej univerzity k predmetu Účtovníctvo B. Uviedla, že počas skúškového obdobia absolvovala len jeden termín dňa 26.06.2012 u G. H. a to neúspešne. Vie, že podľa študijného poriadku jej ostal nárok na jeden opravný termín, žiaľ termín 26.06. bol posledný a jediný v mesiaci Jún. Požadovala o umožnenie absolvovať opravný termín počas letných prázdnin v termíne, ktorý stanoví skúšajúci alebo škola v primeranom predstihu pred štátnou skúškou dňa 27.08. Dňa 15.08.2012 požiadala žalobkyňa dekana fakulty o preskúmanie rozhodnutia jej žiadosti z 11.07.2012. Uviedla, že G. H. riadne neuviedla termíny v systéme AIS. Ostatné termíny neohlasovala dostatočne dopredu. Podozrievala L. F. zo zaujatosti voči žalobkyni, zmarenia jej žiadosti a neochotu hľadať riešenie. Na jej žiadosť nebolo v lehote 30 dní odpovedané. B. H. ohlásila termín z predmetu na 28.08.2012, čo je deň po štátniciach. Navrhovala, aby si skúšku mohla dokončiť po štátniciach alebo ju vyskúšať p. H. alebo inou osobou od 22.08. do 25.08. Prílohou žiadosti bola mailová komunikácia študentov s p. H., screenshot systému AIS, ktorý zobrazuje len 1 termín skúšky z predmetu Účtovníctvo B ako aj komunikácia žalobkyne s p. P. ohľadne stavu vybavovania žiadosti. Dňa 20.08.2012 podala žalobkyňa žalovanému 1., urgentnú sťažnosť adresovanú rektorovi univerzity, vo veci marenia vykonania skúšky v opravnom termíne za účelom ukončenia štúdia vykonaním štátnej záverečnej skúšky. Uviedla, že žalobkyni nebolo umožnené absolvovať opravný termín skúšky, dôsledku čoho jej hrozí škoda pre zánik akreditácie študijného programu dňa 31.08.2012, a to neukončením štúdia

vykonaním štátnej záverečnej skúšky. Uviedla, že G. H. porušila vnútorný predpis – Študijný poriadok, ktorý jej ukladá povinnosť oznamovať termíny výhradne prostredníctvom systému AIS a to mesiac pred začiatkom skúšobného obdobia. Nevkladaním termínov do AIS spôsobila škodu študentke ako aj skupine študentov druhého ročníka. Požadovala nápravu vo forme umožnenia študentke doštudovať vo svojom študijnom programe, keďže študentka má skúšku z Účtovníctva B až dňa 28.08.2012 a akreditácia programu končí 31.08.2012. Požadovala nápravu vo forme štátnych skúšok pre študentku v termíne 29.-31.08.2012 po absolvovaní Účtovníctva B (najlepšie 30.08.2012). Mailom z 21.08.2012 doc. F. informovala p. J., že navrhujú komisionálnu skúšku dňa 24.08.2012 o 09:00 hod. Uviedla aj zloženie komisie. Dňa 22.08.2012 mailom informoval sekretariát rektora EU zástupcu žalobkyne, v ktorom bolo uvedené, že z dôvodu časovej tiesne – termínu skúšky, bola sťažnosť prerokovaná s prodekankou L. G. E. Q. F., ktorá navrhuje termín komisionálnej skúšky dňa 24.08.2012 v zasadačke KUA. Skúška bude vo forme testu. Zloženie komisie: B. G., R., G. R., G. D.. Z prezenčnej listiny zo skúšky z predmetu Účtovníctvo B, zo dňa 24.08.2012 vyplýva, že sa v súlade s čl. 8 ods. 20 Študijného poriadku, žalobkyňa zúčastnila druhého termínu skúšky. Z predloženého testu z danej skúšky vyplýva, že žalobkyňa získala 0 bodov. Z predloženého harmonogramu akademického roka 2011/2012 na FHI vyplýva, že skúškové obdobie letného semestra je od 07.05.2012 do 06.07.2012 a od 27.08.2012 do 31.08.2012. Z mailovej komunikácie medzi študentami v období 03-04/2012, ktorú predložila žalobkyňa vyplýva, že viacerí študenti mali problém s nedostatkom skúšobných termínov skúškovom období. K žiadosti žalobkyne ohľadne riešenia náhradného termínu zo skúšky Účtovníctvo B sa vyjadrila listom G. H. dňa 07.09.2012 ako aj prodekanka pre vzdelávanie Doc. Ing. Mgr. F., adresovanom I. J. dňa 10.09.2012. Tá uviedla, že žalobkyňa mala vedomosť o všetkých termínoch skúšky. Termín 28.08. G. zverejnila študentom 06.08. Uviedla, že veta „každý z katedry Vás môže vyskúšať, ale nikto Vás nevyskúša“ je veta vytrhnutá z kontextu. Poukazovala na to, že sú prázdniny a skúškové je v termíne 27-31.08.2012. Snažila sa ponúkať riešenie žalobkyni aby sa sústredila na skúšku a v nasledujúcom akademickom roku rovnako ako iní študenti mohla dokončiť štúdium na príbuznom študijnom programe. S tým nechceli súhlasiť. Vzhľadom na všetky skutočnosti bola po zvážení v spolupráci s vedúcim katedry účtovníctva a audítorstva navrhnutá komisionálna skúška na piatok 24.08.2012. Komisia, termín a forma boli oznámené študentke z rektorátu. Žalobkyňa na skúške neprejavila ani základné vedomosti. Namieta zaujatosť voči študentke, inak by nenavrhla ukončenie prerušenia, umožniť prakticky dvakrát absolvovať skúškové obdobie zimného semestra tretieho ročníka, nesúhlasila by s termínom komisionálnej skúšky, jej priebehom aj napriek ovplyvňovaniu komisie manželom študentky. Mailom z 28.08.2012 študent I. J. uviedol žalobkyni, že pokiaľ vie, na jeho termíne nikto také úlohy ako žalobkyňa na svojom termíne nemal. Uviedol, že pedagogička nevravela, že tam otázky ohľadne finančného majetku nebudú, no podľa neho sú cenné papiere to najhoršie čo môže byť. Vie, že hovorila, že tam určite nedá tvorbu a rozpustenie opravných položiek. Dekan fakulty hospodárskej informatiky listom informoval žalobkyňu dňa 12.09.2012, že jej žiadosť o prerušenie štúdia (doručená 31.08.2012) je zamietnutá na základe čl. 11 ods. 4 Študijného poriadku. K odvolaniu F. B. sa dekan vyjadril listom z 23.10.2012. Zo zápisnice o prešetrení sťažností zo dňa 26.09.2012, vyplýva, že sťažnosť žalobkyne z 20.08.2012 vo veci marenia vykonania skúšky v opravnom termíne za účelom ukončenia štúdia vykonaním štátnej záverečnej skúšky, bola vyhodnotená ako opodstatnená v časti, v ktorej bol porušený postup akým spôsobom má byť oznámený termín skúšky. Skúška nebola oznámená v systéme AIS. Ako opodstatnená bola tiež vyhodnotená v časti, že odpoveď dekana vo veci preskúmania rozhodnutia bola žalobkyni zaslaná oneskorene a nie do 30 dní. Ako neopodstatnená bola vyhodnotená sťažnosť vo veci podozrenia zaujatosti doc. F..

Z psychologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 30.04.2013 vykonaným PhDr. Karolom Kleinmannom, vyplýva že žalobkyňa trpí depresiami, ktorá sa rozvinula po slede neúspechov pri štúdiu na VŠ a po nezhodách s vedením VŠ. Jej celkový psychický stav vplýva na jej kognitívne funkcie, v dôsledku čoho nie je schopná štúdia na VŠ. Uvedené závery boli potvrdené aj psychologickým vyšetrením z 02.10.2018 u klinického psychológa E. E. a tiež znaleckým posudkom č. 52/2109 vypracovaného znalcom RNDr. Mgr. Dušan Kešický PhD. Dňa 13.03.2014 p. J. – vedúca referátu kontroly upovedomila Mgr. Paráka o odložení ďalšej opakovanej sťažnosti. Z protokolu o výsledku kontroly z 22.05.2015, vykonanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR u žalovaného 1., v dňoch od 21.01.2015 do 29.04.2015 vyplýva, že ministerstvo vykonalo kontrolu administratívneho postupu pri prijímaní, evidovaní a prešetrovaní sťažností podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Kontrola zistila, že Smernica univerzity neupravuje povinnosť prerokovania zápisnice o prešterení sťažností, čo nie je v plne v súalde s § 18 ods. 3 zákona č. 9/2010 Z.z. Ďalej zistila, že centrálna evidencia sťažností nespĺňa niektoré náležitosti, ktoré požaduje zákon. Ďalej kontrola konštatovala pochybenia pri administratívnom postupe EUBA, čím bol porušený § 20 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z., nezaslaním písomného oznámenia žalobkyni o výsledku prešetrenia sťažnosti z 20.08.2012. ďalej tiež pri sťažnosti žalobkyne z 09.10.2012 nebola sťažnosť riadne zaevidovaná v centrálnej evidencii, čím bol porušený aj § 10 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. Pochybenie bolo konštatované aj v sťažnosti žalobkyne z 31.07.2013, keď v evidencii o nej chýbal zápis a chýbala zápisnica o jej prešetrení a tiež v sťažnosti z 06.02.2014 a 22.07.2014. Kontrola konštatovala pochybenia aj v sťažnostiach iných sťažovateľov a to pri sťažnosti č. 3/2013 a č. 7/2014. Dňa 01.03.2016 právny zástupca žalobkyne podal podnet Verejnému ochrancovi práv vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy v prípade nerozhodnutia o žiadosti študenkty A. B. z 02.11.2012 o preskúmanie rozhodnutia dekana Fakulty hospodárskej informatiky EU, o jej vylúčení zo štúdia. Dňa 23.06.2016 Verejná ochrankyňa práv upovedomila rektora EUBA o výsledkoch vybavenia podnetu. Uviedla, že sa obrátila na Generálnu prokuratúru SR so žiadosťou o súčinnosť, teda o preskúmanie zákonnosti postupu rektora vo veci nevydania rozhodnutia o žiadosti podávateľky o preskúmanie rozhodnutia dekana o jej vylúčení zo štúdia. Dňa 26.09.2016 Generálna prokuratúra SR informovala EUBA, že podnet žalobkyne bol ako nedôvodný odložený. Z ďalšej mailovej komunikácie študentov predloženej žalobkyňou k vyjadreniu z 31.05.2018 vyplýva nespokojnosť viacerých študentov s prístupom a správaním pedagógov. Podľa čl. 8 ods. 11 Študijného poriadku Ekonomickej univerzity v Bratislave, v znení účinnom v rozhodnom čase, ktorý bol predložený žalobkyňou do konania, cieľom skúšky je overiť získané vedomosti z daného predmetu a schopnosť študenta uplatňovať ich. Podľa čl. 8 ods. 14 študijného poriadku, skúška môže byť a) písomná, b) ústna, c) kombinovaná, konkrétna forma skúšky je uvedená v identifikačnom liste predmetu. Podľa čl. 8 ods. 15 veta prvá, písomná skúška sa koná pod dohľadom učiteľa v jeden deň a jej dĺžka nesmie presahovať 120 minút. Podľa čl. 8 ods. 17 konkrétne termíny, čas a miesto konania skúšok sa zverejnia najneskôr miesiac pred začiatkom skúšobného obdobia v príslušnom semestri. Spolu so zverejnením termínov sa umožní študentom prihlasovanie na skúšku. Na zverejnenie termínov skúšok, čas a miesta ich konania, ako aj na prihlasovanie sa na skúšku sa používa výhradne elektronická forma prostredníctvom AIS. Podľa čl. 8 ods. 19, skúšky možno absolvovať len v období určenom na ich vykonanie a stanovenom harmonogramom príslušného akademického roka. Vo výnimočných prípadoch môže skúšajúci, prípadne garant predmetu stanoviť aj náhradný termín mimo tohto obdobia. Podľa čl. 8 ods. 20, ak študent nevykoná skúšku úspešne, t.j. je klasifikovaný ako „nedostatočne“ v riadnom termíne, má právo na jeden opravný termín, ktorý stanovuje skúšajúci.

Do konania bola tiež predložená Interná smernica č. 12/2010 o vybavovaní sťažností podaných Ekonomickej univerzite. Dňa 25.04.2024 vydal Správny súd v Bratislave uznesenie č.k.: Ba-4Sa/25/2017-230, vo veci žalobkyne voči EUBA, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v konaní č. 585/2012/Lig., ktorým konanie zastavil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Správny súd uviedol, že žalovaný dňa 20.03.2024 doručil súdu Rozhodnutie rektora z 19.03.2024, č.j. R-80/2024, ktorým potvrdil vecnú a procesnú správnosť napadnutého rozhodnutia dekana Fakulty hospodárskej informatiky EUBA č. 585/2012/Lig, z 02.10.2012, o vylúčení žalobkyne z externého štúdia študijného programu 1. stupňa Hospodárska informatika a účtovníctvo pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku EUBA. 8. Súd vykonal výsluch žalovanej 2. Na otázku, ako riešila problém študentov so zostavovaním skúšobného plánu pri skúškach G. H. uviedla, že v tom čase bola prodekankou pre vzdelávanie a vždy študentom hovorila, že ak majú problém je potrebné všetko predložiť písomne a signalizovať takýmto spôsobom porušenie, aby to mohla riešiť s vedúcim katedry alebo dekanom. Ak mal študent problém prihlásiť sa na skúšku, pretože nebol vypísaný termín alebo sa nezmestil do daného termínu, to bolo treba riešiť individuálne. Na otázku, či trvá na obvineniach zo dňa 13.08.2012, keď žalobkyni uviedla, že je len jej problém, keď sa sťažuje na postup G. H. uviedla, že je na každom študentovi aby sa na termíny prihlasoval sám. Nikdy neprihlasovala študentov ona. Ak v rozhovore vnímali niečo ako obvinenie, je jej to ľúto, ale žalobkyni len pripomenula, že ka nevidela termín skúšky u G. H., mala sa obrátiť priamo na ňu. Na otázku prečo p. docentka neodpovedala v termíne 30 dní na žiadosť o preskúšanie z účtovníctva B uviedla, že otázke nechápe, nakoľko pri prvej sťažnosti na stretnutí ju žalobkyňa a jej zástupca žiadali aby pustila žalobkyňu na štátnice s tým, že si skúšku z Účtovníctva B dorobí dodatočne, čo odmietla. Následne promptne z dôvodu sťažnosti žalobkyne ešte v čase pred štátnicami bol stanovený termín komisionálnej skúšky, pričom fakulta volala skúšajúcich z dovoleniek, len aby to žalobkyňa stihla pred štátnicami. Skúšku však nezložila. Na otázku či si spomína na opravný termín žalobkyne zo dňa 11.07.2012, a ak áno, čo bolo je predmetom a ako žiadosť vybavila, uviedla, že išlo o žiadosť žalobkyne o poskytnutie opravného termínu u Ing. H.. Nie je v jej kompetencii stanovovať termíny skúšok. Vždy sa stanovujú mesiac pred začiatkom skúškového obdobia a skúšky si stanovuje každý skúšajúci sám. V tom čase boli prázdniny a nikto v škole nebol, takže aj tak nemal kto mimoriadny termín skúšky vypísať. Na otázku, prečo neodpovedala na mailovú žiadosť adresovanú pani P., uviedla, že si nespomína. Na otázku, či participovala na vybavovaní sťažnosti z 20.08. uviedla, že sťažnosť vybavovala vedúca odboru kontroly pani J., ktorá si vyžiadala jej vyjadrenia a na základe toho odpovedala na sťažnosť. Na otázku, či žalovaná 2. zložila obsadenie komisionálnej skúšky zo dňa 24.08.2012 uviedla, že nie. L. B. G. E. K., B., jej oznámil zloženie komisionálnej skúšky. Mená členov preposlala pani J. a tá termín a zloženie oznámila mailom žalobkyni. 9. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ako ich navrhoval zástupca žalobkyne vo vyjadrení z 01.10.2018, na pojednávaní dňa 13.06.2019, tiež nevykonal dokazovanie pripojením rozhodnutia dekana o zostavení komisie pre komisionálne skúšanie na deň 24.08.2012, nakoľko za daných skutkových okolností by vykonanie uvedených dôkazov nemalo žiadny vplyv pre posúdenie veci samej a bolo by nehospodárne. 10. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne: Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4. Podľa § 55 ods. 2 zákona o vysokých školách, práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k

národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Podľa § 55 ods. 3 zákona o vysokých školách, výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Podľa § 55 ods. 4 a 5 zákona o vysokých školách, uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde. Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Podľa § 2a ods. 2 a 3 antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Podľa § 11 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“). Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy. Podľa § 7 ods. 1 zákona o sťažnostiach, podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu. Podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach, na vybavenie sťažnosti je príslušný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Vybavovanie sťažností orgán verejnej správy upraví vnútorným predpisom. Podľa § 12 ods. 1 zákona o sťažnostiach, sťažnosť nesmie byť pridelená na prešetrovanie a vybavenie tomu, proti komu smeruje, ani zamestnancovi v jeho riadiacej pôsobnosti. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a preto je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť. 12. V predmetnom konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa bola v akademickom školskom roku 2011/2012, študentkou vo forme externého štúdia, 3. ročníka fakulty Hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, v študijnom odbore Hospodárska informatika a účtovníctvo. Sporné tiež nebolo, že v letnom semestri akademického školského roka mala dňa 27.08.2012 vykonať štátne skúšky. V skúškovom období letného semestra mala vykonať skúšky z predmetov „Nákladové účtovníctvo“ a „Účtovníctvo B“. Nakoľko v riadnom termíne skúšky nevykonala úspešne, mala v zmysle čl. 8 ods. 20 v tom čase účinného Študijného poriadku, nárok na opravný termín. Sporné medzi stranami nebolo tiež to, že skúškové obdobie letného semestra daného akademického roka bolo určené od 07.05.2012 do 06.07.2012 a od 27.08.2012 do 31.08.2012. Podľa čl. 8 ods. 19, skúšky možno absolvovať len v období určenom na ich vykonanie. Skúšku z predmetu Nákladové účtovníctvo žalobkyňa dňa 24.05.2012 vykonala neúspešne, po podaní sťažnosti na priebeh skúšky rozhodol Dekan fakulty o skúšaní žalobkyne pred komisiou dňa 09.07.2012, pričom na tomto termíne skúšku úspešne zložila. Skúšku z predmetu Účtovníctvo B dňa 26.06.2012 žalobkyňa nezložila úspešne. Po podaní sťažnosti pre nedodržanie ustanovení Študijného poriadku, voči G. H. a voči žalovanej 2., bola žalobkyňa mailovou formou informovaná, že bude dňa 24.08.2012 preskúšaná formou komisionálnej skúšky. Z uvedenej skúšky dosiahla 0 bodov. Následne bola žalobkyňa vylúčená z externého štúdia na podklade Rozhodnutia Dekana Fakulty hospodárskej informatiky č. 585/2012/Lig., zo dňa 02.10.2012, ktoré dňa 19.03.2024 potvrdil rektor univerzity rozhodnutím č. R-80/2024. Sporné medzi stranami zostalo, či pri postupe univerzity a žalovaných voči žalobkyni došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou po podaní sťažností, keď poukazovala, že s ňou bolo zaobchádzané rozdielnym spôsobom ako s inými študentami. 13. Zákaz diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, najmä na pohlaví, rase, farbe pleti, jazyku, náboženstve, politickom alebo inom zmýšľaní, národnostnom alebo sociálnom pôvode, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rode alebo inom postavení, patrí medzi základné ľudské práva, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaručujú všetkým (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR). Uvedenú garanciu rovnosti prístupu k všetkým bez rozdielu podporuje aj právna úprava vyplývajúca zo zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania a ochrana pred diskrimináciou v zmysle uvedeného právneho predpisu sa zaručuje aj študentom na vysokých školách. Ustanovenie § 55 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z., priamo odkazuje na predmetný zákon, ako osobitný predpis, ktorý upravuje uplatňovanie zásady rovnakého

zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Na dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania napokon odkazuje aj ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o sťažnostiach. 14. V zmysle uvedeného tak aj každý študent na vysokej škole sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. 15. Z právnej úpravy ustanovenia § 11 antidiskriminačného zákona vyplýva princíp tzv. obráteného dôkazného bremena, ktorý odráža potrebu efektívneho uplatňovania zásady rovnosti, pričom vychádza z charakteru antidiskriminačných sporov (diskriminácia sa len zriedka deje otvorene, väčšinou o nej neexistujú priame dôkazy a žalobcovia spravidla nedisponujú dostatkom informácií, ktorými by mohli bez akýchkoľvek pochybností preukázať existenciu diskriminácie, resp. porušenie zásady rovnakého zaobchádzania). V zmysle obráteného dôkazného bremena je žalovaný v konaní pred súdom povinný preukázať, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil. Táto povinnosť žalovaného však nastáva až v tom prípade, ak v prvom rade žalobca v spore o žalobe podanej podľa antidiskriminačného zákona, predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že sa žalovaný k nemu správal tak, že tým zásadu rovnakého zaobchádzania porušil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 91/2019). Nie je preto pravdou, že v predmetnom súdnom konaní by dôkazné bremeno malo zaťažovať len žalovaného. Je žalobcovou povinnosťou preukázať pred súdom skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby, a súčasne tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine (t. j. zákonom vymedzený diskriminačný dôvod). Priama diskriminácia je potom konanie alebo opomenutie pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou 16. Podľa názoru súdu žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla svoju časť dôkazného bremena, keď súdu neuviedla také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaných voči nej došlo. Žalobkyňa v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania poukazovala najmä na priebeh, spôsob a okolnosti vykonávania skúšok v letnom semestri akademického roka 2011/2012, z predmetov Nákladové účtovníctvo a Účtovníctvo B a tiež na to, že k menej priaznivému zaobchádzaniu so žalobkyňou došlo po podaní dvoch sťažností poukazujúc na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o sťažnostiach. 17. Pokiaľ ide o skúšku z predmetu Nákladové účtovníctvo, ktorý skúšal žalovaný 3., je potrebné predovšetkým uviesť a žalobkyňa to ani nepoprela, že uvedený predmet bol predmetom zimného semestra, ktorého skúšobné obdobie sa v akademickom roku 2011/2012 končilo 03.02.2012. V uvedenom zimnom semestri sa žalobkyňa podľa vyjadrenia žalovaných zúčastnila skúšky u žalovaného 3. dňa 26.01.2012, čo žalobkyňa nepoprela, pričom skúšku úspešne nezložila. Ako vyplýva aj z vyššie citovaného ustanovenia čl. 8 ods. 19 Študijného poriadku, skúšky možno absolvovať len v období určenom na ich vykonanie a stanovenom harmonogramom príslušného akademického roka. Len vo výnimočných prípadoch, môže skúšajúci stanoviť aj náhradný termín mimo tohto obdobia, pričom každý študent v zmysle študijného poriadku mal nárok na jeden riadny a jeden opravný termín. Žalobkyňa ani netvrdila, že by sa v zimnom semestri zúčastnila aj svojho opravného termínu skúšky z daného

predmetu, na ktorý mala nárok. Žalovaný 3. ako skúšajúci z daného predmetu stanovil náhradný termín aj mimo obdobia skúškového obdobia zimného semestra a to v máji 2012, pričom žalobkyňa sa zúčastnila termínu 24.05.2012, pričom túto skúšku nezložila úspešne. Následne žalobkyňa podala sťažnosť voči priebehu skúšky u žalovaného 3., keď poukazovala, že čas na vypracovanie zadania písomky bol nejednoznačne stanovený a nejednoznačné bolo aj bodové ohodnotenie jednotlivých príkladov. V tejto súvislosti rozhodol dekan fakulty B. K. dňa 03.07.2012 tak, že žalobkyňa bude dňa 09.07.2012 skúšaná komisionálne. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala, že s ňou bolo zaobchádzané menej priaznivo ako s inými študentami v porovnateľnej situácii, keďže po rozhodnutí dekana o jej komisionálnom skúšaní, rozhodol žalovaný 3. o ďalšom termíne skúšky na deň 06.07.2012, uverejnením oznamu na webovej stránke katedry. Súd poukazuje, že žalobkyňa nepreukázala ňou uvádzané skutočnosti. Predovšetkým, že by ostatní študenti, ktorí mali možnosť zúčastniť sa nekomisionálneho skúšobného termínu dňa 06.07.2012 boli v porovnateľnej situácii so žalobkyňou. Ako vyplýva z oznamu na webovej stránke katedry, opravný termín bol určený študentom, ktorí neboli na niektorom z opravných termínov v máji 2012. Nielen teda pre študentov, ktorí sa nezúčastnili termínu dňa 19.05.2012 ako to vo svojom vyjadrení prezentovala žalobkyňa. Žalobkyňa sa opravného termínu v mesiaci máj 2012 zúčastnila (24.05.2012), ktorý vykonala neúspešne. Ako sama uviedla, následne podala voči priebehu skúšky sťažnosť, pričom sama poukázala, že sťažnosť nesmerovala voči objektívnosti hodnotenia. Keďže teda žalobkyňa úspešne neabsolvovala z daného predmetu riadny skúšobný termín a ani opravný, voči ktorého postupe navyše podala sťažnosť, rozhodol dekan fakulty o komisionálnom skúšaní žalobkyne dňa 09.07.2012. Za daných okolností nemožno predmetné konanie žalovaných posúdiť ako diskriminujúce žalobkyňu. Univerzita umožnila žalobkyni, ktorá vyčerpala svoj riadny aj opravný termín vykonať skúšku komisionálne, pričom forma skúšania sa zhodovala s formou, aká bola použitá v predchádzajúcich termínoch skúšky – písomný test. Žalobkyňa následne takúto skúšku zložila a predmet úspešne absolvovala, čo takisto nepochybne nemožno posúdiť ako diskriminačné správanie žalovaných. 18. Pokiaľ išlo o skúšku z predmetu Účtovníctvo B, bolo nesporné, že sa jednalo o povinný predmet druhého ročníka štúdia. Ako uviedol žalovaný, žalobkyňa uvedený predmet „prenášala“ ešte z akademického roka 2009/2010, kedy sa na skúšku z povinného predmetu vôbec neprihlásila, a teda ju neabsolvovala úspešne. Keďže v akademickom roku 2010/2011 mala žalobkyňa prerušené štúdium, k absolvovaniu skúšky pristúpila v akademickom roku 2011/2012. Uvedený predmet skúšala vyučujúca Ing. H.. Žalobkyňa poukazovala, že v skúšobnom období letného semestra G. H. riadne nezverejňovala termíny, keď tieto nezverejňovala v súlade so študijným poriadkom najneskôr 1 mesiac pred začiatkom skúšobného obdobia. Ako vyplynulo z vyjadrenia žalovaných ako aj z predloženého dôkazu – mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a G. H. z 10.05.2012, G. H. informovala žalobkyňu, že termíny skúšky sa uskutočnia 17.05., kedy určila dva termíny o 10:30 a 12:30 hod., ďalej 24.05. a dňa 26.06. Žalobkyňa sa zúčastnila až skúšobného termínu dňa 26.06.2012, ktorý úspešne neabsolvovala. Jednalo sa o posledný určený skúšobný termín pred termínom štátnej skúšky, ktorého sa žalobkyňa chcela zúčastniť dňa 27.08.2012 s cieľom ukončiť bakalárske štúdium. Žalobkyňa správne poukazovala, že každý študent mal v zmysle študijného poriadku právo na absolvovanie riadneho a jedného opravného termínu skúšky. Ako už súd konštatoval vyššie, skúškové obdobie letného semestra daného akademického roka bolo určené od 07.05.2012 do 06.07.2012 a od 27.08.2012 do 31.08.2012. Skúšku je pritom možné absolvovať výhradne len v určenom skúšobnom období, pokiaľ nestanoví náhradný termín mimo tohto obdobia vo výnimočnom prípade skúšajúci (čl. 8 ods. 19 študijného poriadku). Uvedené sa pritom netýka len riadneho termínu skúšky ale aj opravného termínu skúšky. Na skúšky sa študenti prihlasujú samostatne, a to na termíny, ktoré skúšajúci vopred zverejní. Ako vyplynulo z mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a G. H., žalobkyňa bola priamo skúšajúcou informovaná o termínoch skúšky z daného predmetu v danom skúšobnom období. Samotná žalobkyňa v mailovej správe adresovanej G. H. uviedla, že si bola vedomá, že termínov skúšky bolo viacej a priznala si chybu, že na žiadnom predošlom nebola. Je pritom výslovne povinnosťou študenta zvoliť si také tempo štúdia, aby splnil podmienky pre úspešné absolvovanie konkrétneho predmetu. Ak sa žalobkyňa nezúčastnila vypísaných a určených termínov skúšky v skúšobnom období, uvedené je výhradne jej pochybením. Ak sa zúčastnila len termínu dňa 26.06.2012, ktorý úspešne neabsolvovala a nezúčastnila sa žiadneho iného predchádzajúceho termínu, pričom ku dňu 27.08.2012 musela mať splnené všetky podmienky stanovené fakultou, aby mohla byť pripustená k štátniciam, a tieto podmienky splnené nemala, tak nevyužitie jej práva na opravný termín do dátumu 27.08.2012 výlučne z dôvodov

na jej strane (ako sama uviedla v máji 2012 to mala „časovo náročnejšie“), možno pričítať výhradne len na ťarchu žalobkyni. 19. Žalobkyňa dňa 11.07.2012 adresovala dekanátu fakulty žiadosť o stanovenie ďalšieho opravného termínu. Keďže odpoveď nedostala, dňa 13.08.2012 sa aj s manželom osobne stretla so žalovanou 2. Dňa 20.08.2012 podala sťažnosť vo veci marenia vykonania skúšky v opravnom termíne za účelom ukončenia štúdia vykonaním štátnej záverečnej skúšky. Uviedla, že žalobkyni nebolo umožnené absolvovať opravný termín skúšky, dôsledku čoho jej hrozí škoda pre zánik akreditácie študijného programu dňa 31.08.2012, a to neukončením štúdia vykonaním štátnej záverečnej skúšky. Uviedla, že G. H. porušila vnútorný predpis – Študijný poriadok, ktorý jej ukladá povinnosť oznamovať termíny výhradne prostredníctvom systému AIS a to mesiac pred začiatkom skúšobného obdobia. Nevkladaním termínov do AIS spôsobila škodu študentke ako aj skupine študentov druhého ročníka. Požadovala nápravu vo forme umožnenia študentke doštudovať vo svojom študijnom programe. Následne bola žalobkyňa mailovou formou dňa 22.08.2012 informovaná od p. J., že sťažnosť bude riešená komisionálnym skúšaním dňa 24.08.2012. Túto skúšku žalobkyňa nezložila úspešne, keď získala 0 bodov. Podľa vyjadrenia žalovaných na skúške nepreukázala ani základné vedomosti z predmetu Účtovníctvo B. Správnosť tohto hodnotenia žalobkyňa nijako nespochybnila. Z predloženej zápisnice o prešetrení sťažnosti žalobkyne z 20.08.2012 vyplýva, že táto bola doručená rektorovi univerzity, pričom pred rozhodnutím si rektorát vyžiadal vyjadrenie L. F. a G. H.. Vybavenie sťažnosti formou umožnenia žalobkyni vykonať skúšku komisionálnym spôsobom dňa 24.08.2012 jej bolo oznámené emailom od p. J. – vedúcej referátu kontroly. 20. Žalobkyňa v tejto súvislosti namietala neexistenciu rozhodnutia dekana o komisionálnej skúške na deň 24.08.2012, čím bola skúška nezákonná, komisia nebola riadne zostavená, bola zaujatá a pri vykonaní skúšky došlo k znevýhodneniu žalobkyne oproti ostatným študentom. Súd sa s námietkami žalobkyne nestotožnil. Predovšetkým súd uvádza, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by sa so žalobkyňou v tejto súvislosti zaobchádzalo menej priaznivo a znevýhodňujúco v porovnaní s ostatnými študentami. Ako už súd uviedol vyššie, žalobkyňa vlastnou vinou nevyužila v priebehu skúškového obdobia žiadny iný zverejnený a jej známy termín skúšky z predmetu Účtovníctvo B. Napriek tomu univerzita ako aj fakulta stanovili pre ňu výnimočný termín formou komisionálneho preskúšania, pričom takto učiniť nebola za daných okolností vôbec povinnosť univerzity ako ani fakulty. Uvedená forma skúšky mala v tomto prípade podľa názoru súdu opodstatnenie, keďže žalobkyňa neúspešne absolvovala riadny termín a nevyužila žiadny opravný termín z danej skúšky v rámci skúšobného obdobia, čím vyčerpala svoju možnosť skúšku absolvovať v určenom skúšobnom období. Sama žalobkyňa pritom v sťažnosti z 20.08.2012 navrhovala riešenie situácie formou preskúšania v období 22-25.08., preto určenie termínu skúšky na deň 24.08. bolo v súlade s požiadavkami žalobkyne. Pokiaľ ide o priebeh samotnej skúšky, žalobkyňa výslovne uviedla, že ani v súčasnosti nemá žiadne námietky voči objektívnosti hodnotenia komisie na danej skúške. Namieta však postup zostavenia komisie a jej nezákonnosť. Súd však uvádza, že pre posúdenie existencie diskriminačného konania by malo v tejto súvislosti význam práve tvrdenie o tom, že žalobkyňa nebola ohodnotená objektívne, resp. jej hodnotenie vo výsledku 0 bodov malo motiváciu v niektorom zo zákonne vymedzených dôvodov porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (napr. pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu a pod.). Vo vzťahu k samotnej komisii žalobkyňa síce poukazovala, že táto sa počas skúšania správala nevhodne, keď jej členovia medzi sebou komunikovali, resp., že boli voči žalobkyni zaujatí, čo mala potvrdiť žalovaná 2., keď žalobkyni uviedla, že ju pred štátnicami už nikto nevyskúša. Tieto tvrdenia však pôsobia rozporuplne a zmätočne, keď zároveň žalobkyňa tvrdí, že predmetom jej námietok nie je objektívnosť hodnotenia vedomostí žalobkyne na danej skúške. Navyše, žalobkyňou uvádzané dôvody žiadnym spôsobom nenaznačujú zaujatosť jednotlivých členov komisie. Vyjadrenie žalovanej 2. navyše žalovaná sama uviedla na pravú mieru vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 10.09.2012, keď uviedla, že uvedené povedala v súvislosti s tým, že bolo dovolenkové obdobie a skúšobné obdobie začínalo až dňa 27.08., čo bol zároveň deň štátnic, ktorých sa žalobkyňa chcela zúčastniť. 21. Za účelom preukázania nezákonne zostavenej komisie žalobkyňa navrhovala zabezpečiť dôkaz – rozhodnutie dekana o komisionálnom skúšaní, nakoľko má za to, že nezákonnosť skúšky narušila

základné princípy objektivity, rovnosti a nestrannosti, čím znevýhodnila žalobkyňu oproti ostatným študentom. Ako vyplýva z ustáleného skutkového stavu, len ťažko mohlo dôjsť za daných okolností k znevýhodneniu žalobkyne oproti ostatným študentom tým, že univerzita a fakulta umožnila žalobkyni vykonať skúšku napriek tomu, že ju riadne nevykonala v skúšobnom období, v čase letných prázdnin mimo skúšobného obdobia a v takom dátume, aby sa žalobkyňa mala príležitosť zúčastniť štátnej skúšky dňa 27.08.2012. Vzhľadom na uvedené okolnosti podľa názoru súdu by zaobstaranie takéhoto dôkazu nebolo zásadným a rozhodujúcim ako sa domnievala žalobkyňa. Žalobkyňa totiž súdu neopísala žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo dôvodné pochybovať o objektívnosti hodnotenia skúšobnej komisie, resp., z ktorých by bolo dôvodné pochybovať o porušení zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni. Neobstojí v tomto smere poukazovanie na to, že iní študenti mali možnosť byť vyskúšaní nekomisionálne dňa 28.08. Ako je zrejmé z postojov žalobkyne, takto určený termín pre ňu nemal význam, nakoľko sa plánovala zúčastniť štátnej skúšky dňa 27.08. Navyše jej bolo umožnené absolvovať skúšku mimo skúšobného obdobia, čo rozhodne nemožno považovať za diskriminačné konanie. Za žiadnych okolností teda zaobchádzanie so žalobkyňou v danej situácii nemožno posúdiť ako menej priaznivé s ostatnými študentami v porovnateľnej situácii. Žalobkyňa totiž neporovnávala svoje postavenie so študentami v porovnateľnej situácii, keďže študenti, ktorí sa plánovali zúčastniť skúšobného termínu dňa 28.08. prirodzene neašpirovali na štátnu skúšku dňa 27.08. a jednalo sa o riadny termín v rámci skúšobného obdobia, na rozdiel od žalobkyne, ktorej bolo umožnené vykonať skúšku výnimočne a mimo skúšobného obdobia. Žalobkyňa tak podala celkovo dve sťažnosti. Prvú dňa 08.06.2012 a druhú dňa 20.08.2012. Obidve sťažnosti boli zo strany fakulty vyriešené rovnakým spôsobom, keď žalobkyni bolo umožnené opätovne absolvovať predtým neúspešne absolvované skúšky z predmetov Nákladové účtovníctvo a Účtovníctvo B, a to vykonaním komisionálnej skúšky, ktorá v obidvoch prípadoch mala rovnakú formu ako nekomisionálna skúška z daného predmetu, a to formou písomného testu so stanoveným časovým limitom. Kým prvú skúšku žalobkyňa zložila úspešne, druhú úspešne nezložila. Ani v jednom prípade, ako sama uviedla, nerozporovala objektívnosť hodnotenia jej vedomostí zo strany komisie. Z uvedeného je preto zrejmé, že v danom prípade žalobkyňa nepreukázala, že by sa podanie sťažnosti stalo dôvodom na vyvodzovanie pre ňu nepriaznivých dôsledkov. 22. K samotnému skúšaniu formou komisionálneho skúšania súd uvádza, že bezpochybne je takáto forma skúšky transparentnejšou, keďže na hodnotení študenta participovali v tomto prípade až 3 osoby. Pokiaľ teda žalobkyňu vyskúšala komisia pozostávajúca z troch vyučujúcich, nie je zrejmé ako takýto postup mohol byť postupom, ktorý by bolo možné definovať ako menej priaznivý postup v porovnaní s inou osobou v obdobnej situácii. Žalovaný pritom uviedol, že obdobne sa v obdobných situáciách postupuje aj s inými študentami. Žalobkyňa nepreukázala, že by to tak nebolo. Aj keď poukazovala na iných študentov, ktorí neboli skúšaní komisionálne, nepreukázala, že by sa nachádzali v obdobnej situácii ako žalobkyňa. Obdobne nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, že otázky na komisionálnej skúške boli účelovo zostavené aby mala sťažené podmienky, pričom toto tvrdenie podporovala predloženým mailom študenta I. J.. Súd poukazuje, že mail od študenta, ktorý sa vyjadruje z osobného subjektívneho hľadiska k tomu, aké otázky považuje za najhoršie z daného predmetu nie sú relevantným dôkazom. Študent, spolužiak z vysokej školy nie je v žiadnom prípade v takom postavení, aby tento mohol objektívne posúdiť účelovosť zostavovania otázok, či účelovosť sťaženia skúšky v neprospech žalobkyne v porovnaní s ostatnými študentami. Ak teda žalobkyňa namietala, že zo strany žalovaných jej bolo znemožnené objektívne a nestranné preskúšanie jej vedomostí z predmetu Účtovníctvo B, tak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom relevantne nepodložila. Z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by členovia komisie postupovali voči žalobkyni diskriminačne, prípadne že by ich hodnotenie nebolo objektívne. Výsledkom skúšky bolo, že žalobkyňa nepreukázala ani základné vedomosti z daného predmetu, čo vo výsledku žiadnym spôsobom nespochybnila. Ak by aj v danom prípade došlo k procesným pochybeniam zo strany univerzity a fakulty v procese rozhodovania o komisionálnom preskúšaní a zostavení komisie, uvedené podľa názoru súdu nemalo žiadny relevantný vplyv na to, že žalobkyňa bola hodnotená objektívne a konanie žalovaných nebolo možné posúdiť ako diskriminačné. Žalobkyňa teda skôr napáda zákonnosť procesu pri rozhodovaní o komisii a nie hodnotenie vlastných vedomostí. Predmetom antidiskriminačnej žaloby by však malo byť preskúmanie práve toho, či bola objektívne hodnotená žalobkyňa v porovnaní s ostatnými študentami, keďže následkom jej hodnotenia bolo konštatovanie jej nedostatočnosti s konzekvenciou vylúčenia zo štúdia. Zároveň súd poukazuje, že rozhodnutie dekana o vylúčení žalobkyne zo štúdia, vrátané okolností, ktoré vylúčeniu predchádzali, boli predmetom preskúmania rektorom Ekonomickej univerzity. Sama žalobkyňa

pritom potvrdila, že medzi kľúčové aspekty sťažnosti žalobkyne patrilo posúdenie nezákonného zostavenia komisie. Rektor rozhodnutím z 19.03.2024 č.k. R-80/2024, potvrdil vecnú a procesnú správnosť napadnutého rozhodnutia dekana Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v BA č. 585/2012/Lig, o vylúčení žalobkyne z externého štúdia programu 1. stupňa Hospodárska informatika a účtovníctvo pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku EUBA. Nespokojnosť žalobkyne s tým, ako sa rektor vysporiadal s jej námietkami neznamená, že rozhodnutie rektora je nesprávne, resp. nepreskúmateľné, ako to uviedla vo svojom vyjadrení z 11.07.2024. 23. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalovanej v priebehu konania, keď poukazovala predovšetkým na nedostatky žalovaných v procese vybavovania sťažností a porušovania ustanovení zákona o sťažnostiach a tiež ďalšie námietky voči postupu G. H. pri stanovovaní termínov skúšok, tak je potrebné uviesť, že pochybenia v procese vybavovania sťažnosti konštatovalo aj Ministerstvo školstva v protokole o výsledku kontroly z 22.05.2015, no tieto mali charakter administratívnych pochybení a nebolo z nich možné dôvodne usudzovať diskriminačné správanie vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa podľa názoru súdu neuviedla žiadne také relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že zo strany žalovaných s ňou po podaní dvoch sťažností, o ktoré v tomto konaní išlo (z 08.06.2012 a 20.08.2012) bolo zaobchádzané menej priaznivo než s inými študentami. Navyše, berúc do úvahy nedostatky pri vybavovaní sťažností žalobkyne ako aj nedostatky na ktoré poukázala kontrola Ministerstva školstva, tak pokiaľ by aj boli sťažnosti vybavované procesne perfektne, uvedené by podľa názoru súdu žiadnym spôsobom neovplyvnilo spôsob ich vybavenia ako taký, ktorý by bol priaznivejší voči žalobkyni. Súd je názoru, že sťažnosti, ktoré žalobkyňa podala v súvislosti so skúšobným procesom predmetu „Nákladové účtovníctvo“ ako aj „Účtovníctvo B“, nemali žiadny vplyv na objektívnosť hodnotenia jej vedomostí z daných predmetov. Nakoľko žalobkyňa nesplnila požiadavky vyplývajúce zo študijného programu a študijného poriadku, bolo oprávnením dekana rozhodnúť o jej vylúčení z externého štúdia. Obdobne poukazovanie na pochybenia G. H., v súvislosti s nedodržiavaním predpisov pri uverejňovaní termínov skúšok, mali vplyv na všetkých študentov daného predmetu rovnako, čo jasne vyplynulo aj z mailovej komunikácie študentov, ktorú žalobkyňa predložila. Nejednalo sa o selektívne konanie pedagogičky vo vzťahu k žalobkyni, ktoré by bolo spôsobilé založiť pochybnosti o dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ide o ďalšie sťažnosti žalobkyne (okrem tých z 08.06.2012 a 20.08.2012), týmito sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko nemali priamy súvis s podstatou prejednávanej veci, keď žalobkyňa svoj nárok odvodzuje práve s poukazom na sťažnosti z mesiacov 06 a 08/2012 a ďalšie sťažnosti podávané v rokoch 2013 či 2014 boli podané až v čase keď už žalobkyňa nebola študentkou žalovaného 1. 24. Napokon súd na prejednávanú vec nazeral aj optikou právnej úpravy ochrany osobnosti upravenej v Občianskom zákonníku, nakoľko vyjadrenia žalobkyne v podanej žalobe, že konaním žalovaného došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobkyne ako aj k zásahu do práva na súkromie žalobkyne, možno subsumovať pod skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať konaniu zasahujúcemu osobnosť žalobkyne, ktorá je predmetom právnej ochrany vyjadrenej jednak v ust. čl. 19 Ústavy SR, ako aj vo vyššie citovaných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Súd je názoru, že v danom prípade konaním žalovaných nedošlo k neoprávneným zásahom do osobnosti žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa v dôsledku vylúčenia zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu a študijného poriadku, a v dôsledku ňou vnímaných konfliktov s vedením ako aj zamestnancami Ekonomickej univerzity trpela, resp. trpí depresiami a prežitie uvedených skutočností na ňu pôsobilo značne negatívne s presahom do bežného života, uvedené je dôsledkom vlastného psychického rozpoloženia žalobkyne a charakteristiky jej osobnosti. Uvedené potvrdzujú aj skutočnosti vyplývajúce z predloženého psychologického vyšetrenia ako aj znaleckého posudku. V znaleckom posudku je vyslovene konštatované, že žalobkyňa navštívila už dňa 01.02.2011 lekárku pre možnú depresiu a v rokoch 2010-2011 prerušila štúdium pre sťažené podmienky, zmeny v psychike. Uvedené psychické rozpoloženie žalobkyne preto nemá priamy pôvod v okolnostiach, ktoré žalobkyňa v podanej žalobe opisovala a ktoré nastali v letnom semestri akademického roka 2011/2012. Nepriaznivý psychický stav žalobkyne bol dlhodobejšieho charakteru a nebol priamym dôsledkom rozhodnutí fakulty či univerzity v období máj – august 2012. Navyše tieto rozhodnutia, či postup žalovaných v rozhodnom období nebolo podľa názoru súdu možné ani posúdiť ako neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti.

25. Záverom v súvislosti s námietkami vznesenými žalovanými na pojednávaní dňa 10.12.2024 ohľadne premlčania nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy ako aj požadovaného práva na ospravedlnenie zo strany žalovaných či poukazovaniu na nevykonateľnosť navrhovaného petitu, súd uvádza, že tieto námietky posúdil ako neopodstatnené. Pokiaľ ide vykonateľnosť petitu, ktorý bol zmenený podaním žalobkyne zo dňa 30.05.2018 a schválený súdom na pojednávaní dňa 31.05.2018, tento je podľa názoru súdu vykonateľný tak ako bol formulovaný. Namietaná absencia textu ospravedlnenia nemá opodstatnenie, keďže z výrokov č. XI, XII, XIII, XV, je možné dedukovať, že žalobkyňa požaduje ospravedlnenie v písomnej forme, za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzdelávaní a jej diskrimináciu, čo je zároveň textom ospravedlnenia. Ďalší obsah textu ospravedlnenia ako ňou uvedený žalobkyňa celkom zjavne nepožadovala. K námietke premlčania súd uvádza, že sa ňou súd bližšie nezaoberal, nakoľko súd posúdil podanú žalobu ako nedôvodnú už z hľadiska nesplnenia základných predpokladov upravených vo vyššie citovaných ustanoveniach antidiskriminačného zákona, keď žalobkyňa, ako už bolo uvedené, neuniesla svoje dôkazné bremeno a neoznámila súdu skutočnosti, z ktorých bolo možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. 26. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku, a podanú žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. 27. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, by mali mať žalovaní ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Keďže však žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku a nárok na náhradu trov konania žalovaným nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).