zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach

Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 164/2008 Z. z. (ďalej len „platný zákon“) bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý v roku 1998. V čase od jeho prijatia až po súčasnosť došlo k mnohým legislatívnym zmenám, na ktoré je potrebné reagovať, aby zákon o sťažnostiach bol naďalej účinným nástrojom ochrany práv fyzických a právnických osôb v prípade, ak boli porušené činnosťou respektíve nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iného orgánu Slovenskej republiky.
Zákon o sťažnostiach je právny predpis, ktorý v súlade s ustanovením článku 46 Ústavy SR zabezpečuje ochranu individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb, porušovaných alebo ohrozovaných činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy. Zákonná úprava možnosti obracať sa na orgány verejnej správy prostredníctvom sťažností sa dotýka širokej verejnosti.
Prax ukázala, že niektoré ustanovenia platného zákona už nevyhovujú jeho bezproblémovej aplikácii. V prvom rade bolo potrebné precizovať základnú terminológiu zákona, subjekty na ktoré sa vzťahuje, obsah, formu a náležitosti podania rozhodujúce pre jeho posúdenie a vybavenie. Najvýraznejšie sa potreba zmeny právnej úpravy prejavila v ustanovení o príslušnosti na vybavenie sťažnosti. V platnom zákone je na vybavenie sťažnosti príslušný vedúci orgánu verejnej správy, alebo ním poverený zamestnanec. Vzhľadom na to, že sťažnosťou sa poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, je potrebné príslušnosť na jej vybavenie určiť ako príslušnosť tohto orgánu a nie jeho vedúceho. Taktiež je potrebné upraviť lehoty na posúdenie podania, postúpenie a vybavenie sťažnosti, ich počítanie a spočívanie. Nanovo je potrebné upraviť vybavovanie opakovaných sťažností a ustanovenia o poriadkovej pokute.
Počas viac ako jedenástich rokov účinnosti bol platný zákon novelizovaný iba raz a to zapracovaním možnosti pre vedúceho orgánu verejnej správy poveriť zamestnanca tohto orgánu vybaviť sťažnosť (§ 11 ods. 1). Takouto novelou sa v roku 2008 urgentne riešila situácia v niektorých orgánoch verejnej správy, v ktorých bolo neúnosné, aby vedúci orgánu verejnej správy vybavoval všetky sťažnosti.
II. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o sťažnostiach
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev
b) nie je upravená v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca
Bezpredmetné
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení
Uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté.
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Bezpredmetné
III. Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Vplyvy na verejné financie:
Predkladaný materiál nebude mať vplyv na verejné financie.
Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:
Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Vplyvy na životné prostredie:
Predkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie
Vplyvy na zamestnanosť:
Predkladaný materiál nebude mať vplyv na zamestnanosť
Vplyvy na podnikateľské prostredie:
Predkladaný materiál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie

§ 1 §
V ustanovení je deklarovaný predmet úpravy zákona o sťažnostiach.

§ 2 §
Ustanovenie upravuje, ktoré subjekty sú povinné postupovať pri vybavovaní sťažností podľa tohto zákona. Subjekty uvedené v prvom odseku nazýva orgánmi verejnej správy. Podľa písm. a) sú to orgány štátnej správy a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie. Podľa písmena b), podľa tohto zákona postupujú aj orgány územnej samosprávy (obce, mestá, vyššie územné celky) a nimi zriadené organizácie. Podľa písm. c), sú povinné podľa tohto zákona postupovať aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných osôb. Toto rozhodovanie im však musí byť zverené zákonom. V druhom odseku zákon ukladá povinnosť postupovať podľa tohto zákona aj iným štátnym orgánom. Ide o orgány, ktoré nie sú uvedené v prvom odseku a majú podľa Ústavy SR nezávislé postavenie, napríklad Najvyšší kontrolný úrad SR, Kancelária Národnej rady SR. Aj na tieto orgány sa fyzické osoby a právnické osoby obracajú s podaniami, ktorými sa domáhajú ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. Tieto subjekty na účely zákona o …

§ 3 §
Navrhované pozitívne vymedzenie sťažnosti vychádza z úpravy platného zákona, avšak reaguje na praktické skúsenosti z jeho viac ako jedenásťročnej aplikácie. Text je formulovaný tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že pre posúdenie podania ako sťažnosti je dôležité, aby sa sťažovateľ domáhal svojich individuálnych práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že ich orgán verejnej správy svojou činnosťou alebo nečinnosťou porušil. Pre posúdenie takéhoto podania ako sťažnosti nie je pritom rozhodujúce, či sťažovateľ konanie orgánu verejnej správy, či už omisívne alebo komisívne, kvalifikoval konkrétnou právnou úpravou. Pre posúdenie podania ako sťažnosti je však dôležité, aby sťažovateľ poukázal na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy. Je nevyhnutné, aby bolo v pôsobnosti orgánu verejnej správy takýto nedostatok odstrániť. Preto sa podanie musí posudzovať podľa jeho obsahu. V porovnaní s platným zákonom sa podrobne upravuje posúdenie a spôsob vybavenia podania, ktoré má viacej častí, z ktorých iba niektoré sú sťažnosťou, ako aj prípady ak je orgán verejnej správy príslušný na vybavenie …

§ 4 §
Ustanovenie odseku 1 a 2 obsahuje negatívne vymedzenie sťažnosti. Ide o vylúčenie takých podaní, ktoré síce zodpovedajú kritériám uvedeným v § 3, avšak existuje niektorá tu uvedená prekážka, ktorá neumožňuje vybaviť ich ako sťažnosť podľa tohto zákona. Jednotlivé dôvody negatívneho vymedzenia podaní sú štruktúrované podľa obsahu a podľa toho, kto ich podáva. Prvý ods. písm. a): Dôvodom pre vylúčenie z vybavenia podľa tohto zákona je napríklad podanie, v ktorom osoba neuvádza, ochrany akých svojich práv alebo právom chránených záujmov sa domáha, ale kladie otázky, vyjadruje svoje názory, predkladá žiadosť alebo návrh. písm. b): Ďalej je to podanie, v ktorom pisateľ poukazuje na konkrétny nedostatok, ktorým ako sa domnieva, orgán verejnej správy porušuje jeho právo alebo právom chránený záujem, ale domôcť sa odstránenia tohto protiprávneho zásahu možno napríklad súdnou žalobou, alebo podnetom na začatie trestného stíhania, prípadne iným úradným postupom (napr. vykonaním inšpekcie, dohľadu, dozoru a pod.), ktorý nemožno nahradiť podaním sťažnosti. písm. c): Sťažnosťou podľa tohto zákona nie je ďalej …

§ 5 §
Upravuje sa spôsob a forma podania, povinné náležitosti a predmet sťažnosti. Podmienka, aby sťažnosť bola čitateľná a zrozumiteľná bezprostredne súvisí s ustanovením § 3 ods. 2, na základe ktorého sa sťažnosť posudzuje podľa obsahu. Povinnými náležitosťami sťažnosti sú údaje, ktorými je identifikovaný sťažovateľ. Sťažnosť, ktorá neobsahuje povinné náležitosti sa považuje za anonymnú sťažnosť a podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) sa nevybavuje. Vylúčenie anonymnej sťažnosti vychádza z princípu ochrany práv v individuálnom záujme konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, zakotveného v článku 46 Ústavy SR, ktorý neumožňuje domáhať sa takejto ochrany anonymným spôsobom. Zavedená legislatívna skratka „predmet sťažnosti“ vychádza z platnej právnej úpravy a nadväzuje na ustanovenie § 3 ods. 1 návrhu zákona. Uvedenie predmetu sťažnosti je základom pre jej bezproblémové, včasné a správne vybavenie. Náprava nedostatkov týkajúcich sa predmetu sťažnosti je v návrhu zákona riešená v § 6 ods. 2 výzvou sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v zákonnej lehote. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za neposkytnutie spolupráce podľa § …

§ 6 §
Ustanovenie § 6 uvádza dôvody, oprávňujúce orgán verejnej správy sťažnosť odložiť, upravuje povinnosť vyzvať sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v prípade, ak sťažnosť nie je v súlade s § 5 ods. 3, alebo ak chýbajú informácie potrebné na jej prešetrenie a oznamovaciu povinnosť voči sťažovateľovi pri odložení sťažnosti. Podľa prvého odseku, orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak neobsahuje všetky povinné náležitosti (anonymná sťažnosť). Sťažnosť odloží aj vtedy, ak ju sťažovateľ predloží v mene inej osoby bez splnomocnenia. Dôvodom na odloženie je kolízia s ustanovením § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého sa sťažovateľ môže domáhať iba ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. Sťažnosť sa odloží aj v prípade, ak je z nej zrejmé, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti koná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní. Prešetrovať takúto sťažnosť by mohlo byť kontraproduktívne (mohlo by byť zmarené trestné konanie). Dotknutý orgán nemusí disponovať potrebnou dokumentáciou (bola predložená súdu, prokuratúre alebo orgánu činnému v trestnom konaní) a …

§ 7 §
Ustanovenie prvého odseku obsahuje aj platný zákon; je opatrením proti postihovaniu sťažovateľa za to, že podal sťažnosť. Novým opatrením je úprava obsiahnutá v druhom odseku. Samotná sťažnosť ako aj ďalšie informácie týkajúce sa sťažovateľa (fyzickej osoby), ktoré orgán verejnej správy vybavujúci sťažnosť spracúva, sú podľa ustanovenia § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov osobnými údajmi. V prípade, ak je sťažovateľom právnická osoba, na samotnú sťažnosť a ďalšie informácie získané v rámci spolupráce sťažovateľa alebo súčinnosti orgánov verejnej správy sa vzťahuje ustanovenie § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Navrhované ustanovenie výrazne zvyšuje ochranu sťažovateľa a obmedzuje možnosť zneužitia jeho osobných a iných údajov.

§ 8 §
Ustanovenie upravuje povinnosť orgánu verejnej správy utajiť totožnosť sťažovateľa, ak o to požiada. Taktiež je zakotvená možnosť, aby tak orgán verejnej správy urobil aj bez požiadania, ak je utajenie totožnosti sťažovateľa v záujme vybavenia sťažnosti. Oproti doterajšej úprave, kedy sa pri vybavovaní sťažnosti používal iba jej odpis, možno použiť aj kópiu sťažnosti, ak je možné zabezpečiť, aby z nej neboli zrejmé údaje, ktoré by identifikovali sťažovateľa. Povinnosť mlčanlivosti o osobe sťažovateľa sa na rozdiel od platnej úpravy rozširuje na všetky osoby, ktoré vedia o totožnosti sťažovateľa. Druhý ods. upravuje postup orgánu verejnej správy v prípade, ak nie je možné bez uvedenia niektorých údajov o osobe sťažovateľa sťažnosť prešetriť, resp. pokračovať v jej vybavovaní. V treťom odseku sa oproti všeobecnej úprave, podľa ktorej orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie sťažnosti je povinný sťažnosť postúpiť orgánu príslušnému na jej vybavenie, upravuje postup v prípade, ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti. Orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na …

§ 9 §
Prijímať sťažnosti sú povinné všetky orgány, bez ohľadu na to, či sú na vybavenie konkrétnej sťažnosti príslušné. Zakotvená je povinnosť (s výnimkou podľa § 8 ods. 3), sťažnosti, na vybavenie ktorých nie sú príslušné, postúpiť v stanovenej lehote orgánom príslušným na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť efektívnosť pri vybavovaní sťažností.

§ 10 §
Ustanovenie ukladá povinnosť viesť centrálnu evidenciu sťažností oddelene od ostatných písomností, úpravu obsahu tejto evidencie a spôsobu evidencie opakovanej sťažnosti a ďalšej opakovanej sťažnosti. Zachováva sa povinnosť, aby orgány verejnej správy na požiadanie predkladali ústrednému orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností ročné správy o vybavovaní sťažností. Termín predloženia správy, ako aj jej štruktúru určuje ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

§ 11 §
Navrhovaná úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti vychádza z vymedzenia sťažnosti v § 3, podľa ktorého sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, porušených činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. V porovnaní s platnou úpravou je navrhovaná formulácia pre aplikačnú prax značným prínosom. Napriek tomu, že to predkladaný návrh explicitne neuvádza, vedúci orgánu verejnej správy, ako štatutárny zástupca zodpovedá za činnosť ním riadeného orgánu ako celku, teda zodpovedá aj za vybavovanie sťažností ním riadeným orgánom verejnej správy. Je jeho povinnosťou zabezpečiť všetky činnosti súvisiace s vybavovaním sťažností. Navrhovaná úprava ukladá vedúcemu orgánu verejnej správy upraviť spôsob vybavovania sťažností vnútorným predpisom. Jednoznačnejšie sa upravuje príslušnosť na vybavenie sťažností, ak sa sťažovateľ domnieva, že jeho práva porušil alebo ohrozil priamo vedúci orgánu verejnej správy. Precizuje sa úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu orgánu územnej správy pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy. Vedúci orgánu územnej samosprávy je v súvislosti so zákonom prenesenými kompetenciami povinný plniť úlohy štátnej správy v …

§ 12 §
Ustanovenie upravuje, ktoré osoby nemôžu byť zapojené do prešetrovania a vybavenia sťažnosti, ako aj dôvody pre ich vylúčenie z tohto procesu. Podľa prvého odseku nesmie sťažnosť prešetriť ani vybaviť osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje ani zamestnanec, ktorý je tejto osobe podriadený. V druhom odseku sa upravuje, ktoré ďalšie osoby sú vylúčené z uvedených činností. Podľa písmena a) ide o osobu, ktorá je zamestnancom orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti, pričom dôvodom na vylúčenie je skutočnosť, že sa zúčastnila na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti. Vzhľadom na príslušnosť podľa § 11 sa toto vylúčenie môže vzťahovať tak na zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorý porušil práva sťažovateľa, ako aj na zamestnanca nadriadeného orgánu alebo zamestnanca ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, ak sa zúčastnil na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti. Podľa písmena b) je vylúčený zamestnanec iného orgánu verejnej správy, ktorý sa zúčastnil na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti; okrem týchto zamestnancov sú vylúčené z prešetrovania a vybavenia sťažnosti …

§ 13 §
Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje lehotu na vybavenie sťažnosti stanoviť v pracovných dňoch. Dôvodom na úpravu je, že v dňoch pracovného pokoja a vo sviatky plynula lehota, v ktorej zamestnanci orgánu príslušného na vybavenie sťažnosti v skutočnosti nemohli sťažnosť prešetrovať a lehota plynula márne. Navyše, počas účinnosti platného zákona enormne narástla náročnosť na posudzovanie a prešetrovanie sťažností. Z tohto dôvodu sa oproti platnej úprave navrhuje jedna 60-dňová lehota na vybavenie, ktorú tak ako v platnom zákone, možno z dôvodu náročnosti na prešetrenie predĺžiť o 30 dní. Lehotu na vybavenie sťažnosti je oprávnený predĺžiť vedúci orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti, alebo ním splnomocnený zástupca. Lehota musí byť predĺžená pred jej uplynutím. Orgán verejnej správy je povinný predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne písomne oznámiť a zdôvodniť. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný informovať sťažovateľa o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti ešte pred uplynutím základnej 60 dňovej lehoty.

§ 14 §
Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje jednoznačná úprava počítania lehôt. Začiatok plynutia lehoty sa stanovuje na prvý pracovný deň nasledujúci po dni doručenia sťažnosti. Lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Rovnako lehota na vybavenie sťažnosti, pri ktorej je spor o príslušnosť na vybavenie, začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o príslušnosti orgánu verejnej správy, o ktorého príslušnosti rozhodol najbližší spoločný nadriadený orgán alebo ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

§ 15 §
Rovnakú úpravu obsahuje aj platný právny predpis. Pre orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavuje zakladá povinnosť, oboznámiť osobu, proti ktorej sťažnosť smeruje s jej obsahom. Upravuje sa primeranosť oboznámenia – v rozsahu a v čase tak, aby nemohlo byť zmarené jej prešetrovanie. Taktiež sa umožňuje, aby sa ten, proti komu sťažnosť smeruje, mohol k predmetu sťažnosti vyjadrovať, aby mohol predkladať podklady potrebné na vybavovanie sťažnosti.

§ 16 §
Upravuje sa oprávnenie orgánu verejnej správy vyzvať sťažovateľa, aby mu poskytol spoluprácu. Požadovať spoluprácu však môže iba v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie sťažnosti; rozsah požadovanej spolupráce je limitovaný ustanovením § 6 ods. 2 navrhovaného zákona. Súčasne sa orgánu verejnej správy ukladá povinnosť poučiť sťažovateľa o dôsledku neposkytnutia spolupráce, alebo jej neposkytnutia v stanovenej lehote. Dôsledkom každej z uvedených skutočností je odloženie sťažnosti. Odložením sťažnosti sa jednak akcentuje význam poskytnutia spolupráce pre úspešné prešetrenie sťažnosti, jednak stimuluje záujem sťažovateľa na jej vybavení. Lehota na poskytnutie spolupráce je desať pracovných dní a začína plynúť doručením žiadosti sťažovateľovi. Navrhuje sa možnosť predĺženia lehoty na spoluprácu v prípade, ak na jej poskytnutie zákonná lehota z objektívnych dôvodov (bez zavinenia sťažovateľa) nepostačuje. V odôvodnených prípadoch orgán verejnej správy môže stanoviť novú lehotu na poskytnutie spolupráce. To bude mať praktické uplatnenie najmä v prípadoch, ak v čase, kedy orgán verejnej správy sťažovateľa požiadal o spoluprácu, bol sťažovateľ napríklad hospitalizovaný, alebo bol odcestovaný mimo svojho bydliska a …

§ 17 §
Zakladá sa povinnosť orgánov verejnej správy poskytovať orgánu verejnej správy príslušnému na vybavenie sťažnosti doklady, iné písomnosti, vyjadrenia, informácie, údaje potrebné na vybavovanie sťažnosti, ako aj ďalšiu nevyhnutnú súčinnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Lehota na poskytnutie súčinnosti sa stanovuje do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti. Navrhuje sa spočívanie lehoty odo dňa odoslania žiadosti o poskytnutie súčinnosti až do dňa poskytnutia súčinnosti a to aj v prípade, ak bola poskytnutá oneskorene. Vzhľadom na to, že dôsledkom neposkytnutia súčinnosti nie je odloženie sťažnosti ako pri neposkytnutí spolupráce sťažovateľom, orgán verejnej správy je povinný sťažnosť vybaviť. Preto poriadkovým opatrením pri neposkytnutí, resp. oneskorenom poskytnutí súčinnosti, je poriadková pokuta podľa § 24 ods. 1. Skutočnosť, že lehota na vybavenie sťažnosti z dôvodu žiadosti o súčinnosť je prerušená, je orgán verejnej správy povinný sťažovateľovi oznámiť.

§ 18 §
Prešetrovanie sťažnosti je činnosť, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Zisťujú sa aj príčiny zistených nedostatkov a ich následky. Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z predmetu sťažnosti (§ 5 ods. 3). Na prešetrenie sťažnosti nemá vplyv kto sťažnosť podáva, proti komu sťažnosť smeruje ani ako je podanie označené. Navrhuje sa, aby v prípade, ak je sťažnosťou iba časť podania, orgán príslušný na vybavenie prešetril iba túto časť vo všetkých bodoch. Upravuje sa aj situácia, kedy nie je možné sťažnosť alebo jej časť prešetriť. Dôvodom môže byť napríklad „tvrdenie proti tvrdeniu“ a niet inej skutočnosti potvrdzujúcej pravdivosť niektorého z tvrdení. Takúto skutočnosť orgán verejnej správy uvedie v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámi ju sťažovateľovi. Podľa tretieho odseku je prešetrovanie sťažnosti ukončené prerokovaním zápisnice. Úpravou uvedenou v druhej vete sa sleduje možnosť ukončiť prešetrovanie sťažnosti aj v prípade, ak by sa vyskytli subjektívne alebo objektívne príčiny, ktoré by …

§ 19 §
O prešetrení sťažnosti orgán verejnej správy vyhotovuje zápisnicu. Zákon upravuje, aké náležitosti zápisnica musí obsahovať. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa navrhuje podrobná úprava povinností vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala alebo ním splnomocneného zástupcu v prípade, ak pri prešetrovaní sťažnosti boli zistené nedostatky. Navrhované ustanovenie odseku 2 reaguje na praktické skúsenosti, keď vedúci prešetrovaného orgánu verejnej správy pri ukončení prešetrovania sťažnosti robil obštrukcie a prešetrujúci orgán prešetrovanie sťažnosti v zákonom stanovenej lehote prakticky nemohol ukončiť. Uvedené konanie sa považuje za neplnenie povinností podľa tohto zákona a môže byť dôvodom pre vyrubenie poriadkovej pokuty podľa § 24 ods. 1.

§ 20 §
Ustanovenie upravuje ukončenie procesu vybavovania sťažnosti, a to oznámením výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Ustanovenie hovorí, že tým je sťažnosť vybavená. Oznámenie musí byť písomné a musí obsahovať konštatovanie, či sťažnosť je alebo nie je opodstatnená. Bez ohľadu na jeho povahu, konštatovanie je potrebné odôvodniť. Odôvodnenie musí vychádzať zo zápisnice. Pri opodstatnenej sťažnosti sa sťažovateľovi musí oznámiť aj to, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, prešetrujúci orgán uložil povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i). Písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktorá obsahuje viacero častí, musí obsahovať výsledok prešetrenia a odôvodnenie opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti každej z nich. Z uvedeného vyplýva, že v prípade opodstatnených častí sťažnosti, sa musí sťažovateľovi za každú časť samostatne oznámiť, že orgánu verejnej správy v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i). Uvedený postup je určujúci aj pre plnenie povinností podľa § 19 ods. 1 písm. i).

§ 21 §
Obsahom ustanovenia je opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovaná sťažnosť. Opakovanou sťažnosťou a ďalšou opakovanou sťažnosťou je také podanie, ktorého predmet je totožný s predmetom predchádzajúcej sťažnosti a v ktorom sťažovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti. Na vybavenie opakovanej sťažnosti, ak to nie je v rozpore s § 12, je príslušný orgán verejnej správy, ktorý vybavoval predchádzajúcu sťažnosť. Orgán verejnej správy prekontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcej sťažnosti a o prekontrolovaní vyhotoví záznam. V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že táto bola vybavená správne, orgán verejnej správy výsledok oznámi sťažovateľovi s poučením, že ďalšiu opakovanú sťažnosť odloží. Ďalšia opakovaná sťažnosť sa neprešetruje ani nekontroluje ale sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. e). V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že správne vybavená nebola, orgán verejnej správy opakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví. Pri vybavovaní takejto opakovanej sťažnosti sa postupuje rovnako ako pri novej sťažnosti. Upravuje sa postup, ak iný sťažovateľ podá rovnakú sťažnosť akú už orgán verejnej správy …

§ 22 §
Predmetom úpravy tohto ustanovenia je klasifikácia povahy sťažnosti proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti a sťažnosti proti odloženiu sťažnosti, určenie príslušnosti na jej vybavenie a osoby oprávnenej sťažnosť vybaviť alebo podľa § 6 ods. 1 písm. f) odložiť. S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi platného zákona a zamedziť zneužívanie inštitútu sťažnosti tzv. chronickými sťažovateľmi, ktorí novými sťažnosťami napádajú vybavenie každej ich predchádzajúcej sťažnosti, predkladaný zákon jednoznačne odlišuje sťažnosť proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti od opakovanej sťažnosti a upravuje postup pri jej vybavovaní. Ak sťažovateľ podá orgánu verejnej správy sťažnosť, v ktorej sa sťažuje na spôsob vybavovania alebo výsledok prešetrenia predchádzajúcej sťažnosti, takáto sťažnosť nie je opakovanou sťažnosťou, pretože neobsahuje rovnaký predmet. Nesmeruje proti tomu, čo bolo predmetom predchádzajúcej sťažnosti, ale proti tomu, ako bola sťažnosť vybavená. Preto ide o novú sťažnosť. Pri určení príslušnosti na vybavenie takejto sťažnosti je potrebné postupovať podľa § 11 ods. 1 a 2, v spojení s § 12 zákona. V prípade, ak takúto sťažnosť vybavil (podpísal oznámenie …

§ 23 §
Vzhľadom na príslušnosť na vybavenie sťažností sa navrhuje, aby orgán verejnej správy kontroloval vybavovanie vnútornou kontrolou podľa príslušných predpisov. Napríklad orgány verejnej správy, ktorými sú orgány štátnej správy, budú vybavovanie sťažností kontrolovať podľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Zakladá sa právo, aby orgán verejnej správy, ktorý vybavoval sťažnosť, mohol kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku aj plnia.

§ 24 §
Oproti platnej právnej úprave poriadkové opatrenie sa uplatňuje vo vzťahu k orgánu verejnej správy, nie vo vzťahu k jeho zamestnancom. Pokutu, ako poriadkové opatrenie možno uložiť orgánu verejnej správy, ktorý neplní povinnosti podľa tohto zákona. Neplnenie povinností musí súvisieť so sťažovaním priebehu vybavovania sťažnosti, marením jej vybavovania alebo marením nápravy nedostatkov. Stanovuje sa možnosť jej opakovaného uloženia v prípade, ak povinnosť nebola splnená napriek uloženiu pokuty. Neupravuje sa, koľkokrát možno pokutu uložiť, stanovuje sa úhrnná výška pokuty. Inak sa upravuje aj rozpočtové určenie príjmu z pokút a subjektívna a objektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty.

§ 25 §
Ustanovuje sa povinnosť orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetruje, aby vytvoril vhodné podmienky pre včasné a správne prešetrenie a vybavenie sťažnosti. Upravuje sa, že trovy súvisiace s vybavovaním sťažnosti znáša ten, komu vznikli; a to tak sťažovateľ, ako aj orgán verejnej správy. Zakladá sa povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach súvisiacich s vybavovaním sťažností. Povinnou osobou podľa tohto ustanovenia je každý, kto sa pri vybavovaní sťažnosti o týchto skutočnostiach dozvedel. Z dôvodu právnej istoty sa upravuje, že na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje správny poriadok, pokiaľ zákon o sťažnostiach neupravuje inak.

§ 26 §
Navrhované ustanovenie obsahuje prechodné opatrenia vzťahujúce sa na vybavovanie sťažností doručených orgánu verejnej správy a na konanie o uložení poriadkovej pokuty začaté pred účinnosťou tohto zákona.

§ 28 §
Účinnosť zákona sa navrhuje prvým januárom 2010. Bratislava 30. septembra 2009 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Igor Federič vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

čl. III

čl. III bod 1 §
Z aplikácie ustanovenia § 470 ods. 2 Trestného poriadku je nutné vyňať odsúdenia s pôvodom v inom členskom štáte Európskej únie, ktoré register trestov eviduje na základe súčasných mechanizmov výmeny informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi EU, nakoľko rozhodnúť o zahladení takéhoto odsúdenia môže iba príslušný súd daného členského štátu. Modifikovať informácie zaznamenané v registri trestov vyplývajúce z odsúdenia občana Slovenskej republiky súdom iného členského štátu Európskej únie, je možné iba na základe oznámenia ústredného orgánu tohto členského štátu, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 4 a 5 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ktoré je transponované v ustanovenia čl. I novely.

čl. III bod 2 §
Ustanovenie navrhovaného § 488a Trestného zákona vymedzuje zákonný rámec orgánov činných v trestnom konaní a súdov vo vzťahu k zohľadňovaniu právoplatných odsúdení súdmi iných členských štátov Európskej únie v trestnom konaní, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 3 Rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Ustanovenie § 488a ods. 2 poskytuje na základe ustanovenia § 17 ods. 8 zákona o registri trestov (čl. I, bod 23 novely) orgánom činným v trestnom konaní a súdom možnosť žiadať od Generálnej prokuratúry SR zabezpečenie kópií príslušných právoplatných rozsudkov súdov iných členských štátov Európskej únie pre účely zohľadnenia odsúdenia súdom v inom členskom štáte v trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky, ak zo záznamov v registri trestov vyplýva existencia odsúdenia v tomto členskom štáte. Ak samotná informácia o odsúdení v inom členskom štáte evidovaná v registri trestov stačí na posúdenie jednotlivých skutočností a prijatie primeraných opatrení v trestnom konaní (napr. …

čl. III bod 3 a 4 §
Vypustenie prvej vety z ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku nadväzuje na čl. II bod 1 novely s odôvodnením, že toto ustanovenie je hmotnoprávneho charakteru, a preto je vhodné ho systematicky zaradiť do úvodných ustanovení Trestného zákona. Nakoľko však prvá veta ustanovenia § 515 ods. 1 obsahovala aj legislatívnu skratku používanú v ďalších ustanoveniach tejto časti Trestného poriadku, bolo nevyhnutné zostávajúci text ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku primerane upraviť.

čl. III bod 5 §
Jedná sa o legislatívno-technickú opravu chybného vnútorného odkazu po prijatí zákona č. 262/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

čl. III bod 6
Týmto ustanovením sa dopĺňa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie o rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní, ktorého transpozícia je upravená bode 2.

bod 1 §
Zmena súvisí s vymedzením pojmu vybavovanie sťažnosti, ktorým na účely zákona je prijímanie, evidovanie, prešetrovanie a vybavenie sťažnosti a pojmu vybavením sťažnosti, ktorým na účely zákona je vrátenie, odloženie, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti. Uvedené pojmy boli zavedené z dôvodu, že zákon o sťažnostiach nezohľadňoval iné spôsoby vybavenia sťažnosti, ako odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi.

bod 2 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 21. Úprava prešetrovania sťažnosti, ktorá obsahuje viacero častí bola presunutá do nového odseku 3 v § 18.

bod 3 §
Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach z vybavovania ako sťažnosti vylučuje podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha. Podľa Legislatívnych pravidiel vlády SR, Príloha č. 1 „Legislatívno-technické pokyny“ právny jazyk bod 5.1. – Ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka „a“. Práve doplnenie slov „nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha“ za prvú časť vety § 4 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach cez spojku „a“ spôsobilo problémy z hľadiska výkladu a aplikácie uvedeného ustanovenia zákona, nakoľko obsah takýchto podaní býva takmer vždy naviazaný na nejaké právo. Aby podanie bolo sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach, musí spĺňať podmienky podľa § 3. Vo vzťahu k podaniam, ktoré majú charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo …

bod 4 §
Ruší sa povinnosť, aby orgán verejnej správy podanie označené ako sťažnosť, v prípade ak ho nie je príslušný vybaviť podľa iného právneho predpisu, vrátil tomu, kto ho podal, bezodkladne po tom, čo zistí, že nie je sťažnosťou podľa odseku 1 písm. a), b) a d) alebo podľa odseku 2, najneskôr do 30 pracovných dní od jeho doručenia, s uvedením dôvodu. Podanie podľa ods. 1 písm. a), b), d), e) a f) alebo podľa ods. 2 písm. a) a b) orgán verejnej správy odloží, o čom podávajúceho do 15 pracovných dní od jeho doručenia písomne upovedomí, s uvedením dôvodu. Orgán verejnej správy podanie neodloží, ak ho je príslušný vybaviť podľa iného právneho predpisu. K tejto zmene došlo z dôvodu, že povinnosť orgánu verejnej správy vrátiť podanie vyvolávalo u sťažovateľov negatívne pocity. Ukladá sa povinnosť orgánu verejnej správy, aby podanie podľa odseku 1 písm. c) alebo podľa odseku 2 písm. c) vybavil podľa osobitného predpisu, ak na jeho vybavenie je príslušný. V …

bod 5 §
Podľa § 5 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Sťažnosť v listinnej podobe môže byť orgánu verejnej správy podaná poštovou prepravou alebo osobným podaním do podateľne príslušného orgánu verejnej správy. Náležitosti sťažnosti podanej v listinnej podobe upravuje odsek 2. Ruší sa možnosť podania sťažnosti ústne do záznamu alebo telefaxom. Podávanie sťažnosti ústne do záznamu bolo podľa poznatkov orgánov verejnej správy z aplikačnej praxe zneužívané. Na orgán verejnej správy sa sťažovateľ často dostavil s množstvom dokumentov a domáhal sa, aby na základe nich a jeho komentáru k nim, bol orgánom verejnej správy vyhotovený záznam o ústnej sťažnosti, pričom jednoznačne neurčil ochrany akých svojich práv a právom chránených záujmov sa domáha a na aké nedostatky poukazuje. Podávanie sťažnosti telefaxom sa už v praxi takmer nevyužíva, odstráni sa duplicita podávania sťažnosti, keďže aj sťažnosť podanú týmto spôsobom, bolo treba do piatich pracovných dní od jej podania potvrdiť vlastnoručným podpisom. …

bod 6 §
Spresňuje sa rozsah informácii z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sa nesprístupňujú. Účelom navrhnutej zmeny je, aby sa z tejto dokumentácie nesprístupňovali také informácie, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného zákona.

bod 7 §
Zmena sa týka vybavovania sťažnosti, v ktorej sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale predmet sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe a ak sťažovateľ na základe výzvy orgánu verejnej správy neudelil súhlas s uvedením údajov o jeho osobe. V takomto prípade je orgán verejnej správy oprávnený sťažnosť odložiť, a to podľa § 6 ods. 1 písm. j).

bod 8 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 13, ktorý upravuje lehotu na vybavenie sťažnosti a je pre orgán verejnej správy záväzný.

bod 9 §
Upravuje sa lehota na postúpenie sťažnosti orgánu príslušnému na rozhodnutie sporu o určenie príslušnosti na vybavenie sťažnosti. Taktiež sa upravuje spočívanie lehoty na vybavenie sťažnosti do doručenia rozhodnutia o spore o príslušnosť a zavádza sa povinnosť, aby orgán verejnej správy, v ktorom spor o príslušnosť vznikol, písomne upovedomil sťažovateľa o prerušení plynutia lehoty na vybavenie sťažnosti.

bod 10 §
Ukladá sa povinnosť príslušnému orgánu o rozhodnutie sporu doručiť rozhodnutie o spore orgánom verejnej správy, ktoré sa o príslušnosť na vybavenie sťažnosti sporili. Po rozhodnutí sporu, orgán verejnej správy, ktorý bol určený ako príslušný na vybavenie sťažnosti, túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi sťažovateľovi spolu s uvedením dňa, ktorým skončilo prerušenie plynutia lehoty na vybavenie sťažnosti.

bod 11 §
Ukladá sa povinnosť orgánu verejnej správy príslušnému na vybavenie sťažnosti, aby sťažovateľovi v prípade, že predlžuje lehotu na vybavenie sťažnosti zdôvodnil, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné.

bod 12 §
Do § 13 sa dopĺňa nový odsek, ktorý upravuje počítanie lehoty na vybavenie sťažnosti a počítanie lehoty na vybavenie sťažnosti v prípade vzniku sporu o príslušnosť.

bod 13 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 12.

bod 14 §
Zavádza sa oprávnenie orgánu verejnej správy, aby určil spôsob a rozsah poskytnutia spolupráce sťažovateľa. Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 5, ktorým sa zmenilo označenie písmen v § 6 ods. 1.

bod 15 §
Umožňuje sa, aby sťažovateľ v odôvodnených prípadoch, ak preukáže, že lehota na poskytnutie spolupráce nie je dostatočná, pred jej uplynutím požiadal orgán verejnej správy o určenie novej lehoty.

bod 16 §
Znenie odseku 4 § 16 zákona o sťažnostiach nebolo zosúladené so znením a postupom podľa odseku 1. Sťažovateľ síce mohol reálne preukázať, že na výzvu orgánu verejnej správy nemohol po jej doručení reagovať, a teda nemohol poskytnúť potrebnú spoluprácu, zároveň však, pokiaľ tak neurobil v lehote podľa odseku 2, orgánom verejnej správy, v čase preukazovania objektívnych dôvodov, pre ktoré nemohol spoluprácu poskytnúť, mohla už byť orgánom verejnej správy sťažnosť odložená podľa odseku 1. Ustanovenie odseku 1 ukladá orgánu verejnej správy povinnosť odložiť sťažnosť v prípade neposkytnutia spolupráce, resp. jej neposkytnutia v stanovenej lehote zo strany sťažovateľa, kým ustanovenie odseku 6 upravuje možnosť orgánu verejnej správy pokračovať v prešetrovaní sťažnosti aj v prípade neposkytnutia potrebnej spolupráce s tým, že výsledok prešetrenia takejto sťažnosti sa sťažovateľovi neoznamuje. Nie je teda účelné, aby orgán verejnej správy pokračoval vo vybavovaní sťažnosti, ktorá je prostriedkom ochrany individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb, v režime podľa tohto zákona aj v prípade, ak sťažovateľ potrebnú spoluprácu …

bod 17 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 19.

bod 18 §
Spresňujú sa subjekty, od ktorých je orgán verejnej správy príslušný požadovať súčinnosť pri vybavovaní sťažnosti.

bod 19 §
Z § 17 ods. 2 v súčasnosti platného zákona o sťažnostiach sa do odseku 4 presúva prerušenie plynutia lehoty na vybavenie sťažnosti v čase od odoslania žiadosti o poskytnutie súčinnosti podľa odsekov 2 a 3 do jej poskytnutia a povinnosť orgánu verejnej správy prerušenie plynutia lehoty písomne oznámiť sťažovateľovi.

bod 20 §
Prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa tohto zákona, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy sa metódami a formami kontrolnej činnosti nedá overiť skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Táto skutočnosť sa uvedie v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámi sa sťažovateľovi, s tým, že opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť sťažnosti podľa § 20 ods. 2 zákona o sťažnostiach sa nevyhodnocuje. Na rozdiel od iných právnych predpisov, napr. zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávnenej osobe ukladajú povinnosť preukázať sa oprávnením na vykonanie kontroly alebo auditu, zákon o sťažnostiach túto povinnosť neupravuje. Príslušnosť na prešetrenie a vybavenie sťažnosti je upravená priamo zákonom, ktorý taktiež upravuje formu a náležitosti …

bod 21 §
Presun úpravy prešetrovania sťažnosti, ktorá obsahuje viacero častí, z § 3 ods. 3 pôvodného znenia zákona o sťažnostiach do § 18.

bod 22 §
Legislatívno-technická úprava. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tom význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Zmenou poradia prvého a druhého bodu v § 19 ods. 1 písm. i) bolo dosiahnuté zosúladenie so zákonom NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, v ktorom sa povinnosti kontrolovaného subjektu uvádzajú v takom poradí ako je navrhnuté v zákone o sťažnostiach.

bod 23 §
Spresňuje sa vyhodnotenie opodstatnenosti sťažnosti, ktorá je zložená z viacerých častí.

bod 24 §
Z § 21 ods. 1 pôvodného znenia zákona o sťažnostiach sa vypúšťa úprava vybavovania ďalšej opakovanej sťažnosti, ktorá sa presúva do nového odseku 6.

bod 25 §
Dopĺňa sa dôvod pre vylúčenie osôb z vybavovania opakovanej sťažnosti v nadväznosti na § 11 ods. 2, ktorý upravuje príslušnosť na vybavenie sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy a proti vedúcemu orgánu územnej samosprávy pri výkone štátnej správy.

bod 26 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 27 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 24.

bod 28 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 1, kde na účely zákona o sťažnostiach jedným zo spôsobov vybavenia sťažnosti je aj odloženie sťažnosti, ktoré je zahrnuté do vybavovania sťažnosti.

bod 29 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 28.

bod 30 §
Spresňuje sa príslušnosť na vybavenie sťažnosti smerujúcej proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti. Na vybavenie takejto sťažnosti je príslušný vedúci toho orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca, ktorý predchádzajúcu sťažnosť v zmysle príslušnosti podľa § 11 ods. 1 a 2 vybavil, za predpokladu, že to nie je v rozpore s § 12.

bod 31 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 28.

bod 32 §
Upravuje sa vybavovanie ďalšej sťažnosti smerujúcej proti vybavovaniu sťažnosti, ktorá už bola vybavená podľa odseku 1. Ak v zmysle príslušnosti podľa odseku 3 už orgán verejnej správy vybavil sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadril nesúhlas s vybavovaním jeho predchádzajúcej sťažnosti, ďalšia podaná sťažnosť, smerujúca proti vybavovaniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. g), o čom sa sťažovateľ písomne upovedomí. Zmena odstráni neefektívne vybavovanie sťažností podávaných najmä sťažovateľmi, ktorí vybavovanie každej sťažnosti, pokiaľ nie je vybavená podľa ich predstáv, namietajú ďalšou sťažnosťou. Neakceptujú pritom právny stav, že sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej opakujú skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti, ktoré sa už v rámci vybavovania sťažnosti smerujúcej proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti neprešetrujú. Upravuje sa príslušnosť na vybavenie takejto sťažnosti.

bod 33 §
Stanovuje sa prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2017. Podania, ktoré boli orgánu verejnej správy doručené pre 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa tohto zákona účinného do 31. marca 2017.

čl. VI (zákon o sťažnostiach)

čl. VI bod 1 §
V súvislosti so zavedením nového kontrolného mechanizmu, v rámci ktorého sa bude preskúmavať postup orgánu verejnej správy v osobitných prípadoch (§ 23a), sa navrhuje, aby bol sťažovateľ okrem informácie o odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov poučený aj o ďalšom postupe, ak ide o sťažnosť smerujúcu proti postupu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru, t. j. o možnosti požiadať o preskúmanie postupu orgánu verejnej správy, ktorý sťažnosť sťažovateľa odložil podľa § 6 ods. 1 písm. g).

čl. VI bod 2 a 4 §
Explicitne sa ustanovuje vecná príslušnosť na vybavenie sťažnosti smerujúcej proti vedúcemu orgánu miestnej štátnej správy tak, aby bola sťažnosť vybavená v rámci konkrétneho odvetvia štátnej správy. Týka sa to najmä okresných úradov, ktoré vykonávajú štátnu správu na viacerých úsekoch.

čl. VI bod 3
V súvislosti so zavedením nového kontrolného mechanizmu, v rámci ktorého sa bude preskúmavať postup orgánu verejnej správy v osobitných prípadoch (§ 23a), sa navrhuje doplniť poučenie sťažovateľa aj pri vybavení opakovanej sťažnosti.

čl. VI bod 5
Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza nový kontrolný mechanizmus, v rámci ktorého sa bude preskúmavať postup orgánu verejnej správy v prípade, že príslušný orgán verejnej správy sťažnosť smerujúcu proti postupu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vybavil a využil všetky mechanizmy na jej prešetrenie, resp. prekontrolovanie správnosti jej vybavenia, a napriek tomu sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom vybavenia sťažnosti a opakovane sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Podľa súčasnej právnej úpravy pôjde o sťažnosti proti príslušníkom Policajného zboru a príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, pretože tieto zbory sú definované ako ozbrojené bezpečnostné zbory (§ 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o a § 1 zákona č. 4/2001 Z. z.). Súčasná právna úprava zákona o sťažnostiach pojednáva o tzv. „dvojinštančnosti“ konania v prípade vybavenia sťažnosti. V prípade podania tretej sťažnosti v tej istej veci (bez uvedenia nových skutočností), je táto sťažnosť podľa zákona o …

čl. VI bod 6
V prechodnom ustanovení sa navrhuje, aby sa nový postup preskúmania sťažnosti pri vybavovaní sťažností proti postupu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov aplikoval až na sťažnosti vybavované po 1. januári 2019, keďže s týmto súvisia nové postupy pri vybavovaní sťažností (upovedomenie sťažovateľa, poučenia), ktoré sa pri sťažnostiach vybavených do 31. decembra 2018 neuplatňovali.