Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200237 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200237.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. X., N. XX, U., zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, Štefánikova 34, Nitra, proti odporcom: 1/ Obec Bánov, Hviezdoslavova 34, Bánov, 2/ PhDr. Helena Juríková, starostka obce Bánov, Hviezdoslavova 34, Bánov, zastúpeným advokátom JUDr. Milošom Zahorákom, ul. 1. mája 16, Bánov, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Súd z a k a z u j e Obci Bánov pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa uplatňovať mandát poslanca Obecného zastupiteľstva Obce Bánov a p r i k a z u j e Obci Bánov umožniť navrhovateľovi uplatňovať mandát poslanca Obecného zastupiteľstva Obce Bánov, a to do piatich dní právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh proti odporkyni v 2. rade z a m i e t a . Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 771,54 eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Podaným návrhom zo dňa 03. 03. 2015 sa navrhovateľ domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa ust. § 250v OSP a žiadal, aby súd zakázal Obci Bánov a starostke tejto obce pokračovať v porušovaní jeho práva uplatňovať mandát poslanca Obecného zastupiteľstva v Obci Bánov v súvislosti s jeho údajným vzdaním sa mandátu poslanca tohto zastupiteľstva na zasadnutí konanom dňa 21. 01. 2015 a prikázal Obci Bánov a starostke tejto obce, aby mu umožnili uplatňovať mandát poslanca Obecného zastupiteľstva v Obci Bánov. Uviedol, že dňa 03. 02. 2015 bola poslancom Obecného zastupiteľstva Obce Bánov s výnimkou neho zaslaná pozvánka na mimoriadne zasadnutie Obecného zastupiteľstva Obce Bánov na termín 05. 02. 2005, pričom jediným bodom programu tohto mimoriadneho zastupiteľstva malo byť „zloženie mandátu“ Ing. X. a nástup náhradníka Ing. N.. Následne bolo navrhovateľovi oznámené, že jeho mandát zanikol z dôvodu „zloženia mandátu“ na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 21. 01. 2015. Od tohto okamihu dochádza zo strany odporcov k opakovaným protiprávnym zásahom do práva navrhovateľa na slobodný výkon jeho poslaneckého mandátu, pričom argumentácia odporcov ohľadne „zloženia“ jeho mandátu je nepravdivá a k žiadnemu vzdaniu sa mandátu poslanca obecného zastupiteľstva na tomto, ani inom jeho zasadnutí nedošlo. V priebehu diskusie na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 21. 01. 2015 navrhovateľ doslova uviedol „keď to máme robiť takto, nemusíme to robiť vôbec. Hoďme zásady do skartovačky. Rozíďme sa v pokoji. Bude o tom rozhodovať, ja neviem, obecná rada, mne je to jedno. Ja odmietam zúčastňovať sa týchto zasadnutí, pokiaľ sa budú veci robiť takto, nemá to význam, skladám mandát, hotovo“. Z diskusie bolo zrejmé, že tento výrok bol reakciou navrhovateľa na prekročenie právomoci starostky obce a zámer „zložiť mandát“ vyslovil za podmienky, že sa budú veci „robiť takto“, teda za podmienok, že obecné zastupiteľstvo nebude informované o uvoľňovaní finančných prostriedkov z rozpočtu. V žiadnom prípade nešlo, ani nemohlo ísť o vzdanie sa mandátu poslanca v zmysle ust. § 25 ods. 2, písm. c/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a nikto z prítomných osôb to takto ani nechápal. Poukázal na to, že v jeho vyjadrení sa jasne jedná o podmieňovací spôsob, ktorým bola vyjadrená podmienka, za splnenia ktorej nastane, alebo môže nastať určitý následok. V ďalšej časti návrhu navrhovateľ poukázal na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v predmetnej veci k právnemu úkonu (vzdania sa mandátu) jednoznačne chýba prinajmenšom vážnosť prejavu. Výrok navrhovateľa počas zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 21. 01. 2015 jednoznačne nesmeroval ku vzdaniu sa mandátu, ale upozorňoval iba na relatívne zbytočnú prítomnosť poslancov na zasadnutí v prípade pokračovania v ignorovaní ich schvaľovacej právomoci zo strany vedenia obce. Nikto z prítomných osôb nepovažoval výrok navrhovateľa za vzdanie sa jeho mandátu, či jeho „zloženie“. Nevyplývalo to ani z reakcií starostky obce po vyslovení tohto výroku. Pri vzdaní sa poslaneckého mandátu ústne do zápisnice je potrebné, aby takýto prejav nevyvolával ani najmenšie pochybnosti o vôli poslanca. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 107/2010, ktoré sa skutkovo týkalo zániku mandátu z dôvodu absencie na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, ale princíp, na ktorom stojí toto rozhodnutie sa dá použiť i v predmetnej veci. Na preukázanie naplnenia podmienok zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva je potrebný nespochybniteľný záver orgánu obce, pričom sa vyžaduje aj aktivita obce, smerujúca k objektívnemu zisteniu a preukázaniu dôvodov zániku mandátu. V predmetnej veci nikto z prítomných nemal najmenšie pochybnosti o tom, že išlo o výrok týkajúci sa zbytočnosti zastupiteľstva pri určitých krokoch vedenia obce, čo preukazuje i pokračujúca diskusia. Dokonca pracovníci obce v nasledujúcich dňoch navrhovateľa kontaktovali za účelom overenia zápisnice zo zasadnutia zastupiteľstva ako riadneho poslanca. Okrem absencie vážnosti vôle navrhovateľ poukázal i na to, že absentuje ďalšia náležitosť prejavu vôle, a to určitosť právneho úkonu. Navrhovateľ sa vyjadril v zmysle „skladám mandát“, čo však nie je bez ďalšieho a bez pochýb možno považovať za vzdanie sa mandátu. Okrem materiálnych predpokladov vzdania sa mandátu neboli dodržané ani jeho formálne predpoklady. Vzdanie sa mandátu poslanca ústnou formou je možné vtedy, ak bolo urobené ústne do zápisnice, pričom predpokladom jeho platnosti je zachytenie takéhoto prejavu v platnej zápisnici z rokovania obecného zastupiteľstva. V predmetnej veci však platná (overená) zápisnica z rokovania zastupiteľstva neexistuje. Navrhovateľ ako overovateľ zápisnice pôvodnú zápisnicu nepodpísal z dôvodu námietok proti jej obsahu. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rokovací poriadok Obecného zastupiteľstva Obce Bánov, z ktorého vyplýva, že každú zápisnicu zo zasadnutia zastupiteľstva podpisujú okrem iných osôb aj jej overovatelia. Iba overená zápisnica (podpísaná overovateľmi) je autentickým záznamom o zasadnutí obecného zastupiteľstva. Navrhovateľ mal námietky proti zápisnici zo zasadnutia zastupiteľstva zo dňa 21. 01. 2015, o ktorých nebolo rozhodnuté, a teda zápisnicu nemožno považovať za platnú. Absentuje potom i formálny dôvod na platnosť vzdania sa mandátu poslanca, a to platná zápisnica zachytávajúca ústne vzdanie sa poslanca. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v skutočnosti nikdy nedošlo k vzdaniu sa mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva Obce Bánov zo strany navrhovateľa, ktorý je i naďalej riadne zvoleným poslancom tohto zastupiteľstva a má právo vykonávať svoj mandát, pričom zo strany odporcov dochádza k vykonaniu úkonov smerujúcich k zbaveniu navrhovateľa tohto mandátu. Konaním odporcov dochádza k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľa na uplatňovanie a výkon poslaneckého mandátu a jedná sa teda o nezákonný zásah z ich strany, ktorý spočíva vo vykonávaní krokov smerujúcich k protiprávnemu zbaveniu práva navrhovateľa na výkon poslaneckého mandátu. Navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje zákon, podal sťažnosť na nezákonný postup a porušenie jeho práv dňa 03. 03. 2015, ktorá zatiaľ nebola vybavená a v záujme zachovania lehoty teda podal tento návrh na súd ešte pred oznámením o vybavení sťažnosti. V podaní zo dňa 26. 03. 2015 navrhovateľ uviedol, že na zasadnutí Obecného zastupiteľstva Obce Bánov dňa 11. 03. 2015 došlo k zloženiu sľubu poslaneckého náhradníka Ing. N., ktorej bolo odovzdané i osvedčenie o tom, že sa stala poslancom. Do konania tohto zastupiteľstva, t. j. do 11. 03. 2015 však neexistovala platná zápisnica, do ktorej by sa navrhovateľ vzdal svojho mandátu a napriek tomu odporkyňa v 2. rade dala hlasovať o tom, že zápisnica z konania zastupiteľstva zo dňa 21. 01. 2015 je platná a totožná s priebehom rokovania. Za overenie tejto zápisnice hlasovali aj poslanci, ktorí neboli prítomní na zasadnutí konanom dňa 21. 01. 2015 (H. K., H. K.) a navyše hlasovala i náhradníčka Ing. N., ktorá nielenže nebola na zasadnutí prítomná, ale v tom čase nebola ani poslankyňou obecného zastupiteľstva. Odporkyňa v 2. rade dala o zápisnici hlasovať napriek tomu, že navrhovateľ podal námietky proti zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 21. 01. 2015, o ktorých nebolo rozhodnuté. Odporcovia si tak zabezpečili to, že poslancami bol odobrený postup protizákonného zbavenia mandátu navrhovateľa napriek tomu, že o overení zápisnice hlasovali osoby, ktoré na to neboli oprávnené. Odporcovia v 1. a v 2. rade podali v predmetnej veci spoločné písomné vyjadrenie zo dňa 05. 05. 2015, v ktorom uviedli, že nesúhlasia s tvrdením navrhovateľa, že pri vzdaní sa mandátu použil podmieňovací spôsob, ktorým vyjadril podmienku, za splnenia ktorej nastane alebo môže nastať určitý následok a toto tvrdenie je v príkrom rozpore so zvukovo obrazovým záznamom z rokovania obecného zastupiteľstva zo dňa 21. 01. 2015, na ktorom na navrhovateľ úplne jednoznačne vzdal svojho mandátu, keď vyhlásil „skladám mandát, hotovo, koniec“. Navrhovateľ si veľmi dobre uvedomoval, že sa vzdal mandátu poslanca, keď následne mailom zo dňa 26. 01. 2015 žiadal zapisovateľku, aby zmenila v zápisnici znenie skladá mandát na v takomto prípade zloží mandát, čo táto odmietla. V predmetnej veci došlo k zániku mandátu poslanca, čo vyplýva i z upovedomenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 17. 02. 2015 pod sp. zn. Pd 31/15/4404-13, a teda navrhovateľ sa vzdal mandátu, v dôsledku čoho obec následne vykonávala kroky za účelom uplatnenia zákonom predpokladaného postupu v prípade vzdania sa mandátu poslanca. Zo zvukovo obrazového záznamu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ prejavil vôľu vážne a určite a toto vyplýva i z vyjadrenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky, podľa ktorého vyjadrenie navrhovateľa „skladám mandát“, je z hľadiska gramatického ekvivalentom pojmu „vzdávam sa mandátu“. Vyhlásenie navrhovateľa nebolo vykonané v afekte, resp. v inom rozpoložení, ktoré by jeho úkon robilo „nevážnym“. Práve z následného konania navrhovateľa, ktorý žiadal vykonať opravu zápisnice v rozpore so skutočným priebehom zasadnutia, treba dospieť k záveru, že svoje vyhlásenie urobil slobodne a pri plnej vôli a jeho vzdanie sa mandátu je riadne podchytené v zápisnici č. II/2015 zo dňa 24. 01. 2015. Nakoľko navrhovateľ sa vzdal mandátu poslanca, logicky nemohol potom na najbližšom zasadnutí vystupovať ako overovateľ zápisnice, a preto starostka postupovala správne a v súlade s rokovacím poriadkom, keď dala zápisnicu schváliť obecnému zastupiteľstvu. K zániku mandátu navrhovateľa teda došlo priamo zo zákona a nie je k tomu potrebné už žiadne ďalšie rozhodnutie obce. Postup a právne úkony Obce Bánov potom, ako sa navrhovateľ vzdal mandátu, smerovali k uplatneniu zákonného postupu podľa ust. § 51 zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, a preto nemôžu byť neoprávneným zásahom do práv poslanca, ktorému zanikol mandát. V závere svojho vyjadrenia odporcovia uviedli, že navrhovateľ už dňa 26. 01. 2015 žiadal vykonať opravu zápisnice, a to mailom, ktorý zaslal zapisovateľke, pričom odporkyňa v 2. rade navrhovateľovi telefonicky oznámila dňa 30. 01. 2015, že ho nebude volať na zasadnutie zastupiteľstva z dôvodu, že sa vzdal mandátu poslanca. Navrhovateľ sa teda najneskôr dňa 30. 01. 2015 dozvedel o zásahu do svojich práv a návrh podal až 04. 03. 2015, čím nedodržal zákonom stanovenú lehotu 30 dní. Odporcovia navrhli, aby súd podaný návrh zamietol. Právny zástupca navrhovateľa podal k vyjadreniu odporcov v 1. a v 2. rade písomné stanovisko zo dňa 28. 05. 2015, v ktorom opätovne poukázal na to, že navrhovateľ pri svojom vyjadrení na zasadnutí obecného zastupiteľstva použil podmieňovací spôsob a nevzdával sa mandátu. Prejav vôle ako právny úkon (v tomto prípade údajné vzdanie sa mandátu) nemôže vyvolávať najmenšie pochybnosti o tom, že konkrétny subjekt zamýšľa privodiť jeho právne následky, ktoré zákon s týmto prejavom spája. Zdôraznil, že rokovanie obecného zastupiteľstva ďalej pokračovalo bez akéhokoľvek záveru o zániku mandátu poslanca, čoho dôkazom je i neskoršia komunikácia zamestnancov odporcu v 1. rade s navrhovateľom ohľadne overenia zápisnice zo zasadnutia. Odporcovia tak v konečnom dôsledku sami nevedomky potvrdzujú záver o nesprávnosti tvrdenia ohľadom vzdania sa mandátu. Ich argument, že navrhovateľ žiadal po zaslaní zápisnice zmeniť znenie jeho vyjadrenia len preukazuje, že navrhovateľ sa v skutočnosti mandátu vzdať nechcel a jeho vôľa k takémuto úkonu jednoznačne absentovala. V ďalšej časti svojho stanoviska navrhovateľ poukázal na záver Krajskej prokuratúry Nitra, ktorá na základe jeho podnetu jednoznačne konštatovala, že zo strany Okresnej prokuratúry došlo k porušeniu zákona o prokuratúre podaním výkladového stanoviska k právnemu predpisu s tým, že podanie odporcov, v ktorom žiadali o vysvetlenie postupu, malo byť odložené bez ďalších stanovísk k veci. Je nenáležité argumentovať názorom prokurátorky, ktorá sama porušila zákon. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 21. 01. 2015 neexistuje platná zápisnica, pretože navrhovateľ ako jej overovateľ pôvodnú, jemu zaslanú zápisnicu, nepodpísal z dôvodu námietok proti jej obsahu. Až neskôr túto zápisnicu odhlasovali poslanci, ktorí v čase konania zastupiteľstva neboli na jeho rokovaní ani prítomní a navyše ďalšia poslankyňa v tom čase nebola ani členom zastupiteľstva. Je nemysliteľné, aby určitú skutočnosť potvrdzoval niekto, kto v tom čase nebol jej účastníkom a nemohol o nej ani vedieť. V čase konania predmetného zastupiteľstva navrhovateľ poslancom bol (nepochybne je ním aj doteraz) a mal plné právo sa zaoberať overovaním zápisnice. V konečnom dôsledku takto to vnímali i odporcovia, keď navrhovateľa žiadali o overenie zápisnice. V závere svojho stanoviska navrhovateľ uviedol, že o tom, že odporcovia ho ignorujú ako poslanca obecného zastupiteľstva a nebudú ho pozývať na zasadnutie zastupiteľstva sa dozvedel až 03. 02. 2015 potom, ako bola pozvánka s programom mimoriadneho obecného zastupiteľstva „nástup náhradníka“ doručená ostatným poslancom. Nie je pravdou, že by mu odporkyňa v 2. rade telefonovala ohľadom vzdania sa mandátu, pretože predmetom telefonátu boli úplne iné záležitosti. Lehota na podanie návrhu bola dodržaná. Naviac zákon pripúšťa podanie návrhu až po vyčerpaní prostriedkov, ktoré umožňuje osobitný predpis. Navrhovateľ pred podaním návrhu na súd podal dňa 03. 03. 2015 sťažnosť na nezákonný postup podľa zákona o sťažnostiach, ktorá nebola vybavená a odporcovia na jej podanie nereagovali. V zmysle konštantnej judikatúry je zrejmé, že lehota na podanie návrhu začína plynúť až okamihom upovedomenia navrhovateľa o vybavení jeho sťažnosti, teda až oznámením, že sťažnosti sa nevyhovuje. Takýto záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 06. 2009 v konaní pod sp. zn. 3Sžz 1/2009. Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol v zmysle jeho návrhu. Odporcovia v 1. a v 2. rade v podaní zo dňa 05. 05. 2016 zotrvali na svojom stanovisku, že zo zvukovo-obrazového záznamu je úplne jednoznačné, že navrhovateľ prejavil vôľu vzdať sa mandátu bez akýchkoľvek podmienok. Celý problém spočíva v právnom posúdení, či došlo alebo nedošlo k vzdaniu sa mandátu navrhovateľa na základe ním vysloveného výroku na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 21. 01. 2015, pričom ale nemôže stačiť jeho vyjadrenie, že to nemyslel vážne, a to i s poukazom na ust. § 25 ods. 2, posledná veta zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť. Navrhovateľ si vzdanie sa mandátu uvedomoval a následne sa snažil svoje vyjadrenie korigovať. Zápisnicu z rokovania obecného zastupiteľstva overil overovateľ, ktorý sa mandátu nevzdal a odporkyňa v 2. rade postupovala podľa rokovacieho poriadku, keď zápisnicu predložila na odsúhlasenie obecnému zastupiteľstvu, ktoré ju odsúhlasilo. Odporcovia v 1. a v 2. rade navrhli, aby súd rozhodol v zmysle ich návrhu zo dňa 05. 05. 2015 a návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný postupom podľa ustanovení piatej hlavy OSP, a konkrétne podľa ust. § 250v OSP preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu navrhovateľa (ust. § 249 ods. 2 OSP) namietaný nezákonný zásah odporcov v 1. a v 2. rade proti navrhovateľovi a dospel k záveru, že návrh je prípustný a dôvodný vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, a preto mu vo vzťahu k tomuto odporcovi vyhovel. Návrh proti odporkyni v 2. rade ako nedôvodný zamietol. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa § 244 ods. 5 OSP, súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi. Podľa § 250v ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len "starosta"). Podľa § 11 ods. 1, 4 písm. k), vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov. Podľa § 13 ods. 1, 4 písm. a), b), e), ods. 5 vyššie citovaného zákona, predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon. Starosta a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia, b) vykonáva obecnú správu, e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. Podľa § 25 ods. 1, 2 písm. c) vyššie citovaného zákona, poslanec je povinný najmä a) zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa zúčastní, b) zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený, c) dodržiavať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov, d) obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov. Mandát poslanca zaniká c) vzdaním sa mandátu, Mandát poslanca zanikne vzdaním sa len vtedy, ak vzdanie sa bolo urobené ústne do zápisnice alebo písomne; pri písomnom vzdaní sa mandátu jeho účinky nastávajú doručením obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť. Podľa § 51 ods. 1, 2 zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, ak sa uprázdni v obecnom (mestskom) zastupiteľstve mandát, nastupuje za poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva ako náhradník kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov vo volebnom obvode, v ktorom sa uprázdnil mandát, ale nebol zvolený za poslanca. V prípade rovnosti hlasov sa postupuje primerane podľa § 44 ods. 2 a 3. Nastúpenie náhradníka vyhlási obecné (mestské) zastupiteľstvo do 15 dní po tom, čo sa uprázdni mandát, a odovzdá mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom. Osvedčenie podpíše starosta obce (primátor). Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Základom návrhu na konanie podľa piatej hlavy OSP, t. j. na konanie ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je tvrdenie o nezákonnosti zásahu, ktorý nie je rozhodnutím a o tom, že takýmto zásahom bola fyzická, resp. i právnická osoba dotknutá na svojich právach a chránených záujmoch. Dotknutosť na právach, resp. právom chránených záujmoch je predpokladom aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Preto aj priebeh konania je určený účelom tohto konania a súd skúma zákonnosť zásahu orgánu verejnej správy obmedziac sa na tvrdené dôvody o nezákonnosti, ktoré stále trvajú aj s dôsledkami, ktoré tvrdil navrhovateľ v podanom návrhu, resp. že hrozí jeho opakovanie. Navrhovateľ sa v predmetnej veci domáhal toho, aby súd odporcom v 1. a v 2. rade zakázal pokračovať v porušovaní jeho práva uplatňovať mandát poslanca obecného zastupiteľstva obce Bánov v súvislosti s jeho údajným vzdaním sa mandátu poslanca tohto zastupiteľstva na jeho zasadnutí konanom dňa 21. 01. 2015 a odporcom v 1. a v 2. rade prikázal, aby navrhovateľovi umožnili uplatňovať mandát poslanca. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ bol vo voľbách konaných v decembri 2014 riadne zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva obce Bánov a na jeho II. zasadnutí konanom dňa 21. 01. 2015 bol starostkou obce (odporkyňa v 2. rade), ktorá toto zasadnutie viedla, určený za jedného z overovateľov zápisnice. V zmysle rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva obce Bánov v znení jeho dodatku č. 1 schváleného obecným zastupiteľstvom dňa 28. 08. 2010 pod č. XLI/2010, ktorý súdu predložili odporcovia v 1. a v 2. rade, overovatelia okrem iného dozerajú na správnosť a úplnosť zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Odporcovia v konaní predložili zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 21. 01. 2015, ktoré viedla starostka obce (odporkyňa v 2. rade) a taktiež bol súdu preložený i zvukovo-obrazový záznam z tohto zasadnutia, ktorý si súd vypočul a pozrel. Podľa tohto záznamu v rámci pomerne búrlivej diskusie vystúpil i navrhovateľ, ktorý okrem iného uviedol: „odmietam zúčastňovať sa týchto zasadnutí, pokiaľ sa budú robiť veci takto, nemá to význam, skladám mandát, hotovo, koniec“. Po tomto jeho vystúpení diskusia pokračovala ďalej v rovnakej atmosfére a po jej ukončení starostka obce zasadnutie obecného zastupiteľstva ukončila. Podľa navrhovateľom predložených listín mu zapisovateľka, ktorá spisovala zápisnicu z toho zasadnutia, poslala túto zápisnicu ako overovateľovi na podpis dňa 26. 01. 2015. Tento postup (zaslanie zápisnice navrhovateľovi na podpis) potvrdila i starostka obce. Navrhovateľ odmietol podpísať zápisnicu a žiadal vykonať jej opravu, a to práve v súvislosti s jeho vystúpením. Súčasťou predloženej zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 21. 01. 2015 je i podanie navrhovateľa zo dňa 02. 02. 2015, doručené na Obecný úrad Bánov dňa 04. 02. 2015 a označené ako „vyjadrenie k údajnému vzdaniu sa poslaneckého mandátu - otvorený list“. Navrhovateľ v tomto podaní odmietol, že by sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 21. 01. 2015 vzdal poslaneckého mandátu a slovné spojenie „vzdávam sa poslaneckého mandátu“ nepoužil, pričom žiadal, aby bola táto zápisnica uvedená do stavu podľa skutočného priebehu zasadnutia. Navrhovateľ v konaní predložil pozvánku zo dňa 03. 02. 2015 na mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva v obci Bánov, v ktorej sú ako body programu uvedené: „2. zloženie mandátu p. Ing. X., 3. nástup náhradníka - Ing. N.“. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa najskôr dňa 03. 02. 2015 dozvedel o tom, že jeho vystúpenie na zasadnutí obecného zastupiteľstva považujú odporcovia v 1. a v 2. rade za vzdanie sa mandátu poslanca obecného zastupiteľstva. Tento ich postup pokladal za nezákonný zásah orgánu verejnej správy proti nemu, o ktorom sa dozvedel najneskôr dňa 03. 02. 2015, čo znamená, že od 04. 02. 2015 mu začala plynúť zákonom stanovená lehota 30 dní na podanie návrhu na súd. Od 21. 01. 2015 (zasadnutie obecného zastupiteľstva) až do 03. 02. 2015 (spísanie pozvánky na mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva) nič nenasvedčovalo tomu, že by vystúpenie navrhovateľa na zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 21. 01. 2015 bolo zo strany odporcov považované za vzdanie sa mandátu poslanca obecného zastupiteľstva. Dňa 03. 03. 2015 bolo na Obecný úrad Bánov doručené podanie navrhovateľa označené ako „oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, sťažnosť na nezákonný postup starostky obce Bánov a porušenie práv podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach“. Na predmetné podanie navrhovateľa odporcovia v 1. a v 2. rade žiadnym spôsobom nereagovali. Následne dňa 04. 03. 2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa v predmetnej veci, ktorým sa domáhal poskytnutia súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Z vyššie uvedených údajov vyplýva, že navrhovateľ postupoval v súlade s ust. § 250v ods. 3 OSP, keď sa nápravy domáhal najskôr podľa zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov a v podaní zo dňa 27. 02. 2015 doručenom na Obecný úrad Bánov dňa 03. 03. 2015 žiadal, aby bolo upustené od protiprávneho zasahovania do výkonu jeho práva na uplatňovanie poslaneckého mandátu. Doručenie tohto podania dňa 03. 03. 2015 nebolo sporné, ale odporcovia v 1. a v 2. rade na toto podanie žiadnym spôsobom nereagovali, čo nebolo sporené a čo potvrdil i právny zástupca odporcov. Schválenie zápisnice poslancami (ktorá podľa tvrdenia odporcov v podaní zo dňa 05. 05. 2016 obsahovala vzdanie sa funkcie navrhovateľa), nemožno podľa názoru súdu ani nepriamo považovať za stanovisko zastupiteľstva, že sťažnosť je neopodstatnená. Z vyššie uvedeného vyplýva, že boli splnené zákonom stanovené podmienky na konanie súdu podľa ust. § 250v OSP a návrh navrhovateľa je prípustný z pohľadu vyčerpania prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a taktiež bola dodržaná i subjektívna 30 dňová lehota na podanie návrhu. V danom prípade sa navrhovateľ najneskôr dňa 03. 02. 2015 (kedy bola spísaná pozvánka za mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva s bodom programu „zoženie mandátu p. Ing. X.“) preukázateľne dozvedel o tom, že jeho poslanecký mandát mal zaniknúť a dňa 04. 03. 2015 bol podaný návrh na začatie konania v predmetnej veci, z čoho treba vyvodiť záver, že 30 dňová lehota na podanie návrhu bola zachovaná. Navrhovateľ podal proti postupu obecného zastupiteľstva sťažnosť doručenú na Obecný úrad Bánov dňa 03. 03. 2015, na ktorú odporcovi v 1. ani v 2. rade žiadnym spôsobom nereagovali. Z uvedeného hľadiska je potrebné považovať návrh navrhovateľa za prípustný. Následne súd posudzoval otázku, či vzdanie sa mandátu poslanca zo strany navrhovateľa bolo urobené právne účinným spôsobom. V ust. § 25 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sú taxatívne uvedené dôvody zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva. Ide o také právne skutočnosti, ktoré ak nastanú, spôsobujú, že mandát zanikne priamo zo zákona. Dôvody zániku mandátu sú rôznej povahy. V zásade môže ísť o právny úkon poslanca, a to komisívny úkon - aktívne prejavená vôľa, napr. vzdanie sa mandátu. Zvolený poslanec má právo vzdať sa mandátu, pričom je to osobný prejav vôle, ktorý nemusí ničím odôvodňovať ani vysvetľovať. Zákon umožňuje dve formy vykonania tohto právneho úkonu, a to ústne do zápisnice, pričom zákonodarca mal na zreteli najmä zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. V preskúmavanom prípade vznikol spor o to, či v prípade navrhovateľa došlo k naplneniu podmienok zániku mandátu podľa ust. § 25 ods. 2 písm. c) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s čím úzko súvisí aj následný vznik oprávnenia, resp. povinnosti orgánov obce (obecného zastupiteľstva a starostu) postupovať podľa § 51 ods. 2 zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015. V súvislosti so vzdaním sa mandátu zákon upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, aby došlo k zániku poslaneckého mandátu. Vzdanie sa mandátu je prejav vôle poslanca o tom, že nehodlá mandát vykonávať. Z prejavu vôle poslanca vzdať sa mandátu musí byť zrejmý jej obsah. Aby mal tento prejav vôle právne účinky, je potrebné ho vykonať formou ustanovenou zákonom, pretože iný spôsob je právne neúčinný. Rovnako by bolo právne neúčinné ústne vzdanie sa mandátu, ak by nebolo zápisnične podchytené. Právne účinné vzdanie sa mandátu je právnym úkonom, ktorý je nezvratný. Zo zákona vyplýva, že ak sa už raz vykonal bezchybným spôsobom, nie je možné dodatočne tento prejav vôle odvolať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právny úkon vzdania sa mandátu poslanca obecného zastupiteľstva musí byť vykonaný jasne, určite a zrozumiteľne a musí z neho vyplývať vôľa poslanca vzdať sa mandátu a tento ďalej nevykonávať. Z prejavu navrhovateľa v rámci diskusie na zasadnutí obecného zastupiteľstva konaného dňa 21. 01. 2015 nemožno podľa názoru súdu vyvodiť jednoznačný záver o úmysle navrhovateľa vzdať sa poslaneckého mandátu a tento ďalej nevykonávať. Tomuto zodpovedá i postup a konanie odporkyne v 2. rade, ktorá zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 21. 01. 2015 viedla, nakoľko z vyhlásenia navrhovateľa v rámci diskusie na tomto zastupiteľstve nevyvodila záver v zmysle vzdania sa mandátu. Diskusia na zasadnutí zastupiteľstva ďalej pokračovala a po jej ukončení starostka obce zasadnutie obecného zastupiteľstva ukončila, pričom nič nenasvedčovalo tomu, že by sama alebo iný z prítomných poslancov vyhlásenie navrhovateľa považovali za vzdanie sa mandátu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ bol určený za overovateľa zápisnice zo dňa 21. 01. 2015 a v prípade, ak by sa mal jeho prejav na zasadnutí zastupiteľstva považovať za vzdanie sa mandátu, bolo potrebné na túto situáciu adekvátnym spôsobom reagovať, napr. tým, že by bol určený iný overovateľ zápisnice. K takejto situácii nedošlo, čo len poukazuje na skutočnosť, že sama starostka obce nepovažovala vyhlásenie navrhovateľa na zasadnutí konanom dňa 21. 01. 2015 za vzdanie sa mandátu. Tomuto nasvedčuje i ďalší postup obce, keď dňa 26. 01. 2015 bola navrhovateľovi ako overovateľovi zaslaná na podpis zápisnica zo dňa 21. 01. 2015. Pokiaľ by sa navrhovateľ na tomto zasadnutí právne účinným spôsobom vzdal mandátu poslanca a toto jeho vyhlásenie by takto bolo i prítomnými (vrátane starostky obce, ktorá zasadnutie viedla) vnímané, nebol dôvod na to, aby mu bola zaslaná na podpis zápisnica zo zasadnutia, nakoľko pokiaľ by jeho mandát zanikol vzdaním sa, nemohol by už podpisovať zápisnicu ako jej overovateľ. Tvrdenie odporcov, že navrhovateľ sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 21. 01. 2015 ústne do zápisnice vzdal mandátu poslanca obecného zastupiteľstva nebolo preukázané a nenasvedčovalo tomu ani konanie odporkyne v 2. rade na tomto zasadnutí, ktorá v prípade ústneho vzdania sa mandátu poslanca, mala na túto situáciu adekvátnym spôsobom reagovať priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Na preukázanie naplnenia podmienok na zánik mandátu poslanca obecného zastupiteľstva je potrebná i aktivita orgánov samosprávy obce a v prípade, ak orgán obce takto nepostupuje a dospeje k nesprávnemu záveru ohľadne naplnenia podmienok zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, poruší tak práva a právom chránené záujmy dotknutej osoby. Z uvedeného dôvodu potom odporca v 1. rade porušuje zákon, keď bráni navrhovateľovi uplatňovať jeho poslanecký mandát tvrdiac, že tento sa mandátu poslanca vzdal ústne do zápisnice dňa 21. 01. 2015. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že postupom odporcu v 1. rade dochádza k porušovaniu základných práv navrhovateľa ako poslanca obecného zastupiteľstva, ktorému je znemožňovaný výkon jeho poslaneckého mandátu, pričom nebolo preukázané, že by sa bol poslaneckého mandátu právne účinným spôsobom vzdal. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda tak, že súd návrhu navrhovateľa podľa ust. § 250v OSP vo vzťahu k odporcovi v 1. rade vyhovel, nakoľko z jeho strany sa jedná o nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa vyplývajúcich z mandátu poslanca obecného zastupiteľstva. Obec ako taká nie je orgánom územnej samosprávy, ale je jej nositeľom, subjektom. Obec je právnickou osobou verejného práva, a teda umelou právnou konštrukciou. Na účel výkonu samosprávy má svojich vykonávateľov, a to orgány obce, ktorými sú starosta obce a obecné zastupiteľstvo. Tieto orgány však realizujú správu obce, pričom tak konajú v jej mene a na jej zodpovednosť vykonávajú všetky verejné úlohy, ktoré obci ukladá právny poriadok. Orgán územnej samosprávy ako vykonávateľ verejnej moci teda koná v mene subjektu územnej samosprávy (obce) a na jeho zodpovednosť. Pokiaľ ide o odporkyňu v 2. rade ako fyzickú osobu - starostku obce, súd vychádzal z ust. § 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že s poukazom na vyššie uvedené nie je v tomto spore pasívne legitimovaná. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a navrhovateľovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 771,54 eur (642,95 eur + 128,59 eur daň z pridanej hodnoty). Suma 642,95 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu v sume 600,62 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2015 po 139,83 eur (prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd), 1 úkon právnej služby vykonaný dňa 02. 12. 2015 (účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) po 34,96 eur, t. j. jedna štvrtina základnej sadzby tarifnej odmeny, 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2016 po 143,- eur (účasť na pojednávaniach dňa 13. 04. 2016 a 01. 06. 2016), a to všetko podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 4, veta druhá, ust. § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a zo sumy paušálnych náhrad 42,33 eur, t. j. 3 x 8,39 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2015 a 2 x 8,58 eur k 2 úkonom vykonaným v roku 2016. Právny zástupca žalobcu je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pod IČ DPH SK 1044404614 a z toho dôvodu sa potom jeho odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sume 128,59 eur (t. j. 642,95 eur x 20 %), a to podľa § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za podanie zo dňa 26. 03. 2015 (doplnenie návrhu) a zo dňa 28. 05. 2015 (vyjadrenie k vyjadreniu odporcov), nakoľko podanie týchto vyjadrení nemožno považovať za účelné pri bránení, resp. uplatňovaní práva navrhovateľa a súd podanie týchto vyjadrení ani nežiadal. Je vecou právneho zástupcu navrhovateľa, že na základe výzvy súdu zo dňa 25. 05. 2015 na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania zaslal súdu predmetné podanie zo dňa 28. 05. 2015, v ktorom zaujal stanovisko k vyjadreniu odporcov zo dňa 05. 05. 2015. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.