Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-23C/61/2021 1121209411 13. 11. 2024 JUDr. Miroslava Saxová ECLI:SK:MSBA4:2024:1121209411.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 91.231,32 eur, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou býv. Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.11.2021 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 91.231,32 eur, titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vyplatením dávok úrazového zabezpečenia pozostalým po nebohých policajtoch podľa zák. č. 328/2002 Z.z. 2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 3.8.2017 došlo k dopravnej nehode na ceste č. I. medzi obcami Q. a U. v smere a obec U. medzi služobným motorovým vozidlom zn. Kia C'eed, EČ: M.-XXXHH a osobným motorovým vozidlom zn. Suzuki Swift, EČ: S. XXXCL. Pri výkone štátnej služby viedol služobné vozidlo U.. Q.. L. Š. a členom posádky bol aj B.. U.. B. P.. Dopravnú nehodu zavinila vodička I.. F. E., XXXX, B. XX, S., ktorá viedla motorové vozidlo po vedľajšej ceste č. I. v smere od W. na obec T. a pri vchádzaní do križovatky porušila dôležitú povinnosť podľa § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. tým, že nerešpektovala zvislú dopravnú značku č. P1 „Daj prednosť v jazde!“, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pri ktorej služobné motorové vozidlo narazilo do ľavej zadnej časti motorového vozidla zn. Suzuki, následne dostalo rotáciu a presunulo sa do protismerného jazdného pruhu, kde pravou bočnou stranou narazilo do čelnej strany tam sa pohybujúceho nákladného vozidla zn. Peugeot Boxer, EČ: M. XXXGT. Poškodení policajti zraneniam spôsobeným dopravnou nehodou na mieste podľahli. Na základe konania vodičky I.. E. bol policajtom spôsobený služobný úraz, titulom ktorého žalobca vyplatil pozostalým nasledujúce dávky úrazového zabezpečenia: - náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom pozostalej manželke Q.. T. Š. v sume 1.059,62 eur, priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017 podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. a v sume 2.050,70 eur priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa 20.11.2018 podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 písm. c), ods. 4 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z.,
- zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých pozostalej manželke Q.. T. Š., dcére V. Š. a synovi L. Š. v sume 50.704,20 eur priznanej rozhodnutím prezidenta PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018 podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z., - náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom pozostalej manželke L.. L. P. v sume 605,28 eur, priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017 podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. a v sume 1.994,80 eur priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa 18.07.2018 podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 písm. c), ods. 4 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., - zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých pozostalej manželke L.. L. P. v sume 40.092,50 eur priznanej rozhodnutím prezidenta PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018 podľa § 84 ods. 1zák. č. 328/2002 Z.z.. Spolu žalobca vyplatil dávky úrazového zabezpečenia pozostalým v úhrnnej výške 96.507,10 eur a túto je oprávnený vymáhať od vinníka dopravnej nehody podľa § 114 ods. 5 zák. č. 382/2002 Z.z. a všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka. Vodička I.. F. E., ktorá predmetnú dopravnú nehodu zavinila, bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Komárno z 08.12.2020, č. k. 3T/91/2018-3011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1To/30/2021-3284 zo dňa 29.6.2021 na nepodmienečný trest odňatia slobody a súčasne bola zaviazaná uhradiť žalobcovi vzniknutú škodu v výške 92.461,60 eur. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, mala vodička uzatvorené u žalovanej pod č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Žalobca preto vyzval žalovanú listom zo dňa 08.10.2021, aby uhradila vzniknutú škodu za poistenú vodičku na základe povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím. Žalovaná uhradila na základe žalobcom uplatneného nároku škodu v súhrnnej výške 5.275,78 eur predstavujúcej časť priznanú poškodeným ako náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom. V liste zo dňa 20.10.2021 žalovaná uviedla, že uplatnený nárok vysporiada až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, a to v súlade s právnymi predpismi, ktorými je viazaná (zák. č. 381/2001 Z.z.). Domnienka žalovanej spočívala v tom, že uplatnenú nemajetkovú ujmu je povinný hodnotiť súd, ktorý bude podľa jej názoru skúmať, či vôbec došlo k zásahu do psychickej a morálnej integrity osobnosti s odvolaním sa na § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca nesúhlasil s týmto právnym názorom majúc za to, že vymáhanú sumu vyplatil pozostalým po policajtoch ako dávky úrazového zabezpečenia podľa § 20 a nasl. zák. č. 328/2002 Z.z. a nie ako nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 3 OZ ako uvádza žalovaná. S odkazom na citované ust. § 4 ods. 2, 3 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 25 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. označil žalovaný nárok predstavujúci rozdiel medzi uplatneným nárokom a čiastočnou úhradou vykonanou žalovanou za dôvodný. Žalovanú sumu pozostávajúcu zo sumy 50.704,20 eur žiadal zaplatiť k VS: XXXXXXXXX, sumu 40.092,50 eur k VS: XXXXXXXXX a sumu 434,62 eur k VS: XXXXXXXXXX. 3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 01.12.2021, sp. zn. 23C/61/2021 uviedla, že uplatnené nároky neuznáva v celom rozsahu a považuje ich za premlčané v celku. K vzniku jednotlivých nárokov žalobcu v dôsledku dopravnej nehody došlo vo výškach a dátumoch uvedených v žalobe a k ich uplatneniu žalobou podanou voči žalovanej došlo dňa 19.11.2021. Vo vzťahu žalovanej má žalobca priamy nárok podľa § 15 zák. o PZP s tým, že vedomosť o žalovanej ako poisťovateľovi príslušného motorového vozidla je verejne dostupná. Žalobca tak mal o nej vedomosť bezodkladne po dopravnej nehode, pričom uplatňovanie akýchkoľvek škodových nárokov v trestnom konaní voči vinníčke dopravnej nehody je čo do plynutia premlčacej doby vo vzťahu k žalovanej právne irelevantné a nároky žalobcu sú preto v celom rozsahu premlčané v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 OZ. Pre zdôraznenie správnosti svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie R 35/2020, v zmysle ktorého „Uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu ( pozn. žalovanej alebo akýkoľvek iný škodový nárok) poškodenou osobou, pozostalou po blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila, nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i voči poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila (uznesenie NS SR zo dňa 23.04.202, sp. zn. 5Cdo/102/2017)“. S odkazom na vznesenú námietku premlčania preto žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že ak by sa súd s námietkou premlčania nestotožnil, vyhradila si právo uplatnenia ďalších prostriedkov procesnej obrany po oboznámení sa s predbežným právnym názorom súdu.
4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 16.05.2022 uviedol, že sa nestotožňuje s vznesenou námietkou premlčania, ktorá je zatiaľ jediným prostriedkom procesnej obrany žalovanej. Bol toho názoru, že rozhodnutie R 35/2020, na ktoré v tejto súvislosti poukázala nesprávne aplikovala na danú vec. Za nesporné označila, že dňa 03.08.2017 došlo k dopravnej nehode, z ktorej vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody. Poukázal na to, že k prvotnému uplatneniu nároku na náhradu škody žalobcom prišlo listami zo dňa 28.05.2018, ktoré boli riadne doručené žalovanej. Na tieto listy reagovala odpoveďou zo dňa 15.06.2018, v ktorej uviedla, že na ukončenie likvidácie poistnej udalosti je potrebné doručiť právoplatné rozhodnutie príslušných orgánov o spôsobení škody, pretože nebolo o tom doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Za preukázané preto žalobca považuje, že žalovaná vedela o poistnej udalosti, implicitne uznala nárok žalobcu a poistnú udalosť nepovažovala za ukončenú bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré jej žalobca doručil listom zo dňa 08.10.2021, keďže právoplatné uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 1To/30/2021-3284 mu bolo doručené dňa 06.10.2021 prostredníctvom Okresného súdu Komárno. Na základe ďalšej komunikácie so žalovanou a čiastočným uhrádzaním jednotlivých finančných nárokov bol toho názoru, že žalovaná nepovažovala žalovaný nárok za premlčaný. Uvedené vyplýva aj z jej listu zo dňa 20.10.2021, v ktorom odporúča žalobcovi obrátiť sa s nárokom na príslušný súd, a to najmä vo vzťahu k výške finančného nároku, ktorý je ochotná vysporiadať až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. O správnosti jeho názoru svedčí aj fakt, že žalovaná už uhradila časť finančného nároku po prvej výzve po poistnej udalosti. Náhradu škody za služobné cestné vozidlo vo výške 14.541,03 eur uhradila žalovaná na účet žalobcu dňa 24.01.2018. Následne pozostalým vyplatené dávky úrazového zabezpečenia vo forme náhrad primeraných nákladov spojených s pohrebom vo výške 1.059,62 eur a vo výške 2.074,47 eur uhradila žalovaná na účet žalobcu dňa 21.10.2021. Z celkovej požadovanej sumy tak ostala neuhradená suma vo výške 91.231,32 eur, ktorá je predmetom žaloby. Z konania žalovanej a z jej písomnej komunikácie je preukázané, že žalovaná svoj dlh uznáva ako dôvodný a jedinou skutočnosťou, ktorú sa snažila spochybniť, bola výška náhrady, ktorú je povinná žalobcovi uhradiť. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bola výška náhrady riadne priznaná v súdnom konaní, nie je dôvodné podľa neho spochybňovať výšku jeho nároku. Opakovane zdôraznil, že žalobca uhradil vymáhanú sumu pozostalým po policajtoch ako dávky úrazového zabezpečenia podľa § 20 a nasl. tretej časti zák. č. 328/2002 Z.z., a nie ako nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 3 OZ ako sa nesprávne domnieva žalovaná. Pozostalým po policajtoch boli priznané dávky úrazového zabezpečenia podľa § 25 ods. 1 písm. b) a e) zák. č. 328/2002 Z.z., konkrétne náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých, čo je ďalší dôvod, pre ktorý nie je možné aplikovať na danú vec závery NS SR, na ktoré poukazovala žalovaná. 5. Žalovaná v súdom stanovenej lehote dupliku nedoručila. 6. Vo veci sa súd oboznámil so žalobcom predloženými a nižšie menovanými listinnými dôkazmi, od čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, a z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci. 7. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 08.12.2020, č. k. 3T/91/2018-3011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.06.2021, č. k. 1To/30/2021-3284 bola obžalovaná I.. F. E. v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 03.08.2017, a pri ktorej zahynuli U.. L. Š. a B.. B. P., uznaná za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na 138 písm. b) Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní štyri roky so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní šesť rokov. Predmetným rozhodnutím jej súčasne podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola uložená povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť okrem iných aj Ministerstvu vnútra SR škodu vo výške 92.461,60 eur. 8. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa 18.07.2017 bola pozostalej manželke L.. L. P. podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 písm. c) a ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. priznaná náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom- náklady na zriadenie pomníka vo výške 1.994,80 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2018. V odôvodnení rozhodnutia je poukaz na to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička I.. F. E.. 9. Rozhodnutím prezidenta PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018 bolo v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania zmenené rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Nitre č. B.-M.-F.-XXX-XXX/XXXX-
U. zo dňa 23.11.2017, ktorým bolo priznané jednorazové odškodnenie pozostalým Q.. T. Š., V. Š. a L. Š. v celkovej výške 9.443,52 eur tak, že každému z menovaných pozostalých bolo podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. priznané zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške 16.901,40 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2018. V odôvodnení rozhodnutia žalobca je poukaz na to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička I.. F. E.. 10. Rozhodnutím prezidenta PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018 bolo v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania zmenené rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Nitre č. B.-M.-F.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017, ktorým bolo priznané jednorazové odškodnenie pozostalej manželke L. P. v celkovej výške 8.018,50 eur tak, že menovanej bolo podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. priznané zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške 40.092,50 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2018. V odôvodnení rozhodnutia je poukaz na to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička I.. F. E.. 11. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa 20.11.2018 bola pozostalej manželke Q.. T. Š. podľa § 25 ods. 1 písm. b), ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. priznaná náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom- náklady na zriadenie pomníka vo výške 2.050,70 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2018. V odôvodnení rozhodnutia je poukaz na to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička I.. F. E.. 12. Podľa potvrdenia vystaveného Odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu žalobcu zo dňa 12.01.2018 bola pozostalej L. P. dňa 12.01.2018 vyplatená náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom vo výške 605,28 eur základe rozhodnutia č. B.-M.-F.-G.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017, právoplatného dňa 15.12.2017 a dňa 26.03.2018 jej bolo vyplatené zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške 40.092,50 eur na základe rozhodnutia č. PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018, právoplatného dňa 14.02.2018. 13. Podľa potvrdenia vystaveného Odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu žalobcu zo dňa 29.03.2018 bola pozostalej Q.. T. Š. dňa 12.01.2018 vyplatená náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom vo výške 1.059,62 eur základe rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-G.-XXX-XXX/XXXX-U. zo dňa 23.11.2017, právoplatného dňa 15.12.2017 a dňa 26.03.2018 jej bolo vyplatené zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške 3x 16.901,40 eur na základe rozhodnutia č. PZ č. U.-B.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 22.01.2018, právoplatného dňa 15.02.2018. 14. Podľa potvrdenia vystaveného Odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu žalobcu zo dňa 17.09.2018 bola pozostalej L. P. dňa 13.09.2018 vyplatená náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom na vo výške 1.994,80 eur základe rozhodnutia č. B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa 18.07.2018, právoplatného dňa 16.08.2018. 15. Podľa potvrdenia vystaveného Odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu žalobcu zo dňa 15.01.2019 bola pozostalej Q.. T. Š. dňa 14.01.2019 vyplatená náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom na vo výške 2.050,70 eur základe rozhodnutia č. B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa 20.11.2018, právoplatného dňa 11.12.2018. 16. Listom zo dňa 08.10.2021 si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celkovej výške 96.507,10 eur s odkazom na ust. § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. a všeobecné ustanovenia o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka. K úhrade čiastkových nárokov uviedol aj označenie variabilných symbolov (suma 51.763,82 eur mala byť uhradená k VS: XXXXXXXXX, suma 40.697,78 eur k VS: XXXXXXXXX, suma 1.997,80 eur k VS: XXXXXXXXXX a suma 2.050,70 eur k VS: XXXXXXXXX). 17. Žalovaná v odpovedi zo dňa 20.10.2021 s poukazom na § 13 Občianskeho zákonníka uviedla, že ak žalobca je toho názoru, že mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu, je potrebné zvážiť iniciovanie úkonov v súdnom konaní a príslušný súd nezávisle a nestranne posúdi jednotlivé okolnosti prípadu, ale najmä vyhodnotí, či vôbec došlo k zásahu do psychickej a morálnej integrity osobnosti, či bol zásah objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti a ak áno, do akej miery, pričom poisťovňa sa v tomto súdnom konaní bude vyjadrovať k opodstatnenosti a primeranosti
výšky nemajetkovej ujmy, a to vo vzťahu k všetkým relevantným okolnostiam, na ktoré je súd povinný prihliadať. Poisťovňa vysporiada nárok až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, a to v súlade s právnymi predpismi, ktorými je viazaná (najmä zák. č. 381/2001 Z.z.). 18. Poverený zástupca žalobcu sa vo svojom prednese na pojednávaní plne pridržiaval žalobnej argumentácie. Poukázal na riadne uplatnenie nároku v trestnom konaní voči vinníčke dopravnej nehody I.. F. E. a súčasne dňa 28.05.2018 aj u žalovanej, ktorá však od neho požadovala predloženie právoplatného rozhodnutia súdu alebo policajného orgánu preukazujúce zavinenie vodičky. Následne si preto nárok voči žalovanej uplatnil až po právoplatnom skončení trestného konania, kedy žalovaná ho s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy odkázala na uplatnenie nároku v civilnom konaní. S uvedeným sa nestotožnil, nakoľko v danej veci sa jedná o vyplatené dávky úrazového zabezpečenia podľa zák. č. 328/2002 Z.z. Súčasne namietol rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi, pre ktorý žiadal na námietku premlčania neprihliadať. Vyslovil presvedčenie o tom, že žalovaná je mu povinná vyplatiť žalovaný nárok a zároveň konala v rozpore s § 11 ods. 6, 7 zák. o PZP, kedy mala povinnosť v lehote 3 mesiacov prešetriť nárok žalobcu a následne do 15 dní ho aj riadne vysporiadať. V rozpore s dobrými mravmi konala minimálne, keď inštruovala žalobcu na učinenie úkonov, ktoré žalobca v dobrej viere vykonal a následne v rozpore so zásadami slušnosti vznáša námietku premlčania. V ďalšom uviedol, že vyplatené dávky úrazového zabezpečenia spadajú do rámca škody na zdraví, nakoľko následkom poistnej udalosti došlo k úmrtiu policajtov, a preto sa na náhradu škody nevzťahuje všeobecná premlčacia lehota, t. j. uplatňuje sa len subjektívna lehota, ktorá začína plynúť po tom, čo sa ozrejmí vinník dopravnej nehody. Žalobca si za daného stavu nárok riadne uplatnil v rámci subjektívnej premlčacej lehoty hneď po tom, ako bola vinníčka dopravnej nehody I.. E. uznaná vinnou. Žalovaná implicitne uznala nárok žalobcu, čoho dôkazom sú čiastočne vyplatené dávky úrazového zabezpečenia vo výške 5.275,78 eur. 19. Právny zástupca žalovanej rovnako na pojednávaní zotrval na doterajšej obrane v spore spočívajúcej v uplatnenej námietke premlčania žalovaného nároku. Nad rámec toho ohľadom namietaného rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi uviedol, že nároky, ktoré žalovaná považovala za riadne preukázané a uplatnené žalobcovi plnila a v ďalšom ho odkázala na uplatnenie nárokov súdnou cestou, z čoho bez ďalšieho vyplýva, že žalovaná tieto nároky neuznávala. Čiastkové dobrovoľné plnenie pre žalovanú nesporných nárokov nemožno považovať za uznanie akýchkoľvek alebo všetkých ďalších nárokov vzniknutých z dopravnej nehody, resp. hradených žalobcom. Nestotožnil sa ani s právnou kvalifikáciou nároku prezentovanou žalobcom, že v danom prípade sa jedná o nároky na náhradu škody na zdraví, nakoľko takéto nároky patria len priamym poškodeným pri dopravnej nehode a predmetom tohto konania je nárok spadajúci pod ust. § 4 ods. 3 zák. o PZP ako nárok vyplácaný na základe osobitných predpisov. 20. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. 21. Podľa § 2 ods. 2 OZ v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. 22. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 23. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 veta prvá OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. 24. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 25. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
26. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 328/2002 Z.z.“) ak policajt alebo profesionálny vojak následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, poskytnúť a) náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom, b) náhradu nákladov na výživu pozostalých, c) jednorazové odškodnenie pozostalých, d) zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých. 27. Podľa § 25 ods. 9 zák. č. 328/2002 Z.z. ak policajt alebo profesionálny vojak následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za podmienok uvedených v § 24, zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60 a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť šesťdesiatnásobok základu podľa § 60. 28. Podľa § 81 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma a) policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru, b) profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. 29. Podľa § 81 ods. 2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. dávky úrazového zabezpečenia vypláca policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. 30. Podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu. 31. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (odkaz na poznámku 6b: § 80 a § 81 zák. č. 328/2002 Z.z.). 32. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Pre premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 34. Súdna prax aj právna teória pod premlčaním rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone pre vykonanie práva, v dôsledku ktorého nárok možno úspešne odvrátiť námietkou premlčania. Znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka právneho vzťahu, keď oprávnene vznesená
námietka premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi autoritatívne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od inštitútu preklúzie), len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok (actio nata). Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Účelom tohto právneho inštitútu v občianskoprávnych vzťahoch je v súlade s princípom právnej istoty zabezpečiť, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania a oslabenia súdnej vymáhateľnosti nároku si svoje právo uplatnil v zákonom stanovenej dobe, a teda aby dlžník v záväzkovoprávnych vzťahoch nebol bez zreteľa na čas a po neúmerne dlhej dobe vystavený úspešnej žalobe zo strany veriteľa. Inštitút premlčania je tiež výrazom rímskoprávnej zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým). Premlčanie v konečnom dôsledku okrem uvedenej donucovacej funkcie predchádza aj prípadnej dôkaznej núdzi a prispieva k právnej istote. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už neskúma samotné meritum veci. 35. Premlčanie práva na náhradu škody sa v zmysle § 106 OZ OZ riadi tzv. kombinovanou premlčacou lehotou, a to dvojročnou subjektívnou, ktorej začiatok je stanovený dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a trojročnou objektívnou premlčacou lehotou, ktorá v súlade s princípom právnej istoty stanovuje maximálnu premlčaciu lehotu pre uplatnenie tohto majetkového práva, a pre plynutie ktorej je jediným rozhodujúcim okamihom deň, kedy došlo ku škodovej udalosti. Objektívna premlčacia lehota neplatí pri škodách na zdraví, kedy je rozhodujúcou len subjektívna premlčacia lehota. Ust. § 106 sa aplikuje aj v prípade, keď je zodpovednosť za škodu ustanovená v osobitnom zákone, ktorý nemá samostatnú úpravu premlčania práva na náhradu škody. V prípade úmyselne spôsobenej škody je premlčacia lehota desaťročná. V zmysle všeobecných právno- teoretických východísk obidve lehoty začínajú plynúť a plynú nezávisle od seba, subjektívna lehota nepredlžuje dĺžku objektívnej premlčacej lehoty a ich vzájomný vzťah je taký, že právo sa považuje za premlčané uplynutím ktorejkoľvek z nich. Pre konštatovanie vedomosti o osobe škodcu je potrebné, aby poškodený disponoval informáciami o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých si môže utvoriť dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, kto za škodu zodpovedá (R 16/2014). V prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných pre plynutie premlčacej doby až po právoplatnosti trestného rozsudku, ale okamihom, kedy sa tieto okolnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o vine obžalovaného, neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, kto za škodu zodpovedá. Pri posudzovaní vedomosti o osobe škodcu je irelevantné to, či sa škodca dopustil konania napĺňajúceho skutkovú podstatu niektorého trestného činu, ale rozhodujúcim je to, či svojim (zavineným) konaním spôsobil majetkovú stratu poškodenému (viď napr. Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017, rozhodnutie NSD SR zo dňa 28.05.2010, sp. zn. 1Cdo/82/2009). Obdobne NS ČR v rozhodnutiach zo dňa 30.09.2003, sp. zn. 25Cdo/871/2002, zo dňa 29. 09. 2009, sp. zn. 25Cdo/2891/2007, zo dňa 13. 11. 2008, sp. zn. 21Cdo/2958/2007, zo dňa 27.02.2013, sp. zn. 25Cdo/2272/2011 konštatoval, že pre vedomosť o osobe zodpovednej za škodu stačí, ak skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu, a že deň právoplatnosti trestného rozhodnutia priamo nesúvisí s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi. Vedomosť o škode súdna prax už stabilne vysvetľuje nielen ako vedomosť o škodovej udalosti (deň úrazu, dopravnej nehody), ale aj vedomosť o tom, že vznikla škoda určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť, aby mohol byť škodový nárok riadne uplatnený na súde (obdobne viď napr. R 38/1975, R 3/1984, uznesenie ÚS SR zo dňa 16. 09. 2015, sp. zn. I. ÚS 384/2015, rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 3Cdo/231/2009, ŠVESTKA, J.- SPÁČIL, J.- ŠKÁROVÁ,M.- HULMÁK, M. a kol. 2008. Občiansky zákonník 1. § 1 až 459. Komentár. Praha: C.H.Beck, s. 548.). 36. Aplikujúc uvedené právnoteoretické východiská a citované zákonné ustanovenia na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci dospel súd k záveru o dôvodnosti žalovanou legitímne vznesenej námietky premlčania žalovaného nároku v celom rozsahu. 37. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 91.231,32 eur, ktorá mu bola spôsobená vyplatením dávok úrazového zabezpečenia pozostalým po policajtoch usmrtených počas výkonu služby pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 03.08.2017 (manželke B.. U.. B. P., manželke a deťom Q.. L. Š.). Jedná sa o osobitný nárok na náhradu škody vyplývajúci z ust. § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. a podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. spadajúci pod vecný rozsah povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedené
nakoniec priamo vyplýva aj z poznámky zákonodarcu č. 6b k uvedenému ustanoveniu, ktorá odkazuje na ust. § 80 a § 81 zák. č. 328/2002 Z.z. upravujúce výplatu dávok nemocenského a úrazového poistenia policajtov. Výplatou dávok úrazového zabezpečenia (náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých) došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu, čo v právnej teórii zodpovedá definícii skutočnej škody. Náhradu tejto škody si je žalobca podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. oprávnený uplatňovať voči osobám, ktoré ju spôsobili svojim zavineným protiprávnym konaním. Predpokladom tejto zodpovednosti je zavinené protiprávne konanie škodcu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a týmto zavineným protiprávnym konaním škodcu. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii žalovaného nároku sa tak s argumentáciou žalobcu možno stotožniť len pokiaľ namietal, že sa nejedná o nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 3 OZ, na ust. ktorého poukazovala žalovaná v liste zo dňa 20.10.2021. Žalovaný nárok však žalobca nesprávne kvalifikoval ako škodu na zdraví, nakoľko u žalobcu (na rozdiel od dopravnou nehodou priamo poškodených policajtov) nevznikla škoda na zdraví, ale na majetku, čo má ten následok, že v konaní sporné premlčanie sa spravuje subjektívnou aj objektívnou premlčacou lehotou podľa § 106 OZ. 38. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.08.2017 došlo ku dopravnej nehode, pri ktorej boli usmrtení policajti Q.. Š. a U.. P.. Spornou nebola ani zodpovednosť I.. F. E., ktorá bola v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou odsúdená rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 08.12.2020, č. k. 3T/91/2018-3011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.06.2021, č. k. 1To/30/2021-3284 pre spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na 138 písm. b) Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Strany v konaní nesporovali ani skutočnosť, že motorové vozidlo Suzuki Swift, EČ: S. XXXCL, ktoré viedla I.. E., a v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky ktorého došlo k usmrteniu policajtov, bolo v čase dopravnej nehody podľa zák. č. 381/2001 Z.z. poistené u žalovanej. Žalovaná v konaní nesporovala ani to, že žalobca si nárok na náhradu škody spôsobenej výplatou dávok úrazového zabezpečenia policajtov riadne uplatnil v trestnom konaní, čo nakoniec vyplýva aj z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku, ktorým bola odsúdená I.. F. E. zaviazaná aj na náhradu škody žalobcovi, ďalej žalobcom označené okamihy vyplatenia jednotlivých dávok pozostalým príbuzným, to, že časť nároku zodpovedajúceho žalobcom vyplateným primeraným nákladom spojených s pohrebom žalovaná uspokojila dobrovoľne pred začatím súdneho konania a rovnako žalovaná nesporovala ani skutočnosť, že žalobca si prvýkrát náhradu škody voči žalovanej uplatnil dňa 28.05.2018, a že po uplatnení nároku na náhradu škody ho žalovaná vyzvala na doloženie právoplatného súdneho rozhodnutia, čo je zrejmé aj z obsahu jej odpovede zo dňa 20.10.2021. Spornou bola v konaní výlučne otázka premlčania žalovaného nároku, a to vzhľadom na žalovanou riadne a včas vznesenú námietku premlčania. 39. Ako už súd uviedol v ods. 37. tohto odôvodnenia premlčanie posudzoval v intenciách § 106 ods. 1 a 2 OZ subsumujúc žalovaný nárok pod nárok na náhradu skutočnej škody. Beh dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty determinovala vedomosť žalobcu o osobe zodpovednej za škodu a vedomosť o konkrétnej škode (jej rozsahu). Ku škode na majetku žalobcu došlo výplatou dávok úrazového zabezpečenia. Vychádzajúc z obsahu žalobnej argumentácie a nesporných skutkových okolností, časť žalovaného nároku vo výške 50.704,20 eur spočívajúca vo zvýšenom jednorazovom odškodnení pozostalých po Q.. Š. a vo výške 40.092,50 eur spočívajúca vo zvýšenom jednorazovom odškodnení pozostalých po U.. P. bola žalobcom vyplatená dňa 26.03.2018 a časť žalovaného nároku vo výške 434,62 eur zodpovedajúcej nerefundovanej náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom bola pozostalej manželke po U.. P.V. vyplatená dňa 13.09.2018. Okamihom výplaty dávok vo výške priznanej žalobcom predloženými rozhodnutiami sa žalobca dozvedel o výške škody, ktorá mu bola spôsobená. Pokiaľ sa týka vedomosti žalobcu o osobe škodcu (osobe v dôsledku zavineného protiprávneho konania ktorej došlo k úmrtiu policajtov a potrebe vyplatenia dávok úrazového zabezpečenia) súd poukazuje na to, že už v poradí prvom rozhodnutí, ktorým boli priznané dávky úrazového zabezpečenia (rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, č. B.-M.-F.-XX-XXX/XXXX-U. zo dňa 18.07.2017), tak ako aj vo všetkých nasledujúcich rozhodnutiach, žalobca poukazoval na to, že dopravnú nehodu zavinila vodička I.. F. E.. Nespochybniteľnej vedomosti žalobcu o osobe zodpovednej za dopravnú nehode nasvedčuje aj prvé uplatnenie nároku voči žalovanej s odkazom na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vedeného I.. E. zo dňa 28.05.2018, tiež odôvodnenie prvoinštančného odsudzujúceho rozsudku, z ktorého vyplýva, že nárok bol žalobcom (v trestnom konaní vystupujúci ako poškodený) uplatnený riadne a včas do skončenia vyšetrovania, t. j. do podania obžaloby v roku 2018. A contrario z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že za dopravnú nehodu zodpovedá I.. E. ešte pred vyplatením jednotlivých dávok úrazového
zabezpečenia a uvedený záver platí aj vo vzťahu k jeho vedomosti o poisťovateľovi motorového vozidla podľa zák. č. 381/2001 Z.z, ktorým bola škoda spôsobená, nakoľko tento údaj je verejne dostupný a žalobca žalovanou tvrdenú vedomosť o poistnom vzťahu k uvedenému motorovému vozidlu nesporoval. Subjektívna lehota začala v danej veci plynúť okamihom výplaty dávok úrazového zabezpečenia, ktorý je okamihom neskorším, ako sa žalobca dozvedel o osobe škodcu. Dávky, ktorých refundácia je predmetom konania, boli žalobcom vyplatené dňa 26.03.2018 a 13.09.2018, t. j. viac ako dva roky pred podaním žaloby (19.11.2021), čo značí o dôvodnosti žalovanou vznesenej námietky premlčania. Okrajovo súd uvádza, že pokiaľ by aj boli predmetom konania všetky dávky úrazového zabezpečenia vyplatené poškodeným pozostalým, t. j. aj tie, ktoré žalovaná dobrovoľne uhradila, zohľadniac okamih poslednej úhrady 14.01.2019, by bolo možné bezpečne konštatovať premlčanie všetkých škodových nárokov žalobcu titulom vyplatenia dávok úrazového zabezpečenia pozostalým. 40. Nakoniec ako márne uplynutú vyhodnotil súd aj trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu podľa § 106 ods. 2 OZ. Z obsahu žaloby, v ktorej žalobca pre účely platobného styku označil aj variabilné symboly, pod ktorými žiadal jednotlivé škodové nároky uhradiť, a ktoré zodpovedali variabilným symbolom uvedeným v uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 08.10.2021, vyplýva, že žalovaná suma predstavuje zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške 50.704,20 eur vyplatené Q.. Š. a jej deťom dňa 26.03.2018, ďalej zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške 40.092,50 eur vyplatené L.. P. dňa 26.03.2018 a časť náhrady primeraných nákladov spojených s pohrebom vyplatenej L.. P. dňa 13.09.2018. Škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s usmrtením policajtov pri dopravnej nehode, a to dňom výplaty jednotlivých dávok. Vzhľadom na nesporný okamih výplaty označených dávok (26.03.2018 a 13.09.2018) a okamih doručenia žaloby súdu (19.11.2021) je zrejmé, že žaloba bola bez akýchkoľvek pochybností podaná aj po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. 41. Potrebné je tiež uviesť, že na beh premlčacej lehoty nemalo žiaden vplyv riadne uplatnenie nároku na náhradu škody žalobcom voči I.. E. v trestnom konaní. Nárok uplatnený poškodeným voči poisťovateľovi predstavuje samostatný nárok, ktorého právnym základom je poistenie podľa zák. č. 381/2001 Z.z. a skutočnosť, že podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku voči škodcovi neznamená, že voči obom subjektom plynie premlčacia doba rovnako. Spoločnou je len dĺžka premlčacej doby. Uvedené podľa názoru súdu súvisí aj s povahou týchto nárokov vyplývajúcou z nepravej solidarity, pri ktorej platí, že na základe žaloby podanej voči jednému z dlžníkov nedochádza k spočívaniu plynutia premlčacej doby voči ostatným dlžníkom. Identický právny záver bol vyslovený aj NS SR v rozsudku zo dňa 27.08.2014, sp. zn. 2MCdo/9/2013. V tomto smere sa súd tiež plne stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že na posúdenie plynutia premlčacej lehoty v danom prípade sú aplikovateľné aj právne závery vyslovené v rozhodnutí NS SR R 35/2020, a to bez ohľadu na to, že predmetom konania pred NS SR bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a v zmysle ktorých uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu poškodenou osobou, pozostalou po blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila, nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i voči poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Opomenúť nemožno a uvedené vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia R 3/2020, R 8/2018, že škodou pre účely zák. č. 381/2001 Z.z. sa rozumie aj náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných po obeti dopravnej nehody. 42. Záverom bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa aj so žalobcom namietanou kolíziou vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi dôvodiac tým, že žalovaná ho najprv sama inštruovala na iniciovanie súdnych konaní, resp. na predloženie právoplatného súdneho rozhodnutia preukazujúceho zodpovednosť vodičky I.. E. a následne v konaní vzhľadom na uplynutie času vzniesla námietku premlčania. Opodstatnene vznesená námietka premlčania voči žalovanej pohľadávke v zásade nepredstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko prispieva k istote v právnych vzťahoch. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by však za celkom výnimočných okolností mohlo byť vyhodnotené ako konanie umožňujúce poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by bol zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia času neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Odopretie právnej ochrany dlžníkovi, ktorý namieta premlčanie práva, má preto miesto len vo výnimočných situáciách, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť veriteľa. Aplikácia korektívu dobrých mravov by podľa názorov súdnej praxe zdôrazňujúc zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým)
nemala reparovať neznalosť zákona. Pri posudzovaní namietaného rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi preto treba skúmať, či strana sporu, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti a v súlade so zásadou bdelým patrí právo, ktorá vo svojom obsahu predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídateľnosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a pri výkone práv a povinností z neho vyplývajúcich (viď uznesenie NS SR zo dňa 17.02.2011, sp. zn. 5Cdo/265/2009, rozsudok NS ČR zo dňa 29.07.2010, sp. zn. 33Cdo/126/2009, uznesenie NS SR zo dňa 28.04.2015, sp. zn. 7Cdo/507/2014). 43. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci však žiadna zo žalobcom uvádzaných skutočností nevypovedá o potrebe uplatnenia korektívu dobrých mravov a rozpore vznesenej námietky premlčania ako legitímneho prostriedku procesnej obrany podľa § 152 CSP s dobrými mravmi, a to práve vzhľadom na nezodpovedný prístup žalobcu priečiaci sa zásade bdelým patrí právo ako aj všeobecnej preventívnej povinnosti (§ 415 OZ). Žalobca je ústredným orgánom štátnej správy, ktorému pri výkone verejnej moci prináleží nadradené postavenie. V pozícii účastníka súkromnoprávnych občianskoprávnych vzťahov však zdieľa so žalovanou rovné postavenie (§ 2 ods. 2 OZ). Súdu je z úradnej činnosti známe, že do jeho organizačnej štruktúry tak ako u iných ministerstiev patrí aj sekcia právnych služieb. Na strane žalobcu sa tak nejedná o právne neznalú fyzickú osobu, ale naopak o právnickú osobu zamestnávajúcu osoby s vysokoškolským právnickým vzdelaním. Na strane žalovanej sa jedná o súkromný podnikateľský subjekt. Za danej situácie sa súdu javí ako nezodpovedný až naivný prístup žalobcu, ktorý sa bez ďalšieho počas plynutia premlčacej doby spoliehal na dôvodnosť požiadaviek žalovanej (súkromného podnikajúceho subjektu) pri likvidácii poistného plnenia, v ktorých ho odkazovala na predloženie právoplatného trestného rozsudku. Konanie žalobcu za opísanej situácie a jeho absolútnu dôveru žalovanej nemožno vnímať ako konanie s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti, ktoré by si vyžadovalo po vznesení námietky premlčania poskytnutie súdnej ochrany. Odhliadnuc od uvedeného súd je toho názoru, že aj v prípade akýchkoľvek pochybností mal žalobca práve v záujme neoslabenia jeho nároku v podobe negatívnych hmotnoprávnych následkov spojených s plynutím času možnosť obrátiť sa so svojim nárokom na súd a nechať na jeho zváženie, či je alebo nie je predpokladom úspešnosti jeho nároku právoplatné trestné rozhodnutie. Pokiaľ by tomu tak bolo, nič by mu nebránilo navrhnúť prerušenie civilného konania, ku ktorému by súd nakoniec mohol pristúpiť aj bez návrhu. Súd z popisu žalobcu neidentifikoval žiadne konanie žalovanej, ktoré by vytváralo objektívnu ospravedlniteľnú prekážku pre riadne a včasné uplatnenie žalovaného nároku a pokiaľ hlavným dôvodom, prečo žalobu podal až po uplynutí premlčacej doby, majú byť informácie, ktoré mu poskytla žalovaná, takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu v podobe neprihliadnutia na námietku premlčania. Uplatnenie námietky premlčania, ako inštitútu prispievajúcemu k právnej istote pred časovo neobmedzeným výkonom práva, môže podľa názoru súdu založiť konflikt s dobrými mravmi len vo výnimočných prípadoch, predovšetkým vtedy, ak je dôsledkom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by zánik nároku na plnenie pre uplynutie premlčacej doby bol neprimerane tvrdou sankciou v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatneného práva a dôvodmi, pre ktoré si svoj nárok (actio nata) neuplatnil včas. Uvedené však v danom prípade naplnené nebolo. 44. Súd sa absolútne nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, keď tento z čiastočnej úhrady uplatneného nároku na náhradu škody vyvodil uznanie nároku žalovanou. Potrebné je si uvedomiť, že žalobcovi vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou škoda vyplatením viacerých dávok úrazového zabezpečenia (zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých, náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom), a preto uspokojenie niektorých z nich nezakladá a logicky ani nemôže zakladať bez ďalšieho uznanie ostatných. Uvedené platí o to viac, že aj z odpovede žalovanej zo dňa 20.10.2021 adresovanej žalobcovi vyplýva, že žalovaná nárok v neuspokojenom rozsahu a priori neuznala, ale žalobcu odkázala na jeho uplatnenie súdnou cestou, na čo poukazoval aj právny zástupca žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní. Nakoniec v zmysle rozhodovacej praxe súdov (napr. R 13/1988) ani samotné uznanie dlhu nebráni vzneseniu námietky. 45. Záverom súd uvádza, že vo veci nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými povereným zástupcom žalobcu až na pojednávaní súdu dňa 13.11.2024 v jednom vyhotovení (uznesenie NS SR sp. zn. 1Tdo/36/2022, zápisnica o výsluchu svedka zamestnanca žalobcu pred OČTK dňa 24.04.2018, uplatnenie nároku na náhradu škody z 28.05.2018, výzva žalovanej z 15.06.2018, uplatnenie nároku na náhradu škody z 08.10.2021, odpoveď žalovanej z 20.10.2021, oznámenie o
poistnom plnení z 02.09.2021 a 21.10.2021 a list p. E. doručený žalobcovi 06.10.2021), a to jednak z dôvodu ich oneskoreného predloženia, ku ktorému zo strany žalobcu nedošlo k uvedeniu žiadnej prekážky, ktorá by mu objektívne bránila v ich skoršom predložení a tiež z dôvodu, že uvedenými dôkazmi chcel preukázať to, že nárok bol riadne uplatnený voči vinníčke dopravnej nehody I.. E. v trestnom konaní, skutočnosť, že žalovaná čiastočne plnila, a že po uplatnení nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia ho vyzvala na doloženie právoplatného súdneho rozhodnutia o spôsobení škody poisteným a vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na iniciovanie súdneho konania, a tieto skutočnosti neboli v konaní medzi sporovými stranami sporné, čo na výslovný dotaz súdu potvrdil na predmetnom pojednávaní aj právny zástupca žalovanej. Z uvedených dôvodov súd nevykonal navrhované dokazovanie nielen z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, ale aj pre jeho nadbytočnosť a nehospodárnosť. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu pre premlčanie žalovaného nároku v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ak je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 49. O nároku na náhradu trov konania (enunciát II.) súd rozhodol podľa úspechu normatívne vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 50. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti výrokom I. a II. tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.