Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-11Csp/43/2017 1117217536 25. 06. 2024 Mgr. Zuzana Belanová ECLI:SK:MSBA4:2024:1117217536.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, XXX XX C. D., právne zastúpená spoločnosťou URBAN & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a určení neplatnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.11.2011 je bezúročná a bez poplatkov . II. Súd určuje, že zmluvná podmienka „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP a príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka“ uvedená v čl. 3 bod 3.6 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.11.2011, je v zmysle §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka „Dlžník ako aj Spoludlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov“, uvedená v čl. 3 bod 3.6 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.11.2011, je v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ uvedená v čl. 3 bod 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.11.2011, je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. VI. Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 34 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.07.2017 a upresnenú v písomnom podaní dňa 19.08.2020 domáhal pôvodne voči žalovanému 1/ Poštová banka, a.s. (neskôr 365.bank, a.s.) a žalovanému 2/ BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.11.2011 je bezúročná a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; že zmluvná podmienka „poplatok za správu a vedenie úverového úctu vo výške 1,66 EUR/mesačne“, uvedená v čl. 3 bod 3.1 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.11.2011, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná; že zmluvná podmienka „poplatok za upomienku vo výške 9,96 EUR“, je v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4
písm. a) Občianskeho zákonníka neprijateľnou určil, že zmluvná podmienka „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP a príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka“ uvedená v čl. 3 bod 3.6 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 10.11.2011, je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, taktiež žiadal určiť, že zmluvná podmienka „Dlžník ako aj Spoludlžníka svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov“, uvedená v čl. 3 bod 3.6 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 10.11.2011, je v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a že zmluvná podmienka „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ uvedená v čl. 3 bod 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 10.11.2011, je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, žalobca sa domáhal i náhrady trov konania. 2. Žalobca v žalobe tvrdil, že je fyzická osoba spotrebiteľ a žalovaní sú právnické osoby podnikatelia. Uviedol, že uzatvoril so žalovaným zmluvu1/, ktorá bola vopred predpripravená a nemohol s ňou nič robiť. Nebolo umožnené akýmkoľvek spôsobom zmluvu pripomienkovať, či dopĺňať. Zmluva uvádza, že sa riadi Obchodným zákonníkom, pričom podľa jeho názoru sa riadi § 52 a nasl. Občianskym zákonníkom a zakladá občianskoprávny spotrebiteľský vzťah a nie vzťah obchodnoprávny. Z predloženého Výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že žalobcovi boli z mesačnej anuitnej splátky okrem úhrady splátky istiny a úrokov, započítavané aj splátky poplatkov v rôznych výškach - 1,66 EUR; 8,27 EUR; 2,50 EUR; 3,16 EUR; 25,84 EUR; 1,26 EUR; 32,74 EUR; 34,86 EUR; 9,96 EUR; 4,65 EUR. Žalobcovi nie je zrejmé, za čo mal uhrádzať jednotlivé poplatky a z akého dôvodu je výška poplatku každý mesiac vyčíslená inak. Žalobca považuje predmetné poplatky s za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca namietal, že zmluva je bez poplatkov a je bezúročná podľa zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko z dôvodu úhrady jednotlivých splátok poplatku, na ktoré podľa názoru žalobcu nemali žalovaný 1/ a 2 / žiaden právny nárok, v zmluve bola nesprávne určená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rovnako je v zmluve nesprávne určená RPMN a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca po doručení úverovej zmluvy žalovaným, podaním z 8.02.2018 doplnil žalobu i o tvrdenie, že v zmluve o úvere nie je stanovená konkrétna výška istiny a ani konkrétna výška úroku platených žalobcom pre žalovaného 1/ podľa zmluvy. V zmluve o úvere teda nie je vôbec stanovená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve o úvere nie je vôbec uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Žalobca trvá na tom, že mu Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky či iné obdobné dokumenty alebo Sadzobník poplatkov pred podpisom Zmluvy zo strany žalovaného nikdy neboli poskytnuté, nikdy sa s ich obsahom neoboznámil a žiadne Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky alebo iné obdobné dokumenty alebo Sadzobník poplatkov, ani nikdy nepodpísal. ustanovenie o „voľbe“ Obchodného zákonníka pre úpravu práv a povinností účastníkov zmluvy je neprijateľnou podmienkou spôsobilou založiť zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by sa spotrebiteľ, ktorý nemá možnosť obsah zmluvných podmienok ovplyvniť, rozhodol k tomu, aby svoj zmluvný vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že pri úvere ide o „absolútny obchod“ pritom nijako nevylučuje, že sa majú na daný zmluvný vzťah aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa, ako aj generálna ochrana poskytovaná spotrebiteľským zmluvám Občianskym zákonníkom, nakoľko Obchodný zákonník prioritne upravuje vzťahy medzi podnikateľmi (§ 1 ods.1 z Obchodného zákonníka. Žalobca je toho názoru, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 3 bod 3.6 Zmluvy je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná, a preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. 3. Ako dôkaz označil žalobca: Výpis z Obchodného registra SR pre žalovaného 1/ a 2/, Predžalobná výzva zo dna 26.06.2017 adresovaná žalovanému 1/ a 2/, Výpis z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 08.11.2011 do 30.05.2017 ,Elektronická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v 2/zo dňa 30.05.2017- 31.05.2017; Aktuálny stav pohľadávky ku dňu 31.05.2017, o doloženie úverovej zmluvy žiadal žalovaného nakoľko svojou nedisponoval.
4. Pôvodne žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zo Sadzobníka poplatkov, ktorý je dostupný na obchodnom mieste žalovaného 1/ prípadne aj na webovej stránke žalovaného 1/ vyplýva charakter a suma poplatkov účtovaných žalobcovi. Práve Sadzobník poplatkov je dokumentom, z ktorého si mohol žalobca zistiť, ak mu to nebolo jasné, za čo mu bol vyrubený poplatok. Rovnako je tým preukázaná aj skutočnosť, prečo neboli poplatky od žalobcu požadované pravidelne, nakoľko šlo o nepravidelné poplatky za nepravidelné úkony. Pokiaľ by si aj žalobca chcel uplatniť finančné plnenie z podľa neho neplatných poplatkov, je práve z predloženého výpisu z účtu markantné, že tieto jeho nároky sú premlčané tak v subjektívnej ako aj v objektívnej premlčacej dobe na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súčasne upozornil, že vývoj poplatkovej povinnosti sa v priebehu trvania zmluvy o úvere u žalovaného 1/ menil. Ako vyplýva zo Sadzobníka poplatkov účinného od 10.06.2013, v neskoršom období už žalovaný 1/ správu úveru poskytoval bezplatne, čo premietol aj na úverový vzťah so žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neplatil na poplatky riadne a včas, predovšetkým tu ide o poistné. Z predmetného dôvodu mu bolo vypovedané a viac sa tento poplatok v jeho účte nezobrazuje. Žalovaný 1/ má zákonnú povinnosť upozorniť spotrebiteľa (ust. § 53 ods. 9 OZ) a zaslať mu minimálne dva listy. V prípade, že by žalobca plnil svoj dlh podľa zmluvy, k nutnosti uhradiť poplatky by nedošlo. Poplatok za upomienku nie je sankciou, tou je úrok z omeškania. Poplatky za upomienky predstavujú náklady spojené so sústavným sledovaním porušovania zmluvy, prípravou, odoslaním a kontrolou, či došlo na splnenie podľa upomienky alebo naďalej trvá protiprávny stav zavinený žalobcom. Žalovaný 1/ je oprávnený poberať poplatok za upomienku, pokiaľ o tomto poplatku a jeho výške bol v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ informovaný, čo ako sme uviedli vyššie tým, že Sadzobník poplatkov bol súčasťou Zmluvy o úvere, bolo naplnené. Existenciu poplatku za upomienky ani Najvyšší súd neklasifikuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani ju nedefinuje ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Žalobca si nesprávne vykladá, čo je v prospech a čo je v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný 1/ bol pri výpočte RPMN povinný zahrnúť všetky poplatky, čo aj spravil. Tieto poplatky boli a sú stále platnými poplatkami. Na základe použitých údajov vypočítal RPMN, správne. Pokiaľ by aj RPMN bola v skutočnosti nižšia, než v zmluve o úvere zakotvený údaj, táto skutočnosť by bola len v prospech spotrebiteľa. Ako sám žalobca v žalobe uvádza, údaj o RPMN je pre spotrebiteľa dôležitým ukazovateľom, nakoľko mu umožňuje porovnať jednotlivé spotrebiteľské úvery a lepšia sa tak zorientovať v otázke, ktorý spotrebiteľský úver je pre neho najvýhodnejší. RPMN predstavuje percentuálny podiel z dlžnej sumy, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť naviac pomimo splátky samotnej istiny za obdobie jedného roka v súvislosti s čerpaním úveru. Ak teda veriteľ započíta do RPMN poplatky navyše a tým zvýši údaj o RPMN, poškodzuje de facto seba, nakoľko na trhu sa dostáva medzi tých poskytovateľov úveru, ktorý sú ľudovo j povedané drahší. Pokiaľ spotrebiteľ následne zistí, že v skutočnosti musí zaplatiť za úver menej, než predpokladal, je táto situácia pre neho výhodnejšia. Tým je preukázané, že i v prípade Zmluvy o úvere nemožno úver označiť za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na takéto sankcionovanie. Pokiaľ by totiž RPMN bola v skutočnosti nižšia, bola by v prospech spotrebiteľa, čo nezodpovedá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. 5. Pôvodne žalovaný 2/ sa vyjadril tak, že žaloba je voči nemu nejasná, žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 6. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2018 žalobca zobral žalobu späť voči žalovanému 2/ v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie voči pôvodnému žalovanému 2/zastavil. Späťvzatie odôvodnil s poukazom na vyjadrenie žalovanej 2/ k žalobe, z ktorého vyplýva, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného 2/, ale tento bol len na základe Komisionárskej zmluvy zo dňa 14.01.2016 poverený vymáhaním pohľadávky. 7. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), žalobca môže vziať žalobu späť. 8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 9. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
10. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu rozhodol uznesením 11 Csp 43/2017-126 zo dňa 21.02.2020 tak, že konanie voči žalovanému 2/ zastavil. 11. V písomnom podaní z 1.6.2020 pôvodne žalovaný 1/ argumentuje prečo v zmluve nebolo nutné rozdeliť splátky na istinu úroky a poplatky, a to v dôsledku nutnosti eurokomformného výkladu odkazujúc na uznesenie Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017, zo dňa 22.02.2018. Výklad ustanovenia, podľa ktorého je potrebné v zmluve uvádzať samostatnú výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatnú výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov je nesprávny, príliš formalistický, v ktorom absentuje racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu. Uvedené potvrdzujú verejne dostupné rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.9.2012 sp. zn. 17Co 151/2012 a z 20.12.2012 sp. zn. 16Co 315/2012. Je zrejmé, že výklad príslušných ustanovení zákona podávaných všeobecnými súdmi Slovenskej republiky nie je jednotný. Preto je potrebné a o to žiaducejšie vykladať tieto vnútroštátne normy tzv. eurokonformným spôsobom v súlade s najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie. Výklad, ktorý podávajú žalobcovia, je v evidentnom rozpore s nutnosťou vykladať vnútroštátne normy tzv. eurokonformným výkladom a najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie. Eurokonformný výklad daného ustanovenia zákona možno dohľadať v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS (ďalej len smernica 2008/48) v jej článku 10 ods. 2 písm. h), v zmysle ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza „výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi sadzbami úveru na účely splatenia“. Podľa článku 22 ods. 1 smernice 2008/48 keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“. Je zrejmé, že európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere. Navyše uvedené predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu, kedy členské štáty nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu zachovávať (a to ani súdnym výkladom vnútroštátnych noriem) prísnejšie pravidlá. Taktiež sa vyjadril i k dojednaným zrážkam zo mzdy, ktoré majú byť dojednané platne, žalobca nebol k tomuto dojednaniu nijak nútený, dohoda nie je neprimeraná zabezpečuje len splatenie dohodnutého úveru, pričom , ak by platil žalobca včas vôbec k realizácii tejto dohody nedôjde inak mu bude strhávaná len dohodnutá suma. K samotnej výške úveru uviedol, že bola z dojednanej zmluvy zrejmá z bodu 3.1 zmluvy, časť 3 kde je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. K námietke, že v zmluve nebola uvedená adresa, kam mohol spotrebiteľ podať reklamáciu, je táto adresa totožná s adresou veriteľa na zmluve. 12. Dňa 24.01.2024 bol tunajšiemu súdu pôvodným žalovaným 1/ a dňa 26.03.2024 i žalobcom doručený návrh na zmenu na strane žalovaného, pretože zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Poštová banka, a.s. na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. Spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. zároveň so zmenou na strane žalovaného nebol potrebný jeho súhlas. Nakoľko v priebehu konania došlo vyhodnotením všetkých podkladov podľa súdu k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania z pôvodne žalovaného 1/ na inú spoločnosť, súd uznesením č.k.11 Csp 43/2017-296 pripustil dňa 30.04.2024 zmenu na strane žalovaného podľa § 80 ods. 2 CSP tak, že z konania vystupuje žalovaný - 365.bank, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 81102 Bratislava IČO: 31 340 890, a na jeho miesto vstupuje ako žalobca BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. 13. Žalovanému bola doručená žaloba vrátane jej doplnkov podľa, pričom sa k nej už nevyjadril, odkázal na doterajšie písomné vyjadrenia jeho právneho predchodcu. Poukázal na to, že od postúpenia pohľadávky 20.06.2018 žalovaný od žalobcu neprijal žiadnu úhradu. 14. Ako dôkaz označil žalovaný: prehľad splácania dlhu žalobcu. 15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav. Zo Zmluvy o úvere „lepšia splátka“ zo dňa 10.11.2011 č. XXXXXXXXXX ( č.l.35) súd zistil, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného uzatvoril zmluvu, predmetom ktorej bola podľa žiadosti poskytnutá výška úveru 8.500,- Eur, kde žalobca žiadal o poistenie schopnosti splácať úver. Z časti 3 zmluvy o úvere, podmienky úveru žalovaný poskytol úver 8.500,- Eur. Výška mesačnej splátky
bola 166,27 Eur, pri výške úrokovej sadzby 15.9 % p.a.. RPMN banky v % predstavovala sumu 18,22 % pri priemernej RPMN na trhu 11,89 %. Celková výška nákladov predstavovala sumu 6968,- Eur. Poistenie schopnosti splácať úver nebola stanovená výška. Dátum prvej splátky bol k 20.12.2011 k dátumu konečnej splatnosti úveru 20.11.2019. Dátum každej splátky bol k 20.dňu v mesiaci pri počte mesačných splátok 96. V bode 3.9 uvedenej zmluvy sa nachádza dojednanie: Dlžníka a spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ. Z Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka účinné od 10.11.2011 na č.l. 7.3 súd zistil zmluvné dojednanie: Platby od dlžníka sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru a splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči dlžníkovi sa platby dlžníka započítavajú najskôr na pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného poradia. Z Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka účinné od 10.11.2011 na č.l. 9.3 súd zistil zmluvné dojednanie: dlžník je povinný zaplatiť banke aj príslušenstvo pohľadávky vrátane poplatkov spojených s uspokojením dlžníka v zmysle sadzobníka poplatkov. Ďalej je v zmluve v čl. 3 bod 3.6 uvedené, že „Dlžník ako aj spoludlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a v čl. 3 bod 3.6 Zmluvy jednostranne a bez dohody so žalobcom ako spotrebiteľom ustanovil, že na právne vzťahy výslovne neupravené v Zmluve, či na právne vzťahy výslovne neupravené v OP alebo VOP sa budú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Z priebežného stavu úveru vyplýva , že k 4.5.2015 právny predchodca žalovaného zosplatnil úver, pričom k tomuto dátumu dlh predstavoval sumu 7453,05 Eur, istina 7,020,88 Eur ,úrok 427,52 eur a poplatky za upomienky 4,65 eur. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 13.06.2017 zároveň vyplýva, že do postúpenia žalobca zaplatil spolu 1479,12 eur ako istinu, poplatky 304,70 eur a úroky 5154,41 eur z dohodnutej istiny 8500 eur a príslušenstva 6968,32 eur. Po postúpení pohľadávky už žalobcom nebolo uhradené nič. 16. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov. 17. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”) účinný k 10.11.2011, t. j. k uzavretiu zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 19. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 20. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 22. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 24. Článok 3 bod 1 smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 25. Podľa § 121 ods. 3OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 26. Podľa § 497 OZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 27. Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 OZ (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. 28. Podľa § 137 CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 29. Podľa § 298 CSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 31. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 32. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 33. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch a účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. 34. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
35. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch ,zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 36. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 37. V zmysle § 9 ods. 2 písm. c) o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. 38. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. 39. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch ,poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 40. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 41. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch , na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úveru. 42. V predmetnom konaní nebolo sporné medzi stranami sporu, že došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ medzi právnym predchodcom žalovaného ako dodávateľom služby a žalobcom ako spotrebiteľom. Zároveň sa jedná o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch uzavretý podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch medzi spotrebiteľomžalobcom a veriteľom - právnym predchodcom žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd v konaní bol povinný poskytovať zvýšenú ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi a posudzovať jej nárok z hľadiska ochrany spotrebiteľského práva. Vzhľadom na obsahu navrhnutého petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti ktorá vypláva z právneho predpisu a teda, že úver je bez úrokov a poplatkov ako i neplatnosti zmluvných podmienok, táto časť žaloby má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, súd podľa obsahu žaloby túto posudzoval ako žalobu o určenie neprijateľných podmienok, na ktorú je povinný prihliadnuť aj bez návrhu podľa § 298 CSP. 43. Medzi stranami sporu nebolo ďalej sporné, že samotná zmluva podľa jej charakteru je tzv. formulárovou zmluvou, kde nemá spotrebiteľ v priebehu kontraktácie možnosť do jednotlivých zmluvných dojednaní zasiahnuť, čo vyplýva z predtlačeného formulára , taktiež z toho, že žalovaný v súlade s § 53 ods. 3 OZ netvrdil a ani nepreukázal opak, t. j. že zmluva by bola individuálne dojednaná. 44. Žalobca sa v konaní domáha určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k)j)c) zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň RPMN a celková čiastka, ktorú sú žalobcovia povinní žalovanému zaplatiť je uvedená v neprospech spotrebiteľa.
45. V konaní nebolo sporné, že žalobca v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých presných položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov, teda v zmluve absentovali náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch platom v čase podpisu zmluvy. 46. V otázke rozporu medzi Smernicou a zákonom vo veci členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov nie sú v súdnej ani teoretickej rovine pochybnosti o tom, že vzhľadom na charakter spotrebiteľských sporov (horizontálne spory medzi jednotlivcami) a právnu silu Smernice, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že priamym účinkom Smernice by jednotlivcovi bola uložená povinnosť, ktorú by podľa vnútroštátneho práva nemal priamy účinok Smernice nie je právne možný. 47. K otázke nepriameho účinku Smernice (eurokonformný výklad zákona) zaujali právne stanovisko všetky krajské súdy, pričom dominantná väčšina vyjadrila názor, že Smernici nie je možné vo veci členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov priznať nepriamy účinok, a to vzhľadom na skutočnosť, že by sa jednalo o výklad contra legem, nakoľko požiadavka zákona je od Smernice odlišná a zákonodarca v zákone zakotvil požiadavku prísnejšiu od požiadavky Smernice. 48. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch ( platného v čase uzatvorenia zmluvy) v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by súd s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie E./XX vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, vnútroštátne právo by bez ďalšieho nahradil Smernicou a priznal jej tak priamy účinok, ktorý je vylúčený. Nepriamy účinok smernice tak v tomto prípade znamená výklad práva contra legem, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre došli k záveru, že výklad zákona vychádzajúc z jeho jazykového výkladu je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úrokov. Zároveň výklad zákona (sporného ustanovenia) nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Súd preto uzavrel, že úver vzhľadom na absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročný a bez poplatkov. 49. Nebolo sporné, že žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému 1/ 96 splátok, každú vo výške 159,66 EUR (t.j. mesačná splátka 167,93 EUR po odpočítaní mesačného poistného vo výške 8,27 EUR), čo je matematicky správne spolu 15.327,36 EUR. Ak od tejto sumy odpočítame sumu poskytnutého úveru 8.500 EUR, predstavujú celkové náklady čiastku 6.827,36 EUR, a nie sumu 6.968,32 EUR ako uviedol žalovaný. 50. Bolo nesporné, že pri výpočte RPMN neboli započítané aj žalované poplatky preto takto vypočítaný údaj by bol nižší ako údaj o RPMN uvedený v zmluve o úvere. Skutočná nižšia výška RPMN tak než v zmluve zakotvená nezakladá však podľa súdu bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere z dôvodu podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Uvedenie v neprospech spotrebiteľa je nutné vykladať tak, že veriteľ vypočíta takú RPMN, ktorá je nižšia ako skutočná RPMN, a teda v neprospech spotrebiteľa uvedie takú informáciu, ktorá môže pôsobiť zavádzajúco, pokiaľ ide o iné úvery poskytované inými veriteľmi, teda, že by dlžník pri uvedení skutočnej a vyššej RPMN takéto rozhodnutie o uzavretí zmluvy o úvere neurobil pre jeho „nevýhodnosť“ v porovnaní s inými úvermi práve pre vyššiu hodnotu RPMN, v prejednávanej veci RPMN bola v skutočnosti nižšia, teda nebola v neprospech spotrebiteľa hoci z zmluve bola uvedená v nie správnej výške. 51. Súd mal za preukázané , že v posudzovanej zmluve o úvere absentuje údaj o celkovej čiastke úveru, žalovaný počas konania nekonkretizoval, kde má byť predmetný údaj o celkovej čiastke úveru uvedený, ani v akej výške je uvedený, pričom v zmluve o úvere je uvedená len suma celkových nákladov, čo je údaj odlišný od celkovej čiastky úveru. Odlíšenie celovej čiastky úveru od celkových nákladov spojených s úverom pritom vyplýva z § 2 ods. g) a písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzavretia zmluvy), keď v zmysle tohto ustanovenia sa: celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok; a celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčasť celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Zo žiadneho ustanovenia vnútroštátnej alebo „európskej“ legislatívy nie je možné vyvodiť, že postačuje, ak zmluva o (spotrebiteľskom) úvere obsahuje údaje, z ktorých je možné si vypočítať údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť; ako tomu je i v prejednávanej veci, nakoľko v zmluve je len odkaz na to, že celková výška úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2024, sp. zn. 7Cdo/7/2023).Neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v zmluve o úvere je porušením § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzavretia zmluvy), v dôsledku čoho táto okolnosť je samostatným dôvodom, pre ktorý je spotrebiteľský úver nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a). V zmluve o úvere nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzavretia zmluvy). Zmluva obsahuje síce údaj o sídle veriteľa no, navyše už neobsahuje údaj uvedený pod osobitným písmenom b) adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, keď zákon zjavne odlišuje adresu sídla veriteľa od adresy kde je predávajúceho, na ktorej môže žalobca uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Absencia tohto povinného údaja (t.j. adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť) v Zmluve o úvere zakladá ďalší dôvod, pre ktorý je zmluvu nevyhnutné sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou s prihliadnutím na § 9 ods. 2 písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 52. Podľa súdu absencia čo len jednej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. ( pozri aj Rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp. zn. 1Co/144/2018, zo dňa 10.04.2019,Rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 23Co/138/2018, zo dňa 08.04.2019.Rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3CoCsp/36/2020, zo dňa 01.12.2020) Bola zistená absencie obsahových náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. c), j,k) zákona 129/2010 Z. z., pričom nie celá zmluva bola v písomnej forme ( VOP, Sadzobník) preto je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov( výrok I). 53. K tvrdeným nedostatkom zmluvy. Pokiaľ ide o dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, nebolo sporné, že žalobcova vôľa však smerovala iba k uzatvoreniu zmluvy o úvere a nie k uzatvoreniu Dohody o zrážkach zo mzdy. Z tohto dôvodu súd posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako tzv. prekvapivé dojednanie pre žalobcu ako spotrebiteľa, čo môže pri splnení ďalších podmienok spôsobovať jej neprijateľnosť. Keďže sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pokiaľ chcel čerpať úver musel prijať jej obsah, ako celok, keďže ináč by jej právny predchodca žalovaného ako veriteľ resp. dodávateľ služby neposkytol úver. Súd nemal preukázané, že žalovaný viedol so žalobcom kontraktačný proces vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy, čo môže vzhľadom na ďalšie zistenia spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Pri posudzovaní testu neprijateľnosti súd vychádzal aj z porovnania zmluvnej podmienky a bežných dispozitívnych ustanovenia zákona. Ustanovenie § 551 OZ možno zabezpečiť písomnou dohodu zrážkami zo mzdy, ktoré ale nesmú byť väčšie ako by boli zrážkami pri výkone rozhodnutia. Zákon teda vyžaduje písomnú formu, pričom podľa názorov právnej teórie by mal byť náležite identifikovaný platiteľ mzdy. Pri vykonávaní posudzovania neprijateľnosti súd vychádzal z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ vo svetle výkladu podľa smernice 93/13/EHS a článku 3 bod 1 smernice. Predovšetkým súd má zato, že nie je vylúčené posudzovanie neprimeranosti vzhľadom nato, že sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a zároveň dojednanie sa netýka ani definície hlavného predmetu zmluvy, ani neprimeranosti ceny a odmeny na jednej strane ani na služieb alebo tovaru dodávaného výmenu na strane druhej. Súd prihliadal aj na formálnu stránku dohody o zrážkach zo mzdy. Článok 3.9 Zmluvy o úvere lepšia splátka je písaný veľmi malým písmom ,čo môže viesť spotrebiteľa k záveru, že sa jedná o dojednania nepodstatného významu najmä technického charakteru. 54. Vzhľadom na skutočnosti, že dojednanie o zrážkach zo mzdy a) predstavuje prekvapivé dojednanie, ktoré žalobca neočakával a žalovaná ju ani neupozornil na túto dohodu, b) neexistovala vôľa u žalobcu
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, ale žalobca chcela uzatvoriť len zmluvu o úver, c) dohoda o zrážkach zo mzdy je písaná oproti textu zmluvy malým, bežne ťažko čitateľným písmom, vytvárajúcim zdanie nepodstatnejšieho obsahu technického charakteru ako býva obsahom napr. všeobecných obchodných podmienok, d) spôsob kontraktačného procesu neumožňoval dostatočné oboznámenie sa s touto zmluvnou podmienkou, e) neexistoval žiadny zvláštny dôvod zvýhodňujúci žalobcu, pre ktorý by mala prijať takúto zmluvnú podmienku a uvedená podmienka je výhodná len pre žalovaného, súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy pri prihliadnutí pomerovaných skutočností predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, keďže je v rozpore princípom, podľa ktorého žalobca ako spotrebiteľ vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným ako dodávateľom s dôverou v určitý žalovanou prezentovaný právny vzťah uzavretia zmluvy o úvere a podsunutím prekvapivého dojednania, ktoré bolo nezákonne použité, súd kvalifikoval takúto zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku rozsudku na neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa podľa § § 53 ods. 1 OZ. Takáto neprijateľná podmienka je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná (výrok IV). 55. Zároveň súd určil, že podmienka uvádzaná vo Všeobecných obchodných podmienkach F. G. o uplatnení Obchodného zákonníka na tento vzťah je neprijateľná podmienka zmluvy, lebo žalobcovia ako spotrebitelia nemali možnosť túto podmienku ovplyvniť a prípadné uplatnenie Obchodného zákonníka je pre nich menej priaznivé. Ak dohoda o aplikácii Obchodného zákonníka smeruje k zhoršeniu právneho postavenia zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, je neplatná. Formulácia tejto zmluvnej podmienky vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka na daný zmluvný vzťah medzi žalobcami a žalovaným, resp. otázky neupravené v zmluve a zmluvných podmienkach, sa budú spravovať len ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákonom o spotrebiteľských úveroch a zákonom o bankách, čím dostáva spotrebiteľa do nerovnovážnej a nepriaznivej pozície, nakoľko ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce jednotlivé aspekty zmluvného vzťahu by na daný vzťah nebolo možné použiť, čím by došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľov vo vzťahu k dodávateľovi. Až následná súdna kontrola takéhoto zmluvného vzťahu pri uplatňovaní nároku z neho by poskytla spotrebiteľovi náležitú ochranu. Bez nej len s prihliadnutím na toto ustanovenie zmluvných podmienok, je spotrebiteľ v nevýhodnejšom postavení. Takáto zmluvná podmienka je tak v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom aj zákonom č. 102/2014 Z.z. účinným od 1.4.2015 bolo novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ktorý jednoznačne potvrdil prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka aj v prípade dohody strán o použití Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah. Na základe uvedeného preto súd vyhovel žalobnému návrhu v tejto časti a určil, že zmluvná podmienka „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP a príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka“ uvedená v čl. 3 bod 3.6 zmluvy o úvere je neprijateľná a preto neplatná ( výrok III). 56. Pri posudzovaní zmluvnej podmienky „Dlžník ako aj Spoludlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov“, uvedená v čl. 3 bod 3.6 zmluvy o úvere lepšia splátka bolo nesporné, že táto nebola taktiež dojednaná individuálne, pričom v zmluve bola v texte len zaradená drobným písmom, pričom žalobca tvrdil, že mu OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov neboli predložené na podpis, pričom žalovaný opak nepreukázal. Podľa súdu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) OZ, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. ( výrok II). 57. Žalobca v replike upresnil, že mu boli viackrát zaúčtované poplatky, a to poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,66 EUR (resp. 2,50 EUR), poplatok za poistenie vo výške 8,27 EUR a poplatok za upomienku vo výške 9,96 EUR a domáhala sa určenia neprijateľnosti dojednania týchto poplatkov v zmluve. Pokiaľ ide o dojednanie poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,66 EUR, žalovaný poplatok nebol dojednaný individuálne (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a bol súčasťou formulárovej zmluvy určenej pre veľký počet spotrebiteľov a predstavuje z vôle veriteľa
jednu z náležitosti takto poskytovaných úverov, pričom jeho výšku stanovuje žalovaný. Zo zmluvy je jednoznačne zrejmé, že poplatok je výsledkom dohody o jeho zakomponovaní do obsahu zmluvy, pod 3.1 zmluvy. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke bolo dodané, za administratívnu agendu a služby žalovaného poskytované žalovaným v spojení so správou úveru. Je možné podľa súdu súhlasiť so žalovaným, že výška tohto poplatku ako taká a sama o sebe s prihliadnutím na výšku úveru nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, poplatok pritom nesúvi s s hlavným predmetom plnenia, naopak slúži len zabezpečovaniu jeho činnosti v podobe nákladov, či výdavkov dodávateľa s jeho poskytnutím. Poplatok nevytvára zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, má pre spotrebiteľa prínos, dostáva sa protiplnenia, v podobe služby dodávateľa spojenú s administratívnym zastrešením úveru v čase jeho trvania (banka si platbu musí platbu od žalobcu „spárovať“, skontrolovať, či bola uhradená včas a odrátať ju od konečnej sumy, ktorú ešte spotrebiteľ musí uhradiť). Z uvedeného dôvodu preto súd návrhu na určenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nevyhovel a v tejto časti žalobu zamietol. Rovnako nepovažoval súd za neprijateľnú podmienku poplatok za poistenie vo výške 8,27 EUR a poplatok za upomienku vo výške 9,96 EUR. Z Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka účinné od 10.11.2011 na č.l. 9.3 súd zistil zmluvné dojednanie: dlžník je povinný zaplatiť banke aj príslušenstvo pohľadávky vrátane poplatkov spojených s uspokojením dlžníka v zmysle sadzobníka poplatkov. Poplatky nevytvárajú zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v prípade poplatku za poistenie je zrejmé i jeho protiplnenie pre žalobcu vo forme poistenia o ktoré sám z zmluve požiadal. Ak ide o upomienky, ktoré boli účtované z dôvodu že žalobca si svoje povinnosti neplnil, v zmysle Občianskeho zákonníka, sa predpokladá uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje, preto platí, že je možné si ich dohodnúť rôzne, a to aj vo forme paušálnej náhrady. Nejde teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku ale o platné zmluvné ustanovenie. Žalovaný bol oprávnený poberať poplatok za upomienku, existenciu poplatku za upomienky ani Najvyšší súd SR neklasifikuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani ju nedefinuje ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Zo Sadzobníka poplatkov, ktorý je dostupný na obchodnom mieste právneho predchodcu žalovaného prípadne aj na webovej stránke vyplýva charakter a suma poplatkov účtovaných žalobcovi. Sadzobník poplatkov je dokumentom, z ktorého si mohol žalobca zistiť, ak mu to nebolo jasné, za čo mu bol vyrubený poplatok. Z Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka účinné od 10.11.2011 v č.l. 9.3 súd zistil zmluvné dojednanie: dlžník je povinný zaplatiť banke aj príslušenstvo pohľadávky vrátane poplatkov spojených s uspokojením dlžníka v zmysle sadzobníka poplatkov. Ak žalovaný musel upozorniť žalobcu na neplnenie zmluvy formou upomienky, s čím mu vnikli náklady, bolo dôvodne aby si ich mohol od žalobcu uplatniť a vyúčtovať podľa sadzobníka, ku ktorému mal žalobca prístup. To, že sa s ním žalobca nemienil, nechcel alebo nepovažoval za podstatné oboznámiť, nemožno zazlievať žalovanému. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá, u priemerného spotrebiteľa, je ťažko prestaviteľne, že sa pri podpise zmluvy s jej podstatnými náležitosťami neoboznámi a nemá záujem zistiť podrobnosti svojich povinností, starostlivý hospodár tak v bežnom živote nekoná. Existencia sadzobníka poplatkov vyplývala priamo z bodu 3.1 a 3.3 zmluvy, žalovaný preukázal, kde bolo možné sa so sadzobníkom oboznámiť, súd v tejto časti taktiež žalobcovi nevyhovel a zamietol ju. 58. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 60. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 63. Súd konštatuje, že žalobca mal vo veci čiastočný úspech (4 určovacie výroky z 6), preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 34%. ( čistý úspech 67-33%.)
64. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.