Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 23P/25/2024 1224200554 17. 02. 2025 Mgr. Tamara Ondrušková ECLI:SK:MSBA2:2025:1224200554.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: B. Y., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XXXX/XX, Z., právne zastúpený JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom so sídlom Nejedlého 29, Bratislava, proti manželke navrhovateľa: F. Y., L.. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. W. XXXX/X, Z., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Kubalovou, advokátkou so sídlom Obchodná 40, Bratislava, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: M. Y., I.. XX.XX.XXXX F. V. Y., I.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovník Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, takto rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov: B. Y., I.. XX.XX.XXXX a F. Y., L.. W., I.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G.R., vo zväzku O., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a. II. Súd v y h l a s u j e nedostatok svojej právomoci na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y.N., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. III. Súd konanie v časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y.N., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z a s t a v u j e. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na Mestský súd Bratislava II dňa 20.02.2024 sa manžel opätovne domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Na tunajšom súde už bolo začaté konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na základe návrhu otca zo dňa 21.03.2023. Konanie vedené pod. sp. zn 23P/40/2023 bolo zastavené, z dôvodu späťvzatia návrhu. 2. Manžel v návrhu uviedol, že s manželkou uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v obci G.. Z manželstva pochádzajú tri deti, z toho jedno plnoleté I. Y.Á., I.. XX.XX.XXXX a dve maloleté V. Y.N., I.. XX.XX.XXXX a M. Y. I.. XX.XX.XXXX. Manželia spolu s dvomi maloletými deťmi žijú od roku XXXX v L. v obci K., kde majú rodinný dom. Maloletý M. navštevuje T. F. O. T. Z. F. X. Y. O. L. a maloletý V. základnú školu v T. K. O. L.. Manžel poberá na maloleté deti rodičovský príspevok vyplácaný L. L.. Príjem manžela je okolo 2300,- eur. Manželka bola dlhodobo ženou v domácnosti a starala sa o domácnosť. Spolužitie manželov postupne prestalo byť harmonické, približne od narodenia tretieho dieťaťa. odlišné predstavy o rodinnom živote i o živote ako takom a odlišné hodnoty postupne vyúsťovali do čoraz väčšieho emočného odcudzenia a nedostatok spoločne stráveného času malo za následok
pribúdanie vzájomných nezhôd, prehĺbenie povahových a názorových rozdielností a citové odcudzenie. Vzťah manželov ochladol, vytrácala sa citová väzba. Manželia tvorili pár do októbra 2021. Vzťahy medzi manželmi boli už dlhší čas narušené, nerozumeli si ako partneri a ich spoločný život sprevádzali časté výmeny názorov, ktorých svedkom boli občas aj maloleté deti. Manželia žijú v spoločnej domácnosti len formálne, do času ich rozvodu, hospodária každý samostatne, intímne spolu nežijú dlhodobo. Manžel má novú známosť. Manželstvo účastníkov konania už dlhodobo vôbec neplní svoj účel a žiadnu zo svojich funkcií, je trvalo rozvrátené. Rozvrat manželstva nadobudol takú intenzitu, že nie je možná obnova manželského spolužitia. Manželia už k sebe navzájom nepociťujú žiadnu náklonnosť, dôveru ani puto, a nie sú preto schopní viac žiť v manželskom zväzku. Vzájomný vzťah manželov je z hľadiska dlhodobej perspektívy absolútne nefunkčný, ich manželstvo je len formálne. Komunikujú spolu len ohľadom otázok týkajúcich sa ich detí. Sú si vedomí skutočnosti, že ich manželstvo je dlhodobo trvalo rozvrátené bez možnosti obnovy a ani jeden nemá na jeho obnovení záujem. Rozvod manželstva bude zároveň aj v záujme ich detí, keďže sa vytvorí väčší predpoklad a lepšie podmienky na upevnenie a stabilizovanie ich vzťahu s oboma rodičmi, nakoľko nebude dochádzať medzi nimi k napätiu, ktorému by maloleté deti boli vystavené. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti, manžel uviedol, že s manželkou i s deťmi sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti, ktorá deťom vyhovuje. Manžel teda navrhol, aby boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia vyživovacej povinnosti. 3. Manželka s návrhom manžela nesúhlasila, v prvom rade namietala, že slovenské súdy nemajú právomoc vo veci konať, nakoľko obvyklý pobyt maloletých detí je v L.. S manželom sa na voľbe právomoci nedohodli. Manželka taktiež nesúhlasila s tvrdením manžela, že sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti a že striedavá osobná starostlivosť aktuálne prebieha. Manželka nesúhlasila s rozvodom manželstva na Slovensku, uviedla že konanie o rozvod manželstva je obligatórne spojené s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak by súd rozhodol o rozvode manželstva bez toho, aby upravil pomery rodičov k maloletým deťom, konal by v rozpore s právnym poriadkom a vytvoril by situáciu, že by nebola vyriešená otázka zverenia maloletých detí. Táto situácia nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Matka preto navrhla, aby súd konanie o rozvod manželstva o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva zastavil. Manželka ďalej uviedla, že spolu s manželom a deťmi žijú v L.Ú., O. T. K., už deväť rokov. Maloleté deti majú v L. centrum svojich záujmov, maloletý M. navštevuje strednú školu v obci Z. F. X. Y. a maloletý V. navštevuje v obci K. základnú školu, obaja chodia v L. na rôzne krúžky, manžel na deti poberá rodičovský príspevok vyplácaný L. L.. V prípade, ak by súd ustálil, že má právomoc vo veci konať a rozhodnúť, manželka nesúhlasila so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhla, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a styk otca s maloletými deťmi aby upravený nebol. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, navrhla zaviazať manžela prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 500,- eur mesačne a na výživu maloletého M. výživným vo výške 550,- eur mesačne. 4. Uznesením č. k. 23P/25/2024-42 zo dňa 13.05.2024 tunajší súd vyhlásil nedostatok svojej právomoci na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Konanie v časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y.Č., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zastavil. V časti rozvodu rodičov súd konanie prerušil až do právoplatného skončenia rozhodnutia v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y.N., I.. XX.XX.XXXX. Manžel podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. 5. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 13CoP/82/2024-68 zo dňa 19.11.2024 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania o rozvod manželstva. odvolací súd uložil súdu prvej inštancie skúmať, či sú splnené procesné i hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva. V prípade, že manželstvo rozvedie, rozhodne aj v časti týkajúcej a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, s tým že ak dospeje k záveru, že súd nemá v tejto časti konania právomoc, konanie v tejto časti zastaví. 6. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do spisu, výsluchom účastníkov konania na pojednávaní, ako aj oboznámením sa s obsahom súvisiaceho spisu sp. zn. zn. 23P/40/2023. Súd zistil nasledovný skutkový stav. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G., u manželky sa jednalo o manželstvo prvé, u
manžela o manželstvo druhé. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra I. (toho času už plnoletá), dňa XX.XX.XXXX syn M. a dňa XX.XX.XXXX syn V.. Manželia v súčasnosti žijú v rodinnom dome, v K., O. Š. L.. Manželia spolu nehospodária, nežijú spolu intímne (uvedené vyplýva zo zhodných tvrdení na pojednávaní). Obaja manželia odmietajú obnoviť manželské spolužitie, manželstvo považujú len za formálny zväzok, neplniaci žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Rodina žije v L. od roku XXXX, obe maloleté deti chodia v L. do školy, navštevujú tam krúžky, majú tam centrom svojich záujmov. Manžel poberá v L. na maloleté deti rodinné prídavky. Na základe zhodných tvrdení oboch manželov ďalej súd zistil, že v L. na Okresnom súde Z. F. X. Y. prebieha pod sp. zn. 4Pu/76/24G konanie týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti. 7. Manžel a jeho právny zástupca pred súdom uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomného návrhu, pokiaľ ide o rozvod manželstva. Manželia i deti bývajú v L., posledné spoločné bydlisko manželov bolo na Slovensku, čo zakladá právomoc slovenského súdu vo vzťahu k rozvodu. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, poukázali na to, že v L. už prebieha konanie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, taktiež už bolo realizované šetrenie sociálneho orgánu v domácnosti rodičov. Deti navštevujú v L. školy, aj krúžky, nie je predpoklad, že by sa deti vrátili na Slovensko. Otec uznal právomoc L. súdu vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. manžel doplnil, že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2024, spoločné lôžko nezdieľajú už dva alebo tri roky. manželstvo nebolo funkčné posledných 5 rokov. V prípade, že by vo veci konal slovenský súd, všetky šetrenia by sa museli vykonať prostredníctvom L. orgánov, taktiež väčšina dôkazov by bola v I. jazyku, preto manžel nepovažoval za účelné, aby vo veci starostlivosti o maloleté deti konal slovenský súd. Manželka a jej právny zástupca pred súdom uviedli, že nesúhlasia s rozvodom manželstva, nakoľko majú za to, že rozvod manželstva je obligatórne spojený s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súhlasia s tým, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nemá slovenský súd právomoc konať. Poukázali na to, že v L. prebieha okrem konania týkajúceho sa starostlivosti o maloleté deti aj konanie o určenie výživného na manželku, preto majú za to, že L. súd založil právomoc aj vo veci rozvodu manželstva. L. súd taktiež vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil manželovi povinnosť hradiť výživné na maloleté deti, aj napriek tomu manžel výživné nehradí. Aj z tohto dôvodu považujú rozdelenie konania o rozvod manželstva a konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom za v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Manželka ďalej uviedla, že z jej strany neprichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo manželov bol neustály boj, dohody neprichádzali do úvahy. S rozvodom manželstva manželka nesúhlasí z dôvodu, že nemožno rozdeliť konanie o rozvod manželstva a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Manželka súhlasila s tým, že v konaní starostlivosti o maloleté deti slovenský súd nemá právomoc. Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že súhlasí s tým, že slovenský súd nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, ponechal rozhodnutie na úvahe súdu. 8. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa kapitoly II, oddiel 1, článok 3 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, (ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111“) vo veciach rozvodu, rozluky, alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i. majú manželia obvyklý pobyt, ii. manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, iii. má odporca obvyklý pobyt, iv. v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt, v. má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi. má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.
9. Na základe citovaného ustanovenia Nariadenia č. 2019/1111 a s ohľadom na skutočnosť, že manžel aj manželka sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, konajúci súd ustálil, že vo veci rozvodu manželstva je daná právomoc slovenského súdu. Podľa čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 10. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, dospel súd k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2024, s tým že manželstvo ako také je nefunkčné už päť rokov, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Obaja manželia odmietajú obnoviť manželské spolužitie. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Manželia majú odlišné základné povahové črty, postoje, názory na manželský a rodinný život. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil citového odcudzenia manželov. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie a v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí. Manželka nesúhlasila s rozvodom manželstva nie z dôvodu, že by chcela zachovať manželské spolužitie, ale z dôvodu, že nesúhlasila s tým, aby bolo oddelené konanie o rozvod manželstva a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Konajúci súd si je vedomý znenia ustanovenia § 100 CMP, ktoré obligatórne spája konanie o rozvod manželstva s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súd je však povinný vždy vyhodnocovať splnenie procesných podmienok pre konanie, pričom jednou z týchto podmienok je otázka právomoci konajúceho súdu. V prípade, že súd dospeje k záveru, že na konanie nemá právomoc, zakladá to neodstrániteľnú prekážku pre pokračovanie konaní a súd takéto konanie musí zastaviť. Konajúci súd vo veci rozvodu manželstva ustálil, že právomoc konať a rozhodnúť má, t. j. nevzhliadol takú prekážku, ktorá by mu bránila z procesného hľadiska vo veci rozvodu manželstva konať a rozhodnúť, zároveň súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené aj hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva, preto súd manželstvo rozviedol. 11. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd sa zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť, nakoľko z obsahu návrhu ako aj z vyjadrenia matky maloletých detí vyplynulo, že rodina žije už 9 rokov v L.Ú. obci K., maloleté deti tam navštevujú školu. Od predchádzajúceho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23P/40/2023 nenastala žiadna
významná zmena - maloletý M. stále navštevuje T. F.W. O. T. Z. F. X. Y. O. L. a maloletý V. základnú školu v obci K. O. L., pričom maloleté deti navštevujú v L. aj krúžky. Súd teda skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov konať v danej veci, a to nielen podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Nariadenia č. 2019/1111. 12. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ,,právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné“ podmienky). Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa bodu 19. a 20. Nariadenia č. 2019/1111 kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch. S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností. Podľa kapitoly I, článku 1 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 7 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 2 Nariadenia č. 2019/1111 dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Podľa kapitoly II, oddiel 3, článok 18 Nariadenia č. 2019/1111 Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
13. Kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t. j. podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a rozhodovať o danej právnej veci, jej nedostatok je neodstrániteľný a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. 14. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov. Nariadenie č. 2019/1111 stanovuje odlišné kritériá určovania právomoci súdov členských štátov vo veciach rozvodu a iné vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Kým v otázke právomoci členských štátov na konanie vo veciach rozvodu je táto koncipovaná pomerne široko (čl. 3 Nariadenia č. 2019/1111), právomoc členských štátov vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je viazaná len na obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania. (č. l. 7 Nariadenia č. 2019/1111). Nakoľko uvedené Nariadenie č. 2019/1111 má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, súd nemôže automaticky vychádzať z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine, resp. jeho použitie je možné až po tom čo na základe pravidiel určovania právomoci súd zistí, že má právomoc na konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa súd zaoberal skúmaním svojej právomoci podľa kap. II, oddiel 2, čl. 7 Nariadenia č. 2019/1111, kedy po preskúmaní návrhu manžela, a po oboznámení sa s obsahom spisu vrátane vyjadrenia manželky mal za to, že jeho právomoc na konanie nie je daná. Navyše súd poukazuje aj na to, že na pojednávaní obaja manželia uznali, že slovenský súd nemá právomoc konať a rozhodnúť vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že pre účely určenia právomoci súdu v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností treba vychádzať z článku 7 Nariadenia č. 2019/1111, v súvislosti s čím súd skúmal obvyklý pobyt maloletých detí v čase začatia konania. Pretože pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise platnom na území Slovenskej republiky, rovnako ako ani v žiadnom medzinárodnom dohovore záväznom pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní vychádzal z jeho sémantického významu ako aj skutočností, kde účastníci bývajú, kde pracujú, teda kde sa fakticky prevažne zdržujú. Pojem „obvyklý pobyt“ je potrebné chápať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. (Rozsudok z 2. apríla 2009 vo veci C-523/07, A, Zb. 2009, s. I-2805). Vzhľadom na uvedené, na konanie a rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je príslušný ten členský štát, v ktorom má dieťa v čase začatia konania obvyklý pobyt. V prípade maloletých detí Y. je týmto štátom L., nakoľko v tejto krajine sa nachádza centrum ich záujmov a ťažisko ich života. Tu deti navštevujú školu, krúžky, majú tu kamarátov a teda majú tu vytvorené sociálne a rodinné väzby, na čom sa v konečnom dôsledku zhodli obaja rodičia. Ako vyplýva z vyjadrení obidvoch rodičov maloleté deti dlhodobo nežili na území Slovenskej republiky, už deväť rokov žijú v L., kde navštevujú školu aj krúžky. Rodinné a sociálne väzby so Slovenskou republikou sú minimálne. Po posúdení veci súd dospel k záveru, že maloleté deti nemajú svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike. 15. Súd sa zaoberal aj otázkou voľby právomoci, pričom v súlade s čl. 10 bodu 1 Nariadenia je zrejmé, že právomoc slovenských súdov môže byť daná aj po splnení taxatívne určených podmienok, ak súčasne rodičia v čase začatia konania prijali právomoc súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Nakoľko však k „prorogačnej dohode rodičov“ v súlade s čl. 12 Nariadenia nedošlo (uvedené možno vyvodiť najmä z vyjadrení manželky, ktorá od počiatku namieta nedostatok právomoci slovenských súdov, vyslovene uvádza vo vyjadrení zo dňa 10.04.2024, že s manželom sa na právomoci slovenských súdov nedohodli), nie je možné právomoc slovenských súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností založiť, a to ani na základe trvalého pobytu detí na území Slovenskej republiky, ktorý je len evidenčného charakteru. Obaja rodičia napokon v konaní uznali, že slovenský súd nemá právomoc konať a rozhodnúť vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. 16. V zmysle vyššie uvedeného, berúc do úvahy všetky okolnosti, ktorými sa súd zaoberal na základe čoho dospel k záveru že maloleté detí v čase začatia konania nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a na základe dohody rodičov nedošlo k prijatiu právomoci slovenských súdov,
taktiež po zohľadnení skutočnosti, že pred L. súdom už prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, právomoc slovenských súdov na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nie je daná. Vyvodený nedostatok právomoci slovenských súdov predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, súd preto v súlade s citovaným § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil a zároveň osobitným výrokom vyslovil nedostatok svojej právomoci na konanie. 17. Záverom súd dodáva, že má za to, že zastavením konania v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pre nedostatok právomoci, nebolo porušené ustanovenie § 100 VMP. Súd vo veci starostlivosti o maloleté deti konal, avšak vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tejto často nemá právomoc konať a rozhodnúť, preto postupoval tak, ako je uvedené vo výroku II. a III. tohto rozsudku. 18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Manžel a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).