Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 23P/25/2024 1224200554 13. 05. 2024 Mgr. Tamara Ondrušková ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200554.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa - manžela: B. Y., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XXXX/ XX, Z., právne zastúpený JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom so sídlom Nejedlého 29, Bratislava, proti manželke navrhovateľa: F. Y., L.. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. W. X, Z., v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y., I.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovník Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, takto rozhodol: I. Súd v y h l a s u j e nedostatok svojej právomoci na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y.N., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. II. Súd konanie v časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z a s t a v u j e . III. V časti rozvodu rodičov súd konanie p r e r u š u j e až do právoplatného skončenia rozhodnutia v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y., I.. XX.XX.XXXX. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na Mestský súd Bratislava II dňa 20.02.2024 sa manžel opätovne domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Na tunajšom súde už bolo začaté konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na základe návrhu otca zo dňa 21.03.2023. Konanie vedené pod. sp. zn 23P/40/2023 bolo zastavené, z dôvodu späťvzatia návrhu. 2. Manžel v návrhu uviedol, že spolu s manželkou a dvomi maloletými deťmi žijú v L. O. T. K.. Maloletý M. navštevuje Obchodnú akadémiu v obci Z. F. X. Y. O. L. a maloletý V. základnú školu v obci K. O. L.. Maloleté deti navštevujú v L. krúžky a manžel na nich poberá rodičovský príspevok vyplácaný L. L.. Manžel sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Manželka s návrhom manžela nesúhlasila, v prvom rade namietala, že slovenské súdy nemajú právomoc vo veci konať, nakoľko obvyklý pobyt maloletých detí je v L.. Manželka taktiež nesúhlasila s tvrdením manžela, že sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti, namietala, že to nie je v najlepšom záujme maloletých detí. 3. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
4. Vzhľadom k tomu, že s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd sa najskôr zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko z obsahu návrhu ako aj z vyjadrenia matky maloletých detí vyplynulo, že rodina žije už X rokov v L. T. K., maloleté deti tam navštevujú školu. Od predchádzajúceho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23P/40/2023 nenastala žiadna významná zmena maloletý M. stále navštevuje Obchodnú akadémiu v obci Z. F. X. Y. O. L. a maloletý V. základnú školu v obci K. O. L., pričom maloleté deti navštevujú v L. aj krúžky. Súd teda skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov konať v danej veci, a to nielen podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv s povinností a o medzinárodných únosoch detí, (ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111“). 5. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ,,právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné“ podmienky). Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa bodu 19. a 20. Nariadenia č. 2019/1111 kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch. S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností. Podľa kapitoly I, článku 1 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 7 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10. Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 2 Nariadenia č. 2019/1111 dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Podľa kapitoly II, oddiel 3, článok 18 Nariadenia č. 2019/1111 Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 6. Kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t. j. podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a rozhodovať o danej právnej veci, jej nedostatok je neodstrániteľný a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. 7. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov. Nariadenie č. 2019/1111 stanovuje odlišné kritériá určovania právomoci súdov členských štátov vo veciach rozvodu a iné vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Kým v otázke právomoci členských štátov na konanie vo veciach rozvodu je táto koncipovaná pomerne široko (čl. 3 Nariadenia č. 2019/1111), právomoc členských štátov vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je viazaná len na obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania. ( č. l. 7 Nariadenia č. 2019/1111). Nakoľko uvedené Nariadenie č. 2019/1111 má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, súd nemôže automaticky vychádzať z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine, resp. jeho použitie je možné až po tom čo na základe pravidiel určovania právomoci súd zistí, že má právomoc na konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa súd zaoberal skúmaním svojej právomoci podľa kap. II, oddiel 2, čl. 7 Nariadenia č. 2019/1111, kedy po preskúmaní návrhu manžela, a po oboznámení sa s obsahom spisu vrátane vyjadrenia manželky mal za to, že jeho právomoc na konanie nie je daná. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že pre účely určenia právomoci súdu v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností treba vychádzať z článku 7 Nariadenia č. 2019/1111, v súvislosti s čím súd skúmal obvyklý pobyt maloletých detí v čase začatia konania. Pretože pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise platnom na území Slovenskej republiky, rovnako ako ani v žiadnom medzinárodnom dohovore záväznom pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní vychádzal z jeho sémantického významu ako aj skutočností, kde účastníci bývajú, kde pracujú, teda kde sa fakticky prevažne zdržujú. Pojem „obvyklý pobyt“ je potrebné chápať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. (Rozsudok z 2. apríla 2009 vo veci C-523/07, A, Zb. 2009, s. I-2805). Vzhľadom na uvedené, na konanie a rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je príslušný ten členský štát, v ktorom má dieťa v čase začatia konania obvyklý pobyt. V prípade maloletých detí Y. je týmto štátom L., nakoľko v tejto krajine sa nachádza centrum ich záujmov a ťažisko ich života. Tu deti navštevujú školu, krúžky, majú tu kamarátov a teda majú tu vytvorené sociálne a rodinné väzby. Ako vyplýva z vyjadrení obidvoch rodičov maloleté deti dlhodobo nežili na území Slovenskej republiky, už X. rokov žijú v L.M., kde navštevujú školu aj krúžky. Rodinné a sociálne väzby so Slovenskou republikou sú minimálne. Po posúdení veci súd dospel k záveru, že maloleté deti nemajú svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike. 8. Súd sa zaoberal aj otázkou voľby právomoci, pričom v súlade s čl. 10 bodu 1 Nariadenia je zrejmé, že právomoc slovenských súdov môže byť daná aj po splnení taxatívne určených podmienok, ak súčasne rodičia v čase začatia konania prijali právomoc súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Nakoľko však k „prorogačnej dohode rodičov“ v súlade s čl. 12 Nariadenia nedošlo (uvedené možno vyvodiť najmä z vyjadrení manželky, ktorá od počiatku namieta nedostatok právomoci slovenských súdov, vyslovene uvádza vo vyjadrení zo dňa 10.04.2024, že s manželom sa na právomoci
slovenských súdov nedohodli), nie je možné právomoc slovenských súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností založiť, a to ani na základe trvalého pobytu detí na území Slovenskej republiky, ktorý je len evidenčného charakteru. 9. V zmysle vyššie uvedeného, berúc do úvahy všetky okolnosti, ktorými sa súd zaoberal na základe čoho dospel k záveru že maloleté detí v čase začatia konania nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a na základe dohody rodičov nedošlo k prijatiu právomoci slovenských súdov, právomoc slovenských súdov na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nie je daná. Vyvodený nedostatok právomoci slovenských súdov predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, súd preto v súlade s citovaným § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil a zároveň osobitným výrokom vyslovil nedostatok svojej právomoci na konanie. 10. Súd zároveň prerušil konanie o rozvode manželstva rodičov, nakoľko s konaním o rozvode je spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Pre rozhodovanie o rozvode má význam otázka právomoci súdu v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. 11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.