{"guid": "0c820536-ec82-4bfb-aa18-e5a31b366349:e42b3798-bc00-4c58-beea-a0a0f0997e5e", "ecli": "ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200554.2", "spisova_znacka": "23P/25/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 23P/25/2024 z 13. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Mestského súdu Bratislava II z 13. mája 2024, sp. zn. 23P/25/2024, ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200554.2", "identifikacne_cislo": "1224200554", "sud": {"guid": "sud_103", "nazov": "Mestský súd Bratislava II", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-ii"}, "sudca": "Mgr. Tamara Ondrušková", "sudca_id": 3179, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-tamara-ondruskova-3179", "datum_vydania": "2024-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e42b3798-bc00-4c58-beea-a0a0f0997e5e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200554.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200554.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200554.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava II\n23P/25/2024\n1224200554\n13. 05. 2024\nMgr. Tamara Ondrušková\nECLI:SK:MSBA2:2024:1224200554.2\n\nUznesenie\nMestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa - manžela: B. Y., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XXXX/\nXX, Z., právne zastúpený JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom so sídlom Nejedlého 29, Bratislava,\nproti manželke navrhovateľa: F. Y., L.. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. W. X, Z., v konaní o návrhu na rozvod\nmanželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým\ndeťom: M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y., I.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovník Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, takto\nrozhodol:\nI. Súd v y h l a s u j e nedostatok svojej právomoci na konanie o úprave výkonu rodičovských práv\na povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V. Y.N., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode\nmanželstva.\nII. Súd konanie v časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I..\nXX.XX.XXXX a V. Y., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z a s t a v u j e .\nIII. V časti rozvodu rodičov súd konanie p r e r u š u j e až do právoplatného skončenia rozhodnutia v\nčasti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Y., I.. XX.XX.XXXX a V.\nY., I.. XX.XX.XXXX.\nIV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Návrhom podaným na Mestský súd Bratislava II dňa 20.02.2024 sa manžel opätovne domáhal\nrozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Na tunajšom\nsúde už bolo začaté konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k\nmaloletým deťom, na základe návrhu otca zo dňa 21.03.2023. Konanie vedené pod. sp. zn 23P/40/2023\nbolo zastavené, z dôvodu späťvzatia návrhu.\n2. Manžel v návrhu uviedol, že spolu s manželkou a dvomi maloletými deťmi žijú v L. O. T. K.. Maloletý\nM. navštevuje Obchodnú akadémiu v obci Z. F. X. Y. O. L. a maloletý V. základnú školu v obci K.\nO. L.. Maloleté deti navštevujú v L. krúžky a manžel na nich poberá rodičovský príspevok vyplácaný\nL. L.. Manžel sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.\nManželka s návrhom manžela nesúhlasila, v prvom rade namietala, že slovenské súdy nemajú právomoc\nvo veci konať, nakoľko obvyklý pobyt maloletých detí je v L.. Manželka taktiež nesúhlasila s tvrdením\nmanžela, že sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti, namietala, že to nie je v najlepšom záujme\nmaloletých detí.\n3. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním\no rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas\npo rozvode.\n\n4. Vzhľadom k tomu, že s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu\nvýkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd sa najskôr zaoberal otázkou, či je v\njeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a\npovinností k maloletým deťom, nakoľko z obsahu návrhu ako aj z vyjadrenia matky maloletých detí\nvyplynulo, že rodina žije už X rokov v L. T. K., maloleté deti tam navštevujú školu. Od predchádzajúceho\nkonania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23P/40/2023 nenastala žiadna významná zmena maloletý M. stále navštevuje Obchodnú akadémiu v obci Z. F. X. Y. O. L. a maloletý V. základnú školu\nv obci K. O. L., pričom maloleté deti navštevujú v L. aj krúžky. Súd teda skúmal, či je daná právomoc\nslovenských súdov konať v danej veci, a to nielen podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa\nNariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v\nmanželských veciach a vo veciach rodičovských práv s povinností a o medzinárodných únosoch detí,\n(ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111“).\n5. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ,,právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“.\nPodľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ustanovenia § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak\ntento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,\nza ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné“ podmienky).\nPodľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nPodľa bodu 19. a 20. Nariadenia č. 2019/1111 kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a\npovinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v\nsúlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku\n24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených\nnárodov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú\ntransponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch. S cieľom zaručiť najlepší záujem\ndieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc\nby mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených\nv tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi\nnositeľmi rodičovských práv a povinností.\nPodľa kapitoly I, článku 1 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 toto nariadenie sa uplatňuje v týchto\nobčianskych veciach a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva b) nadobúdanie, výkon,\nprenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.\nPodľa kapitoly II, oddiel 2, článok 7 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc vo\nveciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase\nzačatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.\nPodľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111 súdy členského štátu majú právomoc\nvo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky:\na) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že (i)\naspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii)\ndieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom;\nb) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobodne dohodli na voľbe\nprávomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného\nkonania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a\nc) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.\n\nPodľa kapitoly II, oddiel 2, článok 10 bod 2 Nariadenia č. 2019/1111 dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1\npísm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci,\nalebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi.\nKaždá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje\nza rovnocennú s písomnou formou.\nPodľa kapitoly II, oddiel 3, článok 18 Nariadenia č. 2019/1111 Ak sa začalo konanie na súde členského\nštátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí\npodľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá\nprávomoc.\n6. Kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t.\nj. podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a rozhodovať\no danej právnej veci, jej nedostatok je neodstrániteľný a preto záver o nedostatku právomoci zásadne\nvedie k zastaveniu konania.\n7. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov riešia medzinárodné zmluvy.\nPo vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať\npredpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov. Nariadenie\nč. 2019/1111 stanovuje odlišné kritériá určovania právomoci súdov členských štátov vo veciach rozvodu\na iné vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Kým v otázke právomoci členských štátov\nna konanie vo veciach rozvodu je táto koncipovaná pomerne široko (čl. 3 Nariadenia č. 2019/1111),\nprávomoc členských štátov vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je viazaná len\nna obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania. ( č. l. 7 Nariadenia č. 2019/1111). Nakoľko uvedené\nNariadenie č. 2019/1111 má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, súd nemôže automaticky vychádzať\nz ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine, resp. jeho použitie je možné až po tom čo na základe pravidiel\nurčovania právomoci súd zistí, že má právomoc na konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv\na povinností. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa súd zaoberal skúmaním svojej\nprávomoci podľa kap. II, oddiel 2, čl. 7 Nariadenia č. 2019/1111, kedy po preskúmaní návrhu manžela,\na po oboznámení sa s obsahom spisu vrátane vyjadrenia manželky mal za to, že jeho právomoc na\nkonanie nie je daná. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že pre účely\nurčenia právomoci súdu v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností treba vychádzať z\nčlánku 7 Nariadenia č. 2019/1111, v súvislosti s čím súd skúmal obvyklý pobyt maloletých detí v čase\nzačatia konania. Pretože pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný v žiadnom všeobecne záväznom\nprávnom predpise platnom na území Slovenskej republiky, rovnako ako ani v žiadnom medzinárodnom\ndohovore záväznom pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní vychádzal z jeho sémantického\nvýznamu ako aj skutočností, kde účastníci bývajú, kde pracujú, teda kde sa fakticky prevažne zdržujú.\nPojem „obvyklý pobyt“ je potrebné chápať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru\nzačlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä\ntrvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny\ndo tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti,\nako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. (Rozsudok z 2. apríla 2009 vo\nveci C-523/07, A, Zb. 2009, s. I-2805). Vzhľadom na uvedené, na konanie a rozhodnutie o úprave\nrodičovských práv a povinností k maloletým deťom je príslušný ten členský štát, v ktorom má dieťa v\nčase začatia konania obvyklý pobyt. V prípade maloletých detí Y. je týmto štátom L., nakoľko v tejto\nkrajine sa nachádza centrum ich záujmov a ťažisko ich života. Tu deti navštevujú školu, krúžky, majú tu\nkamarátov a teda majú tu vytvorené sociálne a rodinné väzby. Ako vyplýva z vyjadrení obidvoch rodičov\nmaloleté deti dlhodobo nežili na území Slovenskej republiky, už X. rokov žijú v L.M., kde navštevujú\nškolu aj krúžky. Rodinné a sociálne väzby so Slovenskou republikou sú minimálne. Po posúdení veci\nsúd dospel k záveru, že maloleté deti nemajú svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike.\n8. Súd sa zaoberal aj otázkou voľby právomoci, pričom v súlade s čl. 10 bodu 1 Nariadenia je zrejmé,\nže právomoc slovenských súdov môže byť daná aj po splnení taxatívne určených podmienok, ak\nsúčasne rodičia v čase začatia konania prijali právomoc súdov vo veci úpravy výkonu rodičovských\npráv a povinností. Nakoľko však k „prorogačnej dohode rodičov“ v súlade s čl. 12 Nariadenia nedošlo\n(uvedené možno vyvodiť najmä z vyjadrení manželky, ktorá od počiatku namieta nedostatok právomoci\nslovenských súdov, vyslovene uvádza vo vyjadrení zo dňa 10.04.2024, že s manželom sa na právomoci\n\nslovenských súdov nedohodli), nie je možné právomoc slovenských súdov vo veci úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností založiť, a to ani na základe trvalého pobytu detí na území Slovenskej\nrepubliky, ktorý je len evidenčného charakteru.\n9. V zmysle vyššie uvedeného, berúc do úvahy všetky okolnosti, ktorými sa súd zaoberal na základe\nčoho dospel k záveru že maloleté detí v čase začatia konania nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej\nrepubliky a na základe dohody rodičov nedošlo k prijatiu právomoci slovenských súdov, právomoc\nslovenských súdov na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nie je daná. Vyvodený\nnedostatok právomoci slovenských súdov predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, súd preto v\nsúlade s citovaným § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil a zároveň osobitným\nvýrokom vyslovil nedostatok svojej právomoci na konanie.\n10. Súd zároveň prerušil konanie o rozvode manželstva rodičov, nakoľko s konaním o rozvode je\nspojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Pre\nrozhodovanie o rozvode má význam otázka právomoci súdu v časti úpravy práv a povinností rodičov\nk maloletým deťom.\n11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom\ntunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne, v troch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie\nnesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do\nrozhodnutia o odvolaní.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}