Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/144/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200264 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200264.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Marián Beňadik, miesto podnikania Tehelná 5710/4, 917 01 Trnava, IČO: 33 199 957, právne zastúpeného Mgr. Petrom Kupkom, advokátom so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Bajkalská 21/A, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0204/99/2019 zo dňa 10.06.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK/0204/99/2019 zo dňa 10.06.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj (ďalej aj „inšpektorát SOI") rozhodnutím č. W/0575/02/2018 zo dňa 25.03.2019 podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZBH", príp. „zákon o bezpečnosti hračiek") uložil žalobcovi peňažnú pokutu v sume 2 000,- Eur pre porušenie zákazu uloženého distribútorovi sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa bezpečnostné požiadavky na hračky podľa § 3 ZBH a prílohy č. 2 ods. 3 písm. a) k citovanému zákonu v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) ZBH, pretože pri kontrole vykonanej dňa 23.08.2018 bolo v prevádzkarni Textil Motýľ, OD Jednota, Trojičné námestie 9, Trnava, zistené, že v ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzal 1 druh výrobku - 2 ks Nafukovacia hračka „Mickey Mouse" á 4,70 Eur, ktorý je vzhľadom a označením identický s výrobkom, ktorý bol dňa 10.08.2018 zverejnený na internetovej stránke X. v časti nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ pod poradovým číslom 16043 s údajmi: Produkt: Nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009,EAN: 3760001672619, ktorý predstavuje chemické riziko, z dôvodu obsahu ftalátov, oznámenie o nebezpečnosti výrobku od členského štátu: Španielsko, číslo notifikácie oznámenia/rok: 0435/2018. 2. Žalobca napadol správne rozhodnutie prvého stupňa odvolaním, v ktorom namietal jeho nezákonnosť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci v nadväznosti na zistený skutkový stav a porušenie zásad správneho konania. Žalobca s poukazom na rozhodnutia správnych súdov (napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/141/2017 zo dňa 28.02.2018) v obdobných veciach namietal nesprávne kvalifikovanie žalobcu ako distribútora v zmysle zákona o nebezpečnosti hračiek, pričom na zistený skutkový stav mal byť správne aplikovaný zákon o ochrane spotrebiteľa, a nie zákon o bezpečnosti hračiek. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému a nesprávne vyhodnotenému skutkovému stavu zároveň dával žalobca do pozornosti výsledok laboratórneho posúdenia obsahu ftalátov v predmetnej hračke, z ktorého vyplýva, že predmetná hračka spĺňa zákonom stanovené limity a z hľadiska zákona o bezpečnosti hračiek nepredstavuje chemické riziku. Žalobca namietal, že predmetný dôkaz si v konaní žalobca zaobstaral sám, pričom správny orgán sa s výsledkom laboratórnej skúšky riadne nevysporiadal a na tento dôkaz pri posúdení deliktuálnej zodpovednosti žalobcu neprihliadol. 3. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. SK/0204/99/2019 zo dňa 10.06.2019 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. W/0575/02/2018 zo dňa 25.03.2019 a odolaním napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. 4. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento v odvolacom konaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom prvého stupňa v rámci kontroly vykonanej v prevádzke žalobcu dňa 23.08.2018 a stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu konštatoval plnú zodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu vyhodnotil ako právne bezpredmetné a subjektívne, ktoré žalobu nezbavujú zodpovednosti za kontrolou presne a spoľahlivo zistené porušenie zákona a predmetná sankcia bola uložená oprávnene. 5. Pre účely vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti žalobcu podľa citovaného ustanovenia zákona o bezpečnosti hračiek, žalovaný žalobcu kvalifikoval ako distribútora v zmysle definície zodpovedných subjektov vyplývajúcej z ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c) zákona o bezpečnosti hračiek. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu o nedostatku jeho deliktuálnej spôsobilosti podľa použitého zákona o bezpečnosti hračiek, pretože nie je distribútorom, keďže nedodáva predmetnú hračku ďalším podnikateľským subjektom, ale ponúka hračku konečnému spotrebiteľovi, žalovaný poukázal na definíciu pojmu „distribútor" podľa článku 2 bod 6. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008 zo dňa 09.07.2008 (ďalej len „nariadenie č. 765/2008"). Žalovaný sa jednoznačne nestotožnil so záverom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/141/2017 zo dňa 28.02.2018, ktorým argumentoval žalobca, podľa ktorého mal správny orgán na daný skutkový stav aplikovať príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, namiesto jeho sankcionovania v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek a taktiež sa nestotožnil s jeho záverom, že žalobca bol v pozícii predávajúceho, nie distribútora. Žalovaný uviedol, že zákon o bezpečnosti hračiek je lex specialis voči § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko upravuje situácie výlučne súvisiace s výrobkami - hračkami, a to len vo vzťahu k úzko špecifikovanej problematike, t. j. k porušeniu povinnosti distribútora sprístupniť hračku na trhu, ak tento vie, alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek. Žalovaný poukázal na to, že niet pochybností o tom, že žalobca vystupuje v pozícii distribútora v zmysle čl. 2 bodu 6. Nariadenia EP a Rady č. 765/2008, na ktorý odkazuje § 1 ods. 1 písm. c) zákona o bezpečnosti hračiek pri povinnosti distribútora. 6. V súvislosti s namietaným nedostatočne zabezpečenými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, rovnako s nepreukázaním nebezpečnosti kontrolovaného výrobku zisteného u žalobcu a v súvislosti so žalobcom predloženým protokolom o výsledku laboratórnej skúšky predmetného výrobku žalovaný dôvodil, že hlavným podkladom rozhodnutia bola kontrola vykonaná inšpektormi SOI dňa 23.08.2018, pričom výstup z kontroly tvorí inšpekčný záznam, ktorý má k dispozícii aj účastník konania (žalobca). Tento inšpekčný záznam považoval žalovaný odvolací orgán za jasný, zrozumiteľný a dostatočný dôkaz porušenia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Ďalej žalovaný uviedol, že z podkladov pre vydanie rozhodnutia je evidentné, že žalobcom ponúkaný a predávaný výrobok - Nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", bol vzhľadom a označením totožný s výrobkami notifikovanými v systéme RAPEX - notifikácia č. 0435/2018, ktorá bola dňa 10.08.2018 zverejnená na internetovej stránke X. v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ pod poradovým číslom 16043 a ktorá predstavuje chemické riziko, z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov. v tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti, že SOI na svojej webovej stránke v čase výkonu kontroly poskytovala informácie o nebezpečných výrobkoch nielen spotrebiteľom, ale aj podnikateľom v snahe zjednodušiť tak informovanie verejnosti o nebezpečných výrobkoch nielen na národnom trhu SR, ale aj na vnútornom trhu EÚ. Žalobca teda mal objektívnu možnosť zistiť túto verejne dostupnú informáciu o nebezpečnosti predmetnej hračky a takým spôsobom aj postupovať. Žalovaný vyhodnotil, že žalobca mal vedieť, že sledovanie týchto skutočností súvisí s jeho podnikateľskými aktivitami (predmetom podnikania) a nevedomosť o tejto informácii ho nezbavuje zodpovednosti za porušenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. V rámci nej by si mal preveriť, aspoň na základe verejne dostupných zdrojov, ku ktorým patrí aj webové sídlo SOI, či dodávané výrobky nepredstavujú riziko pre potenciálnych kupujúcich, resp. budúcich používateľov. Predmetné ustanovenie zákona, ktoré bolo konaním žalobcu porušené, je koncipované na princípe subjektívnej zodpovednosti (dikcia vie alebo by mal vedieť). V dôsledku nedbanlivostného konania žalobcu naďalej, aj v čase výkonu kontroly dňa 23.08.2018, ponúkal na predaj uvedenú nebezpečnú hračku. Žalobca je povinný pri svojej podnikateľskej činnosti konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný správny orgán mal teda za to, že pokiaľ by žalobca vynaložil aspoň minimálnu mieru odbornej starostlivosti, k porušeniu povinnosti z jeho strany by nedošlo. Žalovaný zároveň k uvedenému dodal, že z pohľadu regulačného orgánu je jednou z najdôležitejších charakteristík výrobku sledovateľnosť, ktorá umožňuje efektívne presadzovanie právnych predpisov orgánmi dohľadu nad trhom prostredníctvom nápravných opatrení, medzi ktoré patrí stiahnutie z trhu a spätné prevzatie v zmysle Nariadenia EP a Rady č. 765/2008. Umožňuje nájsť nebezpečné výrobky alebo nevyhovujúce výrobky v distribučnom reťazci a identifikuje úlohy a zodpovednosť jednotlivých hospodárskych subjektov v distribučnom reťazci. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu napádajúcou nezohľadnenie ním predloženého protokolu o výsledku laboratórnej skúšky predmetnej hračky, teda že predložením dôkazu o tom, že predmetná hračka nie je nebezpečná, žalovaný vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za zistené porušenie zákona argumentoval nutnosťou zohľadnenia okolností prípadu, nakoľko v danom šetrenom prípade sa jednalo o výrobok - nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009, EAN: 3760001672619, ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov, pričom žalobca už mal vedieť, že tento druh hračky bol vyhlásený za nebezpečný výrobok. Žalovaný odvolací orgán poukázal na jeho vedomosť z aplikačnej praxe, že tento výrobok nie je vyrábaný ručne, ale bezpochyby ide o sériovú výrobu, a preto možno aj na tento prípad aplikovať konštatovanie o nebezpečnom výrobku. Tento záver žalovaný podporil poukazom na článok 19 bod 1 vetu prvú Nariadenia EP a Rady č. 765/2008, podľa ktorého „orgány dohľadu nad trhom vykonávajú primerané kontroly vlastností výrobkov v príslušnom rozsahu prostredníctvom kontroly dokumentácie a podľa potreby fyzikálnych a laboratórnych skúšok na základe vhodných vzoriek". Takouto vhodnou vzorkou bol v danom prípade továrensky vyrobený výrobok - nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zastal názor, že táto tzv. továrenská (pásová) výroba preto spôsobuje, že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná, a preto je potrebné predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže, resp. toho istého druhu, sú pre spotrebiteľa nebezpečné. Na podporu svojej argumentácie vo vzťahu k vyhodnoteniu nebezpečnosti výrobku zisteného v ponuke u žalobcu žalovaný poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018 v obdobnej veci. 7. S poukazom na zistený skutkový stav a závažnosť porušenia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek žalovaný uloženie druhu a výšky peňažnej pokuty vyhodnotil ako zákonný, súladný s ustanoveniami § 23 ods. 1 písm. a) v spojení s § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek, napĺňajúci individuálnu a generálnu funkciu administratívneho trestania. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") a priznania práva žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na prejednanie a rozhodnutie vo veci nariadiť verejné pojednávanie nežiadal. 9. Žalobca s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku napádal nespoľahlivo, neúplne a nedostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov. Ďalej žalobca namietal, že nie je v postavení distribútora podľa zákona o bezpečnosti hračiek, a preto na neho žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. 10. Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nezákonné a vecne nesprávne, pre nezákonnosť trpia vadami, čo je dôvodom na ich zrušenie. Ďalej napadnuté rozhodnutia označil aj za neefektívne, nekoncepčné a nespravodlivé, zmätočné, formalistické a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov, čím sú teda vecne nesprávne, čo považoval žalobca za ďalšie dôvody na ich zrušenie. 11. Nezákonnosť rozhodnutí spočíva podľa názoru žalobcu v tom, že sú vydané v rozpore s § 46 správneho poriadku, pretože nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a tým nie sú v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal zjavný rozpor medzi výrokmi rozhodnutí a ich odôvodneniami. Keďže rozhodnutia nie sú vydané v súlade s § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, trpia dôležitými procesnoprávnymi (i hmotnoprávnymi) vadami. Žalobca namietal, že v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov chýba riadne uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom na ich vydanie, akými relevantnými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správne orgány správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. 12. S poukazom na ustanovenia § 1 písm. a), b), c), § 3 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. d), § 23 ods. 1 a § 27 zákona o bezpečnosti hračiek a na čl. 2 bod 1. a bod 6. Nariadenia EP a Rady č. 765/2008 žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) na žalobcu, ktorý pre účely posúdenia daného prípadu nie je v postavení distribútora. Na podporu svojho právneho názoru žalobca dal do pozornosti závery (bod 26. a bod 27.) rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/141/2017 zo dňa 28.02.2018. 13. V rámci námietky napádajúcej vecné a procesné pochybenia súvisiace s nedostatočne zisteným skutkovým stavom dal žalobca do pozornosti, že v priebehu predmetného administratívneho konania správnemu orgánu navrhoval, aby vykonal a zabezpečil skúšku na overenie bezpečnosti a kvality v ponuke zisteného výrobku, avšak správny orgán žalobcom navrhovaný dôkaz nevykonal, čím nemohla byť naplnená zásada materiálnej pravdy. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že správny orgán pri svojich zisteniach nevychádzal z aktuálneho stavu, či predmetná hračka spĺňa požiadavky podľa § 3 zákona o bezpečnosti hračiek. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že správnemu orgánu zaslal ako dôkaz Protokol o skúške č. 19/00280 vypracovaný akreditovaným skúšobným laboratóriom Labeko, s.r.o., Krajinská cesta 2929, Piešťany, z ktorého vyplýva, že nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009, EAN: 3760001672619 spĺňa požiadavky Nariadenia komisie č. 552/2009 a 2018/2005, ktorým sa dopĺňa nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov. Na základe uvedeného žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou správneho orgánu, že rozhodujúci je stav zistený v čase konania kontroly, keď správny orgán nevychádzal pri konkrétnom výrobku z jeho skutočných vlastností, napriek zisteniam protokolu o skúške. Zároveň dal žalobca do pozornosti, že k oznámeniu o začatí správneho konania doložil vyhlásenie od výrobcu Tapball, v ktorom sa uvádza, že výrobok nie je nebezpečný. Preto žalobca zastal názor, že v priebehu správneho konania náležite vysvetlil a doložil správnemu orgánu dôkazy o tom, že predmetná hračka nie je nebezpečná. S ohľadom na uvedené žalobca dôvodil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia prvého stupňa tvrdením, že jeho vydanie bez náležitého zistenia skutkového stavu bolo predčasné, zároveň konštatoval, že toto rozhodnutie vychádzalo z domnienok o nezabezpečení kontinuity výroby zo strany výrobcu podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o bezpečnosti hračiek, a to pre rozdielne výsledky skúšok. Túto argumentáciu považoval žalobca za nesprávnu, pretože prvostupňový správny orgán nezohľadňoval možnosť odstránenia zistených nedostatkov zo strany výrobcu u všetkých následných výrobkov od určitého časového okamihu. Zároveň mal žalobca za to, že nie je ničím podložená domnienka žalovaného, že: „Táto tzv. továrenská (pásová) výroba preto spôsobuje, že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná. Pokiaľ teda výrobca priamo neoznačí šaržu výrobku alebo po výkone kontroly, na základe ktorej sa zistí nebezpečnosť výrobku, nezmení určitý údaj na výrobku tak, aby bol tento novovyprodukovaný výrobok odlíšiteľný od pôvodného skúšaného výrobku, potom je treba predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže, resp. toho istého druhu, sú pre spotrebiteľa nebezpečné". Na základ uvedeného žalobca namietal, že žalovaný pri rozhodovaní vychádza iba z predpokladu nebezpečnosti výrobku zisteného v ponuke žalobcu. V tejto súvislosti žalobca namietal rozpor uvedeného prístupu druhostupňového správneho orgánu so zásadou materiálnej pravdy. Podľa názoru žalobcu neobstojí konštrukcia žalovaného o akejsi právnej domnienke (bez odkazu na akýkoľvek právny predpis), že pokiaľ jeden výrobok celej šarže alebo série je nebezpečný, potom je nebezpečná celá šarža alebo séria. Žalobca zdôraznil, že takáto domnienka preukázateľne nereflektuje objektívny stav. V nadväznosti na uvedené žalobca taktiež namietal, že žalovaný nezistil skutkový stav dostačujúcim spôsobom na riadne posúdenie veci, pretože nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz vo forme zabezpečenia skúšky na overenie bezpečnosti a kvality predmetného výrobku, pričom vo vzťahu k správnym orgánom oboch stupňov zdôraznil, že tieto z úradnej povinnosti nezabezpečili všetky potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci. V danom kontexte okrem vyššie uvádzaných porušení ustanovení správneho poriadku a ustanovení zákona o bezpečnosti hračiek napadnutými administratívnymi rozhodnutiami žalobca namietal aj porušenie práva na právnu ochranu žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava", príp. „Ústava SR"), ako aj porušenie čl. 1 ods. 1, 2 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy. 14. Záverom žalobca uviedol, že považuje pokutu uloženú vo výške 2 000,- Eur za neprimerane vysokú bez primeraného odôvodnenia vzhľadom na cenu výrobku 1 ks za 4,70 Eur. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 16. Zopakoval priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia, zároveň vyjadriac nesúhlas s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v rozpore s ustanoveniami § 32 ods. 1, § 46 a § 47 správneho poriadku. Žalovaný mal za to, že v predmetnom prípade postupoval v zmysle a v medziach zákona, venoval dostatočnú pozornosť jednotlivým námietkam žalobcu a uviedol dôvody, prečo sa s argumentmi žalobcu nestotožnil. Dodal, že opakovanou argumentáciou sa žalobca len snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie zákonnej povinnosti. Rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu sú odôvodnené a závery z nich vyplývajúce sú dostatočné, preukazujúce porušenie zákona. Žalovaný správny orgán k uvedenému ďalej uviedol, že z rozhodnutí oboch stupňov je zrejmé, aká povinnosť bola žalobcom porušená a na základe akého zákonného ustanovenia je žalobcovi uložená povinnosť, spolu s lehotou na plnenie, čo sú jediné náležitosti výroku rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca od začiatku správneho konania nemal pochybnosť, o akom skutku je vedené správne konanie. Žalovaný mal zároveň za to, že v danom konaní správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav, výrok rozhodnutia dostatočne odôvodnil a pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade s § 46 správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti; v súlade s § 47 ods. 2 cit. zákona, nakoľko výrok obsahuje náležitosti predpokladané zákonom vrátane opisu skutku a určenia miesta a času zistenia nedostatku, ktoré zabezpečujú nezameniteľnosť skutku s iným skutkom ako aj v súlade s § 47 ods. 3 cit. zákona, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri hodnotení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žalovaný správny orgán uvádza, že právne posúdenie zisteného skutkového stavu patrí správnemu orgánu, ktorý je oprávnený urobiť si o veci úsudok na základe aplikácie správneho uváženia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku) a v súlade s aplikáciou zásady oficiality je oprávnený rozhodovať o tom, či správne konanie v danej veci začne (o dispozícii s konaním). Je pritom viazaný zisteniami vyplývajúcimi z obsahu administratívneho spisu. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Žalovaný dôvodil, že správny orgán konal plne v súlade so zákonom, keď prihliadnuc na ustanovenie § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek, rozhodol o uložení pokuty za zistené porušenie zákona. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na právne závery ohľadne výrokových častí správnych rozhodnutí, ktoré vyplývajú z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/58/2014, rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo/64/2014, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/33/2014), ako aj z rozsudkov Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/17/2017 a č. 23Sa/5/2017. 17. V nadväznosti na uvedené žalovaný rovnako vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu napádajúcou absenciu uvedenia podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí, relevantných úvah, ktorými boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že z odôvodnení rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že ich hlavným podkladom bola kontrola vykonaná inšpektormi SOI zo dňa 23.08.2018, tak ako je to uvedené v samotných odôvodneniach rozhodnutí. Žalovaný dôvodil, že výstup z kontroly tvorí inšpekčný záznam, ktorý mal dispozícii aj žalobca. Tento inšpekčný záznam považuje žalovaný správny orgán za jasný, zrozumiteľný a dostatočný dôkaz porušenia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. V inšpekčnom zázname je riadne zachytený kontrolou zistený skutkový stav, ktorý bol s prítomnou zamestnankyňou žalobcu následne prerokovaný v prevádzkarni žalobcu, pričom zamestnankyňa žalobcu jeho pravdivosť v čase kontroly, ako ani po nej, žiadnym spôsobom nespochybnila a inšpektormi SOI zistený skutkový stav nerozporovala. Žalovaný mal za to, že inšpekčný záznam patrí medzi relevantné podklady k rozhodnutiam a je záznamom z kontroly, v ktorom inšpektori SOI popíšu objektívne zistený stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrí zodpovedná osoba prítomná pri výkone kontroly a správnosť inšpekčného záznamu potvrdí svojím podpisom, resp. uvedie, s čím nesúhlasí. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že kontrola v súvislosti s porušením ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek bola vykonaná v súlade s právnymi predpismi. 18. K deliktuálnej zodpovednosti žalobcu podľa zákona o bezpečnosti hračiek žalovaný s poukazom na definície pojmov „sprístupnenie na trhu" a „distribútor", uvedených v nariadení č. 765/2008, uviedol, že žalobca, keďže nebol výrobcom ani dovozcom predmetného výrobku, musel byť v postavení distribútora. Podľa žalovaného z legálnej definície slovného spojenia „sprístupnenie na trhu" vyplýva, že je právne irelevantné postavenie podnikateľského subjektu, t. j. či ide o maloobchodníka alebo veľkoobchodníka. Vymedzenie predmetného pojmu nie je závislé od postavenia týchto subjektov, ale od činnosti (dikcia každá dodávka), pričom dodávaný výrobok môže byť určený na distribúciu, spotrebu alebo na používanie na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti bez ohľadu na odplatnosť. Podľa žalovaného je z uvedeného zrejmé, že podnikateľský subjekt môže dodávať výrobky aj na spotrebu, t. j. byť posledným článkom dodávateľského reťazca, ktorý ponúka a predáva výrobky priamo spotrebiteľovi. Výklad žalobcu by sa v konečnom dôsledku priečil účelu zákona o bezpečnosti hračiek, ktorým je ochrana vnútorného trhu pred dovozom a distribúciou nebezpečných hračiek. Ak by žalovaný prijal argumentáciu žalobcu, musel by dospieť k neprijateľnému záveru, že tento nie je v žiadnom z postavení (ani výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca a ani distribútor), a teda nenesie zodpovednosť za sprístupnenie hračky na trhu. Na základe týchto skutočností žalovaný považuje námietky žalobcu v tejto časti žaloby za bezpredmetné. 19. Uloženie pokuty podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek žalovaný odôvodňoval použitím lex specialis vo vzťahu k § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože zákon o bezpečnosti hračiek upravuje len situácie výlučne súvisiace s výrobkami - hračkami, a to len vo vzťahu k úzko špecifikovanej problematike, t. j. k porušeniu povinnosti distribútora sprístupniť hračku na trhu, ak tento vie, alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek. 20. Ukladanie pokút podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa namiesto príslušných ustanovení zákona o bezpečnosti hračiek v predchádzajúcich obdobných prípadoch žalovaný dôvodil poukazom na splnomocňovacie ustanovenia podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona o bezpečnosti hračiek, v zmysle ktorých na trhu môže byť sprístupnená aj hračka, ktorá nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona, ak bola uvedená na trh do 20. júla 2011 a spĺňa požiadavky podľa predpisov účinných do 20. júla 2011. Ak sú pochybnosti o čase uvedenia hračky na trh, platí, že hračka bola uvedená na trh po 20. júli 2011, ak výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca alebo distribútor nepreukáže opak. Hračky, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa prílohy č. 2 ods. 3, môžu byť sprístupnené na trhu, ak spĺňajú požiadavky podľa prílohy č. 4 a boli uvedené na trh do 20. júla 2013. Ak teda predmetné hračky spĺňali podmienky na vyňatie z pôsobnosti zákona o bezpečnosti hračiek, žalovaný nemohol postupovať v zmysle uvedeného právneho predpisu. Preto, pokiaľ sa preukázateľne zistilo, že takéto hračky boli nebezpečné, aplikovalo sa na ne ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za účelom ochrany vnútorného trhu. Ako príklad žalovaný uviedol situáciu, keď hračka bola na trh uvedená pred 20. júlom 2013 a nespĺňa požiadavky podľa prílohy č. 2 ods. 3 (čo je podmienkou na nesprístupnenie hračky na trhu podľa § 7 ods. 1 písm. d/ ZBH), ak spĺňa požiadavky prílohy č. 4. V takýchto prípadoch žalovaný nemohol začať konanie pre porušenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, aj keď bolo nad všetky pochybnosti zrejmé, že dotknutá hračka je nebezpečná. 21. V nadväznosti na uvedené žalovaný dodal, že vzhľadom k tomu, že žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkal na predaj konečnému spotrebiteľovi predmetnú hračku, t. j. dodával ju na spotrebu, možno ho podradiť pod hospodársky subjekt v postavení distribútora. Rovnako možno konštatovať, že žalobca je ako distribútor súčasťou dodávateľského reťazca, a to na pozícii priameho dodávateľa hračiek konečnému spotrebiteľovi. Z uvedeného možno konštatovať, že na základe obchodnej činnosti žalobcu, tohto možno podradiť pod definičné znaky statusu distribútora, a teda možno od neho požadovať plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona o bezpečnosti hračiek a príslušnej európskej legislatívy pre oblasť bezpečnosti hračiek. 22. Ohľadom žalobcom dodatočne predložených vyhlásení od obchodných spoločností POLO TRADE s.r.o. a Tapball žalovaný uviedol, že vyhlásenie od výrobcu Tapball o bezpečnosti predmetného výrobku nie je vyhlásením o zhode v zmysle zákona o bezpečnosti hračiek, pretože neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 11 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek a žalobcom doložené vyhlásenie o zhode od spoločnosti POLO TRADE s.r.o. žalovaný vyhodnotil ako neplatné, pretože toto bolo vydané dovozcom, čo je v rozpore s platnými právnymi predpismi, t. j. v predmetnom prípade v rozpore so zákonom o bezpečnosti hračiek. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že dovozca nemôže uviesť na trh EÚ hračku, pokiaľ si výrobca nesplnil svoje povinnosti, t. j. povinnosti stanovené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až e) a i) zákona o bezpečnosti hračiek. Uvedenie mena a adresy výrobcu, typu, radu, čísla série alebo modelu alebo iného prvku, ktorý umožní identifikáciu hračky na výrobku, prípadne na obale či v sprievodnej dokumentácii, je dôležité a nevyhnutné pre spárovanie sprievodnej a technickej dokumentácie s konkrétnou (samotnou) hračkou. Podľa názoru žalovaného dovozca nemá povinnosť a ani nemôže označovať hračku typovým číslom, číslom šarže, sériovým číslom, číslom modelu alebo iným údajom, ktorý umožní identifikáciu hračky. 23. K žalobcom predloženému protokolu o skúške výrobku zisteného v ponuke žalobcu, preukazujúcom, že nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009, EAN: 3760001672619 spĺňa požiadavky Nariadenia komisie č. 552/2009 a 2018/2005, ktorým sa dopĺňa nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov, žalovaný uviedol, že sa s predmetným predloženým protokolom o skúške autorizovanej skúšobne podrobne zaoberal, pričom však ustálil, že podľa zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu je predmetom kontroly vnútorného trhu aj zisťovať, či sa výrobky predávajú a poskytujú bezpečné. Podľa názoru žalovaného je nutné zohľadniť okolnosti prípadu, nakoľko v danom šetrenom prípade sa jednalo o výrobok - nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009, EAN: 3760001672619, ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov, pričom žalobca už mal vedieť, že tento druh hračky bol vyhlásený za nebezpečný výrobok. Žalovanému je z aplikačnej praxe známe, že tento výrobok nie je vyrábaný ručne, ale bezpochyby ide o sériovú výrobu, a preto možno aj na tento prípad aplikovať konštatovanie o nebezpečnom výrobku. Tento názor podporuje aj Nariadenie EP a Rady č. 765/2008, kde je v článku 19 bode 1. prvá veta uvedené „orgány dohľadu nad trhom vykonávajú primerané kontroly vlastností výrobkov v príslušnom rozsahu prostredníctvom kontroly dokumentácie a podľa potreby fyzikálnych a laboratórnych skúšok na základe vhodných vzoriek". Takouto vhodnou vzorkou bol v danom prípade továrensky vyrobený výrobok - nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov. Žalovaný aj naďalej zastal názor, že táto tzv. továrenská (pásová) výroba preto spôsobuje, že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná. Pokiaľ teda výrobca priamo neoznačí šaržu výrobku alebo po výkone kontroly, na základe ktorej sa zistí nebezpečnosť výrobku, nezmení určitý údaj na výrobku tak, aby bol tento novovyprodukovaný výrobok odlíšiteľný od pôvodného skúšaného výrobku, potom je treba predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže, resp. toho istého druhu, sú pre spotrebiteľa nebezpečné. Tomuto záveru zodpovedá aj konštrukcia opatrenia podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) bod 1. a ochranného opatrenia podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, keď sa zakáže alebo pozastaví dodávka, predaj alebo použitie výrobkov, resp. sa pozastaví uvádzanie výrobku alebo jeho výrobných sérií na trh na nevyhnutný čas, pokiaľ tieto nezodpovedajú osobitným predpisom alebo jestvuje podozrenie na nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia ľudí, majetku alebo životného prostredia. Samozrejme, že orgán dozoru pritom vychádza z testovania len toľkých vzoriek, koľko určuje predmetná technická norma alebo iný relevantný predpis; nevykonáva sa skúška každého jedného výrobku osobitne. Inými slovami povedané, platí tu právna domnienka, že pokiaľ je jeden výrobok z celej šarže alebo série nebezpečný, potom je nebezpečná celá šarža alebo séria. Zároveň je v záujme ochrany vnútorného trhu potrebné vychádzať z toho, že pokiaľ nie je výrobcom určené číslo šarže, série alebo iný údaj, ktorý identifikuje určitú skupinu výrobkov toho istého druhu, potom sa má za to, že sú nebezpečné všetky výrobky toho istého druhu, ktoré sú rovnako označené. Tieto závery síce nie sú expressis verbis uvedené v žiadnom vnútroštátnom právnom predpise, avšak vychádzajú zo systematického a teleologického výkladu predmetnej smernice, zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, ako aj z princípov, na ktorých je založený systém RAPEX, pričom sledujú efektívnu a funkčnú ochranu vnútorného trhu pred dovozom a distribúciou nebezpečných výrobkov. 24. Vo vzťahu k nebezpečnosti zistenej hračky a k dostatočnému rozsahu zistenia skutkového stavu konajúcimi správnymi orgánmi žalovaný dôvodil, že kontaktné miesto RAPEX zodpovedá za predkladanie všetkých oznámení na validáciu Európskej komisii. Európska komisia následne kontroluje všetky oznámenia prijaté prostredníctvom aplikácie RAPEX pred ich odoslaním členským štátom, aby zaistila, že sú správne a úplné. Všetky oznámenia posúdené počas preskúmania ako správne a úplné Európska komisia validuje a distribuuje prostredníctvom aplikácie RAPEX v lehotách určených v dodatku 5 rozhodnutia Komisie 2019/417. Žalovaný uviedol, že súčasťou predmetného oznamovacieho formulára sú aj výsledky skúšok, tzn. protokoly o skúškach, a teda nie je potrebné, aby v tomto prípade správny orgán vykonával ďalšie expertízne skúšky výrobku (hračky). V súvislosti s predmetným konaním žalovaný dodal, že samotné oznámenie o nebezpečnosti výrobku (notifikácia č. 0435/2018 zo strany Španielska), nachádzajúca sa v administratívnom spise (č. l. 10), je nespochybniteľným dôkazom preukazujúcim nebezpečnosť vyššie uvedeného 1 druhu hračky. Súčasťou predmetnej notifikácie je aj uvedenie rizika, ktoré výrobok (hračka) predstavuje, pričom z tejto notifikácie je zrejmé aj to, že v predmetnom prípade ide o závažné riziko. 25. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil, že žalobca je postihovaný z dôvodu, že v jeho ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzala hračka, ktorá bola zverejnená na internetovej stránke SOI ako nebezpečný a zdraviu škodlivý výrobok, čo žalobca ako distribútor a osoba postupujúca s odbornou starostlivosťou mal a mohol vedieť. Z uvedeného žalovanému vyplýva, že dôležitou skutočnosťou pre posúdenie danej veci nebol protokol o skúške výrobku, ale to, že hoci už bol žalobca na nebezpečnosť výrobku - hračky upozornený, napriek tomu ju mal v ponuke pre spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný označil námietky žalobcu za výslovne bezdôvodné a účelové. 26. Žalovaný zotrval na správnymi orgánmi ustálenej kvalifikácii postihovaného konania žalobcu, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená v predmetnom administratívnom konaní peňažná pokuta. Obligatórnym znakom skutkovej podstaty tohto správneho deliktu je, že distribútor sprístupnil na trh hračky, ktoré nespĺňali požiadavky podľa zákona o bezpečnosti hračiek, tzn. mal v ponuke hračky, ktoré sú nebezpečnými výrobkami. Nakoľko skutková podstata správneho deliktu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek predpokladá zabezpečenie vedomostí o hračke, že nespĺňa požiadavky podľa predmetného zákona, musí žalobca ako subjekt podnikajúci v oblasti maloobchodu konať s odbornou starostlivosťou, nakoľko podnikateľská činnosť, ktorú vykonáva, predpokladá od neho určitú mieru znalostí súvisiacich s predmetom jeho činností. Žalovaný zastal názor, že pre splnenie povinnosti predávať len bezpečné hračky je potrebná aj aktívna činnosť podnikateľského subjektu, a nie len pasívne očakávanie poskytnutia informácií. Žalovaný vyzdvihol skutočnosť, že žalobca mal v ponuke pre spotrebiteľa výrobky určené detskému spotrebiteľovi, v ktorých bol zistený nadlimitný obsah ftalátov, čo vyhodnotil ako závažný nedostatok, pri ktorom hrozilo vážne nebezpečenstvo ohrozenia zdravia detského spotrebiteľa. 27. Ohľadom výšky pokuty žalovaný uviedol, že táto bola v napadnutom rozhodnutí zdôvodnená zohľadňujúc všetky kritéria uvedené v § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek a taktiež funkcie sankcie, ktorými sú represia, prevencia a výchova páchateľa správneho deliktu. je výška uloženej sankcie primeraná zisteným nedostatkom. Poukázal na ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek, podľa ktorého „orgán dohľadu uloží výrobcovi, dovozcovi, splnomocnenému zástupcovi alebo distribútorovi pokutu od 1 500 do 50 000 eur, ak poruší povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. a) a k), § 6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. f), § 7 ods. 1 písm. d) alebo § 7 ods. 2 písm. b)". Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že SOI ako orgán dohľadu je povinná v prípade zistenia nedostatkov, resp. preukázaného porušenia zákona obligatórne uložiť sankciu za spáchaný správny delikt (dikcia uloží pokutu). Taktiež je z citovaného ustanovenia zrejmé, že správny orgán uložil žalobcovi pokutu v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Pokuta bola uložená odôvodnene a vo výške, ktorú žalovaný po zohľadnení všetkých zákonom stanovených hľadísk a s prihliadnutím na zaužívanú rozhodovaciu prax v skutkovo podobných prípadoch považuje za primeranú charakteru a rozsahu kontrolou zisteného protiprávneho stavu. V súvislosti s druhom uloženej sankcie žalovaný uviedol, že zákon neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a podobne. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dôvodil, že štátne orgány sú oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - v uvedenom prípade zákon o bezpečnosti hračiek, z čoho vyplýva, že správny orgán bol povinný k uloženiu pokuty pristúpiť. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie žalovaný bral do úvahy predovšetkým závažnosť a možné následky protiprávneho konania, keďže žalobca ponúkal na predaj nebezpečnú hračku, ktorá bola vyhlásená za nebezpečný výrobok, pretože predstavuje chemické riziko z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov. Takýto následok považoval žalovaný za zvlášť závažný, pretože smeruje proti záujmu spoločnosti na ochrane života a zdravia tak osobitne chránenej skupiny spotrebiteľov, medzi ktorú rozhodne patria aj maloletí. 28. V nadväznosti na uvedené žalovaný vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi, jeho vydaním sa neporušili základné ústavné práva žalobcu, pričom rozhodnutie tiež neodporuje zásadám, na ktorých je postavený správny poriadok. Žalovaný dodal, že sa plne stotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku žalobcu uvedenú v prvostupňovom ako aj druhostupňovom rozhodnutí i s vysporiadaním sa s predmetnými okolnosťami prípadu. Zodpovednosť žalobcu za porušenie zákona o bezpečnosti hračiek bola vyvodená plne v súlade so zákonom na základe kontrolou objektívne zisteného skutkového stavu. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov krajských súdov (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23 Sa/17/2017 zo dňa 18.09.2017, rozsudok sp. zn. 23 Sa/5/2017 zo dňa 17.07.2017 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018), ktorými súdy žaloby v obdobných prípadoch zamietli. 29. Žalobca na vyjadrenie žalovaného písomnú repliku v lehote stanovenej správnym súdom nepodal. IV. Relevantná právna úprava 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 32. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 34. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 35. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 36. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 37. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (zverejnený Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej v texte rozsudku len „Dohovor") nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. 38. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR") štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 39. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 40. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 41. Podľa čl. 49 Ústavy SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. 42. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 43. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv 44. Podľa § 3 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek hračka vrátane obsiahnutých chemických látok a chemických zmesí nesmie ohroziť bezpečnosť a zdravie dieťaťa alebo dospelého, ak sa používa predpokladaným spôsobom v súlade s jej určením zohľadňujúcim správanie a zručnosť dieťaťa, a ak je to potrebné, zručnosť dozerajúceho dospelého, predovšetkým pri hračke určenej na hranie pre dieťa vo veku do 36 mesiacov alebo pre inú špecifikovanú vekovú skupinu. 45. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bezpečnosti hračiek hračka uvedená na trh musí spĺňať požiadavky podľa odseku 1 a prílohy č. 2 a podľa osobitného predpisu počas výrobcom predpokladaného obdobia jej používania. 46. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek (Povinnosti distribútora) distribútor nesmie sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. 47. Podľa § 23 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek orgán dohľadu uloží výrobcovi, dovozcovi, splnomocnenému zástupcovi alebo distribútorovi pokutu od 1 500 do 50 000 eur, ak poruší povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. a) a k), § 6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. f), § 7 ods. 1 písm. d) alebo § 7 ods. 2 písm. b). 48. Podľa § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania a na opakované porušenie povinností podľa tohto zákona. 49. Podľa § 15 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby je postupom posudzovania zhody, pri ktorom výrobca zaručuje a vyhlasuje, že hračka je v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. 50. Podľa § 15 ods. 2 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca je povinný prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrábaných hračiek so schváleným typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2. 51. Podľa § 15 ods. 3 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca umiestni podľa § 12 označenie CE na hračku, ktorá je v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. 52. Podľa § 15 ods. 4 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca vydá pre typ hračky ES vyhlásenie o zhode. 53. Podľa § 27 zákona o bezpečnosti hračiek na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19 a § 21 ods. 2 písm. c) a ods. 3 až 6 zákona. 54. Podľa § 30 zákona o bezpečnosti hračiek týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5. 55. Podľa prílohy č. 5 bodu 1 zákona o bezpečnosti hračiek týmto zákonom sa preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú.v. EÚ L 170, 30.6.2009); (v texte rozsudku ďalej len „Smernica č. 2009/48/ES"). 56. Podľa čl. 4 preambuly Smernice č. 2009/48/ES hračky takisto podliehajú smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá dopĺňa osobitné právne predpisy. 57. Podľa čl. 5 preambuly Smernice č. 2009/48/ES nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, stanovuje horizontálne ustanovenia o akreditácii orgánov posudzovania zhody, o označení CE a o rámci dohľadu nad trhom Spoločenstva a kontrole výrobkov vstupujúcich na trh Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na odvetvie hračiek. 58. Podľa čl. 9 preambuly Smernice č. 2009/48/ES hračky uvádzané na trh Spoločenstva by mali byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva a hospodárske subjekty by mali niesť zodpovednosť za súlad hračiek s predpismi v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany verejných záujmov, ako sú zdravie a bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa a životného prostredia, a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Spoločenstva. 59. Podľa čl. 10 preambuly Smernice č. 2009/48/ES od všetkých hospodárskych subjektov sa pri uvádzaní hračiek na trh alebo sprístupňovaní hračiek na trhu očakáva zodpovedný postup, ktorý je v plnom súlade s uplatniteľnými zákonnými požiadavkami. 60. Podľa čl. 11 preambuly Smernice č. 2009/48/ES všetky hospodárske subjekty, ktoré zasahujú do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia, aby sa uistili, že hračky, ktoré uvádzajú na trh, v bežných a reálne predvídateľných podmienkach používania neohrozujú bezpečnosť a zdravie detí a že na trhu sprístupnia iba hračky, ktoré sú v zhode s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva. Touto smernicou sa stanovuje jasné a primerané rozdelenie povinností, ktoré zodpovedajú úlohe každého subjektu v rámci dodávateľského a distribučného procesu. 61. Podľa čl. 15 preambuly Smernice č. 2009/48/ES, ak distribútor sprístupňuje hračku na trhu po uvedení takejto hračky na trh výrobcom alebo dovozcom, mal by konať s náležitou starostlivosťou, aby zabezpečil, že jeho nakladanie s hračkou nebude mať negatívny vplyv na súlad hračky s právnymi predpismi. Od dovozcov aj distribútorov sa očakáva, že vo vzťahu k uplatniteľným požiadavkám pri uvádzaní hračiek na trh alebo ich sprístupňovaní na trhu budú konať s náležitou starostlivosťou. 62. Podľa čl. 21 prvej vety preambuly Smernice č. 2009/48/ES je takisto potrebné prijať nové základné bezpečnostné požiadavky. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany detí pred rizikami spôsobenými prítomnosťou chemických látok v hračkách by sa osobitná pozornosť mala venovať používaniu nebezpečných látok, najmä látok klasifikovaných ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu (CMR), ako aj alergénnych látok a niektorých kovov. 63. Podľa čl. 46 preambuly Smernice č. 2009/48/ES členské štáty by mali stanoviť sankcie uplatniteľné pri porušení tejto smernice. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. 64. Podľa čl. 3 bodu 1 Smernice č. 2009/48/ES „sprístupnenie na trhu" je každá dodávka hračky určenej na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za platbu alebo bezplatne. 65. Podľa čl. 3 bodu 6 Smernice č. 2009/48/ES „distribútor" je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje hračku na trhu. 66. Podľa čl. 3 bodu 7 Smernice č. 2009/48/ES „hospodárske subjekty" sú výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca a distribútor. 67. Podľa čl. 3 bodu 11 Smernice č. 2009/48/ES „posudzovanie zhody" je postup preukázania, či boli splnené konkrétne požiadavky týkajúce sa hračky. 68. Podľa čl. 3 bodu 12 Smernice č. 2009/48/ES „orgán posudzovania zhody" je subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie. 69. Podľa čl. 20 bodu 4 Smernice č. 2009/48/ES osvedčenie o typovej skúške ES zahŕňa odkaz na túto smernicu, farebný obrázok a jasný opis hračky vrátane rozmerov a zoznam uskutočnených testov spolu s príslušným protokolom o skúške. Osvedčenie o typovej skúške ES sa preskúma vždy, keď je to potrebné, najmä v prípade zmeny výrobného procesu, surovín alebo častí hračky, v každom prípade však každých päť rokov. Osvedčenie o typovej skúške ES sa stiahne, ak hračka nespĺňa základné požiadavky stanovené v článku 10 a v prílohe II. Členské štáty zabezpečia, aby ich notifikované orgány neudelili osvedčenie o typovej skúške ES pre hračky, v prípade ktorých už bolo nejaké osvedčenie odmietnuté alebo stiahnuté. 70. Podľa čl. 51 Smernice č. 2009/48/ES členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií pre hospodárske subjekty, ktoré môžu zahŕňať trestné sankcie za vážne porušenia, uplatniteľné na prípady porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania týchto pravidiel. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a môžu sa zvýšiť, ak príslušný hospodársky subjekt už v minulosti podobným spôsobom porušil ustanovenia tejto smernice. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 20. júla 2011 a bezodkladne ju informujú o každej zmene a doplnení týchto ustanovení. 71. Podľa § 6 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa na trh možno uviesť, ponúkať alebo predávať len bezpečné výrobky. 72. Podľa § 4 ods. 1 zákona štátnej kontrole vnútorného trhu Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. 73. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) a e) zákona štátnej kontrole vnútorného trhu Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len „kontrolované osoby") d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných výrobkov. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 74. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, hoci nie o dôvodnosti všetkých žalobných bodov. 75. Predmetom konania pred správnym súdom je v nadväznosti na obsah žalobných bodov preveriť správnosť použitia právneho predpisu pri vyvodení deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a uložení mu sankcie podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek, a to v súvislosti s časovou pôsobnosťou predmetného zákona, ďalej v súvislosti s podradením osoby žalobcu pod zodpovedný subjekt správneho deliktu, ako aj v súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu v nadväznosti na všetky znaky skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) v spojení s § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek. 76. Z obsahu administratívneho spisu a správnej žaloby vyplýva, že argumentom žalobcu spochybňujúcim aplikáciu zákona o bezpečnosti hračiek pri ukladaní predmetnej pokuty bolo tvrdenie, že žalobcu ako zodpovedný subjekt nebolo možné podradiť pod definíciu osoby stojacej v obchodnom reťazci ako „distribútor", a preto nebolo možné na zistený skutkový stav aplikovať zákon o bezpečnosti hračiek a podľa tohto uložiť žalobcovi peňažnú pokutu. 77. Zákon o bezpečnosti hračiek nadobudol účinnosť dňa 1. marca 2012 a prebral okrem iného i Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek, ktorá bola zverejnená v Úradnom vestníku EÚ zo dňa 30.06.2009. Podľa uvedenej smernice hračky takisto podliehajú smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a na odvetvie hračiek sa vzťahuje aj Nariadenie č. 765/2008 (-Nariadenie (ES) č. 765/2008 stanovenie požiadaviek akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh <.). 78. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „distribútor", tento je pre účely zákona o bezpečnosti hračiek potrebné vykladať v kontexte s účelom sledovaným týmto zákonom a v nadväznosti na výklad tohto pojmu obsiahnutý v relevantnej európskej legislatíve pre oblasť bezpečnosti hračiek. Zákon o bezpečnosti hračiek bol prijatý za účelom implementácie Smernice 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov, najmä detí, pri súčasnom fungovaní vnútorného trhu ustanovením nových bezpečnostných požiadaviek na hračky. Z obsahu Nariadenia č. 765/2008 ako aj Smernice 2009/48/ES vyplýva, že vo vymedzení pojmov „sprístupnenie na trhu", „distribútor", „hospodárske subjekty" sú kompatibilné a pre účely aplikácie právne záväzných aktov EÚ v oblasti bezpečnosti hračiek sú v definovaní zodpovedných hospodárskych subjektov jednotné. 79. Na základe uvedeného platí, že distribútorom je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje hračku na trhu, pričom sprístupnením na trhu je každá dodávka hračky určenej na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezplatne. 80. Vzhľadom k tomu, že žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkal na predaj konečnému spotrebiteľovi predmetnú hračku, t. j. dodával ich na spotrebu, možno ju podradiť pod hospodársky subjekt v postavení distribútora. Rovnako možno konštatovať, že žalobca je ako distribútor súčasťou dodávateľského reťazca, a to na pozícii priameho dodávateľa hračiek konečnému spotrebiteľovi. Preto možno prijať záver, že na základe obchodnej činnosti žalobcu, ho možno podradiť pod definičné znaky statusu distribútora, a teda možno od neho požadovať plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o bezpečnosti hračiek a príslušnej európskej legislatívy pre oblasť bezpečnosti hračiek. 81. V súvislosti so žalobcom uvádzaným rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, konštatujúcim aplikáciu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v obdobnom prípade, správny súd dáva do pozornosti, že toto rozhodnutie krajského súdu bolo medzičasom v rámci kasačného súdneho konania zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan//18/2018 zo dňa 5. mája 2020 a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Ohľadom posúdenia právnej otázky postavenia distribútora kasačný súd zastal názor, že „...pokiaľ žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkal na predaj konečnému spotrebiteľovi predmetné hračky, t.j. dodával ich na spotrebu, spĺňa znaky hospodárskeho subjektu v postavení distribútora. Žalobca je ako distribútor súčasťou dodávateľského reťazca, a to na pozícii priameho dodávateľa hračiek konečnému spotrebiteľovi. Je preto potrebné prijať záver, že na základe obchodnej činnosti žalobcu, ho možno podradiť pod definičné znaky statusu distribútora, a teda možno od neho požadovať plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona o bezpečnosti hračiek a príslušnej európskej legislatívy pre oblasť bezpečnosti hračiek." Na inom mieste uvedeného rozsudku kasačný súd k aplikácii zákona o bezpečnosti hračiek dôvodil, že „....v čase zistenia protiprávneho konania žalobcu orgánom inšpekcie bol účinný zákon o bezpečnosti hračiek, pre ktorý orgány inšpekcie kontrolovali dodržiavanie zákonných podmienok sprístupňovania hračiek na vnútornom trhu všetkými hospodárskymi subjektmi v rámci dodávateľského reťazca za účelom naplnenia cieľa sledovaného zákonom o bezpečnosti hračiek a príslušnou legislatívou EÚ v oblasti ochrany zdravia spotrebiteľov a bezpečnosti hračiek, ktoré sú vo vzťahu k zákonu o ochrane spotrebiteľa špeciálnou právnou úpravou (lex specialis). V preskúmavanej veci je podstatným i to, že sankcia - pokuta za zistené protiprávne konanie žalobcu bola posudzovaná a ukladaná len podľa lex specialis pre danú oblasť bezpečnosti hračiek a nebola ukladaná aj podľa všeobecnej právnej úpravy - podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ..." 82. V súvislosti s posudzovaním predajcu hračiek podľa zákona o bezpečnosti hračiek a v súvislosti s aplikáciou tohto zákona pri ukladaní sankcií za zistené porušenia povinností distribútora pri zabezpečovaní sprístupnenia na trhu len hračky spĺňajúce požiadavky citovaného zákona, správny súd dáva do pozornosti aj ďalšie rozhodnutie najvyššieho súdu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/11/2018 zo dňa 09.05.2019), z ktorého vyplýva, že výklad týchto sporných otázok je zo strany vyššej súdnej autority ustálený, pretože aj v uvedenom rozhodnutí najvyšší súd v bodoch 42 až 49 skonštatoval nasledovné: „42. Kasačný súd uvádza, že zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi a dodávateľovi a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na všetky výrobky, ktoré dodávateľ alebo predajca ponúka kupujúcemu k predaju. Zákon postihuje príslušné subjekty v prípade porušenia ním uložených povinností sankciami tak, ako uvádza v § 24. Zo samotného účelu a významu tohto zákona je zrejmé, že má za cieľ dosiahnuť, aby sa na trh dostávali len výrobky spĺňajúce požiadavky bezpečnosti tak, aby spotrebiteľ nebol ohrozený na svojich právach. Bezpečnosť výrobku je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby výrobok mohol byť ponúkaný spotrebiteľovi, či už zo strany predávajúceho, dovozcu, dodávateľa, či iných príslušných subjektov. 43. Zo znenia ust. § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona o bezpečnosti hračiek vyplýva, že predmetom jeho úpravy sú osobitné bezpečnostné požiadavky na hračky a povinnosti splnomocneného zástupcu, výrobcu a distribútora a notifikovanej osoby. 44. Pokiaľ ide o samotnú definíciu distribútora, v tomto prípade zákon odkazuje na čl. 2 bod 6 nariadenia č. 765/2008, ktorým sa ustanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 tak, že „distribútorom" je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trh. 45. Z citácie vyššie uvedeného článku vyplýva, že uvedený článok pri vymedzení pojmu distribútor uvádza výraz „každá fyzická a právnická osoba", z čoho vyplýva, že nediferencuje medzi maloobchodníkmi, veľkoobchodníkmi, či ostatným distribútormi. Podstatné je, aby išlo o subjekt, ktorý je súčasťou dodávateľského reťazca a sprístupňuje výrobok na trh. 46. Sprístupnením na trh sa podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 765/20078 rozumie „každý dodávka výrobku určená na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezodplatne. 47. Z dôvodovej správy k zákonu o bezpečnosti hračiek vyplýva, že zákonodarca medzi základné povinnosti distribútora kladie náležitú starostlivosť na zabezpečenie skutočnosti, že jeho zaobchádzanie s hračkou nebude mať negatívny vplyv na súlad hračky s požiadavkami zákona. Výrobca a dovozca musia zabezpečiť a distribútor musí overiť, či je s hračkou dodaná požadovaná dokumentácia, návod na použitie a bezpečnostné pokyny v štátnom jazyku. Návod na používanie pozostáva z informácii na bezpečné a účinné použitie hračky. 48. Podľa názoru kasačného súdu je možné žalobcu v zmysle vyššie uvedenej definície považovať za distribútora, keďže tento ponúkol a dodal predmetnú hračku končenému spotrebiteľovi v rámci svojej obchodnej činnosti, v dôsledku čoho sa stal aj súčasťou dodávateľského reťazca. 49. Kasačný súd uzatvára, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah zákona o bezpečnosti hračiek a zákona č. 250/2007 Z. z. sa použije pravidlo lex specialis derogat legi generali. Zákon o bezpečnosti hračiek sa v danom prípade použije prednostne, keďže tento je v dôsledku predmetu svojej úpravy v pozícii špeciálneho právneho predpisu. Z tohto dôvodu nie je možné, aby bola pokuta uložená podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že postup žalovaného správneho orgánu bol správny." 83. Pokiaľ ide o vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, zahŕňajúce identifikáciu všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného deliktu v rámci ich podradenia pod jeho skutkovú podstatu, tu už správny súd vyhodnotil napadnuté administratívne rozhodnutia ako nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k vysporiadaniu sa s otázkou dodržania a rešpektovania zásady materiálnej pravdy, na ktorej je zákonnosť rozhodnutí administratívneho trestania založená. 84. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ako podstatný dôkaz o protiprávnom konaní žalobcu vyhodnotil inšpekčný záznam z kontroly vykonanej kontrolórmi SOI v predajni žalobcu dňa 23.08.2018, a to v spojení s právnou skutočnosťou zverejnenia oznámenia o nebezpečnosti výrobku (notifikácia č. 0435/2018 zo strany Španielska), ako nespochybniteľným dôkazom preukazujúcim nebezpečnosť výrobku - hračky zistenej v uvedenom čase v ponuke žalobcu. Vo vzťahu k predloženému dôkazu zo strany žalobcu, k protokolu o skúške č. 19/00280 zo dňa 14.02.2019 vypracovanému akreditovaným skúšobným laboratóriom žalovaný dôvodil, že v predmetnej veci je potrebné vychádzať z okolností prípadu, pričom za podstatnú okolnosť žalovaný označil zverejnenie informácie o nebezpečnosti predmetnej hračky v systéme RAPEX a na webovej stránke SOI, z ktorých bolo, s prihliadnutím na sériový a továrenský charakter výroby predmetnej hračky, zrejmé nebezpečenstvo výrobku. Vo vyjadrení k dôvodom správnej žaloby žalovaný k uvedenému doplnil právny názor, že pri sériovo vyrábaných hračkách platí právna domnienka, že pokiaľ je jeden výrobok z celej šarže alebo série nebezpečný, potom je nebezpečná celá šarža alebo séria. S poukazom na zabezpečenie ochrany vnútorného trhu žalovaný považoval za potrebné v danej veci vychádzať z predpokladu, že pokiaľ nie je výrobcom určené číslo šarže, série alebo iný údaj, ktorý identifikuje určitú skupinu výrobkov toho istého druhu, potom sa má za to, že sú nebezpečné všetky výrobky toho istého druhu, ktoré sú rovnako označené. 85. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalovaného správny súd môže vo všeobecnosti pripustiť konštatovanie, že ES vyhlásenia o zhode hračky s uplatniteľnými požiadavkami Smernice ES 2009/48/ ES, ako aj opatrenie hračky označením CE, ktoré vyjadruje zhodu s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a splnenie požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek, je založené na posudzovaní typu hračky, a nie na posudzovaní každej jednej hračky osobitne. Zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby je postupom posudzovania zhody, pri ktorom výrobca zaručuje a vyhlasuje, že hračka je v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 ZBH. Zákon o bezpečnosti hračiek v súlade s vyššie uvedenou európskou legislatívou pre oblasť bezpečnosti hračiek ukladá výrobcom povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrábaných hračiek so schváleným typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2 ZBH, pričom výrobca má povinnosť informovať notifikovanú osobu, ktorá má technickú dokumentáciu týkajúcu sa ES certifikátu, o skúške typu o všetkých zmenách schváleného typu, ktoré môžu ovplyvniť zhodu hračky s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2, alebo s podmienkami platnosti ES certifikátu o skúške typu. V prípade týchto zmien je výrobca povinný zabezpečiť vykonanie dodatku k pôvodnému ES certifikátu o skúške typu notifikovanou osobou. Uvedený postup má zaručiť, že okrem zabezpečenia uvedenia a sprístupnenia bezpečných hračiek na vnútorný trh, výsledky kontroly bezpečnosti hračiek vykonávané orgánmi dozoru využitím kontrolnej skúšky môžu slúžiť ako podklad pre opatrenia potrebné na stiahnutie zdravotne a bezpečnostne nevyhovujúceho typu hračky z trhu a pre prípadné vyvodenie zodpovednosti pre zainteresované hospodárske subjekty podieľajúce sa na sprístupnení nebezpečného výrobku na trhu. 86. Na základe uvedeného možno konštatovať, že výsledky vykonanej kontrolnej skúšky o chemických vlastnostiach hračky sa nevzťahujú len na konkrétny predmet skúšky, ale na všetky hračky uvedeného vyrábaného typu hračky, pokiaľ neboli zmenené výrobné procesy predmetného typu hračky. Uvedený výklad je kompatibilný i so spôsobom zabezpečenia fungovania systému RAPEX (Rapid Alert System for Non-Food Products), rýchleho informačného systému Spoločenstva (Community Rapid Information System), ktorý zabezpečuje výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch nepotravinového charakteru medzi Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru - Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskym kráľovstvom, na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD). Taktiež tento systém rýchlej výmeny predmetných informácií o nebezpečnosti určitého typu výrobku medzi uvádzanými subjektami je realizovaný na základe informácií vkladaných členskými štátmi získaných prostredníctvom notifikácií na základe vykonaných skúšok zo vzoriek odobratých výrobkov. 87. Preto je možné súhlasiť s tvrdením, že v prípade notifikácie / zverejnenia informácie o nebezpečnosti určitého továrensky vyrábaného typu hračky z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov alebo iných chemických látok v systéme RAPEX, platí domnienka o nebezpečnosti celej šarže alebo série tohto typu výrobku. 88. Avšak nejde o domnienku nevyvrátiteľnú. V prípade konkrétneho typu výrobku sprístupneného na trh distribútorom, zhodujúceho sa svojím označením (šaržou alebo sériou) s typom výrobku notifikovaným v systéme RAPEX na základe oznámenia niektorého z členských štátov EÚ o nebezpečnosti výrobku s uvedením konkrétneho druhu rizika, platí domnienka o jeho nebezpečnosti vo vzťahu k uvedenému druhu rizika, pokiaľ sa nepreukáže opak. 89. Z obsahu administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných správnych rozhodnutí vyplýva, že správne orgány kontroly vnútorného trhu výsledok kontrolnej skúšky výrobku, obsiahnutý v žalobcom predloženom protokole o skúške č. 19/00280 zo dňa 14.02.2019, nespochybňovali a ani pre účely zistenia skutkového stavu nedali vyhotoviť kontrolnú skúšku predmetnej hračky na zistenie, resp. potvrdenie nadlimitného obsahu ftalátov. Naopak, správne orgány prijali výsledok laboratórnej skúšky výrobku vo všetkých sledovaných hodnotách chemických látok obsiahnutých v predmetnom protokole o skúške ako aj záver akreditovaného laboratórneho pracoviska, že predmetný výrobok - nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009, EAN: 3760001672619 spĺňa požiadavky Nariadenia komisie č. 552/2009 a č. 2018/2005, ktorým sa dopĺňa nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov. 90. Tieto závery, de facto o bezpečnosti výrobku, vyplývajúce z faktickej skúšky konkrétneho výrobku zisteného v ponuke žalobcu počas výkonu kontroly, správny orgán prvého stupňa a rovnako žalovaný nijako nevyhodnotili vo vzťahu k podradeniu postihovaného protiprávneho konania žalobcu pod skutkovú podstatu predmetného správneho deliktu. Naproti tomu, pri skúmaní, resp. vyhodnotení, či predmetné konanie napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty postihovaného správneho deliktu, naďalej vychádzali z premisy existencie právnej domnienky o nebezpečnosti predmetnej hračky z dôvodu tvrdenej zhody výrobku s výrobkom notifikovaným v systéme RAPEX, ignorujúc výsledky laboratórnej skúšky predmetnej hračky, čo možno vyhodnotiť ako postup v rozpore so zásadou materiálnej pravdy ovládajúcou správne konanie ako aj konanie vo veciach administratívneho trestania. 91. Žalovaný rovnako ako správny orgán prvého stupňa ustálil záver (s poukazom na povinnosť distribútora postupovať pri sprístupnení výrobku na trh s odbornou starostlivosťou), že sprístupnením predmetnej nebezpečnej hračky na trh žalobca v postavení distribútora porušil zákaz vyplývajúci mu z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, pretože vedel alebo mal vedieť, že predmetná hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek, keďže informáciu o nebezpečnosti uvedenej hračky z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov SOI zverejnila na svojej internetovej stránke dňa 10.08.2018. 92. Správna úvaha prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ozrejmujúca dôvody podradenia zisteného skutkového stavu (s vyhodnotením výsledku kontrolnej skúšky o bezpečnosti predmetného výrobku) pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, v preskúmavaných administratívnych rozhodnutiach absentuje. Uvedený nedostatok činí rozhodnutie žalovaného nepresvedčivým vo vzťahu k ustáleniu kvalifikácie postihovaného skutku pod skutkovú podstatu predmetného správneho deliktu, na základe čoho správny súd vyhodnotil preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 93. Vo vyjadrení k podanej žalobe síce žalovaný viac rozviedol dôvody kvalifikácie predmetného konania žalobcu pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, avšak tieto mali tvoriť odôvodnenie správnych rozhodnutí. Okrem iného žalovaný uviedol, že žalobca je postihovaný z dôvodu, že v jeho ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzala hračka, ktorá bola zverejnená na internetovej stránke SOI ako nebezpečný a zdraviu škodlivý výrobok, čo žalobca ako distribútor a osoba postupujúca s odbornou starostlivosťou mal a mohol vedieť. Preto za dôležitú skutočnosť pre posúdenie danej veci (trestnosti skutku a deliktuálnej zodpovednosti žalobcu) nepovažoval žalovaný protokol o skúške výrobku, ale tú skutočnosť, že hoci už bol žalobca na nebezpečnosť výrobku - hračky upozornený, napriek tomu ju mal v ponuke pre spotrebiteľa. Týmto konaním mal žalobca naplniť všetky znaky skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, pričom ako obligatórny znak skutkovej podstaty správneho deliktu žalovaný vyhodnotil skutočnosť, že distribútor sprístupnil na trh hračky, ktoré nespĺňali požiadavky podľa zákona o bezpečnosti hračiek, tzn. mal v ponuke hračky, ktoré sú nebezpečnými výrobkami. Žalovaný mal za to, že skutková podstata správneho deliktu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek predpokladá zabezpečenie vedomostí distribútora o hračke, či spĺňa, resp. nespĺňa požiadavky podľa predmetného zákona, a preto musí žalobca ako subjekt podnikajúci v oblasti maloobchodu konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný argumentoval predmetom kontroly vnútorného trhu, ktorým je aj preverovanie, či sa predávajú a poskytujú na trhu bezpečné výrobky, čo bolo dôvodom, pre ktorý sa síce zaoberal žalobcom predloženým protokolom o skúške č. 19/00280, ale namiesto zisteného skutkového stavu svedčiaceho o bezpečnosti predmetnej hračky prihliadol na domnienku o nebezpečnosti predmetnej hračky na základe skutočnosti zverejnenia oznámenia o nebezpečnosti uvedeného druhu a typu hračky na internetovej stránke SOI a ako porušenie ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek za daných okolností prípadu, tvorených predovšetkým výsledkom laboratórnej skúšky výrobku, v podstate kvalifikoval sledovanie, resp. nesledovanie oznámení o nebezpečnosti výrobkov na internetovej stránke SOI distribútorom. 94. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa nemožno stotožniť. V uvádzanom kontexte nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v prípade zisteného konania žalobcu došlo k porušeniu § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, za ktoré zákon stanovuje správnemu orgánu povinnosť uloženia sankcie podľa § 23 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. 95. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú priestupky trestnoprávny charakter a rovnako aj správne trestanie vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej v čl. 6, 7 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (zverejnený Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej v texte rozsudku len „Dohovor") - čl. 6 právo na spravodlivé súdne konanie (zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako právo na spravodlivé súdne konanie ako aj právo na spravodlivé konanie pred iným orgánom verejnej správy), v čl. 7 Dohovoru zakotvený zákaz trestu bez zákona, v čl. 13 Dohovoru upravené právo na účinné opravné prostriedky. 96. Pri administratívnom trestaní sa rovnako ako v trestnom konaní uplatňuje zásada legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a zásada trestania nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona), t. j. inými slovami, trestné je len také konanie alebo opomenutie, ktoré za trestné výslovne označuje zákon a tresty možno ukladať výlučne len na základe zákona. Ide o ústavnú zásadu zakotvenú v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky („Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.") a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd. 97. Primárnym cieľom úniovej a vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti bezpečnosti hračiek je stanovenie kritérií a podmienok uvádzania na trhu bezpečných hračiek, ktoré nebudú ohrozovať bezpečnosť a zdravie detí alebo dospelých. V tomto kontexte je potrebné vnímať obligatórne znaky skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov, ktoré sú predmetnými právnymi predpismi definované ako protiprávne konanie, za ktorých spáchanie sú zodpovedné hospodárske subjekty postihované. 98. V prípade predmetného správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek objektívnu stránku tvorí konanie deliktuálne zodpovedného subjektu správneho deliktu (v danom prípade ním môže byť len distribútor v zmysle citovaného zákona), ktorým je sprístupnenie hračky na trhu, o ktorej vedel alebo by mal vedieť, že nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. citovaného zákona. Z kontextu predmetnej právnej úpravy na úseku bezpečnosti hračiek ako aj z predmetnej skutkovej podstaty správneho deliktu vyplýva, že objektom tejto skutkovej podstaty správneho deliktu je záujem spoločnosti, resp. členských štátov EÚ na ochrane bezpečnosti a zdravia detí pri používaní hračiek, ako aj záujem na ochrane detí pred rizikami spôsobenými prítomnosťou chemických látok v hračkách, s osobitou pozornosťou na používanie nebezpečných látok, najmä látok klasifikovaných ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu (CMR), ako aj alergénnych látok a niektorých kovov. Preto, pokiaľ sa v rámci administratívneho konania preukáže, že hračka ponúkaná na trhu nie je v zmysle požiadaviek zákona o bezpečnosti hračiek nebezpečná a je chemicky nezávadná, nemožno prijať záver, že bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Za daných okolností prípadu nemožno bez ďalšieho aplikovať spochybnenú domnienku o nebezpečnosti hračky len na základe zverejnenia oznámenia o nebezpečnosti uvedeného typu hračky, čím dochádza k nenaplneniu objektívnej stránky správneho deliktu, keďže hračka sprístupnená na trhu ako prostriedok útoku na predmet chránený zákonom (bezpečnosť a zdravie dieťaťa) nespĺňa definičné znaky objektívnej stránky deliktu - protiprávneho konania, teda v danom prípade a contrario spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek, a teda nie je spôsobilá účinného útoku proti objektu chránenému uvedenou skutkovou podstatou správneho deliktu. 99. Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek stanovením zákazu pre distribútora sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 citovaného zákona, poskytuje ochranu bezpečnosti a zdraviu dieťaťa alebo dospelého, čo ako zákonom chránený záujem vo vzťahu k porušeniu tohto zákonného imperatívu tvorí objekt predmetného správneho deliktu. 100. V nadväznosti na znenie zákonného ustanovenia upravujúceho predmetný zákaz, objektívnou stránkou správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) v spojení s § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek je čo aj nedbanlivé (a to aj nevedomé) sprístupnenie hračky na trhu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. ZBH. To znamená, že v rámci ustálenia deliktuálnej zodpovednosti zodpovedného subjektu je potrebné vo vzťahu k hračke ponúkanej na trhu vyhodnotiť a preukázať aj tú skutočnosť, že táto hračka nespĺňala požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek, pretože táto tvorí základ objektívnej stránky správneho deliktu. 101. Správny súd zároveň dodáva, že objektom predmetného správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek nie je záujem na zabezpečení sledovania verejne dostupných zoznamov oznámení o nebezpečnosti výrobkov a o potrebe ich stiahnutia z trhu distribútormi výrobkov (hračiek), rovnako absencia tohto konania (opomenutie) sama osebe netvorí objektívnu stránku (protiprávne konanie, opomenutie) predmetného správneho deliktu. Skutočnosť zverejnenia oznámenia o nebezpečnosti hračky je len okolnosťou pre posúdenie naplnenia subjektívnej stránky (zavinenia) predmetného správneho deliktu (v zásade ide o objektívnu zodpovednosť distribútora či už naplnením vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti pri porušení predmetnej zákonnej povinnosti podľa § 7 ods. 1 písm. d/ ZBH). Avšak konštatovanie splnenia subjektívnej stránky predmetného správneho deliktu (či zodpovedný hospodársky subjekt vedel alebo by mal vedieť, že ním sprístupnená hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. ZBH), tvorí len jeden zo štyroch obligatórnych znakov správneho deliktu, pričom pre účely vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe musia byť kumulatívne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 102. Vzhľadom k tomu, že žalobca v priebehu administratívneho konania využil právo predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, bolo povinnosťou konajúcich správnych orgánov vyhodnotiť zistený skutkový stav vo vzťahu k preukázanej bezpečnosti predmetnej hračky na základe výsledkov vykonanej laboratórnej skúšky a bez použitia právnej domnienky ustáliť naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty správneho deliktu stanovených v § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Za týmto účelom nič nebránilo správnym orgánom, aby dokazovanie doplnili aj zabezpečením ďalších dôkazov, pokiaľ by mali pochybnosti o vierohodnosti, prípadne o právnej relevancii predkladaných dôkazov. Za daných skutkových okolností prípadu pre ustálenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu už nepostačovalo vychádzať len z obsahu kontrolného záznamu o zisteniach z výkonu inšpekcie dňa 23.08.2018, ale tento dôkaz bolo potrebné vyhodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku). 103. Ani zákonné ustanovenie a v konečnom dôsledku vyvodzovanie zodpovednosti hospodárskych subjektov, vrátane distribútorov, za zabezpečenie, resp. nezabezpečenie súladu hračiek sprístupnených na trhu s právnymi predpismi za účelom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany verejných záujmov, ako sú zdravie a bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa a životného prostredia, ako aj spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva (ciele sledované Smernicou ES 2009/48/ES, ako aj zákonom o bezpečnosti hračiek), nie je dôvodom k tomu, aby boli v rámci správneho trestania obchádzané a nedodržiavané zásady materiálnej pravdy pri zisťovaní a vyhodnocovaní skutkového stavu, zásady zákonnosti pri ustaľovaní viny za spáchaný správny delikt len za konanie, ktoré za trestné ustanoví zákon, ďalej právo na obhajobu deliktuálne zodpovedných subjektov, ako aj účinné uplatnenie ich práva navrhovať doplnenie dokazovania, prípadne predkladať dôkazy na podporu ich tvrdení. 104. Správny súd dospel k záveru, že konajúce orgány verejnej správy pri vyvodení deliktuálnej zodpovednosti žalobcu nedostatočne odôvodnili právnu kvalifikáciu postihovaného konania ako správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) v spojení s § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek v nadväznosti na zistený skutkový stav, čo podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom konaní môže naznačeným spôsobom sám odstrániť vytýkané vady rozhodnutia, prípadne môže ich odstránenie v rámci odvolacieho konania zabezpečiť. 105. Zároveň správny súd dospel k záveru, že ďalším dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), predovšetkým vo vzťahu k aplikácii právnej domnienky o nebezpečnosti predmetného výrobku v nadväznosti na dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise, s ktorých obsahom je zároveň žalovaným použitý skutkový stav v rozpore (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP). 106. Správny súd podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom tento je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (§191 ods. 6 SSP). 107. V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP, pričom o jej výške bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 108. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).