Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/144/2019 z 17. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. novembra 2020, sp. zn. 20S/144/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200264.2 Krajský súd Trnava | 20S/144/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2019200264.2 | 2020-11-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c5d1a93-e0e7-4b0b-bdde-4dcc69871e9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200264.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/144/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200264
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200264.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Marián Beňadik, miesto
podnikania Tehelná 5710/4, 917 01 Trnava, IČO: 33 199 957, právne zastúpeného Mgr. Petrom Kupkom,
advokátom so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie, Bajkalská 21/A, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SK/0204/99/2019 zo dňa 10.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie č.
SK/0204/99/2019 zo dňa 10.06.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj (ďalej aj „inšpektorát
SOI") rozhodnutím č. W/0575/02/2018 zo dňa 25.03.2019 podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 78/2012
Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZBH", príp. „zákon o bezpečnosti hračiek") uložil
žalobcovi peňažnú pokutu v sume 2 000,- Eur pre porušenie zákazu uloženého distribútorovi sprístupniť
hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa bezpečnostné požiadavky na hračky
podľa § 3 ZBH a prílohy č. 2 ods. 3 písm. a) k citovanému zákonu v zmysle § 7 ods. 1 písm. d)
ZBH, pretože pri kontrole vykonanej dňa 23.08.2018 bolo v prevádzkarni Textil Motýľ, OD Jednota,
Trojičné námestie 9, Trnava, zistené, že v ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzal 1 druh výrobku - 2 ks
Nafukovacia hračka „Mickey Mouse" á 4,70 Eur, ktorý je vzhľadom a označením identický s výrobkom,
ktorý bol dňa 10.08.2018 zverejnený na internetovej stránke X. v časti nebezpečné výrobky/jednotný
trh EÚ pod poradovým číslom 16043 s údajmi: Produkt: Nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND
FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009,EAN: 3760001672619, ktorý predstavuje
chemické riziko, z dôvodu obsahu ftalátov, oznámenie o nebezpečnosti výrobku od členského štátu:
Španielsko, číslo notifikácie oznámenia/rok: 0435/2018.
2. Žalobca napadol správne rozhodnutie prvého stupňa odvolaním, v ktorom namietal jeho nezákonnosť
z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci v
nadväznosti na zistený skutkový stav a porušenie zásad správneho konania. Žalobca s poukazom na
rozhodnutia správnych súdov (napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/141/2017 zo
dňa 28.02.2018) v obdobných veciach namietal nesprávne kvalifikovanie žalobcu ako distribútora v
zmysle zákona o nebezpečnosti hračiek, pričom na zistený skutkový stav mal byť správne aplikovaný



zákon o ochrane spotrebiteľa, a nie zákon o bezpečnosti hračiek. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému
a nesprávne vyhodnotenému skutkovému stavu zároveň dával žalobca do pozornosti výsledok
laboratórneho posúdenia obsahu ftalátov v predmetnej hračke, z ktorého vyplýva, že predmetná hračka
spĺňa zákonom stanovené limity a z hľadiska zákona o bezpečnosti hračiek nepredstavuje chemické
riziku. Žalobca namietal, že predmetný dôkaz si v konaní žalobca zaobstaral sám, pričom správny orgán
sa s výsledkom laboratórnej skúšky riadne nevysporiadal a na tento dôkaz pri posúdení deliktuálnej
zodpovednosti žalobcu neprihliadol.
3. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. SK/0204/99/2019 zo dňa 10.06.2019 v rámci
odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") zamietol odvolanie žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre
Trnavský kraj č. W/0575/02/2018 zo dňa 25.03.2019 a odolaním napadnuté rozhodnutie prvého stupňa
potvrdil.
4. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento v odvolacom konaní vychádzal zo
skutkového stavu zisteného správnym orgánom prvého stupňa v rámci kontroly vykonanej v prevádzke
žalobcu dňa 23.08.2018 a stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho
orgánu konštatoval plnú zodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia
§ 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom
v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu vyhodnotil ako právne bezpredmetné a
subjektívne, ktoré žalobu nezbavujú zodpovednosti za kontrolou presne a spoľahlivo zistené porušenie
zákona a predmetná sankcia bola uložená oprávnene.
5. Pre účely vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti žalobcu podľa citovaného ustanovenia zákona o
bezpečnosti hračiek, žalovaný žalobcu kvalifikoval ako distribútora v zmysle definície zodpovedných
subjektov vyplývajúcej z ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c) zákona o bezpečnosti hračiek. V súvislosti
s odvolacou námietkou žalobcu o nedostatku jeho deliktuálnej spôsobilosti podľa použitého zákona
o bezpečnosti hračiek, pretože nie je distribútorom, keďže nedodáva predmetnú hračku ďalším
podnikateľským subjektom, ale ponúka hračku konečnému spotrebiteľovi, žalovaný poukázal na
definíciu pojmu „distribútor" podľa článku 2 bod 6. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
765/2008 zo dňa 09.07.2008 (ďalej len „nariadenie č. 765/2008"). Žalovaný sa jednoznačne nestotožnil
so záverom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/141/2017 zo dňa 28.02.2018, ktorým argumentoval
žalobca, podľa ktorého mal správny orgán na daný skutkový stav aplikovať príslušné ustanovenia
zákona o ochrane spotrebiteľa, namiesto jeho sankcionovania v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) zákona o
bezpečnosti hračiek a taktiež sa nestotožnil s jeho záverom, že žalobca bol v pozícii predávajúceho, nie
distribútora. Žalovaný uviedol, že zákon o bezpečnosti hračiek je lex specialis voči § 6 ods. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa, nakoľko upravuje situácie výlučne súvisiace s výrobkami - hračkami, a to len vo
vzťahu k úzko špecifikovanej problematike, t. j. k porušeniu povinnosti distribútora sprístupniť hračku na
trhu, ak tento vie, alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o
bezpečnosti hračiek. Žalovaný poukázal na to, že niet pochybností o tom, že žalobca vystupuje v pozícii
distribútora v zmysle čl. 2 bodu 6. Nariadenia EP a Rady č. 765/2008, na ktorý odkazuje § 1 ods. 1 písm.
c) zákona o bezpečnosti hračiek pri povinnosti distribútora.
6. V súvislosti s namietaným nedostatočne zabezpečenými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, rovnako
s nepreukázaním nebezpečnosti kontrolovaného výrobku zisteného u žalobcu a v súvislosti so žalobcom
predloženým protokolom o výsledku laboratórnej skúšky predmetného výrobku žalovaný dôvodil, že
hlavným podkladom rozhodnutia bola kontrola vykonaná inšpektormi SOI dňa 23.08.2018, pričom výstup
z kontroly tvorí inšpekčný záznam, ktorý má k dispozícii aj účastník konania (žalobca). Tento inšpekčný
záznam považoval žalovaný odvolací orgán za jasný, zrozumiteľný a dostatočný dôkaz porušenia
ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Ďalej žalovaný uviedol, že z podkladov
pre vydanie rozhodnutia je evidentné, že žalobcom ponúkaný a predávaný výrobok - Nafukovacia hračka
„MICKEY MOUSE AND FRIENDS", bol vzhľadom a označením totožný s výrobkami notifikovanými v
systéme RAPEX - notifikácia č. 0435/2018, ktorá bola dňa 10.08.2018 zverejnená na internetovej stránke
X. v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ pod poradovým číslom 16043 a ktorá predstavuje
chemické riziko, z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov. v tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti,
že SOI na svojej webovej stránke v čase výkonu kontroly poskytovala informácie o nebezpečných
výrobkoch nielen spotrebiteľom, ale aj podnikateľom v snahe zjednodušiť tak informovanie verejnosti o
nebezpečných výrobkoch nielen na národnom trhu SR, ale aj na vnútornom trhu EÚ. Žalobca teda mal
objektívnu možnosť zistiť túto verejne dostupnú informáciu o nebezpečnosti predmetnej hračky a takým
spôsobom aj postupovať. Žalovaný vyhodnotil, že žalobca mal vedieť, že sledovanie týchto skutočností
súvisí s jeho podnikateľskými aktivitami (predmetom podnikania) a nevedomosť o tejto informácii ho



nezbavuje zodpovednosti za porušenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. V rámci nej
by si mal preveriť, aspoň na základe verejne dostupných zdrojov, ku ktorým patrí aj webové sídlo SOI,
či dodávané výrobky nepredstavujú riziko pre potenciálnych kupujúcich, resp. budúcich používateľov.
Predmetné ustanovenie zákona, ktoré bolo konaním žalobcu porušené, je koncipované na princípe
subjektívnej zodpovednosti (dikcia vie alebo by mal vedieť). V dôsledku nedbanlivostného konania
žalobcu naďalej, aj v čase výkonu kontroly dňa 23.08.2018, ponúkal na predaj uvedenú nebezpečnú
hračku. Žalobca je povinný pri svojej podnikateľskej činnosti konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný
správny orgán mal teda za to, že pokiaľ by žalobca vynaložil aspoň minimálnu mieru odbornej
starostlivosti, k porušeniu povinnosti z jeho strany by nedošlo. Žalovaný zároveň k uvedenému dodal, že
z pohľadu regulačného orgánu je jednou z najdôležitejších charakteristík výrobku sledovateľnosť, ktorá
umožňuje efektívne presadzovanie právnych predpisov orgánmi dohľadu nad trhom prostredníctvom
nápravných opatrení, medzi ktoré patrí stiahnutie z trhu a spätné prevzatie v zmysle Nariadenia EP a
Rady č. 765/2008. Umožňuje nájsť nebezpečné výrobky alebo nevyhovujúce výrobky v distribučnom
reťazci a identifikuje úlohy a zodpovednosť jednotlivých hospodárskych subjektov v distribučnom reťazci.
V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu napádajúcou nezohľadnenie ním predloženého protokolu
o výsledku laboratórnej skúšky predmetnej hračky, teda že predložením dôkazu o tom, že predmetná
hračka nie je nebezpečná, žalovaný vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za zistené porušenie
zákona argumentoval nutnosťou zohľadnenia okolností prípadu, nakoľko v danom šetrenom prípade
sa jednalo o výrobok - nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP
BALL 2000, Ref. 104009, EAN: 3760001672619, ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu
nadlimitného obsahu ftalátov, pričom žalobca už mal vedieť, že tento druh hračky bol vyhlásený za
nebezpečný výrobok. Žalovaný odvolací orgán poukázal na jeho vedomosť z aplikačnej praxe, že
tento výrobok nie je vyrábaný ručne, ale bezpochyby ide o sériovú výrobu, a preto možno aj na tento
prípad aplikovať konštatovanie o nebezpečnom výrobku. Tento záver žalovaný podporil poukazom na
článok 19 bod 1 vetu prvú Nariadenia EP a Rady č. 765/2008, podľa ktorého „orgány dohľadu nad
trhom vykonávajú primerané kontroly vlastností výrobkov v príslušnom rozsahu prostredníctvom kontroly
dokumentácie a podľa potreby fyzikálnych a laboratórnych skúšok na základe vhodných vzoriek".
Takouto vhodnou vzorkou bol v danom prípade továrensky vyrobený výrobok - nafukovacia hračka
„MICKEY MOUSE AND FRIENDS", ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu nadlimitného
obsahu ftalátov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zastal názor, že táto tzv. továrenská (pásová)
výroba preto spôsobuje, že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná,
a preto je potrebné predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže, resp. toho istého druhu, sú pre
spotrebiteľa nebezpečné. Na podporu svojej argumentácie vo vzťahu k vyhodnoteniu nebezpečnosti
výrobku zisteného v ponuke u žalobcu žalovaný poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018 v obdobnej veci.
7. S poukazom na zistený skutkový stav a závažnosť porušenia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o
bezpečnosti hračiek žalovaný uloženie druhu a výšky peňažnej pokuty vyhodnotil ako zákonný, súladný
s ustanoveniami § 23 ods. 1 písm. a) v spojení s § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek, napĺňajúci
individuálnu a generálnu funkciu administratívneho trestania.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych
orgánov oboch stupňov z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") a priznania práva žalobcovi
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na prejednanie a rozhodnutie vo veci nariadiť verejné
pojednávanie nežiadal.
9. Žalobca s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 3 správneho
poriadku napádal nespoľahlivo, neúplne a nedostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie
vo veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok
dôvodov. Ďalej žalobca namietal, že nie je v postavení distribútora podľa zákona o bezpečnosti hračiek,
a preto na neho žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti
hračiek.
10. Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nezákonné a vecne
nesprávne, pre nezákonnosť trpia vadami, čo je dôvodom na ich zrušenie. Ďalej napadnuté rozhodnutia
označil aj za neefektívne, nekoncepčné a nespravodlivé, zmätočné, formalistické a nepreskúmateľné



pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov, čím sú teda vecne nesprávne, čo považoval
žalobca za ďalšie dôvody na ich zrušenie.
11. Nezákonnosť rozhodnutí spočíva podľa názoru žalobcu v tom, že sú vydané v rozpore s § 46
správneho poriadku, pretože nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a tým nie sú v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal zjavný rozpor
medzi výrokmi rozhodnutí a ich odôvodneniami. Keďže rozhodnutia nie sú vydané v súlade s § 32 ods.
1 a § 46 správneho poriadku, trpia dôležitými procesnoprávnymi (i hmotnoprávnymi) vadami. Žalobca
namietal, že v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov chýba riadne uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom na ich vydanie, akými relevantnými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení
dôkazov, ako použili správne orgány správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali.
12. S poukazom na ustanovenia § 1 písm. a), b), c), § 3 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. d), § 23 ods. 1 a §
27 zákona o bezpečnosti hračiek a na čl. 2 bod 1. a bod 6. Nariadenia EP a Rady č. 765/2008 žalobca
namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) na
žalobcu, ktorý pre účely posúdenia daného prípadu nie je v postavení distribútora. Na podporu svojho
právneho názoru žalobca dal do pozornosti závery (bod 26. a bod 27.) rozsudku Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 11S/141/2017 zo dňa 28.02.2018.
13. V rámci námietky napádajúcej vecné a procesné pochybenia súvisiace s nedostatočne zisteným
skutkovým stavom dal žalobca do pozornosti, že v priebehu predmetného administratívneho konania
správnemu orgánu navrhoval, aby vykonal a zabezpečil skúšku na overenie bezpečnosti a kvality v
ponuke zisteného výrobku, avšak správny orgán žalobcom navrhovaný dôkaz nevykonal, čím nemohla
byť naplnená zásada materiálnej pravdy. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že správny orgán
pri svojich zisteniach nevychádzal z aktuálneho stavu, či predmetná hračka spĺňa požiadavky podľa § 3
zákona o bezpečnosti hračiek. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že správnemu orgánu
zaslal ako dôkaz Protokol o skúške č. 19/00280 vypracovaný akreditovaným skúšobným laboratóriom
Labeko, s.r.o., Krajinská cesta 2929, Piešťany, z ktorého vyplýva, že nafukovacia hračka „MICKEY
MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009, EAN: 3760001672619
spĺňa požiadavky Nariadenia komisie č. 552/2009 a 2018/2005, ktorým sa dopĺňa nariadenie EP
a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov. Na základe uvedeného žalobca vyjadril nesúhlas
s argumentáciou správneho orgánu, že rozhodujúci je stav zistený v čase konania kontroly, keď
správny orgán nevychádzal pri konkrétnom výrobku z jeho skutočných vlastností, napriek zisteniam
protokolu o skúške. Zároveň dal žalobca do pozornosti, že k oznámeniu o začatí správneho konania
doložil vyhlásenie od výrobcu Tapball, v ktorom sa uvádza, že výrobok nie je nebezpečný. Preto
žalobca zastal názor, že v priebehu správneho konania náležite vysvetlil a doložil správnemu orgánu
dôkazy o tom, že predmetná hračka nie je nebezpečná. S ohľadom na uvedené žalobca dôvodil
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia prvého stupňa tvrdením, že jeho vydanie bez náležitého zistenia
skutkového stavu bolo predčasné, zároveň konštatoval, že toto rozhodnutie vychádzalo z domnienok
o nezabezpečení kontinuity výroby zo strany výrobcu podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o bezpečnosti
hračiek, a to pre rozdielne výsledky skúšok. Túto argumentáciu považoval žalobca za nesprávnu,
pretože prvostupňový správny orgán nezohľadňoval možnosť odstránenia zistených nedostatkov zo
strany výrobcu u všetkých následných výrobkov od určitého časového okamihu. Zároveň mal žalobca
za to, že nie je ničím podložená domnienka žalovaného, že: „Táto tzv. továrenská (pásová) výroba preto
spôsobuje, že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná. Pokiaľ teda výrobca
priamo neoznačí šaržu výrobku alebo po výkone kontroly, na základe ktorej sa zistí nebezpečnosť
výrobku, nezmení určitý údaj na výrobku tak, aby bol tento novovyprodukovaný výrobok odlíšiteľný
od pôvodného skúšaného výrobku, potom je treba predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže,
resp. toho istého druhu, sú pre spotrebiteľa nebezpečné". Na základ uvedeného žalobca namietal,
že žalovaný pri rozhodovaní vychádza iba z predpokladu nebezpečnosti výrobku zisteného v ponuke
žalobcu. V tejto súvislosti žalobca namietal rozpor uvedeného prístupu druhostupňového správneho
orgánu so zásadou materiálnej pravdy. Podľa názoru žalobcu neobstojí konštrukcia žalovaného o
akejsi právnej domnienke (bez odkazu na akýkoľvek právny predpis), že pokiaľ jeden výrobok celej
šarže alebo série je nebezpečný, potom je nebezpečná celá šarža alebo séria. Žalobca zdôraznil, že
takáto domnienka preukázateľne nereflektuje objektívny stav. V nadväznosti na uvedené žalobca taktiež
namietal, že žalovaný nezistil skutkový stav dostačujúcim spôsobom na riadne posúdenie veci, pretože
nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz vo forme zabezpečenia skúšky na overenie bezpečnosti a kvality
predmetného výrobku, pričom vo vzťahu k správnym orgánom oboch stupňov zdôraznil, že tieto z
úradnej povinnosti nezabezpečili všetky potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci. V danom kontexte
okrem vyššie uvádzaných porušení ustanovení správneho poriadku a ustanovení zákona o bezpečnosti



hračiek napadnutými administratívnymi rozhodnutiami žalobca namietal aj porušenie práva na právnu
ochranu žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava", príp. „Ústava SR"),
ako aj porušenie čl. 1 ods. 1, 2 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy.
14. Záverom žalobca uviedol, že považuje pokutu uloženú vo výške 2 000,- Eur za neprimerane vysokú
bez primeraného odôvodnenia vzhľadom na cenu výrobku 1 ks za 4,70 Eur.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznať.
16. Zopakoval priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia, zároveň vyjadriac
nesúhlas s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v rozpore s ustanoveniami § 32
ods. 1, § 46 a § 47 správneho poriadku. Žalovaný mal za to, že v predmetnom prípade postupoval
v zmysle a v medziach zákona, venoval dostatočnú pozornosť jednotlivým námietkam žalobcu a
uviedol dôvody, prečo sa s argumentmi žalobcu nestotožnil. Dodal, že opakovanou argumentáciou sa
žalobca len snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie zákonnej povinnosti. Rozhodnutia prvostupňového
a druhostupňového správneho orgánu sú odôvodnené a závery z nich vyplývajúce sú dostatočné,
preukazujúce porušenie zákona. Žalovaný správny orgán k uvedenému ďalej uviedol, že z rozhodnutí
oboch stupňov je zrejmé, aká povinnosť bola žalobcom porušená a na základe akého zákonného
ustanovenia je žalobcovi uložená povinnosť, spolu s lehotou na plnenie, čo sú jediné náležitosti výroku
rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca od začiatku správneho konania nemal
pochybnosť, o akom skutku je vedené správne konanie. Žalovaný mal zároveň za to, že v danom konaní
správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav, výrok rozhodnutia dostatočne odôvodnil a pri vydávaní
rozhodnutia postupoval v súlade s § 46 správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v
súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti; v súlade s § 47
ods. 2 cit. zákona, nakoľko výrok obsahuje náležitosti predpokladané zákonom vrátane opisu skutku a
určenia miesta a času zistenia nedostatku, ktoré zabezpečujú nezameniteľnosť skutku s iným skutkom
ako aj v súlade s § 47 ods. 3 cit. zákona, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán
uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov a ako použil správnu úvahu pri hodnotení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
Žalovaný správny orgán uvádza, že právne posúdenie zisteného skutkového stavu patrí správnemu
orgánu, ktorý je oprávnený urobiť si o veci úsudok na základe aplikácie správneho uváženia (§ 47 ods. 3
správneho poriadku) a v súlade s aplikáciou zásady oficiality je oprávnený rozhodovať o tom, či správne
konanie v danej veci začne (o dispozícii s konaním). Je pritom viazaný zisteniami vyplývajúcimi z obsahu
administratívneho spisu. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil ustanovenie § 7 ods.
1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Žalovaný dôvodil, že správny orgán konal plne v súlade so
zákonom, keď prihliadnuc na ustanovenie § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek, rozhodol
o uložení pokuty za zistené porušenie zákona. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na
právne závery ohľadne výrokových častí správnych rozhodnutí, ktoré vyplývajú z rozsiahlej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/58/2014, rozsudok NS SR sp.
zn. 4Sžo/64/2014, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/33/2014), ako aj z rozsudkov Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 23Sa/17/2017 a č. 23Sa/5/2017.
17. V nadväznosti na uvedené žalovaný rovnako vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu napádajúcou
absenciu uvedenia podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí, relevantných úvah, ktorými boli
správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodovali. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že z odôvodnení rozhodnutí
jednoznačne vyplýva, že ich hlavným podkladom bola kontrola vykonaná inšpektormi SOI zo dňa
23.08.2018, tak ako je to uvedené v samotných odôvodneniach rozhodnutí. Žalovaný dôvodil, že výstup
z kontroly tvorí inšpekčný záznam, ktorý mal dispozícii aj žalobca. Tento inšpekčný záznam považuje
žalovaný správny orgán za jasný, zrozumiteľný a dostatočný dôkaz porušenia ustanovenia § 7 ods. 1
písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. V inšpekčnom zázname je riadne zachytený kontrolou zistený
skutkový stav, ktorý bol s prítomnou zamestnankyňou žalobcu následne prerokovaný v prevádzkarni
žalobcu, pričom zamestnankyňa žalobcu jeho pravdivosť v čase kontroly, ako ani po nej, žiadnym
spôsobom nespochybnila a inšpektormi SOI zistený skutkový stav nerozporovala. Žalovaný mal za to, že
inšpekčný záznam patrí medzi relevantné podklady k rozhodnutiam a je záznamom z kontroly, v ktorom
inšpektori SOI popíšu objektívne zistený stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrí zodpovedná osoba
prítomná pri výkone kontroly a správnosť inšpekčného záznamu potvrdí svojím podpisom, resp. uvedie,



s čím nesúhlasí. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že kontrola v súvislosti s porušením ustanovenia § 7
ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek bola vykonaná v súlade s právnymi predpismi.
18. K deliktuálnej zodpovednosti žalobcu podľa zákona o bezpečnosti hračiek žalovaný s poukazom na
definície pojmov „sprístupnenie na trhu" a „distribútor", uvedených v nariadení č. 765/2008, uviedol, že
žalobca, keďže nebol výrobcom ani dovozcom predmetného výrobku, musel byť v postavení distribútora.
Podľa žalovaného z legálnej definície slovného spojenia „sprístupnenie na trhu" vyplýva, že je právne
irelevantné postavenie podnikateľského subjektu, t. j. či ide o maloobchodníka alebo veľkoobchodníka.
Vymedzenie predmetného pojmu nie je závislé od postavenia týchto subjektov, ale od činnosti (dikcia
každá dodávka), pričom dodávaný výrobok môže byť určený na distribúciu, spotrebu alebo na používanie
na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti bez ohľadu na odplatnosť. Podľa žalovaného je z
uvedeného zrejmé, že podnikateľský subjekt môže dodávať výrobky aj na spotrebu, t. j. byť posledným
článkom dodávateľského reťazca, ktorý ponúka a predáva výrobky priamo spotrebiteľovi. Výklad žalobcu
by sa v konečnom dôsledku priečil účelu zákona o bezpečnosti hračiek, ktorým je ochrana vnútorného
trhu pred dovozom a distribúciou nebezpečných hračiek. Ak by žalovaný prijal argumentáciu žalobcu,
musel by dospieť k neprijateľnému záveru, že tento nie je v žiadnom z postavení (ani výrobca,
splnomocnený zástupca, dovozca a ani distribútor), a teda nenesie zodpovednosť za sprístupnenie
hračky na trhu. Na základe týchto skutočností žalovaný považuje námietky žalobcu v tejto časti žaloby
za bezpredmetné.
19. Uloženie pokuty podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek žalovaný odôvodňoval
použitím lex specialis vo vzťahu k § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože zákon o bezpečnosti
hračiek upravuje len situácie výlučne súvisiace s výrobkami - hračkami, a to len vo vzťahu k úzko
špecifikovanej problematike, t. j. k porušeniu povinnosti distribútora sprístupniť hračku na trhu, ak tento
vie, alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti
hračiek.
20. Ukladanie pokút podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa namiesto príslušných ustanovení
zákona o bezpečnosti hračiek v predchádzajúcich obdobných prípadoch žalovaný dôvodil poukazom
na splnomocňovacie ustanovenia podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona o bezpečnosti hračiek, v zmysle
ktorých na trhu môže byť sprístupnená aj hračka, ktorá nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona, ak bola
uvedená na trh do 20. júla 2011 a spĺňa požiadavky podľa predpisov účinných do 20. júla 2011. Ak sú
pochybnosti o čase uvedenia hračky na trh, platí, že hračka bola uvedená na trh po 20. júli 2011, ak
výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca alebo distribútor nepreukáže opak. Hračky, ktoré nespĺňajú
požiadavky podľa prílohy č. 2 ods. 3, môžu byť sprístupnené na trhu, ak spĺňajú požiadavky podľa prílohy
č. 4 a boli uvedené na trh do 20. júla 2013. Ak teda predmetné hračky spĺňali podmienky na vyňatie z
pôsobnosti zákona o bezpečnosti hračiek, žalovaný nemohol postupovať v zmysle uvedeného právneho
predpisu. Preto, pokiaľ sa preukázateľne zistilo, že takéto hračky boli nebezpečné, aplikovalo sa na ne
ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za účelom ochrany vnútorného trhu. Ako príklad
žalovaný uviedol situáciu, keď hračka bola na trh uvedená pred 20. júlom 2013 a nespĺňa požiadavky
podľa prílohy č. 2 ods. 3 (čo je podmienkou na nesprístupnenie hračky na trhu podľa § 7 ods. 1 písm.
d/ ZBH), ak spĺňa požiadavky prílohy č. 4. V takýchto prípadoch žalovaný nemohol začať konanie pre
porušenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, aj keď bolo nad všetky pochybnosti zrejmé,
že dotknutá hračka je nebezpečná.
21. V nadväznosti na uvedené žalovaný dodal, že vzhľadom k tomu, že žalobca v rámci svojej obchodnej
činnosti ponúkal na predaj konečnému spotrebiteľovi predmetnú hračku, t. j. dodával ju na spotrebu,
možno ho podradiť pod hospodársky subjekt v postavení distribútora. Rovnako možno konštatovať, že
žalobca je ako distribútor súčasťou dodávateľského reťazca, a to na pozícii priameho dodávateľa hračiek
konečnému spotrebiteľovi. Z uvedeného možno konštatovať, že na základe obchodnej činnosti žalobcu,
tohto možno podradiť pod definičné znaky statusu distribútora, a teda možno od neho požadovať plnenie
povinností vyplývajúcich mu zo zákona o bezpečnosti hračiek a príslušnej európskej legislatívy pre
oblasť bezpečnosti hračiek.
22. Ohľadom žalobcom dodatočne predložených vyhlásení od obchodných spoločností POLO TRADE
s.r.o. a Tapball žalovaný uviedol, že vyhlásenie od výrobcu Tapball o bezpečnosti predmetného výrobku
nie je vyhlásením o zhode v zmysle zákona o bezpečnosti hračiek, pretože neobsahuje náležitosti
uvedené v ustanovení § 11 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek a žalobcom doložené vyhlásenie o
zhode od spoločnosti POLO TRADE s.r.o. žalovaný vyhodnotil ako neplatné, pretože toto bolo vydané
dovozcom, čo je v rozpore s platnými právnymi predpismi, t. j. v predmetnom prípade v rozpore so
zákonom o bezpečnosti hračiek. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že dovozca nemôže uviesť na
trh EÚ hračku, pokiaľ si výrobca nesplnil svoje povinnosti, t. j. povinnosti stanovené podľa § 4 ods.
1 písm. b) až e) a i) zákona o bezpečnosti hračiek. Uvedenie mena a adresy výrobcu, typu, radu,



čísla série alebo modelu alebo iného prvku, ktorý umožní identifikáciu hračky na výrobku, prípadne na
obale či v sprievodnej dokumentácii, je dôležité a nevyhnutné pre spárovanie sprievodnej a technickej
dokumentácie s konkrétnou (samotnou) hračkou. Podľa názoru žalovaného dovozca nemá povinnosť
a ani nemôže označovať hračku typovým číslom, číslom šarže, sériovým číslom, číslom modelu alebo
iným údajom, ktorý umožní identifikáciu hračky.
23. K žalobcom predloženému protokolu o skúške výrobku zisteného v ponuke žalobcu, preukazujúcom,
že nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref.
104009, EAN: 3760001672619 spĺňa požiadavky Nariadenia komisie č. 552/2009 a 2018/2005, ktorým
sa dopĺňa nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov, žalovaný uviedol, že sa s
predmetným predloženým protokolom o skúške autorizovanej skúšobne podrobne zaoberal, pričom
však ustálil, že podľa zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu je predmetom kontroly vnútorného
trhu aj zisťovať, či sa výrobky predávajú a poskytujú bezpečné. Podľa názoru žalovaného je nutné
zohľadniť okolnosti prípadu, nakoľko v danom šetrenom prípade sa jednalo o výrobok - nafukovacia
hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009, EAN:
3760001672619, ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov,
pričom žalobca už mal vedieť, že tento druh hračky bol vyhlásený za nebezpečný výrobok. Žalovanému
je z aplikačnej praxe známe, že tento výrobok nie je vyrábaný ručne, ale bezpochyby ide o sériovú
výrobu, a preto možno aj na tento prípad aplikovať konštatovanie o nebezpečnom výrobku. Tento
názor podporuje aj Nariadenie EP a Rady č. 765/2008, kde je v článku 19 bode 1. prvá veta uvedené
„orgány dohľadu nad trhom vykonávajú primerané kontroly vlastností výrobkov v príslušnom rozsahu
prostredníctvom kontroly dokumentácie a podľa potreby fyzikálnych a laboratórnych skúšok na základe
vhodných vzoriek". Takouto vhodnou vzorkou bol v danom prípade továrensky vyrobený výrobok -
nafukovacia hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", ktorý bol vyhlásený za nebezpečný výrobok z
dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov. Žalovaný aj naďalej zastal názor, že táto tzv. továrenská (pásová)
výroba preto spôsobuje, že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná.
Pokiaľ teda výrobca priamo neoznačí šaržu výrobku alebo po výkone kontroly, na základe ktorej sa zistí
nebezpečnosť výrobku, nezmení určitý údaj na výrobku tak, aby bol tento novovyprodukovaný výrobok
odlíšiteľný od pôvodného skúšaného výrobku, potom je treba predpokladať, že všetky výrobky tej istej
šarže, resp. toho istého druhu, sú pre spotrebiteľa nebezpečné. Tomuto záveru zodpovedá aj konštrukcia
opatrenia podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) bod 1. a ochranného opatrenia podľa § 8 ods. 1 písm.
a) a b) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, keď sa zakáže alebo pozastaví dodávka, predaj alebo
použitie výrobkov, resp. sa pozastaví uvádzanie výrobku alebo jeho výrobných sérií na trh na nevyhnutný
čas, pokiaľ tieto nezodpovedajú osobitným predpisom alebo jestvuje podozrenie na nebezpečenstvo
ohrozenia života alebo zdravia ľudí, majetku alebo životného prostredia. Samozrejme, že orgán dozoru
pritom vychádza z testovania len toľkých vzoriek, koľko určuje predmetná technická norma alebo iný
relevantný predpis; nevykonáva sa skúška každého jedného výrobku osobitne. Inými slovami povedané,
platí tu právna domnienka, že pokiaľ je jeden výrobok z celej šarže alebo série nebezpečný, potom je
nebezpečná celá šarža alebo séria. Zároveň je v záujme ochrany vnútorného trhu potrebné vychádzať z
toho, že pokiaľ nie je výrobcom určené číslo šarže, série alebo iný údaj, ktorý identifikuje určitú skupinu
výrobkov toho istého druhu, potom sa má za to, že sú nebezpečné všetky výrobky toho istého druhu,
ktoré sú rovnako označené. Tieto závery síce nie sú expressis verbis uvedené v žiadnom vnútroštátnom
právnom predpise, avšak vychádzajú zo systematického a teleologického výkladu predmetnej smernice,
zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, ako aj z princípov, na ktorých je založený systém RAPEX,
pričom sledujú efektívnu a funkčnú ochranu vnútorného trhu pred dovozom a distribúciou nebezpečných
výrobkov.
24. Vo vzťahu k nebezpečnosti zistenej hračky a k dostatočnému rozsahu zistenia skutkového
stavu konajúcimi správnymi orgánmi žalovaný dôvodil, že kontaktné miesto RAPEX zodpovedá za
predkladanie všetkých oznámení na validáciu Európskej komisii. Európska komisia následne kontroluje
všetky oznámenia prijaté prostredníctvom aplikácie RAPEX pred ich odoslaním členským štátom,
aby zaistila, že sú správne a úplné. Všetky oznámenia posúdené počas preskúmania ako správne a
úplné Európska komisia validuje a distribuuje prostredníctvom aplikácie RAPEX v lehotách určených v
dodatku 5 rozhodnutia Komisie 2019/417. Žalovaný uviedol, že súčasťou predmetného oznamovacieho
formulára sú aj výsledky skúšok, tzn. protokoly o skúškach, a teda nie je potrebné, aby v tomto prípade
správny orgán vykonával ďalšie expertízne skúšky výrobku (hračky). V súvislosti s predmetným konaním
žalovaný dodal, že samotné oznámenie o nebezpečnosti výrobku (notifikácia č. 0435/2018 zo strany
Španielska), nachádzajúca sa v administratívnom spise (č. l. 10), je nespochybniteľným dôkazom
preukazujúcim nebezpečnosť vyššie uvedeného 1 druhu hračky. Súčasťou predmetnej notifikácie je



aj uvedenie rizika, ktoré výrobok (hračka) predstavuje, pričom z tejto notifikácie je zrejmé aj to, že v
predmetnom prípade ide o závažné riziko.
25. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil, že žalobca je postihovaný z dôvodu, že v jeho
ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzala hračka, ktorá bola zverejnená na internetovej stránke SOI ako
nebezpečný a zdraviu škodlivý výrobok, čo žalobca ako distribútor a osoba postupujúca s odbornou
starostlivosťou mal a mohol vedieť. Z uvedeného žalovanému vyplýva, že dôležitou skutočnosťou pre
posúdenie danej veci nebol protokol o skúške výrobku, ale to, že hoci už bol žalobca na nebezpečnosť
výrobku - hračky upozornený, napriek tomu ju mal v ponuke pre spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalovaný označil námietky žalobcu za výslovne bezdôvodné a účelové.
26. Žalovaný zotrval na správnymi orgánmi ustálenej kvalifikácii postihovaného konania žalobcu,
ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená v predmetnom
administratívnom konaní peňažná pokuta. Obligatórnym znakom skutkovej podstaty tohto správneho
deliktu je, že distribútor sprístupnil na trh hračky, ktoré nespĺňali požiadavky podľa zákona o bezpečnosti
hračiek, tzn. mal v ponuke hračky, ktoré sú nebezpečnými výrobkami. Nakoľko skutková podstata
správneho deliktu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek predpokladá
zabezpečenie vedomostí o hračke, že nespĺňa požiadavky podľa predmetného zákona, musí žalobca
ako subjekt podnikajúci v oblasti maloobchodu konať s odbornou starostlivosťou, nakoľko podnikateľská
činnosť, ktorú vykonáva, predpokladá od neho určitú mieru znalostí súvisiacich s predmetom jeho
činností. Žalovaný zastal názor, že pre splnenie povinnosti predávať len bezpečné hračky je potrebná aj
aktívna činnosť podnikateľského subjektu, a nie len pasívne očakávanie poskytnutia informácií. Žalovaný
vyzdvihol skutočnosť, že žalobca mal v ponuke pre spotrebiteľa výrobky určené detskému spotrebiteľovi,
v ktorých bol zistený nadlimitný obsah ftalátov, čo vyhodnotil ako závažný nedostatok, pri ktorom hrozilo
vážne nebezpečenstvo ohrozenia zdravia detského spotrebiteľa.
27. Ohľadom výšky pokuty žalovaný uviedol, že táto bola v napadnutom rozhodnutí zdôvodnená
zohľadňujúc všetky kritéria uvedené v § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek a taktiež funkcie sankcie,
ktorými sú represia, prevencia a výchova páchateľa správneho deliktu. je výška uloženej sankcie
primeraná zisteným nedostatkom. Poukázal na ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti
hračiek, podľa ktorého „orgán dohľadu uloží výrobcovi, dovozcovi, splnomocnenému zástupcovi alebo
distribútorovi pokutu od 1 500 do 50 000 eur, ak poruší povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. a) a k), §
6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. f), § 7 ods. 1 písm. d) alebo § 7 ods. 2 písm. b)". Na základe
uvedeného mal žalovaný za to, že SOI ako orgán dohľadu je povinná v prípade zistenia nedostatkov,
resp. preukázaného porušenia zákona obligatórne uložiť sankciu za spáchaný správny delikt (dikcia
uloží pokutu). Taktiež je z citovaného ustanovenia zrejmé, že správny orgán uložil žalobcovi pokutu v
dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Pokuta bola uložená odôvodnene a vo výške, ktorú žalovaný
po zohľadnení všetkých zákonom stanovených hľadísk a s prihliadnutím na zaužívanú rozhodovaciu
prax v skutkovo podobných prípadoch považuje za primeranú charakteru a rozsahu kontrolou zisteného
protiprávneho stavu. V súvislosti s druhom uloženej sankcie žalovaný uviedol, že zákon neumožňuje
pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a podobne. S poukazom na čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dôvodil, že štátne orgány sú oprávnené konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - v uvedenom prípade zákon o bezpečnosti
hračiek, z čoho vyplýva, že správny orgán bol povinný k uloženiu pokuty pristúpiť. Pokiaľ ide o výšku
uloženej sankcie žalovaný bral do úvahy predovšetkým závažnosť a možné následky protiprávneho
konania, keďže žalobca ponúkal na predaj nebezpečnú hračku, ktorá bola vyhlásená za nebezpečný
výrobok, pretože predstavuje chemické riziko z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov. Takýto následok
považoval žalovaný za zvlášť závažný, pretože smeruje proti záujmu spoločnosti na ochrane života a
zdravia tak osobitne chránenej skupiny spotrebiteľov, medzi ktorú rozhodne patria aj maloletí.
28. V nadväznosti na uvedené žalovaný vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s platnými
právnymi predpismi, jeho vydaním sa neporušili základné ústavné práva žalobcu, pričom rozhodnutie
tiež neodporuje zásadám, na ktorých je postavený správny poriadok. Žalovaný dodal, že sa plne
stotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku žalobcu uvedenú v prvostupňovom ako aj druhostupňovom
rozhodnutí i s vysporiadaním sa s predmetnými okolnosťami prípadu. Zodpovednosť žalobcu za
porušenie zákona o bezpečnosti hračiek bola vyvodená plne v súlade so zákonom na základe kontrolou
objektívne zisteného skutkového stavu. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na právne závery
vyplývajúce z rozsudkov krajských súdov (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23 Sa/17/2017 zo
dňa 18.09.2017, rozsudok sp. zn. 23 Sa/5/2017 zo dňa 17.07.2017 a rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018), ktorými súdy žaloby v obdobných prípadoch zamietli.
29. Žalobca na vyjadrenie žalovaného písomnú repliku v lehote stanovenej správnym súdom nepodal.



IV. Relevantná právna úprava

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

32. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

34. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

35. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

36. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

37. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkových
protokolov (zverejnený Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb.,
ďalej v texte rozsudku len „Dohovor") nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v
čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom.
Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.

38. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR") štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

39. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

40. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

41. Podľa čl. 49 Ústavy SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne
iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

42. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

43. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv



44. Podľa § 3 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek hračka vrátane obsiahnutých chemických látok
a chemických zmesí nesmie ohroziť bezpečnosť a zdravie dieťaťa alebo dospelého, ak sa používa
predpokladaným spôsobom v súlade s jej určením zohľadňujúcim správanie a zručnosť dieťaťa, a ak je
to potrebné, zručnosť dozerajúceho dospelého, predovšetkým pri hračke určenej na hranie pre dieťa vo
veku do 36 mesiacov alebo pre inú špecifikovanú vekovú skupinu.

45. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bezpečnosti hračiek hračka uvedená na trh musí spĺňať požiadavky
podľa odseku 1 a prílohy č. 2 a podľa osobitného predpisu počas výrobcom predpokladaného obdobia
jej používania.

46. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek (Povinnosti distribútora) distribútor nesmie
sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy
č. 2.

47. Podľa § 23 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek orgán dohľadu uloží výrobcovi, dovozcovi,
splnomocnenému zástupcovi alebo distribútorovi pokutu od 1 500 do 50 000 eur, ak poruší povinnosť
podľa § 4 ods. 1 písm. a) a k), § 6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. f), § 7 ods. 1 písm. d) alebo § 7
ods. 2 písm. b).

48. Podľa § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na
závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania a na opakované porušenie povinností podľa
tohto zákona.

49. Podľa § 15 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek zhoda s typom založená na vnútornej kontrole
výroby je postupom posudzovania zhody, pri ktorom výrobca zaručuje a vyhlasuje, že hračka je v zhode
s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2.

50. Podľa § 15 ods. 2 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca je povinný prijať všetky opatrenia potrebné
na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrábaných hračiek so
schváleným typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2.

51. Podľa § 15 ods. 3 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca umiestni podľa § 12 označenie CE na
hračku, ktorá je v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa §
3 a prílohy č. 2.

52. Podľa § 15 ods. 4 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca vydá pre typ hračky ES vyhlásenie o zhode.

53. Podľa § 27 zákona o bezpečnosti hračiek na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem § 19 a § 21 ods. 2 písm. c) a ods. 3 až 6 zákona.

54. Podľa § 30 zákona o bezpečnosti hračiek týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty
Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

55. Podľa prílohy č. 5 bodu 1 zákona o bezpečnosti hračiek týmto zákonom sa preberá Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú.v. EÚ L 170,
30.6.2009); (v texte rozsudku ďalej len „Smernica č. 2009/48/ES").

56. Podľa čl. 4 preambuly Smernice č. 2009/48/ES hračky takisto podliehajú smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá dopĺňa
osobitné právne predpisy.

57. Podľa čl. 5 preambuly Smernice č. 2009/48/ES nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti
s uvádzaním výrobkov na trh, stanovuje horizontálne ustanovenia o akreditácii orgánov posudzovania
zhody, o označení CE a o rámci dohľadu nad trhom Spoločenstva a kontrole výrobkov vstupujúcich na
trh Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na odvetvie hračiek.



58. Podľa čl. 9 preambuly Smernice č. 2009/48/ES hračky uvádzané na trh Spoločenstva by mali
byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva a hospodárske subjekty by mali niesť
zodpovednosť za súlad hračiek s predpismi v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa
dosiahla vysoká úroveň ochrany verejných záujmov, ako sú zdravie a bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa
a životného prostredia, a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Spoločenstva.

59. Podľa čl. 10 preambuly Smernice č. 2009/48/ES od všetkých hospodárskych subjektov sa pri
uvádzaní hračiek na trh alebo sprístupňovaní hračiek na trhu očakáva zodpovedný postup, ktorý je v
plnom súlade s uplatniteľnými zákonnými požiadavkami.

60. Podľa čl. 11 preambuly Smernice č. 2009/48/ES všetky hospodárske subjekty, ktoré zasahujú
do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia, aby sa uistili, že
hračky, ktoré uvádzajú na trh, v bežných a reálne predvídateľných podmienkach používania neohrozujú
bezpečnosť a zdravie detí a že na trhu sprístupnia iba hračky, ktoré sú v zhode s príslušnými právnymi
predpismi Spoločenstva. Touto smernicou sa stanovuje jasné a primerané rozdelenie povinností, ktoré
zodpovedajú úlohe každého subjektu v rámci dodávateľského a distribučného procesu.

61. Podľa čl. 15 preambuly Smernice č. 2009/48/ES, ak distribútor sprístupňuje hračku na trhu po
uvedení takejto hračky na trh výrobcom alebo dovozcom, mal by konať s náležitou starostlivosťou, aby
zabezpečil, že jeho nakladanie s hračkou nebude mať negatívny vplyv na súlad hračky s právnymi
predpismi. Od dovozcov aj distribútorov sa očakáva, že vo vzťahu k uplatniteľným požiadavkám pri
uvádzaní hračiek na trh alebo ich sprístupňovaní na trhu budú konať s náležitou starostlivosťou.

62. Podľa čl. 21 prvej vety preambuly Smernice č. 2009/48/ES je takisto potrebné prijať nové základné
bezpečnostné požiadavky. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany detí pred rizikami spôsobenými
prítomnosťou chemických látok v hračkách by sa osobitná pozornosť mala venovať používaniu
nebezpečných látok, najmä látok klasifikovaných ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre
reprodukciu (CMR), ako aj alergénnych látok a niektorých kovov.

63. Podľa čl. 46 preambuly Smernice č. 2009/48/ES členské štáty by mali stanoviť sankcie uplatniteľné
pri porušení tejto smernice. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

64. Podľa čl. 3 bodu 1 Smernice č. 2009/48/ES „sprístupnenie na trhu" je každá dodávka hračky určenej
na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za
platbu alebo bezplatne.

65. Podľa čl. 3 bodu 6 Smernice č. 2009/48/ES „distribútor" je každá fyzická alebo právnická osoba v
dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje hračku na trhu.

66. Podľa čl. 3 bodu 7 Smernice č. 2009/48/ES „hospodárske subjekty" sú výrobca, splnomocnený
zástupca, dovozca a distribútor.

67. Podľa čl. 3 bodu 11 Smernice č. 2009/48/ES „posudzovanie zhody" je postup preukázania, či boli
splnené konkrétne požiadavky týkajúce sa hračky.

68. Podľa čl. 3 bodu 12 Smernice č. 2009/48/ES „orgán posudzovania zhody" je subjekt vykonávajúci
činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie.

69. Podľa čl. 20 bodu 4 Smernice č. 2009/48/ES osvedčenie o typovej skúške ES zahŕňa odkaz na
túto smernicu, farebný obrázok a jasný opis hračky vrátane rozmerov a zoznam uskutočnených testov
spolu s príslušným protokolom o skúške. Osvedčenie o typovej skúške ES sa preskúma vždy, keď je to
potrebné, najmä v prípade zmeny výrobného procesu, surovín alebo častí hračky, v každom prípade však
každých päť rokov. Osvedčenie o typovej skúške ES sa stiahne, ak hračka nespĺňa základné požiadavky
stanovené v článku 10 a v prílohe II. Členské štáty zabezpečia, aby ich notifikované orgány neudelili
osvedčenie o typovej skúške ES pre hračky, v prípade ktorých už bolo nejaké osvedčenie odmietnuté
alebo stiahnuté.



70. Podľa čl. 51 Smernice č. 2009/48/ES členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií pre
hospodárske subjekty, ktoré môžu zahŕňať trestné sankcie za vážne porušenia, uplatniteľné na prípady
porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice, a prijmú všetky potrebné
opatrenia na zabezpečenie vykonávania týchto pravidiel. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a
odrádzajúce a môžu sa zvýšiť, ak príslušný hospodársky subjekt už v minulosti podobným spôsobom
porušil ustanovenia tejto smernice. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 20. júla 2011 a
bezodkladne ju informujú o každej zmene a doplnení týchto ustanovení.

71. Podľa § 6 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa na trh možno uviesť, ponúkať
alebo predávať len bezpečné výrobky.

72. Podľa § 4 ods. 1 zákona štátnej kontrole vnútorného trhu Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje
vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.

73. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) a e) zákona štátnej kontrole vnútorného trhu Slovenská obchodná inšpekcia
pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich
výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len „kontrolované osoby")
d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov,
e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných
výrobkov.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

74. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich
vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP),
za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, hoci nie o dôvodnosti všetkých žalobných bodov.

75. Predmetom konania pred správnym súdom je v nadväznosti na obsah žalobných bodov preveriť
správnosť použitia právneho predpisu pri vyvodení deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a uložení mu
sankcie podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek, a to v súvislosti s časovou pôsobnosťou
predmetného zákona, ďalej v súvislosti s podradením osoby žalobcu pod zodpovedný subjekt správneho
deliktu, ako aj v súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu v nadväznosti na všetky znaky
skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) v spojení s § 23 ods. 1
písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek.

76. Z obsahu administratívneho spisu a správnej žaloby vyplýva, že argumentom žalobcu
spochybňujúcim aplikáciu zákona o bezpečnosti hračiek pri ukladaní predmetnej pokuty bolo tvrdenie,
že žalobcu ako zodpovedný subjekt nebolo možné podradiť pod definíciu osoby stojacej v obchodnom
reťazci ako „distribútor", a preto nebolo možné na zistený skutkový stav aplikovať zákon o bezpečnosti
hračiek a podľa tohto uložiť žalobcovi peňažnú pokutu.

77. Zákon o bezpečnosti hračiek nadobudol účinnosť dňa 1. marca 2012 a prebral okrem iného i
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek, ktorá
bola zverejnená v Úradnom vestníku EÚ zo dňa 30.06.2009. Podľa uvedenej smernice hračky takisto
podliehajú smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a na odvetvie hračiek sa vzťahuje aj Nariadenie
č. 765/2008 (-Nariadenie (ES) č. 765/2008 stanovenie požiadaviek akreditácie a dohľadu nad trhom v
súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh <.).

78. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „distribútor", tento je pre účely zákona o bezpečnosti hračiek potrebné
vykladať v kontexte s účelom sledovaným týmto zákonom a v nadväznosti na výklad tohto pojmu
obsiahnutý v relevantnej európskej legislatíve pre oblasť bezpečnosti hračiek. Zákon o bezpečnosti
hračiek bol prijatý za účelom implementácie Smernice 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek, s cieľom
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov, najmä detí, pri súčasnom
fungovaní vnútorného trhu ustanovením nových bezpečnostných požiadaviek na hračky. Z obsahu
Nariadenia č. 765/2008 ako aj Smernice 2009/48/ES vyplýva, že vo vymedzení pojmov „sprístupnenie na



trhu", „distribútor", „hospodárske subjekty" sú kompatibilné a pre účely aplikácie právne záväzných aktov
EÚ v oblasti bezpečnosti hračiek sú v definovaní zodpovedných hospodárskych subjektov jednotné.

79. Na základe uvedeného platí, že distribútorom je každá fyzická alebo právnická osoba v
dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje hračku na trhu, pričom
sprístupnením na trhu je každá dodávka hračky určenej na distribúciu, spotrebu alebo používanie na
trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezplatne.

80. Vzhľadom k tomu, že žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkal na predaj konečnému
spotrebiteľovi predmetnú hračku, t. j. dodával ich na spotrebu, možno ju podradiť pod hospodársky
subjekt v postavení distribútora. Rovnako možno konštatovať, že žalobca je ako distribútor súčasťou
dodávateľského reťazca, a to na pozícii priameho dodávateľa hračiek konečnému spotrebiteľovi. Preto
možno prijať záver, že na základe obchodnej činnosti žalobcu, ho možno podradiť pod definičné znaky
statusu distribútora, a teda možno od neho požadovať plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o
bezpečnosti hračiek a príslušnej európskej legislatívy pre oblasť bezpečnosti hračiek.

81. V súvislosti so žalobcom uvádzaným rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, konštatujúcim aplikáciu
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v obdobnom prípade, správny súd dáva do pozornosti,
že toto rozhodnutie krajského súdu bolo medzičasom v rámci kasačného súdneho konania zrušené
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan//18/2018 zo dňa 5. mája 2020 a
vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Ohľadom posúdenia právnej otázky postavenia
distribútora kasačný súd zastal názor, že „...pokiaľ žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkal
na predaj konečnému spotrebiteľovi predmetné hračky, t.j. dodával ich na spotrebu, spĺňa znaky
hospodárskeho subjektu v postavení distribútora. Žalobca je ako distribútor súčasťou dodávateľského
reťazca, a to na pozícii priameho dodávateľa hračiek konečnému spotrebiteľovi. Je preto potrebné
prijať záver, že na základe obchodnej činnosti žalobcu, ho možno podradiť pod definičné znaky statusu
distribútora, a teda možno od neho požadovať plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona o
bezpečnosti hračiek a príslušnej európskej legislatívy pre oblasť bezpečnosti hračiek." Na inom mieste
uvedeného rozsudku kasačný súd k aplikácii zákona o bezpečnosti hračiek dôvodil, že „....v čase
zistenia protiprávneho konania žalobcu orgánom inšpekcie bol účinný zákon o bezpečnosti hračiek,
pre ktorý orgány inšpekcie kontrolovali dodržiavanie zákonných podmienok sprístupňovania hračiek na
vnútornom trhu všetkými hospodárskymi subjektmi v rámci dodávateľského reťazca za účelom naplnenia
cieľa sledovaného zákonom o bezpečnosti hračiek a príslušnou legislatívou EÚ v oblasti ochrany zdravia
spotrebiteľov a bezpečnosti hračiek, ktoré sú vo vzťahu k zákonu o ochrane spotrebiteľa špeciálnou
právnou úpravou (lex specialis). V preskúmavanej veci je podstatným i to, že sankcia - pokuta za zistené
protiprávne konanie žalobcu bola posudzovaná a ukladaná len podľa lex specialis pre danú oblasť
bezpečnosti hračiek a nebola ukladaná aj podľa všeobecnej právnej úpravy - podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa, ..."

82. V súvislosti s posudzovaním predajcu hračiek podľa zákona o bezpečnosti hračiek a v súvislosti
s aplikáciou tohto zákona pri ukladaní sankcií za zistené porušenia povinností distribútora pri
zabezpečovaní sprístupnenia na trhu len hračky spĺňajúce požiadavky citovaného zákona, správny
súd dáva do pozornosti aj ďalšie rozhodnutie najvyššieho súdu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/11/2018 zo dňa 09.05.2019), z ktorého vyplýva, že výklad týchto
sporných otázok je zo strany vyššej súdnej autority ustálený, pretože aj v uvedenom rozhodnutí najvyšší
súd v bodoch 42 až 49 skonštatoval nasledovné: „42. Kasačný súd uvádza, že zákon o ochrane
spotrebiteľa upravuje najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi a dodávateľovi
a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane
spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré
môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na
všetky výrobky, ktoré dodávateľ alebo predajca ponúka kupujúcemu k predaju. Zákon postihuje príslušné
subjekty v prípade porušenia ním uložených povinností sankciami tak, ako uvádza v § 24. Zo samotného
účelu a významu tohto zákona je zrejmé, že má za cieľ dosiahnuť, aby sa na trh dostávali len výrobky
spĺňajúce požiadavky bezpečnosti tak, aby spotrebiteľ nebol ohrozený na svojich právach. Bezpečnosť
výrobku je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby výrobok mohol byť ponúkaný spotrebiteľovi, či už
zo strany predávajúceho, dovozcu, dodávateľa, či iných príslušných subjektov. 43. Zo znenia ust. §
1 ods. 1 písm. a), b) zákona o bezpečnosti hračiek vyplýva, že predmetom jeho úpravy sú osobitné
bezpečnostné požiadavky na hračky a povinnosti splnomocneného zástupcu, výrobcu a distribútora a



notifikovanej osoby. 44. Pokiaľ ide o samotnú definíciu distribútora, v tomto prípade zákon odkazuje
na čl. 2 bod 6 nariadenia č. 765/2008, ktorým sa ustanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad
trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 tak,
že „distribútorom" je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, okrem výrobcu
alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trh. 45. Z citácie vyššie uvedeného článku vyplýva, že
uvedený článok pri vymedzení pojmu distribútor uvádza výraz „každá fyzická a právnická osoba", z
čoho vyplýva, že nediferencuje medzi maloobchodníkmi, veľkoobchodníkmi, či ostatným distribútormi.
Podstatné je, aby išlo o subjekt, ktorý je súčasťou dodávateľského reťazca a sprístupňuje výrobok
na trh. 46. Sprístupnením na trh sa podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 765/20078 rozumie „každý
dodávka výrobku určená na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci
obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezodplatne. 47. Z dôvodovej správy k zákonu o bezpečnosti
hračiek vyplýva, že zákonodarca medzi základné povinnosti distribútora kladie náležitú starostlivosť na
zabezpečenie skutočnosti, že jeho zaobchádzanie s hračkou nebude mať negatívny vplyv na súlad
hračky s požiadavkami zákona. Výrobca a dovozca musia zabezpečiť a distribútor musí overiť, či je
s hračkou dodaná požadovaná dokumentácia, návod na použitie a bezpečnostné pokyny v štátnom
jazyku. Návod na používanie pozostáva z informácii na bezpečné a účinné použitie hračky. 48. Podľa
názoru kasačného súdu je možné žalobcu v zmysle vyššie uvedenej definície považovať za distribútora,
keďže tento ponúkol a dodal predmetnú hračku končenému spotrebiteľovi v rámci svojej obchodnej
činnosti, v dôsledku čoho sa stal aj súčasťou dodávateľského reťazca. 49. Kasačný súd uzatvára, že
pokiaľ ide o vzájomný vzťah zákona o bezpečnosti hračiek a zákona č. 250/2007 Z. z. sa použije pravidlo
lex specialis derogat legi generali. Zákon o bezpečnosti hračiek sa v danom prípade použije prednostne,
keďže tento je v dôsledku predmetu svojej úpravy v pozícii špeciálneho právneho predpisu. Z tohto
dôvodu nie je možné, aby bola pokuta uložená podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva,
že postup žalovaného správneho orgánu bol správny."

83. Pokiaľ ide o vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu podľa §
7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového
stavu, zahŕňajúce identifikáciu všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného deliktu v rámci ich
podradenia pod jeho skutkovú podstatu, tu už správny súd vyhodnotil napadnuté administratívne
rozhodnutia ako nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k vysporiadaniu sa s otázkou dodržania a
rešpektovania zásady materiálnej pravdy, na ktorej je zákonnosť rozhodnutí administratívneho trestania
založená.
84. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ako podstatný dôkaz
o protiprávnom konaní žalobcu vyhodnotil inšpekčný záznam z kontroly vykonanej kontrolórmi SOI
v predajni žalobcu dňa 23.08.2018, a to v spojení s právnou skutočnosťou zverejnenia oznámenia
o nebezpečnosti výrobku (notifikácia č. 0435/2018 zo strany Španielska), ako nespochybniteľným
dôkazom preukazujúcim nebezpečnosť výrobku - hračky zistenej v uvedenom čase v ponuke žalobcu.
Vo vzťahu k predloženému dôkazu zo strany žalobcu, k protokolu o skúške č. 19/00280 zo dňa
14.02.2019 vypracovanému akreditovaným skúšobným laboratóriom žalovaný dôvodil, že v predmetnej
veci je potrebné vychádzať z okolností prípadu, pričom za podstatnú okolnosť žalovaný označil
zverejnenie informácie o nebezpečnosti predmetnej hračky v systéme RAPEX a na webovej stránke
SOI, z ktorých bolo, s prihliadnutím na sériový a továrenský charakter výroby predmetnej hračky, zrejmé
nebezpečenstvo výrobku. Vo vyjadrení k dôvodom správnej žaloby žalovaný k uvedenému doplnil
právny názor, že pri sériovo vyrábaných hračkách platí právna domnienka, že pokiaľ je jeden výrobok
z celej šarže alebo série nebezpečný, potom je nebezpečná celá šarža alebo séria. S poukazom na
zabezpečenie ochrany vnútorného trhu žalovaný považoval za potrebné v danej veci vychádzať z
predpokladu, že pokiaľ nie je výrobcom určené číslo šarže, série alebo iný údaj, ktorý identifikuje určitú
skupinu výrobkov toho istého druhu, potom sa má za to, že sú nebezpečné všetky výrobky toho istého
druhu, ktoré sú rovnako označené.
85. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalovaného správny súd môže vo všeobecnosti pripustiť
konštatovanie, že ES vyhlásenia o zhode hračky s uplatniteľnými požiadavkami Smernice ES 2009/48/
ES, ako aj opatrenie hračky označením CE, ktoré vyjadruje zhodu s typom opísaným v ES certifikáte o
skúške typu a splnenie požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek, je založené na
posudzovaní typu hračky, a nie na posudzovaní každej jednej hračky osobitne. Zhoda s typom založená
na vnútornej kontrole výroby je postupom posudzovania zhody, pri ktorom výrobca zaručuje a vyhlasuje,
že hračka je v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa § 3
a prílohy č. 2 ZBH. Zákon o bezpečnosti hračiek v súlade s vyššie uvedenou európskou legislatívou
pre oblasť bezpečnosti hračiek ukladá výrobcom povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby



sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrábaných hračiek so schváleným
typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2 ZBH, pričom
výrobca má povinnosť informovať notifikovanú osobu, ktorá má technickú dokumentáciu týkajúcu sa ES
certifikátu, o skúške typu o všetkých zmenách schváleného typu, ktoré môžu ovplyvniť zhodu hračky
s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2, alebo s podmienkami platnosti ES certifikátu o skúške typu.
V prípade týchto zmien je výrobca povinný zabezpečiť vykonanie dodatku k pôvodnému ES certifikátu
o skúške typu notifikovanou osobou. Uvedený postup má zaručiť, že okrem zabezpečenia uvedenia a
sprístupnenia bezpečných hračiek na vnútorný trh, výsledky kontroly bezpečnosti hračiek vykonávané
orgánmi dozoru využitím kontrolnej skúšky môžu slúžiť ako podklad pre opatrenia potrebné na stiahnutie
zdravotne a bezpečnostne nevyhovujúceho typu hračky z trhu a pre prípadné vyvodenie zodpovednosti
pre zainteresované hospodárske subjekty podieľajúce sa na sprístupnení nebezpečného výrobku na
trhu.
86. Na základe uvedeného možno konštatovať, že výsledky vykonanej kontrolnej skúšky o chemických
vlastnostiach hračky sa nevzťahujú len na konkrétny predmet skúšky, ale na všetky hračky uvedeného
vyrábaného typu hračky, pokiaľ neboli zmenené výrobné procesy predmetného typu hračky. Uvedený
výklad je kompatibilný i so spôsobom zabezpečenia fungovania systému RAPEX (Rapid Alert System
for Non-Food Products), rýchleho informačného systému Spoločenstva (Community Rapid Information
System), ktorý zabezpečuje výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch nepotravinového charakteru
medzi Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi Európskeho hospodárskeho
priestoru - Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskym kráľovstvom, na základe Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD). Taktiež tento systém
rýchlej výmeny predmetných informácií o nebezpečnosti určitého typu výrobku medzi uvádzanými
subjektami je realizovaný na základe informácií vkladaných členskými štátmi získaných prostredníctvom
notifikácií na základe vykonaných skúšok zo vzoriek odobratých výrobkov.
87. Preto je možné súhlasiť s tvrdením, že v prípade notifikácie / zverejnenia informácie o nebezpečnosti
určitého továrensky vyrábaného typu hračky z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov alebo iných
chemických látok v systéme RAPEX, platí domnienka o nebezpečnosti celej šarže alebo série tohto typu
výrobku.
88. Avšak nejde o domnienku nevyvrátiteľnú. V prípade konkrétneho typu výrobku sprístupneného na trh
distribútorom, zhodujúceho sa svojím označením (šaržou alebo sériou) s typom výrobku notifikovaným
v systéme RAPEX na základe oznámenia niektorého z členských štátov EÚ o nebezpečnosti výrobku
s uvedením konkrétneho druhu rizika, platí domnienka o jeho nebezpečnosti vo vzťahu k uvedenému
druhu rizika, pokiaľ sa nepreukáže opak.
89. Z obsahu administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných správnych rozhodnutí vyplýva, že
správne orgány kontroly vnútorného trhu výsledok kontrolnej skúšky výrobku, obsiahnutý v žalobcom
predloženom protokole o skúške č. 19/00280 zo dňa 14.02.2019, nespochybňovali a ani pre účely
zistenia skutkového stavu nedali vyhotoviť kontrolnú skúšku predmetnej hračky na zistenie, resp.
potvrdenie nadlimitného obsahu ftalátov. Naopak, správne orgány prijali výsledok laboratórnej skúšky
výrobku vo všetkých sledovaných hodnotách chemických látok obsiahnutých v predmetnom protokole
o skúške ako aj záver akreditovaného laboratórneho pracoviska, že predmetný výrobok - nafukovacia
hračka „MICKEY MOUSE AND FRIENDS", pôvod Čína, Typ: TAP BALL 2000, Ref. 104009, EAN:
3760001672619 spĺňa požiadavky Nariadenia komisie č. 552/2009 a č. 2018/2005, ktorým sa dopĺňa
nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov.
90. Tieto závery, de facto o bezpečnosti výrobku, vyplývajúce z faktickej skúšky konkrétneho výrobku
zisteného v ponuke žalobcu počas výkonu kontroly, správny orgán prvého stupňa a rovnako žalovaný
nijako nevyhodnotili vo vzťahu k podradeniu postihovaného protiprávneho konania žalobcu pod
skutkovú podstatu predmetného správneho deliktu. Naproti tomu, pri skúmaní, resp. vyhodnotení, či
predmetné konanie napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty postihovaného správneho deliktu, naďalej
vychádzali z premisy existencie právnej domnienky o nebezpečnosti predmetnej hračky z dôvodu
tvrdenej zhody výrobku s výrobkom notifikovaným v systéme RAPEX, ignorujúc výsledky laboratórnej
skúšky predmetnej hračky, čo možno vyhodnotiť ako postup v rozpore so zásadou materiálnej pravdy
ovládajúcou správne konanie ako aj konanie vo veciach administratívneho trestania.
91. Žalovaný rovnako ako správny orgán prvého stupňa ustálil záver (s poukazom na povinnosť
distribútora postupovať pri sprístupnení výrobku na trh s odbornou starostlivosťou), že sprístupnením
predmetnej nebezpečnej hračky na trh žalobca v postavení distribútora porušil zákaz vyplývajúci mu
z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, pretože vedel alebo mal vedieť, že
predmetná hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek, keďže



informáciu o nebezpečnosti uvedenej hračky z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov SOI zverejnila na
svojej internetovej stránke dňa 10.08.2018.
92. Správna úvaha prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ozrejmujúca dôvody podradenia
zisteného skutkového stavu (s vyhodnotením výsledku kontrolnej skúšky o bezpečnosti predmetného
výrobku) pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti
hračiek, v preskúmavaných administratívnych rozhodnutiach absentuje. Uvedený nedostatok činí
rozhodnutie žalovaného nepresvedčivým vo vzťahu k ustáleniu kvalifikácie postihovaného skutku
pod skutkovú podstatu predmetného správneho deliktu, na základe čoho správny súd vyhodnotil
preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
93. Vo vyjadrení k podanej žalobe síce žalovaný viac rozviedol dôvody kvalifikácie predmetného konania
žalobcu pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti
hračiek, avšak tieto mali tvoriť odôvodnenie správnych rozhodnutí. Okrem iného žalovaný uviedol,
že žalobca je postihovaný z dôvodu, že v jeho ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzala hračka,
ktorá bola zverejnená na internetovej stránke SOI ako nebezpečný a zdraviu škodlivý výrobok, čo
žalobca ako distribútor a osoba postupujúca s odbornou starostlivosťou mal a mohol vedieť. Preto za
dôležitú skutočnosť pre posúdenie danej veci (trestnosti skutku a deliktuálnej zodpovednosti žalobcu)
nepovažoval žalovaný protokol o skúške výrobku, ale tú skutočnosť, že hoci už bol žalobca na
nebezpečnosť výrobku - hračky upozornený, napriek tomu ju mal v ponuke pre spotrebiteľa. Týmto
konaním mal žalobca naplniť všetky znaky skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, pričom
ako obligatórny znak skutkovej podstaty správneho deliktu žalovaný vyhodnotil skutočnosť, že distribútor
sprístupnil na trh hračky, ktoré nespĺňali požiadavky podľa zákona o bezpečnosti hračiek, tzn. mal v
ponuke hračky, ktoré sú nebezpečnými výrobkami. Žalovaný mal za to, že skutková podstata správneho
deliktu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek predpokladá zabezpečenie
vedomostí distribútora o hračke, či spĺňa, resp. nespĺňa požiadavky podľa predmetného zákona, a
preto musí žalobca ako subjekt podnikajúci v oblasti maloobchodu konať s odbornou starostlivosťou.
Žalovaný argumentoval predmetom kontroly vnútorného trhu, ktorým je aj preverovanie, či sa predávajú
a poskytujú na trhu bezpečné výrobky, čo bolo dôvodom, pre ktorý sa síce zaoberal žalobcom
predloženým protokolom o skúške č. 19/00280, ale namiesto zisteného skutkového stavu svedčiaceho o
bezpečnosti predmetnej hračky prihliadol na domnienku o nebezpečnosti predmetnej hračky na základe
skutočnosti zverejnenia oznámenia o nebezpečnosti uvedeného druhu a typu hračky na internetovej
stránke SOI a ako porušenie ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek za
daných okolností prípadu, tvorených predovšetkým výsledkom laboratórnej skúšky výrobku, v podstate
kvalifikoval sledovanie, resp. nesledovanie oznámení o nebezpečnosti výrobkov na internetovej stránke
SOI distribútorom.
94. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa nemožno stotožniť. V uvádzanom kontexte nemožno
prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v prípade zisteného konania žalobcu došlo k porušeniu § 7 ods. 1
písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, za ktoré zákon stanovuje správnemu orgánu povinnosť uloženia
sankcie podľa § 23 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.

95. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú priestupky trestnoprávny
charakter a rovnako aj správne trestanie vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej v čl. 6, 7 a
13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkových protokolov
(zverejnený Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej v texte
rozsudku len „Dohovor") - čl. 6 právo na spravodlivé súdne konanie (zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR ako právo na spravodlivé súdne konanie ako aj právo na spravodlivé konanie pred iným orgánom
verejnej správy), v čl. 7 Dohovoru zakotvený zákaz trestu bez zákona, v čl. 13 Dohovoru upravené právo
na účinné opravné prostriedky.

96. Pri administratívnom trestaní sa rovnako ako v trestnom konaní uplatňuje zásada legality (čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky) a zásada trestania nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege (žiaden
trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona), t. j. inými slovami, trestné je len také konanie alebo
opomenutie, ktoré za trestné výslovne označuje zákon a tresty možno ukladať výlučne len na základe
zákona. Ide o ústavnú zásadu zakotvenú v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky („Len zákon ustanoví,
ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť
za jeho spáchanie.") a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd.
97. Primárnym cieľom úniovej a vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti bezpečnosti hračiek je stanovenie
kritérií a podmienok uvádzania na trhu bezpečných hračiek, ktoré nebudú ohrozovať bezpečnosť a
zdravie detí alebo dospelých. V tomto kontexte je potrebné vnímať obligatórne znaky skutkových podstát



jednotlivých správnych deliktov, ktoré sú predmetnými právnymi predpismi definované ako protiprávne
konanie, za ktorých spáchanie sú zodpovedné hospodárske subjekty postihované.
98. V prípade predmetného správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti
hračiek objektívnu stránku tvorí konanie deliktuálne zodpovedného subjektu správneho deliktu (v
danom prípade ním môže byť len distribútor v zmysle citovaného zákona), ktorým je sprístupnenie
hračky na trhu, o ktorej vedel alebo by mal vedieť, že nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy
č. 2. citovaného zákona. Z kontextu predmetnej právnej úpravy na úseku bezpečnosti hračiek ako
aj z predmetnej skutkovej podstaty správneho deliktu vyplýva, že objektom tejto skutkovej podstaty
správneho deliktu je záujem spoločnosti, resp. členských štátov EÚ na ochrane bezpečnosti a zdravia
detí pri používaní hračiek, ako aj záujem na ochrane detí pred rizikami spôsobenými prítomnosťou
chemických látok v hračkách, s osobitou pozornosťou na používanie nebezpečných látok, najmä látok
klasifikovaných ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu (CMR), ako aj alergénnych
látok a niektorých kovov. Preto, pokiaľ sa v rámci administratívneho konania preukáže, že hračka
ponúkaná na trhu nie je v zmysle požiadaviek zákona o bezpečnosti hračiek nebezpečná a je chemicky
nezávadná, nemožno prijať záver, že bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 7
ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Za daných okolností prípadu nemožno bez ďalšieho
aplikovať spochybnenú domnienku o nebezpečnosti hračky len na základe zverejnenia oznámenia o
nebezpečnosti uvedeného typu hračky, čím dochádza k nenaplneniu objektívnej stránky správneho
deliktu, keďže hračka sprístupnená na trhu ako prostriedok útoku na predmet chránený zákonom
(bezpečnosť a zdravie dieťaťa) nespĺňa definičné znaky objektívnej stránky deliktu - protiprávneho
konania, teda v danom prípade a contrario spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o
bezpečnosti hračiek, a teda nie je spôsobilá účinného útoku proti objektu chránenému uvedenou
skutkovou podstatou správneho deliktu.
99. Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek stanovením zákazu pre distribútora
sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy
č. 2 citovaného zákona, poskytuje ochranu bezpečnosti a zdraviu dieťaťa alebo dospelého, čo ako
zákonom chránený záujem vo vzťahu k porušeniu tohto zákonného imperatívu tvorí objekt predmetného
správneho deliktu.

100. V nadväznosti na znenie zákonného ustanovenia upravujúceho predmetný zákaz, objektívnou
stránkou správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) v spojení s § 23 ods. 1 písm. a) zákona o
bezpečnosti hračiek je čo aj nedbanlivé (a to aj nevedomé) sprístupnenie hračky na trhu, ktorá nespĺňa
požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. ZBH. To znamená, že v rámci ustálenia deliktuálnej zodpovednosti
zodpovedného subjektu je potrebné vo vzťahu k hračke ponúkanej na trhu vyhodnotiť a preukázať aj tú
skutočnosť, že táto hračka nespĺňala požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek,
pretože táto tvorí základ objektívnej stránky správneho deliktu.
101. Správny súd zároveň dodáva, že objektom predmetného správneho deliktu podľa § 7 ods. 1
písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek nie je záujem na zabezpečení sledovania verejne dostupných
zoznamov oznámení o nebezpečnosti výrobkov a o potrebe ich stiahnutia z trhu distribútormi výrobkov
(hračiek), rovnako absencia tohto konania (opomenutie) sama osebe netvorí objektívnu stránku
(protiprávne konanie, opomenutie) predmetného správneho deliktu. Skutočnosť zverejnenia oznámenia
o nebezpečnosti hračky je len okolnosťou pre posúdenie naplnenia subjektívnej stránky (zavinenia)
predmetného správneho deliktu (v zásade ide o objektívnu zodpovednosť distribútora či už naplnením
vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti pri porušení predmetnej zákonnej povinnosti podľa § 7 ods.
1 písm. d/ ZBH). Avšak konštatovanie splnenia subjektívnej stránky predmetného správneho deliktu
(či zodpovedný hospodársky subjekt vedel alebo by mal vedieť, že ním sprístupnená hračka nespĺňa
požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2. ZBH), tvorí len jeden zo štyroch obligatórnych znakov správneho
deliktu, pričom pre účely vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe musia byť
kumulatívne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.
102. Vzhľadom k tomu, že žalobca v priebehu administratívneho konania využil právo predkladať
dôkazy na podporu svojich tvrdení, bolo povinnosťou konajúcich správnych orgánov vyhodnotiť zistený
skutkový stav vo vzťahu k preukázanej bezpečnosti predmetnej hračky na základe výsledkov vykonanej
laboratórnej skúšky a bez použitia právnej domnienky ustáliť naplnenie všetkých obligatórnych znakov
skutkovej podstaty správneho deliktu stanovených v § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek.
Za týmto účelom nič nebránilo správnym orgánom, aby dokazovanie doplnili aj zabezpečením ďalších
dôkazov, pokiaľ by mali pochybnosti o vierohodnosti, prípadne o právnej relevancii predkladaných
dôkazov. Za daných skutkových okolností prípadu pre ustálenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu
už nepostačovalo vychádzať len z obsahu kontrolného záznamu o zisteniach z výkonu inšpekcie



dňa 23.08.2018, ale tento dôkaz bolo potrebné vyhodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných
súvislostiach s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov
(§ 34 ods. 5 správneho poriadku).

103. Ani zákonné ustanovenie a v konečnom dôsledku vyvodzovanie zodpovednosti hospodárskych
subjektov, vrátane distribútorov, za zabezpečenie, resp. nezabezpečenie súladu hračiek sprístupnených
na trhu s právnymi predpismi za účelom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany verejných záujmov, ako sú
zdravie a bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa a životného prostredia, ako aj spravodlivej hospodárskej
súťaže na trhu Spoločenstva (ciele sledované Smernicou ES 2009/48/ES, ako aj zákonom o bezpečnosti
hračiek), nie je dôvodom k tomu, aby boli v rámci správneho trestania obchádzané a nedodržiavané
zásady materiálnej pravdy pri zisťovaní a vyhodnocovaní skutkového stavu, zásady zákonnosti pri
ustaľovaní viny za spáchaný správny delikt len za konanie, ktoré za trestné ustanoví zákon, ďalej
právo na obhajobu deliktuálne zodpovedných subjektov, ako aj účinné uplatnenie ich práva navrhovať
doplnenie dokazovania, prípadne predkladať dôkazy na podporu ich tvrdení.

104. Správny súd dospel k záveru, že konajúce orgány verejnej správy pri vyvodení deliktuálnej
zodpovednosti žalobcu nedostatočne odôvodnili právnu kvalifikáciu postihovaného konania ako
správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. d) v spojení s § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti
hračiek v nadväznosti na zistený skutkový stav, čo podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP
zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý v rámci svojej kompetencie
v odvolacom administratívnom konaní môže naznačeným spôsobom sám odstrániť vytýkané vady
rozhodnutia, prípadne môže ich odstránenie v rámci odvolacieho konania zabezpečiť.

105. Zároveň správny súd dospel k záveru, že ďalším dôvodom na zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného je, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1
písm. c/ SSP), predovšetkým vo vzťahu k aplikácii právnej domnienky o nebezpečnosti predmetného
výrobku v nadväznosti na dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise, s ktorých obsahom je zároveň
žalovaným použitý skutkový stav v rozpore (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP).

106. Správny súd podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom tento je
v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (§191
ods. 6 SSP).

107. V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1
SSP, pričom o jej výške bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
108. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).



Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).