Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/170/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200092 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2016200092.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: G & G TRANS s.r.o., Staničná 23, 927 01 Šaľa, IČO: 45 627 100, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1358219/2015/CI zo dňa 15.12.2015 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 1100902/1358219/2015/CI zo dňa 15.12.2015, ktorým tento potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Nitra zn. 866170/2015-Ši zo dňa 12.6.2015 postupom podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok), keď uznal žalobcu zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 98/2004 Z.z.) a to z dôvodu, že použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. v množstve 7 258 litrov ako pohonnú látku, za čo bola žalobcovi ako odvolateľovi podľa ust. § 42 ods. 2 písm. m) zák.č. 98/2004 Z.z. uložená pokuta vo výške 3 319 eur. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že zodpovednosť žalobcu za to, že použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. ako pohonnú látku alebo ako palivo je objektívna, bez ohľadu na jeho subjektívny vzťah k veci, či chcel alebo vedel, že porušuje zákon, resp. za akých okolností došlo k získaniu predmetného minerálneho oleja a pod. . V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že žalobca ako daňový subjekt sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť, a to ani vtedy, ak bolo spôsobené konaním tretej osoby, napr. zamestnancom alebo obchodným partnerom. Mal za to, že vyvodenie prípadnej zodpovednosti medzi daňovým subjektom a treťou osobou však nemá vplyv na vznik, zánik zodpovednosti za správny delikt ani na výšku sankcie. V tejto súvislosti ďalej poznamenal, že colný úrad skúma a preukazuje iba objektívny stav prípadu, porušenie právnej povinnosti, resp. existenciu protiprávneho stavu, neskúma však zavinenie na strane daňového subjektu. 2. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, nakoľko žalobcovi bola uložená pokuta za colný delikt, ktorého sa nedopustil. Mal za to, že zo strany správnych orgánov nebol správne zistený skutkový stav, rozhodnutie považoval za nezákonné. Mal za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty, a to ust. § 42 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, pretože tak minerálny olej, na ktorý nie je určená spotrebná daň je nadobudnutý aj zo spotrebnou daňou, zodpovedajúcou výške spotrebnej dane, ktorá je stanovená pre minerálne oleje bol nadobudnutý s daňou zodpovedajúcou výške spotrebnej dane, ktorou sú zdanené minerálne oleje určené na použitie ako pohonná látka. Poukázal ďalej na to, že žalobca nadobudol minerálny olej aj so spotrebnou daňou, čo je preukázané faktúrou č. 05/03/02 zo dňa 25.4.2013 ako aj bankovým výpisom preukazujúcim úhradu, čo je dokladované v pripojenom administratívnom spise. Skutková podstata tohto správneho deliktu (§ 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z.) môže byť naplnená len vtedy, ak ako pohonná látka bude použitý minerálny olej skôr, ako bol zaťažený spotrebnou daňou zodpovedajúcou spotrebnej dani stanovenej na tieto druhy minerálnych olejov. Iba takéto konanie môže byť konaním nebezpečným pre spoločnosť, a len za týchto okolností môže byť naplnená skutková podstata tohto správneho deliktu. Ďalej uviedol, že osoba, ktorá použila takto ponúkaný minerálny olej ako pohonnú látku, musí mať vedomosť o tom, že dodaný minerálny olej nie je určený na použitie ako pohonná látka a ak napriek tejto skutočnosti ho na tento účel použije, dopustí sa správneho deliktu. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.3.2016 uviedol, že skutkový stav veci bol riadne zistený a tento nie je medzi účastníkmi ani sporný. Poukázal na to, že ust. § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. definuje naplnenie znakov správneho deliktu, keď je v ňom výslovne uvedené, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto „použije minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) ako pohonnú látku alebo ako palivo“. Za tohto stavu preto boli naplnené znaky správneho deliktu právnickou osobou, nebolo možné sa zaoberať subjektívnymi okolnosťami na strane žalobcu, ale iba objektívnym stavom prípadu, t.j. konaním daňového subjektu, na základe ktorého došlo k porušeniu právnej povinnosti. Preto už samotné zistenie skutočnosti, že žalobca použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. ako pohonnú látku alebo ako palivo, predstavuje právny titul pre konštatovanie, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa ust. § 42 ods. 1 písm. i) zák.č. 98/2004 Z.z. . Právna úprava zák.č. 98/2004 Z.z. konanie žalobcu charakterizuje ako dopustenie sa správneho deliktu, kde zodpovednosť daňového subjektu za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je objektívna, čo znamená, že daňový subjekt je zodpovedný za správny delikt bez ohľadu na akékoľvek subjektívne skutočnosti prípadu. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 4. V predmetnej veci správny súd už prvýkrát rozhodoval rozsudkom č.k. 20S/15/2016 dňa 8.11.2017, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. V rozhodnutí správneho súdu bolo konštatované, že v danom prípade bola naplnená skutková podstata správneho deliktu uvedená v ust. § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z., pretože žalobca použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. v množstve 7 258 litrov ako pohonnú látku, za čo mu bola dôvodne uložená pokuta podľa § 42 ods. 2 písm. m) zák.č. 98/2004 Z.z. vo výške 3 319 eur. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že ust. § 42 ods. 1 písm. l) jednoznačne uvádza, že správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak použije minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) ako pohonnú látku alebo ako palivo, t.j. bez existencie prípadného zužujúceho doplnku, ktorý by vylučoval dopustenia sa správneho deliktu, resp. že by bol v tomto ustanovení uvedený napríklad dovetok v znení, že v prípade že daňový subjekt zaplatí za minerálny olej spotrebnú daň z minerálneho oleja alebo z pohonnej látky, tak sa takéto konanie za správny delikt nepovažuje. V predmetnej veci sa podľa názoru správneho súdu žalobca jednoznačne dopustil správneho deliktu ako právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti, pričom zodpovednosť za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek subjektívne skutočnosti a zavinenie. Ďalej správny súd poukázal na to, že v súvislosti s vykonanou odbornou expertízou - protokolov o skúške zn.: VOE-0730-0733/13 zo dňa 25.4.2013 ako aj zn. VOE-0941/13 zo dňa 25.5.2013 bolo zistené, že posudzovaná vzorka nevyhovovala požadovaným parametrom, na základe ktorých by bolo možné túto vzorku zaradiť medzi tzv. „vykurovacie oleje“. Bolo zistené, že odobratú vzorku je potrebné zatriediť do časti „mazacie oleje, ostatné oleje“ - pod položky KN 2710 1971 až 2710 1999, čo zodpovedá jeho zaradeniu pod sadzbu dane podľa § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. a tomu aj uložená sankcia za správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. l) v spojení s § 42 ods. 2 písm. m) tohto zákona, ktorá bola žalobcovi uložená na najnižšie možnej hranici trestnej sadzby. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto žiadal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie. 6. Kasačný súd rozsudkom č.k. 8Asan/23/2018 zo dňa 26.9.2019 rozsudok tunajšieho súdu č.k. 20S/15/2016-57 z 8.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že skutkový stav tak, ako bol zistený správnymi orgánmi (použitie minerálneho oleja uvedeného v ust. § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. žalobcom v množstve 7 258 litrov) ako pohonnej látky, nebol v konaní sporný. Sporným v konaní zostalo právne posúdenie zisteného skutkového stavu, a to či týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. Správnemu súdu kasačný súd vytkol, že sa relevantným spôsobom nezaoberal podstatou námietky žalobcu, a teda, že s ohľadom na gramatický výklad skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. sa dopustí osoba oprávnená na podnikanie, ak použije ako pohonnú látku alebo ako palivo minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorého kinematická viskozita je do 10 mml2/s pri teplote 40°C vrátane, zdanený sadzbou 100 eur/1000 L; resp., ak použije minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorého kinematická viskozita je nad 10 mm2/s pri teplote 40°C, zdanený sadzbou 0 eur/1000L, teda ako použije minerálny olej zdanený touto (nižšou) sadzbou, alebo bez dane. V tejto súvislosti kasačný súd uviedol, že správny súd iba prevzal konštatovania a závery správneho orgánu, bez toho, aby sa relevantným spôsobom zaoberal podstatou námietky žalobcu v súvislosti s vyššie uvedeným. V tejto súvislosti kasačný súd poukázal na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Tiež uviedol, že v ďalšom konaní správny súd zohľadní aj žalobcom odkazované legislatívne zmeny a posúdi ich z pohľadu, či nie sú pre páchateľa priaznivejšie. 7. Správny súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu , vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.2.2020 a dospel opätovne k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie a dôvodov, na ktoré poukázal v žalobe ako aj v priebehu tohto konania. Podľa jeho názoru v danom prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý je kladený žalobcovi za vinu. Mal za to, že žalobca preukázateľne použil minerálny olej, ktorý bol zdanený sadzbou pre pohonné látky. V tejto súvislosti tiež poukázať aj na zmenu právnej úpravy, keď za správny delikt nebolo považované ponúkanie a dodanie minerálneho oleja a v čase, keď správny orgán predmetný správny delikt posudzoval, tak v ustanovení zák.č. 98/2004 Z.z. bolo považované za porušenie povinnosti také konanie, keď subjekt tento minerálny olej použil ako pohonnú látku. Za tohto stavu mal za to, že v čase, keď správny orgán predmetnú vec posudzoval, tak ponúkanie a predaj nebol sankcionovaným deliktom. Zdôraznil, že ak zo strany dodávateľa tohto minerálneho oleja bol tento tovar ponúkaný ako nafta, tak za tohto stavu nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, za situácie, že tento minerálny olej bol do daňového voľného obehu uvedený s daňou zodpovedajúcou dani, ktorou sa zdaňujú pohonné látky. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 9. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nebude rozporovať právny názor vyslovený NS SR vo svojom rozsudku, nakoľko mu to neprináleží. K veci uviedol, že podľa jeho názoru žalobca sa jednoznačne dopustil správneho deliktu, ktorý mu je kladený za vinu. Samotná novelizácia zák.č. 98/2004 Z.z. zákonom č. 268/2017 Z.z. podľa jeho názoru nemá vplyv na to, že žalobca porušil svoju povinnosť, pretože táto novelizácia je iba rozšírením skutkovej podstaty pôvodného správneho deliktu, keď zodpovednosť sa okrem dodávateľa minerálneho oleja kladie za vinu aj tomu, kto tento minerálny olej ponúka, resp., kto ho aj následne použije. Konštatoval, že pokiaľ by sa vychádzalo z argumentácie PZ žalobcu, tak by nebolo možné aplikovať všeobecný princíp v daňovom práve, že dotknuté osoby, ktorým sa kladie zodpovednosť za vinu, v prípade reťazových obchodov, keď predchádzajúci článok zlyhal a konal nelegálne, tak by sa zodpovedné subjekty liberovali zo svojej zodpovednosti ale len tom prípade, ak príslušná daň bola zdanená v tom zmysle, že bola preukázateľne uhradená štátnemu rozpočtu. V danom prípade konateľ dodávateľkej. spoločnosti konal podvodne, daň neuhradil a sám uviedol, že túto daň mal uhradiť jeho dodávateľ, ktorý bol fiktívny a ekonomicky mŕtvy. V tejto súvislosti zdôraznil, že ustanovenie § 15 ods. 3 zák.č. 98/2004 Z.z., jasne konštatuje, čo sa rozumie pod zdanením minerálneho oleja, pričom preukázateľne sa za takýto minerálny olej považuje ten, pri ktorom dotknutá osoba predloží relevantné doklady potvrdzujúce, že daň bola uhradená štátnej pokladni. Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v prípade úspechu vo veci náhradu trov konania priznať nežiadal. 10. Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 98/2004 Z.z. platného v čase vydania správneho rozhodnutia minerálnym olejom sa na účely tohto zákona rozumie a) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 1507 až 1518, ak je určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo, b) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 okrem tovaru kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 11, 2711 21, 2711 29 a pevných uhľovodíkov kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715, c) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2901 a 2902, d) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2905 11 00, ktorý nie je syntetického pôvodu, ak je určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo, e) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3403, f) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3811, g) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3817, h) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3826 00 10, i) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3824 90 97 a 3826 00 90, ak je určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo. Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona minerálnym olejom na účely tohto zákona je aj tovar neuvedený v odseku 2 s výnimkou podľa odseku 6, ak a) sa ponúka na použitie alebo sa použije ako pohonná látka alebo ako prísada do pohonnej látky, b) pozostáva úplne alebo čiastočne z uhľovodíkových látok alebo ich derivátov a ak sa ponúka na použitie alebo sa použije ako palivo. Podľa § 6 ods. 1 písm. g) tohto zákona sadzba dane sa ustanovuje takto: mazacie oleje a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorých kinematická viskozita je 1. do 10 mm2/s pri teplote 40 stupňov C vrátane 100 eur/1 000 kg, 2. nad 10 mm2/s pri teplote 40 stupňov C - 100 eur/ 1 000 kg 0 eur/ 1 000 kg. Podľa § 6 ods. 2 tohto zákona platného v čase vydania správneho rozhodnutia na minerálny olej, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane a ktorý sa použil ako pohonná látka alebo ako palivo, alebo ak je na tieto účely ponúkaný, uplatní sa sadzba dane toho minerálneho oleja uvedeného v odseku 1, ktorému sa účelom použitia alebo vlastnosťami najviac približuje. Ak minerálny olej uvedený v odseku 1 písm. f) druhom bode je ponúkaný na použitie alebo je použitý ako pohonná látka, uplatní sa sadzba dane podľa odseku 1 písm. f) prvého bodu. Podľa § 42 ods. 1 písm. l) správneho deliktu platného v čase vydania správneho rozhodnutia sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak použije minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) ako pohonnú látku alebo ako palivo. Podľa § 42 ods. 2 písm. m) zák.č. 98/2004 Z.z. platného v čase vydania správneho rozhodnutia colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. l) vo výške 50% dane, ktorá sa vypočíta ako súčin sadzby dane podľa § 6 ods. 1 písm. d) prvého bodu a množstvá takto použitého minerálneho oleja, najmenej však 3 319 eur. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) b) rozhoduje podľa § 192. 11. Tak ako konštatoval kasačný súd vo svojom rozhodnutí č.k. 8Asan/23/2018 zo dňa 26.9.2019, skutkový stav zistený správnymi orgánmi nebol v konaní sporný, keď žalobca minerálny olej uvedený v ust. § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. v množstve 7 258 litrov použil ako pohonnú látku. V prvom rade treba ale zdôrazniť, že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je v danom prípade založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej veci boli naplnené formálne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 2 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. a samotná skutočnosť, resp. tvrdenie žalobcu, že minerálny olej bol do daňového obehu uvedený s daňou zodpovedajúcou dani, ktorou sa zdaňujú pohonné látky nemá vplyv na konanie žalobcu z pohľadu, že nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu kladená žalobcovi za vinu. Ustanovenie § 6 ods.1 síce označuje jednotlivé druhy olejov určitou daňou, avšak podľa názoru správneho súdu výška dane nemá žiadnu súvislosť s identifikáciou minerálneho oleja použitie ktorého ako pohonnej látky alebo ako paliva sa považuje za správny delikt podľa § 42 vyššie uvedeného zákona. Za tohto stavu preto nemožno považovať tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že v danom prípade nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu žalobcom z dôvodu, že minerálny olej bol do daňového voľného obehu uvedený s daňou zodpovedajúcou dani, ktorou sa zdaňujú pohonné látky, za relevantné. Okrem toho nebolo možné v tomto preskúmavacom konaní prihliadať na skutočnosti uvádzané žalovaným - trestná činnosť spoločnosti LIG-OIL, s.r.o, aj keby bolo preukázané, že žalobca sa na nej vedome podieľal, nemalo by to vplyv na právne posúdenie predmetnej veci, čo konštatoval už kasačný súd. Za tohto stavu preto možno konštatovať, že právne posúdenie veci zo strany správnych orgánov bolo realizované v súlade s účelom a zmyslom zák.č. 98/2004 Z.z., a teda konaním žalobcu boli jednoznačne naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) účinného v čase spáchania deliktu. Zo spáchaním prejednávaného správneho deliktu zák.č. 98/2004 Z.z. spája aj povinnosť uložiť pokutu za tento správny delikt, ktorá bola zo strany správnych orgánov určená v najnižšej možnej miere, vo výške 3 319 eur. 12. V danom prípade správny súd v prospech žalobcu nezohľadnil legislatívne zmeny zák.č. 98/2004 Z.z., ktorý bol novelizovaný zákonom č. 268/2017 Z.z. a ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2018, keď skutková správneho deliktu podstata bola rozšírená aj o okruh osôb, ktoré „dodajú a ponúknu na použite minerálny olej ako pohonnú látku, a to z toho dôvodu, pretože v predmetnej veci nemožno v prospech žalobcu aplikovať túto relatívne priaznivejšiu právnu úpravu, pretože na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1, 2 SSP), pričom prípadná výnimka, aby takto súd mohol postupovať nie je upravená na tento typ konania. 13. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu, postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobcom uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť jeho záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. 14. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.