Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/119/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200092 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2016200092.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: G & G TRANS s.r.o., Staničná 23, 927 01 Šaľa, IČO: 45 627 100, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1358219/2015/CI zo dňa 15.12.2015 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 1100902/1358219/2015/CI zo dňa 15.12.2015, ktorým tento potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Nitra zn. 866170/2015-Ši zo dňa 12.6.2015 postupom podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok), keď uznal žalobcu zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 98/2004 Z.z.) a to z dôvodu, že použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. v množstve 7 258 litrov ako pohonnú látku, za čo bola žalobcovi ako odvolateľovi podľa ust. § 42 ods. 2 písm. m) zák.č. 98/2004 Z.z. uložená pokuta vo výške 3 319 eur. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že zodpovednosť žalobcu za to, že použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. ako pohonnú látku alebo ako palivo je objektívna, bez ohľadu na jeho subjektívny vzťah k veci, či chcel alebo vedel, že porušuje zákon, resp. za akých okolností došlo k získaniu predmetného minerálneho oleja a pod. . V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že žalobca ako daňový subjekt sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť, a to ani vtedy, ak bolo spôsobené konaním tretej osoby, napr. zamestnancom alebo obchodným partnerom. Mal za to, že vyvodenie prípadnej zodpovednosti medzi daňovým subjektom a treťou osobou však nemá vplyv na vznik, zánik zodpovednosti za správny delikt ani na výšku sankcie. V tejto súvislosti ďalej poznamenal, že colný úrad skúma a preukazuje iba objektívny stav prípadu, porušenie právnej povinnosti, resp. existenciu protiprávneho stavu, neskúma však zavinenie na strane daňového subjektu. 2. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, nakoľko žalobcovi bola uložená pokuta za colný delikt, ktorého sa nedopustil. Mal za to, že zo strany správnych orgánov nebol správne zistený skutkový stav, rozhodnutie považoval za nezákonné. Mal za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty, a to ust. § 42 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, pretože tak minerálny olej, na ktorý nie je určená spotrebná daň je nadobudnutý aj zo spotrebnou daňou, zodpovedajúcou výške spotrebnej dane, ktorá je stanovená pre minerálne oleje bol nadobudnutý s daňou zodpovedajúcou výške spotrebnej dane, ktorou sú zdanené minerálne oleje určené na použitie ako pohonná látka. Poukázal ďalej na to, že žalobca nadobudol minerálny olej aj so spotrebnou daňou, čo je preukázané faktúrou č. 05/03/02 zo dňa 25.4.2013 ako aj bankovým výpisom preukazujúcim úhradu, čo je dokladované v pripojenom administratívnom spise. Skutková podstata tohto správneho deliktu (§ 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z.) môže byť naplnená len vtedy, ak ako pohonná látka bude použitý minerálny olej skôr, ako bol zaťažený spotrebnou daňou zodpovedajúcou spotrebnej dani stanovenej na tieto druhy minerálnych olejov. Iba takéto konanie môže byť konaním nebezpečným pre spoločnosť, a len za týchto okolností môže byť naplnená skutková podstata tohto správneho deliktu. Ďalej uviedol, že osoba, ktorá použila takto ponúkaný minerálny olej ako pohonnú látku, musí mať vedomosť o tom, že dodaný minerálny olej nie je určený na použitie ako pohonná látka a ak napriek tejto skutočnosti ho na tento účel použije, dopustí sa správneho deliktu. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.3.2016 uviedol, že skutkový stav veci bol riadne zistený a tento nie je medzi účastníkmi ani sporný. Poukázal na to, že ust. § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. definuje naplnenie znakov správneho deliktu, keď je v ňom výslovne uvedené, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto „použije minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) ako pohonnú látku alebo ako palivo“. Za tohto stavu preto boli naplnené znaky správneho deliktu právnickou osobou, nebolo možné sa zaoberať subjektívnymi okolnosťami na strane žalobcu, ale iba objektívnym stavom prípadu, t.j. konaním daňového subjektu, na základe ktorého došlo k porušeniu právnej povinnosti. Preto už samotné zistenie skutočnosti, že žalobca použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. ako pohonnú látku alebo ako palivo, predstavuje právny titul pre konštatovanie, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa ust. § 42 ods. 1 písm. i) zák.č. 98/2004 Z.z. . Právna úprava zák.č. 98/2004 Z.z. konanie žalobcu charakterizuje ako dopustenie sa správneho deliktu, kde zodpovednosť daňového subjektu za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je objektívna, čo znamená, že daňový subjekt je zodpovedný za správny delikt bez ohľadu na akékoľvek subjektívne skutočnosti prípadu. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 4. V predmetnej veci správny súd už prvýkrát rozhodoval rozsudkom č.k. 20S/15/2016 dňa 8.11.2017, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. V rozhodnutí správneho súdu bolo konštatované, že v danom prípade bola naplnená skutková podstata správneho deliktu uvedená v ust. § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z., pretože žalobca použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. v množstve 7 258 litrov ako pohonnú látku, za čo mu bola dôvodne uložená pokuta podľa § 42 ods. 2 písm. m) zák.č. 98/2004 Z.z. vo výške 3 319 eur. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že ust. § 42 ods. 1 písm. l) jednoznačne uvádza, že správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak použije minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) ako pohonnú látku alebo ako palivo, t.j. bez existencie prípadného zužujúceho doplnku, ktorý by vylučoval dopustenia sa správneho deliktu, resp. že by bol v tomto ustanovení uvedený napríklad dovetok v znení, že v prípade že daňový subjekt zaplatí za minerálny olej spotrebnú daň z minerálneho oleja alebo z pohonnej látky, tak sa takéto konanie za správny delikt nepovažuje. V predmetnej veci sa podľa názoru správneho súdu žalobca jednoznačne dopustil správneho deliktu ako právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti, pričom zodpovednosť za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek subjektívne skutočnosti a zavinenie. Ďalej správny súd poukázal na to, že v súvislosti s vykonanou odbornou expertízou - protokolov o skúške zn.: VOE-0730-0733/13 zo dňa 25.4.2013 ako aj zn. VOE-0941/13 zo dňa 25.5.2013 bolo zistené, že posudzovaná vzorka nevyhovovala požadovaným parametrom, na základe ktorých by bolo možné túto vzorku zaradiť medzi tzv. „vykurovacie oleje“. Bolo zistené, že odobratú vzorku je potrebné zatriediť do časti „mazacie oleje, ostatné oleje“ - pod položky KN 2710 1971 až 2710 1999, čo zodpovedá jeho zaradeniu pod sadzbu dane podľa § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. a tomu aj uložená sankcia za správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. l) v spojení s § 42 ods. 2 písm. m) tohto zákona, ktorá bola žalobcovi uložená na najnižšie možnej hranici trestnej sadzby. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto žiadal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie. 6. Kasačný súd rozsudkom č.k. 8Asan/23/2018 zo dňa 26.9.2019 rozsudok tunajšieho súdu č.k. 20S/15/2016-57 z 8.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že skutkový stav tak, ako bol zistený správnymi orgánmi (použitie minerálneho oleja uvedeného v ust. § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. žalobcom v množstve 7 258 litrov) ako pohonnej látky, nebol v konaní sporný. Sporným v konaní zostalo právne posúdenie zisteného skutkového stavu, a to či týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. Správnemu súdu kasačný súd vytkol, že sa relevantným spôsobom nezaoberal podstatou námietky žalobcu, a teda, že s ohľadom na gramatický výklad skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. sa dopustí osoba oprávnená na podnikanie, ak použije ako pohonnú látku alebo ako palivo minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorého kinematická viskozita je do 10 mml2/s pri teplote 40°C vrátane, zdanený sadzbou 100 eur/1000 L; resp., ak použije minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorého kinematická viskozita je nad 10 mm2/s pri teplote 40°C, zdanený sadzbou 0 eur/1000L, teda ako použije minerálny olej zdanený touto (nižšou) sadzbou, alebo bez dane. V tejto súvislosti kasačný súd uviedol, že správny súd iba prevzal konštatovania a závery správneho orgánu, bez toho, aby sa relevantným spôsobom zaoberal podstatou námietky žalobcu v súvislosti s vyššie uvedeným. V tejto súvislosti kasačný súd poukázal na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Tiež uviedol, že v ďalšom konaní správny súd zohľadní aj žalobcom odkazované legislatívne zmeny a posúdi ich z pohľadu, či nie sú pre páchateľa priaznivejšie. 7. Správny súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu , vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.2.2020 a dospel opätovne k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie a dôvodov, na ktoré poukázal v žalobe ako aj v priebehu tohto konania. Podľa jeho názoru v danom prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý je kladený žalobcovi za vinu. Mal za to, že žalobca preukázateľne použil minerálny olej, ktorý bol zdanený sadzbou pre pohonné látky. V tejto súvislosti tiež poukázať aj na zmenu právnej úpravy, keď za správny delikt nebolo považované ponúkanie a dodanie minerálneho oleja a v čase, keď správny orgán predmetný správny delikt posudzoval, tak v ustanovení zák.č. 98/2004 Z.z. bolo považované za porušenie povinnosti také konanie, keď subjekt tento minerálny olej použil ako pohonnú látku. Za tohto stavu mal za to, že v čase, keď správny orgán predmetnú vec posudzoval, tak ponúkanie a predaj nebol sankcionovaným deliktom. Zdôraznil, že ak zo strany dodávateľa tohto minerálneho oleja bol tento tovar ponúkaný ako nafta, tak za tohto stavu nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, za situácie, že tento minerálny olej bol do daňového voľného obehu uvedený s daňou zodpovedajúcou dani, ktorou sa zdaňujú pohonné látky. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 9. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nebude rozporovať právny názor vyslovený NS SR vo svojom rozsudku, nakoľko mu to neprináleží. K veci uviedol, že podľa jeho názoru žalobca sa jednoznačne dopustil správneho deliktu, ktorý mu je kladený za vinu. Samotná novelizácia zák.č. 98/2004 Z.z. zákonom č. 268/2017 Z.z. podľa jeho názoru nemá vplyv na to, že žalobca porušil svoju povinnosť, pretože táto novelizácia je iba rozšírením skutkovej podstaty pôvodného správneho deliktu, keď zodpovednosť sa okrem dodávateľa minerálneho oleja kladie za vinu aj tomu, kto tento minerálny olej ponúka, resp., kto ho aj následne použije. Konštatoval, že pokiaľ by sa vychádzalo z argumentácie PZ žalobcu, tak by nebolo možné aplikovať všeobecný princíp v daňovom práve, že dotknuté osoby, ktorým sa kladie zodpovednosť za vinu, v prípade reťazových obchodov, keď predchádzajúci článok zlyhal a konal nelegálne, tak by sa zodpovedné subjekty liberovali zo svojej zodpovednosti ale len tom prípade, ak príslušná daň bola zdanená v tom zmysle, že bola preukázateľne uhradená štátnemu rozpočtu. V danom prípade konateľ dodávateľskej. spoločnosti konal podvodne, daň neuhradil a sám uviedol, že túto daň mal uhradiť jeho dodávateľ, ktorý bol fiktívny a ekonomicky mŕtvy. V tejto súvislosti zdôraznil, že ustanovenie § 15 ods. 3 zák.č. 98/2004 Z.z., jasne konštatuje, čo sa rozumie pod zdanením minerálneho oleja, pričom preukázateľne sa za takýto minerálny olej považuje ten, pri ktorom dotknutá osoba predloží relevantné doklady potvrdzujúce, že daň bola uhradená štátnej pokladni. Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v prípade úspechu vo veci náhradu trov konania priznať nežiadal. 10. Kasačný súd na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu vo svojom rozhodnutí č.k. 8Asan/23/2018 zo dňa 26.9.2019 konštatoval, že skutkový stav zistený správnymi orgánmi nebol v konaní sporný, keď žalobca minerálny olej uvedený v ust. § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. v množstve 7 258 litrov použil ako pohonnú látku. Správny súd vo svojom poslednom rozsudku č.k. 20S/170/2019 zo dňa 12.2.2020 zdôraznil že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je v danom prípade založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej veci boli naplnené formálne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 2 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z. a samotná skutočnosť, resp. tvrdenie žalobcu, že minerálny olej bol do daňového obehu uvedený s daňou zodpovedajúcou dani, ktorou sa zdaňujú pohonné látky nemá vplyv na konanie žalobcu z pohľadu, že nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu kladená žalobcovi za vinu. Ustanovenie § 6 ods.1 síce označuje jednotlivé druhy olejov určitou daňou, avšak podľa názoru správneho súdu výška dane nemá žiadnu súvislosť s identifikáciou minerálneho oleja použitie ktorého ako pohonnej látky alebo ako paliva sa považuje za správny delikt podľa § 42 vyššie uvedeného zákona. Za tohto stavu preto nemožno považovať tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že v danom prípade nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu žalobcom z dôvodu, že minerálny olej bol do daňového voľného obehu uvedený s daňou zodpovedajúcou dani, ktorou sa zdaňujú pohonné látky, za relevantné. Okrem toho nebolo možné v tomto preskúmavacom konaní prihliadať na skutočnosti uvádzané žalovaným - trestná činnosť spoločnosti LIG-OIL, s.r.o, aj keby bolo preukázané, že žalobca sa na nej vedome podieľal, nemalo by to vplyv na právne posúdenie predmetnej veci, čo konštatoval už kasačný súd. Za tohto stavu preto bolo možné v rozhodnutí správneho súdu konštatovať, že právne posúdenie veci zo strany správnych orgánov bolo realizované v súlade s účelom a zmyslom zák.č. 98/2004 Z.z., a teda konaním žalobcu boli jednoznačne naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) účinného v čase spáchania deliktu. Zo spáchaním prejednávaného správneho deliktu zák.č. 98/2004 Z.z. spája aj povinnosť uložiť pokutu za tento správny delikt, ktorá bola zo strany správnych orgánov určená v najnižšej možnej miere, vo výške 3 319 eur. Správny súd v tomto svojom poslednom rozhodnutí zo dňa 12.12.2020 ďalej uviedol, že v prospech žalobcu nemohol zohľadniť ani legislatívne zmeny zák.č. 98/2004 Z.z., ktorý bol novelizovaný zákonom č. 268/2017 Z.z. a ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2018, pretože v čase spáchania tohto skutku nebol právny predpis priaznivejší pre žalobcu. Tiež zdôraznil, že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1, 2 SSP). 11. Proti tomu rozsudku podal opätovne kasačnú sťažnosť žalobca (namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil a tiež nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR), na základe ktorej kasačný súd rozsudkom č.k. 8 Asan 18/2020 zo dňa 20.08.2020 znovu zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20 S/170/2019-106 zo dňa 12.02.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že rozhodnutie správneho súdu je jeho v poradí druhým rozhodnutím, keď prvé rozhodnutie správneho súdu bolo rozsudkom NS SR č.k. 8 Asan 23/2018-87 zo dňa 26.09.2019 zrušené. 12. Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku okrem iného vyslovil právny názor a záväzný pokyn pre správny súd cit.: „Odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku neobsahuje v relevantnej časti, čo do posúdenia naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu, dostatočne argumentančne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Z takéhoto odôvodnenia, ktoré ma charakter konštatovania, nie je zrejmé, aká právna úvaha správny súd k následnému rozhodnutiu viedla. Rozhodnutie správneho súdu považoval v napadnutom rozsahu za nepreskúmateľné, čím bolo účastníkovi konania znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Správny súd prevzal konštatovania a závery správneho orgánu, bez toho, aby sa relevantným spôsobom zaoberal podstatou námietky žalobcu, a teda, že s ohľadom na gramatický výklad skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zák. č. 98/2004 Z.z. sa správneho deliktu dopustí osoba oprávnená na podnikanie, ak použije ako pohonnú látku alebo ako palivo minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorého kinematická vizkozita je do 10 mm2/ s pri teplote 40 stupňov celzia vrátane, zdanený sadzbou 100 eur/1000 L; resp. ak použije minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10 , ktorého kinematická vizkozita je nad 10 mm2/s pri teplote 40 stupňov C, zdanený sadzbou 0 eur/1000 L, teda ak použije minerálny olej zdanený touto (nižšou) sadzbou, alebo bez dane. 13. Žalobca súčasne zdôraznil, že účelom takto definovanej skutkovej podstaty správneho deliktu je ochrana fiškálneho záujmu štátu, aby ako pohonné látky, resp. palivá neboli používané minerálne oleje, ktoré sú zdanené nižšou sadzbou, ako pohonné hmoty - v prejednávanej veci motorová nafta (§ 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 98/2004 Z.z.). Za tohto stavu ako aj na okolnosti predmetnej veci bolo potrebné, aby sa správny súd podrobne vysporiadal s námietkou žalobcu, že minerálny olej, ktorý žalobca použil, bol zdanený vyššou sadzbou, sadzbou ako pohonné látky, a teda nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zák. č. 98/2004 Z.z., nakoľko absentuje objekt skutkovej podstaty správneho deliktu. 14. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, aby v ďalšom konaní správny súd zohľadnil aj na žalobcom odkazované legislatívne zmeny a posúdil ich z pohľadu, či nie sú pre páchateľa priaznivejšie.“ Za tohto stavu preto kasačný súd odôvodnenie napadnutého rozsudku nepovažoval v dotknutej časti za konformné s vysloveným právnym názorom a záväzným pokynom kasačného súdu, nakoľko takéto odôvodnenie nedáva žalobcovi odpoveď na jeho zásadnú žalobnú námietku, a síce, že v prejednávanej veci absentuje objekt skutkovej podstaty správneho deliktu, keď vzhľadom na zdanenie použitého minerálneho oleja sadzbou ako sú zdanené pohonné hmoty, fiškálne záujmy štátu neboli dotknuté. 15. Súčasne napadnuté rozhodnutie správneho súdu v časti, kde správny súd nezohľadnil legislatívne zmeny zákona č. 98/2004 Z.z., čo odôvodnil tým, že cit.: „...nemožno v prospech žalobcu aplikovať relatívne priaznivejšiu právnu úpravu, pretože na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1, 2 SSP), pričom prípadná výnimka, aby takto súd mohol postupovať nie je upravená na tento typ konania“; sa prieči záväznému pokynu kasačného súdu. 16. Vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR ako kasačný súd zdôraznil, že úlohou správneho súdu (v kontexte skutkového stavu a žalobných námietok žalobcu) bude potrebné podrobne skúmať a posúdiť skutkový stav, či týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zák. č. 98/2004 Z.z., keď podľa názoru žalobcu na naplnenie skutkovej podstaty nepostačuje samotné použitie mazacieho oleja, resp. ostatných olejov, kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10 ako pohonnej látky alebo ako paliva, ale tieto mazacie oleje a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10 musia byť súčasne zdanené sadzbou 100 eur/1000 kg pre kinematickú vizkozitu do 10 mm2/s pri teplote 40 stupňov Celzia a sadzbou 0 eur/1000 kg pre kinematickú vizkozitu nad 10 mm2/s pri teplote 40 stupňov Celzia (alebo bez dane). 17. Ďalej vo svojom poslednom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že na objasnenie a sankcionovanie predmetného správneho deliktu musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty správneho deliktu - subjet, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne), pričom v prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o správnom delikte. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Za tohto stavu mal preto správny súd podrobne a vyčerpávajúco skúmať jednotlivé znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zák. č. 98/2004 Z.z., najmä teda, či objektom skutkovej podstaty je výlučne fiškálny záujem štátu alebo aj iná spoločenská hodnota (životné prostredie, bezpečnosť a pod ); a to v kontexte s nosnou obranou žalobcu, že hoc vizkozita použitého minerálneho oleja predpokladala jeho zdanenie sadzbou podľa § 6 ods. 1 písm. g) zák. č. 98/2004 Z.z., tento bol zdanený sadzbou podľa § 6 ods. 2 zák. č. 98/2004 Z.z., to znamená fiškálny záujem štátu nie je dotknutý. 18. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ako aj na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 8 Asan/18/2020 zo dňa 20.08.2020 správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného opätovne ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.03.2021 a dospel znovu k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. Nariadeného pojednávania sa právny zástupca bez ospravedlnenia nezúčastnil, pričom správny súd konal v jeho neprítomnosti. 19. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v jeho rozhodnutí č.k. 8 Asan/18/2020 zo dňa 20.08.2020. Poukázal na to, že nie je na mieste, aby žalovaný dokazoval, či žalobca koordinoval činnosť, pokiaľ ide o dodávku tohto minerálneho oleja s obchodnou spoločnosťou LIG - OIL , s.r.o.. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca je právnickou osobou a preto je nemožné zo strany správneho orgánu zisťovať túto činnosť po stránke de iure. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, a preto sa subjektívna stránka v týchto konaniach nepreukazuje. Poukázal na to, že v prípade, ak sa použije ťažký vykurovací olej ako pohonná látka, tak jednotlivé motory majú nižšiu životnosť a takéto použitie má vplyv aj na životné prostredie, nakoľko je prítomná väčšia dymivosť v takýchto prípadoch. V neposlednom rade uviedol na to, že v danom prípade išlo aj o neštandardné konanie žalobcu, a to jednak v súvislosti so samotným procesom zaobstarávania, ako aj distribúcie tohto minerálneho oleja. 20. Tiež zdôraznil, že neexistuje žiaden doklad o dodaní a prevzatí tohto tovaru, resp. minerálneho oleja žalobcovi. Taktiež aj samotná faktúra predložená zo strany žalobcu nespĺňa požiadavky vyžadované zákonom o účtovníctve, keď v tejto faktúre nie je uvedený príjemca tovaru, konkretizácia príjemcu tovaru ako aj variabilný symbol. Okrem toho pri vklade na bežný účet uviedol žalobca variabilný symbol spoločnosti LIG - OIL, s.r.o. a to napriek tomu, že tento variabilný symbol na faktúre nebol vôbec uvedený. Taktiež nepovažoval za štandardné, aby platbu žalobca realizoval tým spôsobom, že hotovosť vloží na účet dodávateľa, čím došlo k obídeniu povinnosti zo strany žalobcu týkajúcej sa bezhotovostnej platby, ktorá už v tom čase bola upravená v zák. č. 394/2012 Z.z. 21. V neposlednom rade poukázal na tzv. nutnosť obozretnosti daňového subjektu pri výkone podnikateľskej činnosti, keď by mal byť subjekt, ktorý takúto činnosť realizuje obozretný za účelom toho, aby sa vyhol prípadnej objektívnej zodpovednosti za takýto správny delikt, nakoľko žalobca musel mať minimálne dvakrát vedomosť o tom, že s dodaným minerálnym olejom môžu nastať komplikácie, keďže prvýkrát sa uvedený minerálny olej kontroloval v deň dodávky žalobcovi priamo z nádrže počas prevozu a následne počas miestneho zisťovania colníkmi priamo v prevádzke žalobcu. Okrem toho pochybnosti vzbudzuje ak samotná skutočnosť, že žalobca sa snažil po odobratí vzoriek urýchlene spotrebovať predmetný minerálny olej. 22. Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 98/2004 Z.z. platného v čase vydania správneho rozhodnutia minerálnym olejom sa na účely tohto zákona rozumie a) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 1507 až 1518, ak je určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo, b) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 okrem tovaru kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 11, 2711 21, 2711 29 a pevných uhľovodíkov kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715, c) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2901 a 2902, d) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2905 11 00, ktorý nie je syntetického pôvodu, ak je určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo, e) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3403, f) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3811, g) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3817, h) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3826 00 10, i) tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 3824 90 97 a 3826 00 90, ak je určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo. Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona minerálnym olejom na účely tohto zákona je aj tovar neuvedený v odseku 2 s výnimkou podľa odseku 6, ak a) sa ponúka na použitie alebo sa použije ako pohonná látka alebo ako prísada do pohonnej látky, b) pozostáva úplne alebo čiastočne z uhľovodíkových látok alebo ich derivátov a ak sa ponúka na použitie alebo sa použije ako palivo. Podľa § 6 ods. 1 písm. g) tohto zákona sadzba dane sa ustanovuje takto: mazacie oleje a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorých kinematická viskozita je 1. do 10 mm2/s pri teplote 40 stupňov C vrátane 100 eur/1 000 kg, 2. nad 10 mm2/s pri teplote 40 stupňov C - 100 eur/ 1 000 kg 0 eur/ 1 000 kg. Podľa § 6 ods. 2 tohto zákona platného v čase vydania správneho rozhodnutia na minerálny olej, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane a ktorý sa použil ako pohonná látka alebo ako palivo, alebo ak je na tieto účely ponúkaný, uplatní sa sadzba dane toho minerálneho oleja uvedeného v odseku 1, ktorému sa účelom použitia alebo vlastnosťami najviac približuje. Ak minerálny olej uvedený v odseku 1 písm. f) druhom bode je ponúkaný na použitie alebo je použitý ako pohonná látka, uplatní sa sadzba dane podľa odseku 1 písm. f) prvého bodu. Podľa § 42 ods. 1 písm. l) správneho deliktu platného v čase vydania správneho rozhodnutia sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak použije minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) ako pohonnú látku alebo ako palivo. Podľa § 42 ods. 2 písm. m) zák.č. 98/2004 Z.z. platného v čase vydania správneho rozhodnutia colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. l) vo výške 50% dane, ktorá sa vypočíta ako súčin sadzby dane podľa § 6 ods. 1 písm. d) prvého bodu a množstvá takto použitého minerálneho oleja, najmenej však 3 319 eur. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) b) rozhoduje podľa § 192. 23. Vzhľadom na obsah administratívneho spisu má správny súd za to, že správne orgány obstarali všetky do úvahy pripadajúce dôkazy, na základe ktorých bezpochyby riadne ustálili skutkový stav, ktorý nebol medzi účastníkmi ani sporný. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania, pre ktorú bolo žalobcovi uložená pokuta, je potrebné vziať do úvahy viaceré právne skutočnosti. V prvom rade súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri týchto správnych deliktoch je zodpovednosť založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu. Za tohto stavu preto nie je potrebné, aby boli na objasnenie a sankcionovanie tohto správneho deliktu naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Obdobne to platí aj o materiálnej stránke správneho deliktu. Je to dané tým, že už len samotná skutočnosť, že určité ľudské konanie, správanie je zákonodarcom formálne vyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť. Materiálny znak je tak subsumovaný ako konzumovaný formálnym znakom protiprávnosti, čo znamená, že typová závažnosť je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát správneho deliktu. Z uvedeného vyplýva, že na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty s prihliadnutým na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. Tiež je potrebné uviesť, že už pri samotnej kontrole prepravy minerálneho oleja boli zo strany správcu dane zistené viaceré nezrovnalosti, pokiaľ ide o pôvod tovaru. V tejto súvislosti bolo zistené, že deklarovaná motorová nafta získaná žalobcom od dodávateľa - obchodnej spoločnosti LIG-OIL, s.r.o. (viď faktúry zo dňa 5.3.2013) mala byť zakúpená od spoločnosti BA Cup Slovakia, s.r.o., Špitálska 61, 81 108 Bratislava - Staré Mesto, čo sa však preverovaním nepreukázalo, pretože bolo zistené, že daný subjekt BA Cup Slovakia, s.r.o. ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňa 2.1.2013. Znamená to, že žalobca dôveryhodne nepreukázal pôvod a spôsob minerálneho oleja prepravovaného v kontrolovanej cisterne dňa 5.3.2013, nakoľko predmetnými faktúrami bol dokladovaný nákup minerálneho oleja - motorovej nafty. Za toho stavu podľa názoru správneho súdu žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa dostal do dôkaznej núdze pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane v súlade so zásadou neutrality DPH. Výkon práva v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Správny súd v neposlednom rade poukazuje aj na tzv. zásadu primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spája aj jeho povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných informácií a obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase realizácie zdaniteľného obchodu, ale aj v čase ich preverovania správcom dane. V tejto súvislosti súd poukazuje ja na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Sžf/97/2009 zo dňa 6.7.2009, v ktorom je konštatované, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 OZ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, t.z. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. § 2 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb. oprávnené, čo možno aplikovať aj na prejednávanú vec. Správny súd v tomto prípade prihliadal aj na samotný proces zaobstarania a následnej distribúcie tohto minerálneho oleja, pretože tento vzbudzuje jednoznačné pochybnosti o dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí tovaru, o čom svedčia aj skutočnosti zistené colným úradom pri odoberaní vzorky a kontrole dokladov súvisiacich s týmto dodávateľsko-odberateľským vzťahom. 24. Ustanovenie § 42 ods. 1 písm. l) zák. č. 98/2004 Z.z. hovorí o použití minerálneho oleja ako pohonnej látky alebo paliva a výslovne odkazuje na minerálny olej uvedený v ustanovení § 6 ods. 1 písm. g) zák. č. 98/2004 Z.z., nie na iné ustanovenia zákona č. 98/2004 Z.z. a ani neobsahuje žiadne iné ďalšie podmienky a už vôbec nie podmienku ponúknutia alebo dodania minerálneho oleja ako pohonnej látky. Na základe skutočností zistených správnymi orgánmi ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu samotné právne posúdenie veci zo strany správnych orgánov nebolo v rozpore s účelom a zmyslom zák. č. 98/2004 Z.z. a podľa názoru súdu konaním žalobcu boli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zák. č. 98/2004 Z.z. . Samotné tvrdenie žalobcu, že bol v domnení, že sa jedná o motorovú naftu (expertízou odobratých vzoriek sa táto skutočnosť nepotvrdila) ho podľa názoru správneho súdu nezbavuje zodpovednosti za správny delikt. 25. Súd ďalej zistil, že žalobca má v predmete činnosti podľa výpisu z obchodného registra aj činnosť - kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti, a preto ako právnická osoba, resp. štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, do čoho spadá aj to, že si musí overiť aký tovar nakupuje a musí byť v tomto smere obozretný. Žalobca teda prepravoval tovar, ktorý podlieha colného dohľadu v pozícii subjektu oprávneného na podnikanie, a teda vykonával túto činnosť so všetkými právnymi následkami, ktoré sú s tým spojené. V danom prípade správny súd nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by žalobcu zbavovali zodpovednosti za správny delikt a v prípade, že žalobca má za to, že bol konaním dodávateľa uvedený do omylu, má možnosť sa domáhať vo vzťahu k nemu prípadnej náhrady škody, ktorá mu vznikla. 26. Pokiaľ mal súd v ďalšom konaní zohľadniť na žalobcom odkazované legislatívne zmeny a posúdiť ich z pohľadu, či nie sú pre páchateľa priaznivejšie, tak v tejto súvislosti správny súd uvádza, že priaznivejšia úprava v čase rozhodovania o správnom delikte pre žalobcu neexistovala, a teda nebola priaznivejšia pre žalobcu ani v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon č. 268/2017 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2018, tak tento v čase rozhodovania správneho orgánu nebol platný a ani účinný, a preto nemohol správny orgán v čase rozhodovania naň prihliadať. 27. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu, postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobcom uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť jeho záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. 28. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.