Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/72/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114214817 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114214817.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. H., nar. XX.XX.XXXX a X. H., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti rodičov - matka: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX R. P., Spolková republika Nemecko, zastúpená: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, a otec: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, o návrhu navrhovateľov: 1. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, 2. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, obaja zastúpení: JUDr. Peter Peružek, advokát so sídlom Podzámska 41/A, Hlohovec, o úprave styku navrhovateľov s maloletými deťmi, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19P/36/2014-97 zo dňa 24.06.2015, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú oprávnení stretávať sa s maloletým R. a maloletou X. každú druhú sobotu v mesiaci júl každého kalendárneho roka a každú druhú sobotu v mesiaci december každého kalendárneho roka v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., pričom prvé štyri stretnutia sa uskutočnia za prítomnosti matky, s tým, že maloleté deti si prevezmú a po ukončení styku odovzdajú v mieste bydliska matky. Navrhovatelia v 1. a 2. rade a matka sú povinní nemožnosť uskutočnenia sa styku vhodným spôsobom bezodkladne si oznámiť. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine, vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že matka sa s maloletými deťmi odsťahovala v auguste 2013 do Spolkovej republiky Nemecko, odvtedy sa starí rodičia s maloletými deťmi nestretli. Dovtedy bývali v susedstve, deti trávili u starých rodičov voľný čas. V predmetnom konaní matka nemala námietky k stretávaniu starých rodičov s maloletými deťmi, žiadala však, aby to bolo v jej prítomnosti. O úprave styku súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď bol toho názoru, že takáto úprava styku starých rodičov s deťmi je v záujme maloletých detí, ktorý je prvoradý, v konaní nebolo sporné, že maloleté deti sa v čase, keď žili v F., so starými rodičmi stretávali veľmi často, trávili u nich čas, preto je žiaduce, aby tieto väzby zostali zachované. Je evidentné, že vzťahy medzi starými rodičmi - navrhovateľmi a matkou maloletých detí sú napäté, preto nie je možné dosiahnuť dohodu o stretávaní detí so starými rodičmi. Súd je toho názoru, že takto upravený rozsah stretávania je dostatočný, keď zohľadnil vek detí, maloletá X. má iba 5 rokov, R. 8 rokov. Ďalej súd zohľadnil, že deti sa so starými rodičmi nekontaktovali už takmer dva roky, v čase keď naposledy boli v kontakte, boli deti v útlom veku.
Preto podľa názoru súdu nie je v záujme maloletých detí, aby zostávali dlhší čas so starými rodičmi, príp. s nimi i prespali, keď dlhodobým odlúčením sa ich citová väzba narušila. Z tohto dôvodu súd i upravil prvé stretnutia starých rodičov s deťmi za prítomnosti matky. Súd upravil styk tým spôsobom, že navrhovatelia si budú maloleté deti vyzdvihovať a po ukončení styku odovzdávať v mieste bydliska matky, keď navrhovatelia sú tí, ktorí sú z tohto vzťahu oprávnení a matka je povinná, preto iniciatíva k stretávaniu je na strane navrhovateľov, teda oni sú tí, ktorí musia prejaviť záujem o uskutočnenie stretnutia. O trovách účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď predmetné konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu. Na záver súd odôvodnil otázku zachovania svojej právomoci.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby navrhovatelia boli oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi každý rok od 14.00 hod. Veľkého piatku do soboty 13.00 hod.; každý rok druhý augustový týždeň od pondelka 14.00 hod. do nedele tohto týždňa do 13.00 hod.; každý rok dňa 31.12. od 14.00 hod. do nasledujúceho dňa teda do 01.01. do 13.00 hod. a to bez prítomnosti matky a to tak, že matka je povinná obe deti priviesť do miesta trvalého bydliska starých rodičov. Podľa odvolateľov súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd bez náležitého odôvodnenia určil rozsah stretávania len každú druhú sobotu v mesiacoch júl a december a najmä miesto stretávania v mieste pobytu matky maloletých detí, t.j. v Nemecku, rozsudok je v tejto časti neodôvodnený a arbitrárny. Súd nezohľadnil, že matka nemala súhlas otca na vysťahovanie detí do cudziny, je tiež nepreskúmateľné, prečo sa majú navrhovatelia ako slovenskí občania stretávať s maloletými v cudzej krajine. V rozpore s doterajšími dôkazmi je určenie, že prvé štyri stretnutia majú byť za prítomnosti matky, čím súd poprel výsledky znaleckého dokazovania PhDr. Haidovej, ktoré ukazovali na nevhodnosť prítomnosti matky pri stretávaní. Odôvodnenie súdu o odlúčenosti detí je nedostatočné. Odvolatelia nesúhlasia so záverom súdu, že ak využijú svoje oprávnenie stretávania sa s maloletými, musia byť aktívni a vycestovať za deťmi do cudziny. Deti majú starých rodičov aj zo strany matky a týchto navštevujú na Slovensku počas prázdnin v Nemecku. Odvolatelia poukázali na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoP/102/2014 zo dňa 17.12.2014 v otázke zmeny miesta pobytu maloletých detí. Poukázali tiež na to, že otec okrem žiadosti cez Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí podal aj trestné oznámenia na matku pre podozrenie zo spáchania únosu a z marenia výkonu úradného rozhodnutia, keď matka napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu neumožňuje styk s deťmi otcovi a teda aj navrhovateľom, pričom otec vedie aj exekučné konanie. Súd síce argumentoval Dohovorom o právach dieťaťa, svojím rozhodnutím ho však v celom rozsahu poprel. Starí rodičia majú veľmi radi maloleté deti, trvalé odlúčenie by znamenalo pretrhnutie týchto pút. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nerešpektuje práva starých rodičov a ani detí. Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, ani sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrili.
Otec odvolací návrh nepodal, v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že s ním súhlasí a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v zmysle návrhu navrhovateľov.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dostatočne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na úpravu styku navrhovateľov s maloletými, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom odvolaní neuviedli žiadne nové podstatné skutkové či právne tvrdenia než tie, ktoré uviedli už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi vyčerpávajúco vysporiadal.
V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, resp. iných príbuzných, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a príbuzných a podobne. Malo by byť snahou rodiča i príbuzných hľadieť v prvom rad na záujem maloletého a pri realizácii styku vedieť spolu komunikovať a dohodnúť sa tak, aby sa styk mohol realizovať zohľadniac možnosti rodiča, príbuzných ako aj prirodzený režim dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o úprave styku príbuzných s maloletými deťmi vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti pozície rodiča či príbuzných. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu.
Dohovor o právach dieťaťa (uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 104/1991 Zb.), z ktorého je pri rozhodovaní potrebné vychádzať, je založený na štyroch základných princípoch: nediskriminácia dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa, právo na život, prežitie a rozvoj a právo na rešpektovanie názorov dieťaťa. Okresný súd v rozhodnutí dôsledne rešpektoval princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a právo dieťaťa na rešpektovanie jeho názoru. Jeho rozhodnutie nie je ani v rozpore s čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky zo dňa 01.09.1992 (zákon č. 460/1992 Zb.), ktorý v čl. 41 ods. 4 ustanovuje, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale prostredníctvom tejto úpravy prispieva k ich garancii, preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a že štát zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, v prípadoch, keď sa rodičia o styku nedohodnú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.07.2006 sp. zn. PL.ÚS 26/2005). V článku 41 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je zakotvené, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 tohto článku ustanovuje zákon. Týmto zákonom je práve Zákon o rodine, ktorý neupravuje iba styk rodičov s deťmi, ale podľa § 25 ods. 5 aj styk s blízki osobami.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu výkladu, keď skonštatoval, že z citovaného zákonného ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že právna úprava plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať k svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. týchto príbuzných. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, ktoré bude žiaduce zisťovať aj v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí. (JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., Zákon o rodine, Komentár, 1. Vydanie 2011, C.H.BECK)
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že je v záujme maloletých detí, aby zostal zachovaný ich kontakt s navrhovateľmi - starými rodičmi zo strany otca, sporným zostal rozsah a podmienky úpravy styku.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci je právo starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi samostatné, veľmi úzko súvisí s právom rodiča, v ktorého starostlivosti deti nie sú zverené, na styk s deťmi. Vzhľadom na to, že medzi navrhovateľmi a otcom maloletých detí sú dobré vzťahy, navrhovatelia majú právo na styk s maloletými deťmi možnosť realizovať v rámci úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktorý už bol predmetom viacerých súdnych konaní a existuje aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi.
Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na skutkové zistenia prvostupňového súdu, keď z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18P/54/2013-294 zo dňa 20.04.2015 vyplýva, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené, maloleté deti R. a X., boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Súčasne bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým R. a s maloletou X. každý prvý víkend v mesiaci, a to v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., prvých päť stretnutí za prítomnosti navrhovateľky (matky), keď odporca (otec) si maloleté deti v určenom čase prevezme pred bytom navrhovateľky (matky) a v určenom čase na rovnakom mieste navrhovateľke (matke) maloleté deti odovzdá. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/44/2015-329 zo dňa 26. októbra 2015 bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený v častiach, ktorým súd prvého stupňa manželstvo rozviedol, ktorým maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky), ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený v častiach, ktorým bolo určené výživné pre maloletého R. a maloletú X. a úpravy styku otca s maloletými deťmi, a v týchto častiach bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z fotokópie uznesenia Obvodného súdu Stuttgart zo dňa 19.01.2015 sp. zn. 24F/2272/14 vyplýva, že žiadosť otca zo dňa 18.11.2014 o navrátenie detí R. H. a X. H. do Slovenskej republiky, prípadné vydanie detí za účelom bezodkladného navrátenia do Slovenskej republiky, sa zamieta. Z predloženej fotokópie uznesenia Najvyššieho krajinského súdu Stuttgart zo dňa 03.03.2015 sp. zn. 17UF/32/15 vyplýva, že otec zastúpený Spolkovým úradom pre súdnictvo stiahol žiadosť voči uzneseniu Obvodného súdu - Súd pre rodinné záležitosti Stuttgart z 09.01.2015.
Zároveň je potrebné konštatovať, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú viac ako komplikované, čo sa samozrejme premieta aj do možnosti navrhovateľov stretávať sa s maloletými deťmi. Je úplne logické a pochopiteľné, že najjednoduchšia úprava styku navrhovateľov s maloletými deťmi by bola počas ich pobytu na Slovensku, keď v minulosti deti boli počas prázdnin na Slovensku, kde majú starých rodičov zo strany matky, a preto aj do budúcna možno odôvodnene predpokladať, že matka bude s deťmi chodiť na Slovensko. Preto by matka nemala mať problém počas pobytu detí na Slovensku umožniť aj navrhovateľom kontakt s deťmi. Žiaľ, takúto úpravu styku pre jej neurčitosť nemožno prevziať do výroku súdneho rozhodnutia, a tiež by bolo neprimerané presne určovať, kedy má byť matka povinná priviezť deti na Slovensko. Odvolací súd pritom opätovne konštatuje, že navrhovatelia majú právo realizovať styk s maloletými deťmi aj v rámci úpravy styku otca s maloletými deťmi.
Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti preto možno dospieť k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o úprave styku navrhovateľov s maloletými deťmi správne, uvedený rozsah styku a podmienky jeho realizácie rešpektujú záujem a práva detí ako aj rodičov a starých rodičov, a to aj v tej časti, v ktorej súd rozhodol, že styk sa bude realizovať v mieste bydliska matky a prvé štyri stretnutia za jej prítomnosti, keď súd prvého stupňa jasne uviedol dôvody pre takéto rozhodnutie. Súd správne zohľadnil vek detí, maloletá X. má iba 5 rokov, R. 8 rokov, ďalej správne súd zohľadnil, že deti sa so starými rodičmi nekontaktovali už takmer dva roky, v čase keď naposledy boli v kontakte, boli deti v útlom veku, preto nie je v záujme maloletých detí, aby zostávali dlhší čas so starými rodičmi, príp. s nimi i prespali, keď dlhodobým odlúčením sa ich citová väzba narušila. Z tohto dôvodu súd správne upravil prvé stretnutia starých rodičov s deťmi za prítomnosti matky. Súd upravil styk tým spôsobom, že navrhovatelia si budú maloleté deti vyzdvihovať a po ukončení styku odovzdávať v mieste bydliska matky, keď navrhovatelia sú tí, ktorí sú z tohto vzťahu oprávnení a matka je povinná, preto iniciatíva k stretávaniu je na strane navrhovateľov, teda oni sú tí, ktorí musia prejaviť záujem o uskutočnenie stretnutia. Námietka odvolateľov, ktorí považovali rozhodnutie súdu prvého stupňa za nedostatočne
odôvodnené a arbitrárne, preto neobstojí. Pokiaľ aj odvolatelia poukazovali na to, že maloleté deti boli premiestnené do Nemecka bez súhlasu otca, túto skutočnosť je potrebné zohľadniť v prvom rade pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom zo strany ich rodičov. Zároveň je potrebné konštatovať, že návrh navrhovateľov na úpravu ich styku s maloletými tak, že by mali tráviť spolu každý Veľký piatok a každý Silvester, určite nemožno považovať za primeraný a súladný so záujmami maloletých detí.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.