Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/243/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200923 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200923.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX P. G., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, právne zastúpený: JUDr. Mariánom Belánom, advokátom so sídlom Školská č. 136/27, 922 42 Madunice, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920 41 Leopoldov, o návrhu na preskúmanie nesúhlasných stanovísk žalovaného k žiadostiam odsúdeného riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove o vykonanie návštevy zo dňa 02.10.2014 a 04.11.2014, t a k t o r o z h o d o l : Súd konanie o návrhu na preskúmanie nesúhlasného stanoviska žalovaného k žiadosti odsúdeného o vykonanie návštevy zo dňa 2. októbra 2014 z a s t a v u j e . Súd konanie o návrhu na preskúmanie nesúhlasného stanoviska žalovaného k žiadosti odsúdeného o vykonanie návštevy zo dňa 4.novembra 2014 z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 08.12.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2014, sa žalobca domáhal preskúmania nesúhlasných stanovísk žalovaného k „Žiadostiam odsúdeného riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove o vykonanie návštevy za podmienok ustanovených v § 24 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z.z.“) zo dňa 02.10.2014 a 04.11.2014, a to priamym kontaktom na základe § 24 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z.. Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal, že predmetné rozhodnutia sú subjektívne, neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné. Uviedol, že akékoľvek rozhodnutie o nariadení bezkontaktných návštev musí byť vždy riadne zdôvodnené a opodstatnené, pričom sa musí zakladať na individuálnom posúdení potenciálneho rizika konkrétneho väzňa. Žalobca ďalej poukázal na to, že je zaradený v strednom stupni stráženia (diferenciačná skupina C) a riaditeľ ÚVTOS a ÚVV mu umožnil vykonať návštevu priamym kontaktom v mesiacoch február, apríl, jún, august a september. K zmene prístupu žalovaného voči žalobcovi malo dôjsť na základe tej skutočnosti, že dňa 16.09.2014 sa žalobca dostal do konfliktu s lekárkou, uvedená udalosť bola taktiež predmetom riešenia riaditeľom ÚVTOS a ÚVV, pričom k dohode nedošlo. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie č. 1-943/11-2014, z ktorého vyplýva, že i napriek neodporúčaniu všetkých príslušníkov o vykonanie návštevy priamym kontaktom, riaditeľ ústavu s návštevou súhlasil, čo vlastne dokazuje, že riaditeľ vždy rozhoduje svojvoľne a bez odôvodnenia. Poukázal i na skutočnosť, že stanovisko pedagóga na Žiadosti zo dňa 02.10.2014 je identické so stanoviskom na Žiadosti zo dňa 04.11.2014. V dôsledku vyššie uvedeného žalobcovi vznikla psychická ujma, v konečnom dôsledku je v rozpore s úspešnou resocializáciou, keď sa neumožňuje návšteva priamym kontaktom. Žalobca sa nemohol stretnúť so svojou matkou, vznikla mu nemajetková ujma a taktiež mu hrozí narušenie rodinných vzťahov, čo mu spôsobuje stres a psychické problémy. Na záver podanej žaloby žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom zrušil obe napadnuté rozhodnutia a vrátil ich žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. V rámci skúmania podmienok konania súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s tým, či má právomoc na prejednávanie napadnutých rozhodnutí, resp. postupov v občianskom súdnom konaní a či podliehajú súdnemu prieskumu v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nazvanej Správne súdnictvo. Podľa § 7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) (1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. (2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. (3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Podľa § 244 O.s.p. (1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. (1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 407 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon. Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z.z.“), tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 62) Podľa § 97 zákona č. 475/2005 Z.z. (1)Kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú: a) Národná rada Slovenskej republiky, b) minister a osoby ním poverené, c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené, d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 63) (2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení, Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. Podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (1)Prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. (2) Prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že rozhodovací proces, ktorého výsledkom je vydanie vyššie uvedených rozhodnutí (resp. vyššie uvedený postup) patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o rozhodovaciu právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 475/2005 Z.z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku. Táto skutočnosť podmieňuje záver o trestnoprávnom charaktere rozhodnutí, ktoré z tohto dôvodu nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci tzv. civilného súdnictva. Vo veciach tohto druhu príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody postupuje podľa zákona č. 475/2005 Z.z. (v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody). Rozhodujúci význam má skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré je posledným štádiom trestného konania, rámcovo upraveného v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z.z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku. Navyše dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z.), ktorý dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona č. 153/2001 Z.z.. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno pri tejto jeho činnosti vidieť zásah správneho orgánu, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/2007. Vzhľadom na to, že rozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov na výkon trestu odňatia slobody (v tomto konkrétnom prípade Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou), týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z.z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy, takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu podľa Druhej hlavy Piatej časti O.s.p., nakoľko je v zmysle ust. §7 O.s.p. vylúčené z právomoci civilného súdu na rozhodovanie podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutí súvisiacich výlučne s výkonom trestu odňatia slobody, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutia orgánu verejnej správy a súdny prieskum v tomto prípade nie je prípustný, súd konanie o oboch návrhoch postupom podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Nebol preto dôvod na ďalší postup navrhovaný a vyžadovaný žalobcom (doručenie rozhodnutí podľa § 250b O.s.p., prihliadanie na doplnené písomnosti), nakoľko súd skonštatoval nedostatok právomoci na konanie vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.