Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/4/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200018 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2013200018.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: CARAT Distillery, spol. s.r.o., Senecká cesta 23, Šamorín, IČO: 36 272 612, zastúpený spoločnosťou PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Maroš Prosman proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1164560/2012/STA zo dňa 12.11.2012 t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 14.1.2013 domáhal podľa § 247 a nasl. O.s.p. v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovaným Finančným riaditeľstvom SR pod č. 1100902/1164560/2012/STA, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 9005831/1/1087570/2012 zo dňa 20.7.2012 a ktorým bola žalobcovi ako daňovému subjektu uložená podľa § 47 ods. 2 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zák.č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zák.č. 211/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov pokuta vo výške 673,92 eur, keď ku dňu 28.3.2012 nepreukázal Colnému úradu Trnava použitie a zúčtovanie 116 kusov kontrolných známok s identifikačným číslom 10500300200400 určených na označenie spotrebiteľského balenia liehu s objemom 0,2l a objemovou koncentráciou alkoholu 40 %, 13 kusov kontrolných známok s identifikačným číslom 10500300500520 určených na označenie spotrebiteľského balenia liehu s objemom 0,5l a objemovou koncentráciou alkoholu 52 % a 187 kusov kontrolných známok s identifikačným číslom 10500300700380 určených na označenie spotrebiteľského balenia liehu s objemom 0,7l a objemovou koncentráciou alkoholu 38 %. Žalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre posúdenie veci a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že skutkový stav veci a miestne zisťovanie, z ktorého vychádzalo i rozhodnutie Colného úradu Trnava malo byť zamerané na kontrolu evidovaného a skutočného stavu kontrolných známok s identifikačnými číslami 10500300200400, 10500300500520 a 10500300700380 nebolo riadne vykonané. Kontrolované kontrolné známky neboli fyzicky prepočítané, pracovníci colného úradu sa spoľahli iba na deklarované počty jednotlivých balení bez ich riadneho spočítania. Tento nedostatok namietal žalobca i v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný vyporiadal tvrdením, že pri prepočítavaní bol prítomný zamestnanec daňového subjektu, hoci žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tiež uvádza, že kontrolné známky boli balené v krabičkách po 1000 kusov zväzkov a boli „námatkovo“ prepočítané, čím je preukázané, že skutkový stav nebol riadne zistený a tak nebol splnený základný predpoklad pre uplatnenie princípu objektívnej zodpovednosti, z ktorej žalovaný vychádzal. Správca dane nevzal do úvahy, že v čase miestneho zisťovania žalobca predložil i poškodené kontrolné známky, pričom sa jednalo o kontrolné známky zničené z dôvodu zlyhania technologického zariadenia slúžiaceho na lepenie kontrolných známok, aby tak preukázal, že rozdiel medzi evidovaným a skutočným množstvom nenalepených kontrolných známok bol spôsobený tým, že v evidencii sa nezohľadnili kontrolné známky zničené z dôvodu zlyhania technologického zariadenia, ktoré má ale stále k dispozícii. Správca dane uvedenú informáciu vôbec nepreveril, odmietol ju zachytiť v zápisnici, preto konanie je postihnuté vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca v relevantnom období nenahlásil poškodené kontrolné známky správcovi dane a nepredložil mu ich neznamená, že ju nemôže preukázať následne pri miestnom zisťovaní a vykonávaní daňovej kontroly. Za právne nepodstatné preto považuje žalobca „slovičkárenie“ žalovaného pri posudzovaní poškodených kontrolných známok resp. nenávratne zničených v technologickom zariadení, keď z vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že správcovi dane existujúce kontrolné známky predložil. Za ďalšiu vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného žalovaným označil žalobca tiež nevyhovenie jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k Protokolu o podozrení z porušenia daňových predpisov sp. zn. 9005838/1/1000166/2012 zo dňa 22.5.2012 o 40 dní. Žalobca žiadosť odôvodňoval existenciou dôležitých dôvodov na jeho strane, ktoré mal správca dane zohľadniť, pretože žalobca potreboval preveriť okolnosti súvisiace so zistenými nezrovnalosťami a príčinu vzniku rozdielov kontrolných známok medzi stavom evidovaným a skutočne zisteným, ktorá tento problém spôsobila. Správca dane iba poukázal na objektívnu zodpovednosť a takýmto postupom vlastne prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Kontrolné známky s identifikačným číslom 10500300200400, ktoré evidoval v počte o 116 kusov menej ako ich mal vo fyzickom stave je situácia, ku ktorej dochádza pomerne často a je spôsobená tým, že sa na určitý objem liehu v určitej koncentrácii omylom nalepia iné kontrolné známky. Jedná sa ale iba o evidenčný problém, ktorý nemá vplyv na daňovú povinnosť a tak na rozdiel od tvrdení žalobcu nie je možné dospieť k záveru, že by daňový subjekt nepreukázal použitie kontrolných známok, preto takýto stav nemožno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. r) zák.č. 530/2011 Z.z., v súvislosti s čím je i pokuta vo vzťahu k 116 kusom kontrolných známok s identifikačným č. 10500300200400 nesprávne vypočítaná. Žalobca súčasne s návrhom požiadal o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia, ktorého preskúmania sa v konaní vo veci samej domáha. Súd uznesením č.k. 20S 4/2013-37 zo dňa 18.2.2013 žiadosti vyhovel a vykonateľnosť rozhodnutia odložil. K žalobe sa vyjadril i žalovaný podaním doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 18.2.2013 a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Žalobné dôvody označil za neopodstatnené a zavádzajúce. Pri miestnom zisťovaní, ktoré bolo vykonané dňa 28.3.2012 u žalobcu ako daňového subjektu došlo k fyzickej kontrole a fyzicky vykonanému prepočtu nenalepených kontrolovaných známok s identifikačným č. 10500300200400, č. 10500300500520 a č. 10500300700380 tým spôsobom, že boli kontrolované všetky kontrolné známky balené v krabičkách vo zväzkoch po 1000 kusov, každá krabička bola otvorená a bol prepočítaný počet zväzkov, ktoré boli následne zapečatené colnou páskou, pričom námatkovo boli prepočítané zväzky za účelom preverenia, či sa v nich skutočne nachádza 1000 kusov kontrolných známok a tieto počty súhlasili. Počet kontrolných známok bol po prepočítaní porovnaný s údajmi, ktoré mal k dispozícii správca dane s tými, ktoré mal k dispozícii poverený pracovník žalobcu a tieto sa zhodovali. V zúčtovaní predloženom žalobcom správcovi dane za mesiac december 2011 bola zistená nezrovnalosť medzi počtom nalepených, počtom poškodených a nenávratne zničených kontrolných známok s č. 10500300200400 a počtom známok odobratých z tlačiarne ako mal podľa účtovnej evidencii k dispozícii žalobca, ktorých počet prevyšoval o 116 kusov. V mesiaci január 2012 ako počiatočný stav uviedol pri týchto kontrolných známkach počet o 116 kusov menej, ktorý nevedel vydokladovať a ktorú nezrovnalosť medzi počtom nalepených kontrolných známok, poškodených kontrolných známok a nenávratne zničených kontrolných známok s počtom známok, ktoré boli odobraté z tlačiarne nevedeli pri vykonávaní kontroly vysvetliť ani pracovníci resp. zamestnanci žalobcu. Správca dane podľa § 10 ods. 28 zák.č. 105/2004 Z.z. predovšetkým zisťuje počet kontrolných známok vo vzťahu k ich evidencii a zúčtovaniu vykonanom daňovým subjektom. Žalobca ako daňový subjekt ale dôkazné bremeno týkajúce sa spochybňujúceho počtu kontrolných známok napočítaných pri miestnom zisťovaní neuniesol. K tvrdeniu žalobcu, že počas miestneho zisťovania predložil správcovi dane poškodené kontrolné známky, čo nebolo zohľadnené ani v zápisnici z miestneho zisťovania ani v protokole žalovaný uviedol, že túto námietku uplatnil žalobca až v odvolaní, pričom pri kontrolných známkach s č. 10500300200400, 10500300500520 a 10500300700380 za obdobie december 2011 až 28.3.2012 nepredložil colnému úradu žiadne iné poškodené kontrolné známky ako tie, ktoré boli uvedené v zúčtovaniach za mesiace december 2011, január a február 2012 a za zúčtovacie obdobie marec 2012 žalobca nahlásil a predložil colnému úradu iba 2 kusy poškodených kontrolných známok, ktoré ale neboli poškodené v technologickom zariadení slúžiacom na ich nalepenie, ale počas ručného odstraňovania známok. Uvedené 2 kusy však neovplyvnili zistený rozdiel medzi evidovaným a skutočným počtom nenalepených (nepoužitých) kontrolných známok a tak nemali vplyv ani na výšku pokuty. K poznámke žalobcu o „slovičkárení“ žalovaný poukázal na to, že sám zákonodarca rozlišuje medzi pojmami kontrolné známky poškodené a kontrolné známky zničené, čo vyplýva i zo znenia ust. § 10 ods. 27 písm. b) a e) zák.č. 105/2004 Z.z., keď pri zničených kontrolných známkach je povinný odberateľ predložiť úradný záznam o zničení týchto kontrolných známok s výnimkou kontrolných známok nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok. Colný úrad poškodené kontrolné známky zničí a o ich zničení vyhotoví úradný záznam. V prípade, ak dôjde k nenávratnému zničeniu kontrolných známok v technologickom zariadení, daňový subjekt ich už colnému úradu na zničenie neodovzdáva, pretože došlo k ich nenávratnému zničeniu a tak takéto známky nemôžu byť dodatočne predložené ako poškodené. Jednoznačne bolo preukázané, že 116 kusov kontrolných známok s č. 10500300200400 prevyšoval počet uvedený žalobcom v podanom zúčtovaní oproti stavu zistenému správcom dane pri miestnom zisťovaní dňa 28.3.2012. K nepredĺženiu lehoty na vyjadrenie sa k protokolu o podozrení z porušenia daňových predpisov žalovaný uviedol, že poukázanie na objektívu zodpovednosť uplatňovanú pri sankcionovaní subjektov za správne delikty, ku ktorému dochádza bez ohľadu na subjektívnu stránku veci nedošlo k prejudikovaniu rozhodnutia, ale iba k oboznámeniu žalobcu so znakmi správnych deliktov v zmysle zák.č. 105/2004 Z.z., v ktorých sa nezohľadňuje zavinenie, ide o tzv. objektívnu zodpovednosť a práve vzhľadom na dôvody, pre ktoré žiadal daňový subjekt lehotu predĺžiť. Žalobca za dôvody predĺženia lehoty označil potrebu opätovne sa zaoberať tým, za akých okolností vznikla zistená nezrovnalosť pri počte kontrolných známok, resp. kto tento nedostatok spôsobil. Takéto zisťovanie je ale právne bezpredmetné, pretože správca dane rozpor medzi skutočným stavom a evidovaným v zúčtovaní preukázal. Nevyhovenie žiadosti o predĺženie lehoty tak nezakladá upretie práva na riadne sa vyjadrenie k protokolu o podozrení z porušovania daňových predpisov. K žalobnému dôvodu súvisiacemu s výškou pokuty žalovaný uviedol, že žalobca sa v žalobe odvoláva na zák.č. 530/2011 Z.z., ktorý ale v danom prípade vôbec nebol aplikovaný. Sankcia bola uložená podľa ust. § 47 zák.č. 105/2004 Z.z., ktorý platil do 31.12.2012, v ktorom pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu musia byť kumulatívne splnené podmienky, ktorými je nepreukázanie súladu použitia a zúčtovania kontrolných známok podľa zák.č. 105/2004 Z.z.. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. nariadil pojednávanie, na ktorom bol vypočutý právny zástupca žalobcu a poverený zamestnanec žalovaného. Vypočutí zástupcovia účastníkov zotrvali na svojich písomne predložených stanoviskách uvedených v súdu doručených podaniach. Zástupca žalobcu na zdôraznenie opodstatnenosti žaloby dal do pozornosti ešte skutočnosť, že právny predpis, na základe ktorého daňový subjekt vykonáva zúčtovanie kontrolných známok neumožňuje vykonať opravné zúčtovanie v prípade pochybenia, k čomu došlo u žalobcu tým, že v mesiaci december 2011 vykázal kontrolných známok s identifikačným číslom 10500300200400 viac o 116 kusov oproti skutočnosti, preto sa zistený rozdiel a nesprávnosť snažil odstrániť v ďalšom mesiaci, v ktorom uviedol o 116 kusov známok menej, čím uvedený stav dorovnal, preto táto okolnosť nemôže zakladať dôvod pre uloženie pokuty a je významná i pre spôsob jej výpočtu. Súčasne pripustil i možnosť zlyhania ľudského faktora, ktorú ako relevantnú skutočnosť chcel po prešetrení predĺžením lehoty na vyjadrení sa k protokolu vysvetliť, čo mu ale nebolo správcom dane umožnené. Zástupca žalovaného k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu poukázal na to, že rozhodnutie správcu dane vychádza z objektívnej zodpovednosti daňového subjektu, preto prihliadanie na zlyhanie ľudského faktora je v takomto prípade bez právnej relevancie. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia ako i rozhodnutia, ktoré im predchádzali, oboznámil s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdení, či žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca v podanej žalobe namieta procesné úkony správcu dane a žalovaného ku ktorým tvrdí, že dôkazné prostriedky, ktoré navrhol neboli dostatočne preverené, žalovaný dôkazy nesprávne zhodnotil keď nevzal do úvahy všetky vysvetlenia a objasnenia, ktoré mu za týmto účelom žalobca poskytol a mienil v prípade predlženia lehoty poskytnúť. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 28.3.2012 vykonali pracovníci Colného úradu Trnava u žalovaného ako daňového subjektu miestne zisťovanie zamerané na zistenie počtu nalepených kontrolných známok na spotrebiteľské balenia liehu a na zistenie počtu nenalepených kontrolných známok vrátane zistenia počtu poškodených kontrolných známok nachádzajúcich sa v daňovom sklade a nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok v deň začatia miestneho zisťovania, preverenie nákupu liehu a predaj spotrebiteľských balení liehu, preverenie zákonom stanovených povinností pri skladovaní a spracovaní liehu v daňovom sklade. Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní č. 09005838/1/654283/2012 zo dňa 28.3.2012, ktoré bolo zamerané na zistenie počtu nalepených kontrolných známok a počtu nenalepených kontrolných známok na spotrebiteľské balenia liehu vrátane počtu poškodených kontrolných známok, ktoré sa nachádzajú v daňovom sklade a nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok, ktoré bolo porovnané evidenciou daňového subjektu - žalovaného bolo zistené, že kontrolných známok s evidenčným číslom 10500300200400 je 64854 kusov, č. 10500300500520 je 9826 kusov a č. 10500300700380 je 202614 kusov. Podľa evidencie o lepení kontrolných známok na spotrebiteľské balenia liehu Colný úrad Trnava zistil, že daňový subjekt nalepil ku dňu 28.3.2012 teda ku dňu miestneho zisťovania, celkom 240 kusov kontrolovaných známok s.č. 10500300700380 a žiadnu s č. 10500300500520 a č. 10500300200400, ale v marci 2012 kontrolovaný daňový subjekt prijal z tlačiarne celkom 50000 kusov kontrolných známok s č. 10500300200400. Práve pri uvedených kontrolných známkach miestnym zisťovaním boli zistené rozdiely medzi evidovaným a skutočným počtom nenalepených kontrolných známok. Miestneho zisťovania sa zúčastnil vedúci výroby Ing. Voda ako zamestnanec daňového subjektu určený konateľom, ktorý potvrdil rozdiel medzi stavom evidovaným a stavom fyzicky zisteným, ktorý nevedel vysvetliť. Žalobca je prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý je povinný vykonávať zúčtovanie odberu a použitia prevzatých kontrolných známok za kalendárny mesiac podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (§ 10 ods. 27 písm. a) zák.č. 105/2004 Z.z.). Podľa § 10 ods. 28 zák.č. 105/2004 Z.z. odberateľ kontrolnej známky vykoná zúčtovanie počtu kontrolných známok podľa identifikačného čísla. Pri vykonaní zúčtovania predloží diel: a) B poukazu potvrdený tlačiarňou a uvedie počiatočný stav nenalepených kontrolných známok, b) počiatočný stav poškodených kontrolných známok, c) počet prijatých kontrolných známok z tlačiarne, d) počet kontrolných známok nalepených na spotrebiteľské balenie, e) počet zničených kontrolných známok a predloží úradný záznam o zničení kontrolných známok podľa ods. 23 a ods. 24 a § 15 ods. 1 písm. c), f) konečný stav nenalepených kontrolných známok, g) konečný stav poškodených kontrolných známok. Podľa § 10 ods. 30 zák. č. 105/2004 Z.z. colný úrad vedie evidenciu vydaných poukazov a zúčtovaných kontrolných známok podľa odberateľov kontrolných známok. Na práva a povinnosti žalobcu, ktorý je daňovým subjektom sa podľa ust. § 1 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vzťahuje i zák.č. 105/2004 Z.z. Ide o vzťah všeobecného k osobitnému, kedy sa najskôr použije osobitný predpis a potom všeobecný predpis upravujúci správu daní. Zák.č. 105/2004 Z.z. ako osobitný predpis inak neustanovuje, preto sa vzťahujú na žalobcu i všeobecné ustanovenia zák.č. 563/2009 Z.z.. Podľa § 10 ods. 23 zák.č. 105/2004 Z.z. odberateľ kontrolnej známky odovzdá colnému úradu poškodené kontrolné známky alebo z iného dôvodu nepoužiteľné kontrolné známky s výnimkou kontrolných známok nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie. Colný úrad takéto kontrolné známky zničí na náklady odberateľa kontrolnej známky, ale o ich zničení vyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach. Jedno vyhotovenie odovzdá odberateľovi kontrolných známok. V konaní nebol rozdiel, zistený medzi konečným stavom nenalepených kontrolných známok evidovaný žalobcom a zisteným počtom nenalepených kontrolných známok pri fyzickom prepočte v súvislosti s kontrolnými známkami s identifikačným číslom 10500300200400 sporný. Podľa tvrdenia žalobcu zistený rozdiel bol spôsobený tým, že kontrolné známky určené na určitý objem liehu v určitej objemovej koncentrácii sa omylom nalepili na iné balenia liehu, čo spôsobilo evidenčný nesúlad v počte 116 kusov známok s identifikačným č. 10500300200400. Počas ústneho pojednávania dôvod vzniku tejto situácie rozšíril žalobca o skutočnosť, že v zúčtovaní vykonanom za mesiac december 2011 žalobca uviedol o 116 kusov týchto známok viac, čo nebolo v súlade s ich skutočným fyzickým stavom. Po tomto zistení predmetný nedostatok odstránil v nasledujúcom mesiaci tým, že v zúčtovaní uviedol o 116 kusov známok s identifikačným č. 10500300200400 menej, čím sa nesúlad evidenčne vynuloval a na túto okolnosť mal správca dane prihliadnuť. Konajúci súd pri hodnotení tvrdení žalobcu v spojení so žalobnými dôvodmi, v ktorých žalobca pripustil, že „v relevantnom období túto skutočnosť ani nenahlásil, ani poškodené kontrolné známky nepredložil správcovi dane, ale ich má k dispozícii a môže ich i dodatočne predložiť“, tieto posúdil ako irelevantné vo vzťahu k ust. § 47 ods. 1 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona a na ne neprihliadol. Nedostatok zistený správcom dane spočívajúci v rozdiele použitých a zúčtovaných kontrolných známok zakladá vznik skutkovej podstaty správneho deliktu a ak pri zúčtovaní odberu a použití prevzatých kontrolných známok prevádzkovateľ daňového skladu pochybil, i keď dôvodom by bolo zlyhanie ľudského faktora, nemožno túto skutočnosť pri posudzovaní konania a postup správcu dane vziať do úvahy ani na ňu prihliadať. Z listinných dôkazov, administratívneho spisu a z vyjadrení žalobcu vyplýva, že sa ako právnická osoba dopustil správneho deliktu, za ktoré konanie podľa § 47 ods. 2 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z. colný úrad uloží pokutu. Žalobný dôvod v súvislosti s „námatkovo“ vykonaním prepočtom súd vyhodnotil ako účelový vzhľadom k tomu, že žalobca sa rozdiel v počte zistených, evidovaných a zúčtovaných kontrolných známok snaží zdôvodňovať omylom pri ich nalepovaní, či omylom pri vyhotovovaní zúčtovania s evidenciou ich použitia, čím vlastne vylučuje nedostatok miestneho zisťovania a ospravedlňuje vlastné pochybenie. Súd nepovažoval za vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť postupu správneho orgánu ani nevyhovenie žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu o podozrení z porušovania daňových predpisov. Zodpovednosť žalobcu je založená na objektívnom princípe, z toho dôvodu predlženie lehoty žalobcovi - daňovému subjektu za účelom zistenia, za akých okolností vznikol rozdiel v evidovaných a zúčtovaných kontrolných známkach a kto ho spôsobil by nezaložilo dôvod pre iný postup a rozhodnutie správcu dane. Objektívna zodpovednosť vyplýva priamo zo znenia na vec sa vzťahujúceho právneho predpisu, s ktorým sa mal možnosť daňový subjekt oboznámiť, preto odkaz žalovaného v rozhodnutí o nepredĺžení lehoty na existenciu objektívnej zodpovednosti nehodnotí súd ako prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nepovažoval za nesprávny ani vykonaný postup pri výpočte výšky pokuty, ktorá bola daňovému subjektu colným úradom uložená za správny delikt, ktorého sa dopustil a ktorej výška je v súlade s § 47 ods. 2 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z.. V závere dáva konajúci súd do pozornosti žalobcu, že rozhodnutie, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca touto žalobou domáha, bolo vydané na základe zák.č. 105/2004 Z.z. a nie zák.č. 530/2011 Z.z., na ktorý právny predpis žalobca poukázal. Ust. § 47 zák.č. 105/2004 je zrušené až od 1.1.2014, pričom podľa znenia § 47 ods. 2 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z. sa správneho deliktu dopustí právnická osoba, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok, oproti zneniu § 70 ods. 1 písm. r) zák.č. 530/2011 Z.z., na ktorý žalobca v žalobe poukazoval, sa správneho deliktu dopustí právnická osoba, ak nepreukáže použitie kontrolných známok z čoho vyplýva, že v tomto ustanovení sa preukazovanie zúčtovania nevyžaduje. Po vyhodnotení z konania vzídených skutočností súd konštatuje, že žalovaný neporušil žiadnu súvisiacu právnu normu, skutkový stav bol v dostatočnom rozsahu zistený, rozhodnutie je zrozumiteľné, riadne odôvodnené na základe čoho súd vyhodnotil všetky v žalobe uvádzané dôvody ako irelevantné a žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal. Senátom Krajského súdu v Trnave bolo rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.