Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200343 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200343.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: INGWE ANWARUNYA, s.r.o., so sídlom Priemyselná 786, 071 01 Michalovce, IČO: 36 272 612, právne zastúpeného: JUDr. Peter Rokaš, advokát so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/128671/2014/CI zo dňa 05.05.2014, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 20.05.2014 sa žalobca (do 23.09.2014 podnikajúci pod obchodným menom CARAT Distillery, spol. s r.o.) domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.05.2014, ktorými bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 1095831/13128/2014 zo dňa 13.01.2014, ktorým prvostupňový orgán podľa ust. § 47 ods. 2 písm. e) zák. č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.325.168 eur za správny delikt v zmysle ust. § 47 ods. 1 písm. e) zák. č. 105/2004 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že nepreukázal colnému úradu použitie a zúčtovanie kontrolných známok určených na označovanie spotrebiteľského balenia liehu (ďalej len SBL) v súlade s ust. § 10 ods. 21 zák. č. 105/2004 Z.z., nakoľko ich neodovzdal zahraničnému výrobcovi liehu na nalepenia na SBL spoločnosti OOO „ITAR“ Kaliningrad, Rusko (ďalej len spoločnosť ITAR). V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na posúdenie veci, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Porušenie práva na spravodlivý proces považuje za preukázané tým, že už pred začatím konania vo veci daňového deliktu vedeli správne orgány, že žalobcovi bude uložená sankcia, dokonca aj presnú výšku tejto sankcie, o čom svedčia aj samostatné rozhodnutia o uložení predbežných opatrení (celkom 18), vydaných Colným úradom Trnava z dôvodu podozrenia z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami, takmer pol roka predtým, ako bol žalobca uznaný za zodpovedného z daňového deliktu. V konaní použité dôkazy považuje za nezákonné, nakoľko podľa jeho názoru nebolo možné aplikovať na daný prípad dokazovanie v zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o vzájomnej pomoci v colníctve publikovanej oznámením MZV SR pod č. 182/1998 Zb., nakoľko podľa jeho názoru dôkazy a postupy predvídané v tejto dohode je možné použiť iba na konania týkajúce sa porušenia colných predpisov, zatiaľ čo predmetom napadnutého rozhodnutia bolo uloženie sankcie za porušenie daňových predpisov. Vzhľadom na to nebolo možné použiť ani listinné dôkazy zabezpečené z Ruska vo veci daňového deliktu a v daňovom konaní nie je možné prejednávať a sankcionovať porušenie colných predpisov, čiže obstarávanie dôkazov spôsobom v zmysle vyššie uvedenej dohody je výrazne v neprospech daňového subjektu, čím je sťažená jeho obrana proti takto obstarávaným dôkazom. Nesprávne hodnotenie dôkazov, vyplýva zo spornosti tvrdenie, že v konaní nebol preukázaný vývoz kontrolných známok z územia Slovenskej republiky, čo je v rozpore s obsahom predložených colných vyhlásení JCD evidenčné číslo: 0586100901663 zo dňa 16.10.2009 a č. 0586100001355 zo dňa 21.06.2010, podľa ktorých bolo prepustené do colného režimu vývoz a následne vyvezené na územie tretej krajiny, celkom 7.580.000 ks kontrolných známok. Tieto doklady vybavené prezumpciou správnosti správneho aktu dostatočne preukazujú vývoz kontrolných známok na územie Ruskej federácie, pričom v priebehu celého konania nebol spochybnený ich obsah, ani pravosť. Za zásadné pritom považuje, že predmetom daňového konania nie je dopustenie sa správneho deliktu spočívajúceho v nevyvezení kontrolných známok na územie Ruskej federácie, ale nepreukázanie ich použitia a zúčtovania v súlade so zákonom tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Sám správny orgán nespochybnil existenciu, ani obsah colných deklarácií, ale zároveň spochybňuje vyvezenie kontrolných známok do Ruskej federácie vzhľadom na neexistenciou ruského colného vyhlásenia o prepustenie do colného režimu, pričom predmetom daňového konania nie je nevyvezenie kontrolných známok, ale nepreukázanie ich použitia a zúčtovania v súlade so zákonom. Nie je teda zrejmé, z akého titulu sa na dokazovanie používa postup v zmysle dohody týkajúcej sa výlučne colných predpisov. Za pochybenie považuje, ak slovenské správne orgány neakceptovali jediné právne relevantné dôkazy, t.j. tieto colné deklarácie, a písomnosti Medziregionálnej správy federálnej služby na reguláciu alkoholovej produkcie v severozápadnej federálnej oblasti, (správne: Regionálne riaditeľstvo Federálnej služby pre reguláciu trhu s liehovinami pre Severo - západný okruh Ruskej federácie), konkrétne Protokol o zničení kolkov a Oznámenie o zničení ochranných kolkov, doručené dňa 02.11.2012, ako dôkazy o zničení kontrolných známok, čím bola naplnená dispozícia v zmysle § 10 ods. 24 zák. č. 105/2004 Z.z.. Naopak opierajú sa o vyjadrenia Federálnej colnej služby Ruskej federácie zo dňa 26.07.2011, podľa ktorých žiadne kontrolné známky neboli na územie Ruskej federácie predložené k colnému konaniu, čo samo o sebe neznamená, že by si dovozca kontrolných známok nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z colných predpisov. Namietal hodnovernosť informácií poskytnutých Federálnou colnou službou, pretože nebol vyriešený rozpor, resp. nebolo odôvodnené stanovisko o tom, že Medziregionálna správa federálnej služby na reguláciu alkoholovej produkcie v severozápadnej federálnej oblasti nie je orgánom oprávneným vydávať potvrdenie o dovoze kontrolných známok, ani o ich zničení. Poukázal na rozpornosť a spochybnil hodnovernosť výpovedí svedka Q. v nadväznosti na informácie o dovážaní kontrolných známok, vyvážaní tovaru označeného slovenskými kontrolnými známkami, prevzatí kontrolných známok bližšie neurčeného počtu spoločnosťou ITAR, pričom za zásadné považuje pochybenie, keď účastníkovi daňového konania nebolo možné zúčastniť sa pri výsluchu tohto svedka, čo vedie v konečnom dôsledku v záveru o protiústavnosti takto získaného dôkazu. Za nesprávne považuje aj právne posúdenie vzniknutej situácie, keď správne orgány vyhodnotili ako porušenie zákona stav, keď po objektívnom zničení kontrolných známok nedošlo k ich spätnému dovozu na územie Slovenskej republiky. V takomto prípade svoju zákonnú povinnosť považuje za splnenú predložením vyššie uvedeného potvrdenia o ich zničení, t.j. Protokolu o zničení kolkov No1 z 02.08.2012 a Oznámenie o zničení ochranných kolkov No92-09-12/7060 zo dňa 06.09.2012 vydané Medziregionálnym riaditeľstvom federálnej služby pre reguláciu trhu s liehovinami pre Severo-západný okruh Ruskej federácie. Vyslovil záver, že na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov vykonaných v rozpore s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku dospeli príslušné orgány k nesprávnym skutkovým záverom, nakoľko jednak rešpektovali dôkazy získané na základe neaplikovateľnej Dohody o spolupráci v colných veciach, rešpektovali ako relevantnú svedeckú výpoveď pána Q., výkonného riaditeľa spoločnosti ITAR a zároveň považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko došlo k pospájaniu a pomiešaniu colného a daňového konania. Colné konanie bolo vedené pri vývoze kontrolných známok, daňové konanie sa vedie vo veci nezúčtovania kontrolných známok v tuzemsku. Ak žalovaný tvrdí, že kontrolné známky neboli vyvezené, je potrebné namietnuť nemožnosť uložiť pokutu za nezúčtovanie kontrolných známok podľa zákona 105/2004 Z.z., pretože nešlo o porušenie tohto zákona, ale o porušenie colného zákona. Ak boli kontrolné známky riadne vyvezené, nebolo možné aplikovať Dohodu o spolupráci v colných veciach a na jej podklade získané dôkazy. Žalovaný nepreukázal, či boli, resp. neboli kontrolné známky vyvezené a zároveň dostatočne nepreukázal ani to, že nedošlo k ich znehodnoteniu vplyvom okolností, ktoré nastali na strane o zahraničného partnera v Rusku, teda nebolo možné uložiť pokutu v daňovom konaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Po opísaní predchádzajúceho priebehu konania začatého Colným úradom z úradnej povinnosti ako daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov žalobcom na základe spísaného Protokolu o podozrení z porušenia daňových predpisov č. 9005838/1/1103157/2012 zo dňa 30.07.2012 a Oznámenie o začatí daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov zo dňa 09.08.2012, ktoré bolo začaté dňom 14.08.2012 doručením uvedených písomností zástupcovi žalobcu a na základe zisteného skutkového stavu považoval za jednoznačne preukázané, že žalobca porušil ust. § 47 ods. 1 písm. a) zák. č. 105/2004 Z.z.. Správneho deliktu sa dopustil tým, že nepreukázal colnému úradu použitie a zúčtovanie kontrolných známok určených na označovanie spotrebiteľských balení liehu v súlade s ust. § 10 ods. 21 zák. č. 105/2004 Z.z., nakoľko ich neodovzdal zahraničnému výrobcovi liehu na nalepenie na spotrebiteľské balenia liehu spoločnosti ITAR. S poukazom na platnú právnu úpravu v kompetencií Colnej správy, Dohody medzi vládou SR a vládou Ruskej federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníctve, Daňového poriadku, zák. č. 105/2004 Z.z., považoval za preukázané, že žalobné dôvody nie sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. K námietkam o sťažení obrany proti dôkazom zabezpečeným okrem iného na základe Dohody medzi vládou SR a Ruskej federácie zdôraznil, že príslušné dôkazy, predovšetkým potvrdenia Federálnej colnej správy a výpovede svedkov G. (generálny riaditeľ spoločnosti ITAR) a Q. (výkonný riaditeľ spoločnosti ITAR) boli získané legálnym spôsobom, pričom nedôvodne žalobca absolutizuje existenciu colných vyhlásení JCD osvedčujúcich vyvezenie celkom 7.580.000 ks kontrolných známok z územia SR. Tieto nemôžu dosvedčovať, nahrádzať, či konvalidovať, že údajne dovezený tovar nebol legálnym spôsobom zaevidovaný na území Ruskej federácie, kontrolné známky neboli dodané spoločnosti ITAR, ani nevyvracajú fakt, že k údajnému zničeniu kontrolných známok búrkou nedošlo, že v rozpore s predpismi sa údajne podľa žalobcu pristúpilo k ich zničeniu. Žalobca nepreukázal použitie a zúčtovanie kontrolných známok v súlade s § 10 zák. č. 105/2004 Z.z.. Zdôraznil zásadný význam toho, že právna úprava zák. č. 105/2004 Z.z. pri nakladaní s kontrolnými známkami je založená na objektívnej zodpovednosti subjektu vyvážajúceho kontrolné známky, z čoho vyvodzuje aj jeho dôkazné bremeno vo veci nakladania s kontrolnými známkami. Nepovažuje za dôvodné spochybňovanie výpovedí svedkov Q. a G., považuje za rozhodujúce, že Federálna colná služba spochybnila, resp. poprela legitímnosť oznámenia o zničení ochranných kolkov a Protokolu o zničení ochranných kolkov, ktoré žalobca predložil v konaní iba v kópiách a vyslovil, že v prípade objektívnej zodpovednosti daňového subjektu sa v sporných prípadoch neprihliada na to, či s kontrolnými známkami prišli do kontaktu tretie osoby a deliktu v zmysle § 47 ods. 1 písm. e) zák. č. 105/2004 Z.z. sa daňovník dopustí vždy, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok podľa zákona, bez ohľadu na reálny stav/miesto nachádzania sa kontrolných známok. Pred nariadeným pojednávaním bolo súdu dňa 24.06.2015 doručené ďalšie písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktoré sa v zásade pridržiavalo rozsahu žalobných dôvodov, pričom opakovalo, resp. podrobnejšie odôvodňovalo niektoré žalobné dôvody. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu v celom rozsahu pridržiaval obsahu podanej žaloby. Považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že žalobca preukázal vývoz kolkových známok, ako to ukladá zákon, nie je jeho povinnosťou preukázať ďalšie skutočnosti, ako je ich dodanie ich subjektu ITAR a splnenie si povinnosti tohto odberateľa. Trval na spochybňovaní významu svedeckých výpovedí pána G. a Q., ktoré si slovenské orgány zabezpečili cestou medzinárodnej spolupráce, nakoľko tieto boli získané za okolností, ktoré označil ako „pofidérne“, pričom žalobca nemal možnosť ani sa oboznámiť s ich vykonávaním, ani zasahovať do priebehu výsluchu, čo podľa nich postačuje na spochybnenie legálnosti týchto dôkazov. Pripomenul, že v priebehu správneho konania došlo čiastočne k zmene v argumentácii žalovaného, napr. ohľadne neskoršieho uznania vývozu kolkových známok do Ruskej federácie. Týmto preukázaným vývozom si žalobca splnili svoju zákonnú povinnosť a nie sú splnené zákonné podmienky na uloženie sankcie, ktorú považujú za účelovo opretú o sporné dôkazy zabezpečené spochybniteľným spôsobom. Poverený zástupca žalovaného trval v celom rozsahu na obsahu písomného vyjadrenia, ako aj na správnosti záverov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že v zmysle zák. č. 105/2004 Z.z. nebolo jeho povinnosťou odovzdať kontrolné známky výrobcovi alkoholu v Ruskej federácii, takýto názor je v rozpore s ust. § 21 zák. č. 105/2004 Z.z., rovnako sa prieči ust. § 10 ods. 15 zák. č 105/2004 Z.z.. Pokiaľ bolo namietané nedôvodné spochybnenie pravosti listín vydaných Medziregionálnou colnou správou k tomu pripomenul, že ani do dnešného dňa neboli originály listín predložené. Okrem toho samotná Federálna colná správa jednak potvrdila, že Medziregionálna colná správa nie je kompetentná na vydávanie takýchto potvrdení, jednak potvrdila, že Medziregionálna colná správa takéto potvrdenie nevydala, nakoľko zo strany žalobcu nebola taká požiadavka. Pokiaľ bola spochybňovaná zákonnosť výsluchu vedeného ruskými orgánmi a následne aj zákonnosť takto získaných dôkazov (o.i. svedecké výpovede p. G. a p. Q.) uviedol, že informácie z Federálnej colnej správy im boli poskytované ako výsledok sumarizácie poznatkov z viacerých zdrojov. Žalovaný nespochybňuje, že príslušné známky boli vyvezené z nášho colného územia, iba namieta, že neboli preukázateľne dodané spoločnosti ITAR. Aj v hypotetickom prípade nezohľadnenia skutočností získaných a oznámených ruskou Federálnou colnou správou má za to, že je preukázané nezákonné nakladanie so spornými kontrolnými známkami, jednak tým, že na územie Ruskej federácie boli vyvezené bez colnej deklarácie ruskými orgánmi, a ako zničené (rozumie sa znehodnotené) mali byť v súlade so zákonom dovezené späť do SR a aj pri ich spätnom dovoze na územie SR ako znehodnotené, mali byť zmysle platnej právnej úpravy zúčtované. Nesúhlasil s tým, že v rámci správneho konania došlo k zmene zistení ohľadne počtu sporných kontrolných známok, už od počiatku sa pokuta odvodzovala od počtu tvrdených vyvezených známok mínus počet preukázateľne dovezených známok nalepených na spotrebiteľských baleniach liehu na území SR. Ohradil sa voči použitiu termínu pofidérny v súvislosti so získavaním dôkazov ruskou stranou. Nepovažoval za dôvodné námietky likvidačnej výšky pokuty vo vzťahu k ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko krátko po podaní tejto žaloby bola ukončená jeho podnikateľská činnosť týkajúca sa obchodovania s liehom. Colný úrad vykonal všetky dostupné dôkazy na zistenie skutkového stavu, ale rozhodujúce je to, že dôkazné bremeno je na žalobcovi vzhľadom na znenie skutkovej podstaty, ktoré v prípade nepreukáže zákonné použitie a zúčtovanie kontroly známok. Právny zástupca žalobcu k prednesu povereného zástupcu žalovaného uviedol, že žiadne zo žalovaným citovaných ustanovení neukladá priamo povinnosť odovzdať kontrolné známky zahraničnému výrobcovi liehu, z prednesu je zrejmé, že sám žalovaný nemá ustálené, čo sa stalo s kontrolnými známkami, nakoľko spochybňuje nie ich vývoz, ale dodanie spotrebného tovaru spoločnosti ITAR, na druhej strane akceptuje vrátenie týchto známok po nalepovaní, bez ohľadu na to, že nepovažuje za preukázané ich dodanie. Pojem pofidérny v súvislosti s dokazovaním a výsledkami zisťovania Federálnej colnej služby bol použitý v nadväznosti na neštandardný postup a nemožnosť žalobcu zúčastniť sa dokazovania. Má za to, že v tomto konaní nedošlo k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu, žalovaný nepostupoval len na základe zákonným spôsobom zabezpečených dôkazov a z tohto dôvodu je rozhodnutie nezákonné. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 47 zák. č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014 (1) Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak e) nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona. (2) Colný úrad uloží pokutu b) vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom, najmenej však 50 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. b), a taký lieh v spotrebiteľskom balení zabezpečí. Podľa § 10 zák. č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu (1) Spotrebiteľským balením liehu (ďalej len "spotrebiteľské balenie") sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal 16) naplnený liehom určeným na priamu ľudskú spotrebu. (2) Kontrolnou známkou sa na účely tohto zákona rozumie slovenská kontrolná známka určená na označovanie spotrebiteľského balenia, ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38. Kontrolná známka má na účely tohto zákona povahu ceniny. (23) Odberateľ kontrolnej známky odovzdá colnému úradu poškodené kontrolné známky alebo z iného dôvodu nepoužiteľné kontrolné známky s výnimkou kontrolných známok nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie. Colný úrad také kontrolné známky zničí na náklady odberateľa kontrolnej známky a o ich zničení vyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach. Jedno vyhotovenie odovzdá odberateľovi kontrolných známok. (24) Ak sa poškodené alebo z iného dôvodu nepoužiteľné kontrolné známky nachádzajú mimo daňového územia, je odberateľ kontrolných známok povinný takéto kontrolné známky dopraviť na daňové územie. Pri zničení kontrolných známok sa uplatní postup podľa odseku 23. Pri zničení kontrolných známok mimo daňového územia v dôsledku nehody, havárie alebo vplyvom vyššej moci je odberateľ kontrolných známok povinný preukázať tieto skutočnosti potvrdením príslušného orgánu štátu, na ktorého území k týmto skutočnostiam došlo. Podľa Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou ruskej federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníctve publikovanej pod č. 182/1998 Z.z. čl. 7 ods. 1 1. Colné orgány si z vlastného podnetu alebo na požiadanie navzájom poskytnú všetky informácie, ktoré môžu pomôcť pri zabezpečení a) správneho vyberania cla, daní a iných platieb, ktoré vyberajú colné orgány, a najmä informácie, ktoré pomôžu stanoviť colnú hodnotu tovaru a jeho zaradenie podľa colného sadzobníka, b) dodržiavania ustanovení o zákazoch a obmedzeniach pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru alebo o poskytnutí oslobodenia od cla, daní a iných platieb, c) uplatňovania národných pravidiel určovania pôvodu tovaru. Čl. 14 ods. 3 Colné orgány môžu v súlade s cieľmi a v rozsahu tejto dohody využiť informácie a dokumenty získané na základe tejto dohody ako dôkaz vo svojich protokoloch, v aktoch, záznamoch svedeckých výpovedí, ako aj v priebehu súdneho a úradného preverovania. Použitie takých informácií a dokumentov ako dôkaz v súdnom a správnom konaní a ich dôkazná sila sa určuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Podľa § 3 zák. č. 652/2004 Z.z. orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Úlohy finančnej správy v oblasti colníctva (1) Finančná správa a) vykonáva dohľad nad dodržiavaním zákonov, osobitných predpisov, 2) iných všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými sa zabezpečuje realizácia obchodnej politiky, finančnej politiky a poľnohospodárskej politiky pri obehu tovaru v styku s tretími štátmi, 4) a na vnútornom trhu, ak tak ustanovujú osobitné predpisy, 4a) a robí opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru, b) plní úlohy 1. v oblasti colnej politiky, osobitne colných formalít, colných sadzieb, colnej hodnoty, nomenklatúrneho zatrieďovania tovaru, pôvodu tovaru, štatistiky obchodu s tretími štátmi (ďalej len "colná štatistika") a štatistiky obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie, 5) 2. v oblasti správy nepriamych daní, 6) 3. v oblasti zisťovania zodpovednosti osôb za porušenie právnych predpisov, 7) ktorých vykonávanie je jej zverené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými predpismi v oblasti colníctva (ďalej len "colný predpis"), 4. ustanovené osobitným predpisom, 8) Poznámka pod čiarou 6) výslovne odkazuje aj na zák..č. 105/2004 Z.z.. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 24 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu vyplynulo, že správne konanie, v súvislosti s ktorým bola uložená sankcia prvostupňovým a druhostupňovým rozhodnutím bolo začaté na základe Oznámenia o začatí daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov č. 9005831/1/1120444/2012 zo dňa 09.08.2012, pričom správne konanie začal colný úrad z úradnej povinnosti vzhľadom na obdržanie informácie od Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava, Oznámenie o podozrení z porušovania daňových predpisov č. 9005006/1/628810/2012 zo dňa 27.03.2013, v zmysle ktorých bolo oznámené, že podľa písomného vyjadrenia z 24.06.2011 generálneho riaditeľa spoločnosti ITAR pána G. vyvezené kontrolné známky z Európskej únie v množstve 7.580.000 ks neboli odovzdané podľa vývozných dokladov ruskému výrobcovi liehu, preto nebolo nič z produkcie odoslanej žalobcovi opatrne kontrolnými známkami, tieto kontrolné známky neboli predložené na území Ruskej federácie k colnému konaniu. Na základe vykonaného dokazovania, súčasťou ktorej bolo požiadanie Federálnej colnej služby Ruskej federácie dožiadaním zo dňa 18.09.2012 o poskytnutie relevantnej informácie o vývozoch spotrebiteľských balení liehu spoločnosťou ITAR pre žalobcu a ich opatrenie kontrolnými známkami, rovnako preverenie písomností, Protokolu o zničení kolkov No1 zo dňa 02.08.2012 a Oznámenie o zničení ochranných kolkov No92-09-12/7060 zo dňa 06.09.2012, ktoré mali byť vystavené Medziregionálnym riaditeľstvom federálnej colnej služby pre reguláciu trhu s liehovinami pre Severo - západný okruh Ruskej federácie, boli zistené skutočnosti, v zmysle ktorých nepovažovali správne orgány za jednoznačne preukázané, že k zničeniu predmetných kontrolných známok v potvrdenom rozsahu na území Ruskej federácie došlo, rovnako nebolo preukázané použitie a zúčtovanie kontrolných známok určených na označovanie spotrebiteľských balení liehu v súlade s ust. § 10 ods. 21 zák. č. 105/2004 Z.z., v nadväznosti na čo bolo vydané napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 1095831/13128/2014 zo dňa 13.01.2014 vychádzalo zo skutočnosti, že z kontrolných známok v množstve 7.580.000 ks, ktorých vývoz na územie Ruskej federácie bol preukazovaný colnými deklaráciami č. 0586100901663 zo dňa 16.10.2009 a č. 0586100001355 zo dňa 21.06.2010 neboli preukázateľne použité a ani zúčtované žalobcom, pričom vzhľadom na výsledky kontroly bol použitý dovoz 81.440 ks spotrebiteľských balení liehu v dňoch 09.02.2010, 03.08.2010, 09.09.2011, 14.02.2012 a 14.800 ks spotrebiteľských balení liehu dňa 02.08.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené zostalo nepreukázané použitie, resp. zúčtovanie zákonným spôsobom celkovo 7.483.760 ks kontrolných známok, v nadväznosti na čo bolo v zmysle ust. § 47 ods. 2 písm. e) zák. č. 105/2004 Z.z. uložená pokuta vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli kontrolné známky určené, pričom táto pokuta bola vypočítaná podľa § 5 ods. 2 písm. a) zák. č. 530/2011 Z.z. ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane podľa § 6 ods. 2 zák. č. 530/2011 Z.z. , pričom základ dane bol určený podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 530/2011 Z.z. v hektolitroch 100%-ného alkoholu a zaokrúhlený na štyri desatinné miesta podľa § 5 ods. 3 písm. a) zák. č. 530/2011 Z.z. a sadzba dane bola určená podľa § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 530/2011 Z.z., výsledná suma pokuty za priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. e) zák. č. 105/2004 Z.z. bola vo výške 20.325.168 eur. V odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu dňa 13.01.2014 žalobca namieta v zásadne zhodné dôvody, aké sú obsiahnuté v žalobnom návrhu. Na základe preskúmania veci v odvolacom konaní žalovaný ako odvolací orgán vydal dňa 05.05.2014 napadnuté rozhodnutie č. 1100902/12/8671/2014/ CI, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po opísaní predchádzajúceho priebehu konania sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími dôvodmi v nadväznosti na namietanú zákonnosť použitia postupu podľa Dohody medzi vládou SR a Ruskej federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníctve publikovanou pod č. 182/98 Zbierky zákonov, poukázal na úpravu § 3 písm. d) a c) zák. č. 652/2004 Z.z. upravujúcich kompetencie Colnej správy v nadväznosti na obsah pojmu colný predpis. Dokonca, ak by hypoteticky akceptoval žalobcov zúžený výklad pojmu colníctvo, nebolo by použitie výsledkov získaných postupom v zmysle tejto Dohody v rozpore so zákonom. Rovnako nepovažoval za relevantné tvrdenie žalobcu o nezákonnosti postupu správnych orgánov v nadväznosti na nespochybnenie obsahu colných vyhlásení preukazujúcich vývoz 7.580.000 ks colných známok na územie Ruskej federácie, nakoľko základom pre konštituovanie zodpovednosti nebolo dopustenie sa správneho deliktu z dôvodu nevyvezenia kontrolných známok na územie Ruskej federácie, ale nepreukázania použitia zúčtovania kontrolných známok v súlade so zák. č. 105/2004 Z.z.. Vzhľadom na úpravu Dohody nepovažuje za relevantné ani spochybňovanie zákonnosti a obsahu jednotlivých dôkazov použitých v konaní, získaných predovšetkým na základe Dohody s Ruskou federáciou. V nadväznosti na to nie je možné, aby od orgánov cudzieho štátu vyžadovali slovenské orgány vykonávanie dokazovania spôsobom vyžadovaným pre konanie podľa slovenských právnych predpisov, vrátane napríklad tvrdeného nároku žalobcu na účasť pri výsluchu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že výsledky dokazovania získané ruskou stranou boli použité ako dôkaz všeobecne, v zmysle ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, nie výslovne ako svedecká výpoveď podľa § 25 Daňového poriadku. Čo sa týka nerešpektovania obsahu sporného Potvrdenia o zničení kontrolných známok vydaného ruským správnym orgánom, ktorého kompetenciu oficiálny ruský zástupca - Federálna colná služba, spochybňuje, v tejto súvislosti znovu poukázal na zákonné povinnosti ustanovené v § 10 ods. 27 zák. č. 105/2004 Z.z. a § 10 ods. 28 zák. č. 105/2004 Z.z.. Zdôraznil, že podľa týchto ustanovení, ktoré predstavuje záverečný postup, v ktorom daňový subjekt vykoná voči colnému úradu konečné zúčtovanie nakladania s kontrolnými známkami, ktoré odobral, ktoré sa nelepili alebo nenalepili, alebo ktoré boli poškodené, prípadne zničené. Žalobca preukázateľne porušil svoju povinnosť priamo deklarovať zákonný stav nakladania s kontrolnými známkami. Popísaným postupom (spochybneným spálením kontrolných známok) konal žalobca v rozpore s ust. § 10 ods. 24 zák. č. 105/2004 Z.z., nakoľko bolo jeho povinnosťou aj prípadne poškodené a vodou zaliate kontrolné známky dopraviť na daňové územie Slovenskej republiky. Považoval za irelevantné argumenty poukazujúce na možnosť postupu odobratia registračného odberného čísla, ktoré nezbavuje daňový subjekt zodpovednosti za dopustenie sa správneho deliktu v nadväznosti na právnu opravu možnosti odňatia registračného čísla. Čo sa týka tvrdeného porušenia práva na spravodlivý súdny proces, ktoré žalobca vidí predovšetkým vo vecnej súvislosti konania o predbežnom opatrení na základe podozrenia z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami a týmto konaním, z ich súvislosti vyvodzuje zrejme zaujatosť správneho orgánu, súd má za to, že využitie zákonom predvídaného spôsobu úpravy pomerov v súvislosti s podozrením z porušenia zákonnej povinnosti nie je možné považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ bolo namietané nezákonné použitie postupu podľa Dohody medzi vládou SR a Ruskej federácie o vzájomnej pomoci v colníctve, poukazuje na vyššie citovanú právnu úpravu jednak kompetencie colných orgánov, jednak okruhu právnej úpravy pokrytej danou dohodou a jednak právnej úpravy zák. č. 105/2004 Z.z., ako aj Daňového poriadku, v zmysle ktorých žiaden právny predpis nevylučuje použitie takto získaných dôkazov. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne hodnotenie dôkazov v nadväznosti na spochybňovanie významu dokladov JCD, ktorými bolo preukázané vyvezenie celkom 7.580.000 ks kontrolných známok z nášho daňového územia, v nadväznosti na nesprávnosť záverov založených na akceptovaní vyjadrení Federálnej colnej služby o nelegitímnosti a nelegálnosti dokladov Oznámenie o zničení ochranných kolkov a Protokol o zničení ochranných kolkov, vydaných Medziregionálnym riaditeľstvom Federálnej colnej služby pre reguláciu trhu s liehovinami pre Severo - západný okruh Ruskej federácie, súd má za to, že nie je dôvod spochybňovať obsahy potvrdení vydaných zmluvným partnerom v zmysle dohody o spolupráci v colných veciach. Rovnako nepovažuje za dôvodné spochybňovanie výpovede svedka Q., ktorý nemal momentálne spamäti k dispozícii údaj o množstvách kontrolných známok, ktoré boli dovezené a použité. Zároveň nie je dôvodné trvať na práve daňového subjektu byť prítomný pri vykonávaní takéhoto dôkazu, nakoľko takto získané dôkazy nie je možné považovať za výsluch svedka v zmysle § 25 Daňového poriadku. Rovnako nie je dôvodná námietka nesprávneho právneho posúdenia, keď slovenské správne orgány nerešpektovali právny názor žalobcu o tom, že v prípade znehodnotenia sporných kolkových známok nevznikla povinnosť znehodnotené kolkové známky doviezť a účtovne vysporiadať na území SR, ale že ich zákonná povinnosť je v prípade zničenia v dôsledku vyššej moci splnená tým, že predložia doklad orgánu cudzieho štátu osvedčujúci zničenie. Takýto postup je v rozpore s ust. § 10 ods. 23 zák. č. 105/2004 Z.z.. V tejto súvislosti súd nepovažuje za dôvodnú opakovanú námietku prezumpcie správnosti Protokolu o zničení kolkov a Oznámenia zničenia ochranných kolkov, ktorých originál nebol v priebehu celého konania predložený správnym orgánom. Za tejto situácie rozhodne nie je dôvod žiadať od žalobcu, aby nerešpektoval informáciu získanú od príslušného ruského orgánu na základe dohody a vytýkať mu že neuviedol, ktorý ruský orgán bol na vydanie takéhoto potvrdenia oprávnený. Súd nepovažuje za dôvodné opakované námietky, že v konaní boli vyslovené nesprávne skutkové závery na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov nakoľko má za to, že zistené dôkazy, ktoré boli v konaní použité, boli riadne a logicky vyhodnotené aj v nadväznosti na použitú právnu úpravu a medzinárodnú dohodu. Rovnako nie je dôvodný poukaz na nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia, nakoľko je zrejmé, že dôvodom uloženia sankcie je porušenie spočívajúce v nezúčtovaní kontrolných známok, ktoré je colným deliktom a je v súlade so zákonom, ak v jeho prípade bola aplikovaná Dohoda o spolupráci v colných veciach a na jej podklade získané dôkazy. Nebolo povinnosťou, aby správne orgány vyvracali tvrdenie, že došlo k znehodnoteniu kontrolných známok na území Ruskej federácie, resp., že došlo k ich vývozu na územie Ruskej federácie, nakoľko toto neboli rozhodujúce skutočnosti pre uloženie sankcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.