Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200107 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200107.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: MiVi, spol. s r.o., so sídlom Jazmínová 552, Jesenské, IČO: 36 620 866, zast. ATTORNEYS GROUP, s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 811 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, č. 16328/2010 zo dňa 07.12.2011, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Colný úrad Banská Bystrica rozhodnutím zn. 5700/2010-5131 zo dňa 04.03.2010 podľa § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 217/2003 Z.z. v platnom znení uložil žalobcovi pokutu vo výške 462,18 Eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z., keď dňa 10.04.2006 bolo zistené, že žalobca v skladových priestoroch na adrese Školská 325, 980 02 Jesenské a na ložnom priestore nákladného motorového vozidla zn. AVIA ev.č. M. A. skladoval spotrebiteľské balenie liehu: zn. Vodka Ambasador, objemová koncentrácia alkoholu 40%, objem 1 l, v celkovom množstve 62 ks; zn. Borovička Rusínska, objemová koncentrácia alkoholu 40%, objem 1 l, v celkovom množstve 147 ks; zn. Prima Tum Tuzemský, objemová koncentrácia alkoholu 40%, objem l 1, v celkovom množstve 36 ks a zn. Makovická liehovina, objemová koncentrácia alkoholu 40%, objem 1 l, v celkovom množstve 1 ks, ktoré považoval správca dane v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. za neoznačené, pretože boli označené úplným falzifikátom kontrolnej známky. Colné riaditeľstvo SR ako druhostupňový správny orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, potvrdil prvostupňové rozhodnutie colného úradu. Neakceptoval odvolacie námietky žalobcu ohľadom nesprávnosti postupu pri odoberaní vzoriek v jeho neprítomnosti, nevylúčenia zámeny spotrebiteľského balenia liehu (ďalej v texte aj SBL), nezohľadnenia liberačného dôvodu uvedeného v ustanovení § 47 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006, o automatickom aplikovaní objektívnej deliktuálnej zodpovednosti žalobcu napriek tomu, že dostatočne preukázal nadobudnutie tovaru v súlade so zákonom. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že predmetný tovar SBL bol zabezpečený podľa § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. v nadväznosti na § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, v zmysle ktorého sa neukladá správcovi dane povinnosť, aby pri odbere, či už vzoriek z tovaru alebo kontrolných známok, bol prítomný daňový subjekt. Sprievodný list je doklad identifikujúci vzorku (kontrolnú známku) a zároveň tvorí protokol o odobratí vzorky kontrolných známok. Žiaden zákon ani interný predpis colnému úradu neukladá povinnosť vykonať fotodokumentáciu z procesu odoberania vzoriek kontrolných známok. Dodávateľ tovaru N. D. potvrdil dodávateľské vzťahy so žalobcom, avšak poprel že by žalobcovi dodával SBL, na ktorých boli nalepené falzifikáty kontrolných známok, a preto nebolo možné uvažovať o liberácii žalobcu v zmysle § 47 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006 a sankciu uložiť tomuto daňovému subjektu. Nakoľko konanie vo veci porušenia daňových predpisov nebolo právoplatne ukončené do 31. augusta 2011, v súlade s § 51k zákona č. 105/2004 Z.z. odvolací orgán neaplikoval § 47 ods. 2 písm. b/ s účinnosťou od 01.09.2011, pretože to nebolo pre odvolateľa výhodnejšie, ale predmetné ustanovenie aplikoval v znení platnom od 01.07.2006 do 31.08.2011. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na súde žalobca, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil vyššie citované rozhodnutie Colného riaditeľstva SR, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica. Tvrdil, že rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu, ako aj jeho postupom, zároveň aj prvostupňovým rozhodnutím, bol dotknutý na svojich právach, pretože rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali, je v rozpore s obsahom spisov. Spotrebiteľské balenia liehu, ktoré mali byť opatrené falzifikátmi kontrolných známok, boli zabezpečené Stanicou Colného úradu Banská Bystrica. Kontrolné známky nevykazovali voľným okom žiadne odlišnosti, či náznaky, že by to mohli byť falzifikáty. Vzorky boli odobraté až následne v priestoroch colného úradu a bez prítomnosti zástupcu žalobcu. Namietal, že protokoly o odobratí vzoriek boli vyplnené a podpísané len príslušníkmi colného úradu, čo je de jure porušením len interného predpisu správneho orgánu, avšak dôsledky tejto skutočnosti sú také, že nie je možné objektívne vylúčiť skutočnosť, že mohlo dôjsť k zámene spotrebiteľských balení liehu, alebo mohlo dôjsť k zámene kontrolných známok. Ani vyhotovená fotodokumentácia nepreukazuje jednoznačne, že by odobraté vzorky boli zo spotrebiteľského balenia liehu zaistených žalobcovi, a že tieto sú totožné s tými vzorkami, ktoré colné laboratórium vyhodnotilo ako úplné falzifikáty. Fotografie vo fotodokumentácii sú rozmazané a nezaostrené na kolkové známky. Nebolo bez pochybností jednoznačne preukázané, že vzorky kontrolných známok vyhodnotené expertízou ako falzifikáty, boli odobraté zo spotrebiteľských balení liehu žalobcu. Namietal, že štatutárny zástupca žalobcu I. D. nemal vedomosť o nezákonnom označení spotrebiteľského balenia liehu, ktoré nadobudol od iného subjektu a to podnikateľa N. D.. Žalobca faktúrami predloženými počas správneho konania preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia všetkých jemu zaistených spotrebiteľských balení liehu v súlade so zákonom. Uvedené faktúry boli riadne zaúčtované u žalobcu, ako aj u podnikateľa N. D.. Žalobca nemá zákonnú možnosť ani povinnosť skúmať konanie iného podnikateľa a nemôže byť zodpovedný za jeho nesprávnu, neúplnú účtovnú evidenciu. Tvrdil, že predložením faktúry a príjmového pokladničného dokladu si žalobca splnil svoje zákonné povinnosti a preukázal nadobudnutie spotrebiteľských balení liehu od iného subjektu v zmysle § 47 ods. 10 posledná veta zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006, preto pokuta mala byť uložená inému daňovému subjektu. Namietal, že ak mal colný úrad pochybnosti o predložených listinných dôkazoch, bolo jeho povinnosťou v súlade s § 29 zákona č. 511/1992 Zb. vykonať dokazovanie v náležitom rozsahu tak, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie. Tvrdil, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože výrok rozhodnutia neobsahuje požadované náležitosti, najmä dostatočné vymedzenie predmetu konania a presné uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté a táto vada v konaní je dôvodom, aby súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, čo je porušením § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom upretím práva účastníka konania dozvedieť sa o všetkých dôvodoch rozhodnutia, pre ktoré správny orgán rozhodol tak ako rozhodol, je účastníkovi konania odňatá možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v opravnom prostriedku a s odvolacím orgánom efektívne polemizovať o dôvodoch a primeranosti výšky uloženej pokuty. Namietal, že odvolací orgán sa vo svojim rozhodnutí nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. Tvrdil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie zákonných povinností je odôvodnené len konštatovaním, že bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho následkov, a to s poukazom na konkrétnu judikatúru Najvyššieho súdu SR. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v súvislosti s náležitosťami výroku o postihu za iný správny delikt, v ktorom musí byť vymedzený popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Žalovaný v stanovisku k žalobe zo dňa 18.04.2012 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. K námietke žalobcu týkajúcej sa správneho odberu kontrolných známok uviedol, že predmetný SBL bol zabezpečený podľa § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. v nadväznosti na § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého môže zamestnanec správcu dane odobrať vzorky bez prítomnosti daňového subjektu. Sprievodný list je doklad identifikujúci vzorku a zároveň tvorí protokol o odobratí vzorky kontrolných známok. V sprievodných listoch č. 5191-07-02-0113 až 5191-07-02-017 sú zaznamenané všetky údaje o súbore, z ktorého boli kontrolné známky odobraté, takisto sú uvedené identifikačné čísla kontrolných známok spolu s poradovým číslom riadku, v ktorom je kontrolná známka nalepená. Preto sprievodné listy dostatočne zdokumentovali odber kontrolných známok, a preto námietka žalobcu, že nie je možné stotožniť vzorky kontrolných známok vyhodnotené ako úplné falzifikáty, s kontrolnými známkami, ktoré sa nachádzali na spotrebiteľských baleniach liehu zaistených žalobcovi, je neopodstatnená. K fotodokumentácii, ktorá bola poskytnutá žalobcovi uviedol, že žiaden zákon, ani interný predpis neukladá colnému úradu povinnosť vykonať fotodokumentáciu z procesu odoberania vzoriek kontrolných známok, keďže pri odbere kontrolných známok sa používa formulár - sprievodný list, ktorý dostatočne identifikuje vzorku. Nadobúdacie doklady, ktoré predložil žalobca, žalovaný nemohol uznať ako doklady preukazujúce pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru, nakoľko v nich boli zistené nezrovnalosti týkajúce sa množstva a označenia liehu zisteného počas miestneho zisťovania u žalobcu a množstva a označenia liehu na faktúrach. Žalobca predložil aj také doklady, ktoré nesúviseli s liehom u neho zisteným. Faktúra č. 0600020 nemohla byť žalobcom v čase zistenia predmetného tovaru predložená ako doklad o pôvodne a spôsobe nadobudnutia, keďže ako dátum vyhotovenia je na nej uvedený dátum 27.04.2006 a tovar bol zistený dňa 10.04.2006. Potom predložený dodací list zo dňa 03.04.2006, ktorý bol predložený spolu s faktúrou č. 0600020 považuje žalovaný za účelovo vystavený. Poukázal na to, že N. D., označený žalobcom ako dodávateľ predmetných SBL poprel, že by žalobcovi dodával SBL, na ktorých by boli nalepené falzifikáty kontrolných známok, preto nemožno uvažovať ani o liberácii žalobcu v zmysle § 47 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006, keďže už toto tvrdenie N. D. bez ďalšieho znemožnilo zo strany žalobcu preukázať stotožnenie predmetných SBL s SBL dodanými D., teda že žalobca odobral od N. D. práve tie SBL (a nie iné), ktoré ako neoznačené, s nalepenými falzifikátmi kontrolných známok, zistil dňa 10.04.2006 colný kriminálny úrad. Žalovaný poukázal tiež na to, že celý systém daňového trestania a správne delikty, ktoré sú obsiahnuté v daňovo právnych predpisoch, sú postavené na princípe objektívnej zodpovednosti. Postihované sú teda osoby bez ohľadu na zavinenie, pričom sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. V danom prípade výsledky odborných expertíz potvrdili, že kontrolné známky na zabezpečených SBL sú úplné falzifikáty kontrolných známok a žalobca tieto skladoval vo svojich skladových priestoroch v Jesenskom a na ložnom priestore nákladného motorového vozidla. Nadobúdacie doklady nemožno považovať za doklady, ktoré by hodnoverne preukazovali pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného SBL. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zdôraznil, že nie je možné vylúčiť skutočnosť, že pri odoberaní vzoriek kontrolovaných známok, došlo k zámene, ktorými boli opatrené zadržané SBL žalobcu. Zdôraznil, že žalobca mal všetky potrebné účtovné doklady riadne zaevidované, a preto nemal byť sankcionovaný on v zmysle liberačného dôvodu, ale N. D., od ktorého tieto SBL nadobudol. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zdôraznila, že nebolo účelom colných orgánov nejakým spôsobom manipulovať so zaisteným tovarom. Už pri zadržaní podozrivého tovaru bol upozornený zástupca žalobcu na to, že sú rozpoznateľné určité prvky a znaky, ktoré vykazovali, že išlo o falzifikáty kontrolných známok, ale colný úrad nemohol bez následnej expertízy urobiť jednoznačný záver o tejto skutočnosti. Preukázanie skutkovej podstaty správneho deliktu vyplýva jednoznačne zo spisu a aplikovaný bol zákon v znení výhodnejšom pre sankcionovaný subjekt. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Zo stanovísk účastníkov správneho konania ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplývajú nasledovné skutočnosti: Colný kriminálny úrad, pobočka Banská Bystrica, vykonal dňa 10.04.2006 kontrolu nákladného motorového vozidla zn. AVIA ev.č.: M. A., ktoré viedol šofér D. I., zamestnanec žalobcu. V ten istý deň bola vykonaná kontrola aj podnikateľských priestorov žalobcu, ktoré sú zároveň sídlom žalobcu. Uznesením ČVS: CKÚ-59/5018-2006/Va zo dňa 10.04.2006 začalo trestné stíhanie voči I. D. pre podozrenie zo spáchania trestného činu na úseku predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru - z porušenia ustanovení zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani liehu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota postúpil vec na prejednanie colnému úradu, keďže nebolo preukázané, že jednanie I. D. by mohlo byť trestným činom. Colný kriminálny úrad odobral zo zaistených SBL vzorky na expertízne skúmanie Colným laboratóriom CK SR a zároveň postúpilo vec na konanie colnému úradu, ktorý rozhodnutím zo dňa 07.02.2007 zaistené SBL v celkovom počte 246 ks zabezpečil. Colné laboratórium CR SR vo svojich protokoloch o skúške uviedol, že u všetkých skúmaných vzoriek sa jedná o úplné falzifikáty kontrolných známok. Colný úrad vydal dňa 14.11.2007 rozhodnutie zn. 68326/2007-5131/Ak, ktorým v zmysle § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. v spojení s § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. uložil pokutu fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie I. D. vo výške 462,19 Eur (13.924,- Sk). Uvedené rozhodnutie napadol sankcionovaný subjekt odvolaním, ktoré bolo rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zn. 20856/2008 zo dňa 19.08.2009 zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie colnému úradu z dôvodu nesprávneho označenia daňového subjektu zodpovedného z daňového deliktu, keď namiesto fyzickej osoby je zodpovedným subjektom obchodná spoločnosť - žalobca. Následne colný úrad oznámil žalobcovi začatie konania o daňovom delikte listom zo dňa 09.11.2009. Colný úrad spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 12.01.2010. Po posúdení skutkového stavu colný úrad rozhodnutím zn. 5700/2010-5131 zo dňa 04.03.2010 uložil žalobcovi pokutu vo výške 462,18 Eur, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím orgánom potvrdené rozhodnutím zn. 16328/2010 zo dňa 07.12.2011. Predmetné rozhodnutie odvolacieho orgánu je napadnuté žalobou a je predmetom tohto preskúmavacieho konania. V zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 105/2004 Z.z. vykonáva správu spotrebnej dane z liehu colný úrad. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 105/2004 Z.z. colný úrad vykonáva daňový dozor, ktorým je výkon dozoru nad držbou a pohybom liehu, tlačou a distribúciou kontrolných známok, a tiež daňovú kontrolu. Colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole je oprávnený vstupovať do každej prevádzky budovy, miestnosti, obydlia alebo nebytového priestoru, ktorý kontrolovaný subjekt používa aj na podnikanie s liehom, ako aj vstupovať do priestorov, o ktorých je známe, alebo sa dá predpokladať, že sa v nich nachádza, alebo sa môže nachádzať lieh (§ 45 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona); zastavovať vozidlá, ktoré prepravujú lieh, alebo o ktorých sa dá predpokladať, že by mohli prepravovať lieh, zisťovať množstvo nimi prepravovaného liehu, kontrolovať prepravné doklady a kontrolu vyznačiť v týchto dokladoch (§ 45 ods. 3 písm. e/cit. zákona); bezodplatne odoberať vzorky v prípadoch podľa písm. a/ až e/ ... (§ 45 ods. 3 písm. f/ cit. zákona). Pri výkone daňového dozoru a daňovej kontroly je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná strpieť výkon oprávnení colného úradu podľa odsekov 3 a 4 (§ 45 ods. 6 cit. zákona). Podľa § 10 ods. 7 prvá veta zákona č. 105/2004 Z.z. spotrebiteľské balenie označené pretrhnutou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej známky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38 a spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená kontrolná známka, alebo ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené. Podľa § 47 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006, ak colný úrad zistí v daňovom voľnom obehu predaj alebo skladovanie neoznačeného spotrebiteľského balenia (§ 10 ods. 7 a 8), uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má takýto lieh v držbe, pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo neoznačeného spotrebiteľského balenia zvýšenú o 50.000,- Sk a lieh zabezpečí; uvedené sa nevzťahuje na oprávneného príjemcu, ak skladuje spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená kontrolná známka (§ 10 ods. 3) a na odberateľa kontrolných známok, ak skladuje preukázateľne zdanené spotrebiteľské balenie, ktoré prevzal podľa § 10 ods. 39. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v držbe takýto lieh, preukáže, že neoznačené spotrebiteľské balenie nadobudla s daňou, uloží colný úrad právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá takýto lieh uviedla do daňového voľného obehu, pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu prepusteného do daňového voľného obehu zvýšenú o 100.000,- Sk. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2006 správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak predá, ponúkne na predaj, skladuje alebo prepravuje spotrebiteľské balenie, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom. Podľa § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2006 colný úrad uloží pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom, najmenej však 331,93 Eur za správny delikt podľa odseku 1 písmena b/, a taký lieh v spotrebiteľskom balení zabezpečí. Podľa poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu správca dane postupuje podľa § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Podľa § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.; zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. konanie o uložení pokuty právoplatne neukončené k 30. júnu 2006 sa ukončí podľa ustanovení zákona v znení účinnom od 01. júla 2006 a na pokuty sa vzťahuje § 47 a § 47a zákona v znení účinnom od 01. júla 2006, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie. Podľa § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.09.2011, colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom, najmenej však 50,- Eur za správny delikt podľa odseku 1 písmena b/, a taký lieh v spotrebiteľskom balení zabezpečí. Podľa § 51k zákona č. 105/2004 Z.z. konanie o uložení pokuty právoplatne neukončené do 31. augusta 2011, sa ukončí podľa ustanovení predpisu účinného od 01. septembra 2011 a na pokuty sa vzťahuje § 47 a § 47a predpisu účinného od 01. septembra 2011, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu výhodnejšie. V súlade s nastolenými žalobnými námietkami súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, najmä či bolo preukázané porušenie daňových predpisov žalobcovi spôsobom uvedeným v § 47 ods. 1 písm. b/ a dôvod na uloženie sankcie. Zároveň sa súd zaoberal aj žalobnými námietkami smerujúcimi k formálnym vadám napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom žalovaného, v zmysle ktorého celý systém daňového trestania za správne delikty, obsiahnuté v daňových predpisoch sú postavené na princípe objektívnej zodpovednosti. Otázka zavinenia je irelevantná, preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Objektívna zodpovednosť znamená zodpovednosť za výsledok. Ak teda správca dane zistil u žalobcu prepravu, resp. skladovanie, takých spotrebiteľských balení liehu, ktoré nie sú označené podľa zákona č. 105/2004 Z.z., nesie za to žalobca zodpovednosť vrátane sankčných následkov za zistený stav bez ohľadu na jeho zavinenie, bez ohľadu na to, či chcel, alebo vedel, že prepravuje a skladuje SBL neoznačené v súlade so zákonom. Preto žalobná námietka žalobcu, že nemal vedomosť o označení SBL falzifikátmi kontrolných známok, je irelevantná. S princípom objektívnej zodpovednosti súvisí aj dôkazný princíp zakotvený v ustanovení § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keď v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na strane dotknutého účastníka konania. Pokiaľ sa žalobca domáhal svojho oslobodenia od sankčnej povinnosti, s prihliadnutím na liberačný dôvod v zmysle § 47 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006, súd nepovažuje jeho žalobnú námietku za dôvodnú a plne sa stotožňuje s postupom a stanoviskom colných orgánov, ktoré neuznali ním tvrdený liberačný dôvod a teda ani neaplikovali zákon v tomto znení, ktorý nebol priaznivejší pre žalobcu, pretože ak nebolo možné uznať liberačný dôvod, potom sankcia smerujúca voči žalobcovi bola prísnejšia v porovnaní so zákonom v znení od 01.07.2006. Aj podľa názoru súdu, aby bolo možné uznať liberačný dôvod, musel by žalobca bez pochýb a nevyvrátiteľne preukázať okolnosť, že zistené SBL - neoznačené so zákonom, uvádzala na trh iná osoba, čo však žalobca nepreukázal, a to ani predloženými nadobúdacími dokladmi, vzhľadom na nezrovnalosti vo faktúrach, ako aj vzhľadom na výpoveď dodávateľa N. D., ktorý poprel, že by žalobcovi dodával SBL, na ktorých by boli nalepené falzifikáty kontrolných známok. K žalobnej námietke týkajúcej sa správneho odberu kontrolných známok súd uvádza, že ustanovenie § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. odkazuje na aplikáciu § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého zamestnanec správcu dane môže odobrať na účely bližšej expertízy vzorky zabezpečených vecí, pričom ani z tohto ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov, ani zo zákona č. 105/2004 Z.z., nevyplýva, že by pri odoberaní vzoriek musel byť prítomný daňový subjekt. Tvrdenie žalobcu o možnej zámene zaistených SBL súd považuje za účelové a nepreukázané. Konštatovanie, že pri nesprávnom postupe by mohlo dôjsť k zámene tovaru, súd nepovažuje za dostatočné, k uvedenej skutočnosti by bolo možné prihliadnuť, len pokiaľ by bolo aj preukázané, že k zámene skutočne došlo. Až vtedy by táto skutočnosť mohla mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí, čo ovšem v konaní nebolo preukázané. Colný úrad na daný prípad správne aplikoval ustanovenie § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. v znení výhodnejšom pre sankcionovaný subjekt. Je zrejmé, že v prípade nepreukázania liberačného dôvodu v zmysle § 47 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 30.06.2006 by bol postih žalobcu prísnejší a rovnako by bol nepriaznivejší postih pre žalobcu, aj v prípade pokiaľ by žalovaný rozhodoval podľa zákona v znení účinnom od 01.09.2011. Žalobné námietky smerujúce voči formálnym vadám výroku rozhodnutia, ako aj nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia, súd nepovažuje za dôvodné. Zastáva názor, že rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a výrok rozhodnutia o uložení pokuty za iný správny delikt je zrozumiteľný a určitý. Predmetný správny (daňový) delikt je natoľko identifikovateľný, že nemôže dôjsť k jeho zámene s iným. Výrok rozhodnutia obsahuje popis skutku (skutkovej podstaty správneho deliktu), jeho predmet, miesto a čas. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom tunajšieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom tunajšieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.