{"guid": "f27eb4e7-523a-4c0f-8cec-8e047eadeeb6:ae0e5db1-a8c1-4617-99d8-f11acf42130e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2013200018.2", "spisova_znacka": "20S/4/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/4/2013 z 4. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 4. novembra 2013, sp. zn. 20S/4/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2013200018.2", "identifikacne_cislo": "2013200018", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2013-11-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/105#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae0e5db1-a8c1-4617-99d8-f11acf42130e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2013200018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2013200018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2013200018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200018
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2013200018.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: CARAT Distillery, spol. s.r.o., Senecká
cesta 23, Šamorín, IČO: 36 272 612, zastúpený spoločnosťou PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska
kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Maroš Prosman
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1164560/2012/STA zo dňa 12.11.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 14.1.2013 domáhal podľa § 247 a nasl.
O.s.p. v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovaným
Finančným riaditeľstvom SR pod č. 1100902/1164560/2012/STA, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Colného úradu Trnava zn. 9005831/1/1087570/2012 zo dňa 20.7.2012 a ktorým bola žalobcovi ako
daňovému subjektu uložená podľa § 47 ods. 2 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu
a o zmene a doplnení zák.č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zák.č. 211/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov pokuta vo výške 673,92 eur, keď ku dňu 28.3.2012 nepreukázal
Colnému úradu Trnava použitie a zúčtovanie 116 kusov kontrolných známok s identifikačným číslom
10500300200400 určených na označenie spotrebiteľského balenia liehu s objemom 0,2l a objemovou
koncentráciou alkoholu 40 %, 13 kusov kontrolných známok s identifikačným číslom 10500300500520
určených na označenie spotrebiteľského balenia liehu s objemom 0,5l a objemovou koncentráciou
alkoholu 52 % a 187 kusov kontrolných známok s identifikačným číslom 10500300700380 určených na
označenie spotrebiteľského balenia liehu s objemom 0,7l a objemovou koncentráciou alkoholu 38 %.

Žalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože
zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre posúdenie veci a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov je nepreskúmateľné, v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Žalobca uviedol, že skutkový stav veci a miestne zisťovanie, z ktorého vychádzalo i rozhodnutie
Colného úradu Trnava malo byť zamerané na kontrolu evidovaného a skutočného stavu kontrolných
známok s identifikačnými číslami 10500300200400, 10500300500520 a 10500300700380 nebolo riadne
vykonané. Kontrolované kontrolné známky neboli fyzicky prepočítané, pracovníci colného úradu sa
spoľahli iba na deklarované počty jednotlivých balení bez ich riadneho spočítania. Tento nedostatok



namietal žalobca i v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný
vyporiadal tvrdením, že pri prepočítavaní bol prítomný zamestnanec daňového subjektu, hoci žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia tiež uvádza, že kontrolné známky boli balené v krabičkách po 1000 kusov
zväzkov a boli „námatkovo“ prepočítané, čím je preukázané, že skutkový stav nebol riadne zistený a tak
nebol splnený základný predpoklad pre uplatnenie princípu objektívnej zodpovednosti, z ktorej žalovaný
vychádzal.

Správca dane nevzal do úvahy, že v čase miestneho zisťovania žalobca predložil i poškodené
kontrolné známky, pričom sa jednalo o kontrolné známky zničené z dôvodu zlyhania technologického
zariadenia slúžiaceho na lepenie kontrolných známok,  aby tak preukázal, že rozdiel medzi evidovaným
a skutočným množstvom nenalepených kontrolných známok bol spôsobený tým, že v evidencii sa
nezohľadnili kontrolné známky zničené z dôvodu zlyhania technologického zariadenia, ktoré má ale stále
k dispozícii. Správca dane uvedenú informáciu vôbec nepreveril, odmietol ju zachytiť v zápisnici, preto
konanie je postihnuté vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia.

Samotná skutočnosť, že žalobca v relevantnom období nenahlásil poškodené kontrolné známky
správcovi dane a nepredložil mu ich neznamená, že ju  nemôže preukázať následne pri miestnom
zisťovaní a vykonávaní daňovej kontroly. Za právne nepodstatné preto považuje žalobca „slovičkárenie“
žalovaného pri posudzovaní poškodených kontrolných známok  resp. nenávratne zničených v
technologickom zariadení, keď z vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že správcovi dane existujúce
kontrolné známky predložil.

Za ďalšiu vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného žalovaným označil žalobca
tiež nevyhovenie jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k Protokolu o podozrení z porušenia
daňových predpisov sp. zn. 9005838/1/1000166/2012 zo dňa 22.5.2012 o 40 dní.  Žalobca žiadosť
odôvodňoval existenciou dôležitých dôvodov na jeho strane, ktoré mal správca dane zohľadniť, pretože
žalobca potreboval preveriť okolnosti súvisiace so zistenými  nezrovnalosťami a príčinu vzniku rozdielov
kontrolných známok medzi stavom evidovaným a skutočne zisteným, ktorá tento problém spôsobila.
Správca dane iba  poukázal na objektívnu zodpovednosť a takýmto postupom vlastne prejudikoval
rozhodnutie vo veci samej. Kontrolné známky s identifikačným číslom 10500300200400, ktoré evidoval
v počte o 116 kusov menej ako ich  mal vo fyzickom stave je situácia, ku ktorej dochádza pomerne často
a je spôsobená tým, že sa na určitý objem liehu v určitej koncentrácii omylom nalepia iné kontrolné
známky. Jedná sa ale iba o evidenčný problém, ktorý nemá vplyv na daňovú povinnosť a tak na rozdiel
od tvrdení žalobcu nie je možné dospieť k záveru, že by daňový subjekt nepreukázal použitie kontrolných
známok, preto takýto stav nemožno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 70
ods. 1 písm. r) zák.č. 530/2011 Z.z., v súvislosti s čím je i pokuta vo vzťahu k 116 kusom kontrolných
známok s identifikačným č. 10500300200400 nesprávne vypočítaná.

Žalobca súčasne s návrhom požiadal o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia, ktorého preskúmania sa
v konaní vo veci samej domáha. Súd uznesením č.k. 20S 4/2013-37 zo dňa 18.2.2013 žiadosti vyhovel
a vykonateľnosť rozhodnutia odložil.

K žalobe sa vyjadril i žalovaný podaním doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 18.2.2013 a žiadal,
aby súd žalobu zamietol.

Žalobné dôvody označil za neopodstatnené a zavádzajúce. Pri miestnom zisťovaní, ktoré bolo vykonané
dňa 28.3.2012 u žalobcu ako daňového subjektu došlo k fyzickej kontrole a fyzicky vykonanému prepočtu
nenalepených kontrolovaných známok s identifikačným č. 10500300200400, č. 10500300500520 a č.
10500300700380 tým spôsobom, že boli kontrolované všetky kontrolné známky balené v krabičkách
vo zväzkoch po 1000 kusov, každá krabička bola otvorená a bol prepočítaný počet zväzkov, ktoré boli
následne zapečatené colnou páskou, pričom námatkovo boli prepočítané zväzky za účelom preverenia,
či sa v nich skutočne nachádza 1000 kusov kontrolných známok a tieto počty súhlasili. Počet kontrolných
známok bol po prepočítaní porovnaný s údajmi, ktoré mal k dispozícii správca dane s tými, ktoré mal k
dispozícii poverený pracovník žalobcu a tieto sa zhodovali.



V zúčtovaní predloženom žalobcom správcovi dane za mesiac december 2011 bola zistená nezrovnalosť
medzi počtom nalepených, počtom poškodených a nenávratne zničených kontrolných známok s č.
10500300200400 a počtom známok odobratých z tlačiarne ako mal podľa účtovnej evidencii k dispozícii
žalobca, ktorých počet prevyšoval o 116 kusov. V mesiaci január 2012 ako počiatočný stav uviedol
pri týchto kontrolných známkach počet o 116 kusov menej, ktorý nevedel vydokladovať a ktorú
nezrovnalosť medzi počtom nalepených kontrolných známok, poškodených kontrolných známok a
nenávratne zničených kontrolných známok s počtom známok, ktoré boli odobraté z tlačiarne nevedeli
pri vykonávaní kontroly vysvetliť ani pracovníci resp. zamestnanci žalobcu. Správca dane podľa § 10
ods. 28 zák.č. 105/2004 Z.z. predovšetkým zisťuje počet kontrolných známok vo vzťahu k ich evidencii a
zúčtovaniu vykonanom daňovým subjektom. Žalobca ako daňový subjekt ale dôkazné bremeno týkajúce
sa spochybňujúceho počtu kontrolných známok napočítaných pri miestnom zisťovaní neuniesol.

K tvrdeniu žalobcu, že počas miestneho zisťovania predložil správcovi dane poškodené kontrolné
známky, čo nebolo zohľadnené ani v zápisnici z miestneho zisťovania ani v protokole žalovaný uviedol,
že túto námietku uplatnil žalobca až v odvolaní, pričom pri kontrolných známkach s č. 10500300200400,
10500300500520 a 10500300700380 za obdobie december 2011 až 28.3.2012 nepredložil colnému
úradu žiadne iné poškodené kontrolné známky ako tie, ktoré boli uvedené v zúčtovaniach za mesiace
december 2011, január a február 2012 a za zúčtovacie obdobie marec 2012 žalobca nahlásil a
predložil colnému úradu iba 2 kusy poškodených kontrolných známok, ktoré ale neboli poškodené
v technologickom zariadení slúžiacom na ich nalepenie, ale počas ručného odstraňovania známok.
Uvedené 2 kusy však neovplyvnili zistený rozdiel medzi evidovaným a skutočným počtom nenalepených
(nepoužitých) kontrolných známok a tak nemali vplyv ani na výšku pokuty. K poznámke žalobcu o
„slovičkárení“ žalovaný poukázal na to, že sám zákonodarca rozlišuje medzi pojmami kontrolné známky
poškodené a kontrolné známky zničené, čo vyplýva i zo znenia ust. § 10 ods. 27 písm. b) a e)
zák.č. 105/2004 Z.z., keď pri zničených kontrolných známkach je povinný odberateľ predložiť úradný
záznam o zničení týchto kontrolných známok s výnimkou kontrolných známok nenávratne zničených v
technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok. Colný úrad poškodené kontrolné
známky zničí a o ich zničení vyhotoví úradný záznam. V prípade, ak dôjde k nenávratnému zničeniu
kontrolných známok v technologickom zariadení, daňový subjekt ich už colnému úradu na zničenie
neodovzdáva, pretože došlo k ich nenávratnému zničeniu a tak takéto známky nemôžu byť dodatočne
predložené ako poškodené. Jednoznačne bolo preukázané, že 116 kusov kontrolných známok s č.
10500300200400 prevyšoval počet uvedený žalobcom v podanom zúčtovaní oproti stavu zistenému
správcom dane pri miestnom zisťovaní dňa 28.3.2012.

K nepredĺženiu lehoty na vyjadrenie sa k protokolu o podozrení z porušenia daňových predpisov
žalovaný uviedol, že poukázanie na objektívu zodpovednosť uplatňovanú pri sankcionovaní subjektov za
správne delikty, ku ktorému dochádza bez ohľadu na subjektívnu stránku veci nedošlo k prejudikovaniu
rozhodnutia, ale iba k oboznámeniu žalobcu so znakmi správnych deliktov v zmysle zák.č. 105/2004
Z.z., v ktorých sa nezohľadňuje zavinenie, ide o tzv. objektívnu zodpovednosť a práve vzhľadom na
dôvody, pre ktoré žiadal daňový subjekt lehotu predĺžiť. Žalobca za dôvody predĺženia lehoty označil
potrebu opätovne sa zaoberať tým, za akých okolností vznikla zistená nezrovnalosť pri počte kontrolných
známok, resp. kto tento nedostatok spôsobil. Takéto  zisťovanie je ale právne bezpredmetné, pretože
správca dane rozpor medzi skutočným stavom a evidovaným v zúčtovaní preukázal. Nevyhovenie
žiadosti o predĺženie lehoty tak nezakladá upretie práva na riadne sa vyjadrenie k protokolu o podozrení
z porušovania daňových predpisov.

K žalobnému dôvodu súvisiacemu s výškou pokuty žalovaný uviedol, že žalobca sa v žalobe odvoláva na
zák.č. 530/2011 Z.z., ktorý ale v danom prípade vôbec nebol aplikovaný. Sankcia bola uložená  podľa ust.
§ 47 zák.č. 105/2004 Z.z., ktorý platil do 31.12.2012, v ktorom pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej
podstaty správneho deliktu musia byť kumulatívne splnené podmienky, ktorými je nepreukázanie súladu
použitia a  zúčtovania kontrolných známok podľa zák.č. 105/2004 Z.z..

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1
O.s.p., podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. nariadil pojednávanie, na ktorom
bol  vypočutý právny zástupca žalobcu a poverený zamestnanec žalovaného. Vypočutí zástupcovia



účastníkov zotrvali na svojich písomne predložených stanoviskách uvedených v súdu doručených
podaniach.

Zástupca žalobcu na zdôraznenie opodstatnenosti žaloby dal do pozornosti ešte skutočnosť, že právny
predpis, na základe ktorého daňový subjekt vykonáva zúčtovanie kontrolných známok neumožňuje
vykonať opravné zúčtovanie v prípade pochybenia, k čomu došlo u žalobcu tým, že v mesiaci december
2011 vykázal kontrolných známok s identifikačným číslom 10500300200400 viac o 116 kusov oproti
skutočnosti, preto sa  zistený rozdiel a nesprávnosť snažil odstrániť v ďalšom mesiaci, v ktorom uviedol
o 116 kusov známok  menej, čím uvedený stav dorovnal, preto táto okolnosť nemôže zakladať dôvod
pre uloženie pokuty a je významná i pre spôsob jej výpočtu. Súčasne pripustil i možnosť zlyhania
ľudského faktora, ktorú ako relevantnú skutočnosť chcel po prešetrení predĺžením lehoty na vyjadrení
sa k protokolu vysvetliť, čo mu ale nebolo správcom dane umožnené.

Zástupca žalovaného k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu poukázal na to, že rozhodnutie správcu
dane vychádza z objektívnej zodpovednosti daňového subjektu, preto prihliadanie na zlyhanie ľudského
faktora je v takomto prípade bez právnej relevancie.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia ako i rozhodnutia, ktoré im predchádzali, oboznámil
s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a
2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.



Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdení, či žalovaný
pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Žalobca v podanej žalobe namieta procesné úkony správcu dane a žalovaného ku ktorým tvrdí, že
dôkazné prostriedky, ktoré navrhol neboli dostatočne preverené,  žalovaný dôkazy nesprávne zhodnotil
keď nevzal do úvahy všetky vysvetlenia a objasnenia, ktoré mu za týmto účelom žalobca poskytol a
mienil v prípade predlženia  lehoty poskytnúť.

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 28.3.2012 vykonali pracovníci Colného úradu
Trnava u žalovaného ako daňového subjektu miestne zisťovanie zamerané na zistenie počtu nalepených
kontrolných známok na spotrebiteľské balenia liehu a na zistenie počtu nenalepených kontrolných
známok vrátane zistenia počtu poškodených kontrolných známok nachádzajúcich sa v daňovom sklade
a nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok v deň
začatia miestneho zisťovania, preverenie nákupu liehu a predaj spotrebiteľských balení liehu, preverenie
zákonom stanovených povinností pri skladovaní a spracovaní liehu v daňovom sklade.

Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní č. 09005838/1/654283/2012 zo dňa 28.3.2012, ktoré bolo
zamerané na zistenie počtu nalepených kontrolných známok a počtu nenalepených kontrolných známok
na spotrebiteľské balenia liehu vrátane počtu poškodených kontrolných známok, ktoré sa nachádzajú
v daňovom sklade a nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie
kontrolných známok, ktoré  bolo porovnané evidenciou daňového subjektu - žalovaného bolo zistené,
že kontrolných známok s evidenčným číslom 10500300200400 je 64854 kusov, č. 10500300500520
je 9826 kusov a č. 10500300700380 je 202614 kusov. Podľa evidencie o lepení kontrolných známok
na spotrebiteľské balenia liehu Colný úrad Trnava zistil, že daňový subjekt nalepil ku dňu 28.3.2012
teda ku dňu miestneho zisťovania, celkom 240 kusov  kontrolovaných známok s.č. 10500300700380
a žiadnu s č. 10500300500520  a č. 10500300200400, ale v marci 2012 kontrolovaný daňový subjekt
prijal z tlačiarne celkom 50000 kusov  kontrolných známok s č. 10500300200400. Práve pri uvedených
kontrolných známkach miestnym zisťovaním boli zistené rozdiely medzi evidovaným a skutočným
počtom nenalepených kontrolných známok. Miestneho zisťovania sa zúčastnil vedúci výroby Ing. Voda
ako zamestnanec daňového subjektu určený konateľom, ktorý potvrdil rozdiel medzi stavom evidovaným
a stavom fyzicky zisteným, ktorý nevedel vysvetliť.

Žalobca je prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý je povinný vykonávať zúčtovanie odberu a použitia
prevzatých kontrolných známok za kalendárny mesiac podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca (§ 10 ods. 27 písm. a) zák.č. 105/2004 Z.z.).

Podľa § 10 ods. 28 zák.č. 105/2004 Z.z. odberateľ kontrolnej známky vykoná zúčtovanie počtu
kontrolných známok podľa identifikačného čísla. Pri vykonaní zúčtovania predloží diel:

a) B poukazu potvrdený tlačiarňou a uvedie počiatočný stav nenalepených kontrolných známok,

b) počiatočný stav poškodených kontrolných známok,

c) počet prijatých kontrolných známok z tlačiarne,

d) počet kontrolných známok nalepených na spotrebiteľské balenie,

e) počet zničených kontrolných známok a predloží úradný záznam o zničení kontrolných známok podľa
ods. 23 a ods. 24 a § 15 ods. 1 písm. c),

f) konečný stav nenalepených kontrolných známok,

g) konečný stav poškodených kontrolných známok.



Podľa § 10 ods. 30 zák. č. 105/2004 Z.z. colný úrad vedie evidenciu vydaných poukazov a zúčtovaných
kontrolných známok podľa odberateľov kontrolných známok.

Na práva a povinnosti žalobcu, ktorý je daňovým subjektom sa podľa ust. § 1 ods. 2 zák.č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vzťahuje i zák.č.
105/2004 Z.z. Ide o vzťah všeobecného k osobitnému, kedy sa najskôr použije osobitný predpis a potom
všeobecný predpis upravujúci správu daní. Zák.č. 105/2004 Z.z. ako osobitný predpis inak neustanovuje,
preto sa vzťahujú na žalobcu i všeobecné ustanovenia zák.č. 563/2009 Z.z..

Podľa § 10 ods. 23 zák.č. 105/2004 Z.z. odberateľ kontrolnej známky odovzdá colnému úradu poškodené
kontrolné známky alebo z iného dôvodu nepoužiteľné kontrolné známky s výnimkou kontrolných známok
nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na
spotrebiteľské balenie. Colný úrad takéto kontrolné známky zničí na náklady odberateľa kontrolnej
známky, ale o ich zničení vyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach. Jedno vyhotovenie odovzdá
odberateľovi kontrolných známok.

V konaní nebol rozdiel, zistený medzi konečným stavom nenalepených kontrolných známok evidovaný
žalobcom a zisteným počtom nenalepených kontrolných známok pri fyzickom prepočte v súvislosti s
kontrolnými známkami s identifikačným číslom 10500300200400 sporný.

Podľa tvrdenia žalobcu zistený rozdiel bol spôsobený tým, že kontrolné známky určené na určitý objem
liehu v určitej objemovej koncentrácii sa omylom nalepili na iné balenia liehu, čo spôsobilo evidenčný
nesúlad v počte 116 kusov známok s identifikačným č. 10500300200400. Počas ústneho pojednávania
dôvod vzniku tejto situácie rozšíril žalobca o skutočnosť, že v zúčtovaní vykonanom za mesiac december
2011 žalobca uviedol o 116 kusov týchto známok viac, čo nebolo v súlade s ich skutočným fyzickým
stavom. Po tomto zistení predmetný nedostatok odstránil v  nasledujúcom mesiaci tým, že v zúčtovaní
uviedol o 116 kusov známok s identifikačným č. 10500300200400 menej, čím sa nesúlad evidenčne
vynuloval a na túto okolnosť  mal správca dane prihliadnuť.

Konajúci súd pri hodnotení tvrdení žalobcu v spojení so žalobnými dôvodmi, v ktorých žalobca pripustil,
že „v relevantnom období túto skutočnosť ani nenahlásil, ani poškodené kontrolné známky nepredložil
správcovi dane, ale ich má k dispozícii a môže ich i dodatočne predložiť“, tieto posúdil ako irelevantné
vo vzťahu k ust.  § 47 ods. 1 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí
právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných
známok podľa tohto zákona a na ne neprihliadol.

Nedostatok zistený správcom dane spočívajúci v rozdiele použitých a zúčtovaných kontrolných známok
zakladá vznik skutkovej podstaty správneho deliktu a ak pri zúčtovaní odberu a použití prevzatých
kontrolných známok prevádzkovateľ daňového skladu pochybil, i keď dôvodom by bolo zlyhanie
ľudského faktora, nemožno túto skutočnosť pri posudzovaní konania a postup správcu dane vziať do
úvahy ani na ňu prihliadať. Z listinných dôkazov, administratívneho spisu a z vyjadrení žalobcu vyplýva,
že sa ako právnická osoba dopustil správneho deliktu,  za ktoré konanie podľa § 47 ods. 2 písm. e)
zák.č. 105/2004 Z.z. colný úrad uloží pokutu.

Žalobný dôvod v súvislosti s „námatkovo“ vykonaním prepočtom súd vyhodnotil ako účelový vzhľadom
k tomu, že žalobca sa rozdiel v počte zistených, evidovaných a zúčtovaných kontrolných známok snaží
zdôvodňovať omylom pri ich nalepovaní, či omylom pri vyhotovovaní zúčtovania s  evidenciou ich
použitia, čím vlastne vylučuje nedostatok miestneho zisťovania a ospravedlňuje vlastné pochybenie.

Súd nepovažoval za vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť postupu správneho orgánu
ani nevyhovenie žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu o podozrení z porušovania
daňových predpisov. Zodpovednosť žalobcu je založená na objektívnom princípe, z toho dôvodu
predlženie lehoty žalobcovi - daňovému subjektu za účelom zistenia, za akých okolností vznikol rozdiel



v evidovaných a zúčtovaných kontrolných známkach a kto ho spôsobil by nezaložilo dôvod pre iný
postup a rozhodnutie správcu dane. Objektívna zodpovednosť vyplýva priamo zo znenia na vec sa
vzťahujúceho právneho predpisu, s ktorým sa mal možnosť daňový subjekt oboznámiť, preto odkaz
žalovaného v rozhodnutí o nepredĺžení lehoty na existenciu objektívnej zodpovednosti nehodnotí súd
ako prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nepovažoval za nesprávny ani vykonaný postup pri
výpočte výšky pokuty, ktorá bola daňovému subjektu colným úradom uložená za správny delikt, ktorého
sa dopustil a ktorej výška je v súlade s § 47 ods. 2 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z..

V závere dáva konajúci súd do pozornosti žalobcu, že rozhodnutie, ktorého preskúmania zákonnosti sa
žalobca touto žalobou domáha, bolo vydané na základe zák.č. 105/2004 Z.z. a nie zák.č. 530/2011 Z.z.,
na ktorý právny predpis žalobca poukázal. Ust. § 47 zák.č. 105/2004 je zrušené až od 1.1.2014, pričom
podľa znenia § 47 ods. 2 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z. sa správneho deliktu dopustí právnická osoba,
ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok,  oproti zneniu § 70 ods. 1 písm. r) zák.č.
530/2011 Z.z., na ktorý žalobca v žalobe poukazoval, sa správneho deliktu dopustí právnická osoba,
ak nepreukáže použitie kontrolných známok z čoho vyplýva, že v tomto ustanovení sa preukazovanie
zúčtovania nevyžaduje.

Po vyhodnotení z konania vzídených skutočností súd konštatuje, že žalovaný neporušil žiadnu súvisiacu
právnu normu, skutkový stav bol v dostatočnom rozsahu zistený, rozhodnutie je zrozumiteľné, riadne
odôvodnené na základe čoho súd vyhodnotil všetky v žalobe uvádzané dôvody ako irelevantné a žalobu
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v
konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Senátom Krajského súdu v Trnave bolo rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) musí uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}