Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610202404 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2610202404.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej PhD., v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: U. A., bytom O., K. XXXX, v 2. rade: N. A., bytom R., C. X, v 3. rade: Z. A., bytom O., S. XXX, v 4. rade: R. A., bytom D., S. E. XX, v 5. rade: A. K., bytom O., A. XXX, navrhovatelia v 1., 3. a v 5. rade zastúpení advokátkou JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, Nitrianska 5, Piešťany, proti odporcovi: N. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom O., A. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Krivským, Skalica, poštová schránka 63, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 10C/33/2010-391 zo dňa 18. októbra 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1., 3. a 5. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 110,91 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľov v 1., 3. a v 5. rade do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľom v 2. a 4. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľov a určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. O., pôvodne vedené v PK vložke č. 6089 ako parc. č. 1414 - dom súpisné číslo XXX (nové súpisné číslo XXX) a zastavaná plocha o výmere 442 m2 a nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. 1552 v k. ú. O. ako parc. č. 1415/1 - záhrada o výmere 1018 m2 vedené na LV č. XXXX ako parc. č. 3083 - zastavaná plocha dom súpisné číslo XXX, dvor o výmere 782 m2 a parc. č. 3084 - záhrada o výmere 1370 m2, novovytvorené nehnuteľnosti v súlade s geometrickým plánom č. 7C 107/96-150, 4/2007 zo dňa 22.03.2007, vypracovanom Ing. A. O., patria do dedičstva po neb. X. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom O., A. XXX v podiele 1/4 a do dedičstva po neb. U. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom O., A. XXX, v podiele 1/4, a to parc. č. 3083/1 - zastavaná plocha dom súpisné číslo XXX o výmere 86 m2, parc. č. 3083/2 - zastavaná plocha dvor včítane hospodárskej budovy X o výmere 353 m2, spolu ohraničené spojnicami bodov 1 - 10 - 13 - 12 - 14 - 15140 - 15142 - 15120 - 15153 - 15155 - 5 - 6 - 7 - 2 - 1 a parc. č. 3084/3 - záhrada o výmere 3 m2 ohraničená spojnicami bodov 1 - 15149 - 2 - 1, patria do dedičstva po neb. X. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXX, naposledy bytom O., A. XXX, v podiele 1/2, parc. č. 3083/3 - zastavaná plocha dvor o výmere 58 m2, parc. č. 3084/1 - záhrada o výmere 963 m2, spolu ohraničené spojnicami lomových bodov 15155 - 15136 - 15135 - 15166 - 15132 - 4 - 3 - 15124 - 15150 - 15152 - 15123 - 7 - 6 - 5 - 15155 s tým, že geometrický plán na oddelenie pozemku parc. č. 3084/1-3 a parc. č. 3083/1-5 číslo 7C 107/96-150, číslo plánu 4/2007 zo dňa 22.03.2007 pre obec Gbely, mapový list č. Holíč 6-8/32, vypracovaný Ing. A. O., znalcom z odboru geodézie a kartografie, je súčasťou rozsudku. Zároveň bol odporca zaviazaný zaplatiť trovy štátu vo výške 620,29 eur a náhradu trov konania navrhovateľovi v 2. rade sumu 33,19 eur, v 4. rade sumu 33,19 eur a navrhovateľom v 1., 3. a 5. rade vo výške 1.751,38 eur. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrh navrhovateľov bol podaný dôvodne. Skúmal platnosť darovacej zmluvy z 21.12.1957, ktorou nebohá Z. E. darovala svojej dcére X. A. a jej manželovi U. A. celú svoju nehnuteľnosť parc. č. 1414 - dom č. popisné XXX s dvorom, nové číslo XXX, ktorý je vo vl. č. XXXX k.ú. obec O. pod B 12/B v polovici s tým, aby sa povolilo vlastnícke právo na darovanú nehnuteľnosť v pozemkovej knihe v rovnom pomere vložiť pre obdarovaných. Originál darovacej zmluvy sa nepodarilo získať, pretože sa u účastníkov konania nenachádza, ani v žiadnom súdnom archíve Okresného súdu Skalica a ani v archíve Ministerstva vnútra SR, Štátny archív Bratislava. Z opisu notárskej zápisnice, ktorý súdu zaslalo Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív Bratislava, č. N 140/57, Nz 104/57, ČD 0653/58 mal preukázané, že obsahom notárskej zápisnice je darovacia zmluva, ktorá bola registrovaná pod č. ČD 0653/58 pod PR 20/58 a bola prihlásená na vyrúbenie poplatkov dňa 17.01.1958. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Skalici, odbor pre výstavbu, zo dňa 13.01.1958 Okresný národný výbor v Skalici dal súhlas k prevodu nehnuteľnosti v k.ú. O. vo vl. č. XXXX parc. č. 1414 dom č. XXX v intraviláne vo výmere 123 siah pod B vedené na meno Z. E. v 1/2, ktorú darovala U. A. a manželke X. A.. Dňa 13.10.1958 došlo pod č. 653 podľa darovacej zmluvy zo dňa 21.12.1957 k zápisu v PKV č. 6089 parc. č. 1414 odpísaná z vl. č. XXXX a vložené vlastnícke právo v prospech doterajších vlastníkov Z. E. v polovici, Z. E. v polovici, na polovicu Z. E. pod B1/B vložené vlastnícke právo U. A. v 1/4 a X. A. v 1/4. Zo spisu Okresného súdu Senica D 240/60 mal tiež preukázané, že dňa 05.05.1958 bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrovaní vo veci prejednania dedičstva po nebohej Z. E., kde výsluchom svedka A. E., ako i úradným záznamom z predmetného spisu mal preukázané, že dňa 25.11.1958 synovia nebohej poručiteľky A. E. a N. E. vlastnoručne podpísali úradný záznam obsahujúci oznámenie, že ich nebohá matka Z. E. ešte za svojho života previedla polovicu rodinného domu č. XXX na dcéru X. A.. Keďže ide o právny úkon, ktorý sa stal perfektným v období troch mesiacov pred smrťou poručiteľky, žiadajú, aby bolo toto brané do úvahy pri zisťovaní dedičských podielov. Výsluchom svedka A. E. mal tiež preukázané, že spolu s bratom nebohým N. E. vlastnoručne podpísali zápisnicu v konaní D 110/58 zo dňa 23.01.1959 na Štátnom notárstve v Skalici obsahujúcu oznámenie dedičov, že na X. A. bola prevedená ideálna polovica nehnuteľnosti zapísanej vo vl. č. XXXX zmluvne. Svedkyňa B. C. videla písomnú darovaciu zmluvu, pamätala si na obsah darovacej zmluvy tak, že nebohá Z. E. daruje svoje nehnuteľnosti dcére X. a jej manželovi. Predtým ako podpísala darovaciu zmluvu, žiadala vysvetlenie od nebohej Z. E., prečo tieto nehnuteľnosti daruje iba dcére, keď má aj iné deti, na čo však menovaná neodpovedala. Svedkyňa C. vlastnoručne podpísala darovaciu zmluvu a potvrdila, že ju vlastnoručne podpísal M. D., nevidela však ako ju podpísala nebohá Z. E., pretože k nej bola otočená chrbtom. Na listine bol podpis E., keď jej ju ukázala notárka JUDr. Lišková. Darovacia zmluva spĺňa požiadavky § 383, keď darca niečo bezodplatne prenecháva obdarovanému a ten dar prijíma, i § 384 v tom, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak sa dar neodovzdáva pri darovaní. Tieto zákonné požiadavky boli splnené, k prevodu vlastníckeho práva bol daný súhlas bývalým ONV Skalica. Prevod vlastníctva na základe darovacej zmluvy bol uskutočnený a zapísaný v pozemkovej knihe a keďže boli všetky zákonné požiadavky splnené má za to, že darovacia zmluva zo dňa 21.12.1957 bola platne uzatvorená. Navrhovatelia mali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože ich postavenie je neisté. Tvrdenie N. E. staršieho, pôvodného odporcu, pri jeho výsluchu i v odvolaní proti rozsudku, že nemal vedomosť o žiadnej darovacej zmluve, nie je pravdivé. Zo spisu bývalého štátneho notárstva D 240/60 zo zápisnice zo dňa 21.09.1959 vyplýva, že Z. E. darovala za svojho života podiel 1/2 parc. č. 1414 U. A. a X. A., pretože predmetnú notársku zápisnicu podpísal N. E. starší a taktiež N. E. starší bol prítomný pri dedičskom konaní D 240/60, kde okrem iného po nebohej Z. E. bola prejednaná len nehnuteľnosť vo vl. č. XXXX parc. č. 1415/1 a bolo rozhodnuté o vložení vlastníckeho práva X. A. k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/2. Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam i s poukazom na to, že odporca je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. O trovách štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 38 O.s.p., keď tieto vznikli zaplatením znalečného znalcovi Ing. A. O., ktoré boli uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu a o náhrade trov konania navrhovateľom rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil. Svoje odvolanie odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. s tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že darovacia zmluva z 21.12.1957 je neplatná. Súd prvého stupňa nemal k dispozícii originál darovacej zmluvy s podpisom darujúcej Z. E. a z výpovede svedkyne C. jednoznačne vyplynulo, že Z. E. bola v dôsledku pokročilej choroby v takom stave, ktorý ju učinil nespôsobilou na akýkoľvek právny úkon, pričom jej nespôsobilosť vyplýva aj z ďalších okolností. O duševnom stave a nespôsobilosti Z. E. na právne úkony svedčí aj skutočnosť, že za týždeň po tom, čo podpísala darovaciu zmluvu dňa 21.12.1957, podpísala aj závet dňa 28.12.1957, v ktorom nakladala s tými istými nehnuteľnosťami ako s vlastnými. Je tu aj ďalší dôvod neplatnosti darovacej zmluvy z 21.12.1957, že darovacia zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná. Predmetom zmluvy je dom č. XXX s dvorom, nové číslo XXX. Podľa správy mesta Gbely je zrejmé, že v rozhodnom čase stáli dva domy, starý dom č. XXX a nový dom č. XXX. Je zrejmé, že pri dome č. XXX sa jednalo o novú stavbu, teda o nový dom, pričom starý dom č. XXX zostal zachovalý. Z darovacej zmluvy nie je zrejmé, čo je predmetom daru a súd sa vôbec v odôvodnení touto otázkou nezaoberal. Otázku dobromyseľnosti držby N. E. staršieho súd neposudzoval podľa ustanovení § 129 a § 130 OZ. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 OZ veta druhá pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. To znamená, že navrhovatelia mali dokazovať neoprávnenosť držby jeho otca a právneho predchodcu N. E. staršieho, avšak celé dokazovanie od začiatku sa vykonávalo naopak. V novom konaní 10C/33/2010 potvrdil dobromyseľnosť N. E. staršieho svedok A. E., brat jednak pôvodnej navrhovateľky X. A. a pôvodného odporcu N. E. staršieho. V žiadnom prípade nie je vyvrátená dobromyseľnosť držby N. E., ktorý bol dobromyseľným držiteľom najmenej od roku XXXX, kedy zomrel jeho otec. O dobromyseľnosti N. E. svedčí aj skutočnosť, že za nehnuteľnosti platil všetky dane a poplatky. Svedčí o tom aj potvrdenie mesta Gbely a čestné vyhlásenia dvoch svedkov N. N. a C. U. v konaní o vydanie osvedčenia pred notárom Dr. Jozefom Kremlom č. N 1113/94, Nz 675/94. K odvolaniu odporcu sa vyjadrili všetci navrhovatelia. Navrhovatelia v 2. a 4. rade žiadali rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Navrhovatelia v 1., 3., a 5. rade uviedli, že darovacia zmluva zo dňa 21.12.1957 uzavretá vo forme notárskej zápisnice jednoznačne preukázala, že právny predchodca odporcu nemohol byť v držbe dobromyseľný, pretože vedel a mohol vedieť, že takáto darovacia zmluva existuje. V čase osvedčovania o vydržaní neboli splnené zákonné predpoklady na vydržanie nehnuteľnosti špecifikovanej v predmetnej darovacej zmluve. Notárska zápisnica je úradným dokumentom a možnosť jej spochybnenia, resp. vyhlásenia za neplatnú, má zákonné pravidlá, takýto dokument nie je možné zneplatniť len výpoveďami svedkov a domnienkami odporcu. Svedkovia navrhnutí odporcom sú starší ľudia a pravdepodobne by ich výpovede neprispeli k objasneniu veci. Ani z výsluchov žijúcich svedkov nebola preukázaná dobromyseľnosť odporcu, odporca neuniesol dôkazné bremeno, pretože v konaní nebolo preukázané skoršie vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam inej osoby než odporcu, resp. jeho právneho nástupcu. Krajský súd Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konania vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vo veci bolo rozhodnuté prvýkrát odvolacím súdom dňa 14.12.1998, rozsudkom zo dňa 18.12.2007 bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Tento rozsudok bol zrušený Ústavným súdom SR zo dňa 07.07.2009 č.k. II ÚS 210/08 - 36 a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu porušenia práva odporcu na súdnu ochranu, ako aj práva vlastniť majetok podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd uviedol, že námietka odporcu o neplatnosti darovacej zmluvy nepochybne má význam pre rozhodnutie v súdnom spore vedenom všeobecnými súdmi, keďže sa ňou spochybňuje opodstatnenosť žaloby. Naposledy Krajský súd v Trnave vo veci rozhodoval uznesením zo dňa 23.02.2010, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k dôvodom odvolania navrhovateľov odvolací súd len dodáva: Z ústavnej sťažnosti odporcu vyplýva, že porušenie práva na súdnu ochranu a práva vlastniť majetok odôvodnil hlavne tým, že v konaní pred všeobecnými súdmi neboli vypočutí navrhovaní svedkovia A. E. a B. C.. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom svedkov A. E. a B. C. v súvislosti s platnosťou darovacej zmluvy, ako aj preukázaním dobromyseľnosti odporcu, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o opodstatnenosti žaloby. Podľa § 32 zákona č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, platného v čase spísania darovacej T. Z. E., prejav, ktorý urobila osoba nespôsobilá na právny úkon, alebo ktorý nie je zrozumiteľný alebo vážny, je neplatný. Odporca spochybňoval neplatnosť darovacej zmluvy tým, že súd nemá k dispozícii jej originál, nespôsobilosťou prevodkyne Z. E. na právne úkony a tiež neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou tejto zmluvy. Vo veci nebol predložený ani jeden dôkaz o nespôsobilosti Z. E. k právnym úkonom. Takýmto dôkazom nie je skutočnosť, že v čase podpisovania darovacej zmluvy Z. E. s nikým nekomunikovala, ale ani to, že asi o týždeň neskôr zriadila závet ohľadne tých istých nehnuteľností (navyše v zápisnici o zriadenom závete zo dňa 28.12.1957 sa uvádza, že účastníčka Z. E. bola v čase spísania závetu pri dobrom rozume a pamäti, odpovedala priliehavo, súvisle a rozumne). Zo strany odporcu nebol predložený žiadny dôkaz preukazujúci nepriaznivý zdravotný, či psychický stav Z. E.. Zdravotná dokumentácia ohľadne menovanej bola už skartovaná a z dokazovania nevyplynuli žiadne dôkazy o nespôsobilosti Z. E. na právne úkony. K. A. E. vypovedal o tom, že jeho matka mala problémy so srdcom. I keď v čase podpisovania darovacej zmluvy bola hospitalizovaná nie je zrejmé, akého charakteru boli jej zdravotné problémy. Posúdenie zdravotného stavu Z. E. ohľadne toho, či v čase podpisovania darovacej zmluvy netrpela duševnou poruchou (či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche) je otázkou odbornou, a táto musí byť zistená v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, patopsychológia a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Keďže dôkazné bremeno bolo na odporcovi a duševná porucha Z. E. v čase uzavretia darovacej zmluvy v konaní preukázaná nebola, záver súdu prvého stupňa, že darovacia zmluva zo dňa 21.12.1957 bola v zmysle § 383 a 384 OZ č. 141/1950 Sb. - platného v čase spísania predmetnej darovacej zmluvy - uzavretá platne, je správny. I keď sa v konaní nepodarilo získať originál darovacej zmluvy, skutočnosť, že k jej uzavretiu došlo, je preukázaná nielen svedeckými výpoveďami (napr. B. C.), ale napr. i tým, že zo Štátneho archívu Ministerstva vnútra v Bratislave bol zabezpečený rovnopis notárskej zápisnice zo dňa 21.12.1957, spolu s rovnopisom rozhodnutia ONV Gbely, v pozemkoknižnej vložke č. 1552, parc. č. 1414, dom č. XXX v intraviláne vo výmere 123 siah, vedenej na Z. E. v 1, ktorá túto darovala U. A. a manželke X.. K námietke neurčitosti darovacej zmluvy ohľadne predmetu darovania, odvolací súd zastáva názor, že táto nie je dôvodná. Nehnuteľnosť je vymedzená jasne a je zrejmé, že predmetom darovania je dom súp. č. XXX tzn. starý rodinný dom, ku ktorému bola v r. 1956 pristavená novostavba, ktorej bolo pridelené súpisné č. XXX. Spôsob, akým sa prideľovali súpisné čísla rodinným domom, objasnilo aj mesto Gbely. V 50-tych rokoch minulého storočia pravdepodobne došlo k zbúraniu starého rodinného domu na Z. ulici č. XXX a v roku 1956 bola skolaudovaná novostavba na ul. H., ktorej investorom bol Z. E. s manželkou. Do evidencie obyvateľstva boli prihlásení na č. XXX a Z. E. aj na pôvodnom rodičovskom dome na čísle XXX, pričom Mestský národný výbor v Gbeloch pridelil novostavbe tzv. voľné číslo XXX. Inak by nebolo možné prideliť novostavbe to isté číslo ako mal rodinný dom na Z. ulici. Podľa mapy z r. 1961 už nie je na ulici Z. vyznačená stavba rodinného domu č. XXX. Ak sa novostavbe skolaudovanej v roku 1956 na ul. H., pridelilo súpisné č. XXX, stavba rodinného domu, ktorá pôvodne toto číslo mala na ul. Z., už neexistovala a toto číslo bolo pridelené novostavbe na ul. H. aj preto, že stále mala existovať aj stará stavba na ul. H.. XXX. Takáto prax prideľovania súpisných čísiel sa robí aj v súčasnosti. O tom, ktorý dom bol predmetom darovania svedčí pozemkovoknižná vložka č. 6089 a č. 1552, kde bolo zapísané vlastnícke právo manželom E. k domu s.č. XXX. Preto predmetom darovania nemohol byť dom iný a je zrejmé, že v čase darovania mal dom už súpisné č. XXX. V neposlednom rade treba prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že k darovaniu prišlo v roku 1957, kedy zmluvy o prevode nehnuteľností neboli také perfektné ako v súčasnosti vyžaduje zákonná úprava. K otázke dobromyseľnosti odporcu zaujal odvolací súd stanovisko vo svojom skoršom rozhodnutí a na tomto zotrváva. Odporcu, resp. jeho právneho predchodcu, nie je možné považovať za dobromyseľných držiteľov. Z dedičského spisu sp. zn. D 240/60 vo veci prejednania dedičstva po nebohej Z. E. vyplýva, že dňa 25.11.1958 bol notárom spísaný úradný záznam o tom, že dedičia N. E. a A. E. udávajú, že ich nebohá matka Z. E. ešte za svojho života previedla polovicu rodinného domu č. XXX na dcéru X.. Zo zápisnice Štátneho notárstva v Skalici číslo D 110/58 zo dňa 23.01.1959 bolo zistené, že poručiteľka zanechala testament, v ktorom odkázala polovicu nehnuteľnosti vo vl. č. XXXX svojej dcére X., keďže však táto nehnuteľnosť bola prevedená na menovanú zmluvne za života poručiteľky, je testament neplatný. Zápisnica je podpísaná aj N. E.. V zápisnici štátneho notárstva zo dňa 21.09.1959 číslo D 110/59 bolo konštatované, že nehnuteľnosť vo vl. č. XXXX k.ú. O., parc. č. 1414, t.j. dom č. XXX s dvorom pod B 12/b na mene poručiteľky v polovici bola prevedená darovacou zmluvou zo dňa 21.12.1957 za života poručiteľky na U. A. a X. A.. Zmluva bola napísaná na štátnom notárstve v Skalici pod č. N 140/57. Táto zápisnica bola podpísaná dedičmi N. a B. E., čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok A. E.. N. E. a A. E. obdržali aj uznesenie, ktorým bolo vyporiadané dedičstvo po ich nebohej matke v dedičskom konaní č. D 240/60. Navyše v rámci tohto dedičského konania je spísaný úradný záznam, podľa ktorého sa N. E. a A. E. dňa 25. novembra 1958 sami bez predvolania dostavili na notársky úrad a uviedli, že ich nebohá matka Z. E., rodená H., ešte za svojho života previedla polovicu rodinného domu číslo XXX na dcéru X. A.. Tento úradný záznam je podpísaný N. E. i A. E.. V dedičskom konaní po ich nebohom otcovi Z. E. sp. zn. D 340/1972 z uznesenia Štátneho notárstva zo dňa 18.08.1972 vyplýva, že predmetom dedenia okrem iného bola polovica nehnuteľnosti parc. č. 1415/1 a parc. č. 1414 (stav podľa PK), spolu 1 domu č. XXX v obci O., ktorú polovicu v celosti prebral dedič - syn poručiteľa N. E.. V rozhodnutí ohľadom parc. č. 1414 (vlastníctvo len k pozemku) je vyslovene uvedené, že doterajšími vlastníkmi, každý v 1 sú U. a X. A. a k nim bude na list vlastníctva ako vlastník 1 tejto nehnuteľnosti na základe tohto rozhodnutia zapísaný N. E.. Ohľadom parc. č. 1415/1 je v tomto rozhodnutí vyslovene uvedené, že v liste vlastníctva budú ako vlastníci uvedení N. E. ako vlastník 1 na základe tohto rozhodnutia a X. A. v polovici, na základe dedičského rozhodnutia D 240/60 ŠN Senica. K rodinnému domu č. XXX (postavenom na parc. č. 1414 a 1415 v k. ú. O.) k doterajším pozemnoknižným spoluvlastníkom U. A. v 1 a X. A. v 1 bude zapísaný N. E. v 1. Toto rozhodnutie bolo rovnako podľa pripojených doručeniek doručené tak N. E. ako i A. E.. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že N. E., právny predchodca odporcu, bol účastníkom dedičských konaní po svojich rodičoch, bol oboznámený pred štátnym notárstvom so stavom dedených nehnuteľností, a teda aj o tom, že Z. E. darovala za svojho života svoj podiel jednej polovice na domových nehnuteľnostiach parc.č. 1414 - dom číslo XXX s dvorom, nové číslo XXX, vo vložke č. 1552 v k. ú. Gbely, pod B 12/b, dcére X. A. a jej manželovi U. A. a že v dedičskom konaní po Z. E. zdedila X. A. celú poručiteľkinu polovicu na nehnuteľnosti parc. č. 1514/1 vo vložke 1552. Rozhodnutia v týchto dedičských konaniach boli riadne doručené aj právnemu predchodcovi odporcu. Týmto je jednoznačne preukázané, že N. E. nemohol byť v držbe predmetných nehnuteľností dobromyseľný, a to ani v období od roku 1972 do r. 1994. Navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na tejto žalobe, z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom v 1., 3. a 5. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 110,91 eur (1 právny úkon á 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., v zmysle § 13 ods. 2 cit. vyhlášky znížený o 50%, t.j. 29,34 eur x 3, + 3x režijný paušál po á 7,63 eur). Navrhovateľom v 2. a 4. rade ako procesne úspešným účastníkom náhradu trov konania odvolací súd nepriznal, nakoľko si tieto neuplatnili. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.