Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/321/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610202404 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2610202404.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1/ U. A., bytom K. XXXX, O. 2/ N. A., bytom C. X, R. 3/ Z. A., bytom S. XXX, O. 4/ R. A., bytom S. E. XX, D. 5/ A. K., bytom A. XXX, O., všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Ing. Elena Divko, PhD., AK Gorkého 1, Skalica, proti žalovanému: N. E., narodený X.X.XXXX, bytom A. XXX, O., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 10C/33/2010-497 zo dňa 28. júna 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/33/2010-509 zo dňa 29. júna 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . II. Žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie zamietol návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 10C 33/2010 - 391 zo dňa 18. októbra 2011 a žalobcom priznal právo na náhradu trov obnoveného konania v rozsahu 100 %. 2. Z vykonaného dokazovania aj po preskúmaní novoobjavených dôkazov a následne zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že súd v pôvodnom konaní dospel k správnym právnym záverom a preskúmavané rozhodnutie Okresného súdu Senica č. k. 10C 33/2010 - 391 je vecne správne. Už v pôvodnom konaní bolo dostatočne preukázané, že medzi Z. E. ako darkyňou na jednej strane a jej dcérou a zaťom - X. A. a U. A. ako obdarovanými na strane druhej bola dňa 21.12.1957 uzavretá darovacia zmluva. K otázke právnej spôsobilosti darkyne na uzavretie zmluvy ako aj k tvrdenej dobromyseľnosti žalovaného sa vyjadril ako okresný súd v preskúmavanom rozhodnutí, tak krajský súd na základe podaného odvolania, na týchto záveroch sa nič nemení a súd na nich naďalej zotrváva aj v rámci obnoveného konania. Navyše, k týmto otázkam nové dôkazy ani predložené neboli. Otázkou, ktorá bola v rámci obnoveného konania znovu posudzovaná, bola platnosť, resp. neplatnosť darovacej zmluvy s ohľadom na žalovaným tvrdenú neurčitosť a nezrozumiteľnosť darovacej zmluvy s ohľadom na nové dôkazy. V konaní bolo preukázané, že rodinný dom súp. č. XXX nevznikol ako rekonštrukcia, prestavba ani prístavba rodinného domu č. XXX, čo je zrejmé z predloženého zamerania a polohy týchto domov. Zo správy od mesta O. je tiež zrejmé, že v čase uzavretia darovacej zmluvy existovali oba domy, a to č. XXX ako aj XXX. Je ale tiež zrejmé, že pre stavbu rodinného domu č. XXX musela byť veľká časť domu č. XXX zrúcaná, nakoľko dom č. XXX bol zo značnej časti postavený na mieste, kde stál predtým dom č. XXX. Takže existovali dva domy, avšak dom č. XXX už len v podobe torza pôvodného domu a teda skôr než o existencii dvoch domov presnejšie treba hovoriť o miestnej evidencii dvoch domov. Keďže v darovacej zmluve v zmysle vyššie uvedeného je predmet zmluvy označený nepresne, teda ako rodinný dom č. XXX, nové číslo XXX, bolo úlohou súdu posúdiť, či táto nepresnosť má vplyv na platnosť darovacej zmluvy. Pri týchto úvahách súd a priori vychádzal z toho, že každý prejav vôle urobený slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prejav vôle darkyne preto súd hodnotil jednak z hľadiska gramatického, jednak s prihliadnutím na všetky okolnosti, za akých bol tento robený. Na základe už vykonaných dôkazov, ako aj na základe novoobjavených dôkazov bolo zistené, že v čase darovania existovala na mieste veľkej časti pôvodného domu č. XXX novostavba č. XXX. Darkyňa bola spolu so svojím manželom spoluvlastníčkou tejto novostavby, a spolu s manželom v tomto dome č. XXX aj bývala. Podľa údajov uvedených v darovacej zmluve v tomto dome v čase darovania bývali aj obdarovaní, teda X. A. s manželom. Zo starého domu č. XXX existovalo len torzo vo dvore, veľká časť tohto domu bola zbúraná, dom nebol obývaný a nebolo preukázané ani to, že by bol obývateľný. Predmetom darovacej zmluvy je nepochybne jeden dom, v opačnom prípade by medzi označeniami domov bola spojka „a“, ktorá tam nie je. Ak by darkyňa mienila prevádzať vlastnícke právo k starému domu súp. č. XXX (resp. k jeho pozostatku, ktorý zostal po zbúraní značnej časti), je nepochybné, že by v zmluve neuvádzala súp. č. XXX, ale len č. XXX. 3. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom darovania bola novostavba súp. č. XXX. To možno vyvodiť i z okolností, za ktorých k darovaniu prišlo, keď darkyňa v podstate na „smrteľnej posteli“ v úmysle vyporiadať svoj majetok by zrejme za účasti notára a dvoch svedkov neprevádzala na svoju dcéru a zaťa spoluvlastnícke právo k polorozborenej a neobývanej ruine starého domu č. XXX. Darkyňa ako laik nemusela mať a pravdepodobne ani nemala vedomosť o tom, že pozostatok starého domu súp. č. XXX je ešte vedený v evidencii obce, a že práve z tohto dôvodu bolo novostavbe pridelené iné súp. č., a to č. XXX. Nakoľko však rodinný dom súp. č. XXX bol stále i v čase darovania zapísaný v PK ako nehnuteľnosť stojaca na parc. č. 1414, a to na mieste, kde už ale stála novostavba súp. č. XXX, bolo súp.č. XXX zahrnuté do darovacej zmluvy. Pochybnosti o prejavenej vôli darkyne zjavne nemal ani odborník v oblasti práva, a to štátny notár Dr. Ján Koprula prejednávajúci dedičstvo po nebohom Z. A., manželovi darkyne, ktorý vyhodnotil darovaciu zmluvu jednoznačne v tom zmysle, že predmetom darovania bol rodinný dom súp. č. XXX (v čase uvedeného dedičského konania mal pridelené nové č. XXX), a uvedené sa premietlo aj do dedičského rozhodnutia zo dňa 18.8.1972. V tomto sa uvádza, že doterajšími spoluvlastníkmi rodinného domu č. XXX (predtým teda XXX) sú X. A. s manželom. Súd má za to, že pokiaľ darkyňa z dôvodu, že na mieste novostavby súp. č. XXX stál predtým dom súp. č. XXX, v čase darovania stále zapísaný v PK, označila predmet darovania, teda novostavbu súp. č. XXX aj týmto starým súpisným číslom, nejedná sa i v zmysle vyššie uvedeného o takú nepresnosť, ktorá by činila predmet darovania neurčitým resp. nezrozumiteľným, z okolností darovania je jednoznačne zrejmé, čo bolo predmetom darovania a kam smerovala vôľa darkyne a darovacia zmluva je teda platná. Z toho dôvodu má súd za to, že súd v rámci pôvodného konania dospel k správnym záverom, jeho rozhodnutie je vecne správne a preto návrh na zmenu rozhodnutia zamietol. 4. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd rozhodoval len o trovách obnoveného konania, nakoľko o trovách pôvodného konania už bolo právoplatne rozhodnuté a toto rozhodnutie súd nezmenil. Nakoľko žalobcovia boli v spore plne úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 5. Odvolanie proti rozsudku 10C/33/2010 z 28.6.2017, čo do oboch výrokov rozsudku podal žalovaný a žiadal odvolací súd, aby oba výroky zmenil. Žiadal, aby výrok v merite veci zmenil tak, že návrhu na zmenu rozsudku Okresného súdu v Senici č. 10C/33/2010 - 391 zo dňa 18.10.2011 vyhovie a žalobu žalobcov zamietne v celom rozsahu. O náhrade trov konania sa žalovaný domáha zmeny výroku tak, že odvolací súd zaviaže žalobcov k náhrade jeho trov konania ako v pôvodnom, tak aj v obnovenom konaní. Prvostupňový súd podľa odvolateľa vec nesprávne právne posúdil, čím je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia 365 ods. 1, písm. h) CSP. Svojim odvolaním sa žalovaný domáha toho, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP napadnutý výrok v merite veci zmenil tak, že návrhu na zmenu rozsudku Okresného súdu v Senici č. 10C/33/2010-391 zo dňa 18.10.2011 vyhovie a žalobu žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne. Žalobcovia svoj nárok opierajú o darovaciu zmluvu zo dňa 21.12.1957, ktorou mala stará matka účastníkov Z. E. darovať právnym predchodcom žalobcov, ktorými boli ich rodičia U. A. a X. r. E. podiel 1 v nehnuteľnostiach vedených v zložke 1552 k. ú. O. ako parc. č. 1414 dom č. XXX s dvorom, nové č. XXX. Žalovaný aj právny predchodca, pôvodný žalovaný N. E. st. od začiatku tvrdia, že táto darovacia zmluva je neplatná okrem iného pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Originál tejto zmluvy nebol súdu predložený a súd mal k dispozícii len neoverenú kópiu tejto zmluvy. Vo vyjadreniach uvádzali, že keby aj mala darujúca M. E. spôsobilosť uzavrieť zmluvu, tak táto zmluva je neplatná z toho dôvodu, že je neurčitá a nezrozumiteľná. Predmetom zmluvy podľa bodu 1, je „dom číslo popisné XXX s dvorom, nové číslo XXX“. Podľa správy Mesta O. je zrejmé, že v rozhodnom čase stáli dva domy, starý dom č. XXX a nový dom č. XXX. Súčasná existencia domov č. XXX a XXX vyplýva aj zo Zápisnice o predbežnom vyšetrovaní vo veci D 110/1958 po nebohej Z. E., kde sú uvedené obidva tieto domy. Z Platobného rozkazu odboru pre výstavbu ONV Skalica z 8.6.1956 je zrejmé, že pri dome č. XXX sa jednalo o novostavbu, teda o nový dom. Starý dom č. XXX zostal zachovaný. Z dar. zmluvy (ak by bola inak platná) nie je zrejmé, čo je predmetom daru. Po právoplatnosti pôvodného rozsudku sa objavil ďalší dôkaz o tom, že sa jedná o dva domy. Týmto novým dôkazom sú autentické obrazové podklady z leteckých meračských snímok (ďalej len LMS), ktorý žalovanému poskytol Topografický ústav Banská Bystrica, o ktorom v čase pôvodného konania nevedel. Požiadal GEO-TEAM Slovakia, s.r.o. Bratislava o zameranie a porovnanie stavieb na pozemkoch parc. č. 3083 a 3084 (pôvodné PK parc. č. 1414, 1415/1 a 1415/2 k. ú. O.. GEO-TEAM Slovakia, s.r.o. toto vyhotovil dňa 29.11.2012. Jednalo sa o dôkazy, ktoré môžu privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bol daný dôvod na obnovu konania podľa vtedy platného ustanovenia § 228 ods. 1, písm. a) OSP. Požiadal súd, aby povolil obnovu konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Senici pod číslom 10C/33/2010. Navrhol, aby súd po novom prejednaní veci vydal rozsudok, ktorým žalobu žalobcov zamietne. V bode 14. napadnutého rozsudku súd správne konštatuje, že z dôkazov predložených v obnovenom konaní, že stavba rodinného domu súčasné č. XXX (predtým č. XXX) nemá nič spoločné so stavbami domov č. XXX a č. XXX na pôvodných prac. č. 1414 a 1415/2. Dom č. XXX nevznikol ani ich predstavbou, dostavbou či rekonštrukciou. Je pravda, že časť domu č. XXX asanovaná bola, ale nebola to prevažná časť. Naopak prevažná časť domu č. XXX zostala stáť a bola obývateľná a aj obývaná právnymi predchodcami žalobcov. To dokonca tvrdí aj samotný bod 14. odôvodnenia, keď konštatuje, že právny zástupca žalovaného predložil do spisu dokument z dedičského konania po nebohej darkyni Z. E., kde je jasne uvedená adresa dedičky X. A.. Táto bývala v r. 1958 na adrese O., H. č. XXX, zatiaľ, čo ďalší dedič, právny predchodca N. E. st. býval na adrese O., H.. XXX. Už z tohto je nepochybné, že v čase spísania darovacej zmluvy 21.12.1957, ako aj v čase zisťovania dedičov, 28.11.1958 stáli a boli obývané oba rodinné domy to je ako č. XXX, tak aj č. XXX. V dome č. XXX bývali jeho rodičia a v dome č. XXX bývali manželia A., právni predchodcovia žalobcov. Oba domy boli aj obývateľné aj obývané. Z citácie darovacej zmluvy vôbec nie je zrejmé, ktorý dom bol predmetom daru. Z logického výkladu by mohlo vyplývať, že predmetom daru bol dom č. XXX, v ktorom obdarovaní manželia A. bývali. Z tejto citácie nevyplýva, že predmetom daru bol dom č. XXX, ktorý užívali rodičia N. E. st. s manželkou. Darovacia zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná, teda je neplatná. Z úradného dokladu je zrejmé, že rodičia žalobcov mali pobyt na adrese O., H. č. XXX, nie na č. XXX. Je pravda, že v obnovenom konaní bola posudzovaná platnosť darovacej zmluvy len z dôvodu jej určitosti. Túto otázku však súd v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil. Správne konštatuje, že dom č. XXX nevznikol ako rekonštrukcia, prestavba, ani prístavba domu č. XXX. Správne konštatuje, že v čase spísania darovacej zmluvy existovali oba domy teda ako č. XXX, tak aj č. XXX. Nie je však pravda, že z domu č. XXX zostalo len torzo. Dom č. XXX bol obývaný rodičmi žalobcov. Nejednalo sa teda len „o miestnu evidenciu dvoch domov“, ako uvádza napadnutý rozsudok, ale o reálnu existenciu dvoch obývaných domov. Súd správne konštatuje v bode 24. rozsudku, že predmet zmluvy je označený nepresne. Teda ako rodinný dom č. XXX, nové č. XXX. Napriek tomu však prišiel k nesprávnemu právnemu záveru, že táto nepresnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy. Je pravda, že v kópii darovacej zmluvy je uvedené bydlisko obdarovaných ako č. XXX, avšak z úradného dokladu je zrejmé, že obdarovaní bývali v dome č. XXX (viď bol 14. odvolania). Správne konštatuje tiež v bode 24., že predmetom daru je nepochybne jeden dom. Nijako však nevysvetlil ako prišiel k tomu, že predmetom daru bol dom č. XXX. Asi preto, že sa to pre neurčitosť darovacej zmluvy vysvetliť nedá. Keď sa nedá určiť, ktorý dom bol predmetom daru, tak v takomto prípade sa jedná o neplatnú zmluvu pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Súd konštatuje, že darkyňa by na „smrteľnej posteli“ neprevádzala vlastníctvo k polorzborenej a neobývanej ruine. No to nebola polorozborená a neobývaná ruina, ale dom č. XXX bol obývaný právnymi predchodcami žalobcov. Keď sa musí usudzovať podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, táto vôľa sa už zistiť nedá. Poukazuje na svedeckú výpoveď svedkyne C. na pojednávaní konanom 20.4.2010. Popísala stav darkyne, ktorá už nekomunikovala. Bola jednoznačne preukázaná neurčitosť a nezrozumiteľnosť darovacej zmluvy z 21.12.1957, z čoho mal súd vyvodiť ten právny záver, že darovacia zmluva z 21.12.1957 je neplatná, návrhu na zmenu pôvodného rozsudku vyhovieť a žalobu zamietnuť. Jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na odvolanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a žiada preto odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu na zmenu rozsudku Okresného súdu Senica 10C/33/2010 zo dňa 18.10.2011 vyhovie a žalobu žalobcov zamietne. Domáha sa aj zmeny vo výroku o náhrade trov konania. Žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže žalobcov nahradiť žalovanému trovy pôvodného konania ako aj trovy obnoveného konania. 6. Vyjadrenie k odvolaniu podali žalobcovia. Napadnutý rozsudok súdu I. inštancie považujú právne za perfektne odôvodnený a domáhajú sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu odvolacích trov konania. Pridržiavajú sa vyjadrenia, a to záverečného prednesu právnej zástupkyne zo dňa 12.6.2017 a súhlasia s právnym názorom súdu, ktorý vyjadril vo svojom odôvodnení. Domáhajú sa, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 28.6.2017, č. k. 10C/33/2010-497 ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu aj odvolacích trov konania. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny. 8. Žalobkyňa X. A. zomrela dňa XX.X.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve D 406/01, Dnot 57/02 jedinou závetnou dedičkou sa stala žalobkyňa v 5. rade. Pôvodný žalovaný N. E. zomrel dňa XX.X.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve D 187/99, Dnot 116/99 dedičstvo nadobudol žalovaný N. E., nar. X.X.XXXX, s ktorým súd ďalej pokračoval v konaní. 9. Podľa § 111 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia darovacej zmluvy vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak, alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Ak ide o veci určené podľa druhu je na prevod vlastníctva potrebné ich odovzdanie. Podľa § 383 zákona č. 141/1950 Zb. darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa § 384 zákona č. 141/1950 Zb. ak sa dar pri darovaní neodovzdá, je potrebné, aby sa darovacia zmluva dojednala písomne. Podľa § 32 zákona č. 141/1950 Zb. prejav, ktorý urobila osoba nespôsobilá na právny úkon, alebo ktorý nie je zrozumiteľný alebo vážny, je neplatný. Podľa § 35 zákona č. 141/1950 Zb. vedľajšej okolnosti, právny úkon je platný, okrem ak je táto okolnosť podľa prejavenej vôle okolnosťou rozhodujúcou. Podľa § 35 ods. 2 v spojení s § 854 OZ (zákona č. 40/1964 Zb.) právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 417 ods. 1, 2 a 3 CSP ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne rozsudkom návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, novým rozhodnutím nahradí pôvodné rozhodnutie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o nároku na náhradu trov pôvodného konania i obnoveného konania. 10. Súd v pôvodnom konaní skúmal platnosť darovacej zmluvy z 21.12.1957, na základe ktorej mala nebohá Z. E. darovať svojej dcére X. A. a jej manželovi U. A. celú svoju nehnuteľnosť parc. č. 1414 - dom č. popisné XXX s dvorom, nové číslo XXX, ktorý je vo vl. č. 1552 k. ú. obec O. pod B 12/B v polovici s tým, aby sa povolilo vlastnícke právo na darovanú nehnuteľnosť v pozemkovej knihe v rovnom pomere vložiť pre obdarovaných. V terajšom obnovenom konaní súd I. inštancie poukázal správne v odôvodnení svojho rozhodnutia na závery vtedajšieho dokazovania. 11. Originál darovacej zmluvy sa nepodarilo získať, pretože sa u účastníkov konania nenachádzal, ani v žiadnom súdnom archíve OS Skalica a ani v archíve Ministerstva vnútra SR, Štátny archív Bratislava. Nepriame dôkazy o existencii tejto zmluvy súd vykonaným dokazovaním zistil: - z opisu notárskej zápisnice, ktorý súdu zaslalo Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív Bratislava, č. N 140/57, Nz 104/57, ČD 0653/58 mal súd preukázané, že obsahom notárskej zápisnice je darovacia zmluva, ktorá bola registrovaná pod č. ČD 0653/58 pod PR 20/58 a bola prihlásená na vyrubenie poplatkov dňa 17.1.1958; - z rozhodnutia ONV v Skalici, odbor pre výstavbu, zo dňa 13.1.1958 ONV v Skalici dal súhlas k prevodu nehnuteľnosti v k. ú. O. vo vl. č. 1552 parc. č. 1414 dom č. XXX v intraviláne vo výmere 123 siah pod B vedené na meno Z. E. v 1/2, ktorú darovala U. A. a manželke X. A.. Dňa 13.10.1958 došlo pod č. 653 podľa darovacej zmluvy zo dňa 21.12.1957 k zápisu v PKV č. 6089 parc. č. 1414 odpísaná z vl. č. 1552 a vložené vlastnícke právo v prospech doterajších vlastníkov Z. E. v polovici, Z. E. v polovici, na polovicu Z. E. pod B1/B vložené vlastnícke právo U. A. v 1/4 a X. A. v 1/4; - zo spisu OS Senica D 240/60 mal tiež preukázané, že dňa 5.5.1958 bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrovaní vo veci prejednania dedičstva po nebohej Z. E., kde výsluchom svedka A. E., ako i úradným záznamom z predmetného spisu je zrejmé, že dňa 25.11.1958 synovia nebohej poručiteľky A. E. a N. E. vlastnoručne podpísali úradný záznam obsahujúci oznámenie, že ich nebohá matka Z. E. ešte za svojho života previedla polovicu rodinného domu č. XXX na dcéru X. A.. Keďže ide o právny úkon, ktorý sa stal perfektným v období troch mesiacov pred smrťou poručiteľky, žiadajú, aby bolo toto brané do úvahy pri zisťovaní dedičských podielov; z výsluchu svedka A. E. mal tiež preukázané, že spolu s bratom nebohým N. E. vlastnoručne podpísali zápisnicu v konaní D 110/58 zo dňa 23.01.1959 na Štátnom notárstve v Skalici obsahujúcu oznámenie dedičov, že na X. A. bola prevedená ideálna polovica nehnuteľnosti zapísanej vo vl. č. 1552 zmluvne; zo svedeckej výpovede B. C. bolo preukázaná, že videla písomnú darovaciu zmluvu, pamätala si na obsah darovacej zmluvy tak, že nebohá Z. E. daruje svoje nehnuteľnosti dcére X. a jej manželovi. Predtým ako podpísala darovaciu zmluvu, žiadala vysvetlenie od nebohej Z. E., prečo tieto nehnuteľnosti daruje iba dcére, keď má aj iné deti, na čo však menovaná neodpovedala. Svedkyňa C. vlastnoručne podpísala darovaciu zmluvu a potvrdila, že ju vlastnoručne podpísal M. D., nevidela však ako ju podpísala nebohá Z. E., pretože k nej bola otočená chrbtom. Na listine bol podpis E., keď jej ju ukázala notárka JUDr. Lišková. 12. Preto mal súd za preukázané, že darovacia zmluva spĺňa požiadavky § 383, keď darca niečo bezodplatne prenecháva obdarovanému a ten dar prijíma, i § 384 v tom, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak sa dar neodovzdáva pri darovaní. Tieto zákonné požiadavky boli splnené, k prevodu vlastníckeho práva bol daný súhlas bývalým ONV Skalica. Prevod vlastníctva na základe darovacej zmluvy bol uskutočnený a zapísaný v pozemkovej knihe a keďže boli všetky zákonné požiadavky splnené, má za to, že darovacia zmluva zo dňa 21.12.1957 bola platne uzatvorená. 13. K otázke naliehavého právneho záujmu: žalobcovia podľa záverov súdu mali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože ich postavenie je neisté. Tvrdenie N. E. staršieho, pôvodného žalovaného, pri jeho výsluchu i v odvolaní proti rozsudku, že nemal vedomosť o žiadnej darovacej zmluve, nie je pravdivé. Zo spisu bývalého štátneho notárstva D 240/60 zo zápisnice zo dňa 21.09.1959 vyplýva, že Z. E. darovala za svojho života podiel 1/2 parc. č. 1414 U. A. a X. A., pretože predmetnú notársku zápisnicu podpísal N. E. starší a taktiež N. E. starší bol prítomný pri dedičskom konaní D 240/60, kde okrem iného po nebohej Z. E. bola prejednaná len nehnuteľnosť vo vl. č. 1552 parc. č. 1415/1 a bolo rozhodnuté o vložení vlastníckeho práva X. A. k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/2. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam i s poukazom na to, že žalovaný je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. 14. Žalovaný spochybňoval neplatnosť darovacej zmluvy tým, že súd nemá k dispozícii jej originál, nespôsobilosťou prevodkyne Z. E. na právne úkony a tiež neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou tejto zmluvy. - vtedajší odvolací súd uviedol, že vo veci nebol predložený ani jeden dôkaz o nespôsobilosti Z. E. k právnym úkonom. Zo strany žalovaného nebol predložený žiadny dôkaz preukazujúci nepriaznivý zdravotný, či psychický stav Z. E.. Zdravotná dokumentácia bola už skartovaná, i keď v čase podpisovania darovacej zmluvy bola hospitalizovaná, nie je zrejmé, akého charakteru boli jej zdravotné problémy. Posúdenie zdravotného stavu Z. E. ohľadne toho, či v čase podpisovania darovacej zmluvy netrpela duševnou poruchou je otázkou odbornou, a táto musí byť zistená v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, patopsychológia a pod. a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Keďže dôkazné bremeno bolo na žalovanom a duševná porucha Z. E. v čase uzavretia darovacej zmluvy v konaní preukázaná nebola, záver súdu prvého stupňa, že darovacia zmluva zo dňa 21.12.1957 bola v zmysle § 383 a 384 OZ č. 141/1950 Zb. - platného v čase spísania predmetnej darovacej zmluvy - uzavretá platne, je správny. - k námietke neurčitosti darovacej zmluvy ohľadne predmetu darovania sa odvolací súd vyjadril v tom smere, že táto nie je dôvodná. Nehnuteľnosť je vymedzená jasne a je zrejmé, že predmetom darovania je dom súp. č. XXX, tzn. starý rodinný dom, ku ktorému bola v r. 1956 pristavená novostavba, ktorej bolo pridelené súpisné č. XXX. Akým sa prideľovali súpisné čísla rodinným domom, objasnilo aj mesto O.. V 50-tych rokoch minulého storočia pravdepodobne došlo k zbúraniu starého rodinného domu na Z. ulici č. XXX a v roku 1956 bola skolaudovaná novostavba na ul. H., ktorej investorom bol Z. E. s manželkou. Do evidencie obyvateľstva boli prihlásení na č. XXX a Z. E. aj na pôvodnom rodičovskom dome na čísle XXX, pričom Mestský národný výbor v O. pridelil novostavbe tzv. voľné číslo XXX. Inak by nebolo možné prideliť novostavbe to isté číslo ako mal rodinný dom na Z. ulici. Podľa mapy z r. 1961 už nie je na ulici Z. vyznačená stavba rodinného domu č. XXX. Ak sa novostavbe skolaudovanej v roku 1956 na ul. H. pridelilo súpisné č. XXX, stavba rodinného domu, ktorá pôvodne toto číslo mala na ul. Z., už neexistovala a toto číslo bolo pridelené novostavbe na ul. H. aj preto, že stále mala existovať aj stará stavba na ul. H. č. XXX. Takáto prax prideľovania súpisných čísiel sa robí aj v súčasnosti. O tom, ktorý dom bol predmetom darovania svedčí pozemkovoknižná vložka č. 6089 a č. 1552, kde bolo zapísané vlastnícke právo manželom E. k domu s. č. XXX. Predmetom darovania nemohol byť dom iný a je zrejmé, že v čase darovania mal dom už súpisné č. XXX. V neposlednom rade treba prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že k darovaniu prišlo v roku 1957, kedy zmluvy o prevode nehnuteľností neboli také perfektné ako v súčasnosti vyžaduje zákonná úprava. I keď sa v konaní nepodarilo získať originál darovacej zmluvy, skutočnosť, že k jej uzavretiu došlo, je preukázaná jednak svedeckými výpoveďami (napr. B. C.), ale i tým, že zo Štátneho archívu Ministerstva vnútra v Bratislave bol zabezpečený rovnopis notárskej zápisnice zo dňa 21.12.1957, spolu s rovnopisom rozhodnutia ONV O., v pozemkoknižnej vložke č. 1552, parc. č. 1414, dom č. XXX v intraviláne vo výmere 123 siah, vedenej na Z. E. v 1, ktorá túto darovala U. A. a manželke X.. - k otázke dobromyseľnosti vtedajší odvolací súd uviedol, že žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu nie je možné považovať za dobromyseľných držiteľov. Z dedičského spisu sp. zn. D 240/60 vo veci prejednania dedičstva po nebohej Z. E. vyplýva, že dňa 25.11.1958 bol notárom spísaný úradný záznam o tom, že dedičia N. E. a A. E. udávajú, že ich nebohá matka Z. E. ešte za svojho života previedla polovicu rodinného domu č. XXX na dcéru X.. Zo zápisnice Štátneho notárstva v Skalici číslo D 110/58 zo dňa 23.01.1959 bolo zistené, že poručiteľka zanechala testament, v ktorom odkázala polovicu nehnuteľnosti vo vl. č. 1552 svojej dcére X., keďže však táto nehnuteľnosť bola prevedená na menovanú zmluvne za života poručiteľky, je testament neplatný. Zápisnica je podpísaná aj N. E.. V zápisnici štátneho notárstva zo dňa 21.9.1959 číslo D 110/59 bolo konštatované, že nehnuteľnosť vo vl. č. 1552 k. ú. O., parc. č. 1414, t.j. dom č. XXX s dvorom pod B 12/b na meno poručiteľky v polovici bola prevedená darovacou zmluvou zo dňa 21.12.1957 za života poručiteľky na U. A. a X. A.. Zmluva bola napísaná na štátnom notárstve v Skalici pod č. N 140/57. Táto zápisnica bola podpísaná dedičmi N. a A. E., čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok A. E.. N. E. a A. E. obdržali aj uznesenie, ktorým bolo vyporiadané dedičstvo po ich nebohej matke v dedičskom konaní č. D 240/60. Navyše v rámci tohto dedičského konania je spísaný úradný záznam, podľa ktorého sa N. E. a A. E. dňa 25.11.1958 sami bez predvolania dostavili na notársky úrad a uviedli, že ich nebohá matka Z. E., rodená H., ešte za svojho života previedla polovicu rodinného domu číslo XXX na dcéru X. A.. Tento úradný záznam je podpísaný N. E. i A. E.. V dedičskom konaní po ich nebohom otcovi Z. E. sp. zn. D 340/1972 z uznesenia Štátneho notárstva zo dňa 18.8.1972 vyplýva, že predmetom dedenia okrem iného bola polovica nehnuteľnosti parc. č. 1415/1 a parc. č. 1414 (stav podľa PK), spolu 1 domu č. XXX v obci O., ktorú polovicu v celosti prebral dedič - syn poručiteľa N. E.. V rozhodnutí ohľadom parc. č. 1414 (vlastníctvo len k pozemku) je vyslovene uvedené, že doterajšími vlastníkmi, každý v 1 sú U. a X. A. a k nim bude na list vlastníctva ako vlastník 1 tejto nehnuteľnosti na základe tohto rozhodnutia zapísaný N. E.. Ohľadom parc. č. 1415/1 je v tomto rozhodnutí vyslovene uvedené, že v liste vlastníctva budú ako vlastníci uvedení N. E. ako vlastník 1 na základe tohto rozhodnutia a X. A. v polovici, na základe dedičského rozhodnutia D 240/60 ŠN Senica. K rodinnému domu č. XXX (postavenom na parc. č. 1414 a 1415 v k. ú. O.) k doterajším pozemnoknižným spoluvlastníkom U. A. v 1 a X. A. v 1 bude zapísaný N. E. v 1. Toto rozhodnutie bolo rovnako podľa pripojených doručeniek doručené tak N. E. ako i A. Komornému. Z toho jednoznačne vyplýva, že N. E., právny predchodca žalovaného bol účastníkom dedičských konaní po svojich rodičoch, bol oboznámený pred štátnym notárstvom so stavom dedených nehnuteľností, a teda aj o tom, že Z. E. darovala za svojho života svoj podiel jednej polovice na domových nehnuteľnostiach parc. č. 1414 - dom číslo XXX s dvorom, nové číslo XXX, vo vložke č. 1552 v k. ú. O., pod B 12/b, dcére X. A. a jej manželovi U. A. a že v dedičskom konaní po Z. E. zdedila X. A. celú poručiteľkinu polovicu na nehnuteľnosti parc. č. 1514/1 vo vložke 1552. Rozhodnutia v týchto dedičských konaniach boli riadne doručené aj právnemu predchodcovi žalovaného. Týmto je jednoznačne preukázané, že N. E. nemohol byť v držbe predmetných nehnuteľností dobromyseľný, a to ani v období od roku 1972 do r. 1994. 15. V obnovenom konaní predložil žalovaný letecké meračské snímky územia O. z roku 1938 a 2009 z Topografického ústavu Banská Bystrica, ktorými spolu so zameraním a porovnaním stavieb na pozemkoch parc. č. 3083 a 3084 (pôvodné PK parc. č. 1414, 1415/1 a 1415/2 v k. ú. O.) mal súd preukázané, že z hľadiska polohového umiestnenia stavba nového rodinného domu na parc. č. 3083 súp. č. XXX (pôvodne č. XXX) nemá nič spoločné s pôvodnými stavbami na PK parc. č. 1414 - súp. č. XXX a PK parc. č. 1415/2 - súp. č. XXX, t.j. nevznikla ani ich prestavbou, dostavbou či rekonštrukciou. Pre umožnenie výstavby nového rodinného domu súp. č. XXX (pôvodne XXX) bola nutnosť asanovať veľkú časť pôvodnej stavby rodinného domu súp. č. XXX. Z pôvodnej stavby domu č. XXX zostalo iba torzo. Žalobcovia doložili vyjadrenie statika Ing. S. N., ktorý potvrdil, že pre výstavbu domu s terajším súp. č. XXX bolo nutné odstrániť veľkú časť domu s pôvodným súp. č. XXX. 16. V obnovenom konaní boli doložené aj nákresy, z ktorých je zrejmé umiestnenie starého rodinného domu súp. č. XXX a následne nového rodinného domu súp. č. XXX. Zo správy od Mesta O. je zrejmá história číslovania rodinného domu súp. č. XXX - pôvodné súp. č. bolo XXX, následne prečíslované na č. XXX a po poslednom prečíslovaní budov z roku 1973 pridelené súp. č. XXX. Platobným rozkazom zo dňa 8.6.1956 mal súd preukázané, že ONV v Skalici požadoval po Z. E., manželovi darkyne Z. E. sumu 120 Kčs za užívacie povolenie na novostavbu rodinného domu (domu súp. č. XXX), z čoho je zrejmé, že novostavba bola dokončená rok pre uzavretím darovacej zmluvy. Právny zástupca žalovaného doložil do spisu dokument z dedičského konania po nebohej Z. E. zo dňa 28.11.1958 (zisťovanie dedičov po nebohej), v ktorom sa uvádza, že N. E., syn Z. E., mal pobyt na adrese H. XXX, O., X. A., dcéra, mala pobyt na adrese H. XXX, O.. 17. Z vykonaného dokazovania aj po preskúmaní novoobjavených dôkazov a následne zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd I. inštancie právny záver, že súd v pôvodnom konaní dospel k správnym právnym záverom a preskúmavané rozhodnutie Okresného súdu Senica č. k. 10C 33/2010 - 391 je vecne správne. V obnovenom konaní sa znovu posudzovala platnosť neplatnosť darovacej zmluvy pre žalovaným tvrdenú neurčitosť a nezrozumiteľnosť darovacej zmluvy s ohľadom na nové dôkazy. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súd I. inštancie, že preukázané bolo, že rodinný dom súp. č. XXX nevznikol ako rekonštrukcia, prestavba ani prístavba rodinného domu č. XXX. Zrejmé je to z predloženého zamerania a polohy týchto domov. Ďalším dôkazom je správa od mesta O., že v čase uzavretia darovacej zmluvy existovali oba domy, a to č. XXX ako aj XXX. Pre stavbu rodinného domu č. XXX musela byť veľká časť domu č. XXX zrúcaná, dom č. XXX bol zo značnej časti postavený na mieste, kde stál predtým dom č. XXX. Existovali dva domy, dom č. XXX už len v podobe torza pôvodného domu a skôr než o existencii dvoch domov treba hovoriť o miestnej evidencii dvoch domov. V darovacej zmluve takto vzhľadom k tomu je predmet zmluvy označený nepresne, teda ako rodinný dom č. XXX, nové číslo XXX, súd I. inštancie posudzoval, či táto nepresnosť má vplyv na platnosť darovacej zmluvy. Prejav vôle darkyne vyhodnotil súd z hľadiska gramatického aj s prihliadnutím na všetky okolnosti, za akých bol tento robený, keďže každý prejav vôle urobený slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôla nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V čase darovania existovala na mieste veľkej časti pôvodného domu č. XXX novostavba č. XXX. Darkyňa bola spolu so svojím manželom spoluvlastníčkou tejto novostavby a aj v tejto novostavbe, dom, súp. č. XXX aj bývala. V tomto dome (podľa údajov uvedených v darovacej zmluve ) v čase darovania bývali aj obdarovaní, X. A. s manželom. Zo starého domu č. XXX existovalo len torzo vo dvore, veľká časť tohto domu bola zbúraná, dom nebol obývaný, nebolo preukázané tiež ani to, že by bol obývateľný. Predmetom darovacej zmluvy je jeden dom, lebo inak medzi označeniami domov by podľa gramatického výkladu bola spojka „a“, ktorá tam nie je. Ak by darkyňa mienila prevádzať vlastnícke právo k starému domu súp. č. XXX, je logické, že by v zmluve neuvádzala aj alternatívne súp. č. XXX, ale len č. XXX. Takto bolo zistené, že predmetom darovania bola novostavba súp. č. XXX. Naznačujú to aj okolnosti, za ktorých k darovaniu prišlo. Darkyňa na „smrteľnej posteli“ v úmysle chcela vyporiadať svoj majetok za účasti notára a dvoch svedkov a tak by neprevádzala na svoju dcéru a zaťa polorozborenú a neobývanú ruiny starého domu č. XXX a ako laik nemala vedomosť o tom, že pozostatok starého domu súp. č. XXX je ešte vedený v evidencii obce, a novostavbe bolo pridelené iné súp. č.: č. XXX. Nakoľko však rodinný dom súp. č. XXX bol stále i v čase darovania zapísaný v PK ako nehnuteľnosť stojaca na parc. č. 1414, a to na mieste, kde už ale stála novostavba súp. č. XXX, bolo súp. č. XXX zahrnuté do darovacej zmluvy. O tomto nemal pochybnosť ani štátny notár Dr. Ján Koprula prejednávajúci dedičstvo po nebohom Z. A., manželovi darkyne, ktorý vyhodnotil darovaciu zmluvu, že predmetom darovania bol rodinný dom súp. č. XXX (v čase uvedeného dedičského konania mal pridelené nové č. XXX), a takomto ponímaní to bolo uvedené aj do dedičského rozhodnutia zo dňa 18.8.1972 („že doterajšími spoluvlastníkmi rodinného domu č. XXX, predtým teda XXX, sú X. A. s manželom“). Ak darkyňa z dôvodu, že na mieste novostavby súp. č. XXX stál predtým dom súp. č. XXX, v čase darovania stále zapísaný v PK, označila predmet darovania, teda novostavbu súp. č. XXX aj týmto starým súpisným číslom, nejedná sa i v zmysle vyššie uvedeného o takú nepresnosť, ktorá by robila predmet darovania neurčitým, nezrozumiteľným, pretože z okolností darovania je jednoznačne zrejmé, čo bolo predmetom darovania a kam smerovala vôľa darkyne a darovacia zmluva je teda platná. Odvolací súd sa teda stotožňuje so súdom I. inštancie, že súd v rámci pôvodného konania dospel k správnym záverom, jeho rozhodnutie je vecne správne a preto návrh na zmenu rozhodnutia zamietol podľa ust. § 417 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 19. Žalobcovia majú voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní. O ich výške rozhodne súd I. inštancie. 20. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).