Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 18Sa/49/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200525 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200525.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: D.. P. F., bytom X. X. XXX/XX, K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 07. októbra 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. mája 2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 07. októbra 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. mája 2019, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca nemá nárok na materské ktoré si uplatnil od 18. marca 2019 s odôvodnením, že nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 07. októbra 2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica z č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. mája 2019 a v časti zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že slová „od 18. marca 2019“ nahrádza slovami „od 17. marca 2019“. 3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca si ako iný poistenec uplatnil nárok na materské od 01. marca 2019 z dôvodu starostlivosti o dieťa: P. F., nar. XX. januára XXXX predložením Žiadosti o materské č. B XXXXXXX z nemocenského poistenia zamestnanca B. X. Q., s.r.o., areál I. XXX L. nad V., ktoré trvá od 01. júla 2012. Žalobca uzatvoril nový pracovný pomer u zamestnávateľa D. Z. s. r. o., X. XX/B, B.. Podľa prvostupňového správneho orgánu žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ak naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, ktorej podmienky výkonu mu neumožňujú prevziať starostlivosť o dieťa. Z tohto dôvodu sa nepovažuje za iného poistenca, keďže reálne nezabezpečoval tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka, ktorá sa naďalej o dieťa starala. Žalovaný nevylučuje vykonávanie práce, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť zachovaná aj popri výkone práce. 4. Žalobca namietal, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v rozpore jednak so skutkovým stavom, ako i v rozpore so zákonom. Označil ho za arbitrárne, založené na svojvôli správneho orgánu, nemajúce oporu v zákone. Je otcom dieťaťa, preukázal dohodu s matkou o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti, a to v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské, najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa, že bol nemocensky poistený pred prevzatím dieťaťa. Žalobca dostatočne preukázal podmienky priznania nároku, matka nepoberá materské, ani rodičovský príspevok. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa akceptovala dohodu rodičov pre účely odobratia rodičovského príspevku matke, ale neakceptovala ju už pre priznanie materského otcovi. Poukázal na § 2 ods. 1 písm. a), § 3 písm. e) zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa, v zmysle ktorého napĺňa pojmové znaky starostlivosti o dieťa, a teda je zrejmé, že vykonáva starostlivosť o dieťa. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že každá vec si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne. Uviedol, že postup Sociálnej poisťovne, pobočky bol súladný s ustanovením § 195 ods. 1 a 3 ako aj § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z okolností predmetného prípadu vyplýva, že žiadateľ reálne nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2018, a preto sa nepovažuje za iného poistenca. Napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti o čom svedčí pracovná činnosť u toho istého zamestnávateľa s rovnakým plným pracovným úväzkom, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku. Sociálna poisťovňa neporušuje normatív zákazu diskriminácie, a poukázala taktiež na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21. 03. 2019, z ktorého vyplýva, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia, a je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. 6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie, ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 7. Podľa § 30 zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 8. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. 12. 2018 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. 9. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. 10. Podľa § 51 ods. 1 zákona ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. 11. Podľa § 51 ods. 2 zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. 12. Podľa § 52 ods. 1 zákona materské sa poskytuje za dni. 13. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9. 14. Podľa § 58 ods. 1 zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. 15. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 16. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej aj zákon o rodičovskom príspevku alebo zákona č. 571/2009 Z.z.) rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 22. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 25. V prejednávanom prípade bolo zistené, že žalobca je zamestnancom spoločnosti B. X. Q., s. r. o., s pracovným časom 37,5 hodiny týždenne a s hrubou mzdou 1.800,00 eur. Výkon práce k uvedenému zamestnávateľovi založený pracovnou zmluvou zo dňa 1. 7. 2012 prerušil dňom deklarovaného prevzatia dieťaťa: P. F., nar. XX. 1. XXXX do osobnej starostlivosti dňa 17. 3. 2019 podľa dohody s matkou dieťaťa zo dňa 17. 3. 2019, o čom predložil aj Žiadosť o materské č. B XXXXXXX, z ktorého vyplynulo, že zamestnávateľ mu poskytol rodičovskú dovolenku od 18. 3. 2019. 26. Následne žalobca uzatvoril novú pracovnú zmluvu zo dňa 17. 3. 2019 k spoločnosti D. Z., s. r. o., na základe ktorej vykonáva prácu pre svojho pôvodného zamestnávateľa spoločnosť B. X. Q., s. r. o. s miestom výkonu práce L. nad V. a s mesačnou mzdou 1.530,00 eur brutto pri pracovnom čase 37,50 hodín/týždenne s povinnou prítomnosťou na pracovisku od 9,00 hod. do 14,00 hod. Pracovná zmluva bola dojednaná na dobu určitú do 29. 9. 2019 s nástupom do práce 18. 3. 2019 a založila mu nové nemocenské poistenie. 27. Žalobca tiež doložil organizačné oznámenie Zmien v pracovnom čase pre kategóriu THP, vydané spoločnosťou B. X. Q., s. r. o. zo dňa 1. 1. 2018, podľa ktorého je pracovný čas THP pracovníkov 37,5 hod. týždenne, rozvrhnutý od 6,00 hod. do 20,00 hod., s prítomnosťou na pracovisku minimálne 4 hod. denne. 28. Z doloženej pracovnej dochádzky za mesiace marec 2019 až júl 2019 bolo zistené, že pracovné zmeny žalobcu a jeho prítomnosť na pracovisku trvali min. od 4 hodín do max. 10 hodín denne, pričom prevažovali pracovné zmeny v trvaní min. 7 a viac hodín denne. 29. Matka dieťaťa, I. F. je od 17. 9. 2017 povinne nemocensky poistená zamestnankyňa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. 30. Úlohou správneho súdu je posúdiť v žalobe namietanú zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne (v oboch stupňoch), eventuálne postupu v konaní, t. j. posúdiť, či orgán verejnej správy v konkrétnom prípade postupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnými právnymi predpismi aplikovanými v konkrétnej veci. 31. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadne z namietaných princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť. 32. Je pravdou, že žiadny právny predpis nezakazoval otcovi, ako inému poistencovi po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t. j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia § 30 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t. j. z iného nemocenského poistenia. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade na materské žiadateľ musel spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu. 33. Správny súd zastáva stanovisko, že Sociálna poisťovňa vyhodnotila v súlade so zákonom obe žalobcom namietané, zákonom predpokladané podmienky. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel. 34. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu Zákona o sociálnom poistení, aby bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala v prípade, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej fakticky pracuje u toho istého zamestnávateľa v rovnakom pracovnom čase, za rovnako dohodnutú odmenu, resp. v rovnakom rozsahu pracovných hodín týždenne a za obdobnú mzdu. To svedčí, že u otca dieťa nenastala žiadna zmena životných podmienok, ak tento naďalej vykonáva prácu v rovnakom časovom rozsahu ako pred poskytnutím rodičovskej dovolenky fakticky u toho istého zamestnávateľa a za obdobnú odmenu, čím sa nenapĺňa účel poskytovania sociálnej dávky, o ktorú žalobca žiadal. Súčasne je tým preukázané, že pracovné podmienky žalobcu mu reálne nedovoľujú prevziať skutočnú starostlivosť o dieťa v takom rozsahu ako sa dieťaťu poskytovala pred 17. 3. 2019. To, že dohoda o prevzatí starostlivosti je len fiktívna dosvedčuje aj fakt, že matka dieťa je naďalej povinne nemocensky poistená z dôvodu pretrvávajúceho čerpania rodičovskej dovolenky. Pre posúdenie veci nemajú podstatný vplyv ani Zmeny v pracovnom čase pre kategóriu THP vydané spoločnosťou B. X. Q., s. r. o., ktoré vstúpili do platnosti ešte pred deklarovaným prevzatím dieťaťa do starostlivosti žalobcu a ktoré vydal zamestnávateľ, u ktorého má však žalobca prerušený výkon práce z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky. 35. Správny súd sa stotožnil aj so zmenou výroku prvostupňového rozhodnutia, keď žalovaný zmenou reagoval na počiatok doby, kedy rodičia dieťaťa deklarovali prevzatie starostlivosti o dieťa žalobcom dňom 17. 3. 2019, ktorá skutočnosť vyplýva z dohody rodičov zo dňa 17. 3. 2019 a zo žiadosti o materské. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP). 37. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 38. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.