Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 18Sa/49/2019 z 26. 8. 2020 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 26. augusta 2020, sp. zn. 18Sa/49/2019, ECLI:SK:KSTN:2020:3019200525.2 Krajský súd Trenčín | 18Sa/49/2019 | ECLI:SK:KSTN:2020:3019200525.2 | 2020-08-26 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cafdc4eb-3c61-4caf-ac36-e675ca1ce0b0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3019200525.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sa/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200525
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200525.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: D.. P.
F., bytom X. X. XXX/XX, K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 07. októbra
2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo
dňa 14. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-
X/XXXX-BA zo dňa 07. októbra 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica
č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. mája 2019, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol,
že žalobca nemá nárok na materské ktoré si uplatnil od 18. marca 2019 s odôvodnením, že nesplnil
podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 07. októbra 2019 zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Považská Bystrica z č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. mája 2019 a v časti zmenil výrok
prvostupňového rozhodnutia tak, že slová „od 18. marca 2019“ nahrádza slovami „od 17. marca 2019“.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca si ako iný poistenec uplatnil nárok na
materské od 01. marca 2019 z dôvodu starostlivosti o dieťa: P. F., nar. XX. januára XXXX predložením
Žiadosti o materské č. B XXXXXXX z nemocenského poistenia zamestnanca B. X. Q., s.r.o., areál I.
XXX L. nad V., ktoré trvá od 01. júla 2012. Žalobca uzatvoril nový pracovný pomer u zamestnávateľa
D. Z. s. r. o., X. XX/B, B.. Podľa prvostupňového správneho orgánu žalobca nesplnil podmienku
prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ak naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, ktorej podmienky výkonu
mu neumožňujú prevziať starostlivosť o dieťa. Z tohto dôvodu sa nepovažuje za iného poistenca, keďže
reálne nezabezpečoval tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho
matka, ktorá sa naďalej o dieťa starala. Žalovaný nevylučuje vykonávanie práce, avšak podmienka
prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť
zachovaná aj popri výkone práce.

4. Žalobca namietal, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko
napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v rozpore jednak so skutkovým stavom, ako i v rozpore so
zákonom. Označil ho za arbitrárne, založené na svojvôli správneho orgánu, nemajúce oporu v zákone.
Je otcom dieťaťa, preukázal dohodu s matkou o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti, a to v období
28 týždňov od vzniku nároku na materské, najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa, že bol nemocensky



poistený pred prevzatím dieťaťa. Žalobca dostatočne preukázal podmienky priznania nároku, matka
nepoberá materské, ani rodičovský príspevok. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa akceptovala
dohodu rodičov pre účely odobratia rodičovského príspevku matke, ale neakceptovala ju už pre priznanie
materského otcovi. Poukázal na § 2 ods. 1 písm. a), § 3 písm. e) zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku
na starostlivosť o dieťa, v zmysle ktorého napĺňa pojmové znaky starostlivosti o dieťa, a teda je zrejmé,
že vykonáva starostlivosť o dieťa.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že každá vec si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie
všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť
vyhodnotené rozdielne. Uviedol, že postup Sociálnej poisťovne, pobočky bol súladný s ustanovením §
195 ods. 1 a 3 ako aj § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z okolností predmetného prípadu vyplýva,
že žiadateľ reálne nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania
starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31. 12. 2018, a preto sa nepovažuje za iného poistenca. Napriek formálne uzavretej
dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti o čom svedčí pracovná činnosť u toho
istého zamestnávateľa s rovnakým plným pracovným úväzkom, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú
dovolenku. Sociálna poisťovňa neporušuje normatív zákazu diskriminácie, a poukázala taktiež na
stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21. 03. 2019, z ktorého vyplýva, že súčasné poberanie
materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas,
je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia, a je nesporné, že v takýchto prípadoch ide
o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na
nemocenskú dávku.

6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) sociálne poistenie
podľa tohto zákona je nemocenské poistenie, ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo
zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva
a materstva.
7. Podľa § 30 zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené
na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v
ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem
príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na
poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

8. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. 12. 2018 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa
do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do
starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará
o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na
materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará,
má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa
do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

9. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa
po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá
materské alebo rodičovský príspevok.

10. Podľa § 51 ods. 1 zákona ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba
z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj
nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do
tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo
právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské,
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

11. Podľa § 51 ods. 2 zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho
nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a
opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec
prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.



12. Podľa § 52 ods. 1 zákona materské sa poskytuje za dni.

13. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len
jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1
počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.

14. Podľa § 58 ods. 1 zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého
nemocenského poistenia.

15. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

16. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej aj zákon o rodičovskom
príspevku alebo zákona č. 571/2009 Z.z.) rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát
prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak
a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je
osobou podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je
starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu
dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych
prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za
splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou
fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

22. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup
správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182
ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil,
že žaloba nie je dôvodná.

25. V prejednávanom prípade bolo zistené, že žalobca je zamestnancom spoločnosti B. X. Q., s. r. o.,
s pracovným časom 37,5 hodiny týždenne a s hrubou mzdou 1.800,00 eur. Výkon práce k uvedenému
zamestnávateľovi založený pracovnou zmluvou zo dňa 1. 7. 2012 prerušil dňom deklarovaného
prevzatia dieťaťa: P. F., nar. XX. 1. XXXX do osobnej starostlivosti dňa 17. 3. 2019 podľa dohody s
matkou dieťaťa zo dňa 17. 3. 2019, o čom predložil aj Žiadosť o materské č. B XXXXXXX, z ktorého
vyplynulo, že zamestnávateľ mu poskytol rodičovskú dovolenku od 18. 3. 2019.

26. Následne žalobca uzatvoril novú pracovnú zmluvu zo dňa 17. 3. 2019 k spoločnosti D. Z., s. r. o.,
na základe ktorej vykonáva prácu pre svojho pôvodného zamestnávateľa spoločnosť B. X. Q., s. r. o. s



miestom výkonu práce L. nad V. a s mesačnou mzdou 1.530,00 eur brutto pri pracovnom čase 37,50
hodín/týždenne s povinnou prítomnosťou na pracovisku od 9,00 hod. do 14,00 hod. Pracovná zmluva
bola dojednaná na dobu určitú do 29. 9. 2019 s nástupom do práce 18. 3. 2019 a založila mu nové
nemocenské poistenie.

27. Žalobca tiež doložil organizačné oznámenie Zmien v pracovnom čase pre kategóriu THP, vydané
spoločnosťou B. X. Q., s. r. o. zo dňa 1. 1. 2018, podľa ktorého je pracovný čas THP pracovníkov
37,5 hod. týždenne, rozvrhnutý od 6,00 hod. do 20,00 hod., s prítomnosťou na pracovisku minimálne
4 hod. denne.

28. Z doloženej pracovnej dochádzky za mesiace marec 2019 až júl 2019 bolo zistené, že pracovné
zmeny žalobcu a jeho prítomnosť na pracovisku trvali min. od 4 hodín do max. 10 hodín denne, pričom
prevažovali pracovné zmeny v trvaní min. 7 a viac hodín denne.

29. Matka dieťaťa, I. F. je od 17. 9. 2017 povinne nemocensky poistená zamestnankyňa z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky.

30. Úlohou správneho súdu je posúdiť v žalobe namietanú zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne
(v oboch stupňoch), eventuálne postupu v konaní, t. j. posúdiť, či orgán verejnej správy v konkrétnom
prípade postupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnými právnymi predpismi aplikovanými v
konkrétnej veci.
31. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadne z namietaných
princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona,
s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré
mravy a spravodlivosť.
32. Je pravdou, že žiadny právny predpis nezakazoval otcovi, ako inému poistencovi po dobu poberania
materského vykonávať závislú činnosť, t. j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z
ustanovenia § 30 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa
považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské.
To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t. j. z iného nemocenského
poistenia. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade
na materské žiadateľ musel spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia
dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu.
33. Správny súd zastáva stanovisko, že Sociálna poisťovňa vyhodnotila v súlade so zákonom obe
žalobcom namietané, zákonom predpokladané podmienky. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie
je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon
práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno
pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene
skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného
poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého
dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na
nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.
34. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo
zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale
aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu
príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia,
po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v
súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu Zákona o sociálnom poistení, aby bola
poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp.
rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala v prípade, ak otec dieťaťa,
ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej fakticky pracuje u toho istého zamestnávateľa
v rovnakom pracovnom čase, za rovnako dohodnutú odmenu, resp. v rovnakom rozsahu pracovných
hodín týždenne a za obdobnú mzdu. To svedčí, že u otca dieťa nenastala žiadna zmena životných
podmienok, ak tento naďalej vykonáva prácu v rovnakom časovom rozsahu ako pred poskytnutím
rodičovskej dovolenky fakticky u toho istého zamestnávateľa a za obdobnú odmenu, čím sa nenapĺňa
účel poskytovania sociálnej dávky, o ktorú žalobca žiadal. Súčasne je tým preukázané, že pracovné
podmienky žalobcu mu reálne nedovoľujú prevziať skutočnú starostlivosť o dieťa v takom rozsahu ako



sa dieťaťu poskytovala pred 17. 3. 2019. To, že dohoda o prevzatí starostlivosti je len fiktívna dosvedčuje
aj fakt, že matka dieťa je naďalej povinne nemocensky poistená z dôvodu pretrvávajúceho čerpania
rodičovskej dovolenky. Pre posúdenie veci nemajú podstatný vplyv ani Zmeny v pracovnom čase pre
kategóriu THP vydané spoločnosťou B. X. Q., s. r. o., ktoré vstúpili do platnosti ešte pred deklarovaným
prevzatím dieťaťa do starostlivosti žalobcu a ktoré vydal zamestnávateľ, u ktorého má však žalobca
prerušený výkon práce z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky.
35. Správny súd sa stotožnil aj so zmenou výroku prvostupňového rozhodnutia, keď žalovaný zmenou
reagoval na počiatok doby, kedy rodičia dieťaťa deklarovali prevzatie starostlivosti o dieťa žalobcom
dňom 17. 3. 2019, ktorá skutočnosť vyplýva z dohody rodičov zo dňa 17. 3. 2019 a zo žiadosti o materské.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy
postupovali v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov,
na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).

37. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

38. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko trovy
konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.