Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 25Sa/17/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200311 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200311.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: I.. J. K., bytom Y., D. X - XX, právne zastúpená Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom, so sídlom Prievidza, Ul. Matice slovenskej 17, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. augusta 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna 2018, ktorým bola podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, nakoľko podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 20.03.2018 je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %, čo je rovnaká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne. 2. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že o zvýšenie invalidného dôchodku požiadala dňa 05.05.2017 pre trvajúce komplikácie jej zdravotného stavu. Poukázala na posúdenia jej zdravotného stavu posudkovými lekármi v Prievidzi dňa 15.08.2017 a v januári 2018, ako aj na posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom v Nitre dňa 20.03.2018, pričom posudkoví lekári jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku nevyhoveli. Vyjadrila nesúhlas s posudkom posudkového lekára v Nitre, pretože v ňom chýbajú všetky diagnózy, na ktoré sa žalobkyňa lieči. Uviedla, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje, čo je spôsobené neurologickými, gastrologickými a psychickými komplikáciami. Na základe uvedených skutočností žiadala prešetriť jej zdravotný stav. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k zdravotným komplikáciám žalobkyne poukázal na stanovisko posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného so sídlom v Nitre, ktorý skonštatoval neprítomnosť kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií, pričom rovnako nepopísal žiadne závažné duševné ochorenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil J. podľa kapitoly VI, položka 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne určil posudkový lekár na 35 %, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorú navýšil o 10 % pre ostatné zdravotné problémy, na výsledných 45 %. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nedostatočného posúdenia zdravotného stavu a nezohľadnenia ďalších diagnóz uviedol, že posudkový lekár žalobkyňu dňa 08.08.2018 vyšetril, pri posudzovaní zdravotného stavu sa vysporiadal so všetkými predloženými nálezmi a skonštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je extrémna obezita s BMI indexom nad 40. Zotrval na názore, že posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovaného sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli v predmetnej veci predložené. Ich odborné posudky sú zhodné, bez dikrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a vo svojich záverom sa zhodujú. Z uvedených dôvodov nárok žalobkyne žalovaný v celom rozsahu neuznal a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 4. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa v podaní zo dňa 26.11.2018, ktorá namietala zle zistený skutkový stav, z ktorého správny orgán I. stupňa vychádzal. Uviedla, že samotné zvýšenie invalidného dôchodku nie je správne určené, pretože to neposudzoval lekár, ktorý má odborné znalosti na takéto posúdenie vzhľadom na chorobopis žalobkyne. Takýto nárok má podľa žalobkyne posudzovať špecializovaný lekár, avšak takéto vyšetrenie vykonával lekár sociálnej poisťovne, čím nemal odborné znalosti na to, aby mohol objektívne posúdiť skutkový stav veci. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/17/2017. Na základe uvedených skutočností navrhla rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. 5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov: 6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 6.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 6.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX A. X zo dňa 15. augusta 2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna 2018 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. 8. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza dňa 05.05.2017 žiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu vzhľadom na jeho zhoršenie a o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku. 9. Podľa písomného záznamu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza žalobkyňa počas posúdenia zdravotného stavu dňa 07.08.2017 uviedla, že netrvá na posúdení zdravotného stavu a po absolvovaní odborných vyšetrení opätovne požiada o prehodnotenie zdravotného stavu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2017 bolo podľa § 194 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. zastavené konanie o prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas so zastavením konania. 10. Z dôvodu podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne dňa 11.01.2018 posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, ktorý v odbornom posudku o invalidite uviedol, že i napriek novodoloženým odborným lekárskym nálezom je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola stanovená na 45%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár stanovil J. podľa kapitoly IV, položka 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 35 %, ktorú navýšil o 10 % pre ostatné zdravotné problémy, na výsledných 45 %. 11. Nakoľko žalobkyňa nesúhlasila s uvedeným posúdením a posudkový lekár pobočky po opätovnom posúdení zotrval na predmetnom posudku, posudkový spis žalobkyne bol postúpený na ďalšie konanie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Nitre. 12. Dňa 20.03.2018 bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Nitre, ktorý v lekárskom posudku konštatoval, že žalobkyňa je naďalej invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne stanovil na 45%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil extrémnu obezitu s BMI nad 40 podľa kapitoly IV, položka 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., za ktoré stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 35 %, ktorú navýšil o 10 % pre ostatné zdravotné problémy, na výsledných 45 %. Posudkový lekár skonštatoval neprítomnosť kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií, pričom rovnako nepopísal žiadne závažné duševné ochorenie. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 18.12.2017, z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 15.01.2018, z interného vyšetrenia zo dňa 05.02.2018, z diabetologického vyšetrenia zo dňa 23.02.2018 a z psychiatrického vyšetrenia zo dňa X9.03.2018. 13. Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2018 žalovaný odvolaniu žalobkyne podanému proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2017 vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni ústredie na nové prejednanie a rozhodnutie. 14. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2018 na základe posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 20.03.2018 zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, nakoľko žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %, čo je rovnaká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu z dôvodu chýbajúcich diagnóz, na ktoré sa dlhodobo lieči. 15. Nakoľko posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza nevyhovel opravnému prostriedku žalobkyne v plnom rozsahu, posudkový spis žalobkyne bol postúpený na ďalšie konanie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Nitre, ktorý v posudku zo dňa 08.08.2018 za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil extrémnu obezitu s BMI nad 40 podľa kapitoly IV, položka 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 35 % (z percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 %), ktorú navýšil o 10 % pre ostatné zdravotné problémy, na výsledných 45 %. Posudkový lekár skonštatoval neprítomnosť kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií, pričom rovnako nepopísal žiadne závažné duševné ochorenie. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 18.12.2017, z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 15.01.2018, z interného vyšetrenia zo dňa 05.02.2018, z diabetologického vyšetrenia zo dňa 23.02.2018 a z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 09.03.2018. 16. Následne o odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že nakoľko v odvolacom konaní neboli účastníčkou konania predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zvýšiť stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nebolo možné zvýšiť stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa je tak naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatoval, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne sa v konaní svojimi odbornými posudkami podloženými odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi vo svojich záveroch zhodujú. Ich zistenia neboli spochybnené ani v odvolacom konaní, pretože sa nepotvrdilo zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne. 17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 17.1. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 17.2. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 17.3. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 17.4. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 17.5. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 17.6. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 17.7. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 17.8. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 17.9. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='461/2003 Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 17.10. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 17.11. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003 Z.z.%2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) <aspi://module='ASPI'&link='461/2003 Z.z. %2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'> aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 18. Podstata žalobných námietok žalobkyne spočívala v námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď pri rozhodovaní o zvýšení invalidného dôchodku neboli zohľadnené všetky jej ochorenia. Zároveň žalobkyňa namietala nedostatočnú odbornosť posudkových lekárov, ktorí z tohto dôvodu nemohli objektívne posúdiť skutkový stav veci. 19. Súdy v správnom súdnictve posudzujú zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov. Aj keď lekársky posudok nie je rozhodnutím, tvorí záväzný podklad pre rozhodnutie správneho orgánu. Samotný posudok nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, avšak jeho vecnú správnosť posudzujú súdy v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané. Súdy v rámci svojho rozhodovania nevyslovujú odborný záver o tom, či fyzická osoba je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, neposudzujú zdravotný stav fyzických osôb ani ich odkázanosť, pretože oprávnenie vykonávať lekársku posudkovú činnosť bolo zákonom zverené posudkovým lekárom príslušného správneho orgánu. Medicínsky záver vyslovuje posudkový lekár v lekárskom posudku. Podmienky nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. 20. Z obsahu lekárskych správ posudkových lekárov vyplýva, že žalobkyňa predstavuje 42 - ročnú ženu, absolventku vysokej školy. V súčasnej dobe nepracuje, nie je evidovaná ako nezamestnaná. Od 13.10.2016 mala žalobkyňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 45% (35% + 10%). 21. Zdravotný stav žalobkyne bol v danej veci posúdený po podaní žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku dňa 11.01.2018 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza a dňa 20.03.2018 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko v Nitre. Následne bol zdravotný stav žalobkyne po podaní opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko v Nitre dňa 08.08.2018, ktorý opätovne posúdil, či má žalobkyňa zhoršený zdravotný stav a aký má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 22. Posudkoví lekári na základe odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že žalobkyňa je naďalej invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola stanovená na 45%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári zhodne stanovili endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, alimentárna obezita, ťažká nadváha so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľná liečbou a diétou (BMI nad 40) podľa kapitoly IV, položka 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 35 %, ktorú navýšili o 10 % pre ostatné zdravotné problémy, na výsledných 45 %. Posudkoví lekári zhodne skonštatovali neprítomnosť kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií, pričom nepopísali žiadne závažné duševné ochorenie. 23. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa po medicínskej stránke trpí extrémnou obezitou s BMI nad 40, bez prítomnosti kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií a závažného duševného ochorenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári zhodne stanovili J. podľa kapitoly IV, položka 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Za toto rozhodujúce zdravotné postihnutie bola posudkovými lekármi žalobkyni určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia (25% - 35%) - na 35 %. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že v danom prípade posudkoví lekári nezohľadnili všetky jej ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí, krajský súd uvádza, že posudkoví lekári žalobkyni v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. navýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % pre všetky ostatné zdravotné problémy žalobkyne, t.j. v najvyššej možnej výške, na výsledných 45 %. Námietka nezohľadnenia všetkých ochorení žalobkyne tak nie je dôvodná. 24. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že posudkoví lekári nemali dostatočnú odbornosť na to, aby boli schopní posúdiť zdravotný stav žalobkyne a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, túto krajský súd rovnako nepovažuje za dôvodnú. V zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Lekárske správy na účely invalidity preto nie je oprávnený posudzovať iný odborný lekár, ale odborné lekárske správy na účely invalidity môže posúdiť iba posudkový lekár. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekára. Preto činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe vlastného vyšetrenia z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov, ktoré účastník predloží posudkovému lekárovi. 25. V posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav žalobkyne, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a diagnózami odborných lekárov. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy. Posudkoví lekári sa zaoberali v posudkoch pracovnou, sociálnou, objektívnou anamnézou žalobkyne a jej subjektívnymi ťažkosťami. Posudkové závery sú bez nejasností a vnútorných rozporov, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Žalobkyňa nepredložila žiadne ďalšie aktuálne lekárske správy obsahujúce nové skutočnosti o zdravotnom stave žalobkyne, majúce vplyv pre rozhodnutie v danej veci, z ktorých by sa dal jednoznačne vyvodiť iný posudkový záver, a teda že zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. 26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili. 27. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP). 28. Záverom však súd uvádza, že v budúcnosti, pri zhoršení zdravotného stavu žalobkyne nie je vylúčená možnosť opakovaného posúdenia jeho zdravotného stavu, nového určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým prehodnotenia podmienok pre priznanie invalidného dôchodku 29. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 30. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli. 31. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.