Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/17/2018 z 7. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 7. januára 2019, sp. zn. 25Sa/17/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3018200311.2 Krajský súd Trenčín | 25Sa/17/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3018200311.2 | 2019-01-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01b0a72e-10d9-4cfc-8b97-c2a8a02b01a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200311.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sa/17/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200311
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200311.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: I.. J.
K., bytom Y., D. X - XX, právne zastúpená Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom, so sídlom Prievidza, Ul.
Matice slovenskej 17, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava,
Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
15. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna 2018, ktorým bola podľa
§ 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, nakoľko
podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Nitra zo dňa 20.03.2018 je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %, čo je rovnaká miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne.

2. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že o zvýšenie invalidného dôchodku požiadala dňa 05.05.2017
pre trvajúce komplikácie jej zdravotného stavu. Poukázala na posúdenia jej zdravotného stavu
posudkovými lekármi v Prievidzi dňa 15.08.2017 a v januári 2018, ako aj na posúdenie zdravotného
stavu posudkovým lekárom v Nitre dňa 20.03.2018, pričom posudkoví lekári jej žiadosti o zvýšenie
invalidného dôchodku nevyhoveli. Vyjadrila nesúhlas s posudkom posudkového lekára v Nitre, pretože
v ňom chýbajú všetky diagnózy, na ktoré sa žalobkyňa lieči. Uviedla, že jej zdravotný stav sa neustále
zhoršuje, čo je spôsobené neurologickými, gastrologickými a psychickými komplikáciami. Na základe
uvedených skutočností žiadala prešetriť jej zdravotný stav.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k zdravotným komplikáciám žalobkyne poukázal na stanovisko
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného so sídlom v Nitre, ktorý skonštatoval neprítomnosť
kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií, pričom rovnako nepopísal žiadne závažné duševné
ochorenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil J. podľa kapitoly VI, položka 4, písmeno
a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobkyne určil posudkový lekár na 35 %, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia od 25 % do
35 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorú navýšil o 10 % pre ostatné zdravotné problémy, na



výsledných 45 %. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nedostatočného posúdenia zdravotného stavu
a nezohľadnenia ďalších diagnóz uviedol, že posudkový lekár žalobkyňu dňa 08.08.2018 vyšetril, pri
posudzovaní zdravotného stavu sa vysporiadal so všetkými predloženými nálezmi a skonštatoval, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím je extrémna obezita s BMI indexom nad 40. Zotrval na názore,
že posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovaného sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi
nálezmi, ktoré boli v predmetnej veci predložené. Ich odborné posudky sú zhodné, bez dikrepancií,
sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a vo svojich záverom sa zhodujú. Z
uvedených dôvodov nárok žalobkyne žalovaný v celom rozsahu neuznal a navrhol, aby súd žalobu v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa v podaní zo dňa 26.11.2018, ktorá namietala zle
zistený skutkový stav, z ktorého správny orgán I. stupňa vychádzal. Uviedla, že samotné zvýšenie
invalidného dôchodku nie je správne určené, pretože to neposudzoval lekár, ktorý má odborné znalosti
na takéto posúdenie vzhľadom na chorobopis žalobkyne. Takýto nárok má podľa žalobkyne posudzovať
špecializovaný lekár, avšak takéto vyšetrenie vykonával lekár sociálnej poisťovne, čím nemal odborné
znalosti na to, aby mohol objektívne posúdiť skutkový stav veci. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala
na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/17/2017. Na základe uvedených
skutočností navrhla rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať
náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o
podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP,
vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami
účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

6.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

6.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX A. X
zo dňa 15. augusta 2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júna 2018 o
zamietnutí žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku.

8. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni,
pobočka Prievidza dňa 05.05.2017 žiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu vzhľadom na
jeho zhoršenie a o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku.

9. Podľa písomného záznamu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza žalobkyňa
počas posúdenia zdravotného stavu dňa 07.08.2017 uviedla, že netrvá na posúdení zdravotného
stavu a po absolvovaní odborných vyšetrení opätovne požiada o prehodnotenie zdravotného stavu.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2017 bolo podľa §
194 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. zastavené konanie o prehodnotenie zdravotného stavu a
zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v
ktorom vyjadrila nesúhlas so zastavením konania.

10. Z dôvodu podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne dňa 11.01.2018 posúdený posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, ktorý v odbornom posudku o invalidite uviedol, že
i napriek novodoloženým odborným lekárskym nálezom je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola stanovená na 45%. Za rozhodujúce zdravotné



postihnutie posudkový lekár stanovil J. podľa kapitoly IV, položka 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z.z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 35 %, ktorú navýšil o 10 % pre ostatné zdravotné problémy,
na výsledných 45 %.

11. Nakoľko žalobkyňa nesúhlasila s uvedeným posúdením a posudkový lekár pobočky po opätovnom
posúdení zotrval na predmetnom posudku, posudkový spis žalobkyne bol postúpený na ďalšie konanie
posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Nitre.

12. Dňa 20.03.2018 bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne
ústredie, so sídlom v Nitre, ktorý v lekárskom posudku konštatoval, že žalobkyňa je naďalej invalidná,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobkyne stanovil na 45%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil extrémnu
obezitu s BMI nad 40 podľa kapitoly IV, položka 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.,
za ktoré stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 35 %, ktorú
navýšil o 10 % pre ostatné zdravotné problémy, na výsledných 45 %. Posudkový lekár skonštatoval
neprítomnosť kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií, pričom rovnako nepopísal žiadne závažné
duševné ochorenie. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske správy z
neurologického vyšetrenia zo dňa 18.12.2017, z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 15.01.2018,
z interného vyšetrenia zo dňa 05.02.2018, z diabetologického vyšetrenia zo dňa 23.02.2018 a z
psychiatrického vyšetrenia zo dňa X9.03.2018.

13. Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2018 žalovaný odvolaniu žalobkyne
podanému proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2017
vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni ústredie na nové prejednanie a
rozhodnutie.

14. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2018 na základe
posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo
dňa 20.03.2018 zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, nakoľko žalobkyňa je
naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je 45 %, čo je rovnaká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri
predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa
v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu
z dôvodu chýbajúcich diagnóz, na ktoré sa dlhodobo lieči.

15. Nakoľko posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza nevyhovel opravnému prostriedku
žalobkyne v plnom rozsahu, posudkový spis žalobkyne bol postúpený na ďalšie konanie posudkovému
lekárovi Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Nitre, ktorý v posudku zo dňa 08.08.2018 za
rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil extrémnu obezitu s BMI nad 40 podľa kapitoly IV, položka
4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový
lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 35 % (z percentuálneho
rozpätia od 25 % do 35 %), ktorú navýšil o 10 % pre ostatné zdravotné problémy, na výsledných
45 %. Posudkový lekár skonštatoval neprítomnosť kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií, pričom
rovnako nepopísal žiadne závažné duševné ochorenie. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli
zohľadnené lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 18.12.2017, z gastroenterologického
vyšetrenia zo dňa 15.01.2018, z interného vyšetrenia zo dňa 05.02.2018, z diabetologického vyšetrenia
zo dňa 23.02.2018 a z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 09.03.2018.

16. Následne o odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že nakoľko v
odvolacom konaní neboli účastníčkou konania predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali
zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zvýšiť stanovenú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, nebolo možné zvýšiť stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Žalobkyňa je tak naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Konštatoval, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej



poisťovne sa v konaní svojimi odbornými posudkami podloženými odbornými medicínskymi vyšetreniami
a nálezmi vo svojich záveroch zhodujú. Ich zistenia neboli spochybnené ani v odvolacom konaní, pretože
sa nepotvrdilo zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne.

17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

17.1. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

17.2. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

17.3. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

17.4. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

17.5. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

17.6. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

17.7. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

17.8. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie,
ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

17.9. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý
má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako
súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia
rovnako.



17.10. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka
vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu
dávky.

17.11. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1
 vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia
(ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti
poistenca alebo poškodeného.

18. Podstata žalobných námietok žalobkyne spočívala v námietke nedostatočne zisteného skutkového
stavu, keď pri rozhodovaní o zvýšení invalidného dôchodku neboli zohľadnené všetky jej ochorenia.
Zároveň žalobkyňa namietala nedostatočnú odbornosť posudkových lekárov, ktorí z tohto dôvodu
nemohli objektívne posúdiť skutkový stav veci.

19. Súdy v správnom súdnictve posudzujú zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov. Aj
keď lekársky posudok nie je rozhodnutím, tvorí záväzný podklad pre rozhodnutie správneho orgánu.
Samotný posudok nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, avšak jeho vecnú
správnosť posudzujú súdy v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe
vydané. Súdy v rámci svojho rozhodovania nevyslovujú odborný záver o tom, či fyzická osoba je osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím, neposudzujú zdravotný stav fyzických osôb ani ich odkázanosť,
pretože oprávnenie vykonávať lekársku posudkovú činnosť bolo zákonom zverené posudkovým lekárom
príslušného správneho orgánu. Medicínsky záver vyslovuje posudkový lekár v lekárskom posudku.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 70 zákona č. 461/2003 Z.z.

20. Z obsahu lekárskych správ posudkových lekárov vyplýva, že žalobkyňa predstavuje 42 - ročnú
ženu, absolventku vysokej školy. V súčasnej dobe nepracuje, nie je evidovaná ako nezamestnaná. Od
13.10.2016 mala žalobkyňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 45%
(35% + 10%).

21. Zdravotný stav žalobkyne bol v danej veci posúdený po podaní žiadosti o zvýšenie invalidného
dôchodku dňa 11.01.2018 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza a dňa
20.03.2018 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko v Nitre. Následne bol
zdravotný stav žalobkyne po podaní opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu posúdený
posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko v Nitre dňa 08.08.2018, ktorý opätovne
posúdil, či má žalobkyňa zhoršený zdravotný stav a aký má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

22. Posudkoví lekári na základe odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že
žalobkyňa je naďalej invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola stanovená na 45%. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie posudkoví lekári zhodne stanovili endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok,
alimentárna obezita, ťažká nadváha so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľná
liečbou a diétou (BMI nad 40) podľa kapitoly IV, položka 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z.z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobkyne na 35 %, ktorú navýšili o 10 % pre ostatné zdravotné problémy, na
výsledných 45 %. Posudkoví lekári zhodne skonštatovali neprítomnosť kardiovaskulárnych a pľúcnych
komplikácií, pričom nepopísali žiadne závažné duševné ochorenie.

23. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa po medicínskej stránke trpí extrémnou obezitou s BMI nad
40, bez prítomnosti kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií a závažného duševného ochorenia.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári zhodne stanovili J. podľa kapitoly IV, položka
4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Za toto rozhodujúce zdravotné postihnutie bola
posudkovými lekármi žalobkyni určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia (25% - 35%) - na 35 %. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne,
že v danom prípade posudkoví lekári nezohľadnili všetky jej ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí, krajský



súd uvádza, že posudkoví lekári žalobkyni v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. navýšili
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % pre všetky ostatné zdravotné problémy
žalobkyne, t.j. v najvyššej možnej výške, na výsledných 45 %. Námietka nezohľadnenia všetkých
ochorení žalobkyne tak nie je dôvodná.

24. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že posudkoví lekári nemali dostatočnú odbornosť na to, aby boli
schopní posúdiť zdravotný stav žalobkyne a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
túto krajský súd rovnako nepovažuje za dôvodnú. V zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Lekárske správy na účely
invalidity preto nie je oprávnený posudzovať iný odborný lekár, ale odborné lekárske správy na účely
invalidity môže posúdiť iba posudkový lekár. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č.
578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov v stavovských
organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý
musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekára. Preto činnosť posudkových
lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na
základe vlastného vyšetrenia z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov
odborných lekárov, ktoré účastník predloží posudkovému lekárovi.

25. V posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav žalobkyne,
podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si
neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a diagnózami odborných
lekárov. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske
správy. Posudkoví lekári sa zaoberali v posudkoch pracovnou, sociálnou, objektívnou anamnézou
žalobkyne a jej subjektívnymi ťažkosťami. Posudkové závery sú bez nejasností a vnútorných rozporov,
preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Žalobkyňa nepredložila žiadne ďalšie aktuálne lekárske
správy obsahujúce nové skutočnosti o zdravotnom stave žalobkyne, majúce vplyv pre rozhodnutie v
danej veci, z ktorých by sa dal jednoznačne vyvodiť iný posudkový záver, a teda že zdravotný stav
žalobkyne odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, alebo zmenu dátumu vzniku invalidity.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom,
nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne
orgány náležite právne posúdili.

27. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).

28. Záverom však súd uvádza, že v budúcnosti, pri zhoršení zdravotného stavu žalobkyne nie je vylúčená
možnosť opakovaného posúdenia jeho zdravotného stavu, nového určenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a tým prehodnotenia podmienok pre priznanie invalidného dôchodku

29. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

30. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej
správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy
nevznikli.

31. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.