Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2Tos/110/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010966 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111010966.8 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému D. D., stíhaného pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr.zák., sčasti spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2012, prejednal sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2012, sp.zn. 2T/90/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť obžalovaného D. D. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Dňa 14.09.2012 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žiadosť obžalovaného D. D. o prepustenie z väzby na slobodu spolu s návrhom na jej nahradenie dohľadom probačného a mediačného úradníka. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.06.2010 č.k. 0Tp/75/2010-40 bol D. D. vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por. s tým, že jeho väzby sa začala dňa 25.06.2010 o 07.30 hod. Zároveň nebol prijatý jeho písomný sľub ani návrh na nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Následne na to obvinený D. D. v prípravnom konaní, na základe príkazu prokurátora zo dňa 17.12.2010 pod č. 1Pv 382/10-144, bol prepustený z väzby s tým, že okamihom prepustenia nastúpi na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest mu bol nariadený v trestnej veci vedenej na Okresnom súdu Trenčín, pod sp.zn. 8T/130/2010. Obžalovaný na výkon trestu nastúpil dňa 17.12.2010 o 07.30 hod a ukončil ho dňa 16.12.2011 o 07.30 hod. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.11.2011, sp.zn. 2T/90/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 13.12.2011 pod sp.zn. 3Tos/108/2011 bol obžalovaný D. D. opätovne vzatý do väzby s použitím § 71 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. s tým, že jeho druhá väzby začala bezprostredne po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 8T/130/2010, t.č. dňa 17.12.2011 o 07.30 hod. Zároveň nebol prijatý jeho písomný sľub ako náhrada za jeho väzbu. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.01.2012 pod sp.zn. 2T/90/2011 a následne ďalším uznesením zo dňa 01.06.20112 pod sp.zn. 2T/90/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 12.06.2012 pod sp.zn. 2Tos/55/2012 boli zamietnuté žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu a súčasne súd neprijal písomných sľub na nahradenie jeho väzby. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.08.2012 pod sp.zn. 2T/90/2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 04.09.2012 bol obžalovaný D. D. uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr.zák. spáchaného sčasti v spolupáchateľstve a sčasti samostatne, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov nepodmienečne, so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/130/2010 zo dňa 29.10.2010 a uloženia ochranných opatrení zhabania veci a ochranného dohľadu v trvaní jedného roka. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2012, sp.zn. 2T/90/2011 bolo rozhodnuté tak, že sa podľa § 79 ods. 3 Tr.por. žiadosť obžalovaného D. D. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta, nakoľko dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por. naďalej trvá a že podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa návrh obžalovaného D. D. na nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamieta. Proti tomuto uzneseniu zahlásil v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný D. D. do zápisnice o verejnom zasadnutí. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že zdôvodnenie okresného súdu, že u neho trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nemôže obstáť, nakoľko opätovne bol vzatý do väzby podľa § 71 ods. 2 písm. d/ Tr.por., a teda dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nemôže nastať. Súd nezdôvodnil, v čom majú existovať konkrétne skutočnosti, že by mal sa dopúšťať trestnej činnosti podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por. Nakoľko také skutočnosti v jeho prípade neexistujú, uznesenie okresného súdu je nezákonné a navrhol vyhovieť jeho sťažnosti a prepustiť ho z väzby. Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom o sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná. Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, pokiaľ o žiadosti obžalovaného na prepustenie z väzby rozhodoval v štádiu po podaní obžaloby na verejnom zasadnutí, pričom podľa § 302 ods. 2 Tr.por. umožnil na verejnom zasadnutí účasť prokurátora, obžalovaného aj jeho obhajcu. Všetky prítomné procesné strany tu mali možnosť vyjadriť sa k podanej žiadosti. Krajský súd opätovne skúmal, či boli splnené podmienky uvedené v § 71 ods. 1 Tr.por. týkajúce sa trestného stíhania osoby, ktorá bola vzatá do väzby. Z doposiaľ zadovážených dôkazov, výsluchov obžalovaných, svedkov a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré napokon viedli i okresného prokurátora k podaniu obžaloby na D. D., je preukázané, že skutok, z ktorého je dôvodne podozrivý obžalovaný, sa stal a vykazuje zákonné znaky pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr.zák. sčasti spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. Doposiaľ vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní nerozptýlili dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku obžalovaným. Výsledky dokazovania okresný súd napokon vyjadril v rozsudku zo dňa 15.08.2012, sp.zn. 2T/90/2011, keď obžalovaného D. D. uznal vinným pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr.zák. spáchaného sčasti v spolupáchateľstve a sčasti samostatne a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Rozsudok napadol obžalovaný odvolaním. Okresný súd správne dospel k záveru, že dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por., pre ktorý bol obžalovaný vzatý do väzby sa nezmenil a trvá v nezmenenom rozsahu tak, ako to konštatoval okresný súd pri jeho vzatí do väzby. Z konania obžalovaného a ďalších konkrétnych skutočnosti vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. V tomto smere senát okresného súdu správne poukázal na osobu obžalovaného a najmä skutočnosť, že podozrenie z trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať tak, ako to v písomných dôvodoch vyjadril okresný súd, pretrváva naďalej. Je teda daná i obava, že obžalovaný v prípade prepustenia na slobodu by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Závery okresného súdu vyjadrené v písomných dôvodoch napadnutého uznesenia si v celom rozsahu osvojil i krajský súd. Dôvodnosť existencie väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por. potom okresný súd správne vyjadril výrokom v napadnutom uznesení, ktorým obžalovanému žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a s ohľadom na osobu obžalovaného, správne zamietol návrh na nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, nakoľko už i s poukazom na vyššie uvedené, je zrejmé, že tento by nesplnil svoj účel. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť obžalovaného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.