Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23Tos/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010966 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111010966.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2. februára 2012 prejednal sťažnosť obvineného D. D. nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., C. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/90/2011-1836 zo dňa 30.01.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť obvineného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Na obvineného D. D. podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne dňa 14.06.2011 obžalobu č. 1 Pv 382/10-244 pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., sčasti spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Obvinený bol v súvislosti s týmto trestným stíhaním uznesením Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 2T/90/2011 zo dňa 25.11.2011 podľa § 72 ods. 2 Tr. por. s použitím § 71 ods. 2 písm. d) Tr. por. a z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/108/2011 zo dňa 13.12.2011 vzatý do väzby. Uznesením Okresného súdu v Trenčíne č. k. 2T/90/2011-1836 zo dňa 30.01.2012 bola žiadosť obvineného D. D. o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 3 T. por. zamietnutá, pretože dôvod väzby naďalej trvá a podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd návrh obvineného o nahradenie jeho väzby písomným sľubom neprijal. Proti tomuto uzneseniu zahlásil hneď po jeho vyhlásení obvinený sťažnosť, ktorú do rozhodnutia krajského súdu o sťažnosti písomne neodôvodnil. Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Pri aplikácii citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva pre súd povinnosť skúmať podmienky väzby aj v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vzhľadom k tomu, že väzbou dochádza k zásahu do jedného zo základných ľudských práv a slobôd, priznaných čl. 17 ods. 1 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 Dohovoru. Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru, sú stavané alternatívne. Na vzatie do väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek z tam uvedených dôvodov, teda dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a potreby zabrániť osobe v spáchaní trestného činu, alebo k úteku po jeho spáchaní. Pri posudzovaní dôvodov väzby orgány činné v trestnom konaní a súd môžu prihliadať len na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii niektorého z dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por. Uvedené ustanovenia spolu s § 76 Tr. por. vyjadrujú ústavnú zásadu, že obvineného možno vziať do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Vychádzajúc z horeuvedených zásad pri preskúmavaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel krajský súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci boli splnené všetky formálne, ako aj materiálne náležitosti, podmienky a predpoklady pre vzatie obvineného do väzby. Od posledného rozhodovania o väzbe obvineného krajským súdom nenastali žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu dôvodov, pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby. Zatiaľ vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, najmä z výsluchov svedkov a z listinných dôkazov, naďalej pretrváva dôvodnosť podozrenia, že obvinený spáchal skutky, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba. Vzhľadom k tomu, že obvinený ako nezamestnaný bez finančných prostriedkov si mal práve na základe žalovanej trestnej činnosti zadovažovať prostriedky na živobytie, naďalej aj podľa názoru krajského súdu pretrváva dôvodná obava, že prepustením na slobodu by pokračoval v trestnej činnosti. Pritom sa nemá na mysli iba trestná činnosť, pre ktorú je trestne stíhaný, ale aj iná trestná činnosť, smerujúca k zadovažovaniu si prostriedkov na živobytie. Keďže obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný pre inú trestnú činnosť, jeho osoba aj podľa názoru krajského súdu nedáva žiadne záruky, že by písomný sľub na nahradenie väzby, ponúknutý súdu prvého stupňa, splnil svoj účel. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a dôvodné a sťažnosť obvineného potom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.