Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 14Co/12/2025 8724205213 08. 04. 2025 JUDr. Roman Lajoš ECLI:SK:KSPO:2025:8724205213.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcov 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení H. I. J. B., I., K. L. XX, XXX XX B., M.: XX XXX XXX, proti žalovaným 1/ J. B., N. L., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. XXXX/X, XXX XX B., 2/ A. M. O., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX B., 3/ A. Q. B., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX B., 4/ L. B., N. B., nar. 29. 08. 1995, bytom B. XXX/XX, XXX XX A. E. a 5/ A. B., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX I., XXX XX B., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 22C/80/2024-77 z 08. 01. 2025 v spojení s opravným a dopĺňajúcim uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 22C/80/2024-103 z 20. 02. 2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Pripúšťa, aby namiesto doterajšej žalovanej 1/ J. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, vstúpil do konania A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XXX, XXX XX B.. II. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným a dopĺňajúcim uznesením. III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 22C/80/2024-77 z 08. 01. 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že cit.: „Návrh z a m i e t a .“ 2. Vec právne posúdil podľa ust. § 133 ods. 2 zákona č. 40/19645 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ust. § 5 ods. 3, § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 1 ods. 1, 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ako aj ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX vedeného pre katastrálne územie B. bola v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci obmedzujúca poznámka o nariadení neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 23C/65/20024, informujúca existencii dôvodu, ktorý bráni povoleniu vkladu, s dôsledkom prerušenia konania o návrhu na vklad vecného práva až do zániku obmedzenia, príp. do zamietnutia vkladu. Vzhľadom na to konštatoval, že táto obmedzujúca poznámka bráni nadobudnutiu
vlastníctva k domovým nehnuteľnostiam na základe zmluvy uzavretej žalovanými 1/ až 5/ s tretími osobami. Aj keď im nezabráni uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode domových nehnuteľností s tretími osobami, označená poznámka zabráni povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy uzavretej žalovanými 1/ až 5/ s tretími osobami, preto táto obmedzujúca poznámka podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcom 1/ a 2/ poskytuje dostatočnú právnu ochranu pred zmarením budúce nadobudnutia vlastníckeho práva k domovým nehnuteľnostiam ich nadobudnutím treťou osobou a vytvára situáciu vhodnú pre to, aby sa žalobcovia 1/ a 2/ sa mohli v konaní vo veci samej domôcť rozhodnutia o sporných nárokoch voči žalovaným 1/ až 5/ bez toho, aby ich právo na nadobudnutie vlastníctva k domovým nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej s žalovanými 1/ až 5/ nebolo zmarené, resp. nedosiahol sa stav, ktorý by neovplyvnil ich hmotnoprávne postavenie. V súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou sporovými stranami považoval za rozhodujúce rozlíšenie subjektov práv a povinnosti kúpnej zmluvy uzavretej podľa OZ, a subjektov práv a povinností podľa zákona č. 150/2013 Z. z., resp. subjektov zmluvy o poskytnutí podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) formou úveru podľa označeného zákona a právnych vzťahov medzi nimi. V prvom prípade ide o subjekty, ktoré sú nositeľmi vzájomných práv a povinnosti vyplývajúcich zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou upravenou ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, v prípade ktorom ide o vzájomný záväzkovo-právny právny vzťah medzi žalovanými 1/ až 5/ ako predávajúcimi a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi, z ktorého žalovaným 1/ až 5/ ako predávajúcim vyplýva voči žalobcom 1/ a 2/ ako kupujúcim povinnosť previesť na žalobcov 1/ a 2/ vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam, a žalobcom 1/ a 2/ ako kupujúcim voči žalovaným 1/ až 5/ ako predávajúcim povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za nich. V druhom prípade ide o subjekty, ktoré sú nositeľmi vzájomných práv a povinnosti upravených zákonom č. 150/2013 Z. z., resp. zmluvou o poskytnutí podpory zo ŠFRB vo forme úveru, v ktorom ide o vzájomný záväzkovo - právny vzťah medzi ŠFRB ako poskytovateľom podpory na kúpu domových nehnuteľností formou úveru v pozícii veriteľa a žalobcami 1/ a 2/ ako adresátov tejto podpory v pozícii dlžníkov, z ktorého ŠFRB ako veriteľovi vyplýva povinnosť voči žalobcom ako dlžníkom poskytnúť im podporu vo forme úveru za dohodnutých zmluvných podmienok, a žalobcom povinnosť voči ŠFRB úver vrátiť a zaplatiť náklady spojené v súvislosti s jeho poskytnutím. Ani z jedného z týchto záväzkovo-právnych vzťahov nevyplýva žalobcom 1/ a 2/ nárok domáhať sa voči žalovaným 1/ až 5/ nahradenia prejavu vôle uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB, predmetom ktorej budú domové nehnuteľnosti. Takýto hmotnoprávny nárok navrhovateľom voči žalovaným nevyplýva ani záväzkovo-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, a ani zo záväzkovoprávneho vzťahu založeného zmluvou o podpore zo ŠFRB formou úveru. Nemožno ho vyvodiť ani zo žiadnej platnej právnej úpravy. Preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s navrhovaným petitom o nahradenie prejavu vôle odporkýň uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB v znení špecifikovanom v petite návrhu pre neosvedčenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na uplatňovanie takéhoto nároku zamietol. K tvrdeniam zástupkyne žalobcov 1/ a 2/ v návrhu, že záložnú zmluvu so ŠFRB sa žalovaní 1/ až 5/ zaviazali uzavrieť v čl. II. bod 3. kúpnej zmluvy, a tiež že dňa 25. 09. 2024 žalovaní písomne vyjadrili súhlas so zriadením záložného práva, ktorý podpísali všetky strany kúpnej zmluvy (čl. 57 spisu), prvoinštančný súd uviedol, že s uvedenými právnymi úkonmi nemožno spojiť právny následok vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi žalovanými 1/ až 5/ a ŠFRB, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaných uzavrieť so ŠFRB záložnú zmluvu v navrhovanom znení, ako napr. vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o budúcej zmluve uzavretou zmluvnými stranami budúcej zmluvy podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka. Osobitne tiež zdôraznil, že Civilný sporový poriadok upravujúci procesný postup súdu a strán sporu pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach normatívne neupravuje neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží povinnosti strane sporu vo vzťahu k tretej osobe. 4. K dôvodom zamietnutia navrhovaného neodkladného opatrenia tiež uviedol, že obsah neodkladného opatrenia by bol totožný s výrokom vo veci samej, čo ustanovenia CSP nepripúšťajú. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci sa totiž žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú voči žalovaným 1/ až 5/ uloženia povinnosti uzavrieť záložnú zmluvu v znení ako vyplýva z petitu návrhu, opomínajú však, že podľa ust. § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle okamihom svojej právoplatnosti nahradzujú prejav vôle zmluvu uzavrieť, avšak neodkladné opatrenia
majú len dočasný charakter, predpokladom ktorého je o. i. aj to, aby neodkladným opatrením nebol vytvorený v právnych vzťahoch nenávratný stav. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné už jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak, teda bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Preto už len vzhľadom na formu rozhodnutia, akou súd o neodkladnom opatrení rozhoduje - uznesením a nie rozsudkom (§ 328 ods. 3 CSP) je vylúčené, aby súd prejav vôle uzavrieť zmluvu nahradil uznesením vydaným v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Nnariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by sa podľa súdu prvej inštancie vytvoril nenavrátiteľný právny stav, pri ktorom by došlo k uzavretiu záložnej zmluvy, čím nie je splnený jeden z ďalších predpokladov pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. 5. Súd prvej inštancie opravným a dopĺňajúcim uznesením opravným a dopĺňajúcim uznesením č. k. 22C/80/2024-103 z 28. 01. 2025 (ďalej len „opravné a dopĺňacie uznesenie“) rozhodol tak, že cit.: „I. Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 22C/80/2024-77 zo dňa 08. 01. 2025 v jeho záhlaví v časti označenia priezviska zástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade o p r a v u j e tak, že záhlavie správne z n i e : Okresný súd Poprad JUDr. Erikou Borovskou v konaní navrhovateľov 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXXX/XX, XXX XX B., 2. E. F., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení: H. I. J. B., I., K. L. XX, XXX XX B., M.: XX XXX XXX, proti odporkyniam 1. J. B., nar. XX. XX. XXXX, B. X/XXX, XXX XX B. 2. A. M. O., nar. XX. XX. XXXX, P. XX/XXXX, XXX XX B. X. A. Q. B., nar. XX. XX. XXXX, P. XX/XXXX, XXX XX B. 4. L. B., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XX, XXX XX A. E., 5. A. B., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/XXX, XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto II. Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 22C/80/2024-77 zo dňa 08. 01. 2025 sa d o p l ň u j e týmto výrokom : "II. Odporcom v 1. - 5 . rade náhradu trov konania voči navrhovateľom v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a. III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu konania.“ 6. Aplikujúc ust. § 224, § 225 ods. 1, § 234 ods. 2, § 255, § 262 ods. 1 CSP konštatoval, že výrokom I. opravného a dopĺňacieho uznesenia v súlade so záväzným pokynom odvolacieho súdu vykonal opravu záhlavia odvolaním napadnutého uznesenia tak, že priezvisko právnej zástupkyne navrhovateľov opravil z priezviska „Huhn“, na správne priezvisko „Kuhn“ a výrokom II. doplnil napadnuté uznesenie o výrok o náhrade trov tohto konania. Keďže návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia celkom zamietol, žalovaným 1/ až 5/ prislúcha voči žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania. Keďže úspešným žalovaným 1/ až 5/ žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie im ich náhradu nepriznal. Výrokom III. označeného uznesenia rozhodol aj o náhrade trov konania o opravu a doplnení napadnutého uznesenia. Nakoľko v súvislosti s opravou a doplnením napadnutého uznesenia stranám žiadne trovy konania nevznikli vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 7. Proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Závery prvoinštančného súdu, že nariadením neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 23C/65/2024 je žalobcom poskytnutá dostatočná ochrana, považujú za nesprávne, keďže predmetné uznesenie nie je v dôsledku podaného odvolania právoplatné a rozhodnutie odvolacieho súdu nevedia predvídať. Zdôraznili, že ich cieľom nie je súdiť sa, ale bývať v dome, ktorý kúpili. Vyslovili tiež nesúhlas so záverom prvoinštančného súdu, že v meritórnom konaní súd rozhodne o sporných nárokoch, keďže majú za to, že medzi stranami sporu neexistujú žiadne sporné nároky, čo konštatoval aj prvoinštančný súd.
Z časového hľadiska nemôžu podať žalobu vo veci samej, nakoľko žiadne meritórne konania, v rámci ktorého by sa vykonávalo riadne dokazovanie, by právoplatne neskončilo do 31. 03. 2025 a podaná žaloba by tak nesplnila svoj účel. Prezentovali názor, že naliehavosť a bezodkladnosť ich nároku je daná tým, že ŠFRB im predĺžil lehoty na predloženie záložnej zmluvy do 10. 02. 2025. V prípade, že sa záložná zmluva ŠFRB nepredloží včas, ŠFRB kúpnu cenu žalovaným 1/ až 5/ nevyplatí v termíne dojednanom zmluvou a snaha žalobcov 1/ a 2/ bude márna. Pokiaľ kúpna cena žalovaným 1/ až 5/ vyplatená nebude, vznikne im dôvod na odstúpenie od zmluvy, čoho sa žalobcovia chcú vyvarovať. Nadväzne uviedli, že ak nevyužijú možnosť čerpania tejto podpory na kúpu konkrétnej nehnuteľnosti (vo vlastníctve žalovaných 1/ až 5/), ďalšiu takú príležitosť už mať nebudú. Za základ ich nároku domáhať sa súdnou cestou uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 5/ uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB je potrebné brať zmluvu o poskytnutí podpory so ŠFRB formou úveru. Do vzťahu medzi žalovanými 1/ až 5/ ako predávajúcimi a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi sa premieta obsah vzťahu medzi žalovanými 1/ až 5/ a ŠFRB, pretože inak nie je možné splniť podmienky vyplývajúce z Kúpnej zmluvy, t. j. zaplatiť kúpnu cenu v stanovenom termíne, čím dôjde k naplneniu podmienok pre odstúpenie od Kúpnej zmluvy predávajúcimi. Z titulu toho, že je povinnosťou žalobcov 1/ a 2/ predložiť ŠFRB záložnú zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré majú zabezpečovať pohľadávku ŠFRB, majú žalobcovia 1/ a 2/ v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaní 1/ až 5/ si boli vedomí svojej povinnosti vyplývajúcej z kúpnej zmluvy uzatvoriť záložnú zmluvu so ŠFRB. Svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nežiadali, aby súd rozsudkom rozhodol o nahradení prejavu vôle žalovaných 1/ až 5/, ale aby podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP súd uložil žalovaným povinnosť niečo vykonať - uzavrieť so ŠFRB konkrétnu záložnú zmluvu v znení špecifikovanom v petite žaloby. Navrhli preto napadnuté uznesenie zmeniť tak, že navrhované neodkladné opatrenie bude v súdenej veci vydané. Súčasne si uplatnili trovy odvolacieho konania. 8. S ohľadom na postup podľa ust. § 331 CSP žalovaní 1/ až 5/ vo veci vyjadrenie k odvolaniu nepodali. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní, podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z., CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s opravným a dopĺňajúcim uznesením, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. 10. Skôr ako odvolací súd pristúpil k prieskumu napadnutého uznesenia bolo zistené, že žalovaná 1/ zomrela dňa 12. 01. 2025, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 12. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 13. V posudzovanej veci ide o majetkový spor, pričom je nepochybné, že dôvody pre vydanie rozhodnutia o tom, že súd bude pokračovať v konaní s dedičmi žalovanej 1/ vznikli v odvolacom konaní. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd ex officio zisťoval stav dedičského konania vedeného vo veci zomrelej žalovanej 1/ ako poručiteľky pod sp. zn. XXX/X/XXXX, pričom v súčinnosti so súdom prvej inštancie a povereným notárom H. E. R. zistil, že medzi dedičov v prvej skupine patria deti poručiteľky: 1. A. M. O., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XX XX B., 2. A. Q. B., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX B., 3. A. B., N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XXX,
XXX XX B.. 15. Nakoľko s dvoma zo zistených dedičov po žalovanej 1/ už súd koná ako so žalovanými 2/ a 3/, odvolací súd v zmysle ust. § 63 ods. 2 CSP, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol, že v konaní bude na strane žalovaného pokračovať namiesto žalovanej 1/ s A. B., nar. XX. XX. XXXX. 16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05). 17. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f/ odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky. 18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. NS SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV.ÚS 77/02, IV.ÚS 214/04, II.ÚS 249/2011, IV.ÚS 295/2012). 19. Odvolací súd pripomína, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozhodnutím vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozhodnutia iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 z 18. 07. 2018). 20. K podmienkam nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že ho súd môže nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Navyše pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. 21. Odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR už v Náleze sp. zn. II.ÚS 866/2014-42 z 20. 08. 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v ich podaniach, príp. zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. V náleze sp. zn. III.ÚS 175/2017 zo 04. 07. 2017 Ústavný súd SR uviedol, že citované závery sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k zániku inštitútu predbežného opatrenia a CSP, účinný od 01. 07. 2016, zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tak prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. 22. Pred nariadením neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posúdiť, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d) navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 23. V súdenej veci sa odvolací súd po vykonanom odvolacom prieskume stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a to jednak pokiaľ ide o osvedčené skutkové zistenia opísané hlavne v bodoch 15. až 20. odôvodnenia napadnutého uznesenia, z ktorých súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o návrhu vychádzal, tak aj pokiaľ ide o ich právne vyhodnotenie, obsiahnuté hlavne v bodoch 25., 28. až 32. odôvodnenia napadnutého uznesenia a preto v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Na potvrdenie vecnej správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcov 1/ a 2/ súčasne uvádza nasledovné. 24. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že strany sporu uzatvorili Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedených Okresným úradom B., katastrálny odbor, že žalovaní 1/ až 5/ ako predávajúci sa zaviazali uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva so ŠFRB, ktorej predmetom bude zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech ŠFRB, a to na výzvu ŠFRB alebo žalobcov 1/ a 2/ ako kupujúcich. Uzatvorenie spomínanej Zmluvy o zriadení záložného práva je nevyhnutné na poskytnutie úveru kupujúcim, teda žalobcom 1/ a 2/ (čl. II. bod 3 Kúpnej zmluvy). Žalobcovia 1/ a 2/ sa zaviazali uhradiť žalovaným 1/ až 5/ plnú výšku dohodnutej kúpnej ceny bezodkladne, najneskôr v lehote do 31. 03. 2025. Žalovaní 1/ až 5/ výslovne súhlasili s tým, aby túto časť dohodnutej kúpnej ceny žalobcovia 1/ a 2/ uhradili z prostriedkov čerpaného úveru, ktorý im poskytne ŠFRB (čl. II. bod 1 Kúpnej zmluvy) a súčasne medzi sebou dojednali povinnosť žalovaných 1/ až 5/ uzavrieť na výzvu žalobcov 1/ a 2/ Zmluvu o zriadení záložného práva so ŠFRB na v zmluve označené nehnuteľnosti. Aj keď žalovaní 1/ až 5/ boli žalobcami 1/ a 2/ opakovane vyzývaní na uzavretie záložnej zmluvy so ŠFRB, túto neuzavreli a v konaní z predložených listín je zrejmé, že tak ani neplánujú urobiť, keďže žalobcom 1/ a 2/ zaslali list označený ako „Odvolanie návrhu na uzatvorenie zmluvy“. Nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnili postojom žalovaných 1/ až 5/, ktorého dôsledkom je nebezpečenstvo hroziacej ujmy žalobcov 1/ a 2/, ktorí v prípade nedodržania podmienok stanovených ŠFRB prídu o možnosť čerpať podporu od ŠFRB na kúpu nehnuteľnosti, ktorá má byť ich obydlím. 25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z predložených zmlúv nevyplýva žalobcom 1/ a 2/ nárok domáhať sa voči žalovaným 1/ až 5/ nahradenia prejavu vôle na uzavretie záložnej zmluvy so ŠFRB, nakoľko v konaní nebol osvedčený vznik záväzkového právneho vzťahu medzi žalovanými 1/ až 5/ a ŠFRB, na základe ktorého by žalovaným 1/ až 5/ vznikol záväzok uzavrieť so ŠFRB záložnú zmluvu na nehnuteľnosti v ich vlastníctve na zabezpečenie úverovej pohľadávky ŠFRB z úverového vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a ŠFRB. Až vznik takéhoto hmotnoprávneho záväzku by osvedčoval existenciu nároku žalobcov 1/ a 2/ uplatneného návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého ochrany sa zo strany súdu domáhajú a tým jednej zo základných podmienok nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na výstižne formulovaný bod 29 odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým sa v celosti stotožňuje, pričom súčasne súhlasí aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že záväzok uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB nevznikol žalovaným 1/ až 5/ ani udelením jednostranného súhlasu so zriadením záložného práva v prospech ŠFRB z 25. 09. 2024 a dostatočne neplynie ani zo zmluvného dojednania Kúpnej zmluvy o povinnosti žalovaných 1/ až 5/ spolupôsobiť pri príprave, rokovaniach a uzatváraní dokumentov súvisiacich s prevodom nehnuteľností. V danom kontexte je nutné si uvedomiť, že zmluva o budúcej zmluve pôsobí len medzi účastníkmi zmluvy (nie absolútne) a jej porušenie jedným z účastníkov nemôže mať samo osebe vplyv na právne postavenie tretej osoby; toto porušenie má právne dôsledky len vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy (porovnaj tiež rozsudok NS ČR z 29. 10. 1997, sp. zn. 2 Odon 1505/1997). Na uzavretie zmluvy sa môžu zaviazať iba účastníci zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá; iný subjekt sa sám môže zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrie zmluvu, iba ak je nepriamym zástupcom účastníka budúcej zmluvy (rozsudok NS ČR z 31. 5. 2004, sp. zn. 33 Odo 330/2002). To znamená, že na to, aby žalovaným 1/ až 5/ vznikol záväzok uzavrieť so ŠFRB zmluvu o zriadení záložného práva bolo nevyhnutné, aby boli ako žalovaní 1/ až 5/, tak aj ŠFRB účastníkom aj predbežnej zmluvy, v ktorej bol záväzok uzavretia takejto zmluvy dojednaný, čo v súdenom prípade splnené nebolo, keď predbežná zmluva (Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými 1/ až 5/) sa v relevantnej časti týkala aj práv a povinností tretích osôb, ktoré neboli jej účastníkmi, záväzok ktorý súd prvej inštancie dôvodne posúdil ako neplatný. 26. Odvolací súd poukazuje aj na ďalšiu podmienku, ktorá musí byť nevyhnutne splnená na to, aby súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie, a to že nariadené neodkladné opatrenie nevytvorí nenávratný stav, ktorý nebude možné zvrátiť ani po vykonaní riadneho dokazovania rozhodnutím vo veci. Touto podmienkou sa zaoberal aj súd prvej inštancie, s ktorého závermi sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje a osvojuje (bod 32. napadnutého uznesenia). Aj podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ by bolo vo veci navrhované neodkladné opatrenie nariadené, vznikol by tým nenávratný stav uzavretia
záložnej zmluvy žalovanými 1/ až 5/ so ŠFRB s dôsledkom poskytnutia úveru žalobcom 1/ a 2/. Takýto nenávratný stav by bol v rozpore so zákonnou možnosťou zrušenia neodkladného opatrenia v prípade zmeny pomerov, keďže ide o rozhodnutia, trvanie ktorých môže byť obmedzené, resp. ktoré môžu byť na návrh kedykoľvek zrušené (por. ust. § 334 CSP, tiež rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. IV.ÚS 46/2013). 27. Rovnako možno súhlasiť aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že povaha prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcami 1/ a 2/, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, nepripúšťa. Je pravdou, že vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov nemožno vylúčiť procesné situácie, keď sa žalobca bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že súdy nemôžu bez ďalšieho rezignovať na poskytnutie neodkladnej ochrany iba z toho dôvodu, že by neodkladným opatrením prejudikoval meritórne rozhodnutie a upravil pomery strán predčasne. Skutočnosť, že ust. § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého možno nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej neznamená, že tak je súd povinný urobiť v každom prípade. Kritériom právnej akceptovateľnosti takéhoto rozhodnutia je povaha veci, pričom súd prvej inštancie vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia v znení totožnom s rozhodnutím vo veci samej. 28. K odvolacej námietke žalobcov 1/ a 2/ voči záveru súdu prvej inštancie, že uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. 23C/65/2024, ktoré im malo poskytovať ochranu, nebolo v čase podania návrhu právoplatné odvolací súd uvádza, že spomínané uznesenie bolo vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalovaným 1/ až 5/ zakázal nakladať s nehnuteľnosťami vedenými katastrálnym odborom Okresného úradu B., zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. B. potvrdené a vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie poučil žalovaných 1/ až 5/ o možnosti podať proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu o určenie, že ich právo na nakladanie s nehnuteľnosťami vedenými katastrálnym odborom Okresného úradu B., zapísanými na liste vlastníctva č. XXX tu je a vo výroku III. o trovách konania zrušené uznesením odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10Co/3/2025. 29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v spojení s opravným a doplňujúcim uznesením s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaní 1/ až 5/ boli úspešní, no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcom 1/ a 2/ ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo nielen zjavne nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).