Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22C/80/2024 8724205213 08. 01. 2025 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2025:8724205213.1
Uznesenie Okresný súd Poprad JUDr. Erikou Borovskou v konaní navrhovateľov 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, XXX XX B., 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení: JUDr. Adelaide Emilia Huhn, advokátka, Hlavné námestie 36, 060 01 Kežmarok, IČO: 53 774 108, proti odporkyniam 1. H. B., nar. XX.XX.XXXX, B. X/XXX, XXX XX B. 2. A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, K. XX/ XXXX, XXX XX B. X. A. L. B., nar. XX.XX.XXXX, K. XX/XXXX, XXX XX B. 4. M. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX A. E., 5. A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX/X, XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: Návrh z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Dňa 16.12.2024 bol súdu doručený návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhli, aby súd uložil odporkyniam v 1. - 5. rade ako záložcom povinnosť uzavrieť so Štátnym fondom rozvoja bývania ako záložným veriteľom záložnú zmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti v spoluvlastníctve odporkýň v 1.- 5. rade, a to rodinný dom súp. č. 1166 stojaci na parcele registra „C“ č. 3008, a pozemky, parcely registra „C“ č. 3008 o výmere 213 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a č. 3009/1 o výmere 632 m2, druh pozemku záhrada, všetko evidované na LV č. XXX vedenom pre okres B., obec B., katastrálne územie B. (ďalej už len „ LV č. XXX“ a „domové nehnuteľnosti“), a to v znení tak, ako ju špecifikovali petitom návrhu. 2. Návrh zástupkyňa navrhovateľov odôvodnila tvrdeniami, že odporkyne v 1. - 5. rade ako podielové spoluvlastníčky domových nehnuteľností v júli 2024 prejavili vôľu previesť kúpnou zmluvou vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam na navrhovateľov v 1. a 2. rade za kúpnu cenu 160.100 eur. V zmysle čl. V. písomnej kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov č. 1 a č .2 zo septembra a októbra 2024 kúpna zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania všetkými stranami. Keďže navrhovatelia splnili prísne podmienky na financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválené vládou SR a podmienky spĺňali aj domové nehnuteľnosti, Štátny fond rozvoja bývania rozhodol o poskytnutí úveru navrhovateľom na kúpu domových nehnuteľností podľa zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, a to vo výške 100 % z obstarávacieho nákladu stavby s lehotou splatnosti 34 rokov pri 1% úrokovej sadzbe. Úver bol navrhovateľom oficiálne schválený dňa 30.10.2024. V porovnaní s B. N. ide o bezkonkurenčný úver. Podľa kúpnej zmluvy kúpna cena má byť odporkyniam v 1. - 5. rade ako predávajúcim vyplatená Štátnym fondom rozvoja bývania za splnenia podmienok dohodnutých v čl. II. kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov. Podmienky kúpnej zmluvy dohodol finančný poradca navrhovateľov A. B., ktorý poznal odporkyne, a ktorý ich kontaktoval. Odporkyne pri uzatváraní kúpnej zmluvy a jej dodatkov k podmienkam kúpnej zmluvy nič nenamietali. V kúpnej zmluve sa odporkyne o. i. zaviazali, že budú spolupracovať pri dopracovaní žiadosti o úver pre navrhovateľov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Z čl. II. bodu 3. kúpnej zmluvy odporkyniam vyplýva povinnosť podpísať zmluvu o zriadení záložného práva v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, predmetom ktorej budú domové nehnuteľnosti. Uzavretie tejto záložnej zmluvy odporkyňami ako predávajúcimi je nevyhnutné
na poskytnutie úveru schváleného Štátnym fondom rozvoja bývania navrhovateľom ako kupujúcim. Navrhovatelia po schválení úveru bezodkladne kontaktovali svojho finančného poradcu, ktorý telefonicky kontaktoval odporkyne. Odporkyňa v 2. rade finančnému poradcovi však oznámila, že spolu s ostatnými odporkyňami podnikajú právne kroky týkajúce sa uzavretia rezervačnej zmluvy s novým kupujúcim, ktorý o domové nehnuteľnosti prejavil záujem a ktorý za nehnuteľnosti ponúka vyššiu kúpnu cenu. Na snahu navrhovateľov o zmierlivé vyriešenie celej situácie na osobnom stretnutí navrhovateľov a odporkýň v 2. a 3. rade tieto odporkyne reagovali konštatovaním, že je to ich rozhodnutie a navrhovatelia ho majú rešpektovať. Ani na ďalšom osobnom stretnutí navrhovateľky v 2. rade, jej otca, finančného poradcu, odporkýň v 2. a 3. rade a ich brata konanom dňa 05.11.2024 navrhovatelia nedostali uistenie, že odporkyne nebudú podnikať kroky k predaju domových nehnuteľnosti inému kupujúcemu. Výzvou zo dňa 15.11.2024 navrhovatelia vyzvali odporkyne na dodržiavanie kúpnej zmluvy, zdržanie sa opakovaného prevodu domových nehnuteľností, a podpísanie záložnej zmluvy v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania. Výzva ostala bez odozvy. Dňa 23.11.2024 tunajší súd nariadil pod sp. zn. 23C 65/2024 neodkladné opatrenie, ktorým zakázal odporkyniam nakladať s domovými nehnuteľnosťami, o. i., aj previesť vlastníctvo k nim kúpnou zmluvou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k domovým nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy. Dňa 02.12.2024 bol navrhovateľom doručený list odporkýň označený ako „Odvolanie návrhu na uzatvorenie zmluvy“. V liste odporkyne navrhovateľom oznámili, že kúpnu zmluvu uzavretú s nimi nepovažujú za platne uzavretú, nakoľko ani jednej z odporkýň nebola kúpna zmluva do tej doby doručená s podpismi navrhovateľov ako kupujúcich. Dňa 03.12.2024 navrhovatelia odpovedali odporkyniam tak, že poukázali na čl. I. bod 2. kúpnej zmluvy, v ktorom odporkyne ako predávajúce vyjadrili vôľu previesť domové nehnuteľnosti na navrhovateľov a vyzvali odporkyne na spoluprácu a splnenie povinnosti dohodnutej v čl. II. bod 3. kúpnej zmluvy, tzn. podpísanie záložnej zmluvy so Štátneho fondu rozvoja bývania v dohodnutom termíne. Aj táto výzva ostala bez odozvy. Navrhovatelia tvrdenie odporkýň, že kúpna zmluva nebola ani jednej z nich doručená s podpismi navrhovateľov považujú za nepravdivé a nekorektné. Argumentáciu odporkýň, že si mysleli, že podpisujú len návrh kúpnej zmluvy, za absurdnú. Navrhovatelia majú za to, že strany uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá je platná, vrátane jej dodatkov č.1 a č.2. Na kúpnej zmluve, ako aj na jej dodatkoch, sú úradne overené podpisy všetkých odporkýň ako predávajúcich. Finančný poradca navrhovateľov jednal s odporkyňami poctivo, transparentne, a odporkyne s ním riadne spolupracovali. Odporkyne vždy dostali návrhy kúpnej zmluvy a jej dodatkov vopred v elektronickej podobe, aby si ich mohli v pokoji riadne preštudovať a predniesť pripomienky. Ak by s niečím neboli súhlasili, neboli by nič podpisovali. K podpisom odporkýň pritom nedošlo v krátkom časovom slede, ale v rozpätí štyroch mesiacov, od júla do októbra 2024. Kúpna zmluva bola bezprostredne po podpise strán odovzdaná odporkyni v 2. rade, ktorá uviedla, že im stačí len jedno vyhotovenie s tým, že o viac vyhotovení možno požiada Štátny fond rozvoja bývania. Pokiaľ by odporkyne nedisponovali riadne uzavretou kúpnou zmluvou, resp., ak by im vadilo, že všetky nemajú rovnopisy kúpnej zmluvy, niet logického dôvodu, pre ktorý by boli spolupracovali s navrhovateľmi pri uzatváraní dodatkov č. 1 a č. 2. Logicky by sa boli ohradili a dodatky ku kúpnej zmluve by už nepodpisovali. Odporkyne nepochybovali o platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy. Preto aj v septembri 2024 podpísali dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve a v októbri 2024 dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve. V tom čase boli vzťahy medzi stranami dobré a navrhovateľov by nikdy nenapadlo, že kúpa ich vysnívaného domu skončí na súde. V septembri 2024 odporkyne podpísali aj súhlas so zriadením záložného práva k domovým nehnuteľnostiam v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, na ktorom sú tiež úradne overené podpisy všetkých odporkýň. Štátny fond rozvoja bývania doručil navrhovateľom výzvu na predloženie záložnej zmluvy podpísanej odporkyňami do 10 kalendárnych dní od jej doručenia. Navrhovatelia s poukazom na celú situáciu požiadali o predĺženie lehoty, ktorú Štátny fond rozvoja v bývania navrhovateľom predĺžil do 10.01.2025. 3. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia zástupkyňa navrhovateľov odôvodnila potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán danou tým, že v dôsledku odmietnutia podpísania záložnej zmluvy odporkyňami navrhovatelia prídu o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 160.000 eur s 1 % úrokovou sadzbou a lehotou splatnosti 34 rokov. Nebudú tak vedieť odporkyniam zaplatiť kúpnu cenu podľa platnej kúpnej zmluvy a nenadobudnú vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam. Odporkyniam totiž podľa čl. IV. bod 1. kúpnej zmluvy v prípade nezaplatenia kúpnej ceny navrhovateľmi v dohodnutej lehote vznikne dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Záložnú zmluvu odporkyne nepodpíšu dobrovoľne, nakoľko nereagovali na výzvy navrhovateľov, a odporkyňa v 2. rade v elektronickej správe výslovne uviedla, že odporkyne už nemajú záujem záložnú zmluvu s nimi podpísať a kúpnou zmluvou sa necítia byť viazané. Navrhovatelia vynaložili mnoho úsilia, aby našli nehnuteľnosť, ktorá by spĺňala podmienky
stanovené Štátnym fondom rozvoja bývania pre úspešné čerpanie výhodného úveru (maximálna podlahová plocha v rodinnom dome do 120 m2, a pod.). Na získanie úveru a uzatvorenie kúpnej zmluvy vynaložili nemalé finančné prostriedky. V prípade ich zbytočného vynaloženia navrhovateľom vznikne majetková škoda. V prípade nepredloženia záložnej zmluvy Štátnemu fondu rozvoja bývania navrhovatelia stratia možnosť čerpať výhodný úver, ktorý je viazaný len na predmetné domové nehnuteľnosti. Odporkyne v septembri 2024 vyjadrili súhlas so zriadením záložného práva k domovým nehnuteľnostiam pre navrhovateľov ako žiadateľov o úver. Odporkyne tak už od septembra 2024 si boli plne vedomé, že domové nehnuteľnosti sa stanú predmetom záložného práva, a preto musia byť s tým uzrozumené. Záujmy odporkýň ako predávajúcich tak nebudú neodkladným opatrením obmedzené neprimeraným spôsobom, a ani nad nevyhnutný rozsah. Naopak, v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia sa postavenie navrhovateľov zhorší, prídu o možnosť vlastniť domové nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, a možnosť čerpať výhodný úver. Navrhovatelia a odporkyne uzatvorili platnú a účinnú kúpnu zmluvu v súlade s ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa všetky odporkyne ako predávajúce zaviazali previesť vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam na navrhovateľov za podmienok uvedených v kúpnej zmluve, a navrhovatelia ako kupujúci vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva. V súkromnom práve platí zásada „pacta sunt servanta“ (zmluvy sa musia dodržiavať), a to aj v prípadoch, ak je zmluva pre niektorú zo strán neskôr nevýhodná. Odporkyne odmietajú kúpnu zmluvu dodržať, chcú sa vyhnúť splneniu povinnosti v nej platne dohodnutých, odmietajú uzavrieť záložnú zmluvu, pričom na takéto konanie nemajú žiadny zmluvný ani zákonný dôvod. 4. V prílohe návrhu zástupkyňa navrhovateľov predložila súdu internetový výpis z LV č. XXX zo dňa 16.11.2024, písomnú kúpnu zmluvu z júla 2024, dodatky ku kúpnej zmluve č. 1 a č. 2 zo septembra a októbra 2024, písomné informácie Štátneho fondu rozvoja bývania o postupe pri poskytovaní podpory, tlač elektronickej komunikácie z júna, júla, októbra a novembra 2024, príjmové pokladničné doklady vystavené Mestským úradom Kežmarok o zaplatení správnych poplatkov za overenie podpisov, rozhodnutie Štátneho fondu rozvoja bývania o poskytnutí podpory zo dňa 29.10.2024, rovnopis uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 23C 65/2024 zo dňa 23.11.2024, výzvu na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 15.11.2024 spolu s poštovými podacími lístkami, listinu „Odvolanie návrhu na uzatvorenie zmluvy“ zo dňa 29.11.2024, listinu „Odpoveď na list zo dňa 29.11.2024„ zo dňa 03.12.2024 s rozpisom poštových zásielok, listinu „Záložná zmluva k Zmluve o úvere č. 703/823/2024.... zaslanie na podpis“ zo dňa 04.12.2024, návrh písomnej záložnej zmluvy č. 703/823/2024 a súhlas so zriadením záložného práva. 5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. 11. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 12. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností. 13. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému je potrebné poskytnúť neodkladnú právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. V prejednávanej veci navrhovatelia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali pred začatím konania vo veci samej. Súd preto pri rozhodovaní o návrhu mohol vychádzal iba z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov predložených zástupcom navrhovateľa spolu s týmto návrhom a skutočnosti zistených zo súdneho registra, verejných registrov a zoznamov. 15. Z aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXX vedeného pre okres B., obec B., katastrálne územie B. (ďalej už len „LV č. XXX“) súd zistil, že všetky odporkyne sú aktuálne zapísané ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. 1166 stojaceho na parcele registra „C“ č. 3008, a pozemkov, parciel registra „C“ č. 3008 o výmere 213 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a č.3009/1 o výmere 632 m2, druh pozemku záhrada, (ďalej už len „domové nehnuteľnosti“). Odporkyňa v 1. rade v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku, odporkyne v 2. a 3 rade v podieloch každá o veľkosti 1/6 v pomere k celku, a odporkyne v 4. a 5. rade každá o veľkosti 1/12 v pomere k celku. 16. Z písomnej kúpnej zmluvy predloženej navrhovateľmi (čl. 14 - 19 spisu) vyplýva, že v júli 2024 všetky odporkyne uzavreli s oboma navrhovateľmi kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa odporkyne ako predávajúce zaviazali previesť na navrhovateľov ako kupujúcich vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 160.100 eur, ktorú sa navrhovatelia zaviazali v plnej výške zaplatiť najneskôr do 31.03.2025 (ďalej už len „kúpna zmluva“). V čl. II. bodu 1. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci uhradia celú dohodnutú kúpnu cenu z prostriedkov úveru, ktorý kupujúcim poskytne Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava (ďalej už len „ŠFRB“). Navrhovatelia sa v kúpnej zmluve zaviazali zabezpečiť pre ŠFRB všetky potrebné podklady na čerpanie tohto úveru
tak, aby kúpna cena v plnej výške mohla byť poukázaná ŠFRB priamo na bankové účty odporkýň, každej vo výške tak, ako to strany presne špecifikovali v kúpnej zmluve (odporkyni v 1. rade 80.000 eur, odporkyniam v 2. a 3. rade po 26.700 eur a odporkyniam v 4. a 5 rade po 13.350 eur). Podľa čl. II. bodu 3. kúpnej zmluvy: „Predávajúci sa zaväzuje, že s ŠFRB, ktorý poskytuje kupujúcemu úver, uzavrie na výzvu kupujúceho alebo výzvu ŠFRB zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej predmetom bude zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech ŠFRB a ktorej uzavretie je nevyhnutné na poskytnutie úveru kupujúcemu. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávok ŠFRB týkajúcich sa úveru, ktorý má byť kupujúcemu poskytnutý na úhradu kúpnej ceny....Zmluvné strany sa zaväzujú spolupôsobiť pri príprave, rokovaniach a uzatváraní dokumentov (zmlúv, dohôd a pod.), ktoré súvisia s prevodom predmetných nehnuteľností vo vzťahu k tretím osobám (ŠFRB, príslušný okresný úrad).“ Podľa čl. IV. bod 1 kúpnej zmluvy „Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy, ak do 31.03.2025 nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena“. Kúpna zmluva obsahuje vlastnoručné podpisy oboch navrhovateľov a úradne overené vlastnoručné podpisy všetkých odporkýň. 17. Podľa listiny označenej ako „DODATOK č. 1 KU KÚPNEJ ZMLUVE“ predloženého navrhovateľmi spolu s návrhom (čl. 20 - 21 spisu) v septembri 2024 obaja navrhovatelia a všetky odporkyne uzavreli písomný dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve (ďalej už len „Dodatok č.1„), ktorým sa dohodli na zmene čl. II. bod 1. kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa podmienok zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny 160.100 eur tak, že dojednali, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 100 eur zaplatia kupujúci na bankový účet odporkyne v 1. rade najneskôr do 31.03.2025, a druhú časť kúpnej ceny vo výške 160.000 eur zaplatia kupujúci najneskôr do 31.03.2025 tak, že kúpna cena v tejto výške bude poukázaná ŠFRB priamo na bankové účty odporkýň. Výška súm u odporkýň v 2.- 5. rade pritom ostala nezmenená a zmenila sa len výška sumy u odporkyne v 1. rade zo sumy 80.000 eur na sumu 79.100 eur. Na Dodatku č. 1 sú podpisy oboch navrhovateľov a úradne overené podpisy všetkých odporkýň. 18. Podľa listiny označenej ako „DODATOK č. 2 KU KÚPNEJ ZMLUVE“ predloženého navrhovateľmi (čl. 22 – 23 spisu) v októbri 2024 obaja navrhovatelia a všetky odporkyne uzavreli písomne dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve (ďalej už len „Dodatok č. 2„), ktorým sa dohodli na zmene čl. II. bod 1. kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa podmienok zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny 160.100 eur tak, že špecifikovali dohodnutú kúpnu cenu 160.100 eur tak, že 160.000 eur predstavuje kúpnu cenu za nehnuteľnosti uvedení v čl. I. bod. 1 písm. a) kúpnej zmluvy, a to za rodinný dom súp. č. 1166, a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 100 eur kúpnu cenu za nehnuteľnosti uvedené v čl. I. bod. 1. písm. b) a c) kúpnej zmluvy, a to za pozemky, parcely č. 3008 a č. 3009/1. Všetky ostatné podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve v znení jej Dodatku č. 1 ostali nezmenené. Aj na tomto Dodatku č.2 sú podpisy oboch navrhovateľov a úradne overené podpisy všetkých odporkýň. 19. Súd na základe vyššie uvedených skutočností považoval pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci za osvedčené, že medzi oboma navrhovateľmi a všetkými odporkyňami existuje právny vzťah založený kúpnou zmluvou uzavretou v júli 2004, vrátane jej Dodatku č.1 a Dodatku č. 2 zo septembra a októbra 2024, predmetom ktorej je záväzok odporkýň ako podielových spoluvlastníčok domových nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX previesť vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam na navrhovateľov, a záväzok navrhovateľov nadobudnúť vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam a zaplatiť za neho dohodnutú kúpnu cenu 160.100 eur, a to za splnenia zmluvných podmienok. Súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za dostatočne osvedčené, že navrhovateľmi predložená kúpna zmluva spĺňa všetky náležitosti platnej kúpnej zmluvy, vrátane obligatórnej písomnej formy vyžadovanej zákonom v prípade prevodu nehnuteľnosti (§ 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k námietkam zástupcu odporkýň týkajúcich sa neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré sú obsahom listiny predloženej navrhovateľmi spolu s návrhom označenej ako „Odvolanie návrhu na uzatvorenie zmluvy“ zo dňa 29.11.2024 (čl. 49 spisu) súd udáva, že je potrebné rozlišovať medzi doručením písomného návrhu na uzatvorenie zmluvy vyhotoveného jednou zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane, a doručením rovnopisu už uzavretej písomnej zmluvy zmluvným stranám. Vlastnoručné podpisy oboch navrhovateľov a úradne overené podpisy všetkých odporkýň na kúpnej zmluve osvedčujú, že všetky zmluvné strany kúpnu zmluvu, ktorej návrh podľa obsahu elektronickej komunikácie v spise písomne zrejme vyhotovil finančný poradca p. B., uzavreli v znení tak, ako vyplýva z jej obsahu. Tvrdenie odporkýň, že žiadnej z nich nebol doručený rovnopis uzavretej kúpnej zmluvy podpísanej aj navrhovateľmi, a teda, že nedošlo k naplneniu čl. V. bodu 6 kúpnej zmluvy, podľa ktorého kúpna zmluva mala byť vyhotovená v 9 vyhotoveniach a každý účastník zmluvnej strany mal dostať jedno vyhotovenie, je z hľadiska platnosti predloženej kúpnej zmluvy právne irelevantná.
20. Súd považoval za osvedčené aj ďalšie skutočnosti tvrdené navrhovateľmi, a to že odporkyne t. č. nemajú už záujem svoj záväzok založený kúpnou zmluvou previesť vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam na navrhovateľov splniť, odmietajú s navrhovateľmi spolupracovať pri napĺňaní podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve a jej dodatkoch, a vyvíjajú aktivitu smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy s inými kupujúcimi. Tieto skutočnosti osvedčuje obsah elektronickej komunikácie odporkyne v 2. rade predloženej navrhovateľmi spolu s návrhom z októbra 2024 (čl. 33 spisu). Takéto konanie odporkýň bolo tiež dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 23C 65/2024, v ktorom súd uznesením zo dňa 23.11.2024 (čl. 41 - 45 spisu) na návrh navrhovateľov zakázal všetkým odporkyniam nakladať s domovými nehnuteľnosťami, a to najmä previesť k nim vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, darovanej zmluvy, zámennej zmluvy, vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť ich vecným bremenom, prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať iným spôsobom, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru, o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej stranami tohto konania. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia súd pre účely nariadenia tohto neodkladného opatrenia považoval za osvedčený totožný právny vzťah medzi totožnými stranami konania ako v prípade neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, založený kúpnou zmluvou a jej dodatkami, a z neho vyplývajúci nárok navrhovateľov na nadobudnutie vlastníckeho práva k domovým nehnuteľnostiam od odporkýň, ako aj konanie odporkýň smerujúce k uzavretiu zmluvy o prevode domových nehnuteľnosti s treťou osobou. Podľa údajov zo súdneho registra v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci toto neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť, a to dňa 14.12.2024. Neodkladné opatrenie v dôsledku podaného odvolania nateraz nie je právoplatné. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX toto vykonateľné neodkladné opatrenie je však už zapísané v časti „Poznámka“ na tomto LV (P 226/2024 – 1094/2024). 21. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv iných práv v aktuálnom znení (ďalej už len „Katastrálny zákon„) poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 23. Podľa § 38 ods. 1 Katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. 24. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX nevyplýva, že by návrh na vklad vlastníckeho práva k domovým nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov bol na základe kúpnej zmluvy uzavretej stranami podaný (na LV č. XXX nie je žiadny záznam o prípadnom prebiehajúcom vkladovom konaní). Táto skutočnosť nakoniec korešponduje s dojednaním zmluvných strán v čl. V. bod. 4 kúpnej zmluvy, podľa ktorého návrh na vklad na základe kúpnej zmluvy osoba splnomocnená stranami (Mgr. Pavol Lojek) podá až po kumulatívnom splnení zmluvných podmienok, o. i., aj po zaplatení celej kúpnej ceny navrhovateľmi. Nezaplatenie kúpnej ceny navrhovateľmi pritom vyplýva zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže práve nemožnosť zaplatenia kúpnej ceny navrhovateľmi pre neuzavretie záložnej zmluvy odporkyňami a tým nemožnosti čerpať úver poskytnutý ŠFRB bola dôvodom podania návrhu nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci. 25. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX na tomto LV v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci je však už poznámka o nariadení neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 23C 65/20024. Podľa cit. právnej úpravy poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobou. Účinky jednotlivých poznámok nevyplývajú priamo z Katastrálneho zákona. Nevyplývajú ani z jeho vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z. z. (ďalej už len „Vyhláška č. 461/2009 Z.z.“) alebo spravovacieho poriadku
(vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 534/2001 Z. z.). Tieto účinky vyplývajú z právnych predpisov, ktoré kreujú právne inštitúty a skutočnosti zapisujúce sa následne formou poznámky do katastra. Z cit. ustanovenia § 38 Katastrálneho zákona však vyplýva (a v praxi sa to aj vžilo) delenie poznámok na obmedzujúce a informatívne. Takéto delenie je uvedené aj v ust. § 29 od. 1 a 2 Vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorá obsahuje dispozitívne ustanovenia s uvedením niekoľkých príkladov. V zásade možno konštatovať, že obmedzujúca poznámka informuje o skutočnosti, že existuje dôvod, ktorý bráni povoleniu vkladu, a jej dôsledkom je prerušenie konania o návrhu na vklad až do zániku obmedzenia, príp. zamietnutie vkladu. Medzi obmedzujúce poznámky sa o. i. radí aj poznámka zapísaná na základe uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Súd preto mal za to, že obmedzujúca poznámka zapísaná na LV č. XXX na základe vykonateľného neodkladného opatrenia nariadeného tunajším súdom uznesením zo dňa 23.11.2024 č. k. 23C 65/2024 bráni nadobudnutiu vlastníctva k domovým nehnuteľnostiam na základe zmluvy uzavretej odporkyňami tretím osobám, s ktorými by odporkyne zmluvu o prevode domových nehnuteľností uzavreli napriek už uzavretej kúpnej zmluvy s navrhovateľmi. Poznámka síce nezabráni odporkyniam opätovne uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode domových nehnuteľností s tretími osobami, avšak bráni nadobudnutiu vlastníctva k nim, nakoľko bráni povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy uzavretej odporkyňami s tretími osobami. Zároveň informuje tieto tretie osoby o tom, že nadobudnutie vlastníctva na základe zmluvy k domovým nehnuteľnostiam nie je možné. Táto obmedzujúca poznámka tak t. č. poskytuje navrhovateľom dostatočnú právnu ochranu pred tým, aby domové nehnuteľnosti nenadobudla do vlastníctva tretia osoba. Vytvára situáciu, aby navrhovatelia sa mohli v konaní vo veci samej domôcť rozhodnutia o sporných nárokoch voči odporkyniam bez toho, aby ich právo na nadobudnutie vlastníctva k domových nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporkyňami nebolo zmarené, a aby sa nedosiahol stav, ktorý už neovplyvní ich hmotnoprávne postavenie. 26. Navrhovatelia však okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 23C 65/2004 podali v súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou s odporkyňami aj ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú uloženia ďalšej povinnosti odporkyniam, a to povinnosti uzavrieť záložnú zmluvu so Štátnym fondom rozvoja bývania, predmetom ktorej budú domové nehnuteľnosti, ktoré sa kúpnou zmluvou odporkyne zaviazali previesť na nich, a to v znení tak, ako je obsahom petitu návrhu. 27. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon č. 150/2013 Z. z.„ a „ŠFRB“) ŠFRB je právnická osoba so sídlom v Bratislave, prostredníctvom ktorej sa uskutočňuje financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Navrhovatelia rozhodnutím o žiadosti o podporu zo ŠFRB zo dňa 29.10.2024 číslo spisu: ŠFRB/Ž/823/2024 (čl. 39 spisu), písomnou výzvou ŠFRB zo dňa 04.12.2024 (čl. 51 spisu) a informáciami o postupe pri poskytovaní podpory zo ŠFRB (čl. 29 spisu) dostatočne osvedčili pre účely rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení, že medzi nimi ako dlžníkmi a ŠFRB ako veriteľom existuje právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí podpory zo ŠFRB formou úveru, čerpanie ktorého je viazané na splnenie viacerých podmienok, o. i., aj na uzavretie záložnej zmluvy odporkyňami so ŠFRB, ktorou bude zabezpečená pohľadávka ŠFRB ako veriteľa voči navrhovateľom ako dlžníkom. 28. Z pohľadu rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení v prejednávanej veci súd v súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou stranami považoval za rozhodujúce rozlíšenie subjektov práv a povinnosti kúpnej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, a subjektov práv a povinností podľa Zákona č. 150/2013 Z. z., resp. subjektov zmluvy o poskytnutí podpory zo ŠFRB formou úveru uzavretej podľa tohto zákona, a právnych vzťahov medzi nimi. V prvom prípade ide o subjekty, ktoré sú nositeľmi vzájomných práv a povinnosti vyplývajúcich zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou upravenou ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto prípade ide o vzájomný záväzkovo-právny právny vzťah medzi odporkyňami ako predávajúcimi a navrhovateľmi ako kupujúcimi, z ktorého odporkyniam ako predávajúcim vyplýva voči navrhovateľom ako kupujúcim povinnosť previesť na navrhovateľov vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam, a navrhovateľom ako kupujúcim voči odporkyniam ako predávajúcim povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za nich. V druhom prípade ide o subjekty, ktoré sú nositeľmi vzájomných práv a povinnosti upravených Zákonom č. 150/2013 Z. z., resp. zmluvou o poskytnutí podpory zo ŠFRB vo forme úveru uzavretou podľa § 16 tohto zákona. Ide teda o vzájomný záväzkovo - právny vzťah medzi ŠFRB ako poskytovateľom podpory na kúpu domových nehnuteľností formou úveru v pozícii veriteľa a navrhovateľov ako adresátov tejto podpory v pozícii dlžníkov, z ktorého ŠFRB
ako veriteľovi vyplýva povinnosť voči navrhovateľom ako dlžníkom poskytnúť im podporu vo forme úveru za dohodnutých zmluvných podmienok, a navrhovateľom ako dlžníkom povinnosť voči ŠFRB úver vrátiť a zaplatiť náklady spojené v súvislosti s jeho poskytnutím. Z pohľadu rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení súd považoval za rozhodujúce, že ani z jedného z týchto záväzkovo-právnych vzťahov nevyplýva navrhovateľom nárok domáhať sa voči odporkyniam nahradenia prejavu vôle uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB, predmetom ktorej budú domové nehnuteľnosti. Takýto hmotnoprávny nárok navrhovateľom voči odporkyniam nevyplýva ani záväzkovo-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o podpore zo ŠFRB formou úveru. Nemožno ho vyvodiť ani zo žiadnej platnej právnej úpravy. Preto súdu neostávalo nič iné, iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s navrhovaným petitom o nahradenie prejavu vôle odporkýň uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB v znení špecifikovanom petitom návrhu pre neosvedčenie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov na uplatňovanie takéhoto nároku zamietnuť. 29. K tvrdeniam zástupkyne navrhovateľov v návrhu, že záložnú zmluvu so ŠFRB sa odporkyne zaviazali uzavrieť v čl. II. bod 3. kúpnej zmluvy, a tiež že dňa 25.09.2024 odporkyne písomne vyjadrili súhlas so zriadením záložného práva, ktorý podpísali všetky strany kúpnej zmluvy (čl. 57 spisu), súd udáva, že s uvedenými právnymi úkonmi nemožno spojiť právny následok vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi odporkyňami a ŠFRB, z ktorého by vyplývala povinnosť odporkýň uzavrieť so ŠFRB záložnú zmluvu v navrhovanom znení, ako napr. vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o budúcej zmluve uzavretou zmluvnými stranami budúcej zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Dojednanie sporových strán v kúpnej zmluve týkajúce sa povinnosti odporkýň uzavrieť budúcu záložnú zmluvu so ŠFRB (čl. II. bod 3 kúpnej zmluvy) síce možno pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci považovať za platnú tzv. nepomenovanú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľmi a odporkyňami podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Takáto nepomenovaná zmluva však neobsahuje žiadny vynútiteľný záväzok jednej z jej zmluvných strán, odporkýň, voči ŠFRB ako subjektu odlišnému od zmluvných strán k uzavretiu budúcej záložnej zmluvy. Z pohľadu zmluvy o uzavretí budúcej záložnej zmluvy upravenej ust. 50a Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatnú zmluvu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože porušuje zákaz neodporovať účelu zákona, ktorým v prípade zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka je založenie povinnosti jedného či oboch účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. Ak sa totiž odporkyne zaviazali k uzavretiu budúcej záložnej zmluvy so ŠFRB ako tretím subjektom v kúpnej zmluve uzavretej s navrhovateľmi, logicky neprichádza do úvahy žaloba navrhovateľov o nahradenie prejavu vôle odporkýň uzavrieť budúcu záložnú zmluvu so ŠFRB (§ 229 Civilného sporového poriadku), pretože budúcu záložnú zmluvu má povinnosť uzavrieť subjekt odlišný od účastníkov zmluvy o budúcej záložnej zmluve (porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 26Cdo 3031/2010 a pod.). 30. Aj keď z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci vyhovieť, súd považuje za dôležité zdôrazniť, že pokiaľ kúpna zmluva je platná, (čo súd síce pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za osvedčené, avšak bez vyjadrenia odporkýň a akéhokoľvek dokazovania, čo môže byť predmetom len konania vo veci samej), odporkyne prevzali na seba zmluvnú povinnosť voči navrhovateľom uzavrieť záložnú zmluvu so ŠFRB, a porušenie tejto zmluvnej povinnosti odporkyňami má za následok vznik zodpovednostných vzťahov medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami platnej kúpnej zmluvy. Odporkyne ako všetky subjekty zmluvných občianskoprávnych vzťahov sú povinné svoje zmluvné povinnosti, ktoré na seba dobrovoľne kúpnou zmluvou prevzali, riadne plniť, vrátane zmluvnej povinnosti uzavrieť so ŠFRB záložnú zmluvu, a predchádzať tak vzniku škôd a uplatňovaniu nárokov na náhradu škody navrhovateľmi voči nim. Tak, ako na to správne poukázala zástupkyňa navrhovateľov v návrhu, v súkromnom práve platí zásada „pacta sunt servanta“ (zmluvy sa musia dodržiavať), a to aj v prípadoch, ak sa platná zmluva pre niektorú zo zmluvných strán neskôr ukáže ako menej výhodná. V opačnom prípade to má za následok vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka nároku na náhradu škody, príp. zodpovednosti za porušenie prevenčnej povinnosti všetkých subjektov občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám podľa § 415 Občianskeho zákonníka, príp. vznik nárokov na zaplatenie sankcií dojednaných zmluvnými stranami za nesplnenie zmluvných povinnosti. 31. Súd tiež osobitne zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok upravujúci procesný postup súdu a strán sporu pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl.) normatívne neupravuje neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží povinnosti strane sporu vo vzťahu k tretej osobe, tzn. nariadenie takého
neodkladného opatrenia, ktorým uloží strane sporu povinnosti vyplývajúce jej z právneho vzťahu s treťou osobou, odlišného od právneho vzťahu medzi stranami sporu. Podľa cit. § 325 ods. 2 písm. a) až h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno ukladať povinnosti len stranám sporu a len povinnosti vyplývajúce zo vzájomných právnych vzťahov medzi stranami sporu (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co 89/2019 zo dňa 10.05. 2019 a pod.). 32. Za ďalší dôvod pre zamietnutie navrhovaného neodkladného opatrenia súd považoval to, že povaha prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného navrhovateľmi v prejednávanej veci, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, nepripúšťa. Cit ust. § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku síce pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah bude totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je však to, aby totožnosť výrokov povaha veci pripúšťala. Súd je tak povinný vždy v každej individuálne veci po zohľadnení všetkých jej okolností vyhodnotiť, či povaha veci nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov pripúšťa. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti odporkyniam uzavrieť záložnú zmluvu v znení tak, ako to vyplýva z petitu návrhu. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle okamihom svojej právoplatnosti nahradzujú prejav vôle zmluvu uzavrieť. Okamihom právoplatnosti takýchto rozsudkov možno preto zmluvu považovať za uzavretú. V prejednávanej veci sa nahradenia prejavu vôle uzavrieť záložnú zmluvu navrhovatelia domáhajú návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter, v ktorom súd rozhoduje uznesením, nie rozsudkom (§ 328 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a predpokladom nariadenia ktorého je o. i. aj to, aby neodkladným opatrením nebol vytvorený v právnych vzťahoch nenávratný stav. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné už jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak, teda bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Preto už len vzhľadom na formu rozhodnutia, akou súd o neodkladnom opatrení rozhoduje je vylúčené, aby súd prejav vôle uzavrieť zmluvu nahradil uznesením vydaným v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by sa vytvoril už nenavrátiteľný právny stav, došlo by k uzavretiu záložnej zmluvy, čím nie je splnený jeden z ďalších predpokladov pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. 33. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia pre neosvedčenie základných predpokladov pre jeho nariadenie zamietol. Poučenie: Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.