Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 2CoPr/2/2025 8720202630 21. 05. 2025 JUDr. Mariana Muránska ECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu O. Y., nar. XX. decembra XXXX, Z. H., XX. novembra XXX/X, zastúpeného JUDr. Gáborom Szarazom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, proti žalovanému Správcovská a konzultačná, k.s. Košice, Garbiarska 5, IČO: 53 089 570, správca majetku úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, Stará Ľubovňa, Popradská 17/670, IČO: 36 477 494, zastúpenému Advokátska kancelária Palčík & Partners, s.r.o., Košice, Žriedlová 3, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11Cpr 14/2020-254 zo dňa 09.03.2022, jednohlasne takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nepriznáva stranám náhradu trov dovolacieho konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaný žalobcovi listom zo dňa 08.07.2020 je neplatné. Žalobcovi priznal súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016 žalobca vykonával funkciu riaditeľa. List o okamžitom skončení pracovného pomeru mu nebol doručený, neboli preukázané dôvody skončenia pracovného pomeru a v konečnom dôsledku list o skončení pracovného pomeru bol podpísaný osobami, ktoré neboli oprávnené na daný právny úkon, pretože neboli štatutárnymi zástupcami žalovaného v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/38/2021. 4. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na skutkových tvrdeniach, že žalobca v čase uzatvárania pracovnej zmluvy, ani ďalšia zmluvu podpisujúca osoba, neboli v danom čase platne zvolenými členmi predstavenstva. Žalovaný spochybňuje platnosť uzatvorenia pracovnej zmluvy aj z dôvodu, že u žalobcu ako člena štatutárneho orgánu mali byť dohodnuté podmienky v pracovnej zmluve podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce členskou schôdzou v súlade s ust. § 7 ods.3 Zákonníka práce, čo sa nestalo, a preto
je pracovná zmluva neplatná. Žalovaný zotrval tiež na splnení hmotnoprávnych podmienok porušenia povinností žalobcom vykázaním neospravedlnených absencií v danom období. 5. Otázku platnosti uzavretia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného a jeho trvanie do dňa vyhotovenia listu o skončení pracovného pomeru žalovaným súd skúmal ako otázku prejudiciálnu. 6. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca bol vedený ako štatutárny orgán-predseda predstavenstva spoločnosti aj v období od 29.11.2004 do 21.06.2017 a ako člen predstavenstva bol vedený aj Ing. A. R. v období od 28.05.2015 do 21.06.2017. Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Tento zápis v obchodnom registri nebol zmenený, spochybnený v inom súdnom konaní, a preto súd z neho vychádzal. Obranu žalovaného súd v tomto vyhodnotil ako účelovú a protirečivú. Ak pracovnú zmluvu dané osoby za zamestnávateľa podpísali, konali ako štatutárni zástupcovia spoločnosti s právnou záväznosťou právneho úkonu. Platnosť voľby žalobcu žalovaný spochybnil poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/3/2020 o nariadení neodkladného opatrenia, no daný súd o určení, že žalovaný nie je predsedom a členom predstavenstva, právoplatne vo veci samej nerozhodol. Zastavením konania došlo zároveň k zrušeniu rozhodnutia o neodkladnom opatrení. 7. Žalobca so žalovaným dňa 07.04.2016 uzavrel zmluvu o výkone funkcie predsedu predstavenstva s odkazom na ust. § 66 ods. 3, § 261 ods.3 Obchodného zákonníka. Z čl. IV bod 1 zmluvy je zrejmé, že predseda predstavenstva vykonáva funkciu riaditeľa, ktorá je bližšie špecifikovaná vo Vnútornom predpise Organizačný poriadok a pracovnej zmluve. Následne pracovnú zmluvu strany uzavreli dňa 30.12.2016. Je teda nepochybné, že funkciu predsedu predstavenstva a funkciu riaditeľa žalovaný zveril jednej osobe, žalobcovi, čo však neznamená, že sa jednalo o funkcie čo do obsahu totožné. Skutočnosť, že fyzická osoba bola zvolená za člena predstavenstva a predsedu predstavenstva spoločnosti sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovnoprávnych predpisov na funkciu riaditeľa. Takáto zmluva však nesmie viesť k vzniku pracovného pomeru, ktorého náplňou by bol výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným.(z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/92/97. Náplň práce predsedu predstavenstva a súčasne zamestnanca spoločnosti sa nesmú zamieňať a navzájom si konkurovať. 8. Činnosť predstavenstva a predsedu predstavenstva spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v ustanovení § 243 a nasl.. Predseda koná za predstavenstvo navonok, organizuje a riadi rokovania predstavenstva, môže riadiť aj bežnú činnosť družstva. Táto činnosť nie je a ani nemôže byť výkonom závislej práce. Výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je druhom práce podľa pracovnej zmluvy. Nemožno však vylúčiť, aby medzi členom štatutárneho orgánu a zamestnávateľom bol založený pracovný pomer, pri ktorom druhom práce bude iná pracovná činnosť, než je výkon funkcie člena štatutárneho orgánu. Týmto spôsobom vznikajú dva od seba zásadne nezávislé právne vzťahy, z ktorých jeden sa spravuje napríklad mandátnou zmluvou podľa Obchodného zákonníka a i. a druhý pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce. Smerodajným je charakter vykonávanej práce. 9. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že od roku 2017 vykonával činnosti, ktoré nezodpovedali iba výkonu funkcie predsedu predstavenstva. Praktický výkon práce žalobcu presahoval dané funkčné povinnosti. Ako riaditeľ pracoval so zamestnancami, prijímal ich do pracovného pomeru, kontroloval ich, zadával im úlohy, riešil dovolenky a pri výkone funkcie predsedu predstavenstva pracoval s iným tímom ľudí, a to členmi predstavenstva, ktorí neboli zamestnancami, no rovnako svoje funkcie vykonávali na základe zmlúv o výkone funkcie. Žalovaný viedol žalobcu ako zamestnanca spoločnosti, uhrádzal za neho poistné, a to až do 12.06.2020. 10. Prácu podľa pracovnej zmluvy žalobca začal vykonávať a neprerušene ju vykonával až do roku 2020, a to aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu zo dňa 28.01.2020 o nariadení neodkladného rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa konania a úkonov ako predseda predstavenstva a člen predstavenstva. Je teda zrejmá rozdielnosť funkcií predsedu predstavenstva a riaditeľa. S výkonom funkcie riaditeľa ako vedúceho pracovníka stanovy prijaté členskou schôdzou počítali v rozsahu schváleného organizačného poriadku, na ktorý sa odvoláva tak pracovná zmluva, stanovy, ako aj zmluva o výkone funkcie predsedu predstavenstva. Ak štatutárny orgán žalovaného ako oprávnená osoba uzavrela pracovný pomer so žalobcom v rozsahu rámca odsúhlaseného členskou
schôdzou v prijatých stanovách s platným organizačným poriadkom, je možné uzavrieť, že pracovný pomer bol uzavretý platne. Samotná členská schôdza pracovný pomer s pracovníkom neuzatvára. 11. Pre platné skončenie pracovného pomeru organizáciou podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí organizácia splniť tak formálne, ako aj materiálne podmienky stanovené zákonom. Medzi formálne podmienky patrí vyhotovenie okamžitého skončenia v písomnej forme a jeho doručenie zamestnancovi do vlastných rúk. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi, bez ohľadu na jeho vôľu, a to doručením do vlastných rúk. Riadne doručenie okamžitého skončenia má význam z hľadiska zachovania lehôt podľa ust. § 69 ods. 3, § 77 Zákonníka práce, no hlavne pre samotnú platnosť, ktorou nastávajú jeho právne účinky. 12. Ak nie je možné priame doručenie písomnosti zamestnávateľa na pracovisku, zamestnávateľ je povinný písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku, nie prostredníctvom kuriérskej služby. Vo vzťahu k poštovému podniku je povinný zabezpečiť si taký druh služby, aby mohol do plnosti zrealizovať svoje povinnosti podľa § 38 Zákonníka práce. Doručenkou poštový podnik uskutoční potvrdenie prevzatia zásielky zo strany adresáta a potvrdenú doručenku poštový podnik vráti odosielateľovi. Ak písomnosť nie je možné doručiť, pretože jej adresát nebol zastihnutý na doručovacej adrese, v takom prípade sa postupuje podľa poštových podmienok a poštový doručovateľ zanechá písomné oznámenie o uložení zásielky na pošte. Do odbernej lehoty sa nezapočítava deň oznámenia uloženia písomnosti na pošte. Deň, v ktorý pošta vrátila zamestnávateľovi písomnosť ako nedoručiteľnú sa považuje za deň doručenia (fikcia). Pri doručovaní listiny poštovým podnikom je povinnosť doručiť písomnosť splnená ak - zamestnanec písomnosť prevezme, - ak písomnosť poštový podnik vrátil ako nedoručiteľnú, - doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca, - zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. 13. Ak sa zamestnanec presťahuje, mal by oznámiť zamestnávateľovi novú adresu. V takomto prípade nie je možné nedoručenie zásielky pričítať na ťarchu zamestnávateľa Či išlo o marenie doručenia písomnosti sa posudzuje vždy podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Súd mal za preukázané, že list o okamžitom skončení pracovného pomeru bol doručovaný žalovaným žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného a kuriérskej firmy. Žalovaný nepreukázal, aby žalobca zásielku odmietol prevziať. Ním predložené listinné dôkazy sú rozporné najmä v tom, že podľa emailovej komunikácie odosielateľa s kuriérskou službou mal žalobca odmietnuť prijatie zásielky, podľa ďalšieho predloženého listinného dôkazu, a to sledovanie zásielky, táto mala byť dňa 17.08.2020 úspešne doručená. Súd nevylučuje, že list o okamžitom skončení pracovného pomeru mohol byť doručený kuriérskou službou na základe splnomocnenia na pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek by bol zastihnutý, pokiaľ by zásielku adresát, teda zamestnanec riadne prevzal. V danom prípade však zásielka adresátovi do vlastných rúk takto doručená nebola. Túto skutočnosť žalovaný nepreukázal. Ustanovenie § 38 Zákonníka práce upravuje otázku doručovania zásielok zasielaných zamestnancovi do vlastných rúk osobne, alebo poštovým podnikom, pričom pri poštovom doručovaní sa zásielka pokladá za doručenú aj dňom jej vrátenia odosielateľovi, ak tento nebol na adrese trvalého bydliska zastihnutý. Pretože zásielka nebola doručovaná poštovým podnikom, súd sa nezaoberal zákonnými podmienkami doručovania listiny týmto spôsobom. 14. Súd sa zaoberal otázkou, či doručenie písomnosti nebolo zmarené konaním alebo opomenutím žalobcu, prípadne zamestnanec prijatie písomnosti odmietol. Z mailovej komunikácie predloženej žalovaným o doručovaní zásielky pod. č. XXXXXXXXX spoločnosťou Customer service O. Y. nie je vôbec zrejmé, aká zásielka mu bola doručovaná a rovnako nie je zrejmé, v akom konaní spočívalo odmietnutie zásielky príjemcom a kedy. Ak žalovaný predložil ďalšie písomnosti o doručovaní zásielky pod iným číslom XXXXXXXXX, táto bola doručovaná až v mesiaci august a adresátovi bola úspešne doručená. Rovnako nie je zrejmé, o akú písomnosť išlo. V danom prípade bola zásielka žalobcovi doručovaná na adresu XX. D. XXX/X, Z.. Odhliadnuc od tvrdenia žalobcu, že v čase doručovania od. 14.07 do 17.07. 2020 sa zdržiaval v zahraničí, čo v konaní nepreukázal, ak sa aj žalobca fakticky zdržiaval v čase doručovania kuriérom na inej adrese /napr. v obci Veľká Lomnica/ a túto skutočnosť zamestnávateľovi neoznámil, pričom ako adresu trvalého pobytu mal stále vedenú adresu XX D. XXX/ X, Z. H., nie je možné konštatovať, že doručenie písomnosti kuriérom bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca, ak ho kuriér na danej adrese trvalého bydliska nezastihol. Pri doručovaní písomnosti poštovým podnikom na poslednú adresu, ktorá je zamestnávateľovi známa, by bola naplnená fikcia doručenia v súlade s ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce, aj keď by zamestnanec nebol na danej adrese zastihnutý, resp. zásielku si neprevzal v odbernej lehote. Zákonník práce fikciu doručenia s doručovaním zásielky kuriérskou službou neupravuje. Žalovaný sám nevysvetlil, z akého dôvodu bol žalobca odhlásený zo zdravotnej a sociálnej poisťovne dňom 21.07.2020 z dôvodu ukončenia pracovného pomeru, keď pracovný pomer v danom prípade mal skončiť dňom doručenia zrušovacieho prejavu zamestnancovi. Sám ani nešpecifikoval, kedy mal byť žalobcovi zrušovací prejav doručený, resp. kedy mal odmietnuť prevzatie písomnosti. Z uvedeného dôvodu je preto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatným pre nesplnenie zákonnej podmienky doručenia okamžitého skončenia do vlastných rúk zamestnanca. 15. Žalobca spochybnil tiež naplnenie materiálnych podmienok pre ukončenie pracovného pomeru, a to porušenia pracovných povinností vykazovaním absencie v mesiaci jún a júl 2020. Tvrdil, že v danom čase zamestnanci spoločnosti mali nariadenú prácu home office a v takomto režime prácu vykonával aj sám. Toto jeho skutkové tvrdenie nebolo žalovaným vyvrátené. Na žalovanom je v súdnom konaní dôkazné bremeno preukázať porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Žalovaný poprel, aby žalobcovi platne vznikol pracovný pomer vo funkcii riaditeľ a rovnako poprel, aby bol platne zvolený do funkcie člena a predsedu predstavenstva. Zároveň predložil rozhodnutie súdu o tom, že žalobcovi bola uložená povinnosť v rozhodnej dobe zdržať sa konania a úkonov v danej funkcii. Nie je preto vôbec zrejmé, z akého dôvodu sa mal dostaviť na pracovisko, na aké miesto výkonu práce a akú prácu mal vôbec vykonávať. Ak sa žalovaný v liste o okamžitom skončení pracovného pomeru odvoláva na pracovnú zmluvu a prácu podľa pracovnej zmluvy, je daný dôvod porušenia pracovnej disciplíny v kontexte s procesnou obranou žalovaného v súdnom konaní spochybnený samotným žalovaným a nepreukázaný. Ukončenie pracovného pomeru aj z uvedeného dôvodu je preto neplatné. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako úspešnej strane priznal náhradu v rozsahu 100 %. 17. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku platnosti uzavretia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Podľa názoru odvolateľa je nepochybné, že v čase podpisu pracovnej zmluvy nebola ani jedna z osôb konajúcich za žalovaného platne členom, a to s poukazom na rozpor ustanovení stanov družstva so zákonom. Z tohto dôvodu je pracovná zmluva neplatná, pričom konajúci súd žalovaným predkladané dôkazy a uvádzané skutočnosti nevyhodnotil. Odvolateľ ďalej namieta, že so žalobcom neboli dohodnuté pracovné podmienky podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce tak ako to vyžaduje § 7 ods. 3 Zákonníka práce, čo súd prvej inštancie sám v napadnutom rozsudku aj uviedol, no napriek tomu súd označil pracovnú zmluvu za platnú. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolateľ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za vzájomne si odporujúce. Žalovaný napáda aj nesprávne posúdenie otázky doručovania zo strany súdu prvej inštancie, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že zamestnávateľ je povinný písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku, nie kuriérskej služby a vo vzťahu k poštovému podniku je povinný zabezpečiť si taký druh služby, aby mohol realizovať svoje povinnosti podľa § 38 Zákonníka práce. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný doručiť písomnosť poštovým podnikom a kuriérska spoločnosť, ktorá predmetnú písomnosť doručovala, je poštovým podnikom s platnou poštovou licenciou, preto bola oprávnená na doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný má teda za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručované riadne a v súlade so zákonom, inak navrhne dôkazy na preukázane, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznanie trov vo výške 100%. 18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu trvá na doterajších písomných a ústnych prednesoch a má za to, že napadnuté rozhodnutie je správne v celom rozsahu. Plne sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli naplnené formálne ani materiálne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu absencie doručenia písomnosti do vlastných rúk zamestnanca a z dôvodu nepreukázania porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. K uzavretiu pracovnej zmluvy uvádza, že o jej platnosti zmluvy svedčia aj skutočnosti o vyplácaní mzdy a odvádzaní odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne zo strany zamestnávateľa. Tvrdenia žalovaného o neplatnej funkcii podpisujúcich členov predstavenstva považuje
za vykonštruované a podložené neoveriteľnými podkladmi. Pracovnú zmluvu vyhotovil sám žalovaný, preto absencia pracovných podmienok s poukazom na § 7 ods. 3 a § 43 ods. 1 Zákonníka práce nemôže byť na ťarchu žalobcu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. O takto podanom odvolaní zo strany žalovaného už Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol rozsudkom z 26.09.2023 č.k. 2CoPr 2/2022 - 460, tak, že rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné, keďže rozhodnutie bolo vydané po vyhlásení konkurzu, pričom nebol dodržaný postup podľa zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že nesporne ide o spor o skončenie pracovného pomeru a žalobca sa označuje za zamestnanca už úpadcu. Mal za to, že vzhľadom na uvedené odvolací súd mal povinnosť pokračovať so správcom majetku úpadcu, ktorý koná vo všetkých veciach. Podľa jeho názoru, akékoľvek rozhodnutia o platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru, majú vplyv aj na majetok podliehajúci konkurzu a to s poukazom na nároky spojené s neplatným skončením pracovného pomeru, ktoré sa následne osobitným postupom uplatňujú - prihlasujú v konkurznom konaní a tieto nároky posudzuje správca, preto odvolací súd mal pred vydaním napadnutého rozhodnutia minimálne prerušiť odvolacie konanie alebo mal so správcom priamo konať. 21. O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením z 26.03.2025 č.k. 9CdoPr 2/2024-511. Týmto uznesením dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26.09.2023 sp. zn. 2CoPr 2/2022 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2025. 22. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade odvolací súd, hoci možno uviesť, že i strany sporu, obe zastúpené právnymi zástupcami, nepostupovali prinajlepšom eticky, keď o skutočnosti vyhlásenia konkurzu na žalovaného po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd neinformovali, tak potom tento mal z vlastnej úradnej povinnosti preveriť si údaje o žalovanom z dostupných registrov a na uvedenú skutočnosť mal odvolací súd reagovať. Mal odôvodniť svoj postup, keď konal len s úpadcom žalovaného, ak odvolací súd takto nepostupoval a svoje konanie neodôvodnil, v tomto smere ničím, hoci mal, zaťažil svoje konanie vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd mal za to, že došlo k porušeniu procesných práv dovolateľa zo strany odvolacieho súdu, dovolanie vyhodnotil ako procesne prípustné a dôvodné, preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 23. Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr 2/2024 sa strany sporu k veci nevyjadrili. 24. Pokiaľ ide o spoločnosť žalovaného, v priebehu konania bolo zistené, že vo vzťahu k nemu bol s účinnosťou od 14.09.2022 vyhlásený konkurz s tým, že za správcu konkurznej podstaty úpadcu (NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze) bola určená Správcovská a konzultačná, k.s., so sídlom Zdravotnícka 2, Poprad. 25. Podľa § 14 a nasl. zákona č. 7/2005 Zb. v znení neskorších predpisov, konanie o vyhlásenie konkurzu je zásadne konaním, ktoré môže začať iba na základe návrhu. Výnimkou je konanie podľa § 107a. Konanie do vyhlásenia konkurzu sa delí na dve fázy. V prvej fáze ide o konanie o začatí konania, ktoré končí rozhodnutím súdu o začatí konkurzného konania alebo rozhodnutím o odmietnutí návrhu. Konkurzné konanie sa teda nezačína podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale až zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku. 26. Cieľom konkurzného konania je kolektívne usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby nedošlo k vzájomnému súpereniu veriteľov medzi sebou s cieľom individuálne dosiahnuť pre seba čo najväčší podiel z dlžníkovho majetku. 27. Preto už v dôsledku samotného začatia konkurzného konania nastupujú prvé účinky obmedzujúce veriteľov vo vymáhaní pohľadávok, ktorých cieľom je zabrániť spomínaným negatívnym javom. Priamo zo zákona tak nie je možné začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi, pričom už začaté konania sa ex lege prerušujú, teda nastupuje tzv. exekučná ochrana
dlžníkovho majetku. Všetky konania smerujúce k nútenému presadeniu majetkového práva veriteľa voči dlžníkovi sa prerušujú bez ohľadu na to, či orgán, ktorý tieto konania vedie, o začatí konkurzného konania reálne vie. 28. V dôsledku začatia konkurzného konania nastupuje tiež účinok obmedzujúci dlžníka, a to povinnosť dlžníka obmedziť výkon svojej činnosti, teda podnikateľskej, ale aj inej činnosti len na bežné právne úkony. Ako už bolo spomínané účinky spojené so začatím konkurzného konania nastupujú momentom zverejnenia príslušného uznesenia v Obchodnom vestníku priamo zo zákona, a teda nie v dôsledku ďalších individuálnych rozhodnutí. 29. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. 30. V zmysle § 47 citovaného zákona v dôsledku vyhlásenia konkurzu nastupuje zo zákona prerušenie konaní, ktoré sa dotýkajú konkurznej podstaty v časti, v ktorej je vytvorená úpadcovým majetkom. Ide tak o súdne konania, ako aj o konania vedené inými orgánmi, napr. rozhodcovským súdom, katastrom nehnuteľností, živnostenským úradom a podobne. 31. Konaním, ktoré sa týka konkurznej podstaty, sa rozumie konanie, ktoré ovplyvňuje rozsah konkurznej podstaty, prerušenie takýchto konaní nastupuje zo zákona, a teda nie je potrebné o tom procesne rozhodovať, ale postačuje o tom účastníkov konania iba písomne upovedomiť. 32. Ak ide o tzv. pasívny spor, v ktorom vystupuje úpadca ako žalovaný, pretože veriteľ uplatňuje voči nemu ako dlžníkovi svoju pohľadávku, vyhlásením konkurzu sa takéto konanie prerušuje a súd má možnosť postupovať podobne ako v prípade aktívneho sporu, čiže v rámci vedenia konania správcu vyzve s určením primeranej lehoty na vyjadrenie sa, či navrhuje v tomto konaní pokračovať. Takéto pasívne spory majú v dôsledku prihlásenia pohľadávky veriteľom tendenciu v prípade popretia pohľadávky, začať nanovo ako spory incidenčné (§ 32 a nasl.). 33. Nie je sporné, že v tomto konaní sa žalobca domáhal proti pôvodne žalovanému ako jeho zamestnávateľovi určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané podaním z 08.07.2020. Je zrejmé tiež to, že v súvislosti s takto podanou žalobou si žalobca voči žalovanému neuplatnil náhradu mzdy z dôvodu tvrdeného neplatného skončenia jeho pracovného pomeru a o takomto nároku ani súd prvej inštancie nerozhodoval. Odvolací súd tak konštatuje, že pokiaľ došlo v štádiu odvolacieho konania k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného, je potrebné v spore ďalej konať vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si neuplatnil náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, ani iný majetkový nárok, v dôsledku čoho v tomto konaní nemôže dôjsť k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu. Za tejto situácie odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod konanie prerušiť, tak ako to určuje už spomínané ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Zb. v znení neskorších predpisov a nie je nutné vyzvať správcu úpadcu (žalovaného ), aby sa vyjadril k pokračovaniu v konaní v zmysle predpokladov § 47 ods. 4 citovaného právneho predpisu. 34. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle predpokladov § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP za splnenia podmienok uvedených v § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. 35. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016 vykonával u žalovaného závislú prácu s pracovnou činnosťou riaditeľa družstva. Listom zo dňa 08.07.2020 mu malo byť oznámené, že žalovaný so žalobcom okamžite končí pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca platnosť skončenia pracovného pomeru rozporuje, a to z dôvodu nesplnenia zákonných hmotnoprávnych a formálnych predpokladov. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru ťažiskovo založil súd na absencii doručenia daného úkonu žalobcovi, v dôsledku čoho nemohli nastať účinky okamžitým skončením pracovného pomeru sledované.
36. Žalovaný sa podaným odvolaním domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05). 37. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola. 38. Odvolací súd v úvode poznamenáva, že žaloba smeruje voči neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 08.07.2020. Vymedzením predmetu konania pritom žalobca vymedzil rozsah prieskumnej činnosti súdu, obmedzujúcu sa na posúdenie všetkých relevantných okolností, ktoré majú priamy vplyv na výsledok konania. Mysliac na to, aj odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého rozsudku upriamil svoju pozornosť len na skutočnosti, riešiace spornosť v predmetnom prípade, nie aj na širšie súvislosti chodu a organizácie žalovaného, ktoré nie je oprávnený skúmať a meritórne ich v tomto konaní posudzovať. V odvolacom konaní bolo totižto predložených množstvo listinných dôkazov, týkajúcich sa chodu a organizácie družstva v období nasledujúcom po okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré sú bez vplyvu na predmet súdneho konania. 39. Odvolací súd však upriamil pozornosť na námietku žalobcu o podaní odvolania neoprávnenou osobou. Zo spisu vyplýva, že žalovaný dňa 03.05.2022 splnomocnil na zastupovanie v konaní advokátsku kanceláriu AK Peter Čabák, s.r.o, so sídlom v Košiciach, pritom v mene žalovaného konali O. S. ako predseda predstavenstva a Ing. H. G., člen predstavenstva. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Cb/5/2020 zo dňa 05.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/38/2021 zo dňa 17.02.2022 bolo pritom určené, že uznesenia prijaté na náhradnej členskej schôdzi žalovaného, konanej dňa 21.12.2019 sú neplatné, vrátane uznesenia o zvolení O. S. a Ing H. G. za predsedu a člena predstavenstva. V nadväznosti na to žalobca odvolal AK A. T., s.r.o, so sídlom v G. plnomocenstvo , majú zároveň za to, že plnomocenstvo nebolo nikdy ani platne udelené. 40. Odvolací súd pre účely posúdenia § 359 CSP zistil, že podľa výpisu z Obchodného registra je O. S. predseda predstavenstva a Ing. H. G. členom predstavenstva s účinnosťou od 17.12.2021. Z toho vyplýva, že uvedené osoby boli opätovne zvolené do svojich funkcií uznesením členskej schôdze žalovaného zo dňa 17.12.2021, pritom v konaní nebola preukázaná neplatnosť tohto uznesenia, vyslovená meritórnym rozhodnutím súdu. Vychádzajúc preto zo správnosti zápisu v Obchodnom registri, žalovaný platne udelil plnomocenstvo AK Peter Čabák, s.r.o, so sídlom v Košiciach dňa 03.05.2022,
pritom žalobca nebol oprávnený konať v mene žalovaného pri následnom odvolaní plnomocenstva. Odvolanie teda bolo podané oprávnenou osobou. 41. Vo vzťahu k meritu veci žalovaný v priebehu konania argumentuje nedôvodnosťou žaloby, a to s ohľadom na to, že pracovná zmluva zo dňa 30.12.2016 nebola uzavretá platne, keďže žalobca ani ďalšia osoba konajúca v mene žalovaného neboli vo svojich funkciách riadne zvolení. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania ani ďalšieho obsahu preskúmavaného spisu nie je zrejmé, aby súd platnosť výkonu funkcie predsedu a členov predstavenstva meritórne posudzoval ku dňu uzavretia pracovnej zmluvy. Z výpisu z obchodného registra pritom vyplýva, že žalobca bol vedený ako štatutárny orgán-predseda predstavenstva spoločnosti aj v období od 29.11.2004 do 21.06.2017 a ako člen predstavenstva bol vedený aj Ing. A. R. v období od 28.05.2015 do 21.06.2017. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/3/2020 o nariadení neodkladného opatrenia bolo síce žalobcovi uložené zdržať sa akéhokoľvek konania ako predseda a člen predstavenstva žalovaného, súčasne však navrhovateľom bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie, že žalovaný (v tomto konaní žalobca, pozn. odvolacieho súdu) nie je predsedom a členom predstavenstva. Z uvedeného je nutné vyvodzovať, že až meritórne rozhodnutie by bolo spôsobilé vyvrátiť materiálnu publicitu zápisu v Obchodnom registri, konania vo veci samej však bolo zastavené. Zastavením konania došlo zároveň k zrušeniu rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Za daného stavu preto odvolací súd považuje pracovnú zmluvu zo dňa 30.12.2016 za uzavretú platne. 42. Podľa § 68 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 43. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 44. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. 45. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 08.07.2020, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. 46. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 08.07.2020, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. 47. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry súdov by bolo možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 1483/2006, sp. zn. 21Cdo 84/2006, sp. zn. 21Cdo 1153/2003), keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. Na rozdiel od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu, k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia bez výpovednej doby. Aj v
prípade, že by v okamžitom skončení pracovného pomeru bol uvedený iný deň skončenia pracovného pomeru, skončil by sa tiež dňom doručenia. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu. Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v § 81 Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. 48. Zákonník práce ďalej kogentným spôsobom upravuje, ktoré druhy písomností je nevyhnutné doručovať zamestnancovi do vlastných rúk. Ide o taxatívny výpočet prípadov, v ktorých Zákonník práce vyžaduje spôsob doručovania písomnosti nielen pre oblasť pracovného pomeru, ale aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov založených dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zákonník práce upravuje len spôsob doručovania písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru zamestnanca. Písomnosti, ktoré sú vymenované v prvom odseku § 38 Zákonníka práce, musia byť doručené do vlastných rúk. Len za predpokladu, že takýto spôsob doručenia „do vlastných rúk“ nie je možný, možno príslušnú písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku ako doporučenú zásielku. Pritom Zákonník práce vychádza z prednosti priameho doručovania, teda na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek je zamestnanec zastihnutý v pracovnom čase, ale aj mimo pracovného času. 49. Ako už bolo spomínané, v prvom rade Zákonník práce uprednostňuje osobné, priame doručenie. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku do vlastných rúk. Ak zamestnávateľ nedoručí zamestnancovi písomnosť, ktorá by mala byť podľa Zákonníka práce doručená do vlastných rúk, písomnosť sa považuje za nedoručenú. 50. V súlade s ust. § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá mu je známa ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Zákonník práce explicitne prikazuje zamestnávateľovi, aby si k doporučenej zásielke vyžiadal od poštového podniku aj dve konkrétne doplnkové služby: doručenku a doručenie do vlastných rúk. Prostredníctvom doručenky zabezpečí poštový podnik potvrdenie prevzatia zásielky adresátom (zamestnancom). Potvrdenú doručenku potom poštový podnik vráti (doručí) odosielateľovi, pričom ak boli splnené všetky poštové podmienky, má takáto doručenka povahu verejnej listiny (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 507/2012). 51. Právne dôsledky doručenia podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 70 Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom osobného prevzatia písomnosti (t.j. do vlastných rúk) zamestnancom, a to bez ohľadu na uskutočnený spôsob doručovania (realizovaný osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom poštového podniku, do pozornosti rozhodnutie vydané vo veci 3Cdo 218/2007). 52. V preskúmavanej veci nie je sporné, že písomnosť, ktorá obsahuje okamžité skončenie pracovného pomeru, spadá pod dikciu ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Pri doručovaní písomnosti žalovaný zvolil jej doručenie prostredníctvom poštového podniku, pritom ustanovenie § 38 ods. 2 Zákonníka práce vyžaduje písomnosť doručovať ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že relevancia písomnosti, týkajúcich sa zániku pracovného pomeru, je podmienená ich významnými právnymi dôsledkami v živote zamestnanca. Zákonodarca si bol zrejme tejto skutočnosti vedomý, preto pre ich platnosť stanovil prísne hmotnoprávne a formálne predpoklady. 53. Osobitným predpokladom platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je jeho riadne doručenie zamestnancovi. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie zamestnávateľ, teda žalovaný, ktorý na preukázanie tvrdenej skutočnosti predložil súdu objednávku Advokátskej kancelárie AK Záhorská s.r.o., ktorú splnomocnil na doručovanie písomnosti žalobcovi (č. l. 235 spisu). Podľa objednávky č. XXXXXXXXX zo dňa 14.08.2020 mala byť žalobcovi doručená poštová zásielka s bližšie neidentifikovaným obsahom, resp. predmetom písomnosti. 54. Riadne doručenie zásielky preukazuje žalovaný prehľadom sledovania zásielky (č. l. 236 spisu), z ktorého vyplýva, že zásielka mala byť dňa 17.08.2020 úspešne doručená žalobcovi. Na druhej strane,
žalovaný obsahom mailovej komunikácie Advokátskej kancelárie AK Záhorská s.r.o. so zákazníckym servisom spoločnosti TNT Expres zo dňa 06.08.2020 mieni preukázať, že zásielka č. XXXXXXXXX, adresovaná žalobcovi, bola príjemcom odmietnutá a vrátená späť odosielateľovi (č. l. 135 spisu). 55. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne hodnotil vykonané dôkazy, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný celkom zrejme nepreukázal, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo účinne doručené žalobcovi. Ním predložené listinné dôkazy sú vo vzájomnom vecnom aj časovom rozpore. In concreto, kým prehľad o sledovaní zásielky vypovedá o skutočnosti, že zásielka bola úspešne doručená žalobcovi dňa 17.08.2020, mailová komunikácia zo dňa 06.08.2020 vypovedá o odmietnutí zásielky. Oba spôsoby doručenia sú nepochybne simultánne vylúčené, pričom žalovaný nastolenú relevantnú pochybnosť ďalšími dôkazmi nevyvrátil. V ostatnom rozsahu nemožno prehliadať, že potvrdenie kuriérskej spoločnosti TNT Expres o odmietnutí zásielky je datované dňom 06.08.2020, pritom podľa ďalších predložených listinných dôkazov je samotná objednávka na doručovanie datovaná dňom 14.08.2020, pritom daná časová následnosť je vylúčená. 56. Nad rámec toho, podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce je žalovaný povinný doručovať písomnosť o okamžitom skončení pracovného pomeru ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk". Ani jeden z predložených listinných dôkazov, týkajúcich sa doručovania, neuvádza údaje, ktoré sú inak obsiahnuté v doručenke, a teda najmä predmet doručovanej písomnosti a poznámku „do vlastných rúk“. 57. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani v tejto súvislosti však odvolací súd dôvodnosť odvolacej námietky nezistil. 58. Ako už bolo uvedené, riadne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk zamestnancovi je formálnym predpokladom jeho platnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.07.2020 bolo v súlade s relevantnými ustanoveniami § 38 ods. 1, 2, 4, § 70 Zákonníka práce riadne doručené žalobcovi, čo vo svojich dôsledkoch vedie k záveru o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania. Právny záver súdu prvej inštancie je preto správny. 59. S poukazom na všetky uvádzané skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, keď o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 61. Odvolací súd zároveň rozhodol aj o trovách dovolacieho konania podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalovaný síce bol úspešný v rámci dovolacieho konania, keď dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, avšak v tomto smere bolo potrebné zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP spočívajúce v tom, že na strane žalovaného ide o subjekt zodpovedný v konečnom dôsledku za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo vyhodnotené ako nedôvodné, žalobca je vo výsledku celého konania úspešnou stranou sporu a bolo by tak v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi pokiaľ by žalovanému bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov pred dovolacím súdom.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).