{"guid": "cd33de5d-93e0-43e0-a2d9-f4ea1d134239:d7e1b418-e25b-42e8-a3f7-3a841e6aca3b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2", "spisova_znacka": "2CoPr/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoPr/2/2025 z 21. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. mája 2025, sp. zn. 2CoPr/2/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2", "identifikacne_cislo": "8720202630", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 210, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-210", "datum_vydania": "2025-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7e1b418-e25b-42e8-a3f7-3a841e6aca3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n2CoPr/2/2025\n8720202630\n21. 05. 2025\nJUDr. Mariana Muránska\nECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov\nJUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu O. Y., nar. XX. decembra\nXXXX, Z. H., XX. novembra XXX/X, zastúpeného JUDr. Gáborom Szarazom, advokátom so sídlom v\nStarej Ľubovni, Garbiarska 20, proti žalovanému Správcovská a konzultačná, k.s. Košice, Garbiarska\n5, IČO: 53 089 570, správca majetku úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, Stará\nĽubovňa, Popradská 17/670, IČO: 36 477 494, zastúpenému Advokátska kancelária Palčík & Partners,\ns.r.o., Košice, Žriedlová 3, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11Cpr 14/2020-254 zo dňa 09.03.2022,\njednohlasne takto\nrozhodol:\nPotvrdzuje rozsudok.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nNepriznáva stranám náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru.\n2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného\npomeru dané žalovaný žalobcovi listom zo dňa 08.07.2020 je neplatné. Žalobcovi priznal súd voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n3. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016\nžalobca vykonával funkciu riaditeľa. List o okamžitom skončení pracovného pomeru mu nebol doručený,\nneboli preukázané dôvody skončenia pracovného pomeru a v konečnom dôsledku list o skončení\npracovného pomeru bol podpísaný osobami, ktoré neboli oprávnené na daný právny úkon, pretože\nneboli štatutárnymi zástupcami žalovaného v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru,\nčo vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/38/2021.\n4. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na skutkových tvrdeniach, že žalobca v čase uzatvárania\npracovnej zmluvy, ani ďalšia zmluvu podpisujúca osoba, neboli v danom čase platne zvolenými členmi\npredstavenstva. Žalovaný spochybňuje platnosť uzatvorenia pracovnej zmluvy aj z dôvodu, že u žalobcu\nako člena štatutárneho orgánu mali byť dohodnuté podmienky v pracovnej zmluve podľa § 43 ods. 1\nZákonníka práce členskou schôdzou v súlade s ust. § 7 ods.3 Zákonníka práce, čo sa nestalo, a preto\n\nje pracovná zmluva neplatná. Žalovaný zotrval tiež na splnení hmotnoprávnych podmienok porušenia\npovinností žalobcom vykázaním neospravedlnených absencií v danom období.\n5. Otázku platnosti uzavretia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného a jeho trvanie do dňa\nvyhotovenia listu o skončení pracovného pomeru žalovaným súd skúmal ako otázku prejudiciálnu.\n6. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca bol vedený ako štatutárny orgán-predseda\npredstavenstva spoločnosti aj v období od 29.11.2004 do 21.06.2017 a ako člen predstavenstva bol\nvedený aj Ing. A. R. v období od 28.05.2015 do 21.06.2017. Obchodný register je verejný zoznam, do\nktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých\nto ustanovuje osobitný zákon. Tento zápis v obchodnom registri nebol zmenený, spochybnený v inom\nsúdnom konaní, a preto súd z neho vychádzal. Obranu žalovaného súd v tomto vyhodnotil ako účelovú\na protirečivú. Ak pracovnú zmluvu dané osoby za zamestnávateľa podpísali, konali ako štatutárni\nzástupcovia spoločnosti s právnou záväznosťou právneho úkonu. Platnosť voľby žalobcu žalovaný\nspochybnil poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/3/2020 o\nnariadení neodkladného opatrenia, no daný súd o určení, že žalovaný nie je predsedom a členom\npredstavenstva, právoplatne vo veci samej nerozhodol. Zastavením konania došlo zároveň k zrušeniu\nrozhodnutia o neodkladnom opatrení.\n7. Žalobca so žalovaným dňa 07.04.2016 uzavrel zmluvu o výkone funkcie predsedu predstavenstva\ns odkazom na ust. § 66 ods. 3, § 261 ods.3 Obchodného zákonníka. Z čl. IV bod 1 zmluvy je zrejmé,\nže predseda predstavenstva vykonáva funkciu riaditeľa, ktorá je bližšie špecifikovaná vo Vnútornom\npredpise Organizačný poriadok a pracovnej zmluve. Následne pracovnú zmluvu strany uzavreli dňa\n30.12.2016. Je teda nepochybné, že funkciu predsedu predstavenstva a funkciu riaditeľa žalovaný zveril\njednej osobe, žalobcovi, čo však neznamená, že sa jednalo o funkcie čo do obsahu totožné. Skutočnosť,\nže fyzická osoba bola zvolená za člena predstavenstva a predsedu predstavenstva spoločnosti sama\no sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovnoprávnych predpisov na\nfunkciu riaditeľa. Takáto zmluva však nesmie viesť k vzniku pracovného pomeru, ktorého náplňou by bol\nvýkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným.(z rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5MCdo/92/97. Náplň práce predsedu predstavenstva a súčasne zamestnanca spoločnosti\nsa nesmú zamieňať a navzájom si konkurovať.\n8. Činnosť predstavenstva a predsedu predstavenstva spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v\nustanovení § 243 a nasl.. Predseda koná za predstavenstvo navonok, organizuje a riadi rokovania\npredstavenstva, môže riadiť aj bežnú činnosť družstva. Táto činnosť nie je a ani nemôže byť\nvýkonom závislej práce. Výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je druhom práce podľa pracovnej\nzmluvy. Nemožno však vylúčiť, aby medzi členom štatutárneho orgánu a zamestnávateľom bol založený\npracovný pomer, pri ktorom druhom práce bude iná pracovná činnosť, než je výkon funkcie člena\nštatutárneho orgánu. Týmto spôsobom vznikajú dva od seba zásadne nezávislé právne vzťahy, z ktorých\njeden sa spravuje napríklad mandátnou zmluvou podľa Obchodného zákonníka a i. a druhý pracovnou\nzmluvou podľa Zákonníka práce. Smerodajným je charakter vykonávanej práce.\n9. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že od roku 2017 vykonával činnosti, ktoré nezodpovedali iba výkonu\nfunkcie predsedu predstavenstva. Praktický výkon práce žalobcu presahoval dané funkčné povinnosti.\nAko riaditeľ pracoval so zamestnancami, prijímal ich do pracovného pomeru, kontroloval ich, zadával\nim úlohy, riešil dovolenky a pri výkone funkcie predsedu predstavenstva pracoval s iným tímom ľudí, a\nto členmi predstavenstva, ktorí neboli zamestnancami, no rovnako svoje funkcie vykonávali na základe\nzmlúv o výkone funkcie. Žalovaný viedol žalobcu ako zamestnanca spoločnosti, uhrádzal za neho\npoistné, a to až do 12.06.2020.\n10. Prácu podľa pracovnej zmluvy žalobca začal vykonávať a neprerušene ju vykonával až do\nroku 2020, a to aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu zo dňa 28.01.2020 o nariadení\nneodkladného rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa konania a úkonov ako predseda\npredstavenstva a člen predstavenstva. Je teda zrejmá rozdielnosť funkcií predsedu predstavenstva\na riaditeľa. S výkonom funkcie riaditeľa ako vedúceho pracovníka stanovy prijaté členskou schôdzou\npočítali v rozsahu schváleného organizačného poriadku, na ktorý sa odvoláva tak pracovná zmluva,\nstanovy, ako aj zmluva o výkone funkcie predsedu predstavenstva. Ak štatutárny orgán žalovaného ako\noprávnená osoba uzavrela pracovný pomer so žalobcom v rozsahu rámca odsúhlaseného členskou\n\nschôdzou v prijatých stanovách s platným organizačným poriadkom, je možné uzavrieť, že pracovný\npomer bol uzavretý platne. Samotná členská schôdza pracovný pomer s pracovníkom neuzatvára.\n11. Pre platné skončenie pracovného pomeru organizáciou podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce musí organizácia splniť tak formálne, ako aj materiálne podmienky stanovené zákonom. Medzi\nformálne podmienky patrí vyhotovenie okamžitého skončenia v písomnej forme a jeho doručenie\nzamestnancovi do vlastných rúk. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon,\nktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi, bez ohľadu na jeho vôľu, a to doručením\ndo vlastných rúk. Riadne doručenie okamžitého skončenia má význam z hľadiska zachovania lehôt\npodľa ust. § 69 ods. 3, § 77 Zákonníka práce, no hlavne pre samotnú platnosť, ktorou nastávajú jeho\nprávne účinky.\n12. Ak nie je možné priame doručenie písomnosti zamestnávateľa na pracovisku, zamestnávateľ\nje povinný písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku, nie prostredníctvom kuriérskej\nslužby. Vo vzťahu k poštovému podniku je povinný zabezpečiť si taký druh služby, aby mohol\ndo plnosti zrealizovať svoje povinnosti podľa § 38 Zákonníka práce. Doručenkou poštový podnik\nuskutoční potvrdenie prevzatia zásielky zo strany adresáta a potvrdenú doručenku poštový podnik vráti\nodosielateľovi. Ak písomnosť nie je možné doručiť, pretože jej adresát nebol zastihnutý na doručovacej\nadrese, v takom prípade sa postupuje podľa poštových podmienok a poštový doručovateľ zanechá\npísomné oznámenie o uložení zásielky na pošte. Do odbernej lehoty sa nezapočítava deň oznámenia\nuloženia písomnosti na pošte. Deň, v ktorý pošta vrátila zamestnávateľovi písomnosť ako nedoručiteľnú\nsa považuje za deň doručenia (fikcia). Pri doručovaní listiny poštovým podnikom je povinnosť doručiť\npísomnosť splnená ak\n- zamestnanec písomnosť prevezme,\n- ak písomnosť poštový podnik vrátil ako nedoručiteľnú,\n- doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca,\n- zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.\n13. Ak sa zamestnanec presťahuje, mal by oznámiť zamestnávateľovi novú adresu. V takomto prípade\nnie je možné nedoručenie zásielky pričítať na ťarchu zamestnávateľa Či išlo o marenie doručenia\npísomnosti sa posudzuje vždy podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Súd mal za preukázané, že list\no okamžitom skončení pracovného pomeru bol doručovaný žalovaným žalobcovi prostredníctvom\nprávneho zástupcu žalovaného a kuriérskej firmy. Žalovaný nepreukázal, aby žalobca zásielku odmietol\nprevziať. Ním predložené listinné dôkazy sú rozporné najmä v tom, že podľa emailovej komunikácie\nodosielateľa s kuriérskou službou mal žalobca odmietnuť prijatie zásielky, podľa ďalšieho predloženého\nlistinného dôkazu, a to sledovanie zásielky, táto mala byť dňa 17.08.2020 úspešne doručená. Súd\nnevylučuje, že list o okamžitom skončení pracovného pomeru mohol byť doručený kuriérskou službou na\nzáklade splnomocnenia na pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek by bol zastihnutý, pokiaľ by zásielku\nadresát, teda zamestnanec riadne prevzal. V danom prípade však zásielka adresátovi do vlastných\nrúk takto doručená nebola. Túto skutočnosť žalovaný nepreukázal. Ustanovenie § 38 Zákonníka práce\nupravuje otázku doručovania zásielok zasielaných zamestnancovi do vlastných rúk osobne, alebo\npoštovým podnikom, pričom pri poštovom doručovaní sa zásielka pokladá za doručenú aj dňom jej\nvrátenia odosielateľovi, ak tento nebol na adrese trvalého bydliska zastihnutý. Pretože zásielka nebola\ndoručovaná poštovým podnikom, súd sa nezaoberal zákonnými podmienkami doručovania listiny týmto\nspôsobom.\n14. Súd sa zaoberal otázkou, či doručenie písomnosti nebolo zmarené konaním alebo opomenutím\nžalobcu, prípadne zamestnanec prijatie písomnosti odmietol. Z mailovej komunikácie predloženej\nžalovaným o doručovaní zásielky pod. č. XXXXXXXXX spoločnosťou Customer service O. Y. nie je\nvôbec zrejmé, aká zásielka mu bola doručovaná a rovnako nie je zrejmé, v akom konaní spočívalo\nodmietnutie zásielky príjemcom a kedy. Ak žalovaný predložil ďalšie písomnosti o doručovaní zásielky\npod iným číslom XXXXXXXXX, táto bola doručovaná až v mesiaci august a adresátovi bola úspešne\ndoručená. Rovnako nie je zrejmé, o akú písomnosť išlo. V danom prípade bola zásielka žalobcovi\ndoručovaná na adresu XX. D. XXX/X, Z.. Odhliadnuc od tvrdenia žalobcu, že v čase doručovania od.\n14.07 do 17.07. 2020 sa zdržiaval v zahraničí, čo v konaní nepreukázal, ak sa aj žalobca fakticky\nzdržiaval v čase doručovania kuriérom na inej adrese /napr. v obci Veľká Lomnica/ a túto skutočnosť\nzamestnávateľovi neoznámil, pričom ako adresu trvalého pobytu mal stále vedenú adresu XX D. XXX/\nX, Z. H., nie je možné konštatovať, že doručenie písomnosti kuriérom bolo zmarené konaním alebo\n\nopomenutím zamestnanca, ak ho kuriér na danej adrese trvalého bydliska nezastihol. Pri doručovaní\npísomnosti poštovým podnikom na poslednú adresu, ktorá je zamestnávateľovi známa, by bola naplnená\nfikcia doručenia v súlade s ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce, aj keď by zamestnanec nebol na danej\nadrese zastihnutý, resp. zásielku si neprevzal v odbernej lehote. Zákonník práce fikciu doručenia\ns doručovaním zásielky kuriérskou službou neupravuje. Žalovaný sám nevysvetlil, z akého dôvodu\nbol žalobca odhlásený zo zdravotnej a sociálnej poisťovne dňom 21.07.2020 z dôvodu ukončenia\npracovného pomeru, keď pracovný pomer v danom prípade mal skončiť dňom doručenia zrušovacieho\nprejavu zamestnancovi. Sám ani nešpecifikoval, kedy mal byť žalobcovi zrušovací prejav doručený, resp.\nkedy mal odmietnuť prevzatie písomnosti. Z uvedeného dôvodu je preto okamžité skončenie pracovného\npomeru neplatným pre nesplnenie zákonnej podmienky doručenia okamžitého skončenia do vlastných\nrúk zamestnanca.\n15. Žalobca spochybnil tiež naplnenie materiálnych podmienok pre ukončenie pracovného pomeru, a\nto porušenia pracovných povinností vykazovaním absencie v mesiaci jún a júl 2020. Tvrdil, že v danom\nčase zamestnanci spoločnosti mali nariadenú prácu home office a v takomto režime prácu vykonával\naj sám. Toto jeho skutkové tvrdenie nebolo žalovaným vyvrátené. Na žalovanom je v súdnom konaní\ndôkazné bremeno preukázať porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Žalovaný poprel, aby\nžalobcovi platne vznikol pracovný pomer vo funkcii riaditeľ a rovnako poprel, aby bol platne zvolený\ndo funkcie člena a predsedu predstavenstva. Zároveň predložil rozhodnutie súdu o tom, že žalobcovi\nbola uložená povinnosť v rozhodnej dobe zdržať sa konania a úkonov v danej funkcii. Nie je preto\nvôbec zrejmé, z akého dôvodu sa mal dostaviť na pracovisko, na aké miesto výkonu práce a akú\nprácu mal vôbec vykonávať. Ak sa žalovaný v liste o okamžitom skončení pracovného pomeru odvoláva\nna pracovnú zmluvu a prácu podľa pracovnej zmluvy, je daný dôvod porušenia pracovnej disciplíny\nv kontexte s procesnou obranou žalovaného v súdnom konaní spochybnený samotným žalovaným a\nnepreukázaný. Ukončenie pracovného pomeru aj z uvedeného dôvodu je preto neplatné.\n16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako\núspešnej strane priznal náhradu v rozsahu 100 %.\n17. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil\notázku platnosti uzavretia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Podľa názoru odvolateľa je\nnepochybné, že v čase podpisu pracovnej zmluvy nebola ani jedna z osôb konajúcich za žalovaného\nplatne členom, a to s poukazom na rozpor ustanovení stanov družstva so zákonom. Z tohto dôvodu je\npracovná zmluva neplatná, pričom konajúci súd žalovaným predkladané dôkazy a uvádzané skutočnosti\nnevyhodnotil. Odvolateľ ďalej namieta, že so žalobcom neboli dohodnuté pracovné podmienky podľa\n§ 43 ods. 1 Zákonníka práce tak ako to vyžaduje § 7 ods. 3 Zákonníka práce, čo súd prvej\ninštancie sám v napadnutom rozsudku aj uviedol, no napriek tomu súd označil pracovnú zmluvu\nza platnú. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolateľ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nza vzájomne si odporujúce. Žalovaný napáda aj nesprávne posúdenie otázky doručovania zo strany\nsúdu prvej inštancie, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že zamestnávateľ je povinný písomnosť\ndoručiť prostredníctvom poštového podniku, nie kuriérskej služby a vo vzťahu k poštovému podniku je\npovinný zabezpečiť si taký druh služby, aby mohol realizovať svoje povinnosti podľa § 38 Zákonníka\npráce. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný doručiť písomnosť poštovým\npodnikom a kuriérska spoločnosť, ktorá predmetnú písomnosť doručovala, je poštovým podnikom s\nplatnou poštovou licenciou, preto bola oprávnená na doručovanie okamžitého skončenia pracovného\npomeru. Žalovaný má teda za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručované riadne a\nv súlade so zákonom, inak navrhne dôkazy na preukázane, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo\npožadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a priznanie trov vo výške 100%.\n18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu trvá na doterajších písomných\na ústnych prednesoch a má za to, že napadnuté rozhodnutie je správne v celom rozsahu. Plne\nsa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli naplnené formálne ani\nmateriálne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu absencie doručenia\npísomnosti do vlastných rúk zamestnanca a z dôvodu nepreukázania porušenia pracovnej disciplíny\nzávažným spôsobom. K uzavretiu pracovnej zmluvy uvádza, že o jej platnosti zmluvy svedčia aj\nskutočnosti o vyplácaní mzdy a odvádzaní odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne zo strany\nzamestnávateľa. Tvrdenia žalovaného o neplatnej funkcii podpisujúcich členov predstavenstva považuje\n\nza vykonštruované a podložené neoveriteľnými podkladmi. Pracovnú zmluvu vyhotovil sám žalovaný,\npreto absencia pracovných podmienok s poukazom na § 7 ods. 3 a § 43 ods. 1 Zákonníka práce nemôže\nbyť na ťarchu žalobcu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n19. O takto podanom odvolaní zo strany žalovaného už Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol\nrozsudkom z 26.09.2023 č.k. 2CoPr 2/2022 - 460, tak, že rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je zmätočné, keďže rozhodnutie bolo vydané po vyhlásení konkurzu, pričom nebol\ndodržaný postup podľa zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že nesporne ide\no spor o skončenie pracovného pomeru a žalobca sa označuje za zamestnanca už úpadcu. Mal za\nto, že vzhľadom na uvedené odvolací súd mal povinnosť pokračovať so správcom majetku úpadcu,\nktorý koná vo všetkých veciach. Podľa jeho názoru, akékoľvek rozhodnutia o platnosti, resp. neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru, majú vplyv aj na majetok podliehajúci konkurzu a to s poukazom na\nnároky spojené s neplatným skončením pracovného pomeru, ktoré sa následne osobitným postupom\nuplatňujú - prihlasujú v konkurznom konaní a tieto nároky posudzuje správca, preto odvolací súd mal\npred vydaním napadnutého rozhodnutia minimálne prerušiť odvolacie konanie alebo mal so správcom\npriamo konať.\n21. O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením z 26.03.2025 č.k. 9CdoPr 2/2024-511.\nTýmto uznesením dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26.09.2023 sp. zn. 2CoPr\n2/2022 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n29.04.2025.\n22. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade odvolací súd, hoci možno uviesť, že i strany sporu,\nobe zastúpené právnymi zástupcami, nepostupovali prinajlepšom eticky, keď o skutočnosti vyhlásenia\nkonkurzu na žalovaného po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd neinformovali, tak potom tento\nmal z vlastnej úradnej povinnosti preveriť si údaje o žalovanom z dostupných registrov a na uvedenú\nskutočnosť mal odvolací súd reagovať. Mal odôvodniť svoj postup, keď konal len s úpadcom žalovaného,\nak odvolací súd takto nepostupoval a svoje konanie neodôvodnil, v tomto smere ničím, hoci mal, zaťažil\nsvoje konanie vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd mal za to, že došlo k porušeniu\nprocesných práv dovolateľa zo strany odvolacieho súdu, dovolanie vyhodnotil ako procesne prípustné\na dôvodné, preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n23. Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr 2/2024 sa strany sporu k veci nevyjadrili.\n24. Pokiaľ ide o spoločnosť žalovaného, v priebehu konania bolo zistené, že vo vzťahu k nemu bol\ns účinnosťou od 14.09.2022 vyhlásený konkurz s tým, že za správcu konkurznej podstaty úpadcu\n(NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze) bola určená Správcovská a konzultačná, k.s., so sídlom\nZdravotnícka 2, Poprad.\n25. Podľa § 14 a nasl. zákona č. 7/2005 Zb. v znení neskorších predpisov, konanie o vyhlásenie konkurzu\nje zásadne konaním, ktoré môže začať iba na základe návrhu. Výnimkou je konanie podľa § 107a.\nKonanie do vyhlásenia konkurzu sa delí na dve fázy. V prvej fáze ide o konanie o začatí konania,\nktoré končí rozhodnutím súdu o začatí konkurzného konania alebo rozhodnutím o odmietnutí návrhu.\nKonkurzné konanie sa teda nezačína podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale až zverejnením\nuznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku.\n26. Cieľom konkurzného konania je kolektívne usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby nedošlo\nk vzájomnému súpereniu veriteľov medzi sebou s cieľom individuálne dosiahnuť pre seba čo najväčší\npodiel z dlžníkovho majetku.\n27. Preto už v dôsledku samotného začatia konkurzného konania nastupujú prvé účinky obmedzujúce\nveriteľov vo vymáhaní pohľadávok, ktorých cieľom je zabrániť spomínaným negatívnym javom. Priamo\nzo zákona tak nie je možné začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok\npatriaci dlžníkovi, pričom už začaté konania sa ex lege prerušujú, teda nastupuje tzv. exekučná ochrana\n\ndlžníkovho majetku. Všetky konania smerujúce k nútenému presadeniu majetkového práva veriteľa voči\ndlžníkovi sa prerušujú bez ohľadu na to, či orgán, ktorý tieto konania vedie, o začatí konkurzného konania\nreálne vie.\n28. V dôsledku začatia konkurzného konania nastupuje tiež účinok obmedzujúci dlžníka, a to povinnosť\ndlžníka obmedziť výkon svojej činnosti, teda podnikateľskej, ale aj inej činnosti len na bežné právne\núkony. Ako už bolo spomínané účinky spojené so začatím konkurzného konania nastupujú momentom\nzverejnenia príslušného uznesenia v Obchodnom vestníku priamo zo zákona, a teda nie v dôsledku\nďalších individuálnych rozhodnutí.\n29. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim\nkonkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu\nprechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.\n30. V zmysle § 47 citovaného zákona v dôsledku vyhlásenia konkurzu nastupuje zo zákona prerušenie\nkonaní, ktoré sa dotýkajú konkurznej podstaty v časti, v ktorej je vytvorená úpadcovým majetkom. Ide\ntak o súdne konania, ako aj o konania vedené inými orgánmi, napr. rozhodcovským súdom, katastrom\nnehnuteľností, živnostenským úradom a podobne.\n31. Konaním, ktoré sa týka konkurznej podstaty, sa rozumie konanie, ktoré ovplyvňuje rozsah konkurznej\npodstaty, prerušenie takýchto konaní nastupuje zo zákona, a teda nie je potrebné o tom procesne\nrozhodovať, ale postačuje o tom účastníkov konania iba písomne upovedomiť.\n32. Ak ide o tzv. pasívny spor, v ktorom vystupuje úpadca ako žalovaný, pretože veriteľ uplatňuje\nvoči nemu ako dlžníkovi svoju pohľadávku, vyhlásením konkurzu sa takéto konanie prerušuje a súd\nmá možnosť postupovať podobne ako v prípade aktívneho sporu, čiže v rámci vedenia konania\nsprávcu vyzve s určením primeranej lehoty na vyjadrenie sa, či navrhuje v tomto konaní pokračovať.\nTakéto pasívne spory majú v dôsledku prihlásenia pohľadávky veriteľom tendenciu v prípade popretia\npohľadávky, začať nanovo ako spory incidenčné (§ 32 a nasl.).\n33. Nie je sporné, že v tomto konaní sa žalobca domáhal proti pôvodne žalovanému ako jeho\nzamestnávateľovi určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané\npodaním z 08.07.2020. Je zrejmé tiež to, že v súvislosti s takto podanou žalobou si žalobca voči\nžalovanému neuplatnil náhradu mzdy z dôvodu tvrdeného neplatného skončenia jeho pracovného\npomeru a o takomto nároku ani súd prvej inštancie nerozhodoval. Odvolací súd tak konštatuje, že\npokiaľ došlo v štádiu odvolacieho konania k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného, je potrebné v\nspore ďalej konať vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si neuplatnil náhradu mzdy z dôvodu neplatného\nskončenia pracovného pomeru, ani iný majetkový nárok, v dôsledku čoho v tomto konaní nemôže dôjsť\nk zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu. Za tejto situácie odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod\nkonanie prerušiť, tak ako to určuje už spomínané ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Zb. v znení neskorších\npredpisov a nie je nutné vyzvať správcu úpadcu (žalovaného ), aby sa vyjadril k pokračovaniu v konaní\nv zmysle predpokladov § 47 ods. 4 citovaného právneho predpisu.\n34. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle predpokladov § 379 a nasl. zákona\nč. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP za\nsplnenia podmienok uvedených v § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je\nopodstatnené, a preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.\n35. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa\n30.12.2016 vykonával u žalovaného závislú prácu s pracovnou činnosťou riaditeľa družstva. Listom zo\ndňa 08.07.2020 mu malo byť oznámené, že žalovaný so žalobcom okamžite končí pracovný pomer\npre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca platnosť skončenia pracovného pomeru rozporuje,\na to z dôvodu nesplnenia zákonných hmotnoprávnych a formálnych predpokladov. Z odôvodnenia\nrozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru\nťažiskovo založil súd na absencii doručenia daného úkonu žalobcovi, v dôsledku čoho nemohli nastať\núčinky okamžitým skončením pracovného pomeru sledované.\n\n36. Žalovaný sa podaným odvolaním domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej\ninštancie. V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v\nmedziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený\na povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd posúdil\nrelevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte s namietaným porušením práva na\nspravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd\nprvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť\ndaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II.ÚS 78/05).\n37. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred\nsúdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie\npredmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací\nsúd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní\njednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda\nspočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej\nveci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne\nnormy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z\nnajdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre\nrozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti\ntvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť\nv sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje\naj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný\npostoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať\nnávrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné\nna všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom\nreagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v\nktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného\nprocesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.\n38. Odvolací súd v úvode poznamenáva, že žaloba smeruje voči neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru zo dňa 08.07.2020. Vymedzením predmetu konania pritom žalobca vymedzil rozsah\nprieskumnej činnosti súdu, obmedzujúcu sa na posúdenie všetkých relevantných okolností, ktoré majú\npriamy vplyv na výsledok konania. Mysliac na to, aj odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti\nnapadnutého rozsudku upriamil svoju pozornosť len na skutočnosti, riešiace spornosť v predmetnom\nprípade, nie aj na širšie súvislosti chodu a organizácie žalovaného, ktoré nie je oprávnený skúmať a\nmeritórne ich v tomto konaní posudzovať. V odvolacom konaní bolo totižto predložených množstvo\nlistinných dôkazov, týkajúcich sa chodu a organizácie družstva v období nasledujúcom po okamžitom\nskončení pracovného pomeru, ktoré sú bez vplyvu na predmet súdneho konania.\n39. Odvolací súd však upriamil pozornosť na námietku žalobcu o podaní odvolania neoprávnenou\nosobou. Zo spisu vyplýva, že žalovaný dňa 03.05.2022 splnomocnil na zastupovanie v konaní\nadvokátsku kanceláriu AK Peter Čabák, s.r.o, so sídlom v Košiciach, pritom v mene žalovaného konali O.\nS. ako predseda predstavenstva a Ing. H. G., člen predstavenstva. Rozsudkom Okresného súdu Stará\nĽubovňa sp. zn. 5Cb/5/2020 zo dňa 05.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 5Cob/38/2021 zo dňa 17.02.2022 bolo pritom určené, že uznesenia prijaté na náhradnej členskej\nschôdzi žalovaného, konanej dňa 21.12.2019 sú neplatné, vrátane uznesenia o zvolení O. S. a Ing H.\nG. za predsedu a člena predstavenstva. V nadväznosti na to žalobca odvolal AK A. T., s.r.o, so sídlom\nv G. plnomocenstvo , majú zároveň za to, že plnomocenstvo nebolo nikdy ani platne udelené.\n40. Odvolací súd pre účely posúdenia § 359 CSP zistil, že podľa výpisu z Obchodného registra je\nO. S. predseda predstavenstva a Ing. H. G. členom predstavenstva s účinnosťou od 17.12.2021. Z\ntoho vyplýva, že uvedené osoby boli opätovne zvolené do svojich funkcií uznesením členskej schôdze\nžalovaného zo dňa 17.12.2021, pritom v konaní nebola preukázaná neplatnosť tohto uznesenia,\nvyslovená meritórnym rozhodnutím súdu. Vychádzajúc preto zo správnosti zápisu v Obchodnom registri,\nžalovaný platne udelil plnomocenstvo AK Peter Čabák, s.r.o, so sídlom v Košiciach dňa 03.05.2022,\n\npritom žalobca nebol oprávnený konať v mene žalovaného pri následnom odvolaní plnomocenstva.\nOdvolanie teda bolo podané oprávnenou osobou.\n41. Vo vzťahu k meritu veci žalovaný v priebehu konania argumentuje nedôvodnosťou žaloby, a to s\nohľadom na to, že pracovná zmluva zo dňa 30.12.2016 nebola uzavretá platne, keďže žalobca ani\nďalšia osoba konajúca v mene žalovaného neboli vo svojich funkciách riadne zvolení. V tejto súvislosti\nsa odvolací súd stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z vykonaného\ndokazovania ani ďalšieho obsahu preskúmavaného spisu nie je zrejmé, aby súd platnosť výkonu\nfunkcie predsedu a členov predstavenstva meritórne posudzoval ku dňu uzavretia pracovnej zmluvy.\nZ výpisu z obchodného registra pritom vyplýva, že žalobca bol vedený ako štatutárny orgán-predseda\npredstavenstva spoločnosti aj v období od 29.11.2004 do 21.06.2017 a ako člen predstavenstva bol\nvedený aj Ing. A. R. v období od 28.05.2015 do 21.06.2017. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n7Cob/3/2020 o nariadení neodkladného opatrenia bolo síce žalobcovi uložené zdržať sa akéhokoľvek\nkonania ako predseda a člen predstavenstva žalovaného, súčasne však navrhovateľom bola uložená\npovinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie, že žalovaný (v tomto konaní žalobca, pozn. odvolacieho\nsúdu) nie je predsedom a členom predstavenstva. Z uvedeného je nutné vyvodzovať, že až meritórne\nrozhodnutie by bolo spôsobilé vyvrátiť materiálnu publicitu zápisu v Obchodnom registri, konania vo veci\nsamej však bolo zastavené. Zastavením konania došlo zároveň k zrušeniu rozhodnutia o neodkladnom\nopatrení. Za daného stavu preto odvolací súd považuje pracovnú zmluvu zo dňa 30.12.2016 za uzavretú\nplatne.\n42. Podľa § 68 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer\nvýnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)\nporušil závažne pracovnú disciplínu.\n43. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj\nzamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné\nzameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je\nneplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.\n44. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a\nskončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z\npracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach\ntýkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo\npracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte\nalebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom\nako doporučenú zásielku.\n45. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 08.07.2020, písomnosti doručované\npoštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako\ndoporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.\n46. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 08.07.2020, povinnosť zamestnávateľa\nalebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť\nprevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako\nnedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca\nalebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie\npísomnosti odmietne.\n47. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako\nvýnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru pre oboch účastníkov v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných\nprípadoch. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry súdov by bolo možné konštatovať, že okamžité skončenie\npracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách (porovnaj rozhodnutie\nNS ČR sp. zn. 21Cdo 1483/2006, sp. zn. 21Cdo 84/2006, sp. zn. 21Cdo 1153/2003), keď nie je\nspravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával\npočas výpovednej doby. Na rozdiel od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu,\nk okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia bez výpovednej doby. Aj v\n\nprípade, že by v okamžitom skončení pracovného pomeru bol uvedený iný deň skončenia pracovného\npomeru, skončil by sa tiež dňom doručenia. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom\nna okamžité skončenie pracovného pomeru. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej\ndisciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu. Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie\nsúvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca\nformulovaných v § 81 Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ\npreukázať a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti.\n48. Zákonník práce ďalej kogentným spôsobom upravuje, ktoré druhy písomností je nevyhnutné\ndoručovať zamestnancovi do vlastných rúk. Ide o taxatívny výpočet prípadov, v ktorých Zákonník práce\nvyžaduje spôsob doručovania písomnosti nielen pre oblasť pracovného pomeru, ale aj pre oblasť\npracovnoprávnych vzťahov založených dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.\nZákonník práce upravuje len spôsob doručovania písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny a skončenia\npracovného pomeru zamestnanca. Písomnosti, ktoré sú vymenované v prvom odseku § 38 Zákonníka\npráce, musia byť doručené do vlastných rúk. Len za predpokladu, že takýto spôsob doručenia „do\nvlastných rúk“ nie je možný, možno príslušnú písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku\nako doporučenú zásielku. Pritom Zákonník práce vychádza z prednosti priameho doručovania, teda\nna pracovisku, v byte alebo kdekoľvek je zamestnanec zastihnutý v pracovnom čase, ale aj mimo\npracovného času.\n49. Ako už bolo spomínané, v prvom rade Zákonník práce uprednostňuje osobné, priame doručenie.\nAk to nie je možné, možno písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku do vlastných rúk. Ak\nzamestnávateľ nedoručí zamestnancovi písomnosť, ktorá by mala byť podľa Zákonníka práce doručená\ndo vlastných rúk, písomnosť sa považuje za nedoručenú.\n50. V súlade s ust. § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom\nzamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá mu je známa ako doporučenú zásielku\ns doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Zákonník práce explicitne prikazuje zamestnávateľovi,\naby si k doporučenej zásielke vyžiadal od poštového podniku aj dve konkrétne doplnkové služby:\ndoručenku a doručenie do vlastných rúk. Prostredníctvom doručenky zabezpečí poštový podnik\npotvrdenie prevzatia zásielky adresátom (zamestnancom). Potvrdenú doručenku potom poštový podnik\nvráti (doručí) odosielateľovi, pričom ak boli splnené všetky poštové podmienky, má takáto doručenka\npovahu verejnej listiny (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 507/2012).\n51. Právne dôsledky doručenia podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 70 Zákonníka práce\nvo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom osobného prevzatia písomnosti (t.j. do vlastných\nrúk) zamestnancom, a to bez ohľadu na uskutočnený spôsob doručovania (realizovaný osobne\nzamestnávateľom alebo prostredníctvom poštového podniku, do pozornosti rozhodnutie vydané vo veci\n3Cdo 218/2007).\n52. V preskúmavanej veci nie je sporné, že písomnosť, ktorá obsahuje okamžité skončenie pracovného\npomeru, spadá pod dikciu ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Pri doručovaní písomnosti žalovaný\nzvolil jej doručenie prostredníctvom poštového podniku, pritom ustanovenie § 38 ods. 2 Zákonníka\npráce vyžaduje písomnosť doručovať ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou do vlastných\nrúk. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že relevancia písomnosti, týkajúcich sa zániku pracovného\npomeru, je podmienená ich významnými právnymi dôsledkami v živote zamestnanca. Zákonodarca si\nbol zrejme tejto skutočnosti vedomý, preto pre ich platnosť stanovil prísne hmotnoprávne a formálne\npredpoklady.\n53. Osobitným predpokladom platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je jeho riadne\ndoručenie zamestnancovi. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie zamestnávateľ, teda žalovaný,\nktorý na preukázanie tvrdenej skutočnosti predložil súdu objednávku Advokátskej kancelárie AK\nZáhorská s.r.o., ktorú splnomocnil na doručovanie písomnosti žalobcovi (č. l. 235 spisu). Podľa\nobjednávky č. XXXXXXXXX zo dňa 14.08.2020 mala byť žalobcovi doručená poštová zásielka s bližšie\nneidentifikovaným obsahom, resp. predmetom písomnosti.\n54. Riadne doručenie zásielky preukazuje žalovaný prehľadom sledovania zásielky (č. l. 236 spisu), z\nktorého vyplýva, že zásielka mala byť dňa 17.08.2020 úspešne doručená žalobcovi. Na druhej strane,\n\nžalovaný obsahom mailovej komunikácie Advokátskej kancelárie AK Záhorská s.r.o. so zákazníckym\nservisom spoločnosti TNT Expres zo dňa 06.08.2020 mieni preukázať, že zásielka č. XXXXXXXXX,\nadresovaná žalobcovi, bola príjemcom odmietnutá a vrátená späť odosielateľovi (č. l. 135 spisu).\n55. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie\nsprávne hodnotil vykonané dôkazy, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný celkom\nzrejme nepreukázal, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo účinne doručené žalobcovi.\nNím predložené listinné dôkazy sú vo vzájomnom vecnom aj časovom rozpore. In concreto, kým\nprehľad o sledovaní zásielky vypovedá o skutočnosti, že zásielka bola úspešne doručená žalobcovi\ndňa 17.08.2020, mailová komunikácia zo dňa 06.08.2020 vypovedá o odmietnutí zásielky. Oba spôsoby\ndoručenia sú nepochybne simultánne vylúčené, pričom žalovaný nastolenú relevantnú pochybnosť\nďalšími dôkazmi nevyvrátil. V ostatnom rozsahu nemožno prehliadať, že potvrdenie kuriérskej\nspoločnosti TNT Expres o odmietnutí zásielky je datované dňom 06.08.2020, pritom podľa ďalších\npredložených listinných dôkazov je samotná objednávka na doručovanie datovaná dňom 14.08.2020,\npritom daná časová následnosť je vylúčená.\n56. Nad rámec toho, podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce je žalovaný povinný doručovať písomnosť\no okamžitom skončení pracovného pomeru ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do\nvlastných rúk\". Ani jeden z predložených listinných dôkazov, týkajúcich sa doručovania, neuvádza údaje,\nktoré sú inak obsiahnuté v doručenke, a teda najmä predmet doručovanej písomnosti a poznámku „do\nvlastných rúk“.\n57. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani v\ntejto súvislosti však odvolací súd dôvodnosť odvolacej námietky nezistil.\n58. Ako už bolo uvedené, riadne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk\nzamestnancovi je formálnym predpokladom jeho platnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby okamžité\nskončenie pracovného pomeru zo dňa 08.07.2020 bolo v súlade s relevantnými ustanoveniami § 38 ods.\n1, 2, 4, § 70 Zákonníka práce riadne doručené žalobcovi, čo vo svojich dôsledkoch vedie k záveru o\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru, bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania. Právny záver\nsúdu prvej inštancie je preto správny.\n59. S poukazom na všetky uvádzané skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil\npostupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.\n60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, keď o výške náhrady\ntrov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n61. Odvolací súd zároveň rozhodol aj o trovách dovolacieho konania podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalovaný síce bol úspešný v rámci dovolacieho konania, keď\ndovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, avšak v tomto smere bolo potrebné zohľadniť dôvody\nhodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP spočívajúce v tom, že na strane žalovaného ide o subjekt\nzodpovedný v konečnom dôsledku za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo\nvyhodnotené ako nedôvodné, žalobca je vo výsledku celého konania úspešnou stranou sporu a bolo by\ntak v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi pokiaľ by žalovanému\nbola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov\npred dovolacím súdom.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/14/2020", "guid": "b0148695-5470-4c2f-a0f7-76b9a69fd58b:483de13c-ac46-4a37-878a-0830aa122e1e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca01fde8-5f29-4b55-b378-cb36185ea301", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 507/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 507/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca01fde8-5f29-4b55-b378-cb36185ea301"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ff782d5d-d285-4d9d-95f7-cf4cf6917b52:a4cbdb06-2ffe-4887-9f00-66ca06e67664", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cob/38/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/38/2021 z 17. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-02-17", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ff782d5d-d285-4d9d-95f7-cf4cf6917b52:a4cbdb06-2ffe-4887-9f00-66ca06e67664"}, {"guid": "c10ea5f3-e1c7-4ece-9117-6dd6c6680636:2da9194d-4a10-4289-bed8-e31036a88d5d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8519201217.2", "spisova_znacka": "7Cob/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/3/2020 z 27. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-01-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8519201217.2"}, {"guid": "b0148695-5470-4c2f-a0f7-76b9a69fd58b:483de13c-ac46-4a37-878a-0830aa122e1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cpr/14/2020", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 11Cpr/14/2020 z 17. 9. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2020-09-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b0148695-5470-4c2f-a0f7-76b9a69fd58b:483de13c-ac46-4a37-878a-0830aa122e1e"}, {"guid": "c798e0d8-955d-4a88-91e5-ae61dc426d04:c80e2da3-3381-4546-a1b4-96a23fbe7794", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/5/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Cb/5/2020 z 27. 4. 2020", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2020-04-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c798e0d8-955d-4a88-91e5-ae61dc426d04:c80e2da3-3381-4546-a1b4-96a23fbe7794"}], "citovane_v": [{"guid": "6f6d2b08-da0c-44c1-b62d-bd8d1805457e:79e2e742-bf39-48d1-89ca-40df54dccd16", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1318207946.2", "spisova_znacka": "2CoPr/4/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoPr/4/2026 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207946.2"}, {"guid": "e08c6087-6c1b-4859-97ca-ac70cffedb9d:c6c5fc76-c5e5-4bf5-adaf-12a1b8b17e35", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7124203829.11", "spisova_znacka": "60Cpr/5/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 60Cpr/5/2024 z 11. 9. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7124203829.11"}]}