Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2CoPr/4/2026 1318207946 27. 05. 2026 JUDr. Nadežda Wallnerová ECLI:SK:KSBA:2026:1318207946.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Michaely Královej v sporovej veci žalobcu: C.. L. Z., O. XX.XX.XXXX, V. L. F. XX, Z., zastúpený: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 20, Trnava, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: ARIES TRUSTEE, k. s., Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 54732727, správca majetku úpadcu IDO HUTNÝ PROJEKT a.s. v konkurze, Lakeside Park 01, Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 35722371, zastúpený advokátskou kanceláriou: FARDOUS PARTNERS s.r.o., hlavná 6, Šaľa, ICˇO: 47241543, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu voči rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07. februára 2023, č. k. 11Cpr/16/2018-371, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07. februára 2023, č. k. 11Cpr/16/2018-371, m e n í tak, že u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.04.2011, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018, je neplatné. II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov prvoinštančného, dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
odvolacieho a
odôvodnenie: 1. Bývalý Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 07.02.2023, č. k. 11Cpr/16/2018-371, rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 27.11.2024, č.k. 2CoPr/2/2024-416 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie uznesením zo dňa 10.12.2025, č.k. 3CdoPr/10/2025-460, zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nemožno zistiť, či a prípadne ako sa zaoberal skutočnosťou, a to vyhlásením konkurzu na žalovanú, v dôsledku čoho svoje rozhodnutie zaťažil nepreskúmateľnosťou. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení uviedol, že dovolací súd v rozhodnutí zo dňa 26.03.2025, sp. zn. 9CdoPr/2/2024, dospel k záveru o zaťažení konania vadou zmätočnosti (spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu) v zmysle § 420 písm. f) CSP, keď: „v danom prípade odvolací súd, hoci možno uviesť, že i strany sporu (obe zastúpené právnymi zástupcami) nepostupovali prinajlepšom eticky, keď o skutočnosti vyhlásenia konkurzu na žalovaného po rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd neinformovali, mal z vlastnej úradnej povinnosti si preveriť údaje o žalovanom z dostupných registrov, a na uvedenú skutočnosť reagovať. Mal odôvodniť svoj postup, keď konal len s úpadcom, vzhľadom na skutočnosť, že si žalobca neuplatnil náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, a teda neprišlo by de facto v tomto konaní k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, a tiež ak by dospel k opačnému výkladu, mal konanie prerušiť a vyzvať správcu úpadcu (žalovaného). Ak odvolací súd takto
nepostupoval a svoje konanie neodôvodil v tomto smere ničím, hoci mal, zaťažil svoje konanie vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP.“ Najvyšší súd uviedol, že v prejednávanej veci ide o obdobný prípad ako vo vyššie uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu, keď odvolací súd nezdôvodnil svoj postup, keď konal iba s úpadcom a vo veci samej rozhodol po vyhlásení konkurzu (uznesením Mestského súdu Bratislava III č.k. 21K/3/2024-163, zo dňa 27.02.2024, bol dňa 07.03.2024 na majetok úpadcu: C.. vyhlásený konkurz - viď Obchodný vestník). Všeobecné súdy, a teda aj odvolací súd, sú povinné z úradnej moci (ex officio) sa zaoberať (a teda skúmať) prípadným vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a jeho účinkami na súdne konania v zmysle § 47 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a prijaté závery v tejto súvislosti aj zdôvodniť. Odvolací súd mal odôvodniť svoj postup, keď konal len s úpadcom, a či tak konal vzhľadom na skutočnosť, že si žalobca neuplatnil náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, a teda by neprišlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, a tiež ak by dospel k opačnému výkladu, že ide o konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurznej podstate, mal v ex lege prerušenom konaní postupovať v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. po prvej schôdzi veriteľov a po nepodaní návrhu správcom na pokračovanie v súdnom konaní, vyzvať správcu úpadcu (žalovanej ) a dlžníka na podanie takého návrhu a následne zvoliť ďalší postup zodpovedajúci § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 2. Odvolací súd po zrušení veci dovolacím súdom sa vysporiadal so situáciou ohľadom vyhlásenia konkurzu na žalovaného v priebehu odvolacieho konania. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa prerušujú konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o spor, ktorý sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, teda nejde o konanie, ktoré sa prerušuje. Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede, bez uplatnenia nároku na náhradu mzdy. Výsledok tohto konania, teda bude že výpoveď je platná, alebo že je výpoveď neplatná, z čoho potom vyplýva, že žalobca je naďalej zamestnancom žalovaného. Takýto nárok však nie je možné uplatniť a ani sa neuplatňuje ako pohľadávka v konkurze, preto nemožno dospieť k záveru, že sa týka majetku podliehajúceho konkurzu. To, že z neplatného skončenia pomeru plynú aj nároky, ako napríklad na náhradu mzdy, však neznamená, že samotný nárok na určenie neplatnosti výpovede je nárokom, ktorý sa týka podstaty. Ide o samostatné nároky. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že určenie platnosti/ neplatnosti výpovede nemôže byť ani predmetom incidenčnej žaloby. Nemôžeme zamestnancovi ubrať právo domáhať sa na súde určenia neplatnosti výpovede len preto, že počas súdneho konania sa zamestnávateľ dostal do konkurzu, respektíve ponechať pokračovanie takéhoto konania na vôli správcu úpadcu. Súdne rozhodnutie o tom, či je, alebo nie je výpoveď z pracovného pomeru platná je pre zamestnanca významná z viacerých hľadísk (nie len náhrady mzdy, ale aj napríklad zarátania odpracovaných rokov pre výpočet dôchodku, atď.) a jediný kto môže na túto otázku dať odpoveď je civilný súd v prebiehajúcom konaní. Na základe uvedeného, odvolací súd pokračuje v konaní s úpadcom, za ktorého koná správca, ako vyplýva aj z ust. § 56 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Žalovaný uvádzal vo vyjadrení, že konanie o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru je konaním, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. SJ 59/2005, ktoré malo vyjadriť, že konanie o neplatnosť výpovede alebo iného rozviazania pracovného pomeru (§ 64 Zákonníka práce) sa vyhlásením konkurzu na majetok zamestnávateľa podľa § 41 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov prerušuje. Odvolací súd uvádza, že daný judikát sa spomína v komentovanom znení zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorý je prístupný aj na beck-online, 4. vydanie, 2021, s. 456-471 a na s. 505-508), navyše pri komentári k ust. § 47 sa uvádza pod č. SJ 59/2005, a pri komentári k ust. § 56 pod č. SJ 59/2000. Odvolací súd dané rozhodnutie nevedel dohľadať, v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky sa pod č. 59 za rok 2005 nachádza úplne iné rozhodnutie, a to uznesenie sp. zn. 2Cdo/128/2005, ktoré pojednáva o vylúčení prípustnosti dovolania vo veciach rozvodu. Za rok 2000 sa v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 59 nenachádza civilné rozhodnutie, ale rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž/20/99. ktoré pojednáva o výkone kontroly a oprávnení ukladať opatrenia kontrolovanému subjektu. Ani žalovaný k vyjadreniu nepriložil rozhodnutie č. SJ 59/2005, na ktoré sa vo vyjadrení odvoláva. Odvolací súd uvádza, že aj keby takéto rozhodnutie tu bolo, nie je odvolací súd ním bezpodmienečne viazaný a má právo zaujať odlišný právny záver, ktorý už vyššie odôvodnil. Odvolací súd poukazuje i na obdobný prípad, na ktorý poukázal i Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení, a to vec vedenú pred Krajským súdom v Prešove pôvodne pod sp.
zn. 2CoPr/2/2022, ktorý v novom rozhodnutí sp. zn. 2CoPr/2/2025, taktiež zaujal ten právny názor, že v prípade konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bez uplatnenia nároku na náhradu mzdy nemôže dôjsť k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu. Preto konštatoval, že nie je dôvod konanie prerušiť a nie je nutné vyzvať správcu úpadcu, aby sa vyjadril k pokračovaniu v konaní. Odvolací súd sa s týmito závermi stotožňuje. 3. Po zrušení veci odvolací súd opätovne prejednal vec a dospel k záveru o dôvodnosti zmeny rozsudku súdu prvej inštancie. 4. Žalobou, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 20.12.2018, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.4.2011, okamžitým skončením zo dňa 22.10.2018, je neplatné. V žalobe tvrdil, že strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu v znení dodatkov 1 - 7, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 22.10.2018 mu bola zo strany žalovaného doručená listina „Okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 22.10.2018.“ Žalovaný vymedzil ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočnosť, že žalobca údajne počas svojho riadneho pracovného času preukázateľne vykonával zárobkovú činnosť, ktorá spočívala v príprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných subdodávateľov participujúcich na výstavbe L. blok 3 a 4, pričom predmetom pracovnej náplne žalobcu v rámci dočasného pridelenia k užívateľským zamestnávateľom bol výkon stavebného dozoru, vrátane kontroly stavebných denníkov a iných podkladov, čo žalobca popiera. Tvrdil, že počas trvania pracovného pomeru nikdy nevykonával akúkoľvek zárobkovú činnosť, neporušil zákaz konkurenčnej činnosti, ani iné svoje povinnosti. Odo dňa vzniku pracovného pomeru v rámci pracovných činností vždy konal so súhlasom a podľa pokynov zamestnávateľa. Žalobca poukazoval aj na to, že výpovedný dôvod nie je koncipovaný dostatočne konkrétne, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 je preto neplatné. 5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 70, § 77, § 83 ods. 1 zákona č. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Súd prvej inštancie v prvom rade skonštatoval, že žaloba bola doručovaná dňa 20.12.2018, žalobcovi bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 22.10.2018, teda bolo zrejmé, že nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru bol uplatnený v zákonnej lehote. Následne súd prvej inštancie zhrnul na základe vykonaného dokazovania zistený skutkový stav a uviedol, že žalobca žiadal, aby si súd prvej inštancie vyžiadal kompletnú dokumentáciu, na základe ktorej sa C.. V. dozvedela o skutočnostiach, ktoré následne boli uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd prvej inštancie odôvodňoval, že nebolo dôležité odkiaľ C.. V. získala dané informácie, teda osoby, ktoré ju upozornili na činnosť žalobcu, pre rozhodovanie súdu postačovali listinné dôkazy, ktoré žalovaný súdu predložil a ktoré umožňovali súdu vyhodnotiť dôvodnosť podanej žaloby, nebolo potrebné skúmať od koho sa informácie C.. V. dozvedela. Žalobca ďalej žiadal, aby si súd prvej inštancie od žalovaného vyžiadal informácie koľkokrát bol žalobca počas dočasného pridelenia upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a vyzvaný na odstránenie nedostatkov. Ani táto informácia pre rozhodovanie súdu prvej inštancie nemala výpovednú hodnotu, nakoľko žalovaný tvrdil, že o činnosti žalobcu sa dozvedel až na stretnutí v októbri 2018 a nie je relevantné, či dovtedy bol zamestnávateľ, alebo ten, ku komu bol žalobca dočasne pridelený, s prácou žalobcu spokojný. Žalobca ďalej žiadal, aby súd prvej inštancie vyžiadal od spoločnosti Flowserve B.V zmluvu so žalobcom a doklady, z ktorých vyplýva, že spoločnosť uhrádzala žalobcovi peňažné plnenia. Ani takého dokazovanie by rozhodnutie súdu prvej inštancie neovplyvnilo, nakoľko sám žalobca existenciu výplatných pások nepoprel, namietal iba to, že boli získané nezákonným spôsobom, že mu boli odcudzené po zablokovaní jeho vstupu do areálu a bránil sa tým, že išlo o prekladateľskú činnosť. Od Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky žiadal doklady, o ktoré mohol v priebehu sporu požiadať aj sám, ale ani montážne denníky a tabuľky z jednotlivých rokov by podľa názoru súdu prvej inštancie nepriniesli informácie, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie v tomto spore. Súd prvej inštancie sa následne v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný neskončil pracovný pomer v lehote podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Sám žalobca tvrdil, že na podpisovanie stavebných denníkov ho presviedčali zástupcovia subdodávateľa, zástupcovia investora stavby, o tejto jeho činnosti nielen vedeli, ale aj sami ho na ňu presviedčali, informácia o zozname stavbyvedúcich sa predkladala nadriadeným osobám a bola okamžite známa všetkým, a preto podľa neho za začiatok plynutia lehoty je potrebné považovať okamih kedy začal vykonávať činnosti stavbyvedúceho pre subdodávateľov, a nie okamih kedy tieto činnosti ukončil, keďže informácia bola okamžite dostupná. Ak by súd prvej inštancie aj pripustil, že
informácia o stavbyvedúcich bola známa zamestnávateľovi, u ktorého bol žalobca dočasne pridelený (čo v spore nebolo preukázané), na plynutie lehoty v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 žalovanému, ako jeho zamestnávateľovi, by to nemalo vplyv. V spore bolo preukázané svedeckými výpoveďami, že žalovaný, ako zamestnávateľ žalobcu, sa o jeho porušení pracovnej disciplíny, ktorú kvalifikoval ako závažné porušenie, dozvedel až na stretnutí v Mochovciach dňa 16.10.2018, pričom pracovný pomer z toho dôvodu ukončil dňa 22.10.2018. Podľa súdu prvej inštancie bolo teda zjavné, že lehota v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce bola v tomto prípade zachovaná a to tak subjektívna, ako aj objektívna. Súd prvej inštancie následne skúmal dodržanie náležitostí ustanovených v § 70 Zákonníka práce, podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, čo v tomto prípade bolo preukázané, okamžité skončenie bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2018, tým bola splnená ďalšia zákonná požiadavka. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal ďalšou hmotnoprávnou podmienkou ktorou je, že zamestnávateľ je povinný skutkovo vymedziť dôvod skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uviedol, že ako dôvod žalovaný v listine označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 22.10.2018, uviedol jednoznačne závažné porušenie pracovnej disciplíny, aj s odkazom na ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvod konkretizoval uvedením, že závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť počas trvania dočasného pridelenia, pričom o dôvode sa žalovaný dozvedel dňa 16.10.2018, na základe informácii od zástupcov užívateľských zamestnávateľov a dôvody boli prerokované so žalobcom dňa 22.10.2018. Konkrétne uviedol, že išlo o konanie žalobcu, ktoré považoval za porušenie zákazu konkurenčnej činnosti, konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Ako konkrétny dôvod žalovaný uviedol, že žalobca vykonával zárobkovú činnosť, ktorá spočívala v príprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných subdodávateľov, pričom predmetom pracovnej náplne žalobcu v rámci jeho dočasného pridelenia bol výkon stavebného dozoru, vrátane kontroly stavebných denníkov a iných podkladov predkladaných týmito subdodávateľmi, výkonom zárobkovej činnosti porušoval zákaz konkurenčnej činnosti, konanie v rozpore s dobrými mravmi konkretizoval tak, že na jednej strane za odplatu pripravoval podklady, ktoré následne v rámci svojich pracovných povinností mal nezávisle a nestranne posúdiť a skontrolovať v záujme užívateľských zamestnávateľov, rozpor s oprávnenými záujmami zamestnávateľa konkretizoval tým, že žalobca konaním ohrozil dobrú povesť zamestnávateľa vo vzťahu k užívateľskému zamestnávateľovi, spôsobil ujmu, nakoľko užívateľský zamestnávatelia nemajú záujem využívať zamestnancov žalovaného na výkon pracovnej činnosti - stavebný dozor. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie sp. zn. 5Cdo 74/2008 skonštatoval, že žalovaný svoj prejav vôle okamžite skončiť pracovný pomer koncipoval určite a zrozumiteľne, dôvod nie je možné zameniť s iným a podľa názoru súdu prvej inštancie bol dostatočne špecifikovaný, napriek tomu, že nie sú v ňom konkrétne uvedené názvy spoločností, pre ktoré žalobca mal takto pripravovať stavebné denníky a iné podklady. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal otázkou, či bolo v spore preukázané konanie žalobcu, ktoré žalovaný definoval ako porušenie pracovnej disciplíny. Nebolo sporné, že žalobca stavebné denníky ako stavbyvedúci podpisoval, uviedol to jednoznačne aj vo výpovedi pred súdom prvej inštancie. V žalobe uviedol, že vykonával činnosti stavbyvedúceho v rámci práce pre užívateľských zamestnávateľov a týmto spôsobom im poskytoval potrebnú pomoc pri plnení ich zákonných povinností, podľa neho sa týmto spôsobom jeho pracovná náplň rozšírila nad rámec činností inžinier konzultant a v niektorých prípadoch nebolo možné určiť aká spoločnosť je jeho skutočným užívateľským zamestnávateľom. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v každom okamihu práce presne vedel s kým má uzatvorenú pracovnú zmluvu a ku akému zamestnávateľovi bol na základe zmluvy dočasne pridelený. Navyše zmluva obsahovala označenie jeho pracovnej funkcie, nemôže preto v spore tvrdiť, že sa rozširovala jeho pracovná náplň, ktorá bola špecifikovaná v pracovnej zmluve v znení jej dodatkov. Aj tvrdenie žalobcu, že je možné, že v rámci týchto činností vzniklo niekoľko pracovných pomerov, označil súd prvej inštancie za zavádzajúce. Sporná otázka bola, či prácu stavbyvedúceho robil za peniaze. Žalobca tvrdil, že nemal na to zmluvu a peniaze nedostával. V spore však bol podľa súdu prvej inštancie preukázaný opak. V spore bolo preukázané, že žalobca figuroval na výplatných listinách subdodávateľa, teda firmy, ktorej činnosť mal v rámci svojich pracovných úloh kontrolovať. Prijatie finančných prostriedkov aj sám potvrdil. Bránil sa tým, že to bolo za poskytnuté služby prekladateľa, pričom nič nenasvedčuje tomu, že ovláda nejaký cudzí jazyk na takej úrovni, aby mohol poskytovať prekladateľské služby, v spore to nepreukázal. E-mailová komunikácia nasvedčuje tomu, že vykonával práve činnosti spojené s vypracovávaním stavebných denníkov. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca v spore tvrdil, že počas dočasného pridelenia nikdy nevykonával prácu stavebného dozoru u žiadneho z užívateľských zamestnávateľov, hoci na to má oprávnenie. Tvrdil, že jeho reálna práca bola úplne odlišná od činnosti stavebného dozoru a žalovaný podľa neho nemal vedomosť o činnostiach, ktoré on vykonával, alebo bol
nútený vykonávať. Tvrdil, že pracovnú náplň neobdržal, ani si nevie predstaviť, akú by mohol mať určenú, keďže on bol osobou, ktorá pre užívateľského zamestnávateľa mala zabezpečovať činnosti, o ktorých užívateľský zamestnávateľ nemal potrebné znalosti. Tvrdil, že v spoločnosti SE Služby inžinierskych stavieb vykonával pracovnú činnosť tak ako si ju sám zadefinoval. V spore však bolo preukázané, že v dodatkoch ku pracovnej zmluve, ktoré žalobca osobne podpisoval, bolo u oboch zamestnávateľov, ku ktorým bol dočasne pridelený, uvedené, že bude vykonávať projektantské a inžinierske práce na základe pokynov užívateľského zamestnanca vo funkcii Stavebný dozor - mechanické časti v mieste výkonu práce L. W. U., a to v prospech užívateľských zamestnávateľov, ktorými boli od 1.10.2015 do 30.9.2017 Slovenské elektrárne a.s. a od 1.10.2017 do 31.12.2018, SE Služby inžinierskych stavieb, s.r.o.. Bolo teda nevierohodné tvrdenie žalobcu, že si sám zadefinoval svoju pracovnú činnosť. Súd prvej inštancie prisvedčil aj argumentácii žalovaného, že druh práce žalobcu bol uvedený aj v dohode o dočasnom pridelení, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a SE Služby inžinierskych stavieb, čo je aj zákonná podmienka, pričom aj tam je popis pracovnej pozície žalobcu označený rovnako, ako Stavebný dozor - mechanické časti. Žalobca podľa tohto opisu pracovnej činnosti okrem iného zodpovedal za kontrolu dodržiavania postupov výstavby podľa schválenej dokumentácie stavby a legislatívy Slovenskej republiky. Pracovné zaradenie žalobcu určuje dohoda o dočasnom pridelení a nie rozhodnutie žalobcu ako zamestnanca. Žalobca si nemohol myslieť, že pôsobil ako inžinier poradca, nakoľko v pracovnej zmluve mal inak definovanú svoju pracovnú pozíciu a to bez ohľadu na to, že pracovné úlohy mu prideľoval zamestnávateľ, u ktorého bol dočasne pridelený. Ak by bolo pravdivé jeho tvrdenie, že bol nútený podpisovať stavebné denníky zo strany subdodávateľov a že tieto činnosti sa od neho vyžadovali, mal možnosť sa obrátiť na žalovaného, alebo zamestnávateľa, ku ktorému bol dočasne pridelený a situáciu riešiť, čo však neurobil. Túto okolnosť súd prvej inštancie považoval v spore za preukázanú svedeckou výpoveďou konateľa a riaditeľky ľudských zdrojov dočasného zamestnávateľa. Žalobca namietal, že nebolo preukázané, že jeho náplňou práce u užívateľských zamestnávateľov bol výkon stavebného dozoru a kontrola stavebných denníkov, že pre žiadneho užívateľského zamestnávateľa nikdy nevykonával prácu stavebného dozoru, že na takúto činnosť nemá potrebné oprávnenie a svoju prácu definoval ako inžinier poradca. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je vysokoškolsky vzdelaný človek, musel vedieť akú pracovnú zmluvu uzavrel, čo bolo jej obsahom, musel teda vedieť, že jeho pracovná pozícia bola definovaná ako Stavebný dozor - mechanické časti a že ako dozor zodpovedá aj za kontrolu stavebných denníkov, keďže jeho pozícia je definovaná ako stavebný dozor, a preto nemôže súčasne vykonávať funkciu stavbyvedúceho, podpisovať stavebné denníky, nakoľko jeho povinnosťou bolo z titulu jeho pracovnej náplne kontrolovať práve tieto činnosti subdodávateľov. Žalobca tvrdil, že mu pracovné povinnosti ukladal pán Šebo, on mu aj evidoval dochádzku, zadával úlohy, on povedal, aby našiel riešenie. V spore bolo preukázané, že tento pán nebol zamestnancom ani žalovaného, ani Slovenských elektrární, ani zamestnávateľa, ku ktorému bol žalobca dočasne pridelený a preto nemal žiadne oprávnenie vo vzťahu ku žalobcovi. Žalobca tvrdil, že predložené výplatné pásky nepreukazujú, že mu vyplácali mzdu za prípravu stavebných denníkov. Bránil sa tým, že to bolo za prekladateľské služby, že zmluva so spoločnosťou Flowserve B.V. nie je platná, lebo nebola reálne uzatvorená. Súd prvej inštancie však mal za preukázané existenciou výplatných listín, že žalobca poberal finančné ohodnotenie za činnosť spojenú s vypracovaním stavebných denníkov. Žalovaný súdu prvej inštancie predložil dôkazy, ktoré preukazujú vzťah medzi subdodávateľskou firmou a žalobcom, preukazujú poskytovanie peňažných plnení žalobcovi. Zo žalovaným predloženej mailovej komunikácie vyplýva, že žalobca sa so subdodávateľskou spoločnosťou dohodol na odmene za poskytnuté služby. Bolo preukázané, že táto spoločnosť žiadala žalobcu o poskytnutie údajov na vystavenie dokladov, čísla účtu na vyplatenie odmeny za túto činnosť a žalobca ich spoločnosti obratom poskytol. Spoločnosť zaslala žalobcovi aj podpísanú zmluvu, žalobca sám v mailovej korešpondencii reagoval, že služby jej poskytoval sedem rokov, od roku 2011 do 2018. E-mailová korešpondencia jednoznačne potvrdzuje dlhodobú aktívnu spoluprácu žalobcu, pričom je zjavné, že žalobca očakáva vyplatenie odmeny a vyplatenie odmeny bolo preukázané výplatnými listinami. Skutočnosť, že žalobca vykonával činnosti stavbyvedúceho pre subdodávateľov bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou svedka C.. Y. N., ktorý potvrdil, že videl stavebné denníky, kde na jednej strane bola pečiatka žalobcu ako stavbyvedúceho za dodávateľa a na druhej strane ako človeka, ktorý to kontroluje. Svedok potvrdil aj priebeh stretnutia, pri ktorom bol žalobca konfrontovaný s obvinením, pričom spočiatku všetko zapieral, klamal, keď mu bola predložená zmluva najskôr poprel, že by to bol jeho podpis, potom to pripustil, bránil sa tým, že zmluva je neplatná. Súd prvej inštancie mal preukázané v spore porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich z ustanovenia § 83 Zákonníka práce, v zmysle ktorého žalobca bez súhlasu žalovaného vykonával inú zárobkovú činnosť, vykonával činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca vykonával činnosti
spojené s vytváraním stavebných denníkov, teda činnosti, ktoré z titulu svojej pracovnej náplne mal za úlohu kontrolovať, overovať. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca vykonával činnosti stavbyvedúceho za dodávateľov a na druhej strane tie isté stavebné denníky, ktoré vypracoval, kontroloval ako pracovník, ktorý mal funkciu stavebného dozoru. Súd prvej inštancie poznamenal, že aj Pracovný poriadok žalovaného v ustanovení 5.2 písm. t) upravuje povinnosť zamestnanca zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, oprávnenými záujmami zamestnávateľa, alebo ktoré by mu mohlo privodiť ujmu, ohroziť dobrú povesť a porušenie tejto povinnosti klasifikuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie uviedol, že nie je viazaný tým ako zamestnávateľ definuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale v tomto prípade sa stotožnil so záverom žalovaného, že takéto konanie zamestnanca možno označiť za závažné porušenie pracovnej disciplíny. O to viac, že pri stavbe jadrovej elektrárne by mali byť kontrolné mechanizmy prísne dodržiavané a preto súd prvej inštancie považoval porušenie pracovnej disciplíny za závažné. Keďže v prejednávanom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že porušenie povinností žalobcu je možné označiť za závažné porušenie pracovnej disciplíny, s ktorým Zákonník práce spája možnosť okamžite skončiť pracovný pomer a žalovaný túto možnosť využil, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva v nesprávnom právnom závere o dostatočnom skutkovom vymedzení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázal na to, že zákonná úprava nepožaduje len určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle, ale vyžaduje také vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Argumentoval tým, že nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočíva v tom, že nie je zrejmé, pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať stavebné denníky, pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať „iné podklady“ a aké iné podklady mal žalobca pripravovať. Takéto neurčité skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru umožňuje žalovanému v podstate neobmedzene (vzhľadom na množstvo subdodávateľov participujúcich na výstavbe L. blok 3 a 4) dopĺňať a vo svojej podstate i meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo žalovaný už v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol konkrétne dôvody tak, ako ich uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.02.2019. Dodal, že naviac žalovaný vo svojom podaní zo dňa 12.02.2019 aj mení dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď: a/ v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcovi vytýka, že pripravoval stavebné denníky a iné podklady, b/ v podaní zo dňa 12.02.2019 tvrdí, že žalobca mal naviac podpisovať a overovať montážne a stavebné denníky. Podľa žalobcu už zo samotného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.02.2019 je zrejmá neurčitosť skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018. Žalobca následne vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, konkrétne, že vykonával stavbyvedúceho pre dodávateľov užívateľského zamestnávateľa, a že prijímal odplatu od subdodávateľov za činnosť stavbyvedúceho. Podľa žalobcu, skutkový záver súdu prvej inštancie, že vykonával stavbyvedúceho pre dodávateľov užívateľského zamestnávateľa, je nesprávny. Argumentoval tým, že žalovaný do konania síce doložil kópiu časti dvoch stavebných denníkov, a to k prácam vykonávaným spoločnosťami SIGMA DIZ spol. s r.o. a Flowserve B.V., kde je podpis žalobcu pri jeho pečiatke stavbyvedúceho, nie je z nich však zrejmé, pre koho činnosť stavbyvedúceho vykonával. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že vykonával činnosti stavbyvedúceho pre dodávateľov je zároveň podľa žalobcu v rozpore so Stavebným zákonom, keď stavbyvedúceho potrebovala spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. ako stavebník a nie dodávatelia. Žalobca argumentoval tým, že žiadna z listín predložených žalovaným nepreukazuje, že by pre akéhokoľvek subdodávateľa užívateľského zamestnávateľa pripravil akýkoľvek stavebný denník alebo iný podklad. Samotné podpísanie stavebných denníkov, ktoré žalobca pri výsluchu potvrdil, ešte nepreukazuje aj ich vypracovanie a samotné podpísanie nie je v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 uvedené ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že počas konania nebolo ničím preukázané, že by spoločnosti Italchem, s.r.l., SIGMA DIZ spol. s r.o. a Flowserve B.V. podliehali kontrole žalobcu v rámci jeho práce pre užívateľského zamestnávateľa. Taktiež nebolo podľa žalobcu preukázané, že by spoločnosti Italchem, s.r.l., SIGMA DIZ spol. s r.o. a Flowserve B.V. boli dodávateľmi spoločnosti SE Služby inžinierskych stavieb, s.r.o. ako
užívateľského zamestnávateľa žalobcu v období od 01.10.2017 do 30.09.2018. Žalobca poukázal na to, že obdobie, v ktorom pôsobil u užívateľského zamestnávateľa Slovenské elektrárne, a.s. (01.10.2015 a do 30.09.2017), je mimo jednoročnej objektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Následne žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom o tom, že dostával od subdodávateľov odmenu za činnosť stavbyvedúceho. Uviedol, že žalovaný síce predložil výplatné pásky žalobcu od spoločnosti SIGMA DIZ spol. s r.o. , avšak nepreukázal, že by to bolo za činnosť stavbyvedúceho. Žalovaný to síce tvrdil, avšak tieto skutkové tvrdenia žalobca poprel. Súd prvej inštancie neunesenie dôkazného bremena síce vytýka žalobcovi, avšak žalobcu v tomto smere dôkazné bremeno nezaťažovalo, pretože popretím skutkových tvrdení žalovaného v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 CSP vznikla povinnosť svoje skutkové tvrdenia preukázať žalovanému. Na záver žalobca namietal absenciu odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení na pojednávaní dňa 07.02.2023. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.04.2011, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 28.10.2018, za neplatné. O trovách konania navrhol žalobca rozhodnúť tak, že odvolací súd prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu ohľadom nedostatočného skutkového vymedzenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Argumentoval tým, že svedeckými výpoveďami svedkov (U. Ž., Y. N., O. V.) bolo preukázané, že žalobca bol na spoločnom stretnutí zástupcov užívateľského zamestnávateľa, žalovaného a žalobcu, ktoré sa konalo dňa 16.10.2018 v Mochovciach (t. j. ešte pred okamžitým skončením pracovného pomeru) detailne informovaný o všetkých zisteniach týkajúcich sa jeho porušenia pracovnoprávnych povinností, pričom mu boli fyzicky predložené všetky dostupné písomné podklady a mal možnosť sa k predmetným zisteniam a dokladom vyjadriť. Zároveň pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 22.10.2018 boli rovnako tieto dôvody žalobcovi detailne komunikované a zopakované. Dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli v dostatočnom rozsahu, zrozumiteľne a nezameniteľne definované v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveň mal žalobca detailnú vedomosť o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru s ohľadom na stretnutie zo dňa 16.10.2018 uskutočnené v Mochovciach a tiež aj s ohľadom na prejednanie okamžitého skončenia pracovného pomeru v sídle žalovaného dňa 22.10.2018. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu ohľadom nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalovaný mal za to, že z predložených písomných dôkazov a svedeckých výpovedí bolo nepochybne preukázané, že žalobca po dohode so subdodávateľmi užívateľského zamestnanca kontroloval a podpisoval ich stavebné, resp. montážne denníky, ktoré mal z titulu svojej pracovnej náplne u užívateľského zamestnávateľa kontrolovať pre užívateľského zamestnávateľa. Vykonávanie kontroly a podpisovanie stavebného/montážneho denníka zo strany Žalobcu potvrdila aj spoločnosť FLOWSERVE vo svojom písomnom stanovisku. Sám žalobca vykonávanie týchto činností pre subdodávateľov užívateľských zamestnancov vo svojej výpovedi a vyjadreniach počas pojednávania potvrdil, pričom argumentoval, že tak konal na základe nátlaku, ktorý však nebol žiadnym spôsobom preukázaný, naopak bol zo strany svedkov vylúčený. Odplata za kontrolu a podpisovanie stavebných denníkov subdodávateľov bola preukázaná nielen výplatnými páskami od spoločnosti SIGMA DIZ, ale vyplývala jednoznačne aj z e-mailovej komunikácie žalobcu so spoločnosťou Flowserve, kde si tieto subjekty dohodli výšku odplaty a spôsob jej úhrady. Žalovaný bol názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné a v súlade s právnymi predpismi. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktorými by spochybnil dôvodnosť podaného odvolania. Následne žalobca zopakoval jeho argumentáciu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci z jeho odvolania. Uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch podaného odvolania. Tvrdenie žalovaného, že sám žalobca vykonávanie týchto činností pre subdodávateľov užívateľských zamestnancov vo svojej výpovedi a vyjadreniach počas pojednávaniach potvrdil, označil za účelovú dezinterpretáciu výpovede a vyjadrení žalobcu. Žalobca upozornil na skutkové vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru, ktoré sú uvedené v písomnom okamžitom skončení zo dňa 22.10.2018 ako zárobková činnosť žalobcu počas pracovného času spočívajúca v príprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných subdodávateľov participujúcich na výstavbe JEMO blok 3 a 4. Žalovaný skončenie pracovného pomeru
dňa 22.10.2018 teda neodôvodnil podpisovaním stavebných denníkov, ale ich vypracovaním, až v podaní adresovanom súdu prvej inštancie zo dňa 12.02.2019 žalovaný mení skutkové vymedzenie okamžitého skončenia tak, že žalobca mal naviac podpisovať a overovať montážne a stavebné denníky. Vo vyjadrení v rámci odvolacieho konania žalovaný už prípravu stavebných denníkov ani nespomína a opakovane rozširuje dôvody okamžité skončenia pracovného pomeru, keď žalobcovi vytýka aj samotnú kontrolu stavebných denníkov (pre subdodávateľov), o čom zároveň uvádza, že táto kontrola bola v jeho pracovnej náplni, avšak pre užívateľského zamestnávateľa. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 26.09.2019 vypovedal, že podpísal bližšie nešpecifikované montážne denníky, ktoré aj skontroloval, zároveň ale výslovne poprel, že by ich vypracoval. Žalovaný pritom odôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom práve vypracovaním stavebných denníkov za odplatu v pracovnom čase (nie ich podpísaním), čo ale preukázané nebolo a žalobca takéto konanie nikdy nepotvrdil. 9. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať dokazovanie, ani ho doplniť. V odvolacom konaní išlo čisto o právne posúdenie veci a zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádza z toho, že odvolací súd dospel k inému právnemu záveru pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca namietal a postavil svoju argumentáciu v žalobe aj na tom podklade, že výpovedný dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 nie je koncipovaný dostatočne konkrétne. Vo vyjadreniach uvádzal, že i napriek tomu, že dôvody skončenia pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do detailov, má za to, že v danom konkrétnom okamžitom skončení pracovného pomeru mali byť špecifikované minimálne obchodné spoločnosti, vo vzťahu ku ktorým mala byť údajne porušená disciplína žalobcu ako zamestnanca. Poukazoval na to, že uvedené podmienky však splnil žalobca až v rámci svojho podania dňa 12.02.2019, kedy špecifikoval tieto spoločnosti. Skutkové vymedzenie dôvodu skočenia pracovného pomeru bolo podľa žalobcu natoľko všeobecné, že žalobca v konečnom dôsledku nebol schopný nič iné, len tvrdenia žalovaného poprieť, keďže si nebol vedomý porušenia žiadnych povinností. V odvolaní taktiež žalobca argumentuje tým, že nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočíva v tom, že nie je zrejmé pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať stavebné denníky, pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať „iné podklady“ a aké iné podklady mal žalobca pripravovať. Takéto neurčité skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru umožňuje žalovanému v podstate neobmedzene (vzhľadom na množstvo subdodávateľov participujúcich na výstavbe JEMO blok 3 a 4) dopĺňať a vo svojej podstate i meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo žalovaný už v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol konkrétne dôvody tak, ako ich uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.02.2019. Dodal, že naviac žalovaný vo svojom podaní zo dňa 12.02.2019 aj mení dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď: a/ v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcovi vytýka, že pripravoval stavebné denníky a iné podklady, b/ v podaní zo dňa 12.02.2019 tvrdí, že žalobca mal naviac podpisovať a overovať montážne a stavebné denníky. Podľa žalobcu už zo samotného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.02.2019 je zrejmá neurčitosť skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018. Súd prvej inštancie k danej argumentácii a obrane žalobcu zaujal právny záver, že žalovaný svoj prejav vôle okamžite skončiť pracovný pomer koncipoval určite a zrozumiteľne, dôvod nie je možné zameniť s iným a je dostatočne špecifikovaný, a to napriek tomu, že nie sú v ňom konkrétne uvedené názvy spoločností, pre ktoré mal žalobca pripravovať stavebné denníky a iné podklady. Odvolací súd sa nestotožnil s týmto posúdením súdu prvej inštancie a považuje ho za nesprávny. Odvolací súd posúdením textu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 dospel k záveru, že tento nespĺňa jednu z podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru § 70 zákonníka práce, ktorou je že dôvod okamžitého skončenia sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Odvolací súd má za to, že aby daný úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru spĺňal vyššie uvedenú náležitosť vyžadovanú § 70 zákonníkom práce, bolo potrebné aby v texte okamžitého skončenia boli uvedené aj konkrétne názvy spoločností, u ktorých mal žalobca vykonávať konkurenčnú činnosť, či pre ktoré mal žalobca vypracovávať stavebné denníky a iné podklady. Bez uvedenia názvov týchto spoločností je možné skutky dodatočne meniť. Špecifikácia len ako subdodávatelia participujúci na výstavbe L. blok 3 a 4 ako subdodávatelia Užívateľského zamestnávateľa 1 a Užívateľského zamestnávateľa 2 je príliš neurčitá. Napríklad, ak sa nepreukáže vykonávanie inej práce pre jednu firmu (subdodávateľa), dodatočne môže žalovaný skúsiť argumentovať výkonom práce pre inú firmu (iného subdodávateľa). Vymedzenie a uvedenie presne firiem, pre ktoré mal vykonávať konkurenčnú činnosť je dôležité aj z hľadiska posúdenia splnenia lehôt, napríklad posúdenie uplynutia jedného roka odo dňa kedy dôvod
vznikol. Bez uvedenia konkrétnej firmy vo výpovedi, nie je možné zo strany zamestnanca napríklad posúdiť, či bola výpoveď daná včas. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby v okamžitom skončení bola uvedená aj konkrétna firma, pre ktorú mal žalobca vykonávať pracovnú činnosť, ktorá mala znamenať porušenie zákazu výkonu konkurenčnej práce. V danej veci žalovaný tvrdí, že ešte pred daním výpovede na stretnutí dňa 16.10.2018, žalobcovi uviedli aj presne, pre koho mal vykonávať činnosti uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Čiže žalovaný vedel, pre ktoré konkrétne firmy mal žalobca vykonávať konkurenčnú činnosť ešte pre tým ako vyhotovil okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre riadne skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru mal uviesť vo výpovedi aj názvy daných spoločností. Nestačí, že dané oznámil ústne žalobcovi, takéto ústne dovysvetlenie nemožno považovať za zhojenie nedostatku určitosti listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá musí byť písomná. V tomto písomnom prejave musia byť zaznamenané potrebné skutočnosti, ktoré vymedzujú dôvod okamžitého skončenia pomeru tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Odvolací súd má za to, že bez uvedenia aj názvov spoločností v okamžitom skončení pracovného pomeru, môže potom žalovaný meniť pre koho mal vykonávať žalobca konkurenčnú činnosť, čo znamená možnosť dodatočne meniť skutkové vymedzenie dôvodu skončenia pracovného pomeru. Vymedzenie dôvodu neznamená len, že sa uvedie že ide o porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúcej v zákaze konkurenčnej činnosti, ale z dôvodu, aby nemohol byť zameniteľný dôvod s iným, je nevyhnutná aj bližšia konkretizácia pre koho mal zamestnanec vykonávať túto konkurenčnú činnosť. Dôležité je to napríklad aj pre následné posúdenie, či skutočne išlo o výkon práce, ktorou je porušený zákaz konkurenčnej činnosti. Súd prvej inštancie, ako aj žalovaný poukazovali vo svojej argumentácii o náležitom skutkovom vymedzení výpovedného dôvodu v danej veci na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/2/2008. Dané rozhodnutie hovorí, že dôvod výpovede je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom skutkovo dôvod spočíva. Absencia takejto konkretizácie výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky môže dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov). V odôvodnení daného rozhodnutia, sa uvádza, že: „ Dôvod výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď. Výklad prejavu vôle môže však smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené, nemožno ním doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v čase dania výpovede síce aj mohol mať, ale ju neprejavil (neuviedol do výpovede).“ Odvolací súd má za to, že aj z daného rozhodnutia vyplýva, že skutkovo musí byť dôvod výpovede uvedený tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným, respektíve aby ho nebolo možné dodatočne meniť, či dopĺňať. Ako je už vyššie uvedené, odvolací súd má za to, že neuvedením aspoň presných názvov firiem, vo vzťahu ku ktorým sa mal žalovaný dopustiť vo výpovedi uvedeného vytýkaného konania, spôsobilo, že ho môže zamestnávateľ dodatočne meniť. Preto bolo potrebné pre naplnenie zákonných povinností konkretizácie výpovedného dôvodu tak, aby nebol zameniteľný s iným, uviesť minimálne názvy týchto firiem. Nebolo potrebné rozvíjať dané skutky do úplných detailov, čo v danom prípade znamená, že napríklad nebolo potrebné presne špecifikovať, z ktorého dátumu je napríklad stavebný denník, ktorého vypracovanie sa uvádza vo výpovedi. Avšak konkretizovať, pre ktorú spoločnosť mal žalobca vytýkanú činnosť vykonávať bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby došlo k naplneniu skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. 10. Odvolací súd len pre doplnenie uvádza aj, že výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi musí byť pravdivý, teda musí byť preukázané, že sa skutočne stal. Predmetná výpoveď v podstate obsahuje viacero skutkov (ktoré sa však konkrétne dali definovať až po doplnení, či vyjadrení sa žalovaného k žalobe). Jedným z nich je, že počas trvania dočasného pridelenia u Užívateľského zamestnávateľa
1 a Užívateľského zamestnávateľa 2 popri výkone pracovných činností v rámci tohto dočasného pridelenia a počas svojho riadneho pracovného času preukázateľne žalobca vykonával zárobkovú činnosť spočívajúcu v príprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných subdodávateľov participujúcich na výstavbe L. bolk 3 a 4. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že malo ísť o montážny denník SIGMA DIZ spol. s.r.o., kde odberateľom boli Slovenské elektrárne a.s. Išlo o montážny denník zo dňa 25.07.2018. Pre užívateľského zamestnávateľa č. 1, ktorým boli Slovenské elektrárne a.s., však žalobca vykonával prácu do 30.09.2017, ako vyplýva z predloženého dodatku č. 4 k pracovnej zmluve. Ďalším stavebným denníkom mal byť stavebný denník z obdobia 17.02.2018 - 07.04.2018 spoločnosti Flowserve, pre investora Slovenské elektrárne, a.s., teda pre užívateľského zamestnávateľa č. 1, pre ktorého však žalobca pracoval na základe dodatku č. 4 k pracovnej zmluve do 30.09.2017. Odvolací súd poukazuje na to, že dané opísané skutky, (avšak doplnené a konkretizované až vo vyjadrení žalovaného k žalobe), sa ani nestali spôsobom v okamžitom skončení pracovného pomeru opísaným, keď žalobca v čase kedy mal vypracovať, či podpísať uvedené denníky, nepracoval pre Užívateľského zamestnávateľa č. 1, Slovenské elektrárne, a.s., ktoré boli investorom, zadávateľom stavby, pre ktorú boli dané denníky vypracované, a teda nie je tu ani daná konkurenčná činnosť tvrdená žalovaným. Otázne je pri daných skutkoch aj dodržanie 1 ročnej objektívnej lehoty na podanie okamžitej výpovede. Ďalej sa dá usúdiť, avšak to len z vyjadrenia žalovaného k žalobe, že dôvodom okamžitého skončenia má byť aj porušenie zákazu výkonu konkurenčnej činnosti zo strany žalobcu tým, že vykonával okrem práce pre žalovaného, aj prácu pre spoločnosť Flowserve, a SIGMA DIZ. Pri daných skutkoch, aj keby boli preukázané, nie je splnené vôbec ich definovanie v okamžitej výpovedi tak, aby neboli zameniteľné s iným skutkom, nie sú definované vôbec tak, že by sa dalo z výpovede usúdiť, že malo ísť o výkon práce zo strany žalobcu pre tieto spoločnosti, ktoré žalovaný označil a doplnil až neskôr vo vyjadrení k žalobe. Dané je dôvodom na vyslovenie neplatnosti výpovede pre jej neurčitosť, pre nesplnenie zákonom vyžadovaných náležitostí, ako je vysvetlené vyššie v odôvodnení. 11. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie na podklade podaného odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné zmeniť, keď odvolací súd dospel k inému právnemu posúdeniu veci ohľadom splnenia zákonných podmienok skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným dôvodom. Odvolací súd teda vyhovel argumentácii žalobcu v odvolaní a dospel k záveru, že jeho žaloba bola dôvodná, preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018, je neplatné. 12. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 a § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko došlo ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, je potrebné rozhodnúť opäť i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a rovnako tak z dôvodu dovolacieho konania aj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania. V tomto rozhodnutí sa premieta úspech strany v celom konaní, teda nárok tvorí jeden celok, odvolací súd rozhoduje o trovách jedným výrokom. Nakoľko došlo ku vyhoveniu žalobe, vo veci mal plný úspech žalobca, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).