{"guid": "6f6d2b08-da0c-44c1-b62d-bd8d1805457e:79e2e742-bf39-48d1-89ca-40df54dccd16", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1318207946.2", "spisova_znacka": "2CoPr/4/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoPr/4/2026 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 2CoPr/4/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1318207946.2", "identifikacne_cislo": "1318207946", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79e2e742-bf39-48d1-89ca-40df54dccd16", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207946.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207946.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207946.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoPr/4/2026\n1318207946\n27. 05. 2026\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1318207946.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a\nčlenov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Michaely Královej v sporovej veci žalobcu: C.. L. Z., O.\nXX.XX.XXXX, V. L. F. XX, Z., zastúpený: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 20, Trnava,\nIČO: 47 255 609, proti žalovanému: ARIES TRUSTEE, k. s., Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 54732727,\nsprávca majetku úpadcu IDO HUTNÝ PROJEKT a.s. v konkurze, Lakeside Park 01, Tomášikova\n64, Bratislava, IČO: 35722371, zastúpený advokátskou kanceláriou: FARDOUS PARTNERS s.r.o.,\nhlavná 6, Šaľa, ICˇO: 47241543, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na\nodvolanie žalobcu voči rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07. februára 2023, č.\nk. 11Cpr/16/2018-371, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07. februára 2023, č. k.\n11Cpr/16/2018-371, m e n í tak, že u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného,\nktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.04.2011, okamžitým skončením pracovného\npomeru zo dňa 22.10.2018, je neplatné.\nII. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov prvoinštančného,\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\nodvolacieho a\n\nodôvodnenie:\n1. Bývalý Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 07.02.2023, č. k. 11Cpr/16/2018-371, rozhodol\ntak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 27.11.2024, č.k. 2CoPr/2/2024-416 rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Najvyšší súd Slovenskej republiky na\ndovolanie uznesením zo dňa 10.12.2025, č.k. 3CdoPr/10/2025-460, zrušil rozsudok odvolacieho súdu a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nemožno\nzistiť, či a prípadne ako sa zaoberal skutočnosťou, a to vyhlásením konkurzu na žalovanú, v dôsledku\nčoho svoje rozhodnutie zaťažil nepreskúmateľnosťou. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom\nuznesení uviedol, že dovolací súd v rozhodnutí zo dňa 26.03.2025, sp. zn. 9CdoPr/2/2024, dospel k\nzáveru o zaťažení konania vadou zmätočnosti (spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nodvolacieho súdu) v zmysle § 420 písm. f) CSP, keď: „v danom prípade odvolací súd, hoci možno\nuviesť, že i strany sporu (obe zastúpené právnymi zástupcami) nepostupovali prinajlepšom eticky, keď\no skutočnosti vyhlásenia konkurzu na žalovaného po rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd\nneinformovali, mal z vlastnej úradnej povinnosti si preveriť údaje o žalovanom z dostupných registrov,\na na uvedenú skutočnosť reagovať. Mal odôvodniť svoj postup, keď konal len s úpadcom, vzhľadom\nna skutočnosť, že si žalobca neuplatnil náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, a\nteda neprišlo by de facto v tomto konaní k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, a tiež ak by dospel k\nopačnému výkladu, mal konanie prerušiť a vyzvať správcu úpadcu (žalovaného). Ak odvolací súd takto\n\nnepostupoval a svoje konanie neodôvodil v tomto smere ničím, hoci mal, zaťažil svoje konanie vadou v\nzmysle § 420 písm. f) CSP.“ Najvyšší súd uviedol, že v prejednávanej veci ide o obdobný prípad ako vo\nvyššie uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu, keď odvolací súd nezdôvodnil svoj postup, keď konal iba\ns úpadcom a vo veci samej rozhodol po vyhlásení konkurzu (uznesením Mestského súdu Bratislava III\nč.k. 21K/3/2024-163, zo dňa 27.02.2024, bol dňa 07.03.2024 na majetok úpadcu: C.. vyhlásený konkurz\n- viď Obchodný vestník). Všeobecné súdy, a teda aj odvolací súd, sú povinné z úradnej moci (ex officio)\nsa zaoberať (a teda skúmať) prípadným vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a jeho účinkami na\nsúdne konania v zmysle § 47 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a prijaté závery v tejto súvislosti aj\nzdôvodniť. Odvolací súd mal odôvodniť svoj postup, keď konal len s úpadcom, a či tak konal vzhľadom\nna skutočnosť, že si žalobca neuplatnil náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, a\nteda by neprišlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, a tiež ak by dospel k opačnému výkladu,\nže ide o konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurznej podstate, mal v ex lege prerušenom\nkonaní postupovať v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. po prvej schôdzi\nveriteľov a po nepodaní návrhu správcom na pokračovanie v súdnom konaní, vyzvať správcu úpadcu\n(žalovanej ) a dlžníka na podanie takého návrhu a následne zvoliť ďalší postup zodpovedajúci § 47 ods.\n4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n2. Odvolací súd po zrušení veci dovolacím súdom sa vysporiadal so situáciou ohľadom vyhlásenia\nkonkurzu na žalovaného v priebehu odvolacieho konania. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa prerušujú konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho\nkonkurzu patriaceho úpadcovi. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o spor, ktorý sa\ntýka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, teda nejde o konanie, ktoré sa prerušuje.\nPredmetom konania je určenie neplatnosti výpovede, bez uplatnenia nároku na náhradu mzdy. Výsledok\ntohto konania, teda bude že výpoveď je platná, alebo že je výpoveď neplatná, z čoho potom vyplýva,\nže žalobca je naďalej zamestnancom žalovaného. Takýto nárok však nie je možné uplatniť a ani\nsa neuplatňuje ako pohľadávka v konkurze, preto nemožno dospieť k záveru, že sa týka majetku\npodliehajúceho konkurzu. To, že z neplatného skončenia pomeru plynú aj nároky, ako napríklad na\nnáhradu mzdy, však neznamená, že samotný nárok na určenie neplatnosti výpovede je nárokom, ktorý\nsa týka podstaty. Ide o samostatné nároky. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že určenie platnosti/\nneplatnosti výpovede nemôže byť ani predmetom incidenčnej žaloby. Nemôžeme zamestnancovi ubrať\nprávo domáhať sa na súde určenia neplatnosti výpovede len preto, že počas súdneho konania\nsa zamestnávateľ dostal do konkurzu, respektíve ponechať pokračovanie takéhoto konania na vôli\nsprávcu úpadcu. Súdne rozhodnutie o tom, či je, alebo nie je výpoveď z pracovného pomeru platná\nje pre zamestnanca významná z viacerých hľadísk (nie len náhrady mzdy, ale aj napríklad zarátania\nodpracovaných rokov pre výpočet dôchodku, atď.) a jediný kto môže na túto otázku dať odpoveď je\ncivilný súd v prebiehajúcom konaní. Na základe uvedeného, odvolací súd pokračuje v konaní s úpadcom,\nza ktorého koná správca, ako vyplýva aj z ust. § 56 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa\nktorého vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych\nvzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Žalovaný uvádzal vo vyjadrení, že konanie o určenie\nneplatnosti výpovede z pracovného pomeru je konaním, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu\npatriaceho úpadcovi, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne\nna rozhodnutie sp. zn. SJ 59/2005, ktoré malo vyjadriť, že konanie o neplatnosť výpovede alebo\niného rozviazania pracovného pomeru (§ 64 Zákonníka práce) sa vyhlásením konkurzu na majetok\nzamestnávateľa podľa § 41 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení\nneskorších predpisov prerušuje. Odvolací súd uvádza, že daný judikát sa spomína v komentovanom\nznení zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorý je prístupný aj na beck-online, 4. vydanie, 2021,\ns. 456-471 a na s. 505-508), navyše pri komentári k ust. § 47 sa uvádza pod č. SJ 59/2005, a pri\nkomentári k ust. § 56 pod č. SJ 59/2000. Odvolací súd dané rozhodnutie nevedel dohľadať, v zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky sa pod č. 59 za rok 2005 nachádza\núplne iné rozhodnutie, a to uznesenie sp. zn. 2Cdo/128/2005, ktoré pojednáva o vylúčení prípustnosti\ndovolania vo veciach rozvodu. Za rok 2000 sa v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 59 nenachádza civilné rozhodnutie, ale rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž/20/99. ktoré pojednáva o výkone kontroly a oprávnení ukladať\nopatrenia kontrolovanému subjektu. Ani žalovaný k vyjadreniu nepriložil rozhodnutie č. SJ 59/2005, na\nktoré sa vo vyjadrení odvoláva. Odvolací súd uvádza, že aj keby takéto rozhodnutie tu bolo, nie je\nodvolací súd ním bezpodmienečne viazaný a má právo zaujať odlišný právny záver, ktorý už vyššie\nodôvodnil. Odvolací súd poukazuje i na obdobný prípad, na ktorý poukázal i Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v zrušujúcom uznesení, a to vec vedenú pred Krajským súdom v Prešove pôvodne pod sp.\n\nzn. 2CoPr/2/2022, ktorý v novom rozhodnutí sp. zn. 2CoPr/2/2025, taktiež zaujal ten právny názor, že v\nprípade konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bez uplatnenia nároku na náhradu mzdy\nnemôže dôjsť k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu. Preto konštatoval, že nie je dôvod konanie\nprerušiť a nie je nutné vyzvať správcu úpadcu, aby sa vyjadril k pokračovaniu v konaní. Odvolací súd\nsa s týmito závermi stotožňuje.\n3. Po zrušení veci odvolací súd opätovne prejednal vec a dospel k záveru o dôvodnosti zmeny rozsudku\nsúdu prvej inštancie.\n4. Žalobou, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 20.12.2018, sa žalobca domáhal, aby\nsúd určil, že skončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa\n4.4.2011, okamžitým skončením zo dňa 22.10.2018, je neplatné. V žalobe tvrdil, že strany sporu\nuzatvorili pracovnú zmluvu v znení dodatkov 1 - 7, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na\ndobu neurčitú. Dňa 22.10.2018 mu bola zo strany žalovaného doručená listina „Okamžité skončenie\npracovného pomeru v zmysle § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 22.10.2018.“ Žalovaný\nvymedzil ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočnosť, že žalobca údajne počas\nsvojho riadneho pracovného času preukázateľne vykonával zárobkovú činnosť, ktorá spočívala v\npríprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných subdodávateľov participujúcich na\nvýstavbe L. blok 3 a 4, pričom predmetom pracovnej náplne žalobcu v rámci dočasného pridelenia k\nužívateľským zamestnávateľom bol výkon stavebného dozoru, vrátane kontroly stavebných denníkov a\niných podkladov, čo žalobca popiera. Tvrdil, že počas trvania pracovného pomeru nikdy nevykonával\nakúkoľvek zárobkovú činnosť, neporušil zákaz konkurenčnej činnosti, ani iné svoje povinnosti. Odo\ndňa vzniku pracovného pomeru v rámci pracovných činností vždy konal so súhlasom a podľa pokynov\nzamestnávateľa. Žalobca poukazoval aj na to, že výpovedný dôvod nie je koncipovaný dostatočne\nkonkrétne, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 je preto neplatné.\n5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), §\n70, § 77, § 83 ods. 1 zákona č. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Súd\nprvej inštancie v prvom rade skonštatoval, že žaloba bola doručovaná dňa 20.12.2018, žalobcovi\nbolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 22.10.2018, teda bolo zrejmé, že nárok\nz neplatného skončenia pracovného pomeru bol uplatnený v zákonnej lehote. Následne súd prvej\ninštancie zhrnul na základe vykonaného dokazovania zistený skutkový stav a uviedol, že žalobca žiadal,\naby si súd prvej inštancie vyžiadal kompletnú dokumentáciu, na základe ktorej sa C.. V. dozvedela\no skutočnostiach, ktoré následne boli uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. V tejto\nsúvislosti súd prvej inštancie odôvodňoval, že nebolo dôležité odkiaľ C.. V. získala dané informácie,\nteda osoby, ktoré ju upozornili na činnosť žalobcu, pre rozhodovanie súdu postačovali listinné dôkazy,\nktoré žalovaný súdu predložil a ktoré umožňovali súdu vyhodnotiť dôvodnosť podanej žaloby, nebolo\npotrebné skúmať od koho sa informácie C.. V. dozvedela. Žalobca ďalej žiadal, aby si súd prvej inštancie\nod žalovaného vyžiadal informácie koľkokrát bol žalobca počas dočasného pridelenia upozornený\nna porušenie pracovnej disciplíny a vyzvaný na odstránenie nedostatkov. Ani táto informácia pre\nrozhodovanie súdu prvej inštancie nemala výpovednú hodnotu, nakoľko žalovaný tvrdil, že o činnosti\nžalobcu sa dozvedel až na stretnutí v októbri 2018 a nie je relevantné, či dovtedy bol zamestnávateľ,\nalebo ten, ku komu bol žalobca dočasne pridelený, s prácou žalobcu spokojný. Žalobca ďalej žiadal,\naby súd prvej inštancie vyžiadal od spoločnosti Flowserve B.V zmluvu so žalobcom a doklady, z ktorých\nvyplýva, že spoločnosť uhrádzala žalobcovi peňažné plnenia. Ani takého dokazovanie by rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie neovplyvnilo, nakoľko sám žalobca existenciu výplatných pások nepoprel, namietal\niba to, že boli získané nezákonným spôsobom, že mu boli odcudzené po zablokovaní jeho vstupu\ndo areálu a bránil sa tým, že išlo o prekladateľskú činnosť. Od Úradu jadrového dozoru Slovenskej\nrepubliky žiadal doklady, o ktoré mohol v priebehu sporu požiadať aj sám, ale ani montážne denníky\na tabuľky z jednotlivých rokov by podľa názoru súdu prvej inštancie nepriniesli informácie, ktoré by\nmohli ovplyvniť rozhodovanie v tomto spore. Súd prvej inštancie sa následne v prvom rade zaoberal\nnámietkou žalobcu, že žalovaný neskončil pracovný pomer v lehote podľa ustanovenia § 68 ods.\n2 Zákonníka práce. Sám žalobca tvrdil, že na podpisovanie stavebných denníkov ho presviedčali\nzástupcovia subdodávateľa, zástupcovia investora stavby, o tejto jeho činnosti nielen vedeli, ale aj sami\nho na ňu presviedčali, informácia o zozname stavbyvedúcich sa predkladala nadriadeným osobám a\nbola okamžite známa všetkým, a preto podľa neho za začiatok plynutia lehoty je potrebné považovať\nokamih kedy začal vykonávať činnosti stavbyvedúceho pre subdodávateľov, a nie okamih kedy tieto\nčinnosti ukončil, keďže informácia bola okamžite dostupná. Ak by súd prvej inštancie aj pripustil, že\n\ninformácia o stavbyvedúcich bola známa zamestnávateľovi, u ktorého bol žalobca dočasne pridelený\n(čo v spore nebolo preukázané), na plynutie lehoty v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 žalovanému,\nako jeho zamestnávateľovi, by to nemalo vplyv. V spore bolo preukázané svedeckými výpoveďami, že\nžalovaný, ako zamestnávateľ žalobcu, sa o jeho porušení pracovnej disciplíny, ktorú kvalifikoval ako\nzávažné porušenie, dozvedel až na stretnutí v Mochovciach dňa 16.10.2018, pričom pracovný pomer z\ntoho dôvodu ukončil dňa 22.10.2018. Podľa súdu prvej inštancie bolo teda zjavné, že lehota v zmysle\nustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce bola v tomto prípade zachovaná a to tak subjektívna, ako aj\nobjektívna. Súd prvej inštancie následne skúmal dodržanie náležitostí ustanovených v § 70 Zákonníka\npráce, podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, čo\nv tomto prípade bolo preukázané, okamžité skončenie bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2018, tým\nbola splnená ďalšia zákonná požiadavka. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal ďalšou hmotnoprávnou\npodmienkou ktorou je, že zamestnávateľ je povinný skutkovo vymedziť dôvod skončenia pracovného\npomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uviedol, že ako dôvod žalovaný v\nlistine označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorá bola žalobcovi doručená dňa\n22.10.2018, uviedol jednoznačne závažné porušenie pracovnej disciplíny, aj s odkazom na ustanovenie\n§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvod konkretizoval uvedením, že závažného porušenia\npracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť počas trvania dočasného pridelenia, pričom o dôvode sa\nžalovaný dozvedel dňa 16.10.2018, na základe informácii od zástupcov užívateľských zamestnávateľov\na dôvody boli prerokované so žalobcom dňa 22.10.2018. Konkrétne uviedol, že išlo o konanie žalobcu,\nktoré považoval za porušenie zákazu konkurenčnej činnosti, konanie v rozpore s dobrými mravmi a v\nrozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Ako konkrétny dôvod žalovaný uviedol, že žalobca\nvykonával zárobkovú činnosť, ktorá spočívala v príprave stavebných denníkov a iných podkladov\npre ostatných subdodávateľov, pričom predmetom pracovnej náplne žalobcu v rámci jeho dočasného\npridelenia bol výkon stavebného dozoru, vrátane kontroly stavebných denníkov a iných podkladov\npredkladaných týmito subdodávateľmi, výkonom zárobkovej činnosti porušoval zákaz konkurenčnej\nčinnosti, konanie v rozpore s dobrými mravmi konkretizoval tak, že na jednej strane za odplatu\npripravoval podklady, ktoré následne v rámci svojich pracovných povinností mal nezávisle a nestranne\nposúdiť a skontrolovať v záujme užívateľských zamestnávateľov, rozpor s oprávnenými záujmami\nzamestnávateľa konkretizoval tým, že žalobca konaním ohrozil dobrú povesť zamestnávateľa vo vzťahu\nk užívateľskému zamestnávateľovi, spôsobil ujmu, nakoľko užívateľský zamestnávatelia nemajú záujem\nvyužívať zamestnancov žalovaného na výkon pracovnej činnosti - stavebný dozor. Súd prvej inštancie\ns poukazom na rozhodnutie sp. zn. 5Cdo 74/2008 skonštatoval, že žalovaný svoj prejav vôle okamžite\nskončiť pracovný pomer koncipoval určite a zrozumiteľne, dôvod nie je možné zameniť s iným a podľa\nnázoru súdu prvej inštancie bol dostatočne špecifikovaný, napriek tomu, že nie sú v ňom konkrétne\nuvedené názvy spoločností, pre ktoré žalobca mal takto pripravovať stavebné denníky a iné podklady.\nSúd prvej inštancie sa preto zaoberal otázkou, či bolo v spore preukázané konanie žalobcu, ktoré\nžalovaný definoval ako porušenie pracovnej disciplíny. Nebolo sporné, že žalobca stavebné denníky\nako stavbyvedúci podpisoval, uviedol to jednoznačne aj vo výpovedi pred súdom prvej inštancie. V\nžalobe uviedol, že vykonával činnosti stavbyvedúceho v rámci práce pre užívateľských zamestnávateľov\na týmto spôsobom im poskytoval potrebnú pomoc pri plnení ich zákonných povinností, podľa neho sa\ntýmto spôsobom jeho pracovná náplň rozšírila nad rámec činností inžinier konzultant a v niektorých\nprípadoch nebolo možné určiť aká spoločnosť je jeho skutočným užívateľským zamestnávateľom. Podľa\nnázoru súdu prvej inštancie žalobca v každom okamihu práce presne vedel s kým má uzatvorenú\npracovnú zmluvu a ku akému zamestnávateľovi bol na základe zmluvy dočasne pridelený. Navyše\nzmluva obsahovala označenie jeho pracovnej funkcie, nemôže preto v spore tvrdiť, že sa rozširovala\njeho pracovná náplň, ktorá bola špecifikovaná v pracovnej zmluve v znení jej dodatkov. Aj tvrdenie\nžalobcu, že je možné, že v rámci týchto činností vzniklo niekoľko pracovných pomerov, označil súd prvej\ninštancie za zavádzajúce. Sporná otázka bola, či prácu stavbyvedúceho robil za peniaze. Žalobca tvrdil,\nže nemal na to zmluvu a peniaze nedostával. V spore však bol podľa súdu prvej inštancie preukázaný\nopak. V spore bolo preukázané, že žalobca figuroval na výplatných listinách subdodávateľa, teda firmy,\nktorej činnosť mal v rámci svojich pracovných úloh kontrolovať. Prijatie finančných prostriedkov aj\nsám potvrdil. Bránil sa tým, že to bolo za poskytnuté služby prekladateľa, pričom nič nenasvedčuje\ntomu, že ovláda nejaký cudzí jazyk na takej úrovni, aby mohol poskytovať prekladateľské služby, v\nspore to nepreukázal. E-mailová komunikácia nasvedčuje tomu, že vykonával práve činnosti spojené\ns vypracovávaním stavebných denníkov. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca v spore tvrdil, že\npočas dočasného pridelenia nikdy nevykonával prácu stavebného dozoru u žiadneho z užívateľských\nzamestnávateľov, hoci na to má oprávnenie. Tvrdil, že jeho reálna práca bola úplne odlišná od činnosti\nstavebného dozoru a žalovaný podľa neho nemal vedomosť o činnostiach, ktoré on vykonával, alebo bol\n\nnútený vykonávať. Tvrdil, že pracovnú náplň neobdržal, ani si nevie predstaviť, akú by mohol mať určenú,\nkeďže on bol osobou, ktorá pre užívateľského zamestnávateľa mala zabezpečovať činnosti, o ktorých\nužívateľský zamestnávateľ nemal potrebné znalosti. Tvrdil, že v spoločnosti SE Služby inžinierskych\nstavieb vykonával pracovnú činnosť tak ako si ju sám zadefinoval. V spore však bolo preukázané, že\nv dodatkoch ku pracovnej zmluve, ktoré žalobca osobne podpisoval, bolo u oboch zamestnávateľov,\nku ktorým bol dočasne pridelený, uvedené, že bude vykonávať projektantské a inžinierske práce na\nzáklade pokynov užívateľského zamestnanca vo funkcii Stavebný dozor - mechanické časti v mieste\nvýkonu práce L. W. U., a to v prospech užívateľských zamestnávateľov, ktorými boli od 1.10.2015 do\n30.9.2017 Slovenské elektrárne a.s. a od 1.10.2017 do 31.12.2018, SE Služby inžinierskych stavieb,\ns.r.o.. Bolo teda nevierohodné tvrdenie žalobcu, že si sám zadefinoval svoju pracovnú činnosť. Súd\nprvej inštancie prisvedčil aj argumentácii žalovaného, že druh práce žalobcu bol uvedený aj v dohode o\ndočasnom pridelení, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a SE Služby inžinierskych stavieb, čo je aj\nzákonná podmienka, pričom aj tam je popis pracovnej pozície žalobcu označený rovnako, ako Stavebný\ndozor - mechanické časti. Žalobca podľa tohto opisu pracovnej činnosti okrem iného zodpovedal za\nkontrolu dodržiavania postupov výstavby podľa schválenej dokumentácie stavby a legislatívy Slovenskej\nrepubliky. Pracovné zaradenie žalobcu určuje dohoda o dočasnom pridelení a nie rozhodnutie žalobcu\nako zamestnanca. Žalobca si nemohol myslieť, že pôsobil ako inžinier poradca, nakoľko v pracovnej\nzmluve mal inak definovanú svoju pracovnú pozíciu a to bez ohľadu na to, že pracovné úlohy mu\nprideľoval zamestnávateľ, u ktorého bol dočasne pridelený. Ak by bolo pravdivé jeho tvrdenie, že bol\nnútený podpisovať stavebné denníky zo strany subdodávateľov a že tieto činnosti sa od neho vyžadovali,\nmal možnosť sa obrátiť na žalovaného, alebo zamestnávateľa, ku ktorému bol dočasne pridelený a\nsituáciu riešiť, čo však neurobil. Túto okolnosť súd prvej inštancie považoval v spore za preukázanú\nsvedeckou výpoveďou konateľa a riaditeľky ľudských zdrojov dočasného zamestnávateľa. Žalobca\nnamietal, že nebolo preukázané, že jeho náplňou práce u užívateľských zamestnávateľov bol výkon\nstavebného dozoru a kontrola stavebných denníkov, že pre žiadneho užívateľského zamestnávateľa\nnikdy nevykonával prácu stavebného dozoru, že na takúto činnosť nemá potrebné oprávnenie a svoju\nprácu definoval ako inžinier poradca. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je vysokoškolsky vzdelaný\nčlovek, musel vedieť akú pracovnú zmluvu uzavrel, čo bolo jej obsahom, musel teda vedieť, že jeho\npracovná pozícia bola definovaná ako Stavebný dozor - mechanické časti a že ako dozor zodpovedá aj\nza kontrolu stavebných denníkov, keďže jeho pozícia je definovaná ako stavebný dozor, a preto nemôže\nsúčasne vykonávať funkciu stavbyvedúceho, podpisovať stavebné denníky, nakoľko jeho povinnosťou\nbolo z titulu jeho pracovnej náplne kontrolovať práve tieto činnosti subdodávateľov. Žalobca tvrdil, že\nmu pracovné povinnosti ukladal pán Šebo, on mu aj evidoval dochádzku, zadával úlohy, on povedal,\naby našiel riešenie. V spore bolo preukázané, že tento pán nebol zamestnancom ani žalovaného, ani\nSlovenských elektrární, ani zamestnávateľa, ku ktorému bol žalobca dočasne pridelený a preto nemal\nžiadne oprávnenie vo vzťahu ku žalobcovi. Žalobca tvrdil, že predložené výplatné pásky nepreukazujú,\nže mu vyplácali mzdu za prípravu stavebných denníkov. Bránil sa tým, že to bolo za prekladateľské\nslužby, že zmluva so spoločnosťou Flowserve B.V. nie je platná, lebo nebola reálne uzatvorená. Súd\nprvej inštancie však mal za preukázané existenciou výplatných listín, že žalobca poberal finančné\nohodnotenie za činnosť spojenú s vypracovaním stavebných denníkov. Žalovaný súdu prvej inštancie\npredložil dôkazy, ktoré preukazujú vzťah medzi subdodávateľskou firmou a žalobcom, preukazujú\nposkytovanie peňažných plnení žalobcovi. Zo žalovaným predloženej mailovej komunikácie vyplýva,\nže žalobca sa so subdodávateľskou spoločnosťou dohodol na odmene za poskytnuté služby. Bolo\npreukázané, že táto spoločnosť žiadala žalobcu o poskytnutie údajov na vystavenie dokladov, čísla\núčtu na vyplatenie odmeny za túto činnosť a žalobca ich spoločnosti obratom poskytol. Spoločnosť\nzaslala žalobcovi aj podpísanú zmluvu, žalobca sám v mailovej korešpondencii reagoval, že služby jej\nposkytoval sedem rokov, od roku 2011 do 2018. E-mailová korešpondencia jednoznačne potvrdzuje\ndlhodobú aktívnu spoluprácu žalobcu, pričom je zjavné, že žalobca očakáva vyplatenie odmeny a\nvyplatenie odmeny bolo preukázané výplatnými listinami. Skutočnosť, že žalobca vykonával činnosti\nstavbyvedúceho pre subdodávateľov bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou svedka C.. Y. N., ktorý\npotvrdil, že videl stavebné denníky, kde na jednej strane bola pečiatka žalobcu ako stavbyvedúceho za\ndodávateľa a na druhej strane ako človeka, ktorý to kontroluje. Svedok potvrdil aj priebeh stretnutia,\npri ktorom bol žalobca konfrontovaný s obvinením, pričom spočiatku všetko zapieral, klamal, keď mu\nbola predložená zmluva najskôr poprel, že by to bol jeho podpis, potom to pripustil, bránil sa tým,\nže zmluva je neplatná. Súd prvej inštancie mal preukázané v spore porušenie povinností žalobcu\nvyplývajúcich z ustanovenia § 83 Zákonníka práce, v zmysle ktorého žalobca bez súhlasu žalovaného\nvykonával inú zárobkovú činnosť, vykonával činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa\nkonkurenčný charakter. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca vykonával činnosti\n\nspojené s vytváraním stavebných denníkov, teda činnosti, ktoré z titulu svojej pracovnej náplne mal\nza úlohu kontrolovať, overovať. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca vykonával\nčinnosti stavbyvedúceho za dodávateľov a na druhej strane tie isté stavebné denníky, ktoré vypracoval,\nkontroloval ako pracovník, ktorý mal funkciu stavebného dozoru. Súd prvej inštancie poznamenal,\nže aj Pracovný poriadok žalovaného v ustanovení 5.2 písm. t) upravuje povinnosť zamestnanca\nzdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, oprávnenými záujmami\nzamestnávateľa, alebo ktoré by mu mohlo privodiť ujmu, ohroziť dobrú povesť a porušenie tejto\npovinnosti klasifikuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie uviedol, že nie je\nviazaný tým ako zamestnávateľ definuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale v tomto prípade sa\nstotožnil so záverom žalovaného, že takéto konanie zamestnanca možno označiť za závažné porušenie\npracovnej disciplíny. O to viac, že pri stavbe jadrovej elektrárne by mali byť kontrolné mechanizmy prísne\ndodržiavané a preto súd prvej inštancie považoval porušenie pracovnej disciplíny za závažné. Keďže v\nprejednávanom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že porušenie povinností žalobcu je možné\noznačiť za závažné porušenie pracovnej disciplíny, s ktorým Zákonník práce spája možnosť okamžite\nskončiť pracovný pomer a žalovaný túto možnosť využil, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd\nprvej inštancie rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania\npodľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal\nvoči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu,\na to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie\nvytýkal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva v nesprávnom právnom závere o dostatočnom\nskutkovom vymedzení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázal na to, že zákonná\núprava nepožaduje len určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle, ale vyžaduje také vymedzenie dôvodu\nokamžitého skončenia, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Argumentoval tým, že nedostatočné\nskutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočíva v tom, že nie je\nzrejmé, pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať stavebné denníky, pre\nkoho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať „iné podklady“ a aké iné podklady mal\nžalobca pripravovať. Takéto neurčité skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného\npomeru umožňuje žalovanému v podstate neobmedzene (vzhľadom na množstvo subdodávateľov\nparticipujúcich na výstavbe L. blok 3 a 4) dopĺňať a vo svojej podstate i meniť dôvod okamžitého\nskončenia pracovného pomeru. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo žalovaný už v okamžitom skončení\npracovného pomeru neuviedol konkrétne dôvody tak, ako ich uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe\nzo dňa 12.02.2019. Dodal, že naviac žalovaný vo svojom podaní zo dňa 12.02.2019 aj mení\ndôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď: a/ v okamžitom skončení pracovného pomeru\nžalobcovi vytýka, že pripravoval stavebné denníky a iné podklady, b/ v podaní zo dňa 12.02.2019\ntvrdí, že žalobca mal naviac podpisovať a overovať montážne a stavebné denníky. Podľa žalobcu už\nzo samotného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.02.2019 je zrejmá neurčitosť skutkového vymedzenia\ndôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018. Žalobca následne vytýkal súdu\nprvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, konkrétne, že vykonával stavbyvedúceho pre dodávateľov\nužívateľského zamestnávateľa, a že prijímal odplatu od subdodávateľov za činnosť stavbyvedúceho.\nPodľa žalobcu, skutkový záver súdu prvej inštancie, že vykonával stavbyvedúceho pre dodávateľov\nužívateľského zamestnávateľa, je nesprávny. Argumentoval tým, že žalovaný do konania síce doložil\nkópiu časti dvoch stavebných denníkov, a to k prácam vykonávaným spoločnosťami SIGMA DIZ\nspol. s r.o. a Flowserve B.V., kde je podpis žalobcu pri jeho pečiatke stavbyvedúceho, nie je z nich\nvšak zrejmé, pre koho činnosť stavbyvedúceho vykonával. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že\nvykonával činnosti stavbyvedúceho pre dodávateľov je zároveň podľa žalobcu v rozpore so Stavebným\nzákonom, keď stavbyvedúceho potrebovala spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. ako stavebník a\nnie dodávatelia. Žalobca argumentoval tým, že žiadna z listín predložených žalovaným nepreukazuje,\nže by pre akéhokoľvek subdodávateľa užívateľského zamestnávateľa pripravil akýkoľvek stavebný\ndenník alebo iný podklad. Samotné podpísanie stavebných denníkov, ktoré žalobca pri výsluchu\npotvrdil, ešte nepreukazuje aj ich vypracovanie a samotné podpísanie nie je v okamžitom skončení\npracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 uvedené ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.\nUviedol, že počas konania nebolo ničím preukázané, že by spoločnosti Italchem, s.r.l., SIGMA DIZ\nspol. s r.o. a Flowserve B.V. podliehali kontrole žalobcu v rámci jeho práce pre užívateľského\nzamestnávateľa. Taktiež nebolo podľa žalobcu preukázané, že by spoločnosti Italchem, s.r.l., SIGMA\nDIZ spol. s r.o. a Flowserve B.V. boli dodávateľmi spoločnosti SE Služby inžinierskych stavieb, s.r.o. ako\n\nužívateľského zamestnávateľa žalobcu v období od 01.10.2017 do 30.09.2018. Žalobca poukázal na to,\nže obdobie, v ktorom pôsobil u užívateľského zamestnávateľa Slovenské elektrárne, a.s. (01.10.2015\na do 30.09.2017), je mimo jednoročnej objektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru\npodľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Následne žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že\ndospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom o tom, že dostával\nod subdodávateľov odmenu za činnosť stavbyvedúceho. Uviedol, že žalovaný síce predložil výplatné\npásky žalobcu od spoločnosti SIGMA DIZ spol. s r.o. , avšak nepreukázal, že by to bolo za činnosť\nstavbyvedúceho. Žalovaný to síce tvrdil, avšak tieto skutkové tvrdenia žalobca poprel. Súd prvej\ninštancie neunesenie dôkazného bremena síce vytýka žalobcovi, avšak žalobcu v tomto smere dôkazné\nbremeno nezaťažovalo, pretože popretím skutkových tvrdení žalovaného v súlade s ustanovením §\n151 ods. 2 CSP vznikla povinnosť svoje skutkové tvrdenia preukázať žalovanému. Na záver žalobca\nnamietal absenciu odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení na pojednávaní dňa 07.02.2023. Žalobca\nnavrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí skončenie pracovného\npomeru žalobcu u žalovaného, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.04.2011, okamžitým\nskončením pracovného pomeru zo dňa 28.10.2018, za neplatné. O trovách konania navrhol žalobca\nrozhodnúť tak, že odvolací súd prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu ohľadom nedostatočného\nskutkového vymedzenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Argumentoval tým, že svedeckými\nvýpoveďami svedkov (U. Ž., Y. N., O. V.) bolo preukázané, že žalobca bol na spoločnom stretnutí\nzástupcov užívateľského zamestnávateľa, žalovaného a žalobcu, ktoré sa konalo dňa 16.10.2018\nv Mochovciach (t. j. ešte pred okamžitým skončením pracovného pomeru) detailne informovaný\no všetkých zisteniach týkajúcich sa jeho porušenia pracovnoprávnych povinností, pričom mu boli\nfyzicky predložené všetky dostupné písomné podklady a mal možnosť sa k predmetným zisteniam a\ndokladom vyjadriť. Zároveň pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru\ndňa 22.10.2018 boli rovnako tieto dôvody žalobcovi detailne komunikované a zopakované. Dôvody pre\nokamžité skončenie pracovného pomeru boli v dostatočnom rozsahu, zrozumiteľne a nezameniteľne\ndefinované v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveň mal žalobca\ndetailnú vedomosť o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru s ohľadom na stretnutie\nzo dňa 16.10.2018 uskutočnené v Mochovciach a tiež aj s ohľadom na prejednanie okamžitého\nskončenia pracovného pomeru v sídle žalovaného dňa 22.10.2018. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami\nžalobcu ohľadom nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalovaný mal za to, že z predložených\npísomných dôkazov a svedeckých výpovedí bolo nepochybne preukázané, že žalobca po dohode so\nsubdodávateľmi užívateľského zamestnanca kontroloval a podpisoval ich stavebné, resp. montážne\ndenníky, ktoré mal z titulu svojej pracovnej náplne u užívateľského zamestnávateľa kontrolovať pre\nužívateľského zamestnávateľa. Vykonávanie kontroly a podpisovanie stavebného/montážneho denníka\nzo strany Žalobcu potvrdila aj spoločnosť FLOWSERVE vo svojom písomnom stanovisku. Sám žalobca\nvykonávanie týchto činností pre subdodávateľov užívateľských zamestnancov vo svojej výpovedi a\nvyjadreniach počas pojednávania potvrdil, pričom argumentoval, že tak konal na základe nátlaku,\nktorý však nebol žiadnym spôsobom preukázaný, naopak bol zo strany svedkov vylúčený. Odplata\nza kontrolu a podpisovanie stavebných denníkov subdodávateľov bola preukázaná nielen výplatnými\npáskami od spoločnosti SIGMA DIZ, ale vyplývala jednoznačne aj z e-mailovej komunikácie žalobcu\nso spoločnosťou Flowserve, kde si tieto subjekty dohodli výšku odplaty a spôsob jej úhrady. Žalovaný\nbol názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné a v súlade s právnymi predpismi. Na\nzáklade uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal\nžalovanému náhradu trov odvolacieho konania.\n8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol\nžiadne konkrétne argumenty, ktorými by spochybnil dôvodnosť podaného odvolania. Následne žalobca\nzopakoval jeho argumentáciu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci z jeho odvolania.\nUviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch podaného odvolania. Tvrdenie žalovaného, že\nsám žalobca vykonávanie týchto činností pre subdodávateľov užívateľských zamestnancov vo svojej\nvýpovedi a vyjadreniach počas pojednávaniach potvrdil, označil za účelovú dezinterpretáciu výpovede a\nvyjadrení žalobcu. Žalobca upozornil na skutkové vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru,\nktoré sú uvedené v písomnom okamžitom skončení zo dňa 22.10.2018 ako zárobková činnosť žalobcu\npočas pracovného času spočívajúca v príprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných\nsubdodávateľov participujúcich na výstavbe JEMO blok 3 a 4. Žalovaný skončenie pracovného pomeru\n\ndňa 22.10.2018 teda neodôvodnil podpisovaním stavebných denníkov, ale ich vypracovaním, až v\npodaní adresovanom súdu prvej inštancie zo dňa 12.02.2019 žalovaný mení skutkové vymedzenie\nokamžitého skončenia tak, že žalobca mal naviac podpisovať a overovať montážne a stavebné denníky.\nVo vyjadrení v rámci odvolacieho konania žalovaný už prípravu stavebných denníkov ani nespomína a\nopakovane rozširuje dôvody okamžité skončenia pracovného pomeru, keď žalobcovi vytýka aj samotnú\nkontrolu stavebných denníkov (pre subdodávateľov), o čom zároveň uvádza, že táto kontrola bola v jeho\npracovnej náplni, avšak pre užívateľského zamestnávateľa. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní\ndňa 26.09.2019 vypovedal, že podpísal bližšie nešpecifikované montážne denníky, ktoré aj skontroloval,\nzároveň ale výslovne poprel, že by ich vypracoval. Žalovaný pritom odôvodnil okamžité skončenie\npracovného pomeru so žalobcom práve vypracovaním stavebných denníkov za odplatu v pracovnom\nčase (nie ich podpísaním), čo ale preukázané nebolo a žalobca takéto konanie nikdy nepotvrdil.\n9. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať\ndokazovanie, ani ho doplniť. V odvolacom konaní išlo čisto o právne posúdenie veci a zmena rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vychádza z toho, že odvolací súd dospel k inému právnemu záveru pokiaľ ide\no splnenie zákonných podmienok skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného\npomeru. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca namietal a postavil svoju argumentáciu v žalobe\naj na tom podklade, že výpovedný dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018\nnie je koncipovaný dostatočne konkrétne. Vo vyjadreniach uvádzal, že i napriek tomu, že dôvody\nskončenia pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do detailov, má za to, že v danom konkrétnom\nokamžitom skončení pracovného pomeru mali byť špecifikované minimálne obchodné spoločnosti,\nvo vzťahu ku ktorým mala byť údajne porušená disciplína žalobcu ako zamestnanca. Poukazoval\nna to, že uvedené podmienky však splnil žalobca až v rámci svojho podania dňa 12.02.2019, kedy\nšpecifikoval tieto spoločnosti. Skutkové vymedzenie dôvodu skočenia pracovného pomeru bolo podľa\nžalobcu natoľko všeobecné, že žalobca v konečnom dôsledku nebol schopný nič iné, len tvrdenia\nžalovaného poprieť, keďže si nebol vedomý porušenia žiadnych povinností. V odvolaní taktiež žalobca\nargumentuje tým, že nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného\npomeru spočíva v tom, že nie je zrejmé pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca\npripravovať stavebné denníky, pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať „iné\npodklady“ a aké iné podklady mal žalobca pripravovať. Takéto neurčité skutkové vymedzenie dôvodu\nokamžitého skončenia pracovného pomeru umožňuje žalovanému v podstate neobmedzene (vzhľadom\nna množstvo subdodávateľov participujúcich na výstavbe JEMO blok 3 a 4) dopĺňať a vo svojej podstate\ni meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo žalovaný\nuž v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol konkrétne dôvody tak, ako ich uviedol vo\nsvojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.02.2019. Dodal, že naviac žalovaný vo svojom podaní zo dňa\n12.02.2019 aj mení dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď: a/ v okamžitom skončení\npracovného pomeru žalobcovi vytýka, že pripravoval stavebné denníky a iné podklady, b/ v podaní zo\ndňa 12.02.2019 tvrdí, že žalobca mal naviac podpisovať a overovať montážne a stavebné denníky. Podľa\nžalobcu už zo samotného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.02.2019 je zrejmá neurčitosť skutkového\nvymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018. Súd prvej inštancie\nk danej argumentácii a obrane žalobcu zaujal právny záver, že žalovaný svoj prejav vôle okamžite\nskončiť pracovný pomer koncipoval určite a zrozumiteľne, dôvod nie je možné zameniť s iným a je\ndostatočne špecifikovaný, a to napriek tomu, že nie sú v ňom konkrétne uvedené názvy spoločností,\npre ktoré mal žalobca pripravovať stavebné denníky a iné podklady. Odvolací súd sa nestotožnil s týmto\nposúdením súdu prvej inštancie a považuje ho za nesprávny. Odvolací súd posúdením textu okamžitého\nskončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 dospel k záveru, že tento nespĺňa jednu z podmienok\nokamžitého skončenia pracovného pomeru § 70 zákonníka práce, ktorou je že dôvod okamžitého\nskončenia sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Odvolací súd\nmá za to, že aby daný úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru spĺňal vyššie uvedenú náležitosť\nvyžadovanú § 70 zákonníkom práce, bolo potrebné aby v texte okamžitého skončenia boli uvedené\naj konkrétne názvy spoločností, u ktorých mal žalobca vykonávať konkurenčnú činnosť, či pre ktoré\nmal žalobca vypracovávať stavebné denníky a iné podklady. Bez uvedenia názvov týchto spoločností\nje možné skutky dodatočne meniť. Špecifikácia len ako subdodávatelia participujúci na výstavbe L.\nblok 3 a 4 ako subdodávatelia Užívateľského zamestnávateľa 1 a Užívateľského zamestnávateľa 2 je\npríliš neurčitá. Napríklad, ak sa nepreukáže vykonávanie inej práce pre jednu firmu (subdodávateľa),\ndodatočne môže žalovaný skúsiť argumentovať výkonom práce pre inú firmu (iného subdodávateľa).\nVymedzenie a uvedenie presne firiem, pre ktoré mal vykonávať konkurenčnú činnosť je dôležité aj z\nhľadiska posúdenia splnenia lehôt, napríklad posúdenie uplynutia jedného roka odo dňa kedy dôvod\n\nvznikol. Bez uvedenia konkrétnej firmy vo výpovedi, nie je možné zo strany zamestnanca napríklad\nposúdiť, či bola výpoveď daná včas. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby v okamžitom skončení bola\nuvedená aj konkrétna firma, pre ktorú mal žalobca vykonávať pracovnú činnosť, ktorá mala znamenať\nporušenie zákazu výkonu konkurenčnej práce. V danej veci žalovaný tvrdí, že ešte pred daním výpovede\nna stretnutí dňa 16.10.2018, žalobcovi uviedli aj presne, pre koho mal vykonávať činnosti uvedené v\nokamžitom skončení pracovného pomeru. Čiže žalovaný vedel, pre ktoré konkrétne firmy mal žalobca\nvykonávať konkurenčnú činnosť ešte pre tým ako vyhotovil okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre\nriadne skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru mal uviesť vo výpovedi\naj názvy daných spoločností. Nestačí, že dané oznámil ústne žalobcovi, takéto ústne dovysvetlenie\nnemožno považovať za zhojenie nedostatku určitosti listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru,\nktorá musí byť písomná. V tomto písomnom prejave musia byť zaznamenané potrebné skutočnosti,\nktoré vymedzujú dôvod okamžitého skončenia pomeru tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom.\nOdvolací súd má za to, že bez uvedenia aj názvov spoločností v okamžitom skončení pracovného\npomeru, môže potom žalovaný meniť pre koho mal vykonávať žalobca konkurenčnú činnosť, čo\nznamená možnosť dodatočne meniť skutkové vymedzenie dôvodu skončenia pracovného pomeru.\nVymedzenie dôvodu neznamená len, že sa uvedie že ide o porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúcej v\nzákaze konkurenčnej činnosti, ale z dôvodu, aby nemohol byť zameniteľný dôvod s iným, je nevyhnutná\naj bližšia konkretizácia pre koho mal zamestnanec vykonávať túto konkurenčnú činnosť. Dôležité je\nto napríklad aj pre následné posúdenie, či skutočne išlo o výkon práce, ktorou je porušený zákaz\nkonkurenčnej činnosti. Súd prvej inštancie, ako aj žalovaný poukazovali vo svojej argumentácii o\nnáležitom skutkovom vymedzení výpovedného dôvodu v danej veci na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/2/2008. Dané rozhodnutie hovorí, že dôvod výpovede je nutné\nuviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby\nbolo nepochybné, v čom skutkovo dôvod spočíva. Absencia takejto konkretizácie výpovedného dôvodu\nzo skutkovej stránky môže dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom\npracovný pomer skončený. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať\ndo všetkých podrobností (detailov). V odôvodnení daného rozhodnutia, sa uvádza, že: „ Dôvod výpovede\nz pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi\nokolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Je\ntreba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú účastník vo\nvýpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce je nutné uviesť\nnielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený,\nale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie\npoužitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o\ntom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude\nmožné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. Skutočnosti, ktoré\nboli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov), lebo\npre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len\nvtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď.\nVýklad prejavu vôle môže však smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo\nskutočne prejavené, nemožno ním doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v čase dania výpovede síce\naj mohol mať, ale ju neprejavil (neuviedol do výpovede).“ Odvolací súd má za to, že aj z daného\nrozhodnutia vyplýva, že skutkovo musí byť dôvod výpovede uvedený tak, aby nemohol byť zameniteľný\ns iným, respektíve aby ho nebolo možné dodatočne meniť, či dopĺňať. Ako je už vyššie uvedené,\nodvolací súd má za to, že neuvedením aspoň presných názvov firiem, vo vzťahu ku ktorým sa mal\nžalovaný dopustiť vo výpovedi uvedeného vytýkaného konania, spôsobilo, že ho môže zamestnávateľ\ndodatočne meniť. Preto bolo potrebné pre naplnenie zákonných povinností konkretizácie výpovedného\ndôvodu tak, aby nebol zameniteľný s iným, uviesť minimálne názvy týchto firiem. Nebolo potrebné\nrozvíjať dané skutky do úplných detailov, čo v danom prípade znamená, že napríklad nebolo potrebné\npresne špecifikovať, z ktorého dátumu je napríklad stavebný denník, ktorého vypracovanie sa uvádza\nvo výpovedi. Avšak konkretizovať, pre ktorú spoločnosť mal žalobca vytýkanú činnosť vykonávať bolo\npodľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby došlo k naplneniu skutkového vymedzenia výpovedného\ndôvodu tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom.\n10. Odvolací súd len pre doplnenie uvádza aj, že výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi musí byť\npravdivý, teda musí byť preukázané, že sa skutočne stal. Predmetná výpoveď v podstate obsahuje\nviacero skutkov (ktoré sa však konkrétne dali definovať až po doplnení, či vyjadrení sa žalovaného\nk žalobe). Jedným z nich je, že počas trvania dočasného pridelenia u Užívateľského zamestnávateľa\n\n1 a Užívateľského zamestnávateľa 2 popri výkone pracovných činností v rámci tohto dočasného\npridelenia a počas svojho riadneho pracovného času preukázateľne žalobca vykonával zárobkovú\nčinnosť spočívajúcu v príprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných subdodávateľov\nparticipujúcich na výstavbe L. bolk 3 a 4. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že malo ísť\no montážny denník SIGMA DIZ spol. s.r.o., kde odberateľom boli Slovenské elektrárne a.s. Išlo o\nmontážny denník zo dňa 25.07.2018. Pre užívateľského zamestnávateľa č. 1, ktorým boli Slovenské\nelektrárne a.s., však žalobca vykonával prácu do 30.09.2017, ako vyplýva z predloženého dodatku č.\n4 k pracovnej zmluve. Ďalším stavebným denníkom mal byť stavebný denník z obdobia 17.02.2018\n- 07.04.2018 spoločnosti Flowserve, pre investora Slovenské elektrárne, a.s., teda pre užívateľského\nzamestnávateľa č. 1, pre ktorého však žalobca pracoval na základe dodatku č. 4 k pracovnej zmluve do\n30.09.2017. Odvolací súd poukazuje na to, že dané opísané skutky, (avšak doplnené a konkretizované\naž vo vyjadrení žalovaného k žalobe), sa ani nestali spôsobom v okamžitom skončení pracovného\npomeru opísaným, keď žalobca v čase kedy mal vypracovať, či podpísať uvedené denníky, nepracoval\npre Užívateľského zamestnávateľa č. 1, Slovenské elektrárne, a.s., ktoré boli investorom, zadávateľom\nstavby, pre ktorú boli dané denníky vypracované, a teda nie je tu ani daná konkurenčná činnosť\ntvrdená žalovaným. Otázne je pri daných skutkoch aj dodržanie 1 ročnej objektívnej lehoty na podanie\nokamžitej výpovede. Ďalej sa dá usúdiť, avšak to len z vyjadrenia žalovaného k žalobe, že dôvodom\nokamžitého skončenia má byť aj porušenie zákazu výkonu konkurenčnej činnosti zo strany žalobcu tým,\nže vykonával okrem práce pre žalovaného, aj prácu pre spoločnosť Flowserve, a SIGMA DIZ. Pri daných\nskutkoch, aj keby boli preukázané, nie je splnené vôbec ich definovanie v okamžitej výpovedi tak, aby\nneboli zameniteľné s iným skutkom, nie sú definované vôbec tak, že by sa dalo z výpovede usúdiť,\nže malo ísť o výkon práce zo strany žalobcu pre tieto spoločnosti, ktoré žalovaný označil a doplnil až\nneskôr vo vyjadrení k žalobe. Dané je dôvodom na vyslovenie neplatnosti výpovede pre jej neurčitosť,\npre nesplnenie zákonom vyžadovaných náležitostí, ako je vysvetlené vyššie v odôvodnení.\n11. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie na podklade podaného odvolania dospel\nk záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné zmeniť, keď odvolací súd dospel k\ninému právnemu posúdeniu veci ohľadom splnenia zákonných podmienok skutkového vymedzenia\nvýpovedného dôvodu tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným dôvodom. Odvolací súd teda vyhovel\nargumentácii žalobcu v odvolaní a dospel k záveru, že jeho žaloba bola dôvodná, preto zmenil rozsudok\nsúdu prvej inštancie tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018, je\nneplatné.\n12. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 a § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a §\n262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko došlo ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, je potrebné rozhodnúť opäť\ni o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a rovnako tak z dôvodu dovolacieho konania\naj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania. V tomto rozhodnutí sa premieta úspech strany v celom\nkonaní, teda nárok tvorí jeden celok, odvolací súd rozhoduje o trovách jedným výrokom. Nakoľko došlo\nku vyhoveniu žalobe, vo veci mal plný úspech žalobca, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na\nnáhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\n\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\n\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/16/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "69a215cf-cd73-421f-a03f-d0c67dbfb24c:f796fe0b-05bf-4beb-b483-4f6f759804b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8720202630.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/2/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8720202630.1"}, {"guid": "cd33de5d-93e0-43e0-a2d9-f4ea1d134239:d7e1b418-e25b-42e8-a3f7-3a841e6aca3b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2", "spisova_znacka": "2CoPr/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoPr/2/2025 z 21. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2"}, {"guid": "82c33f71-b4e0-4927-9e6a-0943070a5e6f:667e6afd-5fe1-4359-a813-600b02ae1852", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoPr/2/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoPr/2/2022 z 26. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/82c33f71-b4e0-4927-9e6a-0943070a5e6f:667e6afd-5fe1-4359-a813-600b02ae1852"}, {"guid": "d1ff85af-33ce-4d7f-a6f5-410bc356bc8a:8447f776-93ab-4342-b7c2-3d30f814821a", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cpr/16/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 11Cpr/16/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d1ff85af-33ce-4d7f-a6f5-410bc356bc8a:8447f776-93ab-4342-b7c2-3d30f814821a"}], "citovane_v": []}