Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 23CoP/89/2024 8722203115 05. 12. 2024 Mgr. Miloš Kolek ECLI:SK:KSPO:2024:8722203115.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa rodičov, matky: H.. E. F., trvale bytom J. XXX, XXX XX P. a otca: L.. H. E., nar. XX.XX.XXXX, V. L. V. Č.. XXXX/X, XXX XX R. X. Y., V.. Č.. L. Š. F. X, XXX XX J., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava-Nové Mesto, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/177/2022 - 329 zo dňa 22.02.2024, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca určené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 01.02.2017 v spojení s rozsudkom krajského súdu zo dňa 24.08.2017 na maloletého H. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2022. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2022 do 29.02.2024 v sume 1 800 eur zaviazal otca zaplatiť do rúk matky v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozsudok odôvodnil tým, že matka návrhom doručeným súdu dňa 09.11.2022 žiadala zvýšiť výživné na maloletého H. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne počnúc od 01.09.2022. 3. Súd ďalej uviedol, že „Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 15P/85/2016 zo dňa 01.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. 8CoP/19/2017 zo dňa 24.08.2017 rozvedené, pričom mal. dieťa bolo zverené do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný na výživu prispievať sumou 150,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že mal. H. od septembra 2022 nastúpil do prvého ročníka základnej školy D. V., kde je zaradený ako integrovaný, navštevuje ŠK za čo mesačne matka hradí 10,- eur, stravuje sa v ŠK za čo mesačne hradí 29,- eur. Dieťa má určený individuálny študijný plán, dieťa je stále plienkované, mesačne na plienky dopláca asi 20,- eur. Tým, že dieťa má vážne a viaceré obmedzenia, matka má zvýšené náklady spojené s jeho hygienou. Pre mal. dieťa je nevyhnuté plávanie, za čo hradí 250,- eur. Dieťa do školy a zo školy vozieva autom, čo tiež predstavuje vyššie výdaje. Dieťa potrebuje minimálne 1 x ročne kúpeľnú liečbu, čo činí asi 600,- eur. S mal. dieťaťom býva v dvojizbovom byte, mesačne náklady spojené s bývaním činia 250,- eur, nájom a splátky hypotéky sú v mesačnej sume 205,- eur.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15P/85/2016-137 zo dňa 01.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 8CoP/19/2017-191 zo dňa 24.08.2017 bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené, mal. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne. V súčasnosti má otec ešte dve vyživovacie povinnosti, našiel si iný zdroj príjmu vo volejbalovej asociácii, kde pôsobí ako tréner. Začal v októbri 2023 a do januára 2024 bol jeho príjem 661,50 eur mesačne a taktiež má príjem z krúžkov od 130 do 150 eur mesačne, po zdravotnej stránke je zdravý. Matka priemerne zarábala 1.000,- eur mesačne. Aktuálne matke pribudla vyživovacia povinnosť k predčasne narodenému dieťaťu. Mal. H. je zdravotne postihnutý a aj novo narodené dieťa má zdravotné problémy. V čase prvého pojednávania mal otec dieťaťa päť funkcii (manažér klubu, prezident klubu, tréner mládeže, tréner mužov a hráč). V súčasnej dobe je prezidentom klubu i naďalej, rovnako aj trénerom mužov 1. ligy a hráčom, pričom disponuje trénerskou licenciou najvyššieho stupňa a teda môže trénovať hráčov v najvyššej volejbalovej súťaži. Otec maloletého v čase pojednávania vlastnil dva byty v R. X. Y., pričom pár mesiacov po vyhlásení rozsudku už nie je ich vlastníkom. Otec dieťaťa má ukončený odbor elektrotechnik s maturitou a vysokoškolský titul 1. stupňa v odbore učiteľstvo telesnej výchovy, špecializácia volejbal. Hypotéku má vo výške 69.000,- eur a dlh na rekonštrukciu vo výške 15.000,- eur, pričom platí 355,05 eur splátku hypotéky. Kolízny opatrovník tak ako krajský súd konštatoval, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, keďže výživné bolo určené v roku 2017. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na celkové majetkové pomery otca a teda jeho možnosti a schopnosti, ktoré nepochybne má, resp. pri jeho kvalifikácii si vie tento príjem zvýšiť. Je vlastníkom 3izbového bytu v R. X. Y., ktorý ani neprenajíma a fakticky ho nevyužíva, keďže býva s rodinou v J. v byte, za ktorý navyše naplatí nájomné a rovnako má splátku hypotéky vo výške 355,05 eur. Ďalším dôvodom pre zvýšenie výživného sú zvýšené výdaje na strane mal. dieťaťa v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, otec nijakým spôsobom sa nepodieľa na každodennej starostlivosti o mal. dieťa. Rovnako už v danom prípade bola vyživovacia povinnosť otca k mal. H. naposledy upravená v roku 2017, pričom už len samotné plynutie času naznačuje, že potreby mal. H. sa zvýšili. Už v samotnom rozsudku č. k. 15P/85/2016 - 137 zo dňa 1.2.2017 bolo konštatované, že „v čase uvedeného rozhodnutia otec bol SZČO a vykonával športovú činnosť na základe osobitného zákona. Mal uzatvorenú hráčsku zmluvu so športovým klubom v F., za čo mu patrila odmena 1.575 eur mesačne a príspevok na ubytovanie 200 eur mesačne. V súčasnosti je hráčom športového klubu v J., pričom na základe zmluvy má dohodnutú mzdu 500 eur. K tomuto sa klub zaviazal hradiť všetky ostatné výdavky, regeneráciu, športové ošatenie, obuv, náklady na bývanie a podobne. Na strane dieťaťa sa zvýšili náklady v súvislosti s jeho ochorením, dieťa je vedené v odbornej ambulancii a pravidelne matka s dieťaťom navštevuje rehabilitácie a zároveň s dieťaťom pravidelne doma cvičí. S poukazom na takto zistený skutkový stav súd opätovne určil výživné vo výške 150 eur mesačne, ktoré v súčasnosti aj pri poklese príjmu na strane otca zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a zodpovedá aj potrebám maloletého dieťaťa. Matka si svoj príjem nemôže zvýšiť, celodenne vykonáva starostlivosť o dieťa a to aj s poukazom na jeho zdravotný stav, kedy je potrebná zo strany matky zvýšená starostlivosť.“ Z uvedeného vyplýva, že už na prelome rokov 2016 / 2017 zarábal 1.575,- eur mesačne, kde klesol s príjmom na 500,- eur, pričom nie je uveriteľné, že po takmer 7 rokoch jeho príjem predstavuje cca 650,- eur a tento príjem nie je možné pri jeho kvalifikáciách zvýšiť. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti súd dospel k záveru, že skutočne došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, keďže posledná úprava bola v útlom veku dieťaťa. Táto skutočnosť plne odôvodňuje zvýšenie výživného, navyše súd zohľadnil zvýšené výdavky maloletého v súvislosti s jeho zdravotným stavom, a taktiež otec nad rámec ničím neprespieva. Zvýšenie výživného od 1.9.2022, kedy dochádza k podstatnej zmene pomerov, kedy nastúpil mal. H. na povinnú školskú dochádzku, je preto plne odôvodnené. Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len výdaje na zabezpečenie stravovania, ošatenia a pod., ale aj výdaje v súvislosti s bývaním, hradením energií, ktoré výlučne hradí matka. „ 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to proti rozsudku v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd svojim postupom na pojednávaní dňa 22.02.2024 závažne porušil práva otca a procesné predpisy. Súd nevyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Súd do zápisnice nezaniesol riadne obsah prednesov otca, jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie nevykonal otcom navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka A.. H. H., a to za účelom vysvetlenia prevodov nehnuteľností. Zároveň súd ani nerozhodoval o tom, že tento dôkaz nevykonal. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil, neuviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. Napríklad
neuviedol právny predpis, na základe ktorého priznal výživné spätne. Neuviedol úvahy, na základe ktorých došlo k skutkovým zisteniam a neodkázal ani na konkrétne dôkazy, ktoré ho k tomu viedli. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len strohé konštatovanie, že došlo k zmene pomerov alebo že otec nepochybne má možnosti a schopnosti bez riadnej úvahy, ktorá by takéto závery odôvodňovala a odkazov na vykonané dokazovanie. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôvody rozhodnutia a absentuje v ňom aj vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci. Otec nevie na základe čoho súd rozhodol, z akých dôkazov vychádzal alebo prečo boli odignorované skutkové tvrdenia otca a jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. V rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha súdu prvej inštancie o mesačných výdavkoch maloletého H., v akej výške sú, z čoho pozostávajú, či sú oprávnené. Neobsahuje ani úvahy o nevyhnutných výdavkoch matky, otca alebo manželky otca. V napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, v akej výške má otec ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Ak sa súd nestotožnil s príjmom udávaným otcom, v akej výške podľa súdu má otec príjem. V napadnutom rozhodnutí súd len prebral tvrdenia matky o jej príjme bez akéhokoľvek preverovania. Aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyšlo, že príjem matky za mesiace január a február 2023 sa oproti roku 2022 zvýšil o cca 500 eur. Súd napriek návrhu otca neskúmal, aké príspevky a dávky matka poberá. Z dokazovania vyplýva, že nesedí ani tvrdenie matky o jej mesačných výdavkoch na maloletého H. vo výške 750 eur. Príjmy otca otec riadne zdokladoval. Súd prvej inštancie konštatuje, že pokles príjmu otca nie je uveriteľný, súd prvej inštancie neberie do úvahy, že v čase stanovenia vyživovacej povinnosti bol otec o 7 rokov mladší a ako športovec na vrchole síl. V súčasnosti mu už jeho vek nedovoľuje podávať také vysoké výkony, a teda o otca ako hráča už nie je záujem. To je prirodzené a deje sa to v každom športe, preto pokles príjmu otca je nielen uveriteľný, ale aj prirodzený. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie o trénerskej činnosti otca. Otec súčasnosti nie tréner trénerom mužstva prvej ligy. O hráčske služby otca nie je v kluboch záujem a žiaden klub ani nehľadá trénera. Klub si nevie zabezpečiť iných sponzorov a nevie otcovi vyplácať ani vyššiu odmenu. Súd nekvantifikoval aký vyšší možný príjem by otec mohol mať. Závery súdu o majetkových pomeroch otca sú nesprávne. Otec nie je vlastníkom 3-izbového bytu. Súd nezobral do úvahy vysvetlenie otca, že byt, ktorý bol prevedený späť na jeho svokra, bol v minulosti prevedený na otca s manželkou len dočasne za účelom získania hypotekárneho úveru, ktorý použil otec s manželkou na zakúpenie a rekonštrukciu bytu na V. ulici v R. X. Y., ktorý je ich domácnosťou. Záver súdu prvej inštancie o nevyužívaní bytu na V. ulici v R. X. Y. je taktiež nesprávny a súd sa opäť nevysporiadal s vysvetlením otca. Otec s manželkou daný byt rekonštruovali a nebol v obývateľnom stave ešte ani v čase podania návrhu matkou. Daný byt má rodina otca v súčasnosti ako svoje obydlie. Otec nie je momentálne v situácii, kedy by mohol daný byt prenajať, nakoľko sa sezóna skončila a otec sa s rodinou vrátil do R. X. Y.. Ani spätne nie je ho dlhodobo možné prenajať byt len počas trvania športovej sezóny. Výdavky otca a jeho dvoch maloletých dcér a manželky sú uvedené vo vyjadrení otca zo 14.03.2023. Aj dcéry otca majú z dôvodu ich zdravotného stavu zvýšené výdavky na liečbu, rehabilitácie, posilnenie imunity a potrebujú pravidelne fyzioterapiu, resp. imunoterapiu. Súd nevenoval pozornosť ani životnej úrovni maloletého H., ktorá je v porovnaní s dvoma dcérami otca vyššia. Súd sa nevenoval zmene pomerov na strane matky a otca vôbec, venoval sa iba zmene pomerov na strane maloletého H.. Neboli zohľadnené ďalšie dve nové vyživovacej povinnosti otca, markantný pokles príjmov na strane otca a zvýšenie príjmu na strane matky. Neodôvodnil prečo výživné zvýšil o konkrétnu sumu a z čoho pri jej určení vychádzal. Súd priznal výživné spätne od 01.09.2022 napriek tomu, že matka návrh podala dňa 09.11.2022. Súd neuviedol, na základe akého právneho predpisu tak urobil. Otec predpokladá, že ide o § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý je viazaný na dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody v tomto prípade nie sú dané. Súd prvej inštancie ich nespomína a neobsahoval ich ani návrh matky. Súd prvej inštancie zaviazal otca na úhradu dlžného výživného vo výške cca 13-násobku doterajšieho výživného jednorazovo v lehote 90 dní. Uvedené súd prvej inštancie nijako neodôvodnil a nevenoval tomu žiadnu pozornosť v odôvodnení. Súd prvej inštancie tak urobil aj napriek jeho vedomosti o finančných možnostiach otca a dostal ho do situácie, ktorá je pre jeho rodinu likvidačná. Navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol a zvýšil výživné na maloletého H. na sumu 180 eur mesačne od podania návrhu na súd a nedoplatok povolil otcovi splácať v dvanástich mesačných splátkach. 5. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol. Poukázal okrem iného na to, že maloletý H. trpí závažnými ochoreniami, ktoré si vyžadujú pravidelné odborné vyšetrenia a následne aj liečbu a otec sa okrem plnenia výživného nijakým iným spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletého. Kontakt s maloletým H. nemá žiaden. 6. Matka vo vyjadrení navrhla odvolanie otca zamietnuť v plnom rozsahu.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s výrokom rozhodnutia stotožňuje. 8. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). 9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj “CMP“) na konania podľa CMP sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj “CSP“) ak CMP neustanovuje inak. 10. Z čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, rovnako ako z čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ako aj z čl. IV Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. 11. Odvolací súd dodáva, že podstatným pre rozhodnutie v danej veci bolo, že vzhľadom na to, že posledné rozhodnutie o výživnom na maloletého H. urobil súd v roku 2017. Vzhľadom na zvýšenie veku maloletého a jeho potrieb a rast cien je možné konštatovať, že došlo k takým závažným zmenám, ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia o výživnom. 12. Je pravda, že otcov súčasný reálny príjem je oproti roku 2017 nižší a taktiež mu pribudli dve vyživovacie povinnosti. V konaní bolo preukázané, že reálny pravidelný príjem otca je vo výške cca 660 eur mesačne, taktiež má príjem z krúžkov od 130 do 150 eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bol príjem otca vo výške cca 1 570 eur mesačne a otec mal nárok aj na príspevok na ubytovanie 200 eur mesačne. Odvolací súd poukazuje na to, že výživné povinného rodiča môže byť určené aj podľa jeho možností (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zákona o rodine). Nie je prijateľné, aby otec, ktorý má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, má vysokoškolské vzdelanie a jeho zdravotný stav je dobrý, dosahoval príjem len vo výške cca 800 eur mesačne. Je všeobecne známe, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v prvom polroku 2024 je vo výške 1484 eur, odvolací súd je toho názoru, že aj otec vzhľadom na svoje vzdelanie môže dosahovať príjem minimálne vo výške priemernej mzdy. Ak otec nemôže vykonávať prácu v oblasti, ktorú vyštudoval (tréner), mal by hľadať pracovné uplatnenie aj v inej profesijnej oblasti. Z verejne dostupných zdrojov možno zistiť, že sa ponúka napríklad novým rušňovodičom plat viac ako 2.000 eur brutto, vodičom v nákladnej doprave plat viac ako 1.400 eur brutto, výrobným dispečerom 1.500 eur brutto. 13. Odvolací súd vychádza z toho, že otec je vlastníkom jedného bytu v R. X. Y., pričom otec spláca úver na nadobudnutie tohto bytu so splátkou 335 eur a má dlh v súvislosti s rekonštrukciou tohto bytu v sume 15.000 eur. V konaní bolo preukázané, že klub v J. poskytuje otcovi byt. Za takýchto okolností nie je výdavok otca nadobudnutie a rekonštrukciu bytu odôvodneným výdavkom zo strany otca. Odvolací súd chápe, že každá rodina potrebuje obydlie, avšak otec, ktorý má príjem cca 800 eur mesačne a má tri vyživovacie povinnosti, nemal kupovať byt v R. X. Y., ak mohol užívať iný byt. 14. Odvolací súd je toho názoru, že v tomto prípade je predovšetkým potrebné zohľadniť to, že maloletý H. je zdravotne postihnuté dieťa, otec sa na jeho výžive nijakým iným spôsobom nepodieľa, a preto aj napriek tomu, že otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a jeho príjem klesol, je potrebné zvýšiť výživné. Sumu 250 eur mesačne (zvýšenie o 100 eur mesačne po uplynutí 5 rokov) považuje aj odvolací súd za primeranú vzhľadom na potreby maloletého a možnosti otca. 15. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že nevyhlásenie dokazovania za skončené, nie je procesnou vadou, ktorá by ukrátila otca na jeho procesných právach alebo mala vplyv na správnosť
rozhodnutia. V konaniach vedených podľa ustanovení CMP možno doplniť dokazovanie aj v odvolacom konaní, ak by bol skutočný stav zistený nedostatočne. V danom prípade nie je potrebné vykonávať ďalšie dôkazy. 16. Z pojednávaní súdu existuje zvukový záznam, zápisnica z pojednávania nemusí obsahovať celý obsah vyjadrení. 17. Dôkaz výsluchom svedka A.. H. H. za účelom vysvetlenia prevodov nehnuteľností nebol nevyhnutný, odvolací súd akceptuje vyjadrenie otca k dôvodom nadobúdania nehnuteľností. Ak aj súd nerozhodol o tom, že tento dôkaz nevykoná, nejedná sa o vadu, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia. 18. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne, preto odvolací súd dopĺňa dôvody rozhodnutia. Neuvedenie právnych predpisov, na základe ktorých súd rozhodol, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Súd nemusí uvádzať konkrétne dôkazy, ktoré ho viedli k určitým skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, aké dôkazy boli vykonané a aké skutkové zistenia po ich jednotlivom a spoločnom vyhodnotení vyplynuli. 19. Rozhodnutie obsahuje len v stručnosti zásadné dôvody rozhodnutia, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody aby bolo zrejmé, ako bola vec právne posúdená. 20. V rozhodnutí podľa otca absentuje akákoľvek úvaha súdu prvej inštancie o mesačných výdavkoch maloletého H., v akej výške sú, z čoho pozostávajú, či sú oprávnené. Neobsahuje ani úvahy o nevyhnutných výdavkoch matky, otca alebo manželky otca. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je nevyhnutné uvádzať sumu mesačných výdavkom maloletého ani jeho rodičov, súd môže vychádzať z priemerných výdavkov, pričom v danom prípade sú výdavky maloletého vyššie ako priemerné z dôvodu jeho zdravotného stavu. Odvolací súd nepochybuje, že výdavky maloletého sú vyššie ako určené výživné. 21. Z rovnakých dôvodov nebolo potrebné v rozhodnutí uvádzať, v akej výške má otec ďalšie dve vyživovacie povinnosti. 22. Nebolo potrebné detailne skúmať, aké príspevky a dávky matka poberá, pretože otcova vyživovacia povinnosť je daná bez ohľadu na tieto dávky. Ak aj matka poberá príspevky, tieto sú len kompenzáciou zlého zdravotného stavu maloletého. Podstatné je, aby sa aj otec podieľal dostatočne na výžive svojho syna vychádzajúc z príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť. 23. Otec nemôže znížiť rozsah svojej vyživovacej povinnosti tým, že poukáže na matku, ktorá má (alebo môže mať) vysoký príjem. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca súd zohľadňuje len potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti otca (nezohľadňuje možnosti a schopnosti matky). Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Rozsah a spôsob uspokojovania potrieb dieťaťa súvisí aj so životnou úrovňou rodičov. 24. Odvolací súd rozumie, že v čase stanovenia vyživovacej povinnosti bol otec o 7 rokov mladší a ako športovec na vrchole síl. V súčasnosti mu už jeho vek nedovoľuje podávať také vysoké výkony, a teda o otca ako hráča už nie je záujem. Napriek tomu otec musí urobiť všetko preto, aby dosahoval príjem zodpovedajúci jeho situácii. 25. Zvýšenie výživného na konkrétnu sumu bolo výsledkom zhodnotenia zisteného stavu, v tomto prípade vzhľadom na zdravotný stav maloletého je použitie tabuliek na výpočet výživného nevhodné. 26. Súd priznal výživné spätne od 01.09.2022 napriek tomu, že matka návrh podala dňa 09.11.2022. Aj keď súd prvej inštancie rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie výživného za obdobie pred podaním návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). Týmto dôvodom je zdravotný stav maloletého, ktorý už pred podaním návrhu odôvodňoval zvýšenie výživného. 27. Výrok o dlžnom výživnom nezodpovedá ust. § 44 CMP, podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, teda priamo dňom doručenia rozhodnutia, nie v určitej lehote počítanej od
doručenia rozhodnutia. Stanovenie inej lehoty na zaplatenie výživného (vrátane stanovenia lehoty na zaplatenie výživného viazanej na právoplatnosť rozhodnutia) popiera obsah a účel ustanovenia § 44 CMP a je aj proti záujmu vyživovanej osoby. Rozhodnutie súdu o povinnosti platiť výživné je deklaratórne, povinnosť vyživovať vyplýva priamo zo zákona. Každá osoba povinná vyživovať inú osobu si musí byť tejto povinnosti vedomá a tomu prispôsobiť svoje správanie. Nie je možné akceptovať, aby vyživovacia povinnosť nebola plnená a povinná osoba potom, ako ju na platenie výživného zaviazal súd, získava rozhodnutím súdu ďalší odklad plnenia. 28. Odvolací súd považuje za možné v súlade so zásadami CMP (čl. 1 CMP) výnimočne stanoviť dlhšiu lehotu na zaplatenie dlžného výživného. V danom prípade vzhľadom na výšku dlžného výživného a dĺžku konania odvolací súd považuje za spravodlivú lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Nie je dôvod, aby dlžné výživné bolo platené v dlhšej lehote. Otec už mal poskytnutý dostatočný časový priestor od vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda od februára 2024, pričom konanie prebieha od novembra 2022. 29. Ostatné odvolacie námietky nie sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a preto sa k nim odvolací súd jednotlivo nevyjadruje. 30. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 308 ods. 1 CSP. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP. 32. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).