Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8CoP/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202634 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716202634.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci manželov Bc. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. S. XXXX/X, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Radničné nám. 4, 052 01 Spišská Nová Ves a Q.. X. X., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/ XX, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom so sídlom Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P 85/2016-137 zo dňa 01. februára 2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o rozvode manželstva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že: „Súd manželstvo účastníkov konania O.. Q. X. a Q.. X. X., rod. B., uzavreté dňa 2.8.2014 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Svit vo zväzku 9, ročník 2014, na strane 285, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a . Súd na čas po rozvode zveruje mal. Q. X. do osobnej starostlivosti matky X. X., bytom V., I. XX, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec mal. dieťaťa Q. X. sa zaväzuje prispievať na výživu mal. Q. sumou 150 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Otec dieťaťa Q. X. je oprávnený stýkať sa s mal. Q. každý týždeň v pondelok v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. a to počas prvých 6 týždňov od právoplatnosti rozsudku o rozvode v prítomnosti matky a následne je otec oprávnený stýkať sa s mal. Q. v uvedený čas bez prítomnosti matky. V čase, kedy sa otec môže stretnúť s dieťaťom bez prítomnosti matky, otec si dieťa prevezme pred bytom matky a tam ho aj odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Obaja rodičia sú navzájom povinní informovať sa o prekážke, ktorá by bránila v realizácii uvedeného styku najneskôr deň pred uvedeným stykom. Matka mal. dieťaťa X. X. je povinná pravidelne informovať otca o maloletom dieťati vždy k poslednému dňu v mesiaci. V prípade, ak počas mesiaca s dieťaťom navštívi odborného lekára, zašle túto správu otcovi spolu so správou o maloletom dieťati. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 23 až § 25, § 36 odsek 1, § 62 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“); § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). 3. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené a vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, preto manželstvo rozviedol. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/15/2016 zo dňa 22.06.2016 (potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoP/24/2016 zo dňa 22.02.2017), na základe ktorého bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne. Pomery na strane matky sa oproti poslednému rozhodnutiu nezmenili. Matka je naďalej na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. V čase posledného rozhodnutia bol otec SZČO a vykonával športovú činnosť na základe osobitného zákona. Mal uzatvorenú hráčsku zmluvu so športovým klubom v Košiciach, za čo mu patrila odmena vo výške 1.575 Eur mesačne a príspevok na ubytovanie vo výške 200 Eur mesačne. V súčasnosti je hráčom športového klubu v Prievidzi, kde má dohodnutú odmenu vo výške 500 Eur mesačne. Klub je tiež zaviazaný hradiť mu výdavky súvisiace s regeneráciou, športovým ošatením, obuv a náklady na bývanie. Na strane mal. dieťaťa sa zvýšili náklady v súvislosti s jeho ochorením (návšteva rehabilitácií). Súd opätovne určil výživné vo výške 150 Eur mesačne, ktoré v súčasnosti aj pri poklese príjmu na strane otca zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam ako aj potrebám mal. dieťaťa. Čo sa týka styku otca s mal. dieťaťom, tento bol v konaní sp. zn. 15P/15/2016 upravený tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v pondelok od 10:00 do 13:00 v bydlisku matky. Dieťa je stále v útlom veku a matka ho doposiaľ dojčí. Aj v súčasnosti má otec voľné pondelky a preto sa môže na styk s maloletým dostaviť. Vzhľadom k tomu, že matka s dieťaťom pravidelne cvičí 3-krát do dňa, súd upravil styk počas prvých 6 týždňov od právoplatnosti rozsudku v prítomnosti matky, počas ktorých sa otec môže naučiť precvičovať mal. dieťa. 4. Proti rozsudku v výnimkou výroku o rozvode manželstva podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že zo strany súdu nedošlo k zabezpečeniu dôkazných prostriedkov navrhovaných jej osobou. Uviedla, že otec zaslal neúplné dôkazy o jeho príjmoch a výdajoch. Zásadná skutočnosť o znížení mesačného zárobku otca ostala vo vzťahu k súdu bez akéhokoľvek povšimnutia. Nesúhlasí s protokoláciou súdu z pojednávania dňa 01.02.2017, že nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Poukázala na zdravotný stav maloletého, u ktorého bola potvrdená diagnóza J. D. A. a D. Q. (tukový nádor v miešnom kanály, ktorý tlačí na miechu a korene nervov), kvôli ktorej bude pravdepodobne operovaný v Prahe. Po hospitalizácii bude musieť absolvovať intenzívnu rehabilitáciu v nemocnici a následne uskutoční aj kúpeľnú liečbu, čo si bude vyžadovať zvýšenú starostlivosť matky a zvýšené výdavky. Nesúhlasí so záverom súdu o tom, že bude v schopnostiach otca poskytnúť maloletému takú starostlivosť, že sa môže naučiť precvičovanie cvikov Vojtovou metódou. Preto nebude možné, aby sa zrealizoval styk otca s maloletým bez jej prítomnosti. 5. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že výživné vo výške 150 Eur mesačne je v súčasnej dobe postačujúce vzhľadom na vek mal. dieťaťa. Je pravdou, že maloletý má v súčasnosti zdravotné problémy, výdavky predložené matkou však pokryje súdom stanovené výživné. Poukázal tiež na skutočnosť, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť s mal. W. (3 mesiace), ktorú má so svojou terajšou partnerkou. Čo sa týka tvrdení matky, že je nutné, aby sa styk realizoval za jej prítomnosti, ide o šikanovanie otca a je to v rozpore so záujmami dieťaťa. V doplnení vyjadrenia k odvolaniu uviedol, že súdu predložil všetky výpisy účtov aj prehľad finančných operácií. Uznáva, že jeho príjem sa znížil, ale radikálne tiež znížil svoje náklady. Cez sezónu býva v prenajatom byte, ktorý mu platí klub a mimo sezónu pri svojom otcovi alebo pri rodičoch svojej partnerky. Keď vyplatí všetky poplatky, ktoré má (hypotéka na byt, v ktorom býva matka so synom - 134,14 Eur; výživné - 150 Eur; zdravotná poisťovňa - 61,81 Eur; športová poistka - 39 Eur; životné poistenie - 35 Eur; mobil - 29 Eur), zostane mu na živobytie cca 25 Eur. Preto využíva úspory z minulých rokov. Svojou čiastkou prispieva aj jeho partnerka a vypomáha mu aj jeho otec. Čo sa týka zdravotného stavu maloletého, komunikácia zo strany matky je strohá. Keď jej ponúkol odvoz alebo pomoc odmietla ju. Matka uviedla, že bude mať zvýšené náklady po hospitalizácii ich syna a pri jeho rehabilitácii. Všetky tieto náklady preplatí matke poisťovňa a on ako otec bude prítomný pri hospitalizácii v Prahe. Matka pri jeho návštevách cvičí s maloletým maximálne tri minúty. 6. K odvolaniu matky podal vyjadrenie kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil. Uviedol, že na strane otca došlo k poklesu príjmu a takto stanovená výška výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a rovnako zodpovedá aj potrebám mal. dieťaťa a to s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. Čo sa týka úpravy styku otca s mal. dieťaťom má kolízny opatrovník za to, že takto upravený styk prihliada na útly vek mal. dieťaťa a tiež na jeho zdravotný stav. Je dôležité, aby dieťa nestratilo kontakt so svojim otcom. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, konanie ktoré mu predchádzalo ako aj vyjadrenia účastníkov konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 C.s.p. a nasl. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom osvedčené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu otca, skutkový stav zistený v primeranom rozsahu, vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, na tieto poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Podľa ustanovenia § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 11. Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 12. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa ustanovenia § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15. Podľa ustanovenia § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že k poslednej úprave výživného a styku došlo rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/15/2016-169 zo dňa 22.06.2016 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoP/24/2016-197 zo dňa 22.02.2017), ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 150 Eur mesačne. Styk bol upravený tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s mal. Q. každý týždeň v pondelok v čase od 10.00 do 13.00 v bydlisku matky. V čase poslednej úpravy bol otcov príjem vo výške 1.575 Eur mesačne (v čase sezóny) a 200 Eur mesačne ako príspevok na ubytovanie. Jeho výdavky predstavovali odvody do zdravotnej poisťovne (106 Eur), odvody do sociálnej poisťovne (245 Eur), športová poistka (39 Eur), poplatky do prvej stavebnej sporiteľne (79 Eur), hypotéka (160 Eur), nájom bytu (300 Eur), výdavky na internet, telefón a podobne. Matka od apríla 2015 do novembra 2015 poberala materský príspevok vo výške 400 Eur a od decembra 2015 poberala rodičovský príspevok vo výške 203 Eur mesačne a rodinné prídavky. Výdavky na mal. Milana predstavovali 120 - 130 Eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku, konajúci súd uviedol, že je dôležité, aby dieťa nestratilo kontakt so svojim otcom, aby sa tento mohol aj v budúcnosti podieľať na výchove a starostlivosti formou aj širšieho styku, pretože je tu prirodzený predpoklad podľa vývinových období mal. dieťaťa, že tento styk sa bude v budúcnosti predlžovať. 17. V súčasnosti je matka poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. S mal. Q. žije v 3 - izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom vlastníctve matky a otca. So správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinného prostredia a rodinných pomerov vyplýva, že mal. Q. je zdravý, nenavštevuje žiadne ambulancie. Zo správ predložených matkou vyplýva, že maloletý v súčasnosti trpí neurologickým ochorením (oslabenie svalstva na nohe), v dôsledku čoho musí pravidelne absolvovať rehabilitácie a denne cvičiť Vojtovou metódou. V budúcnosti ho čaká operácia v Prahe ako aj následná rehabilitácia a kúpeľná liečba. Výdavky matky spočívajú v službách spojených s bývaním, úhrady za telefón, stavebné sporenie, poistenie, strava, oblečenie a hygienické potreby. Ďalšie výdavky sú spojené s nákladmi na cestovné pre ňu a maloletého (cesty na vyšetrenia a rehabilitácie). 18. Čo sa týka súčasných pomerov otca, z obsahu spisu je zrejmé, že došlo k poklesu príjmu na strane otca. Od poslednej úpravy výživného otec zmenil športový klub, s ktorým má hráčsku zmluvu. Jeho príjem predstavuje 500 Eur mesačne, pričom klub mu hradí náklady na ubytovanie (počas sezóny), výdavky na regeneráciu, či na športové ošatenie a obuv. V konaní nebolo preukázané tvrdenie matky, že otec má iný príjem než je uvedený v predloženej hráčskej zmluve, či než vyplýva z výpisov z účtov. Čo sa týka výdavkov otca, tieto spočívajú v platbách do zdravotnej poisťovne, náklady na živobytie mimo hráčskej sezóny, hypotéka na byt, v ktorom býva matka s maloletým, športová poistka, mobilný telefón, životné investičné poistenie, strava. Od poslednej úpravy výživného mu tiež pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k maloletej W., ktorú má so súčasnou partnerkou. 19. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a pod.. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z toho dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. 20. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. 21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného (jún 2016) došlo k zmene pomerov na strane maloletého Q., ako aj na strane otca. U mal. Q. došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, čo je v súčasnosti odzrkadlené predovšetkým na výdavkoch spojených s cestovaním na vyšetrenia a rehabilitácie. K zmene pomerov však došlo aj na strane otca, nakoľko u neho došlo k poklesu príjmov a k pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti. 22. Napriek zmene pomerov na strane maloletého Q. má odvolací súd za to, že u maloletého ešte v súčasnosti nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného vo výške 150 Eur mesačne. Danú výšku výživného považuje odvolací súd s prihliadnutím na nevyhnutné a odôvodnené potreby maloletého za primeranú a to aj napriek zníženiu príjmu na strane otca. 23. Odvolací súd nespochybňuje, že v budúcnosti môže dôjsť k zvýšeniu výdavkov u maloletého (v súvislosti s jeho zdravotným stavom a plánovanou operáciou). Zdôrazňuje však, že je iba v záujme maloletého dieťaťa ak jeho rodičia (napriek rozvrátenému vzájomnému vzťahu) budú schopný sa dohodnúť na spoločnej úhrade týchto výdavkov a neodmietnu pomoc druhého z rodičov. 24. Výška výživného je adekvátna vzhľadom na odôvodnené potreby mal. dieťaťa a na možnosti a schopnosti otca, bez toho aby bola ohrozená výživa ďalšieho mal. dieťaťa, voči ktorému má otec vyživovaciu povinnosť. Výška výživného je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine. 25. Čo sa týka úpravy styku, odvolací súd sa stotožňuje s jeho úpravou vymedzenou v napadnutom rozhodnutí. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd do pozornosti článok 41 odsek 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona. 26. Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. Q. (§ 28 odsek 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym z jej rodičov. Súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech mal. Q., a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech mal. Q. nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa. 27. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. (Pozri nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15) 28. Právo na styk rodiča s dieťaťom je jedným z najdôležitejších práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a odvolací súd nepochybuje, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. V záujme dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nie len materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. 29. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochýb nezastupiteľné miesto. 30. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že je dôležité, aby mal. dieťa nestratilo kontakt so svojim otcom a aby sa aj otec mohol v budúcnosti podieľať na výchove a starostlivosti formou aj širšieho styku. 31. Treba prisvedčiť prvoinštančnému súdu v tom smere, že po čase, kedy bude otec realizovať styk s maloletým v prítomnosti matky, je predpoklad, že zvládne základnú starostlivosť o dieťa a bude v jeho schopnostiach precvičovať s maloletým Q. cviky, ktoré si jeho zdravotný stav vyžaduje. 32. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia tento ako vecne správny potvrdil (§ 387 odsek 1 C.s.p.). 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).